C-738/22

Predbežné znenie

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 2. júla 2026( * )

Obsah

I. Právny rámec

II. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

5. Trvanie sporných obmedzení a pokuta

III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

A. O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení vymedzenia relevantného trhu a existencie dominantného postavenia

B. O druhom žalobnom dôvode, týkajúcom sa prvého a druhého zneužitia a založenom na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA

1. Pripomienky Všeobecného súdu týkajúce sa skutkových okolností

2. O prvej časti, ktorá sa týka „obmedzenia hospodárskej súťaže“

F. O šiestom žalobnom dôvode

IV. Návrhy účastníkov konania v odvolaniach a konanie na Súdnom dvore

V. O odvolaní

A. O prvom odvolacom dôvode

1. Argumentácia účastníkov konania

a) O prvej časti

c) O druhej časti

d) O tretej časti

e) O štvrtej časti

B. O druhom odvolacom dôvode

1. Argumentácia účastníkov konania

a) O prvej časti

2. Posúdenie Súdnym dvorom

a) Všeobecné úvahy

b) O prvej časti

c) O druhej časti

C. O treťom odvolacom dôvode

1. Argumentácia účastníkov konania

1. Argumentácia účastníkov konania

2. Posúdenie Súdnym dvorom

E. O piatom odvolacom dôvode

1. Argumentácia účastníkov konania

2. Posúdenie Súdnym dvorom

F. O šiestom odvolacom dôvode

Google LLC, so sídlom v Mountain View (Spojené štáty),

Alphabet, Inc., so sídlom v Mountain View,

v zastúpení: pôvodne G. Forwood, J. Killick a N. Levy, avocats, D. Gregory, BL, P. Stuart, BL, A. Komninos, dikigoros, A. Lamadrid de Pablo, abogado, H. Mostyn, barrister, M. Pickford, KC, J. Schindler, Rechtsanwalt, neskôr G. Forwood, J. Killick a N. Levy, avocats, D. Gregory, BL, P. Stuart, BL, A. Komninos, dikigoros, A. Lamadrid de Pablo, abogado, H. Mostyn, barrister, a M. Pickford, KC,

odvolateľky,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Dawes, N. Khan a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Dawes a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

v zastúpení: M. Glader a M. Johansson, advokater,

BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV, predtým Bundesverband Deutscher Zeitungsverleger eV, so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: T. Höppner a P. Westerhoff, Rechtsanwälte,

Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Fratini, avvocata,

FairSearch AISBL, so sídlom v Bruseli, v zastúpení: K. Missenden, D. Paemen, avocats, a T. Vinje, advocaat,

Qwant, so sídlom v Paríži (Francúzsko),

Seznam.cz, a.s. , so sídlom v Prahe (Česká republika), v zastúpení: J. Dobrý a M. Felgr, advokáti,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. januára 2025,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 19. júna 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Svojím odvolaním Google LLC a Alphabet Inc. navrhujú zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. septembra 2022, Google a Alphabet/Komisia (Google Android) (T‑604/18, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2022:541), ktorým Všeobecný súd:

– zrušil články 1, 3 a 4 rozhodnutia Komisie C(2018) 4761 final z 18. júla 2018, týkajúceho sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (vec AT.40099 – Google Android) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa týkajú štvrtého zneužitia v rámci jediného a pokračujúceho porušenia, ktoré spočívalo v podmieňovaní uzatvárania dohôd o podiele na príjmoch (ďalej len „DPP“) s určitými výrobcami pôvodných zariadení (ďalej len „OEM“) a prevádzkovateľmi mobilných sietí (ďalej len „PMS“) výhradnou predinštaláciou aplikácie Google Search na vopred vymedzenom portfóliu zariadení,

a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok;

b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;

c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;

d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.“

3 Podľa článku 23 ods. 2 prvého pododseku písm. a) a článku 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205):

„2. [Európska k]omisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti:

5 Okolnosti predchádzajúce sporu a obsah sporného rozhodnutia možno na účely tohto odvolania zhrnúť takto.

A. Skutkové okolnosti

6 Google je spoločnosť, ktorá pôsobí v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) v odvetví informačných a komunikačných technológií a špecializuje sa na produkty a služby súvisiace s internetom.

7 V priebehu roku 2005 Google s cieľom zohľadniť nástup a vývoj mobilného internetu a pravdepodobnú zmenu v správaní, ktorú to vyvolá u používateľov, pokiaľ ide o všeobecné internetové vyhľadávanie, získala podnik, ktorý pôvodne vyvinul operačný systém (ďalej len „OS“) Android pre inteligentné mobilné zariadenia. Podľa Komisie v júli 2018 približne 80 % inteligentných mobilných zariadení používaných v Európe a vo svete využívalo Android.

8 Vždy, keď Google vyvinie novú verziu OS Android, uverejňuje zdrojový kód na internete. Vďaka tomu si tretie osoby môžu tento kód stiahnuť a upraviť, čím vznikajú „odnože“ OS Android (odnož je nový OS vytvorený zo zdrojového kódu existujúceho softvéru). Zdrojový kód OS Android sprístupnený na základe licencie s otvoreným zdrojovým kódom („licencia Android Open Source Project“) zahŕňa základné prvky OS, ale nie aplikácie a služby pre Android, ktorých vlastníkom je Google. OEM, ktorí chcú získať aplikácie a služby spoločnosti Google, musia teda uzatvoriť zmluvy so spoločnosťou Google. Google uzatvára takéto zmluvy aj s PMS, ktorí chcú mať možnosť inštalovať proprietárne aplikácie a služby spoločnosti Google do zariadení predávaných koncovým používateľom.

– obmedzenia obsiahnuté v dohodách o antifragmentácii (ďalej len „DAF“), na základe ktorých OEM, ktorí chceli predinštalovať aplikácie spoločnosti Google, nemohli predávať zariadenia s verziami OS Android, ktoré Google neschválila,

– obmedzenia obsiahnuté v DPP, na základe ktorých Google poskytovala OEM a PMS určité percento zo svojich príjmov z reklamy, pokiaľ títo výrobcovia alebo prevádzkovatelia súhlasili s tým, že nepredinštalujú konkurenčnú službu všeobecného vyhľadávania na nijaké zo svojich zariadení patriacich do portfólia vymedzeného spoločnou dohodou (ďalej len „DPP na základe portfólia“).

13 Komisia dospela k záveru, že tieto rôzne zmluvné obmedzenia (ďalej spoločne len „sporné obmedzenia“) predstavujú štyri samostatné porušenia článku 102 ZFEÚ, ako aj článku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992, a že predstavujú aj jediné a pokračujúce porušenie týchto ustanovení z dôvodu ich vzájomnej závislosti a spoločného cieľa.

1. Viazanie aplikácie Google Search

14 Prinajmenšom od 1. januára 2011 Google viaže aplikáciu Google Search na Play Store. Komisia dospela k záveru, že toto správanie predstavuje zneužitie dominantného postavenia spoločnosti Google na svetovom trhu (s výnimkou Číny) s online obchodmi s aplikáciami pre OS Android (ďalej len „obchody s aplikáciami pre OS Android“).

15 V prvom rade Komisia zastáva názor, že – po prvé – Play Store a aplikácia Google Search sú dva odlišné produkty. Po druhé Google má dominantné postavenie na trhu s viažucim produktom (Play Store), teda na svetovom trhu s obchodmi s aplikáciami pre OS Android s výnimkou Číny. Po tretie viažuci produkt nemožno získať bez zviazaného produktu, teda aplikácie Google Search.

20 V druhom rade sa Komisia domnieva, že viazanie prehliadača Chrome a obchodu Play Store, ako aj aplikácie Google Search môže obmedziť hospodársku súťaž. Viazanie totiž poskytuje spoločnosti Google významnú výhodu, ktorú internetové prehliadače určené na použitie v mobilnom telefóne (ďalej len „mobilné internetové prehliadače“), ktoré nie sú špecifické pre konkurenčný OS, nemôžu kompenzovať. Okrem toho viazanie brzdí inovácie, priamo alebo nepriamo poškodzuje používateľov mobilných internetových prehliadačov a prispieva k zachovaniu a posilňovaniu dominantného postavenia spoločnosti Google na každom vnútroštátnom trhu so službami všeobecného vyhľadávania.

21 V treťom rade Komisia dospela k záveru, že Google nepreukázala existenciu objektívneho odôvodnenia viazania prehliadača Chrome s obchodom Play Store a aplikáciou Google Search.

3. Udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search podliehajúce antifragmentačným záväzkom podľa DAF

22 Prinajmenšom od 1. januára 2011 Google podmieňuje udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search tým, že výrobcovia počítačového hardvéru prijmú antifragmentačné záväzky uvedené v DAF (ďalej len „AFZ“).

23 Komisia dospela k záveru, že toto správanie predstavuje zneužitie dominantného postavenia spoločnosti Google na svetovom trhu (s výnimkou Číny) s obchodmi s aplikáciami pre OS Android a na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania.

24 V prvom rade dospela k záveru, že prijatie AFZ nesúvisí s udeľovaním licencií na obchod Play Store a pre aplikáciu Google Search. Tieto licencie však nemožno získať bez prijatia AFZ.

28 V prvom rade podľa Komisie platby podielov na príjmoch spoločnosti Google za sortiment produktov predstavovali platby za exkluzivitu.

29 V druhom rade sa Komisia domnieva, že platby podielov na príjmoch spoločnosti Google za sortiment produktov mohli obmedziť hospodársku súťaž. Po prvé totiž tieto platby znížili záujem OEM a PMS na predinštalácii konkurenčných služieb všeobecného vyhľadávania. Po druhé uvedené platby sťažili prístup na vnútroštátne trhy so službami všeobecného vyhľadávania. Po tretie uvedené platby brzdili inovácie.

30 V treťom rade sa v spornom rozhodnutí dospelo k záveru, že Google nepreukázala existenciu objektívneho odôvodnenia vyplácania podielov na svojich príjmoch za dohodnutý sortiment produktov.

31 Podľa Komisie bolo cieľom sporných obmedzení chrániť a posilňovať dominantné postavenie spoločnosti Google v oblasti služieb všeobecného vyhľadávania, a tým aj príjmy, ktoré tento podnik získava prostredníctvom reklám pri vyhľadávaní. Spoločný cieľ a silná vzájomná závislosť sporných obmedzení viedli Komisiu k tomu, že ich kvalifikovala ako jediné a pokračujúce porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP.

5. Trvanie sporných obmedzení a pokuta

32 Pokiaľ ide o trvanie sporných obmedzení, obmedzenia súvisiace s DDMA trvali v prípade viazania aplikácie Google Search a obchodu Play Store od 1. januára 2011 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia, a pokiaľ ide o viazanie prehliadača Chrome a aplikácie Google Search, ako aj obchodu Play Store, od 1. augusta 2012 do dátumu prijatia tohto rozhodnutia. Obmedzenia spojené s DAF trvali od 1. januára 2011 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia. Napokon obmedzenia týkajúce sa DPP trvali od 1. januára 2011 do 31. marca 2014, keď sa skončila platnosť poslednej DPP na základe portfólia.

36 Uznesením predsedu tretej komory Všeobecného súdu z 23. septembra 2019, Google a Alphabet/Komisia (T‑604/18, EU:T:2019:743), bol jednak združeniam Application Developers Alliance (ďalej len „ADA“) a Computer & Communications Industry Association (ďalej len „CCIA“) a spoločnostiam Gigaset Communications GmbH (ďalej len „Gigaset“), HMD global Oy (ďalej len „HMD“) a Opera Norway AS, predtým Opera Software AS (ďalej len „Opera“) povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom na podporu návrhov spoločností Google a Alphabet, a jednak bol Európskej organizácii spotrebiteľov (BEUC), združeniu Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV, BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV a spoločnostiam Seznam.cz, a.s. (ďalej len „Seznam“), FairSearch a Qwant povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom na podporu návrhov Komisie. S niektorými prvkami sporného rozhodnutia a vyjadreniami Komisie k žalobe sa zaobchádzalo dôverne.

37 Na podporu svojej žaloby Google a Alphabet uviedli šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na nesprávnom posúdení vymedzenia trhu a existencie dominantného postavenia, druhý na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, tretí na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy jedinej podmienky predinštalácie obsiahnutej v DPP na základe portfólia, štvrtý na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmieňovania udeľovania licencií na obchod Play Store a aplikáciu Google Search dodržiavaním AFZ, piaty na porušení práva na obhajobu a šiesty na nesprávnom posúdení rôznych faktorov zohľadnených pri výpočte pokuty.

B. O druhom žalobnom dôvode, týkajúcom sa prvého a druhého zneužitia a založenom na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA

42 Druhým žalobným dôvodom, rozdeleným na dve časti, Google a Alphabet tvrdili, že Komisia nesprávne dospela k záveru o zneužívajúcej povahe podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, v zmysle ktorých je jednak podmienkou získania obchodu Play Store predinštalácia aplikácie Google Search a jednak podmienkou získania obchodu Play Store a aplikácie Google Search predinštalácia prehliadača Chrome (ďalej len „prvé zneužitia“).

1. Pripomienky Všeobecného súdu týkajúce sa skutkových okolností

43 Všeobecný súd najprv v bodoch 275 až 316 napadnutého rozsudku uviedol po prvé podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje na konštatovanie, že predmetné praktiky predstavujú zneužitie dominantného postavenia, po druhé rôzne skutočnosti, ktoré Komisia uviedla v spornom rozhodnutí na účely kvalifikovania účinkov vylúčenia konkurentov vyvolaných týmito praktikami, a po tretie vzťahy medzi týmito praktikami.

44 Pokiaľ ide o tieto podmienky, Všeobecný súd v bodoch 278 až 280 napadnutého rozsudku pripomenul, pričom vychádzal z bodov 134 až 136 rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632), že každé vylúčenie nevyhnutne neznamená narušenie hospodárskej súťaže. Podniku v dominantnom postavení prináleží, aby svojím správaním nenarušil hospodársku súťaž na základe kvality na vnútornom trhu. Z tohto dôvodu článok 102 ZFEÚ tak najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby používal také postupy, ktoré majú za následok vylúčenie rovnako efektívnych konkurentov, a posilňujú tak jeho dominantné postavenie používaním iných prostriedkov než tých, ktoré vychádzajú z hospodárskej súťaže na základe kvality. Z tohto hľadiska, rovnako ako v prípade akejkoľvek cenovej súťaže, by sa žiadna hospodárska súťaž založená na iných parametroch nemohla považovať za legitímnu.

46 Pokiaľ ide o štvrté kritérium, Všeobecný súd v bode 295 napadnutého rozsudku konštatoval, Komisia sa v prejednávanej veci správne domnievala, rovnako ako v rozhodnutí, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku Všeobecného súdu zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289), že je potrebné pozornejšie preskúmať konkrétne účinky alebo doplniť analýzu, v súlade s terminológiou v minulosti použitou v tejto súvislosti, predtým, ako sa dospeje k záveru, že predmetné viazanie má nepriaznivý účinok na hospodársku súťaž. Podľa Všeobecného súdu je takéto preskúmanie v záujme jednak zníženia rizika sankcionovania správania, ktoré v skutočnosti nepoškodzuje hospodársku súťaž na základe kvality, a jednak lepšieho objasnenia závažnosti predmetného správania, čo uľahčí stanovenie primeranej výšky prípadnej sankcie.

47 Všeobecný súd však v bode 297 napadnutého rozsudku zdôraznil, že nejde o to, aby Komisia vykonala analýzu budúceho vývoja, ktorá by bola založená na účinkoch, ktoré vzniknú na základe predpokladov, ktoré ešte nie je možné overiť v praxi, ako to môže byť v prípade iných okolností, pričom Všeobecný súd v tejto súvislosti odkázal na rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 145).

48 Všeobecný súd v bode 299 napadnutého rozsudku uzavrel svoje úvodné poznámky týkajúce sa uplatniteľných pojmov, pričom v prvom rade dospel k záveru, že rozdiel medzi „obmedzením hospodárskej súťaže“ a „schopnosťou obmedziť hospodársku súťaž“ nemá vplyv na preukázanie obmedzenia hospodárskej súťaže v prípadoch, keď tak ako v prejednávanej veci Komisia kvalifikovala takéto obmedzenie na základe účinkov, ktoré malo uplatňovanie predmetných praktík počas značného obdobia, keďže tieto účinky bolo možné pozorovať a umožňovali Komisii určiť povahu a rozsah vyplývajúceho protisúťažného vylúčenia a Všeobecnému súdu preskúmať tieto posúdenia.

2. O prvej časti, ktorá sa týka „obmedzenia hospodárskej súťaže“

51 Google a Alphabet na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu tvrdili, že Komisia v spornom rozhodnutí nepreukázala, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA viedli k vylúčeniu hospodárskej súťaže.

52 Google a Alphabet na podporu svojej argumentácie uviedli päť výhrad a kritizovali sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom po prvé nepreukazuje, že podmienky predinštalácie vytvárajú „efekt statusu quo “, po druhé nezohľadňuje skutočnosť, že DDMA ponechali OEM možnosť predinštalovať konkurenčné služby a nastaviť ich ako predvolené, po tretie nezohľadňuje ani skutočnosť, že konkurenti disponovali inými účinnými prostriedkami na získavanie používateľov, po štvrté nepreukazuje, že podiely na používaní služby vyhľadávania a prehliadača spoločnosti Google boli pripísateľné sporným podmienkam predinštalácie, a po piate nezohľadňuje správne celkový hospodársky a právny kontext, ktorý by ju priviedol k záveru, že podmienky predinštalácie poskytli konkurentom nové príležitosti a nie ich o ne pripravili.

53 Pokiaľ ide o prvú výhradu týkajúcu sa „efektu statusu quo “ vyvolaného podmienkami predinštalácie, Všeobecný súd uviedol dve úvodné pripomienky.

54 Prvá z týchto pripomienok sa týka neexistencie praktického významu navrhovaného rozlišovania medzi pojmami „predinštalácia“ a „predvolené nastavenie“, keďže Google a Alphabet vytýkali Komisii, že nerozlišovala alebo nevyvážila to, čo by spadalo pod každý z týchto pojmov.

55 Všeobecný súd po preskúmaní dôkazných prostriedkov, ktoré predložili Google a Alphabet, v bode 349 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na zmluvný kontext, do ktorého patria predložené dokumenty, konkrétne kontext podmienok predinštalácie vymedzených v DDMA, bolo potrebné zamietnuť ich tvrdenia týkajúce sa potreby takto rozlišovať a uznať, že tvrdenia predložené v súvislosti s jedným z týchto dvoch pojmov sa môžu uplatniť aj v súvislosti s druhým z nich.

59 Pokiaľ ide o druhú výhradu, Google a Alphabet v podstate tvrdili, že podmienky predinštalácie nebránili OEM v tom, aby na zariadeniach Google Android predávaných v EHP poskytovali konkurenčným službám všeobecného vyhľadávania a prehliadačom rovnakú predinštaláciu, akú poskytovali aplikácii Google Search a prehliadaču Chrome.

60 V tejto súvislosti Všeobecný súd na úvod v bodoch 425 a 426 napadnutého rozsudku poznamenal, že Komisia túto skutočnosť v spornom rozhodnutí nespochybnila. V tomto rozhodnutí sa skôr uvádza jednak, že DDMA „bráni“ OEM predinštalovať výhradne takéto aplikácie namiesto aplikácie Google Search a prehliadača Chrome (odôvodnenie 832 uvedeného rozhodnutia), a jednak, že DPP vyžadujú od OEM a PMS výhradnú predinštaláciu aplikácie Google Search v rozsahu upravenom týmito dohodami (odôvodnenie 833 toho istého rozhodnutia), čo zahŕňa DPP na základe portfólia, ako aj DPP na základe zariadenia, ako Komisia potvrdila v odpovedi na opatrenia Všeobecného súdu na zabezpečenie dôkazných prostriedkov. Z odôvodnenia 197 sporného rozhodnutia totiž vyplýva, že Google postupne nahradila v Európskej únii a v Kórejskej republike dohody o rozdelení príjmov založené na portfóliu zariadení („DPP na základe portfólia“) dohodami, na základe ktorých bolo vyplatenie podielov na príjmoch zo strany spoločnosti Google podmienené tým, že OEM a PMS na príslušnom zariadení nepredinštalovali žiadnu konkurenčnú službu všeobecného vyhľadávania („DPP na základe zariadenia“).

64 Podľa konštatovaní Všeobecného súdu uvedených v bode 451 napadnutého rozsudku táto skutočnosť ilustruje vzájomné dopĺňanie sa jednotlivých praktík spoločnosti Google a nevyhnutne znamená potrebu zohľadniť kombinované účinky DDMA a DPP. Zmluvná povinnosť spojená s DPP, ktorá spočíva v neinštalovaní inej aplikácie na uskutočňovanie všeobecných vyhľadávaní, než je aplikácia Google Search, má totiž za následok, že teoretická možnosť predinštalácie služby konkurujúcej aplikáciám spoločnosti Google, ktorú DDMA v zásade povoľovali, bola v rokoch 2011 až 2016 v skutočnosti vylúčená v prípade najmenej polovice zariadení Google Android predávaných v EHP. Inak povedané, DPP zaručovali exkluzivitu na príslušných zariadeniach, čo je skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť pri posúdení protisúťažných účinkov DDMA. Všeobecný súd ďalej v tejto súvislosti v bode 452 tohto rozsudku, že zohľadnenie kombinovaných účinkov DDMA a DPP ako skutkových okolností vôbec nezávisí od toho, či DPP majú zneužívajúcu povahu alebo nie, či už ide o DPP na základe portfólia, ktoré podľa analýzy Komisie predstavovali zneužitie, čo Google a Alphabet spochybnili v rámci tretieho žalobného dôvodu, alebo o DPP na základe zariadenia, ktoré sa v spornom rozhodnutí nepovažujú za zneužívajúce.

65 Okrem toho v bode 464 uvedeného rozsudku Všeobecný súd uviedol, že otázka, či konkurenčný prehliadač môže byť nastavený ako predvolený, je irelevantná. Google a Alphabet navyše nespochybnili teoretickú povahu tejto otázky vzhľadom na kombinované účinky DDMA a DAF. Podľa Všeobecného súdu bolo v prejednávanej veci dôležité preskúmať rôzne praktické možnosti konkurenčných služieb všeobecného vyhľadávania dostať sa k používateľom, pričom Google zabezpečuje, aby OEM dodržiavali vo vzťahu k prehliadačom konkurujúcim prehliadaču Chrome svoju povinnosť – ako vyplýva z DAF – zaobchádzať s aplikáciou Google Search prinajmenšom rovnakým spôsobom, ako by mohli zaobchádzať s inou službou všeobecného vyhľadávania.

68 Pokiaľ ide o možnosť stiahnuť si konkurenčné aplikácie, Všeobecný súd v bode 557 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že aj keď je stiahnutie aplikácie na všeobecné vyhľadávanie alebo prehliadanie ľahké a bezplatné, preskúmanie sporného rozhodnutia preukazuje, že k tomuto stiahnutiu v praxi nedochádzalo alebo k nemu v každom prípade dochádza na nedostatočnej časti dotknutých zariadení.

69 Pokiaľ ide o prístup ku konkurenčnej službe všeobecného vyhľadávania prostredníctvom prehliadača, Všeobecný súd v bodoch 561 a 562 napadnutého rozsudku konštatoval, že predvolené nastavenie konkurenčnej služby všeobecného vyhľadávania v mobilných internetových prehliadačoch na zariadeniach Google Android nie je z hľadiska rozšírenia a efektivity porovnateľné s predinštaláciou aplikácie Google Search. Podľa Všeobecného súdu treba v tejto súvislosti osobitne zohľadniť skutočnosť, že Google neumožňuje nastaviť v prehliadači Chrome ako predvolenú inú službu vyhľadávania ako aplikáciu Google Search a že prehliadač Chrome mal podiel na používaní mobilných internetových prehliadačov bez špecificky určeného OS približne 75 % v Európe a 58 % na celosvetovej úrovni. Okrem toho zo sporného rozhodnutia vyplýva, že používatelia prakticky nevyužívajú iné služby všeobecného vyhľadávania prostredníctvom prehliadačov a len zriedka menia predvolené nastavenie týchto prehliadačov. Takéto pripomienky sú v rozpore s tvrdením spoločností Google a Alphabet relevantné a umožňujú preukázať, že aj napriek existujúcej možnosti nastaviť iný vyhľadávač sa v praxi naďalej používa vyhľadávač, ktorý bol pôvodne nastavený.

71 V druhom rade, pokiaľ ide o faktor týkajúci sa kvality a výkonnosti prehliadača Chrome a aplikácie Google Search, Všeobecný súd v bode 575 uvedeného rozsudku konštatoval, že v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, Komisia nemusela presne určiť, či tieto podiely na používaní možno pripísať nielen predinštalácii, ale aj, alebo skôr, kvalitatívnej prevahe uvádzanej spoločnosťami Google a Alphabet. Zatiaľ čo totiž predinštalácia nebola spochybnená, vplyv kvality na absenciu predinštalácie alebo sťahovania konkurenčnej aplikácie nebol podporený dostatočnými alebo osobitne relevantnými dôkazmi. V každom prípade podľa bodov 577 a 578 toho istého rozsudku kvalitatívna prevaha produktov spoločnosti Google, ak by sa preukázala, nie je rozhodujúca, keďže sa netvrdilo, že služby ponúkané konkurentmi nie sú technicky schopné uspokojiť potreby spotrebiteľov, keďže okrem toho môžu zohrávať úlohu iné premenné než technológia.

72 V treťom rade Všeobecný súd v bodoch 579 a 582 napadnutého rozsudku uviedol, že Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, že takáto kvalitatívna výhoda zrejme nevyplýva z hodnotení udelených konkurenčným službám v obchode Play Store. Tieto poznámky však mohli byť zohľadnené na účely konštatovania, že kvalita jednotlivých konkurenčných služieb vyhľadávania a prehliadania nie je rozhodujúcim kritériom ich používania, keďže všetky ponúkajú službu, ktorá dokáže uspokojiť dopyt.

73 Všeobecný súd na základe týchto skutočností v bode 583 tohto rozsudku dospel k záveru, že vzhľadom na tendenciu zmraziť situáciu súvisiacu s podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a na nepreukázanie presného vplyvu kvalitatívnej prevahy uvádzanej spoločnosťami Google a Alphabet v súvislosti s aplikáciami na všeobecné vyhľadávanie a prehliadanie spoločnosti Google sa Komisia správne domnievala, že podiely spoločnosti Google na používaní potvrdzujú „efekt statusu quo “ spojený s predinštaláciou.

77 V prvom rade Všeobecný súd v bode 614 napadnutého rozsudku konštatoval, že Google a Alphabet nepreukázali, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli objektívne odôvodnené v tom zmysle, že spoločnosti Google vďaka záruke predinštalácie aplikácie Google Search a prehliadača Chrome na zariadeniach Google Android umožnili získať späť výdavky vynaložené na vývoj a údržbu OS Android.

78 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenia spoločností Google a Alphabet, podľa ktorých jednak podmienky predinštalácie stanovené v DDMA umožnili spoločnosti Google bezplatne ponúkať Play Store, pretože jeho hodnota pre OEM a používateľov zodpovedala hodnote, ktorú pre Google dosahovala propagácia jej služby všeobecného vyhľadávania týmito OEM, a jednak návrh Komisie na to, aby sa za Play Store platil licenčný poplatok, spochybňuje tento model a jeho pozitívne účinky na hospodársku súťaž, Všeobecný súd v bode 616 napadnutého rozsudku konštatoval, že Google a Alphabet neuniesli dôkazné bremeno ani v súvislosti s preukázaním objektívnych odôvodnení.

79 Všeobecný súd z toho v bode 619 napadnutého rozsudku vyvodil, že druhú časť, ktorá sa týka objektívnych odôvodnení predinštalácie, rovnako ako celý druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, bolo potrebné zamietnuť.

C. O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy jedinej podmienky predinštalácie obsiahnutej v DPP na základe portfólia

80 Tretím žalobným dôvodom Google a Alphabet tvrdili, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že niektoré ustanovenia obsiahnuté v DPP na základe portfólia mali zneužívajúcu povahu.

84 Štvrtým žalobným dôvodom, rozdeleným na dve časti, Google a Alphabet spochybnili kvalifikáciu ich praktiky spočívajúcej v podmieňovaní udeľovania licencií na obchod Play Store a aplikáciu Google Search prijatím AFZ v rámci DDMA ako zneužitia dominantného postavenia na trhoch s obchodmi s aplikáciami pre OS Android a so službami všeobecného vyhľadávania.

85 V rámci úvodných pripomienok Všeobecný súd spresnil rozsah druhého zneužitia identifikovaného v spornom rozhodnutí. V bodoch 805 až 807 napadnutého rozsudku tak uviedol, že Google uložila OEM, ktorí chceli využívať možnosť uvádzať na trh inteligentné mobilné zariadenia s predinštalovaným obchodom Play Store a aplikáciou Google Search, povinnosť uzatvoriť DAF. Podpísanie DDMA bolo totiž podmienené uzatvorením DAF. Podľa AFZ tieto zariadenia museli dodržiavať minimálnu referenčnú normu kompatibility na zavedenie zdrojového kódu OS Android, pričom uvedené zariadenia boli podrobené sérii testov kompatibility.

1. O prvej časti, týkajúcej sa obmedzenia hospodárskej súťaže

88 Všeobecný súd v bode 828 napadnutého rozsudku konštatoval, že „Komisia vytýka spoločnosti Google, že podmieňuje udeľovanie licencií na Play Store a [aplikáciu] Google Search súborom záväzkov obmedzujúcich slobodnú možnosť OEM, ktorí chcú získať tieto licencie, a to tým, že im zakazujú uvádzať na trh akékoľvek iné zariadenie využívajúce nekompatibilnú odnož OS Android. Toto obmedzenie vyplýva z DAF a v rozsahu, v akom sa vzťahuje na inteligentné mobilné zariadenia, na ktorých nie sú predinštalované aplikácie spoločnosti Google, je jediným záväzkom, ktorý sa v [spornom] rozhodnutí považuje za zneužitie. Komisia totiž nespochybňuje právo spoločnosti Google stanoviť požiadavky na kompatibilitu vzťahujúce sa na zariadenia, na ktorých sú nainštalované jej aplikácie. Naproti tomu za zneužívajúcu považuje praktiku spoločnosti Google, ktorá bráni vývoju zariadení využívajúcich nekompatibilnú odnož OS Android a ich rozšíreniu na trhu“. Všeobecný súd z toho vyvodil, že v dôsledku toho mu prislúcha preskúmať, či sa Komisii podarilo preukázať, že Google uplatňovala praktiku zameranú na vylúčenie nekompatibilných odnoží OS Android z trhu, ako to konštatovala v spornom rozhodnutí, a či je možné túto praktiku kvalifikovať ako protisúťažnú v zmysle článku 102 ZFEÚ.

89 V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o vecnú existenciu praktiky, ktorú Komisia považovala za praktiku predstavujúcu druhé zneužitie, Všeobecný súd v bode 834 napadnutého rozsudku konštatoval, že táto existencia, ktorú Google a Alphabet pripustili, bola preukázaná a že sa skutočne uplatňovala od počiatkov OS Android.

93 V tejto súvislosti v bode 850 uvedeného rozsudku zamietol tvrdenie, podľa ktorého Komisia nesprávne vyložila neúspech nekompatibilnej odnože OS Android, ktorú vyvinula Amazon.com, Inc, konkrétne Fire OS, pričom tento neúspech možno vysvetliť rôznymi faktormi, medzi ktoré patrí podľa spoločností Google a Alphabet nedostupnosť obchodu Play Store. Hoci Všeobecný súd uznal, že obchod Play Store je „must have“ zámerne vyhradený pre využívateľov ekosystému Android, dospel k záveru, že Google a Alphabet nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by mohol vyvrátiť konštatovania uvedené v spornom rozhodnutí, podľa ktorých šesť z najvýznamnejších OEM z hľadiska predaja odmietlo uzatvoriť dohody týkajúce sa vývoja zariadení s Fire OS, pričom spoločnosti Amazon.com argumentovali tým, že by išlo o jasné porušenie DAF (odôvodnenie 1094 sporného rozhodnutia). Všeobecný súd z toho vyvodil, že aj keď obchodný neúspech operačného systému Fire OS mohol byť spôsobený aj inými dôvodmi, ktoré navyše nie sú nezávislé od obchodnej politiky spoločnosti Google, Komisia predsa len preukázala, že DAF pripravila tieto OS o odbytiská, ktorými pre ne mohli byť OEM, ktorí uzatvorili DAF so spoločnosťou Google.

94 Všeobecný súd okrem toho v bode 855 napadnutého rozsudku rozhodol, že obchodnú politiku, ktorú Google prijala v súvislosti s poskytovaním svojich proprietárnych API, bolo potrebné zohľadniť ako prvok celkového kontextu pri posúdení účinku, ktorý mali obmedzenia odbytísk zavedené v DAF. Tento účinok je totiž o to dôležitejší, že Google a Alphabet nespochybnili posúdenia Komisie, podľa ktorých sa technologický rozdiel medzi proprietárnymi API spoločnosti Google a základnými verziami zdrojového kódu počas celého obdobia porušovania zväčšoval. Prístup k proprietárnym API spoločnosti Google by tak mal strategický význam pre vývojárov a OEM, pretože bez týchto proprietárnych API by aplikácie nefungovali správne a opravy týchto porúch by si vyžadovali mnohonásobné a vysoké náklady.

99 Pokiaľ ide po prvé o potrebu chrániť kompatibilitu v rámci ekosystému Android a zabrániť fragmentácii, t. j. množeniu platforiem, ktoré sú navzájom nekompatibilné, Všeobecný súd najprv v bode 878 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia sa v spornom rozhodnutí nedomnievala, že zavedenie záväzkov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť kompatibilitu odnoží OS Android, na ktorých boli nainštalované obchod Play Store a aplikácia Google Search, predstavuje porušenie článku 102 ZFEÚ. Komisia považovala za zneužívanie len zákaz uložený OEM, ktorí uvádzali na trh zariadenia s nainštalovaným balíkom GMS, poskytovať obchodné odbytisko aj pre nekompatibilné odnože OS Android.

100 Z toho podľa konštatovaní Všeobecného súdu uvedených v bode 878 napadnutého rozsudku vyplýva, že odôvodnenie uvádzané spoločnosťami Google a Alphabet týkajúce sa potreby zabezpečiť kompatibilitu v rámci ekosystému Android nesúviselo s druhým zneužitím, a preto je irelevantné. Ďalej jediný dôvod týkajúci sa rizika, ktoré by fragmentácia predstavovala pre „prežitie“ OS Android, nemohol odôvodniť pripravenie nekompatibilných odnoží OS Android o všetky odbytiská v dôsledku DAF. Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o účastníkmi konania diskutovanej škodlivej povahe alebo výhodách, ktoré by fragmentácia mohla predstavovať pre spoločnosť Google a pre celé odvetvie, Všeobecný súd dospel k záveru, že stačí konštatovať, že Google a Alphabet nespochybnili zistenia uvedené v spornom rozhodnutí v súvislosti s prevažujúcou trhovou silou ekosystému Android.

101 Pokiaľ ide po druhé o potrebu chrániť svoju dobrú povesť, na ktorú poukazujú Google a Alphabet, Všeobecný súd v bode 883 napadnutého rozsudku konštatoval, že tieto spoločnosti sa obmedzili len na tvrdenie, že opatrenia, ktoré predostrela Komisia, by boli nedostatočné na odstránenie akýchkoľvek nejasností týkajúcich sa obchodného pôvodu zariadení s kompatibilnými odnožami OS Android (ako je napríklad zápis ochranných známok, ktoré by pre ne vyhradili označenie „Android“).

105 Všeobecný súd na záver svojho preskúmania štvrtého žalobného dôvodu konštatoval, že protisúťažnú povahu vylúčenia nekompatibilných odnoží OS Android z trhu prostredníctvom DAF treba považovať za preukázanú. Na rozdiel od toho, čo tvrdili Google a Alphabet, Všeobecný súd v bode 893 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia náležite zohľadnila relevantný hospodársky a právny kontext, ako aj konkrétne účinky druhého zneužitia. Keďže Komisia dostatočne preukázala existenciu sporných obmedzení a ich účinky na hospodársku súťaž, v rozpore s tvrdeniami spoločností Google a Alphabet a vedľajších účastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, nemusela navyše vykonať aj kontrafaktuálnu analýzu zameranú na posúdenie hypotetických dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie druhého zneužitia bolo možné pozorovať na trhoch s obchodmi s aplikáciami pre operačný systém Android, na trhoch so službami všeobecného vyhľadávania, na ktorých bola konštatovaná existencia tohto zneužitia, a na trhu s licencovateľnými OS, na ktorom má Google tiež dominantné postavenie.

E. O piatom žalobnom dôvode

106 V piatom žalobnom dôvode, ktorý je rozdelený na dve časti, Google a Alphabet tvrdili, že Komisia porušila ich právo na obhajobu tým, že nerešpektovala jednak ich právo byť vypočuté a jednak ich právo na prístup k spisu. Tieto procesné pochybenia majú za následok neplatnosť záverov uvedených v spornom rozhodnutí a odôvodňujú jeho zrušenie.

107 V druhej časť piateho žalobného dôvodu, ktorú Všeobecný súd preskúmal v prvom rade, Google a Alphabet v podstate vytýkali Komisii, že im poskytla poznámky týkajúce sa stretnutí s tretími osobami, ktoré im neumožňujú pochopiť obsah diskusií, ktoré sa uskutočnili, ako ani povahu informácií poskytnutých k témam prediskutovaným na týchto stretnutiach, a teda správne uplatniť svoje právo na obhajobu v tejto súvislosti.

112 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 981 a 982 napadnutého rozsudku konštatoval, že hoci tieto listy formálne nepridávajú žiadnu výhradu k výhradám uvedeným v oznámení o výhradách, podstatným spôsobom dopĺňajú obsah a rozsah výhrady týkajúcej sa zneužívajúcej povahy DPP na základe portfólia, ktoré neboli dostatočne podložené v oznámení o výhradách, takže uvedené listy podstatným spôsobom zmenili dôkazy o vytýkaných porušeniach. To sa podľa Všeobecného súdu týka najmä testu AEC, ktorý bol v prejednávanej veci skutočne dôležitý v rámci posúdenia Komisie zameraného na schopnosť DPP na základe portfólia mať účinky vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov z trhu.

113 Všeobecný súd z toho v bodoch 995 a 996 napadnutého rozsudku vyvodil, že treba dospieť k záveru, že Komisia tým, že až v štádiu druhého listu opisujúceho skutkové okolnosti uviedla údaje, ktoré mala v úmysle použiť pri vykonaní testu AEC, významným spôsobom zmenila obsah výhrady týkajúcej sa DPP na základe portfólia. V tomto konkrétnom kontexte mala teda Komisia, ktorá nebola pod časovým tlakom, prijať dodatočné oznámenie o výhradách.

114 Komisia tým, že namiesto dodatočného oznámenia o výhradách zaslala dva listy opisujúce skutkové okolnosti a nepriznala možnosť ústneho vypočutia k pripomienkam predloženým v reakcii na tieto dva listy opisujúce skutkové okolnosti, obišla právo spoločností Google a Alphabet mať možnosť rozviesť svoje tvrdenia k týmto pripomienkam a porušila ich právo na obhajobu.

115 Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd v bode 1005 napadnutého rozsudku vyhovel prvej časti piateho žalobného dôvodu a zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikuje DPP na základe portfólia ako zneužívajúce, čím potvrdil to, čo konštatoval na záver preskúmavania tretieho žalobného dôvodu.

119 V prvom rade Všeobecný súd po preskúmaní prvých piatich žalobných dôvodov vyvodil súbor záverov týkajúcich sa porušenia. V bode 1015 napadnutého rozsudku konštatoval, že ako vyplýva z preskúmania prvého, druhého a štvrtého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o hmotnoprávne aspekty, ako aj druhej časti piateho žalobného dôvodu, pokiaľ ide o procesné aspekty, vyplýva, že Komisia preukázala zneužívajúcu povahu prvého a tretieho zneužitia v rámci jediného a pokračujúceho porušenia.

120 V tom istom bode napadnutého rozsudku však dospel k záveru, že z preskúmania tretieho žalobného dôvodu a prvej časti piateho žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia porušila právo spoločností Google a Alphabet na obhajobu a poznačila sporné rozhodnutie viacerými nesprávnymi posúdeniami, keď dospela k záveru, že štvrté samostatné zneužitie predstavuje zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ.

121 Všeobecný súd preto v bode 1016 napadnutého rozsudku zrušil články 1, 3 a 4 sporného rozhodnutia, a to len v rozsahu, v akom sa v tomto článku 1 konštatuje, že Google a Alphabet sa dopustili jediného a pokračujúceho porušovania článku 102 ZFEÚ pozostávajúceho zo štyroch samostatných zneužití, z ktorých štvrté spočíva v tom, že v rámci niektorých DPP podmienila vyplácanie podielov na príjmoch OEM a PMS výhradnou predinštaláciou aplikácie Google Search na vopred vymedzenom portfóliu zariadení, a v rozsahu, v akom je toto štvrté zneužitie uvedené v článkoch 3 a 4. V dôsledku toho Všeobecný súd rozhodol o zmene článku 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom ukladá pokuta, ktorou sa sankcionuje účasť spoločností Google a Alphabet na jedinom a pokračujúcom porušovaní článku 102 ZFEÚ zahŕňajúcom štvrté zneužitie.

125 Všeobecný súd tak v bode 1021 toho istého rozsudku konštatoval, že tieto skutočnosti, považované za relevantné skutkové okolnosti pre posúdenie zneužívajúcej povahy správania vytýkaného spoločnosti Google, preukazujú existenciu súvislosti medzi prvým aspektom jediného a pokračujúceho porušovania a DPP, ktoré Google uzatvárala počas celého obdobia porušovania, na jednej strane a prvým a druhým zneužitím jediného a trvajúceho porušovania na druhej strane.

126 Podľa Všeobecného súdu preskúmanie prvého, druhého a štvrtého žalobného dôvodu navyše preukazuje, že prvé a druhé sporné obmedzenie boli súčasťou celkovej stratégie. Na základe tohto konštatovania sa Komisia odôvodnene domnievala, že správanie spoločnosti Google spočívajúce v tom, že spojila používanie OS Android na jednej strane, ako aj určitých aplikácií a určitých služieb na druhej strane s osobitnými podmienkami, treba kvalifikovať ako jediné a pokračujúce porušovanie článku 102 ZFEÚ (odôvodnenie 2 a článok 1 sporného rozhodnutia).

127 Práve na základe týchto úvah a v súlade s návrhom spoločností Google a Alphabet v tomto zmysle Všeobecný súd následne rozhodol o výške pokuty na základe neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznávajú článok 261 ZFEÚ a článok 31 nariadenia č. 1/2003.

128 V tejto súvislosti Všeobecný súd najprv v bode 1051 napadnutého rozsudku konštatoval, že porušenie bolo spáchané úmyselne, čo bolo potrebné zohľadniť pri stanovovaní výšky pokuty. Všeobecný súd ďalej skúmal, v akom rozsahu bolo potrebné zohľadniť závažnosť a dĺžku trvania porušenia.

132 V bodoch 1087 a 1088 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd na jednej strane zohľadnil vzájomné dopĺňanie sa prvých zneužití a na druhej strane rozlišoval medzi viacerými obdobiami s cieľom osobitne zohľadniť intenzitu protisúťažného správania v čase, ako aj ďalšie skutkové okolnosti súvisiace s týmto správaním.

133 Všeobecný súd v bode 1088 napadnutého rozsudku identifikoval tri obdobia. Prvé obdobie, ktoré kvalifikoval ako „prieskumné“, trvalo od 1. januára 2011 do 1. augusta 2012. Toto obdobie bolo charakterizované zavedením celkovej stratégie, ktorou Google chcela zabezpečiť prechod na internet na mobilných zariadeniach, Druhé obdobie, ktoré začalo 1. augusta 2012 a skončilo, keď prestali platiť DPP na základe portfólia, teda 31. marca 2014. Práve počas druhého obdobia bola intenzita porušovania najvyššia, lebo jeho účinky boli kombináciou obmedzujúcich účinkov DDMA (pre oba typy viazania do balíkov) a DAF, v kontexte, v ktorom exkluzivita priznaná prostredníctvom DPP na základe portfólia zodpovedajúcim spôsobom znížila teoretické možnosti spoločnej predinštalácie na zariadeniach s balíkom GMS. Tretie obdobie trvalo od 31. marca 2014 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia. Všeobecný súd dospel k záveru, že počas tohto tretieho obdobia mali konkurenti pri uplatňovaní DPP na základe zariadenia väčšiu mieru voľnosti, než mali pri uplatňovaní DPP na základe portfólia. Na druhej strane dospel k záveru, že počas uvedeného obdobia musí zohľadniť rozvoj proprietárnych API, ktoré zhoršovali účinky vytlačenia z trhu, vyplývajúce z DAF.

137 Všeobecný súd ďalej v bode 1111 napadnutého rozsudku spresnil, že výška pokuty, ku ktorej dospel na základe neobmedzenej právomoci, nepresahuje sumu stanovenú v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003, teda 10 % celkového obratu spoločnosti Alphabet v predchádzajúcom obchodnom roku.

138 Vzhľadom na okolnosti zohľadnené pri výkone tejto právomoci Všeobecný súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť o dôvodnosti tvrdení predložených spoločnosťami Google a Alphabet v súvislosti s dodatočnou sumou zodpovedajúcou 11 % hodnoty relevantného predaja dosiahnutého v roku 2017 (pozri odôvodnenia 1467 a 1468 sporného rozhodnutia), keďže Všeobecný súd nezohľadnil takýto parameter.

139 V dôsledku toho Všeobecný súd v bode 1113 napadnutého rozsudku zmenil článok 2 sporného rozhodnutia v tom zmysle, že výška pokuty uloženej spoločnosti Google za jediné a pokračujúce porušenie uvedené v článku 1 sporného rozhodnutia bola stanovená na 4 125 000 000 eur, z ktorých je Alphabet spoločne a nerozdielne zodpovedná za obdobie od 2. októbra 2015 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia, a to do výšky 1 520 605 895 eur.

140 Všeobecný súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

IV. Návrhy účastníkov konania v odvolaniach a konanie na Súdnom dvore

141 Google a Alphabet, ktoré podporujú ADA, CCIA, Gigaset, HMD a Opera, vo svojom odvolaní navrhujú, aby Súdny dvor:

– zamietol odvolanie a

– uložil spoločnosti Google povinnosť nahradiť trovy konania.

143 Uzneseniami predsedu Súdneho dvora z 19. januára 2023, Google a Alphabet/Komisia (C‑738/22 P, EU:C:2023:44), ako aj z 18. apríla 2023, Google a Alphabet/Komisia (C‑738/22 P, EU:C:2023:326), bolo vo vzťahu k vedľajším účastníkom konania v prvostupňovom konaní vyhradené dôverné zaobchádzanie jednak s dokumentom uvedeným v prílohe A.2. k odvolaniu a jednak s niektorými informáciami uvedenými v poznámke pod čiarou 98 vyjadrenia Komisie k odvolaniu, pričom týmto vedľajším účastníkom konania boli doručené len nedôverné verzie tohto dokumentu a tohto vyjadrenia.

V. O odvolaní

147 Komisia, ktorú podporuje BEUC, sa domnieva, že tento odvolací dôvod je neúčinný v celom rozsahu, pretože je založený na nesprávnom predpoklade, že kontrafaktuálna analýza je jediným spôsobom, ako určiť, či je správanie v rozpore s článkom 102 ZFEÚ.

148 FairSearch tvrdí, že uvedený odvolací dôvod je nový, a preto neprípustný. Google a Alphabet totiž pred Všeobecným súdom tvrdili, že Komisia nepreukázala príčinnú súvislosť medzi podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a trhovými podielmi spoločnosti Google. V odvolaní však Google a Alphabet tvrdia, že chyba spočívala v tom, že údajné vylúčenie z trhu nebolo pripísané výlučne zneužívajúcemu správaniu.

a) O prvej časti

149 Prvá časť je založená na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Komisia mohla v odôvodneniach 765 a 888 sporného rozhodnutia legitímne preskúmať zákonnosť podmienok predinštalácie stanovených v DDMA s prihliadnutím na kombinované účinky DDMA a DPP. Všeobecný súd tak nesprávne zohľadnil účinok DPP tak na účely posúdenia viazania aplikácie Google Search v bodoch 433 až 435 napadnutého rozsudku, ako aj na posúdenie viazania prehliadača Chrome v bodoch 442 až 457 daného rozsudku. Všeobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreukázal, že údajné účinky vylúčenia z trhu možno pripísať podmienkam predinštalácie stanoveným v DDMA.

152 HMD sa tiež z dôvodov podobných tým, ktoré uvádzajú Google a Alphabet, domnieva, že Všeobecný súd nemusel zohľadniť DPP na účely posúdenia zákonnosti podmienok predinštalácie stanovených v DDMA.

153 Opera sa domnieva, že je vo všeobecnosti prekvapujúce, že Všeobecný súd rozhodol, že nevýhradné podmienky predinštalácie boli zneužívajúce, zatiaľ čo mechanizmy vedúce k výlučnej predinštalácii zneužívajúce neboli. Takýto prístup by mal v konečnom dôsledku za následok obmedzenie príležitostí konkurentov spoločnosti Google, ako je Opera. Ak by sa totiž obmedzujúce účinky DPP priznali podmienkam predinštalácie stanoveným v DDMA, propagoval by sa taký model, ktorý by bol viac obmedzujúci a založený na exkluzivite, ako sú modely spoločností Apple Inc. a Microsoft Corp.

154 Komisia, BEUC, FairSearch a Seznam tvrdia, že táto prvá časť je nedôvodná.

b) O druhej časti

155 Druhá časť je založená na tom, že Všeobecný súd v bodoch 546 až 558 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol tvrdenie spoločností Google a Alphabet, podľa ktorého bolo rozhodnutie používateľov nesťahovať si konkurenčné aplikácie častejšie pripísateľné ich preferenciám. Pri posudzovaní zákonnosti správania spoločnosti Google totiž Všeobecný súd nezohľadnil otázku, či konkurenčné aplikácie boli pre používateľov ľahko prístupné, ale len to, ako často sa títo používatelia skutočne rozhodli takéto sťahovanie realizovať. Týmto však opomenul preskúmať skutočné dôvody nízkeho počtu stiahnutí konkurenčných aplikácií.

158 Opera uvádza, že bez analýzy príčinnej súvislosti medzi podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a ich údajnými účinkami na sťahovanie konkurenčných aplikácií nie je možné dospieť k záveru, že nízka miera takýchto stiahnutí svedčí o existencii protisúťažného vylúčenia z trhu.

159 Komisia, BEUC a FairSearch navrhujú zamietnuť túto časť ako neprípustnú. Komisia, BEUC, FairSearch a Seznam v každom prípade tvrdia, že uvedená časť je nedôvodná.

c) O tretej časti

160 V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že dôkazy týkajúce sa predvoleného nastavenia boli relevantné na účely analýzy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA.

161 Všeobecný súd tým nesprávne potvrdil prístup Komisie, ktorý spočíval v zohľadnení predvoleného nastavenia ako relevantného kontextu na účely posúdenia týchto podmienok predinštalácie, hoci toto predvolené nastavenie nebolo predmetom sporu a malo svoj vlastný účel, ako aj účinky. To viedlo Všeobecný súd v bode 349 napadnutého rozsudku k tomu, že akceptoval, že Komisia sa opierala o irelevantné dôkazy, a nerozlišoval medzi predinštaláciou a predvoleným nastavením. Takýto prístup údajne skresľuje sporné rozhodnutie a umožnil Komisii zbaviť sa svojej povinnosti posúdiť príčinnú súvislosť medzi vytýkaným konaním a protisúťažnými účinkami.

164 HMD sa tiež domnieva, že je nevyhnutné rozlišovať medzi účinkami predinštalácie a predvoleným nastavením. Všeobecný súd podľa HMD rozhodol, že treba pripustiť, že tvrdenia predložené v kontexte jedného z týchto dvoch pojmov môžu platiť aj v kontexte druhého. Komisia však nikdy takéto tvrdenie neuviedla. Všeobecný súd teda nahradil posúdenie Komisie v tejto súvislosti svojím posúdením, čo samo osebe predstavuje nesprávne právne posúdenie. Navyše sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreskúmal, či dôkazy uvádzané Komisiou možno pripísať podmienkam predinštalácie stanoveným v DDMA, a nie predvolenému nastaveniu.

165 Opera tvrdí, že záver Všeobecného súdu uvedený v bode 334 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sú predinštalácia a predvolené nastavenie podobné, pretože „to, čo možno vyvodiť v prípade predinštalácie, platí mutatis mutandis a a fortiori aj v prípade predvoleného nastavenia“, je z vecného hľadiska nelogický a zároveň nesprávny. Na jednej strane je tento záver nelogický, pretože predvolené nastavenie má oveľa vyššiu obchodnú hodnotu ako jednoduchá predinštalácia. Na druhej strane je vecne nesprávne, pretože Komisia a Všeobecný súd tým, že sa odchýlili od preskúmania tohto rozdielu, nepreukázali príčinnú súvislosť medzi predmetnými podmienkami predinštalácie a účinkami vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov z trhu.

166 Komisia, BEUC, FairSearch a Seznam tvrdia, že táto časť je neprípustná, neúčinná a v každom prípade nedôvodná. Uvedená časť je predovšetkým neprípustná z dvoch dôvodov. Po prvé Google a Alphabet spochybňujú skutkové okolnosti. Po druhé sa uvádzajú body 337 až 418 napadnutého rozsudku, zatiaľ čo tieto body sa netýkajú vznesených výhrad. Tá istá časť je tiež neúčinná, pretože Google a Alphabet na pojednávaní pred Všeobecným súdom pripustili, že predinštalácia aplikácie poskytuje výhodu v porovnaní s konkurenčnými aplikáciami.

171 Po druhé CCIA tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia mohla legitímne ignorovať stav hospodárskej súťaže, ktorý umožnili podmienky predinštalácie stanovené v DDMA. Tak je to najmä v kontexte ekosystému obsahujúceho rôzne mnohostranné trhy. Komisia tak mala zohľadniť vzájomné pôsobenie medzi týmito trhmi, rovnako ako priaznivé účinky na hospodársku súťaž, ktoré mali byť preskúmané v štádiu preukázania konštatovaného obmedzenia a nielen v štádiu objektívneho odôvodnenia tohto obmedzenia. Prístup Komisie potvrdený Všeobecným súdom umožnil obísť povinnosť preskúmať, či by realistické alternatívy k nepeňažnej výmene stanovenej v DDMA mohli viesť k rovnakým alebo lepším konkurenčným príležitostiam.

172 Gigaset sa domnieva, že Všeobecný súd nesprávne preskúmal podmienky predinštalácie stanovené v DDMA izolovane a že nesprávne ignoroval, že tieto podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou licenčného modelu vyvinutého pre OS Android, ktoré spoločnosti Google umožnili ponechať ho otvorený a bezplatný. Vstup spoločnosti Gigaset na trh inteligentných mobilných zariadení potvrdzuje priaznivé účinky tohto modelu na hospodársku súťaž, čo navyše Všeobecný súd nespochybnil. Všeobecný súd však potvrdil prístup Komisie spočívajúci v umelom oddelení uvedených podmienok bez toho, aby zohľadnil model ako celok. Všeobecný súd tým nepreskúmal, či Google mohla OEM ponúknuť realistickú alternatívu k nepeňažnej výmene stanovenej v DDMA.

173 HMD tiež tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreskúmal, či by systém otvorených a bezplatných licencií ponúkaný spoločnosťou Google bol možný bez podmienok predinštalácie stanovených v DDMA.

178 Podľa ustálenej judikatúry treba dôvod predložený po prvýkrát v rámci odvolania na Súdnom dvore zamietnuť ako neprípustný. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako Všeobecný súd posúdil žalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané. Ak by totiž účastníkovi konania bolo umožnené predložiť po prvýkrát až v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predložený v konaní pred Všeobecným súdom, bolo by mu umožnené predložiť Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, spor v širšom rozsahu, než bol ten, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd (rozsudky zo 16. júna 2022, Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea/Komisia, C‑700/19 P, EU:C:2022:484, bod 158, ako aj z 3. septembra 2024, Illumina a Grail/Komisia, C‑611/22 P a C‑625/22 P, EU:C:2024:677, bod 133).

179 V prejednávanej veci stačí konštatovať, že Google a Alphabet chcú svojím prvým odvolacím dôvodom práve kritizovať napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol ich argumentáciu, podľa ktorej Komisia nepreukázala príčinnú súvislosť medzi podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a účinkami vylúčenia, ktoré sú s nimi spojené.

180 Cieľom tohto odvolacieho dôvodu teda nie je rozšíriť predmet sporu nad rámec toho, o čom rozhodoval Všeobecný súd. Uvedený odvolací dôvod je preto prípustný.

181 V druhom rade Komisia tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neúčinný. Tento odvolací dôvod podľa Komisie ako celok spočíva na nesprávnom predpoklade, že kontrafaktuálna analýza je jediným spôsobom, ako určiť, či správanie môže obmedziť hospodársku súťaž, zatiaľ čo takáto analýza je len jedným zo spôsobov preukázania takéhoto obmedzenia.

186 Treba spresniť, že hoci článok 102 ZFEÚ dáva podnikom v dominantnom postavení osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním nenarušili účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, problematická v jeho zmysle nie je samotná existencia dominantného postavenia, ale len jeho zneužitie [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 163, ako aj citovaná judikatúra].

187 Na to, aby bolo možné v danom prípade dospieť k záveru, že určité správanie treba považovať za „zneužívanie dominantného postavenia“ v zmysle článku 102 ZFEÚ, je v zásade potrebné preukázať, že toto správanie má v dôsledku použitia prostriedkov odlišných od tých, ktorými sa riadi hospodárska súťaž medzi podnikmi na základe kvality, skutočný alebo potenciálny účinok spočívajúci v obmedzení tejto hospodárskej súťaže vylúčením rovnako efektívnych konkurenčných podnikov z relevantného trhu alebo trhov alebo znemožnením ich rozvoja na týchto trhoch, pričom môže ísť o trhy, na ktorých existuje dominantné postavenie, ale aj o súvisiace alebo susedné trhy, na ktorých môže toto správanie vyvolať skutočné alebo potenciálne účinky [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 165, ako aj citovaná judikatúra].

188 Cieľom tohto preukázania musí byť na základe presnej a konkrétnej analýzy a dôkazov potvrdiť, že predmetné správanie má prinajmenšom schopnosť vyvolať účinky spočívajúce vo vylúčení konkurentov z trhu [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 166, ako aj citovaná judikatúra].

192 V prejednávanej veci Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikovalo DPP na základe portfólia ako zneužívajúce podľa článku 102 ZFEÚ. V bode 800 napadnutého rozsudku rozhodol, že zneužívajúca povaha týchto dohôd nebola z právneho hľadiska dostatočne preukázaná. Google a Alphabet argumentujú týmto zrušením a v podstate kritizujú skutočnosť, že Všeobecný súd pri posudzovaní prvej časti druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní zohľadnil DPP ako relevantné prvky kontextu na posúdenie účinkov podmienok predinštalácie podľa DDMA.

193 V rámci tejto časti Google a Alphabet pred Všeobecným súdom argumentovali tým, že DDMA nebránili OEM predinštalovať konkurenčné vyhľadávače alebo prehliadače súbežne s aplikáciou Google Search a prehliadačom Chrome.

194 Na účely zamietnutia uvedenej časti Všeobecný súd v rámci úvodných pripomienok v bodoch 425 až 427 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia v spornom rozhodnutí nespochybnila teoretickú možnosť súbežnej inštalácie, ale že táto hypotéza nezohľadňuje osobitný kontext, do ktorého patria DDMA, a najmä DPP, z ktorých pre značný počet zariadení vyplýva povinnosť výhradnej predinštalácie aplikácie Google Search.

195 Všeobecný súd pokračoval vo svojom posúdení tým, že na jednej strane v bodoch 431 až 436 tohto rozsudku analyzoval účinky podmienok predinštalácie podľa DDMA na konkurenčných prevádzkovateľov vyhľadávačov a na druhej strane v bodoch 437 až 465 uvedeného rozsudku účinky týchto podmienok na konkurenčných prevádzkovateľov prehliadačov.

196 V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdia Google a Alphabet, Všeobecný súd správne zohľadnil skutočnosť, že DDMA a DPP boli odlišné dohody a že signatári DDMA neboli povinní uzatvárať DPP. Všeobecný súd totiž zohľadnil tieto posledné uvedené dohody len ako jednu z relevantných okolností kontextu a náležite zohľadnil, najmä v bodoch 426, 447 a 449 napadnutého rozsudku, skutočnosť, že tieto DPP sa nevzťahovali na všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahovali DDMA.

200 V dôsledku toho je potrebné zamietnuť prvú časť prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

c) O druhej časti

201 V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že v bodoch 546 až 558 a 570 až 584 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol ich tvrdenie, podľa ktorého rozhodnutie používateľov nesťahovať si konkurenčné aplikácie častejšie nemožno pripísať efektu statusu quo , ale preferenciám týchto používateľov. Podľa týchto spoločností mala Komisia preukázať, že skutočné dôvody nízkeho počtu stiahnutí konkurenčných aplikácií spočívali v podmienkach predinštalácie stanovených v DDMA, a nie sa obmedziť na domnienku.

202 V tejto súvislosti, pokiaľ ide na jednej strane o pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, Komisii prináleží, aby predložila dôkazy, ktoré môžu z právneho hľadiska dostatočne preukázať skutočnosti zakladajúce porušenie práva hospodárskej súťaže. Naopak podniku, ktorý uplatňuje dôvod na obhajobu proti konštatovaniu takéhoto porušenia, prináleží, aby predložil dôkaz o tom, že tomuto dôvodu na obhajobu treba vyhovieť. Hoci podľa týchto zásad nesie dôkazné bremeno buď Komisia, alebo dotknutý podnik, skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že druhému účastníkovi konania vznikne povinnosť poskytnúť vysvetlenie alebo odôvodnenie, a ak tak neurobí, možno dospieť k záveru, že boli splnené pravidlá v oblasti dôkazného bremena (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21, EU:C:2023:1010, bod 120 a citovanú judikatúru).

205 V rámci tejto prvej časti druhého žalobného dôvodu Google a Alphabet kritizovali dôkazy, ktoré Komisia použila v rámci posúdenia protisúťažnej povahy viazania aplikácie Google Search a Play Store na podporu záveru Komisie, podľa ktorého predinštalácia týchto aplikácií vytvárala efekt statusu quo , ktorý odrádzal používateľov od sťahovania konkurenčných aplikácií alebo používania iného internetového vyhľadávača. Tvrdenia spoločností Google a Alphabet pred Všeobecným súdom teda nemali za cieľ spochybniť existenciu efektu statusu quo , ktoré bolo navyše predmetom osobitnej výhrady, ktorú Všeobecný súd zamietol v bodoch 326 až 418 napadnutého rozsudku.

206 V tejto súvislosti Všeobecný súd najprv v bode 546 tohto rozsudku spresnil, že Google a Alphabet nespochybňujú, že používatelia si mohli ľahko stiahnuť aplikácie konkurujúce aplikácii Google Search alebo prehliadaču Chrome. Tým chcel stanoviť rámec svojho posúdenia, pričom spresnil, že teoretická možnosť sťahovania nebola predmetom diskusie, ale že išlo skôr o posúdenie dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii na charakterizovanie konkrétnych a skutočných účinkov sporného správania a o potvrdenie efektu statusu quo . Práve z toho istého hľadiska Všeobecný súd v bode 557 uvedeného rozsudku konštatoval, že v spornom rozhodnutí nebolo spochybnené, že sťahovanie môže v zásade kompenzovať výhodu, poskytovanú predinštaláciou.

207 V tom istom bode tak Všeobecný súd konštatoval, že z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí sa ukázalo, že aj keď je jednoduché a bezplatné stiahnuť si aplikáciu na všeobecné vyhľadávanie alebo prehliadanie, takéto sťahovanie sa v praxi neuskutočňuje alebo sa uskutočňuje u časti dotknutých zariadení nedostatočnej na to, aby viedlo k zamietnutiu týchto dôkazov použitých na potvrdenie efektu statusu quo . To viedlo Všeobecný súd v bode 558 toho istého rozsudku k zamietnutiu výhrady spoločností Google a Alphabet týkajúcej sa tejto možnosti sťahovania.

211 Rovnako nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že v bode 575 uvedeného rozsudku rozhodol, že Komisia nebola povinná preukázať, či nižšia miera používania konkurenčných aplikácií bola pripísateľná podmienkam predinštalácie alebo preferenciám používateľov z dôvodu vyššej kvality aplikácií spoločnosti Google. Po prvé totiž táto kritika nezohľadňuje skutočnosť, že Všeobecný súd posudzoval dôkazy kritizované spoločnosťami Google a Alphabet, ktoré potvrdzovali efekt statusu quo spojený s predinštaláciou. Po druhé v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 202 vyššie Google a Alphabet nemôžu Všeobecnému súdu vytýkať, že zamietol ich argument založený na nepreukázanom tvrdení o kvalitatívnej prevahe ich produktov, keď dospel k záveru, že dôkazy predložené Komisiou boli dostatočné na preukázanie účinkov vylúčenia z trhu, ktorými sa vyznačovalo posudzované viazanie. V súlade s pravidlami týkajúcimi sa rozdelenia dôkazného bremena totiž prináležalo spoločnostiam Google a Alphabet, aby preukázali, že ich produkty mali vyššiu kvalitu a že dôvodom na sťahovanie bola na rozdiel od toho, čo tvrdila Komisia, táto kvalita.

212 Rovnaký nesprávny výklad napadnutého rozsudku vedie Google a Alphabet k záveru, že prístup Všeobecného súdu je v rozpore so zásadou právnej istoty alebo vedie k iracionálnym výsledkom. Tvrdia totiž, že Všeobecný súd sa uspokojil s posúdením vývoja výberu používateľov, aby dospel k záveru o zneužívajúcej povahe predinštalácie, hoci len potvrdil, že tento vývoj môže potvrdiť to, čo Komisia navyše z právneho hľadiska dostatočne preukázala.

217 V prejednávanej veci, ako poznamenala generálna advokátka v bodoch 72 až 76 svojich návrhov, body napadnutého rozsudku, ktoré Google a Alphabet spochybňujú, patria do rámca posúdenia Všeobecného súdu týkajúceho sa tvrdení, ktorými tieto spoločnosti kritizovali relevantnosť dôkazov použitých Komisiou, ktoré sa týkali predvoleného nastavenia, a nie predinštalácie dotknutých aplikácií. V tejto súvislosti Všeobecný súd pred preskúmaním výhrad spoločností Google a Alphabet v bodoch 326 až 339 napadnutého rozsudku uviedol úvodné pripomienky týkajúce sa najmä neexistencie praktického významu rozlišovania medzi predinštaláciou a predvoleným nastavením, ktoré navrhovali tieto spoločnosti. Všeobecný súd bez spochybnenia samotného rozdielu medzi týmito dvoma pojmami konštatoval, že na účely posúdenia účinkov týchto dvoch spôsobov správania – a v rámci hodnotenia dôkazov, na ktoré sa odvolávala Komisia na účely preukázanie existencie efektu statusu quo –, nie je potrebné takto rozlišovať. Inými slovami, podľa Všeobecného súdu nebolo potrebné rozlišovať medzi účinkami predinštalácie a účinkami predvoleného nastavenia.

218 V bodoch 331 a 332 tohto rozsudku Všeobecný súd odôvodnil tento záver konštatovaním, že v praxi nebolo možné odlíšiť účinky predinštalácie od účinkov predvoleného nastavenia v analýze dôkazov použitých Komisiou, keďže ani samotná Google interne nepoužívala striktné rozlišovanie, ktoré uplatňovala v rámci svojej žaloby v prvostupňovom konaní a ktoré sa teda ukázalo ako umelé. Toto rozlišovanie bolo podľa Všeobecného súdu o to menej relevantné, že Google na jednej strane uznala, že predinštalácia zvyšuje pravdepodobnosť, že používatelia budú používať dotknuté aplikácie, a na druhej strane, že DDMA stanovovali nielen predinštaláciu, ale aj prednostné umiestňovanie alebo predvolené nastavenie.

223 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

e) O štvrtej časti

224 Vo štvrtej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet v podstate tvrdia, že Komisia bola povinná preukázať príčinnú súvislosť medzi podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a údajnými protisúťažnými účinkami použitím realistického kontrafaktuálneho scenára s cieľom preskúmať, či by bez týchto podmienok predinštalácie bol možný otvorený licenčný model, aký používa OS Android. Všeobecný súd sa pritom podľa týchto spoločností tým, že rozhodol, že Komisia nemala takúto povinnosť, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

225 V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o potrebu použiť kontrafaktuálny scenár, treba uviesť, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 93 a 94 svojich návrhov, že hoci Komisii prináleží preukázať príčinnú súvislosť medzi sporným zneužívajúcim správaním a jeho protisúťažnými účinkami, môže sa v tomto kontexte opierať o súbor dôkazov bez toho, aby bola povinná systematicky používať jedinú metodiku – najmä kontrafaktuálnu analýzu –, na preukázanie existencie takejto príčinnej súvislosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, body 228 až 229].

226 Na konštatovanie zneužitia dominantného postavenia postačuje preukázať, že sporné správanie je spôsobilé vyvolať účinky vylúčenia z trhu. Nevyžaduje sa však preukázanie jeho skutočných účinkov. Z toho vyplýva, že okolnosť, že iba dominantný podnik – na rozdiel od svojich konkurentov – mohol diskriminačným spôsobom ovplyvňovať správanie zákazníkov alebo používateľov na úkor týchto konkurentov, teda môže postačovať na preukázanie toho, že sporné správanie bolo spôsobilé narušiť účinnú a nenarušenú hospodársku súťaž [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, body 223 až 229].

230 V súlade s touto judikatúrou však Google a Alphabet nemôžu Všeobecnému súdu vytýkať, že nezohľadnil účinky priaznivé pre hospodársku súťaž, ktoré pred ním uviedli. Ak totiž v štádiu preukázania protisúťažnej povahy správania musí orgán hospodárskej súťaže v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 190 tohto rozsudku zohľadniť kontext, do ktorého patrí toto správanie, prináleží podniku, aby preukázal, že uvedené správanie bolo objektívne odôvodnené. Navyše treba v tejto súvislosti konštatovať, že Všeobecný súd v bodoch 599 až 619 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenia týkajúce sa prípadných priaznivých účinkov na hospodársku súťaž, ktoré pred ním Google a Alphabet uviedli, pričom toto posúdenie nebolo v štádiu odvolania kritizované.

231 Štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu treba teda zamietnuť ako nedôvodnú.

232 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa prvý odvolací dôvod v celom rozsahu zamieta.

B. O druhom odvolacom dôvode

1. Argumentácia účastníkov konania

233 Druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa delí na dve časti, Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že nesprávne potvrdil sporné rozhodnutie napriek tomu, že Komisia v tomto rozhodnutí nepreukázala, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli schopné vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov z trhu.

238 Opera uvádza, že Komisia v spornom rozhodnutí nepreukázala existenciu rizika vylúčenia konkurentov z trhu. Komisia totiž podľa tejto spoločnosti pred Všeobecným súdom tvrdila, že nie je povinná takéto preukázanie vykonať. Všeobecný súd však v tejto súvislosti nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, keď dospel k záveru, že Komisia skutočne konštatovala riziko vylúčenia konkurentov z trhu. Hoci je pravda, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA pomohli spoločnosti Google vo veľkej miere distribuovať svoje služby efektívnym spôsobom, tieto podmienky neviedli k žiadnemu vylúčeniu konkurentov z trhu. Všeobecný súd však k takémuto záveru dospel na základe skutkových pripodobnení, najmä vo svojej analýze účinkov DDK, a tým, že prevzal formalistický prístup prijatý Komisiou.

239 Komisie, FairSearch a Seznam tvrdia, že druhý odvolací dôvod je čiastočne neprípustný, čiastočne neúčinný a v každom prípade nedôvodný.

a) O prvej časti

240 Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je založená na tom, že Všeobecný súd nepreskúmal, či viazanie aplikácie Google Search s obchodom Play Store mohlo vylúčiť služby všeobecného vyhľadávania rovnako efektívnych konkurentov z trhu.

241 Táto časť obsahuje tri výhrady založené na tom, že Komisia mala po prvé preskúmať vplyv sporného správania z hľadiska jeho pokrytia trhu, trvania a fungovania, po druhé vykonať túto analýzu s odkazom na hypotetických rovnako efektívnych konkurentov a po tretie určiť, či toto správanie zbavilo takýchto konkurentov možnosti účinne konkurovať.

1) O prvej výhrade

247 Všeobecný súd tiež nepreskúmal, či rovnako efektívni konkurenti mohli dosiahnuť predinštaláciu svojich aplikácií súbežne s aplikáciou Google Search. Všeobecný súd na rozdiel od testu, ktorý uplatnil na DPP na základe portfólia, zvolil alternatívny test. Svoje odôvodnenie vypracoval s odkazom na súčasných konkurentov bez toho, aby preukázal, že sú rovnako efektívni.

248 Gigaset dodáva, že Všeobecný súd nesprávne uznal, že stačí, aby Komisia preukázala, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli schopné vylúčiť z trhu služby, ktoré boli technicky spôsobilé uspokojiť potreby spotrebiteľov bez ohľadu na svoju efektivitu a atraktívnosť. Všeobecný súd tým potvrdil prístup, ktorý je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora.

249 Všeobecný súd nesprávne vychádzal zo správania používateľov, keď dospel k záveru, že tieto podmienky skutočne vyvolávajú účinky vylúčenia z trhu. Skutočná voľba užívateľa v prospech produktu podniku v dominantnom postavení totiž sama osebe nemôže odôvodniť existenciu zneužívajúceho správania, keďže táto voľba môže jednoducho odrážať skutočnú preferenciu používateľa, ktorá nesúvisí s údajnými nezákonnými účinkami vylúčenia z trhu, spôsobenými správaním tohto podniku. Tento prístup teda porušuje zásady prezumpcie neviny a právnej istoty.

250 HMD tvrdí, že nevykonanie testu AEC, ako vyplýva z napadnutého rozsudku, vytvára právnu neistotu. Toto kritérium má navyše všeobecný rozsah v rámci uplatňovania článku 102 ZFEÚ, ako to vyplýva z judikatúry.

251 Komisia, BEUC, FairSearch a Seznam zastávajú názor, že táto výhrada nie je dôvodná.

1) O prvej výhrade

256 Podľa spoločností Google a Alphabet sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď preskúmal zákonnosť viazania prehliadača Chrome s využitím odkazu na iný geografický trh, než bol vymedzený v spornom rozhodnutí. Zatiaľ čo v tomto rozhodnutí Komisia zohľadnila existenciu svetového geografického trhu (zahŕňajúceho Čínu), Všeobecný súd sa zameral len na EHP a dokonca spochybnil relevantnosť existencie svetového trhu. Všeobecný súd predovšetkým neuviedol dôvody, prečo neboli zohľadnené zariadenia uvádzané na trh v Číne.

257 Komisia, BEUC a FairSearch tvrdia, že táto výhrada je neprípustná a v každom prípade nedôvodná.

2) O druhej výhrade

258 Všeobecný súd tiež nesprávne analogicky prebral konštatovania týkajúce sa viazania aplikácie Google Search s viazaním prehliadača Chrome, pričom nezohľadnil významné rozdiely medzi týmito dvoma prípadmi viazania. Po prvé prehliadač Chrome bol menej viditeľný alebo prístupný ako aplikácia Google Search. Po druhé Všeobecný súd nesprávne posúdil schopnosť konkurentov dosiahnuť súbežnú predinštaláciu. V tejto súvislosti úvahy týkajúce sa DPP nie sú relevantné. Po tretie bez akéhokoľvek odôvodnenia považoval mieru sťahovania konkurenčných prehliadačov za nedostatočnú. Po štvrté Všeobecný súd nesprávne posúdil podmienky hospodárskej súťaže na relevantných trhoch. Po piate Všeobecný súd nezohľadnil dôkazy, ktoré boli uvedené v spornom rozhodnutí.

259 Táto druhá výhrada je podľa Komisie, BEUC a FairSearch neprípustná, pretože v podstate vedie k spochybneniu skutkových zistení Všeobecného súdu. Uvedená výhrada je podľa nich v každom prípade nedôvodná.

264 Na preukázanie zneužívajúcej povahy praktiky spočívajúcej vo vylúčení z trhu musí orgán hospodárskej súťaže na jednej strane preukázať, že táto praktika spočívala na využívaní iných prostriedkov než sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality. Na druhej strane musí tento orgán preukázať, že táto praktika bola pri svojom vykonávaní spôsobilá vyvolať takýto účinok vylúčenia z trhu v tom zmysle, že mohla sťažiť preniknutie konkurentov na predmetný trh alebo ich udržanie sa na ňom, a že tým uvedená praktika mohla mať vplyv na štruktúru trhu. Tieto dve podmienky sú kumulatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, body 61 a 103, ako aj citovanú judikatúru).

265 Pokiaľ ide v prvom rade o podmienku, podľa ktorej sa dotknuté správanie musí odkláňať od hospodárskej súťaže na základe kvality, Súdny dvor už spresnil, že pojem „hospodárska súťaž na základe kvality“ v zásade odkazuje na situáciu hospodárskej súťaže, z ktorej majú spotrebitelia prospech vďaka nižším cenám, lepšej kvalite a širšiemu výberu nových alebo vylepšených výrobkov a služieb. Za konanie spadajúce do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality treba považovať najmä správanie, ktoré má za následok rozšírenie možností výberu pre spotrebiteľov, a to uvedením nových výrobkov na trh alebo zvýšením množstva alebo kvality už ponúkaných výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 85).

266 V tomto zmysle skutočnosť, že podnik má dominantné postavenie, nemôže zbaviť tento podnik ani práva chrániť svoje obchodné záujmy, ak sú napadnuté, ani možnosti v primeranom rozsahu uskutočniť úkony, ktoré považuje za vhodné na ochranu týchto záujmov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 148 a 149, ako aj citovanú judikatúru].

270 Pokiaľ ide v druhom rade o podmienku týkajúcu sa schopnosti vyvolať účinky vylúčenia z trhu, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 187 vyššie, orgán hospodárskej súťaže musí preukázať, že skutočným alebo potenciálnym účinkom predmetného správania je obmedzenie tejto hospodárskej súťaže tým, že vylúči hypotetické rovnako efektívne konkurenčné podniky z dotknutého trhu alebo trhov alebo zabráni ich rozvoju na týchto trhoch, pričom treba poznamenať, že týmito trhmi môžu byť tak tie, na ktorých má dominantné postavenie, ako aj súvisiace alebo susedné trhy, na ktorých má uvedené správanie skutočné alebo potenciálne následky.

271 Okrem správania, ktorého skutočným alebo potenciálnym účinkom je obmedzenie hospodárskej súťaže založenej na kvalite vylúčením rovnako efektívnych konkurenčných podnikov z relevantného trhu alebo trhov, možno za „zneužitie dominantného postavenia“ považovať aj správanie, o ktorom sa preukázalo, že jeho skutočným alebo potenciálnym účinkom, či dokonca cieľom, je zabrániť v predbežnom štádiu zavedením prekážok vstupu alebo použitím iných opatrení na uzavretie trhu alebo iných prostriedkov, ako sú tie, ktorými sa riadi hospodárska súťaž na základe kvality, potenciálne konkurenčným podnikom v samotnom prístupe na tento trh alebo trhy, a tým zabrániť rozvoju hospodárskej súťaže na nich na úkor spotrebiteľov obmedzením výroby, vývoja alternatívnych výrobkov alebo služieb, prípadne inovácií (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 131 a citovaná judikatúra).

275 V prejednávanej veci Všeobecný súd v rámci svojej odpovede na druhý žalobný dôvod v prvostupňovom konaní pripomenul rámec judikatúry, ktorý zamýšľal uplatniť v bodoch 276 až 299 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti v bode 291 daného rozsudku konštatoval, že Komisia postupovala podľa etáp, ktoré Všeobecný súd vysvetlil, aby preukázala zneužívajúcu povahu správania, vo svojom rozsudku zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289), a že sa neuspokojila s konštatovaním, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli z dôvodu viazania schopné obmedziť hospodársku súťaž, ale že v súlade s touto judikatúrou v spornom rozhodnutí konkrétne uviedla rôzne skutočnosti, ktoré podľa nej umožňovali preukázať existenciu údajných účinkov vylúčenia z trhu.

276 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 294 napadnutého rozsudku poznamenal, že Komisia dospela k záveru, že tieto praktiky mali okrem iného za následok sťaženie možnosti konkurenčných služieb vyhľadávania získať vyhľadávacie dopyty, ako aj príjmy a informácie potrebné na zlepšenie svojich služieb, že zvýšili prekážky vstupu tým, že chránili spoločnosť Google pred konkurenciou zo strany ostatných služieb vyhľadávania, a znížili stimuly pre inovácie, ktoré chceli ponúkať konkurenti uvádzajúci na trh špecializované služby vyhľadávania v určitom jazyku alebo zamerané na určitú konkrétnu skupinu používateľov.

277 Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 112 až 124 svojich návrhov, Všeobecný súd zamietol tvrdenia spoločností Google a Alphabet kritizujúce Komisiu za to, že nepreukázala, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA obmedzujú hospodársku súťaž. Odmietol teda takéto tvrdenia týkajúce sa existencie efektu statusu quo spôsobeného predinštaláciami (body 320 až 418 napadnutého rozsudku), možnosti OEM predinštalovať alebo nastaviť ako predvolené konkurenčné služby všeobecného vyhľadávania (body 419 až 538 tohto rozsudku), iných prostriedkov, ktoré konkurenti údajne mali k dispozícii na oslovenie používateľov (body 539 až 567 uvedeného rozsudku), príčinnej súvislosti medzi podielmi spoločnosti Google na používaní a predinštaláciou (body 568 až 584 toho istého rozsudku) a napokon zohľadnenia hospodárskeho a právneho kontextu (body 585 až 596 napadnutého rozsudku).

280 Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je založená na tom, že Všeobecný súd nepreskúmal, či viazanie aplikácie Google Search s obchodom Play Store bolo schopné vylúčiť služby všeobecného vyhľadávania rovnako efektívnych konkurentov z trhu.

281 Táto časť obsahuje tri výhrady založené na tom, že Komisia mala po prvé preskúmať vplyv sporného správania z hľadiska jeho pokrytia trhu, trvania a fungovania, po druhé vykonať túto analýzu odkazom na hypotetických rovnako efektívnych konkurentov a po tretie určiť, či toto správanie zbavilo takýchto konkurentov možnosti účinne konkurovať spoločnosti Google na trhu so službami všeobecného vyhľadávania.

282 V tejto súvislosti treba konštatovať, že Google a Alphabet vychádzajú z predpokladu, že Všeobecný súd mal uplatniť rovnaký test na posúdenie účinkov podmienok stanovených v DDMA a na posúdenie účinkov DPP na základe portfólia. Google a Alphabet totiž v rámci svojich troch výhrad implicitne odkazujú na posúdenie vykonané Všeobecným súdom v rámci preskúmania tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, ktorým tieto spoločnosti spochybňovali zneužívajúcu povahu DPP na základe portfólia. Konkrétne opakujú jednotlivé výhrady, ktoré v podstate uviedli v rámci tretej časti tohto tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní a ktoré sú zhrnuté v bode 664 napadnutého rozsudku.

283 Pri preskúmavaní týchto výhrad Všeobecný súd posúdil sporné rozhodnutie vzhľadom na špecifickú judikatúru zhrnutú v bodoch 637 až 647 napadnutého rozsudku, týkajúcu sa schopnosti platby za exkluzivitu, ako sú DPP na základe portfólia, vylúčiť prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu, pričom táto schopnosť vylúčenia z trhu bola posúdená prostredníctvom testu AEC.

289 Pokiaľ ide o prvú výhradu, Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd rovnako ako Komisia pri posudzovaní schopnosti dotknutého viazania obmedziť hospodársku súťaž na tomto trhu zohľadnil len jeden podsegment relevantného geografického trhu. Keďže však odvolateľky neuviedli túto výhradu pred Všeobecným súdom, hoci tak mohli urobiť, treba ju považovať za novú, a preto je podľa judikatúry citovanej v bode 178 vyššie v rámci odvolania neprípustná.

290 Pokiaľ ide o druhú výhradu, Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne „analogicky“ prebral konštatovania týkajúce sa viazania aplikácie Google Search na viazanie prehliadača Chrome napriek významným rozdielom, ktorým sa vyznačujú tieto jednotlivé prípady viazania. Odvolateľky konkrétne spochybňujú päť skutkových zistení formulovaných Všeobecným súdom, ktoré sa týkajú po prvé intenzity efektu statusu quo , z ktorého prehliadač Chrome profitoval v porovnaní s aplikáciou Google Search, po druhé problémov spojených s vnútornou pamäťou, po tretie relatívneho významu sťahovania konkurenčných prehliadačov, po štvrté posúdenia úrovne hospodárskej súťaže na trhu prehliadačov v porovnaní s trhom vyhľadávačov a po piate vplyvu miery súbežného sťahovania konkurenčných aplikácií.

291 Ako bolo pripomenuté v bode 216 vyššie, odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutkových okolností a týchto dôkazných prostriedkov tak okrem prípadu ich skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania.

295 Podľa spoločností Google a Alphabet Komisia v článku 1 ods. 1 písm. c) sporného rozhodnutia konštatovala, že porušili článok 102 ZFEÚ tým, že udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search podmieňovali prijatím AFZ.

296 Po prvé, hoci Všeobecný súd v bode 828 napadnutého rozsudku uznal, že jediným ustanovením, ktoré sa v spornom rozhodnutí považovalo za zneužívajúce, bolo ustanovenie, ktoré podmieňuje udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search súhlasom OEM s tým, že nebudú uvádzať na trh zariadenia s nekompatibilnou odnožou OS Android, Všeobecný súd následne vykonal svoje posúdenie s odkazom na prax oveľa širšieho rozsahu, a to „praktiku spoločnosti Google, ktorá bráni vývoju zariadení využívajúcich nekompatibilnú odnož OS Android a ich rozšíreniu na trhu“.

297 Tým, že takto „preformuloval“ sporné rozhodnutie, nesprávne potvrdil konštatovanie zneužitia uvedené v tomto rozhodnutí, keď odkázal na správanie, ktoré ide nad rámec povinnosti, pri ktorej Komisia konštatovala zneužívajúcu povahu.

298 Bolo však nevhodné, že Všeobecný súd zamietol žalobu spoločností Google a Alphabet z dôvodu obchodnej politiky spoločnosti Google spočívajúcej v udeľovaní licencií na jej proprietárne API len v prípade ich využívania na kompatibilných zariadeniach Google Android, zatiaľ čo Komisia v spornom rozhodnutí a Všeobecný súd v bodoch 810 a 811 napadnutého rozsudku konštatovali, že táto politika je odôvodnená. Keďže Všeobecný súd dospel k záveru, že Google môže vyžadovať kompatibilitu zariadení, na ktorých boli nainštalované jej aplikácie a jej proprietárne služby (vrátane proprietárnych API spoločnosti Google), nemohol považovať legitímnu voľbu spoločnosti Google neudeliť licencie na jej proprietárne API nekompatibilným odnožiam OS Android za súčasť vytýkaného správania.

303 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ako vyplýva z rozsudkov zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia (C‑241/91 P a C‑242/91 P, EU:C:1995:98, body 49 a 50), ako aj z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569, bod 39), môže odmietnutie udeliť licenciu na práva duševného vlastníctva porušiť článok 102 ZFEÚ len vtedy, ak existujú určité výnimočné okolnosti, ktoré v prejednávanej veci neboli konštatované. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 864 napadnutého rozsudku konštatoval, že rozhodnutie spoločnosti Google neudeliť licenciu na jej proprietárne API nekompatibilným odnožiam bolo súčasťou praktiky, ktorej cieľom bolo zabrániť tomu, aby tieto odnože našli obchodné odbytiská.

304 Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil dvoch ďalších pochybení, keď v bode 854 napadnutého rozsudku rozhodol, že výkon výlučného práva spojeného s právom duševného vlastníctva nemožno pripustiť, ak je jeho cieľom práve posilnenie dominantného postavenia ich pôvodcu a jeho zneužívanie. Na jednej strane tak Všeobecný súd neuznal, že vývoj práv duševného vlastníctva, najmä na technologických trhoch, odráža inovácie a investície, a v dôsledku toho predstavuje hospodársku súťaž na základe kvality. Na druhej strane náležite nezohľadnil relevantný právny kontext, a to, že pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, stimuly na investovanie do výskumu a vývoja by sa mali správnym alebo súdnym zásahom zmierňovať len za výnimočných okolností.

305 Komisia sa domnieva, že tento odvolací dôvod je neúčinný a v každom prípade nedôvodný.

309 Na podporu argumentácie Komisie FairSearch s odkazom na rozsudok z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia (C‑164/98 P, EU:C:2000:48, bod 42), dodáva, že Všeobecný súd je v každom prípade oprávnený podať výklad rozhodnutia Komisie, pokiaľ tento výklad nie je v rozpore s logikou tohto rozhodnutia. Google a Alphabet však nepredložili nijaký dôkaz o tom, že by Všeobecný súd nahradil odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením.

310 Seznam tiež zdôrazňuje, že tvrdenie uvedené v bode 828 napadnutého rozsudku nie je „konštatovaním“, ku ktorému dospel Všeobecný súd, ale odkazom na to, čo Komisia už preukázala v spornom rozhodnutí, a to že záväzok, ktorý je súčasťou AFZ a ktorý bráni vývoju a rozšíreniu zariadení s nekompatibilnou odnožou OS Android na trhu, je zneužívajúci. Odkaz Všeobecného súdu na toto tvrdenie Komisie teda nemá širší rozsah ako uvedené tvrdenie.

b) O druhej časti

311 Google a Alphabet Všeobecnému súdu po prvé vytýkajú, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 893 napadnutého rozsudku rozhodol, že kontrafaktuálna analýza je zbytočná.

312 Podľa ich názoru bez takejto analýzy nie je možné dospieť k záveru, že údajné potenciálne účinky na nekompatibilné odnože boli pripísateľné predmetnému správaniu, t. j. podmieňovaniu udelenia licencie na Play Store a aplikáciu Google Search podpisom DAF zo strany OEM.

316 Google a Alphabet okrem toho tvrdia, že v prejednávanej veci nebola pochybnosť ani prípustná, pretože Všeobecný súd rozhodol, že prístup k proprietárnym API spoločnosti Google, je z obchodného hľadiska významný a podľa neho dostatočný na to, aby bolo možné domnievať sa, že nekompatibilný variant OS Android by nebol schopný kompenzovať údajné dominantné postavenie OS Android. Všeobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia podobného tomu, ktoré viedlo k zrušeniu rozhodnutia Komisie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Všeobecného súdu z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – platby za exkluzivitu) (T‑235/18, EU:T:2022:358).

317 ADA a HMD tiež zastávajú názor, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia nebola povinná vykonať kontrafaktuálnu analýzu, ktorá by jej umožnila posúdiť podmienky hospodárskej súťaže v prípade neexistencie sporného správania.

318 Komisia odpovedá, že Google a Alphabet nesprávne tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď potvrdil závery sporného rozhodnutia, podľa ktorých AFZ mohli obmedziť hospodársku súťaž.

319 FairSearch tvrdí, že druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu je neprípustná, pretože Google a Alphabet sa snažia otvoriť diskusiu o skutkových zisteniach Všeobecného súdu týkajúcich sa dôvodov, prečo sa nekompatibilné odnože nedokázali vyvinúť.

2. Posúdenie Súdnym dvorom

a) O prvej časti

323 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ majú Súdny dvor a Všeobecný súd právomoc rozhodnúť o žalobách podaných z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmluvy alebo akejkoľvek právnej normy týkajúcej sa jej uplatňovania, alebo zneužitia právomocí. Článok 264 ZFEÚ stanovuje, že ak je žaloba opodstatnená, vyhlási sa napadnutý akt za neplatný. Súdny dvor a Všeobecný súd teda v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu vlastným odôvodnením (rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C‑164/98 P, EU:C:2000:48, bod 38, ako aj zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia, C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 70).

324 Naproti tomu okrem prípadu, keď to neodôvodňuje žiadna vecná okolnosť, môže byť Všeobecný súd v rámci žaloby o neplatnosť vedený k výkladu odôvodnenia napadnutého aktu iným spôsobom ako jeho autor, alebo dokonca v niektorých prípadoch k zamietnutiu formálneho odôvodnenia prijatého týmto orgánom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C‑164/98 P, EU:C:2000:48, bod 42, ako aj zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia, C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 71).

325 Z toho vyplýva, že hoci sa terminológia použitá Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku líši od terminológie použitej v spornom rozhodnutí, nemusí to nevyhnutne znamenať, že Všeobecný súd identifikoval zneužívajúce správanie, ktoré je vecne odlišné od zneužívajúceho správania, ktoré zistila Komisia, alebo že vychádzal z iného odôvodnenia, než aké uviedla Komisia v spornom rozhodnutí [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia, C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 73, ako aj z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 104].

331 Z týchto úvodných pripomienok vyplýva, že tvrdenie spoločností Google a Alphabet založené na údajnom preformulovaní uvádzaného zneužitia treba preskúmať s prihliadnutím na celý bod 828 napadnutého rozsudku a toto zhrnutie.

332 Spomedzi dôvodov uvedených Komisiou v odôvodnení 1036 sporného rozhodnutia však Všeobecný súd v bode 816 napadnutého rozsudku identifikoval skutočnosť, že AFZ bránia vyvíjaniu nekompatibilných odnoží OS Android, okolnosť, že kompatibilné odnože OS Android nepredstavujú pre Google reálnu konkurenčnú hrozbu, a okolnosť, že schopnosť týchto AFZ obmedziť hospodársku súťaž je posilnená nedostupnosťou proprietárnych API spoločnosti Google pre vývojárov nekompatibilných odnoží OS Android, čo znižuje záujem vývojárov navrhovať aplikácie pre takéto OS.

333 Ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 175 a 176 svojich návrhov, z bodu 816 napadnutého rozsudku, ktorý Google a Alphabet nespochybnili v rámci svojho odvolania, vyplýva, že Komisia skutočne vytýkala spoločnosti Google uplatňovanie praktiky, ktorej cieľom bolo vylúčiť nekompatibilné odnože OS Android z trhu, pretože pre tento podnik predstavovali hrozbu, pričom existenciu tejto hrozby vysvetlila Komisia v oddiele 12.6.1 sporného rozhodnutia. Podľa Komisie sa teda vývoj týchto odnoží obmedzil, pretože OEM ich prestali uvádzať na trh, lebo sa obávali, že už nezískajú licenciu na aplikácie spoločnosti Google.

334 Všeobecný súd teda nenahradil odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením, keď analyzoval, či Komisia túto skutočnosť z právneho hľadiska dostatočne preukázala.

338 V druhom rade „úvodné pripomienky týkajúce sa rozsahu druhého zneužitia identifikovaného v [spornom] rozhodnutí“, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 803 až 814 napadnutého rozsudku, potvrdzujú význam uvedeného prvku kontextu a v dôsledku toho neexistenciu nesprávneho právneho posúdenia v záverečnom zhrnutí, ktoré Všeobecný súd uviedol v bode 828 daného rozsudku.

339 V bode 809 uvedeného rozsudku sa v prvom rade výslovne potvrdzuje, že „podľa [sporného] rozhodnutia Google… zneužívala svoje dominantné postavenie… tým, že [podmieňovala] udeľovanie licencií na obchod Play Store a aplikáciu Google Search prijatím AFZ“. Všeobecný súd následne v bode 810 toho istého rozsudku spresnil, že „ako potvrdili [Google a Alphabet] na pojednávaní, DAF sa v [spornom] rozhodnutí považujú za zneužívajúce len v rozsahu, v akom ukladajú OEM povinnosť zabezpečiť súlad s DDK v prípade všetkých zariadení, ktoré uvádzajú na trh a ktorých OS je Android alebo odnož OS Android, vrátane tých, na ktorých nie sú aplikácie spoločnosti Google predinštalované. Inak povedané, DAF sa považujú za zneužívajúce len v rozsahu, v akom zakazujú uvádzanie na trh inteligentných mobilných zariadení, ktorých OS sú nekompatibilné odnože OS Android, a to aj v prípade, ak na týchto zariadeniach nie sú aplikácie spoločnosti Google predinštalované“. Všeobecný súd napokon v bode 812 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia v podstate vytýkala spoločnosti Google, že „uplatňovala protisúťažnú praktiku, ktorej cieľom bolo pripraviť nekompatibilné odnože OS Android o obchodné odbytiská“.

344 Všeobecný súd v prejednávanej veci po prvé v bode 834 napadnutého rozsudku konštatoval, že vecná existencia praktiky, ktorú Komisia v spornom rozhodnutí považovala za praktiku predstavujúcu druhé zneužitie, nebola len pripustená spoločnosťami Google a Alphabet, ale aj preukázaná. Po druhé Všeobecný súd v bode 841 tohto rozsudku na základe vyhlásení týchto spoločností potvrdených dokumentmi v spise dospel k záveru, že táto prax bola vedome uplatňovaná s cieľom obmedziť prístup nekompatibilných odnoží OS Android na trh. Po tretie Všeobecný súd v bode 847 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že Google a Alphabet nepreukázali, že tieto odnože pre nich v žiadnom prípade nemohli predstavovať konkurenčnú hrozbu. Po štvrté Všeobecný súd v bode 863 toho istého rozsudku rozhodol, že Komisia dostatočne preukázala, že DAF zakazovali svojim signatárom poskytovať odbytiská nekompatibilným odnožiam OS Android a že táto prekážka prispela k posilneniu dominantného postavenia spoločnosti Google na trhoch so službami všeobecného vyhľadávania, pričom sa ukázala ako škodlivá pre koncových používateľov.

345 Google a Alphabet na účely odôvodnenia potreby kontrafaktuálnej analýzy tvrdia, že politika spoločnosti Google týkajúca sa vývoja a distribúcie jej proprietárnych API by v každom prípade predstavovala stimul pre OEM, aby distribuovali len kompatibilné zariadenia Google Android. Okrem toho Všeobecnému súdu vytýkajú, že neanalyzoval, či neúspech operačného systému Fire OS možno pripísať AFZ, pričom sa v bode 850 napadnutého rozsudku uspokojil s tvrdením, že aj keď obchodný neúspech tohto OS mohol byť spôsobený aj inými dôvodmi, Komisia preukázala, že DAF pripravili uvedený OS o odbytiská, ktorými preňho inak mohli byť OEM, ktorí uzavreli DAF so spoločnosťou Google.

350 Vo štvrtom odvolacom dôvode Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že nezohľadnil a konkrétne nepreskúmal tvrdenia a dôkazy, ktoré predložili s cieľom preukázať, že AFZ boli objektívne odôvodnené.

351 Konkrétne vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil štyroch pochybení.

352 Po prvé Všeobecný súd nepreskúmal nevyhnutnosť AFZ. V bode 880 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd obmedzil na uvedenie dôkazov preukazujúcich skutočný rast OS Android na odôvodnenie svojho záveru, že fragmentácia tejto platformy nepredstavovala riziko pre jej prežitie počas obdobia porušovania, zatiaľ čo si mal položiť otázku, či by uvedená platforma dosahovala rovnako rýchly rast, ako bol konštatovaný, ak by Google nevynucovala sporné záväzky. Na tento účel sa podľa týchto spoločností mal odvolať napríklad na skúsenosti s otvorenými operačnými systémami, ktoré prijali menej opatrení na ochranu pred fragmentáciou.

353 Po druhé nepreskúmal oprávnený záujem spoločnosti Google na ochrane celého ekosystému Android vrátane zariadení, ktoré nevyužívajú proprietárne aplikácie spoločnosti Google. Všeobecný súd v bode 878 daného rozsudku konštatoval, že odôvodnenie uvádzané spoločnosťami Google a Alphabet nesúviselo s údajným zneužitím, ktoré sa týkalo len uplatňovania AFZ v prípade zariadení nevybavených balíkom GMS. Neodpovedal tak na ich tvrdenie, podľa ktorého si legitímny záujem spoločnosti Google ako vývojára OS Android a správcu ekosystému Android vyžadoval opatrenia na ochranu celého tohto ekosystému.

354 Po tretie Všeobecný súd nesprávne potvrdil sporné rozhodnutie, hoci Komisia nesprávne posúdila podmienky, za ktorých Google prijala pre OS Android licenciu s otvoreným zdrojovým kódom. Všeobecný súd v bode 886 napadnutého rozsudku rozhodol, že Google urobila „rozhodnutie“ prijať riziká spojené so spustením tohto OS na otvorenom základe, hoci táto spoločnosť urobila opak toho tým, že vedome prijala opatrenia na zabránenie rizikám, ktorými by sa vyznačoval neriadený otvorený model, čo Všeobecný súd nezohľadnil.

2. Posúdenie Súdnym dvorom

360 Vo štvrtom odvolacom dôvode Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne posúdil objektívne odôvodnenia DAF.

361 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že prináleží podniku v dominantnom postavení, aby odôvodnil konanie, na ktoré sa môže vzťahovať zákaz uvedený v článku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 69, a z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10 P, EU:C:2012:172, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).

362 Takýto podnik môže v tejto súvislosti najmä preukázať buď to, že jeho správanie je objektívne nevyhnutné, alebo že účinok vylúčenia z trhu, ktorý spôsobuje, možno vyrovnať alebo prekonať výhodami v zmysle efektívnosti, z ktorých majú prospech aj spotrebitelia. V tejto poslednej uvedenej súvislosti musí podnik v dominantnom postavení preukázať, že nárast efektívnosti, ktorý môže vyplývať z posudzovaného správania, neutralizuje pravdepodobné škodlivé následky na hospodársku súťaž a záujmy spotrebiteľov na dotknutých trhoch, že tento nárast efektívnosti bol alebo môže byť dosiahnutý vďaka tomuto správaniu, že je nevyhnutný na ich dosiahnutie a že nevylučuje skutočnú súťaž odstránením všetkých zdrojov skutočnej alebo potenciálnej konkurencie alebo ich väčšiny (rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, body 41 a 42, ako aj citovaná judikatúra).

363 Na tomto základe Google a Alphabet pred Všeobecným súdom uviedli viacero tvrdení s cieľom preukázať, že Komisia nezohľadnila povahu priaznivú pre hospodársku súťaž, vlastnú AFZ, ktoré boli nevyhnutné na ochranu integrity a kvality OS Android pred rizikami spojenými s prípadnou nekompatibilitou. Tieto tvrdenia boli zhrnuté v bodoch 868 až 873 napadnutého rozsudku a Všeobecný súd ich postupne zamietol na základe preskúmania uvedeného v bodoch 877 až 891 daného rozsudku.

368 V prejednávanej veci treba v prvom rade konštatovať, že Google a Alphabet netvrdia, že došlo k akémukoľvek skresleniu skutkového stavu alebo dôkazov preskúmaných Všeobecným súdom, s výhradou jedinej zmienky v ich písomných podaniach o skreslení dôkazov týkajúcich sa neúčinnosti ochrany ich práv duševného vlastníctva ako dôsledku opomenutia preskúmať tieto dôkazy. Vzhľadom na to, že nebol predložený žiadny dôkaz, takúto zmienku nemožno zohľadniť.

369 Ak totiž odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Skreslenie okrem toho musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 50, a z 21. decembra 2023, United Parcel Service/Komisia, C‑297/22 P, EU:C:2023:1027, bod 30).

370 V druhom rade treba uviesť, že argumenty, ktoré Google a Alphabet rozvinuli na podporu štyroch výhrad uvedených na podporu štvrtého odvolacieho dôvodu, odkazujúc na body 880, 878, 886 a 883 napadnutého rozsudku, vychádzajú z čiastočného výkladu odôvodnenia Všeobecného súdu. Google a Alphabet sa tým, že Všeobecnému súdu vytýkajú, že nezohľadnil alebo konkrétne nepreskúmal všetky skutočnosti relevantné na účely určenia, či AFZ boli objektívne odôvodnené, v konečnom dôsledku snažia spochybniť zistenia Všeobecného súdu, ku ktorým dospel v predchádzajúcich bodoch v rámci svojho posúdenia objektívnych odôvodnení DAF, ktoré tieto spoločnosti predložili.

374 Mal totiž posúdiť, či zrušenie jedného zo zistených porušení zmenilo podstatu konštatovaného jediného a pokračujúceho porušenia. Napadnutý rozsudok má tiež v tejto súvislosti v podstate štyri nedostatky. Po prvé nie je možné bez akéhokoľvek dôvodu nahradiť jediné a pokračujúce porušenie pozostávajúce zo štyroch samostatných, navzájom sa dopĺňajúcich a vzájomne prepojených zneužití podľa sporného rozhodnutia jediným a pokračujúcim porušením pozostávajúcim len z troch samostatných zneužití. Po druhé, hoci Všeobecný súd zrušil konštatovanie týkajúce sa DPP na základe portfólia, v bode 1018 napadnutého rozsudku zohľadnil tieto dohody ako prvky kontextu, aby potvrdil sporné rozhodnutie, pokiaľ ide o existenciu jediného a pokračujúceho porušenia. Po tretie Všeobecný súd v bode 1027 tohto rozsudku zohľadnil dohodu uzavretú medzi spoločnosťami Google a Apple o predvolenom nastavení aplikácie Google Search na prehliadači Safari s cieľom potvrdiť existenciu jediného a pokračujúceho porušenia. Táto skutočnosť však nie je relevantná, keďže nebola nikdy konštatovaná v priebehu správneho konania. Po štvrté Všeobecný súd v bode 1028 uvedeného rozsudku bezdôvodne uviedol, že praktiky spoločnosti Google boli škodlivé z hľadiska záujmu spotrebiteľov mať k dispozícii viac ako jeden zdroj na získavanie informácií na internete. V tomto smere však nebolo konštatované žiadne zistenie. Všeobecný súd sa teda neprípustným spôsobom odchýlil od konštatovaní uvedených v spornom rozhodnutí.

375 CCIA podporuje argumentáciu spoločností Google a Alphabet, najmä pokiaľ ide o tvrdenia, že Všeobecný súd nahradil odôvodnenie Komisie, ako je uvedené v spornom rozhodnutí, svojím vlastným odôvodnením.

379 Na druhej strane, pokiaľ ide o údajnú neúčinnosť uvedeného odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, že aj keby sa mal považovať za dôvodný, mohol by viesť len k tomu, že zostávajúce zneužitia, posudzované ako celok, nepredstavujú jediné a pokračujúce porušenie. Takéto konštatovanie teda nepostačuje na odôvodnenie zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu, keďže tieto zneužitia nie sú týmto odvolacím dôvodom dotknuté.

380 Treba však konštatovať, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd založil výpočet pokuty na predpoklade existencie jediného a pokračujúceho porušenia, samotné spochybnenie existencie takéhoto porušenia postačuje na spochybnenie časti výroku napadnutého rozsudku. Argumentáciu Komisie uvedenú v tejto súvislosti treba preto zamietnuť.

381 Pokiaľ ide o vec samu, z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušenie článku 102 ZFEÚ môže vyplývať nielen zo samostatného úkonu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokračujúceho konania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny úkonov alebo tohto pokračujúceho správania by mohli aj samé osebe a zohľadňované samostatne predstavovať porušenie tohto ustanovenia. Ak sú teda jednotlivé konania súčasťou „celkového plánu“ z dôvodu ich zhodného cieľa, ktorým je narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená posudzovať tento súbor ako celok, a to okrem iného na účely výpočtu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 258, ako aj zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, EU:C:2012:778, bod 41).

386 Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 212 svojich návrhov, Všeobecný súd najmä v bodoch 1021 až 1023 a 1025 napadnutého rozsudku konštatoval, že skutkové okolnosti konštatovaných porušení preukazujú, že prvé až tretie sporné obmedzenie, teda viazanie aplikácie Google Search, viazanie prehliadača Chrome a DAF, ktoré boli kvalifikované ako samostatné zneužitie, boli súčasťou celkovej stratégie. Táto stratégia spočívala v spojení používania OS Android na jednej strane a určitých aplikácií a služieb na druhej strane s osobitnými podmienkami. Bola zameraná na predvídanie rozvoja mobilného internetu pri súčasnom zachovaní vlastného obchodného modelu spoločnosti Google, ktorý je založený na príjmoch, ktoré táto spoločnosť dosahuje najmä z používania jej služby všeobecného vyhľadávania. V rámci tejto celkovej stratégie realizovanej spoločnosťou Google malo preto udržanie dominantného postavenia, ktoré táto spoločnosť mala počas celého obdobia porušovania na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania, rozhodujúci význam, pričom k nemu prispeli prvé a druhé sporné obmedzenie.

387 Napriek čiastočnému zrušeniu sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o zneužívajúcu povahu DPP na základe portfólia, Všeobecný súd vzhľadom na dostupné dôkazy konštatoval, že táto celková stratégia pretrvávala a predstavovala celkový plán v zmysle judikatúry citovanej v bode 381 vyššie.

388 Oddeliteľnosť konštatovania týkajúceho sa DPP na základe portfólia teda nemožno spochybniť, takže Všeobecný súd mohol oprávnene čiastočne zrušiť sporné rozhodnutie a zároveň zachovať kvalifikáciu jediného a pokračujúceho porušenia, konštatovanú v tomto rozhodnutí.

1. Argumentácia účastníkov konania

392 V šiestom odvolacom dôvode Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa pri výkone svojej neobmedzenej právomoci dopustil štyroch nesprávnych právnych posúdení. Tvrdia, že Všeobecný súd zvýšil výšku pokuty napriek tomu, že konštatovanie existencie jedného zo štyroch zneužití predstavujúcich jediné a pokračujúce porušenie zistené v spornom rozhodnutí, uvedené v tomto rozhodnutí, bolo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na čiastočné zrušenie článkov 1, 3 a 4 uvedeného rozhodnutia Všeobecným súdom.

398 Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s článkom 261 ZFEÚ a článkom 31 nariadenia č. 1/2003 má Všeobecný súd, pokiaľ ide o pokuty stanovené Komisiou, neobmedzenú právomoc. Všeobecný súd je teda oprávnený, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti týchto pokút nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením, a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále, ak je mu otázka výšky pokuty predložená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06, EU:C:2007:88, body 61 a 62; z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P, EU:C:2012:738, body 123 a 124, ako aj z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia, C‑42/21 P, EU:C:2023:12, body 151 a 152).

402 Okrem toho, pokiaľ ide o zásadu ne ultra petita , Súdny dvor opakovane rozhodol, že výkon neobmedzenej právomoci stanovenej v článku 261 ZFEÚ a v článku 31 nariadenia č. 1/2003 neznamená preskúmanie ex offo . S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo , prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti napadnutému právnemu aktu Únie a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 64; z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 213, ako aj z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, C‑617/13 P, EU:C:2016:416, bod 85). Naopak, ako bolo pripomenuté v bode 398 vyššie, keď je otázka výšky pokuty uloženej Komisiou na základe nariadenia č. 1/2003 predložená súdu Únie na posúdenie, tento súd je oprávnený nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu.

403 V prejednávanej veci žiadne z tvrdení spoločností Google a Alphabet týkajúcich sa údajného porušenia zásady ne ultra petita , ktoré treba preskúmať ako prvé, nepreukazuje, že by sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní pravidiel uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Je totiž nesporné, že Google a Alphabet vo svojej žalobe navrhli zrušenie sporného rozhodnutia a subsidiárne zrušenie alebo zníženie pokuty na základe neobmedzenej právomoci, ktorú má Všeobecný súd. Suma stanovená Všeobecným súdom, ktorá je nižšia ako suma, o ktorej rozhodla Komisia v spornom rozhodnutí, je pritom reakciou na tento návrh.

409 Ako vyplýva z bodov 1086 a 1088 napadnutého rozsudku, toto rozdelenie obdobia porušovania z dôvodu potenciálnej premenlivosti závažnosti správania dotknutého podniku je jedným zo základných parametrov metódy, ktorej použitie Všeobecný súd považoval za vhodnejšie v porovnaní s „aritmetickou a lineárnou“ metódou, ktorú Komisia vymedzila v spornom rozhodnutí.

410 Za okolností prejednávanej veci nemožno tvrdiť, že Všeobecný súd tým, že v bode 1088 napadnutého rozsudku rozhodol, že pri posudzovaní výšky pokuty bolo potrebné osobitne zohľadniť intenzitu protisúťažného správania v priebehu času, čo viedlo k identifikácii troch odlišných období, z ktorých druhé z týchto období bolo kvalifikované ako rozhodujúce, v bode 1093 tohto rozsudku porušil právo spoločností Google a Alphabet na obhajobu.

411 Hoci je Všeobecný súd pri výkone právomocí stanovených v článkoch 261 a 263 ZFEÚ povinný preskúmať každú výhradu, či už právnu alebo skutkovú, ktorá má preukázať, že výška pokuty nie je primeraná závažnosti a dĺžke trvania porušenia, nemožno mu naopak uložiť povinnosť vyzvať účastníkov konania, aby sa vyjadrili k zmene pokuty, ktorú konkrétne zamýšľa uložiť, a k presným parametrom, ktoré v tejto súvislosti zamýšľa uplatniť.

412 V každom prípade treba v prvom rade konštatovať, že z napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodov 1043, 1047 a 1099 vyplýva, že Google a Alphabet uplatňovali predmetné zneužívajúce praktiky úmyselne, teda s úplnou znalosťou účinkov, ktoré tieto praktiky mali na relevantné trhy, a že v tomto prípade išlo o celkovú stratégiu, ktorej kvalifikácia ako jediného a pokračujúceho porušenia, ako vyplýva z bodu 385 vyššie, nie je ovplyvnená pochybeniami, ktorých sa dopustila Komisia pri kvalifikácii DPP na základe portfólia.

417 V tejto súvislosti stačí konštatovať, že Google a Alphabet požadujú zníženie tejto sumy minimálne o jednu tretinu bez akéhokoľvek odôvodnenia alebo vysvetlenia. Ako je však uvedené v bode 402 vyššie, prináleží odvolateľovi, aby predložil dôkazy na podporu odvolacích dôvodov, ktoré uvádza.

418 Okrem toho Všeobecný súd dôkladne vysvetlil, prečo je potrebné konštatovať existenciu jediného a pokračujúceho porušenia napriek zrušeniu zneužitia týkajúceho sa DPP, čo samo osebe predstavuje odôvodnenie obmedzeného zníženia výšky pokuty.

419 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba šiesty odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

420 Keďže sa nevyhovelo žiadnemu odvolaciemu dôvodu, treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.

VI. O trovách

421 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

2. Google LLC a Alphabet Inc. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3. Application Developers Alliance, Computer & Communications Industry Association, Gigaset Communications GmbH, HMD global Oy, Opera Norway AS, BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV, Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC), FairSearch AISBL, Seznam.cz, a.s. a Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

* Jazyk konania: angličtina.