C-738/22
ECLI:EU:C:2026:533
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CJ0738
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 2. júla 2026( * )
Obsah
I. Právny rámec
II. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
A. Skutkové okolnosti
B. Konanie pred Komisiou a sporné rozhodnutie
1. Viazanie aplikácie Google Search
2. Viazanie prehliadača Chrome
3. Udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search podliehajúce antifragmentačným záväzkom podľa DAF
4. Vyplatenie percentuálneho podielu príjmov podmienené absenciou predinštalácie konkurenčných služieb všeobecného vyhľadávania na danom sortimente produktov
5. Trvanie sporných obmedzení a pokuta
III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
A. O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení vymedzenia relevantného trhu a existencie dominantného postavenia
B. O druhom žalobnom dôvode, týkajúcom sa prvého a druhého zneužitia a založenom na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA
1. Pripomienky Všeobecného súdu týkajúce sa skutkových okolností
2. O prvej časti, ktorá sa týka „obmedzenia hospodárskej súťaže“
3. O druhej časti, ktorá sa týka objektívnych odôvodnení
C. O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy jedinej podmienky predinštalácie obsiahnutej v DPP na základe portfólia
D. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmieňovania udeľovania licencií na Play Store a aplikáciu Google Search dodržiavaním AFZ
1. O prvej časti, týkajúcej sa obmedzenia hospodárskej súťaže
2. O druhej časti, týkajúcej sa existencie objektívnych odôvodnení
E. O piatom žalobnom dôvode
F. O šiestom žalobnom dôvode
IV. Návrhy účastníkov konania v odvolaniach a konanie na Súdnom dvore
V. O odvolaní
A. O prvom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
a) O prvej časti
b) O druhej časti
c) O tretej časti
d) O štvrtej časti
2. Posúdenie Súdnym dvorom
a) O prípustnosti a relevantnosti odvolacieho dôvodu
b) O prvej časti
c) O druhej časti
d) O tretej časti
e) O štvrtej časti
B. O druhom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
a) O prvej časti
1) O prvej výhrade
2) O druhej výhrade
3) O tretej výhrade
b) O druhej časti
1) O prvej výhrade
2) O druhej výhrade
2. Posúdenie Súdnym dvorom
a) Všeobecné úvahy
b) O prvej časti
c) O druhej časti
C. O treťom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
a) O prvej časti
b) O druhej časti
2. Posúdenie Súdnym dvorom
a) O prvej časti
b) O druhej časti
D. O štvrtom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
2. Posúdenie Súdnym dvorom
E. O piatom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
2. Posúdenie Súdnym dvorom
F. O šiestom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
2. Posúdenie Súdnym dvorom
VI. O trovách
„ Odvolanie – Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trh so službami všeobecného vyhľadávania na internete – Trh s licencovanými operačnými systémami pre inteligentné mobilné zariadenia – Trh s online obchodmi s aplikáciami pre mobilný operačný systém Android – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP – Zmluvné obmedzenia – Viazanie – Účinky vylúčenia z trhu – Relevantnosť kontextu – Kontrafaktuálny scenár – Rovnako efektívny konkurent – Platby podmienené výhradnou predinštaláciou – Bránenie vývoju a distribúcii odnoží OS Android – Jediné a pokračujúce porušenie – Pokuta – Neobmedzená súdna právomoc “
Vo veci C‑738/22 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 30. novembra 2022,
Google LLC, so sídlom v Mountain View (Spojené štáty),
Alphabet, Inc., so sídlom v Mountain View,
v zastúpení: pôvodne G. Forwood, J. Killick a N. Levy, avocats, D. Gregory, BL, P. Stuart, BL, A. Komninos, dikigoros, A. Lamadrid de Pablo, abogado, H. Mostyn, barrister, M. Pickford, KC, J. Schindler, Rechtsanwalt, neskôr G. Forwood, J. Killick a N. Levy, avocats, D. Gregory, BL, P. Stuart, BL, A. Komninos, dikigoros, A. Lamadrid de Pablo, abogado, H. Mostyn, barrister, a M. Pickford, KC,
odvolateľky,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Dawes, N. Khan a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Dawes a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Application Developers Alliance, so sídlom vo Washingtone (Spojené štáty), v zastúpení: R. Baena Zapatero, abogado, A. Parr a S. Vaz, solicitors,
Computer & Communications Industry Association, so sídlom vo Washingtone, v zastúpení: B. Byrne, solicitor, M. Levitt, avocat, a P. Lugard, advocaat,
Gigaset Communications GmbH, so sídlom v Bocholte (Nemecko), v zastúpení: J.‑F. Bellis, avocat,
HMD global Oy, so sídlom v Helsinkách (Fínsko),
Opera Norway AS, predtým Opera Software AS, so sídlom v Osle (Nórsko),
v zastúpení: M. Glader a M. Johansson, advokater,
BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV, predtým Bundesverband Deutscher Zeitungsverleger eV, so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: T. Höppner a P. Westerhoff, Rechtsanwälte,
Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Fratini, avvocata,
FairSearch AISBL, so sídlom v Bruseli, v zastúpení: K. Missenden, D. Paemen, avocats, a T. Vinje, advocaat,
Qwant, so sídlom v Paríži (Francúzsko),
Seznam.cz, a.s. , so sídlom v Prahe (Česká republika), v zastúpení: J. Dobrý a M. Felgr, advokáti,
Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV, so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: T. Höppner a P. Westerhoff, Rechtsanwälte,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin, M. Gavalec a Z. Csehi,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: M. Longar, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. januára 2025,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 19. júna 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním Google LLC a Alphabet Inc. navrhujú zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. septembra 2022, Google a Alphabet/Komisia (Google Android) (T‑604/18, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2022:541), ktorým Všeobecný súd:
– zrušil články 1, 3 a 4 rozhodnutia Komisie C(2018) 4761 final z 18. júla 2018, týkajúceho sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (vec AT.40099 – Google Android) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa týkajú štvrtého zneužitia v rámci jediného a pokračujúceho porušenia, ktoré spočívalo v podmieňovaní uzatvárania dohôd o podiele na príjmoch (ďalej len „DPP“) s určitými výrobcami pôvodných zariadení (ďalej len „OEM“) a prevádzkovateľmi mobilných sietí (ďalej len „PMS“) výhradnou predinštaláciou aplikácie Google Search na vopred vymedzenom portfóliu zariadení,
– stanovil výšku pokuty uloženej spoločnosti Google LLC v článku 2 sporného rozhodnutia za jediné a pokračujúce porušenie, ktorého sa dopustila tak, ako vyplýva z predchádzajúcej zarážky, na 4 125 000 000 eur, pričom Alphabet, Inc. spoločne a nerozdielne zodpovedá za jej zaplatenie do výšky 1 520 605 895 eur,
– vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
I. Právny rámec
2 Článok 102 ZFEÚ stanovuje:
„Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikmi sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok;
b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;
c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.“
3 Podľa článku 23 ods. 2 prvého pododseku písm. a) a článku 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205):
„2. [Európska k]omisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti:
a) porušujú článok [101 ZFEÚ] alebo článok [102 ZFEÚ]…
…
3. Pri stanovení čiastky pokuty sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania.“
4 Článok 31 tohto nariadenia stanovuje:
„Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelné penále.“
II. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
5 Okolnosti predchádzajúce sporu a obsah sporného rozhodnutia možno na účely tohto odvolania zhrnúť takto.
A. Skutkové okolnosti
6 Google je spoločnosť, ktorá pôsobí v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) v odvetví informačných a komunikačných technológií a špecializuje sa na produkty a služby súvisiace s internetom.
7 V priebehu roku 2005 Google s cieľom zohľadniť nástup a vývoj mobilného internetu a pravdepodobnú zmenu v správaní, ktorú to vyvolá u používateľov, pokiaľ ide o všeobecné internetové vyhľadávanie, získala podnik, ktorý pôvodne vyvinul operačný systém (ďalej len „OS“) Android pre inteligentné mobilné zariadenia. Podľa Komisie v júli 2018 približne 80 % inteligentných mobilných zariadení používaných v Európe a vo svete využívalo Android.
8 Vždy, keď Google vyvinie novú verziu OS Android, uverejňuje zdrojový kód na internete. Vďaka tomu si tretie osoby môžu tento kód stiahnuť a upraviť, čím vznikajú „odnože“ OS Android (odnož je nový OS vytvorený zo zdrojového kódu existujúceho softvéru). Zdrojový kód OS Android sprístupnený na základe licencie s otvoreným zdrojovým kódom („licencia Android Open Source Project“) zahŕňa základné prvky OS, ale nie aplikácie a služby pre Android, ktorých vlastníkom je Google. OEM, ktorí chcú získať aplikácie a služby spoločnosti Google, musia teda uzatvoriť zmluvy so spoločnosťou Google. Google uzatvára takéto zmluvy aj s PMS, ktorí chcú mať možnosť inštalovať proprietárne aplikácie a služby spoločnosti Google do zariadení predávaných koncovým používateľom.
B. Konanie pred Komisiou a sporné rozhodnutie
9 Dňa 25. marca 2013 FairSearch AISBL, združenie podnikov pôsobiacich v odvetví informačných a komunikačných technológií, predložilo Komisii sťažnosť týkajúcu sa niektorých obchodných praktík spoločnosti Google v oblasti mobilného internetu. V nadväznosti na túto sťažnosť Komisia zaslala žiadosti o informácie spoločnosti Google, jej zákazníkom, konkurentom a ďalším subjektom pôsobiacim v tomto odvetví. Na správanie spoločnosti Google v oblasti mobilného internetu sa Komisii sťažovali aj iné subjekty.
10 Dňa 15. apríla 2015 Komisia začala konanie proti spoločnosti Google týkajúce sa OS Android, ktoré 18. júla 2018 viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia. V tomto rozhodnutí Komisia uložila spoločnosti Google LLC a čiastočne aj spoločnosti Alphabet, Inc. pokutu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustili tým, že uložili OEM a PMS protisúťažné zmluvné obmedzenia s cieľom chrániť a upevniť dominantné postavenie spoločnosti Google na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania v rámci EHP.
11 V tomto rozhodnutí Komisia vytýka spoločnosti Google, že do svojich dohôd týkajúcich sa používania OS Android a niektorých proprietárnych mobilných služieb a aplikácií zahrnula určité podmienky.
12 V spornom rozhodnutí sú identifikované štyri súbory zmluvných obmedzení:
– dva súbory obmedzení obsiahnutých v dohodách o distribúcii mobilných aplikácií (ďalej len „DDMA“), na základe ktorých Google uložila OEM povinnosť predinštalovať jej aplikáciu na všeobecné vyhľadávanie (Google Search) a aplikáciu na prehliadanie (Chrome), aby mohli získať licenciu na používanie jej obchodu s aplikáciami (Play Store),
– obmedzenia obsiahnuté v dohodách o antifragmentácii (ďalej len „DAF“), na základe ktorých OEM, ktorí chceli predinštalovať aplikácie spoločnosti Google, nemohli predávať zariadenia s verziami OS Android, ktoré Google neschválila,
– obmedzenia obsiahnuté v DPP, na základe ktorých Google poskytovala OEM a PMS určité percento zo svojich príjmov z reklamy, pokiaľ títo výrobcovia alebo prevádzkovatelia súhlasili s tým, že nepredinštalujú konkurenčnú službu všeobecného vyhľadávania na nijaké zo svojich zariadení patriacich do portfólia vymedzeného spoločnou dohodou (ďalej len „DPP na základe portfólia“).
13 Komisia dospela k záveru, že tieto rôzne zmluvné obmedzenia (ďalej spoločne len „sporné obmedzenia“) predstavujú štyri samostatné porušenia článku 102 ZFEÚ, ako aj článku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992, a že predstavujú aj jediné a pokračujúce porušenie týchto ustanovení z dôvodu ich vzájomnej závislosti a spoločného cieľa.
1. Viazanie aplikácie Google Search
14 Prinajmenšom od 1. januára 2011 Google viaže aplikáciu Google Search na Play Store. Komisia dospela k záveru, že toto správanie predstavuje zneužitie dominantného postavenia spoločnosti Google na svetovom trhu (s výnimkou Číny) s online obchodmi s aplikáciami pre OS Android (ďalej len „obchody s aplikáciami pre OS Android“).
15 V prvom rade Komisia zastáva názor, že – po prvé – Play Store a aplikácia Google Search sú dva odlišné produkty. Po druhé Google má dominantné postavenie na trhu s viažucim produktom (Play Store), teda na svetovom trhu s obchodmi s aplikáciami pre OS Android s výnimkou Číny. Po tretie viažuci produkt nemožno získať bez zviazaného produktu, teda aplikácie Google Search.
16 V druhom rade Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, že viazanie aplikácie Google Search a Play Store môže obmedziť hospodársku súťaž. Viazanie totiž spoločnosti Google poskytuje významnú konkurenčnú výhodu, ktorú konkurenční poskytovatelia služieb všeobecného vyhľadávania nemôžu kompenzovať. Okrem toho viazanie prispieva k udržaniu a posilneniu dominantného postavenia spoločnosti Google na každom vnútroštátnom trhu so službami všeobecného vyhľadávania, zvyšuje prekážky vstupu, brzdí inovácie a má tendenciu priamo alebo nepriamo poškodzovať spotrebiteľov.
17 Po tretie Komisia v spornom rozhodnutí konštatuje, že Google nepreukázala existenciu žiadneho objektívneho odôvodnenia viazania aplikácie Google Search a obchodu Play Store.
2. Viazanie prehliadača Chrome
18 Od 1. augusta 2012 Google viaže prehliadač Chrome na obchod Play Store a aplikáciu Google Search. Komisia dospela k záveru, že toto správanie predstavuje zneužitie dominantného postavenia spoločnosti Google na svetovom trhu (s výnimkou Číny) s obchodmi s aplikáciami pre OS Android a na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania.
19 V prvom rade Komisia dospela k záveru, že prehliadač Chrome je produkt odlišný od obchodu Play Store a aplikácie Google Search. Po druhé má Google dominantné postavenie na trhoch s viažucimi produktmi (Play Store a aplikácia Google Search), teda na svetovom trhu s obchodmi s aplikáciami Android s výnimkou Číny a na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania. Po tretie viažuce výrobky nemožno získať bez viazaného produktu, ktorý predstavuje prehliadač Chrome.
20 V druhom rade sa Komisia domnieva, že viazanie prehliadača Chrome a obchodu Play Store, ako aj aplikácie Google Search môže obmedziť hospodársku súťaž. Viazanie totiž poskytuje spoločnosti Google významnú výhodu, ktorú internetové prehliadače určené na použitie v mobilnom telefóne (ďalej len „mobilné internetové prehliadače“), ktoré nie sú špecifické pre konkurenčný OS, nemôžu kompenzovať. Okrem toho viazanie brzdí inovácie, priamo alebo nepriamo poškodzuje používateľov mobilných internetových prehliadačov a prispieva k zachovaniu a posilňovaniu dominantného postavenia spoločnosti Google na každom vnútroštátnom trhu so službami všeobecného vyhľadávania.
21 V treťom rade Komisia dospela k záveru, že Google nepreukázala existenciu objektívneho odôvodnenia viazania prehliadača Chrome s obchodom Play Store a aplikáciou Google Search.
3. Udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search podliehajúce antifragmentačným záväzkom podľa DAF
22 Prinajmenšom od 1. januára 2011 Google podmieňuje udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search tým, že výrobcovia počítačového hardvéru prijmú antifragmentačné záväzky uvedené v DAF (ďalej len „AFZ“).
23 Komisia dospela k záveru, že toto správanie predstavuje zneužitie dominantného postavenia spoločnosti Google na svetovom trhu (s výnimkou Číny) s obchodmi s aplikáciami pre OS Android a na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania.
24 V prvom rade dospela k záveru, že prijatie AFZ nesúvisí s udeľovaním licencií na obchod Play Store a pre aplikáciu Google Search. Tieto licencie však nemožno získať bez prijatia AFZ.
25 V druhom rade Komisia v spornom rozhodnutí uvádza, že AFZ sú schopné obmedziť hospodársku súťaž. Po prvé odnože OS Android totiž pre Google predstavujú reálnu konkurenčnú hrozbu. Po druhé Google aktívne monitoruje dodržiavanie AFZ a uplatňuje ich. Po tretie AFZ bránia rozvoju odnoží OS Android. Po štvrté kompatibilné odnože OS Android nepredstavujú pre Google reálnu konkurenčnú hrozbu. Po piate schopnosť AFZ obmedziť hospodársku súťaž je posilnená nedostupnosťou proprietárnych rozhraní pre programovanie aplikácií (ďalej len „proprietárne API“) spoločnosti Google pre vývojárov odnoží. Po šieste správanie spoločnosti Google prispieva k udržiavaniu a posilňovaniu jej dominantného postavenia na každom z vnútroštátnych trhov so službami všeobecného vyhľadávania, brzdí inovácie a priamo alebo nepriamo poškodzuje spotrebiteľa.
26 V treťom rade Google nepreukázala existenciu žiadneho objektívneho odôvodnenia pre podmienenie udeľovania licencií na Play Store a aplikáciu Google Search uzavretím AFZ.
4. Vyplatenie percentuálneho podielu príjmov podmienené absenciou predinštalácie konkurenčných služieb všeobecného vyhľadávania na danom sortimente produktov
27 V období od 1. januára 2011 do 31. marca 2014 Google poskytovala OEM a PMS platby pod podmienkou, že nepredinštalujú žiadnu konkurenčnú službu všeobecného vyhľadávania na žiadne zariadenie v dohodnutom sortimente produktov. V spornom rozhodnutí Komisia kvalifikuje toto správanie ako zneužitie dominantného postavenia spoločnosti Google na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania.
28 V prvom rade podľa Komisie platby podielov na príjmoch spoločnosti Google za sortiment produktov predstavovali platby za exkluzivitu.
29 V druhom rade sa Komisia domnieva, že platby podielov na príjmoch spoločnosti Google za sortiment produktov mohli obmedziť hospodársku súťaž. Po prvé totiž tieto platby znížili záujem OEM a PMS na predinštalácii konkurenčných služieb všeobecného vyhľadávania. Po druhé uvedené platby sťažili prístup na vnútroštátne trhy so službami všeobecného vyhľadávania. Po tretie uvedené platby brzdili inovácie.
30 V treťom rade sa v spornom rozhodnutí dospelo k záveru, že Google nepreukázala existenciu objektívneho odôvodnenia vyplácania podielov na svojich príjmoch za dohodnutý sortiment produktov.
31 Podľa Komisie bolo cieľom sporných obmedzení chrániť a posilňovať dominantné postavenie spoločnosti Google v oblasti služieb všeobecného vyhľadávania, a tým aj príjmy, ktoré tento podnik získava prostredníctvom reklám pri vyhľadávaní. Spoločný cieľ a silná vzájomná závislosť sporných obmedzení viedli Komisiu k tomu, že ich kvalifikovala ako jediné a pokračujúce porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP.
5. Trvanie sporných obmedzení a pokuta
32 Pokiaľ ide o trvanie sporných obmedzení, obmedzenia súvisiace s DDMA trvali v prípade viazania aplikácie Google Search a obchodu Play Store od 1. januára 2011 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia, a pokiaľ ide o viazanie prehliadača Chrome a aplikácie Google Search, ako aj obchodu Play Store, od 1. augusta 2012 do dátumu prijatia tohto rozhodnutia. Obmedzenia spojené s DAF trvali od 1. januára 2011 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia. Napokon obmedzenia týkajúce sa DPP trvali od 1. januára 2011 do 31. marca 2014, keď sa skončila platnosť poslednej DPP na základe portfólia.
33 Na účely sankcionovania týchto praktík, ktoré považovala za zneužívajúce, Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 4 342 865 000 eur, z toho 1 921 666 000 spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Alphabet. Komisia pri stanovení tejto sumy zohľadnila hodnotu relevantných predajov v rámci EHP, ktoré Google dosiahla v súvislosti s jediným a pokračujúcim porušovaním počas posledného roka účasti na porušení (2017), a na túto hodnotu uplatnila koeficient závažnosti vo výške 11 %. Komisia potom vynásobila získanú sumu počtom rokov účasti na porušení (približne 7,52) a pripočítala dodatočnú sumu rovnajúcu sa 11 % hodnoty predaja dosiahnutého za rok 2017 s cieľom odradiť podobné podniky od uplatňovania rovnakých praktík. Komisia tiež dospela k záveru, že nie je potrebné uplatniť poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, ani osobitne zohľadniť významnú finančnú kapacitu spoločnosti Google s cieľom znížiť alebo zvýšiť výšku pokuty.
34 Komisia tiež uložila spoločnostiam Google a Alphabet povinnosť ukončiť tieto praktiky v lehote 90 dní odo dňa doručenia sporného rozhodnutia.
III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
35 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. októbra 2018 Google a Alphabet podali žalobu, ktorou sa domáhali v prvom rade zrušenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrušenia alebo zníženia pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím uložená.
36 Uznesením predsedu tretej komory Všeobecného súdu z 23. septembra 2019, Google a Alphabet/Komisia (T‑604/18, EU:T:2019:743), bol jednak združeniam Application Developers Alliance (ďalej len „ADA“) a Computer & Communications Industry Association (ďalej len „CCIA“) a spoločnostiam Gigaset Communications GmbH (ďalej len „Gigaset“), HMD global Oy (ďalej len „HMD“) a Opera Norway AS, predtým Opera Software AS (ďalej len „Opera“) povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom na podporu návrhov spoločností Google a Alphabet, a jednak bol Európskej organizácii spotrebiteľov (BEUC), združeniu Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV, BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV a spoločnostiam Seznam.cz, a.s. (ďalej len „Seznam“), FairSearch a Qwant povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom na podporu návrhov Komisie. S niektorými prvkami sporného rozhodnutia a vyjadreniami Komisie k žalobe sa zaobchádzalo dôverne.
37 Na podporu svojej žaloby Google a Alphabet uviedli šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na nesprávnom posúdení vymedzenia trhu a existencie dominantného postavenia, druhý na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, tretí na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy jedinej podmienky predinštalácie obsiahnutej v DPP na základe portfólia, štvrtý na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmieňovania udeľovania licencií na obchod Play Store a aplikáciu Google Search dodržiavaním AFZ, piaty na porušení práva na obhajobu a šiesty na nesprávnom posúdení rôznych faktorov zohľadnených pri výpočte pokuty.
A. O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení vymedzenia relevantného trhu a existencie dominantného postavenia
38 Google a Alphabet prvým žalobným dôvodom vytýkali Komisii, že sa dopustila viacerých nesprávnych posúdení pri vymedzení relevantných trhov a následnom posúdení existencie dominantného postavenia spoločnosti Google na týchto trhoch.
39 Komisia v spornom rozhodnutí identifikovala štyri druhy relevantných trhov, a to po prvé celosvetový trh (s výnimkou Číny) s licencovateľnými OS pre inteligentné mobilné zariadenia, po druhé celosvetový trh (s výnimkou Číny) s obchodmi s aplikáciami pre OS Android, po tretie rôzne vnútroštátne trhy poskytovania služieb všeobecného vyhľadávania v rámci EHP a po štvrté celosvetový trh s internetovými prehliadačmi určenými na mobilné použitie bez špecificky určeného OS.
40 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 125 a 126 napadnutého rozsudku konštatoval, že na účely veci, ktorá mu bola predložená, bolo treba v prvom rade dospieť k záveru, že Komisia v spornom rozhodnutí riadne preukázala, že keďže sa Google mohla správať do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov, mala dominantné postavenie na individuálnych vnútroštátnych trhoch v rámci EHP so službami všeobecného vyhľadávania. V druhom rade zdôraznil, že hoci sú v spornom rozhodnutí relevantné trhy prezentované samostatne, nemožno ich umelo oddeľovať, keďže všetky majú vzájomne sa dopĺňajúce aspekty, na ktoré Komisia náležite poukázala.
41 Ako vyplýva z bodu 129 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd dospel k záveru, že preskúmať tvrdenia uvedené v súvislosti s prvým žalobným dôvodom bolo potrebné práve v tomto skutkovom kontexte odlišných, avšak vzájomne prepojených relevantných trhov a uplatňovania celkovej stratégie, ktorá bola podľa Komisie zameraná predovšetkým na zabezpečenie dominantného postavenia spoločnosti Google na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania. Po tomto preskúmaní Všeobecný súd v bodoch 234, 254 a 267 tohto rozsudku zamietol tri časti tohto žalobného dôvodu ako nedôvodné, a teda zamietol prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.
B. O druhom žalobnom dôvode, týkajúcom sa prvého a druhého zneužitia a založenom na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA
42 Druhým žalobným dôvodom, rozdeleným na dve časti, Google a Alphabet tvrdili, že Komisia nesprávne dospela k záveru o zneužívajúcej povahe podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, v zmysle ktorých je jednak podmienkou získania obchodu Play Store predinštalácia aplikácie Google Search a jednak podmienkou získania obchodu Play Store a aplikácie Google Search predinštalácia prehliadača Chrome (ďalej len „prvé zneužitia“).
1. Pripomienky Všeobecného súdu týkajúce sa skutkových okolností
43 Všeobecný súd najprv v bodoch 275 až 316 napadnutého rozsudku uviedol po prvé podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje na konštatovanie, že predmetné praktiky predstavujú zneužitie dominantného postavenia, po druhé rôzne skutočnosti, ktoré Komisia uviedla v spornom rozhodnutí na účely kvalifikovania účinkov vylúčenia konkurentov vyvolaných týmito praktikami, a po tretie vzťahy medzi týmito praktikami.
44 Pokiaľ ide o tieto podmienky, Všeobecný súd v bodoch 278 až 280 napadnutého rozsudku pripomenul, pričom vychádzal z bodov 134 až 136 rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632), že každé vylúčenie nevyhnutne neznamená narušenie hospodárskej súťaže. Podniku v dominantnom postavení prináleží, aby svojím správaním nenarušil hospodársku súťaž na základe kvality na vnútornom trhu. Z tohto dôvodu článok 102 ZFEÚ tak najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby používal také postupy, ktoré majú za následok vylúčenie rovnako efektívnych konkurentov, a posilňujú tak jeho dominantné postavenie používaním iných prostriedkov než tých, ktoré vychádzajú z hospodárskej súťaže na základe kvality. Z tohto hľadiska, rovnako ako v prípade akejkoľvek cenovej súťaže, by sa žiadna hospodárska súťaž založená na iných parametroch nemohla považovať za legitímnu.
45 V prejednávanej veci predmetné praktiky v prípade prvých zneužití spočívajú vo viazaní. Na účely posúdenia zneužívajúcej povahy takýchto postupov Všeobecný súd v bode 284 napadnutého rozsudku pripomenul päť kritérií, na ktoré odkazuje bod 869 jeho rozsudku zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289), z ktorých Komisia mohla vychádzať:
– po prvé viažuci produkt a zviazaný produkt sú dva odlišné produkty,
– po druhé dotknutý podnik má dominantné postavenie na trhu viažuceho produktu,
– po tretie tento podnik nedáva spotrebiteľom možnosť získať viažuci produkt bez zviazaného produktu,
– po štvrté uvedené konanie „obmedzuje hospodársku súťaž“ a
– po piate toto konanie nie je objektívne odôvodnené.
46 Pokiaľ ide o štvrté kritérium, Všeobecný súd v bode 295 napadnutého rozsudku konštatoval, Komisia sa v prejednávanej veci správne domnievala, rovnako ako v rozhodnutí, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku Všeobecného súdu zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289), že je potrebné pozornejšie preskúmať konkrétne účinky alebo doplniť analýzu, v súlade s terminológiou v minulosti použitou v tejto súvislosti, predtým, ako sa dospeje k záveru, že predmetné viazanie má nepriaznivý účinok na hospodársku súťaž. Podľa Všeobecného súdu je takéto preskúmanie v záujme jednak zníženia rizika sankcionovania správania, ktoré v skutočnosti nepoškodzuje hospodársku súťaž na základe kvality, a jednak lepšieho objasnenia závažnosti predmetného správania, čo uľahčí stanovenie primeranej výšky prípadnej sankcie.
47 Všeobecný súd však v bode 297 napadnutého rozsudku zdôraznil, že nejde o to, aby Komisia vykonala analýzu budúceho vývoja, ktorá by bola založená na účinkoch, ktoré vzniknú na základe predpokladov, ktoré ešte nie je možné overiť v praxi, ako to môže byť v prípade iných okolností, pričom Všeobecný súd v tejto súvislosti odkázal na rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 145).
48 Všeobecný súd v bode 299 napadnutého rozsudku uzavrel svoje úvodné poznámky týkajúce sa uplatniteľných pojmov, pričom v prvom rade dospel k záveru, že rozdiel medzi „obmedzením hospodárskej súťaže“ a „schopnosťou obmedziť hospodársku súťaž“ nemá vplyv na preukázanie obmedzenia hospodárskej súťaže v prípadoch, keď tak ako v prejednávanej veci Komisia kvalifikovala takéto obmedzenie na základe účinkov, ktoré malo uplatňovanie predmetných praktík počas značného obdobia, keďže tieto účinky bolo možné pozorovať a umožňovali Komisii určiť povahu a rozsah vyplývajúceho protisúťažného vylúčenia a Všeobecnému súdu preskúmať tieto posúdenia.
49 Všeobecný súd ďalej v bode 300 tohto rozsudku konštatoval, že Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, že prvé zneužitia predstavovali dva prepojené prípady viazania. Tieto viazania sa prejavili v podmienkach predinštalácie stanovených v DDMA, ktoré OEM a PMS, ktorí chceli mať možnosť uvádzať na trh zariadenia so všetkými službami Google Mobile (ďalej len „balík GMS“), museli akceptovať. Podrobnejšie:
– v prípade prvého viazania, v rámci ktorého bola aplikácia Google Search previazaná s obchodom Play Store, Google zneužívala svoje dominantné postavenie na celosvetovom trhu (s výnimkou Číny) s obchodmi s aplikáciami pre OS Android od 1. januára 2011 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia (odôvodnenia 752 a 1009 sporného rozhodnutia),
– v prípade druhého viazania, v rámci ktorého bol prehliadač Chrome previazaný s aplikáciou Google Search a s obchodom Play Store, Google zneužívala svoje dominantné postavenie na celosvetovom trhu (s výnimkou Číny) s obchodmi s aplikáciami pre OS Android a na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania v rámci EHP od 1. augusta 2012 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia (odôvodnenia 753 a 1010 sporného rozhodnutia).
50 Všeobecný súd napokon v bode 301 uvedeného rozsudku uviedol, že tvrdenia predložené spoločnosťami Google a Alphabet v rámci druhého žalobného dôvodu sa v podstate týkali skutočností uvedených v spornom rozhodnutí v súvislosti so štvrtým a piatym kritériom rozsudku Všeobecného súdu zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289), ktoré sa týkali obmedzenia hospodárskej súťaže a objektívnych odôvodnení, ktoré v tejto súvislosti uviedli.
2. O prvej časti, ktorá sa týka „obmedzenia hospodárskej súťaže“
51 Google a Alphabet na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu tvrdili, že Komisia v spornom rozhodnutí nepreukázala, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA viedli k vylúčeniu hospodárskej súťaže.
52 Google a Alphabet na podporu svojej argumentácie uviedli päť výhrad a kritizovali sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom po prvé nepreukazuje, že podmienky predinštalácie vytvárajú „efekt statusu quo “, po druhé nezohľadňuje skutočnosť, že DDMA ponechali OEM možnosť predinštalovať konkurenčné služby a nastaviť ich ako predvolené, po tretie nezohľadňuje ani skutočnosť, že konkurenti disponovali inými účinnými prostriedkami na získavanie používateľov, po štvrté nepreukazuje, že podiely na používaní služby vyhľadávania a prehliadača spoločnosti Google boli pripísateľné sporným podmienkam predinštalácie, a po piate nezohľadňuje správne celkový hospodársky a právny kontext, ktorý by ju priviedol k záveru, že podmienky predinštalácie poskytli konkurentom nové príležitosti a nie ich o ne pripravili.
53 Pokiaľ ide o prvú výhradu týkajúcu sa „efektu statusu quo “ vyvolaného podmienkami predinštalácie, Všeobecný súd uviedol dve úvodné pripomienky.
54 Prvá z týchto pripomienok sa týka neexistencie praktického významu navrhovaného rozlišovania medzi pojmami „predinštalácia“ a „predvolené nastavenie“, keďže Google a Alphabet vytýkali Komisii, že nerozlišovala alebo nevyvážila to, čo by spadalo pod každý z týchto pojmov.
55 Všeobecný súd po preskúmaní dôkazných prostriedkov, ktoré predložili Google a Alphabet, v bode 349 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na zmluvný kontext, do ktorého patria predložené dokumenty, konkrétne kontext podmienok predinštalácie vymedzených v DDMA, bolo potrebné zamietnuť ich tvrdenia týkajúce sa potreby takto rozlišovať a uznať, že tvrdenia predložené v súvislosti s jedným z týchto dvoch pojmov sa môžu uplatniť aj v súvislosti s druhým z nich.
56 Okrem toho pri preskúmavaní dôkazov, ktoré predložili tretie podniky, Všeobecný súd v bode 356 tohto rozsudku uviedol, že medzi OEM existuje určitý konsenzus v tom, že prémiové umiestňovanie alebo predvolené nastavenie, alebo kombinácia týchto techník, uľahčuje používanie aplikácií, na ktoré sa vzťahuje. V bode 383 uvedeného rozsudku na základe tohto preskúmania dospel k záveru, že rôzne skutočnosti uvedené v spornom rozhodnutí posudzované ako celok skutočne umožňujú Komisii domnievať sa, že z hľadiska účastníkov trhu predinštalácia aplikácií Google Search a Chrome za podmienok stanovených v DDMA umožňuje „zmraziť situáciu“ a odrádzať používateľov od používania konkurenčnej aplikácie.
57 Druhá úvodná poznámka sa týka kvantitatívneho významu podmienok predinštalácie. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 336 a 337 toho istého rozsudku zdôraznil, že predinštalácia aplikácie Google Search a prehliadača Chrome, spojená v prvom prípade s prémiovým umiestňovaním a v druhom prípade s predvoleným nastavením aplikácie Google Search, má významné dôsledky z kvantitatívneho hľadiska. V dôsledku podmienok predinštalácie stanovených v DDMA boli totiž aplikácia Google Search a prehliadač Chrome predinštalované na veľkom počte inteligentných mobilných zariadení.
58 Všeobecný súd so zreteľom na tieto úvodné pripomienky preskúmal dôkazy, z ktorých vychádzala Komisia, ako aj porovnania, ktoré vykonala na účely preukázania existencie efektu statusu quo , ktorých relevantnosť a používanie kritizovali Google a Alphabet. Všeobecný súd z toho v bode 418 napadnutého rozsudku vyvodil, že tvrdenia, ktoré tieto spoločnosti uviedli s cieľom vyvrátiť výhodu vyplývajúcu z predinštalácie aplikácie Google Search a prehliadača Chrome na inteligentných mobilných zariadeniach s OS Android (ďalej len „zariadenia Google Android“), neumožňujú spochybniť závery, ktoré Komisia vyvodila z týchto skutočností.
59 Pokiaľ ide o druhú výhradu, Google a Alphabet v podstate tvrdili, že podmienky predinštalácie nebránili OEM v tom, aby na zariadeniach Google Android predávaných v EHP poskytovali konkurenčným službám všeobecného vyhľadávania a prehliadačom rovnakú predinštaláciu, akú poskytovali aplikácii Google Search a prehliadaču Chrome.
60 V tejto súvislosti Všeobecný súd na úvod v bodoch 425 a 426 napadnutého rozsudku poznamenal, že Komisia túto skutočnosť v spornom rozhodnutí nespochybnila. V tomto rozhodnutí sa skôr uvádza jednak, že DDMA „bráni“ OEM predinštalovať výhradne takéto aplikácie namiesto aplikácie Google Search a prehliadača Chrome (odôvodnenie 832 uvedeného rozhodnutia), a jednak, že DPP vyžadujú od OEM a PMS výhradnú predinštaláciu aplikácie Google Search v rozsahu upravenom týmito dohodami (odôvodnenie 833 toho istého rozhodnutia), čo zahŕňa DPP na základe portfólia, ako aj DPP na základe zariadenia, ako Komisia potvrdila v odpovedi na opatrenia Všeobecného súdu na zabezpečenie dôkazných prostriedkov. Z odôvodnenia 197 sporného rozhodnutia totiž vyplýva, že Google postupne nahradila v Európskej únii a v Kórejskej republike dohody o rozdelení príjmov založené na portfóliu zariadení („DPP na základe portfólia“) dohodami, na základe ktorých bolo vyplatenie podielov na príjmoch zo strany spoločnosti Google podmienené tým, že OEM a PMS na príslušnom zariadení nepredinštalovali žiadnu konkurenčnú službu všeobecného vyhľadávania („DPP na základe zariadenia“).
61 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 427 tohto rozsudku konštatoval, že vzhľadom na trhové podiely a ich vývoj, v prípade aplikácie Google Search od roku 2011 a v prípade prehliadača Chrome od roku 2012 do prijatia sporného rozhodnutia, diskusia o možnostiach konkurentov kompenzovať konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z podmienok predinštalácie stanovených v DDMA zostala prevažne v teoretickej rovine. V tejto súvislosti bolo treba rozlišovať medzi teoretickými hypotézami o existencii hospodárskej súťaže a realitou v praxi, v ktorej sa konkurenčné alternatívy, na ktoré sa Google a Alphabet odvolávali, zdali byť málo vierohodné alebo mali malý reálny vplyv z dôvodu „efektu statusu quo “, ktorý vyvolávali podmienky predinštalácie stanovené v DDMA, a účinkov týchto podmienok v spojení s inými zmluvnými dohodami spoločnosti Google vrátane DPP.
62 Pokiaľ ide o aplikáciu Google Search, Všeobecný súd v bode 436 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že na rozdiel od toho, čo tvrdili Google a Alphabet, konkurenční poskytovatelia služieb všeobecného vyhľadávania neboli schopní kompenzovať konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z podmienok predinštalácie. Naopak, pokiaľ ide o prehliadače, Všeobecný súd v bode 438 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že ich tvrdenia nemožno automaticky zamietnuť.
63 Všeobecný súd však v bodoch 449 a 450 toho istého rozsudku konštatoval, že od roku 2011 do roku 2016 DPP uzatvorené so spoločnosťou Google pokrývali viac ako 50 % zariadení Google Android predávaných v EHP, či už išlo o DPP na základe portfólia alebo o DPP na základe zariadenia, ktoré všetky vyžadovali, aby bola aplikácia Google Search nastavená ako predvolený vyhľadávač na predinštalovaných prehliadačoch, a zakazovali inštaláciu konkurenčnej služby vyhľadávania. Z toho vyplýva, že ak bol iný prehliadač predinštalovaný súbežne s prehliadačom Chrome, v ktorom bola ako predvolená nastavená aplikácia Google Search, v takomto prehliadači bola ako predvolení nastavená tiež táto aplikácia.
64 Podľa konštatovaní Všeobecného súdu uvedených v bode 451 napadnutého rozsudku táto skutočnosť ilustruje vzájomné dopĺňanie sa jednotlivých praktík spoločnosti Google a nevyhnutne znamená potrebu zohľadniť kombinované účinky DDMA a DPP. Zmluvná povinnosť spojená s DPP, ktorá spočíva v neinštalovaní inej aplikácie na uskutočňovanie všeobecných vyhľadávaní, než je aplikácia Google Search, má totiž za následok, že teoretická možnosť predinštalácie služby konkurujúcej aplikáciám spoločnosti Google, ktorú DDMA v zásade povoľovali, bola v rokoch 2011 až 2016 v skutočnosti vylúčená v prípade najmenej polovice zariadení Google Android predávaných v EHP. Inak povedané, DPP zaručovali exkluzivitu na príslušných zariadeniach, čo je skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť pri posúdení protisúťažných účinkov DDMA. Všeobecný súd ďalej v tejto súvislosti v bode 452 tohto rozsudku, že zohľadnenie kombinovaných účinkov DDMA a DPP ako skutkových okolností vôbec nezávisí od toho, či DPP majú zneužívajúcu povahu alebo nie, či už ide o DPP na základe portfólia, ktoré podľa analýzy Komisie predstavovali zneužitie, čo Google a Alphabet spochybnili v rámci tretieho žalobného dôvodu, alebo o DPP na základe zariadenia, ktoré sa v spornom rozhodnutí nepovažujú za zneužívajúce.
65 Okrem toho v bode 464 uvedeného rozsudku Všeobecný súd uviedol, že otázka, či konkurenčný prehliadač môže byť nastavený ako predvolený, je irelevantná. Google a Alphabet navyše nespochybnili teoretickú povahu tejto otázky vzhľadom na kombinované účinky DDMA a DAF. Podľa Všeobecného súdu bolo v prejednávanej veci dôležité preskúmať rôzne praktické možnosti konkurenčných služieb všeobecného vyhľadávania dostať sa k používateľom, pričom Google zabezpečuje, aby OEM dodržiavali vo vzťahu k prehliadačom konkurujúcim prehliadaču Chrome svoju povinnosť – ako vyplýva z DAF – zaobchádzať s aplikáciou Google Search prinajmenšom rovnakým spôsobom, ako by mohli zaobchádzať s inou službou všeobecného vyhľadávania.
66 Všeobecný súd ďalej preskúmal tvrdenia spoločností Google a Alphabet týkajúce sa aspektov odôvodnenia týkajúcich sa záujmu OEM na predinštalácii konkurenčných aplikácií, podielu potenciálnych príjmov, ktoré by OEM získali z jednej alebo viacerých aplikácií na všeobecné vyhľadávanie okrem aplikácie Google Search, vplyvu transakčných nákladov na pravdepodobnosť uzavretia dohôd o predinštalácii pre malý objem zariadení, negatívneho vplyvu duplicity príliš veľkého počtu aplikácií na používateľský zážitok alebo tiež na vnútornú pamäť na niektorých zariadeniach. Po tomto preskúmaní Všeobecný súd v bode 537 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napriek tomu, že niektoré z týchto tvrdení umožňujú zmierniť či spresniť rozsah sporného rozhodnutia, Komisia mohla konštatovať, že hoci poskytovatelia služieb všeobecného vyhľadávania konkurujúcich aplikácii Google Search mohli poskytovať OEM a PMS rovnakú predinštaláciu, aká sa poskytovala aplikácii Google Search a prehliadaču Chrome na zariadeniach Google Android predávaných v EHP, počas väčšiny obdobia porušovania sa tak nestávalo, pričom vysvetlenie neexistencie takýchto predinštalácií možno aspoň sčasti nájsť v kombinovaných účinkoch DDMA, DPP a DAF.
67 Pokiaľ ide o tretiu výhradu, Google a Alphabet tvrdili, že konkurenti spoločnosti Google mohli kompenzovať tendenciu zmraziť situáciu, ktorá vyplývala z podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, vďaka správaniu používateľov, ktorí si môžu sťahovať ich aplikácie alebo pristupovať k ich službe všeobecného vyhľadávania prostredníctvom prehliadača.
68 Pokiaľ ide o možnosť stiahnuť si konkurenčné aplikácie, Všeobecný súd v bode 557 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že aj keď je stiahnutie aplikácie na všeobecné vyhľadávanie alebo prehliadanie ľahké a bezplatné, preskúmanie sporného rozhodnutia preukazuje, že k tomuto stiahnutiu v praxi nedochádzalo alebo k nemu v každom prípade dochádza na nedostatočnej časti dotknutých zariadení.
69 Pokiaľ ide o prístup ku konkurenčnej službe všeobecného vyhľadávania prostredníctvom prehliadača, Všeobecný súd v bodoch 561 a 562 napadnutého rozsudku konštatoval, že predvolené nastavenie konkurenčnej služby všeobecného vyhľadávania v mobilných internetových prehliadačoch na zariadeniach Google Android nie je z hľadiska rozšírenia a efektivity porovnateľné s predinštaláciou aplikácie Google Search. Podľa Všeobecného súdu treba v tejto súvislosti osobitne zohľadniť skutočnosť, že Google neumožňuje nastaviť v prehliadači Chrome ako predvolenú inú službu vyhľadávania ako aplikáciu Google Search a že prehliadač Chrome mal podiel na používaní mobilných internetových prehliadačov bez špecificky určeného OS približne 75 % v Európe a 58 % na celosvetovej úrovni. Okrem toho zo sporného rozhodnutia vyplýva, že používatelia prakticky nevyužívajú iné služby všeobecného vyhľadávania prostredníctvom prehliadačov a len zriedka menia predvolené nastavenie týchto prehliadačov. Takéto pripomienky sú v rozpore s tvrdením spoločností Google a Alphabet relevantné a umožňujú preukázať, že aj napriek existujúcej možnosti nastaviť iný vyhľadávač sa v praxi naďalej používa vyhľadávač, ktorý bol pôvodne nastavený.
70 Pokiaľ ide o štvrtú výhradu týkajúcu sa nepreukázania súvislosti medzi podielom spoločnosti Google na dopytoch všeobecného vyhľadávania a na prehliadaní a predinštaláciou aplikácie Google Search a prehliadača Chrome, Všeobecný súd v prvom rade v bode 571 tohto rozsudku uviedol, že samotné odkazy Komisie na vývoj týchto podielov na používaní nemožno kritizovať. Tieto odkazy totiž slúžia Komisii ako základ pre preukázanie, že po prvé predinštalácia poskytuje výhodu aplikáciám spoločnosti Google na všeobecné vyhľadávanie a prehliadanie, ktoré sú predinštalované, a po druhé konkurenti nemohli kompenzovať túto výhodu.
71 V druhom rade, pokiaľ ide o faktor týkajúci sa kvality a výkonnosti prehliadača Chrome a aplikácie Google Search, Všeobecný súd v bode 575 uvedeného rozsudku konštatoval, že v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, Komisia nemusela presne určiť, či tieto podiely na používaní možno pripísať nielen predinštalácii, ale aj, alebo skôr, kvalitatívnej prevahe uvádzanej spoločnosťami Google a Alphabet. Zatiaľ čo totiž predinštalácia nebola spochybnená, vplyv kvality na absenciu predinštalácie alebo sťahovania konkurenčnej aplikácie nebol podporený dostatočnými alebo osobitne relevantnými dôkazmi. V každom prípade podľa bodov 577 a 578 toho istého rozsudku kvalitatívna prevaha produktov spoločnosti Google, ak by sa preukázala, nie je rozhodujúca, keďže sa netvrdilo, že služby ponúkané konkurentmi nie sú technicky schopné uspokojiť potreby spotrebiteľov, keďže okrem toho môžu zohrávať úlohu iné premenné než technológia.
72 V treťom rade Všeobecný súd v bodoch 579 a 582 napadnutého rozsudku uviedol, že Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, že takáto kvalitatívna výhoda zrejme nevyplýva z hodnotení udelených konkurenčným službám v obchode Play Store. Tieto poznámky však mohli byť zohľadnené na účely konštatovania, že kvalita jednotlivých konkurenčných služieb vyhľadávania a prehliadania nie je rozhodujúcim kritériom ich používania, keďže všetky ponúkajú službu, ktorá dokáže uspokojiť dopyt.
73 Všeobecný súd na základe týchto skutočností v bode 583 tohto rozsudku dospel k záveru, že vzhľadom na tendenciu zmraziť situáciu súvisiacu s podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a na nepreukázanie presného vplyvu kvalitatívnej prevahy uvádzanej spoločnosťami Google a Alphabet v súvislosti s aplikáciami na všeobecné vyhľadávanie a prehliadanie spoločnosti Google sa Komisia správne domnievala, že podiely spoločnosti Google na používaní potvrdzujú „efekt statusu quo “ spojený s predinštaláciou.
74 Pokiaľ ide o piatu výhradu, Google a Alphabet tvrdili, že v spornom rozhodnutí chýba posúdenie, či podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli spôsobilé narušiť hospodársku súťaž, ktorá by existovala v prípade ich neexistencie, a to so zreteľom na celý hospodársky a právny kontext. Podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli totiž súčasťou modelu bezplatnej licencie, vyvinutého pre OS Android, a teda ich nemožno preskúmať oddelene.
75 Všeobecný súd však v bode 589 napadnutého rozsudku konštatoval, že argumentácia spoločností Google a Alphabet uvedená na podporu tejto výhrady nezodpovedá obsahu sporného rozhodnutia. Zneužívajúce správanie kvalifikované v spornom rozhodnutí sa totiž netýka vývoja a udržiavania OS Android vrátane jeho otvoreného a bezplatného aspektu, pre ktorý sa Google rozhodla čeliť tomu, čo tento podnik považuje za zamedzenie prístupu k iným operačným systémom ich vlastníkmi. Všeobecný súd navyše v bode 590 napadnutého rozsudku zdôraznil, že Komisia pred ním uznala, že OS Android zvýšil príležitosti pre konkurentov spoločnosti Google. Komisia teda v rámci posúdenia všetkých relevantných okolností zohľadnila argumentáciu spoločností Google a Alphabet.
3. O druhej časti, ktorá sa týka objektívnych odôvodnení
76 V druhej časti druhého žalobného dôvodu Google a Alphabet tvrdili, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA sú objektívne odôvodnené, lebo spoločnosti Google umožňujú bezplatne poskytovať OS Android a zaručiť, že aplikácie vytvárajúce príjmy, teda Google Search a Chrome, nebudú vylúčené z predinštalácie a s tým súvisiacich možností v oblasti reklamy. Tieto legitímne a pre hospodársku súťaž prospešné podmienky prispeli k rozmanitosti a celoplošnému využívaniu mobilných zariadení, znížili prekážky vstupu a vytvorili príležitosti pre konkurentov.
77 V prvom rade Všeobecný súd v bode 614 napadnutého rozsudku konštatoval, že Google a Alphabet nepreukázali, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli objektívne odôvodnené v tom zmysle, že spoločnosti Google vďaka záruke predinštalácie aplikácie Google Search a prehliadača Chrome na zariadeniach Google Android umožnili získať späť výdavky vynaložené na vývoj a údržbu OS Android.
78 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenia spoločností Google a Alphabet, podľa ktorých jednak podmienky predinštalácie stanovené v DDMA umožnili spoločnosti Google bezplatne ponúkať Play Store, pretože jeho hodnota pre OEM a používateľov zodpovedala hodnote, ktorú pre Google dosahovala propagácia jej služby všeobecného vyhľadávania týmito OEM, a jednak návrh Komisie na to, aby sa za Play Store platil licenčný poplatok, spochybňuje tento model a jeho pozitívne účinky na hospodársku súťaž, Všeobecný súd v bode 616 napadnutého rozsudku konštatoval, že Google a Alphabet neuniesli dôkazné bremeno ani v súvislosti s preukázaním objektívnych odôvodnení.
79 Všeobecný súd z toho v bode 619 napadnutého rozsudku vyvodil, že druhú časť, ktorá sa týka objektívnych odôvodnení predinštalácie, rovnako ako celý druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, bolo potrebné zamietnuť.
C. O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy jedinej podmienky predinštalácie obsiahnutej v DPP na základe portfólia
80 Tretím žalobným dôvodom Google a Alphabet tvrdili, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že niektoré ustanovenia obsiahnuté v DPP na základe portfólia mali zneužívajúcu povahu.
81 V bodoch 657, 660 a 662 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že Google a Alphabet nemohli dôvodne tvrdiť, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že predmetné platby sú platbami za exkluzivitu, a že výhradu založenú na nedostatku odôvodnenia treba zamietnuť ako nedôvodnú.
82 Naopak v bode 698 napadnutého rozsudku konštatoval, že z analýzy týkajúcej sa pokrytia DPP na základe portfólia vyplýva, že toto pokrytie bolo v odôvodnení 1286 sporného rozhodnutia nesprávne kvalifikované ako „významné“. V bode 798 napadnutého rozsudku Všeobecný súd okrem toho identifikoval štyri pochybenia v odôvodnení, ktoré mohli vyvolať pochybnosti o správnosti výsledku testu rovnako efektívneho konkurenta („As Efficient Competitor Test“, ďalej len „test AEC“), ktorý vykonala Komisia, a v dôsledku toho o údajnom účinku vylúčenia DPP na základe portfólia na hypotetického prinajmenšom rovnako efektívneho konkurenta. V bode 799 napadnutého rozsudku z toho vyvodil, že test AEC vykonaný Komisiou nemohol potvrdiť konštatovanie zneužitia vyplývajúceho z DPP na základe portfólia.
83 Z dôvodu týchto nesprávnych úvah Komisie Všeobecný súd v bodoch 800 až 802 napadnutého rozsudku rozhodol, že záver, že DPP na základe portfólia boli zneužívajúce, nemožno považovať za dostatočne preukázaný, a že sporné rozhodnutie treba zrušiť v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že samotné DPP na základe portfólia predstavujú zneužitie.
D. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmieňovania udeľovania licencií na Play Store a aplikáciu Google Search dodržiavaním AFZ
84 Štvrtým žalobným dôvodom, rozdeleným na dve časti, Google a Alphabet spochybnili kvalifikáciu ich praktiky spočívajúcej v podmieňovaní udeľovania licencií na obchod Play Store a aplikáciu Google Search prijatím AFZ v rámci DDMA ako zneužitia dominantného postavenia na trhoch s obchodmi s aplikáciami pre OS Android a so službami všeobecného vyhľadávania.
85 V rámci úvodných pripomienok Všeobecný súd spresnil rozsah druhého zneužitia identifikovaného v spornom rozhodnutí. V bodoch 805 až 807 napadnutého rozsudku tak uviedol, že Google uložila OEM, ktorí chceli využívať možnosť uvádzať na trh inteligentné mobilné zariadenia s predinštalovaným obchodom Play Store a aplikáciou Google Search, povinnosť uzatvoriť DAF. Podpísanie DDMA bolo totiž podmienené uzatvorením DAF. Podľa AFZ tieto zariadenia museli dodržiavať minimálnu referenčnú normu kompatibility na zavedenie zdrojového kódu OS Android, pričom uvedené zariadenia boli podrobené sérii testov kompatibility.
86 Hoci je pravda, že tieto AFZ sa uplatňujú na všetky mobilné zariadenia uvádzané na trh každým OEM, ktorý uzavrel DAF, keďže tieto zariadenia fungujú s OS Android alebo s odnožou OS Android, Všeobecný súd v bode 810 napadnutého rozsudku spresnil, že DAF boli v spornom rozhodnutí považované za zneužívajúce len v rozsahu, v akom ukladali OEM povinnosť zabezpečiť súlad s dokumentom definujúcim kompatibilitu Android (ďalej len „DDK“) v prípade všetkých zariadení, ktoré uvádzali na trh a ktorých OS boli OS Android alebo odnože OS Android, vrátane tých, na ktorých aplikácie spoločnosti Google neboli predinštalované. Inak povedané, DAF sa považovali za zneužívajúce len v rozsahu, v akom zakazovali uvádzanie na trh inteligentných mobilných zariadení, ktorých OS boli nekompatibilné odnože OS Android, a to aj v prípade, ak na týchto zariadeniach neboli aplikácie spoločnosti Google predinštalované. Podľa konštatovaní Všeobecného súdu uvedených v bode 811 napadnutého rozsudku totiž posúdenie Komisie, podľa ktorého podmienenie udeľovania licencií na Play Store a aplikáciu Google Search dodržiavaním AFZ môže obmedziť hospodársku súťaž (odôvodnenie 1036 sporného rozhodnutia), bolo potrebné prepojiť s posúdením, podľa ktorého síce možno pripustiť istú dôvodnosť v prípade inteligentných mobilných zariadení, na ktorých je predinštalovaný balík GMS, to isté však za nijakých okolností nemožno povedať v prípade zariadení využívajúcich odnože OS Android, na ktorých nie sú aplikácie spoločnosti Google nainštalované.
87 V prvej časti svojho štvrtého žalobného dôvodu Google a Alphabet spochybnili posúdenia Komisie týkajúce sa obmedzujúcej povahy predmetnej praktiky. V druhej časti uvedeného žalobného dôvodu Google a Alphabet tvrdili, že správanie spoločnosti Google je v každom prípade objektívne odôvodnené.
1. O prvej časti, týkajúcej sa obmedzenia hospodárskej súťaže
88 Všeobecný súd v bode 828 napadnutého rozsudku konštatoval, že „Komisia vytýka spoločnosti Google, že podmieňuje udeľovanie licencií na Play Store a [aplikáciu] Google Search súborom záväzkov obmedzujúcich slobodnú možnosť OEM, ktorí chcú získať tieto licencie, a to tým, že im zakazujú uvádzať na trh akékoľvek iné zariadenie využívajúce nekompatibilnú odnož OS Android. Toto obmedzenie vyplýva z DAF a v rozsahu, v akom sa vzťahuje na inteligentné mobilné zariadenia, na ktorých nie sú predinštalované aplikácie spoločnosti Google, je jediným záväzkom, ktorý sa v [spornom] rozhodnutí považuje za zneužitie. Komisia totiž nespochybňuje právo spoločnosti Google stanoviť požiadavky na kompatibilitu vzťahujúce sa na zariadenia, na ktorých sú nainštalované jej aplikácie. Naproti tomu za zneužívajúcu považuje praktiku spoločnosti Google, ktorá bráni vývoju zariadení využívajúcich nekompatibilnú odnož OS Android a ich rozšíreniu na trhu“. Všeobecný súd z toho vyvodil, že v dôsledku toho mu prislúcha preskúmať, či sa Komisii podarilo preukázať, že Google uplatňovala praktiku zameranú na vylúčenie nekompatibilných odnoží OS Android z trhu, ako to konštatovala v spornom rozhodnutí, a či je možné túto praktiku kvalifikovať ako protisúťažnú v zmysle článku 102 ZFEÚ.
89 V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o vecnú existenciu praktiky, ktorú Komisia považovala za praktiku predstavujúcu druhé zneužitie, Všeobecný súd v bode 834 napadnutého rozsudku konštatoval, že táto existencia, ktorú Google a Alphabet pripustili, bola preukázaná a že sa skutočne uplatňovala od počiatkov OS Android.
90 Po druhé, pokiaľ ide o protisúťažnú povahu sledovaných cieľov, Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 837 až 841 napadnutého rozsudku konštatoval, že z interných dokumentov uvedených v spornom rozhodnutí vyplýva, že AFZ boli navrhnuté najmä so zámerom zabrániť akémukoľvek vývoju zdrojového kódu Android, ktorý Google neschválila, a to tým, že vývojári nekompatibilných odnoží OS Android budú pripravení o obchodné odbytiská. Podľa Všeobecného súdu zo samotných vyhlásení spoločnosti Google, potvrdených písomnosťami v spise, vyplýva, že praktika, ktorá bola v spornom rozhodnutí kvalifikovaná ako zneužívajúca, bola vedome uplatňovaná s cieľom obmedziť prístup nekompatibilných odnoží OS Android na trh.
91 Na základe tohto konštatovania Všeobecný súd v druhom rade preskúmal, či Google a Alphabet oprávnene tvrdili, že Komisia v spornom rozhodnutí dostatočne nepreukázala, že predmetná praktika bola schopná obmedziť hospodársku súťaž. Najprv tak posúdil potenciálnu hrozbu, ktorú predstavovali nekompatibilné odnože. V bode 847 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v tejto súvislosti konštatoval, že Google a Alphabet nepreukázali, že nekompatibilné odnože OS Android by pre nich v nijakom prípade nemohli predstavovať konkurenčnú hrozbu. Všeobecný súd preto v druhom rade preskúmal, či DAF skutočne mohli sťažiť vstup týchto konkurentov spoločnosti Google na trh s OS.
92 V tejto súvislosti v bode 849 uvedeného rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že treba považovať za preukázané, že počas obdobia porušovania najvýznamnejšie hospodárske subjekty, ktoré boli spôsobilé poskytovať vývojárom nekompatibilných odnoží OS Android obchodné odbytisko, tak nemohli robiť z dôvodu, že im v tom bránili DAF.
93 V tejto súvislosti v bode 850 uvedeného rozsudku zamietol tvrdenie, podľa ktorého Komisia nesprávne vyložila neúspech nekompatibilnej odnože OS Android, ktorú vyvinula Amazon.com, Inc, konkrétne Fire OS, pričom tento neúspech možno vysvetliť rôznymi faktormi, medzi ktoré patrí podľa spoločností Google a Alphabet nedostupnosť obchodu Play Store. Hoci Všeobecný súd uznal, že obchod Play Store je „must have“ zámerne vyhradený pre využívateľov ekosystému Android, dospel k záveru, že Google a Alphabet nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by mohol vyvrátiť konštatovania uvedené v spornom rozhodnutí, podľa ktorých šesť z najvýznamnejších OEM z hľadiska predaja odmietlo uzatvoriť dohody týkajúce sa vývoja zariadení s Fire OS, pričom spoločnosti Amazon.com argumentovali tým, že by išlo o jasné porušenie DAF (odôvodnenie 1094 sporného rozhodnutia). Všeobecný súd z toho vyvodil, že aj keď obchodný neúspech operačného systému Fire OS mohol byť spôsobený aj inými dôvodmi, ktoré navyše nie sú nezávislé od obchodnej politiky spoločnosti Google, Komisia predsa len preukázala, že DAF pripravila tieto OS o odbytiská, ktorými pre ne mohli byť OEM, ktorí uzatvorili DAF so spoločnosťou Google.
94 Všeobecný súd okrem toho v bode 855 napadnutého rozsudku rozhodol, že obchodnú politiku, ktorú Google prijala v súvislosti s poskytovaním svojich proprietárnych API, bolo potrebné zohľadniť ako prvok celkového kontextu pri posúdení účinku, ktorý mali obmedzenia odbytísk zavedené v DAF. Tento účinok je totiž o to dôležitejší, že Google a Alphabet nespochybnili posúdenia Komisie, podľa ktorých sa technologický rozdiel medzi proprietárnymi API spoločnosti Google a základnými verziami zdrojového kódu počas celého obdobia porušovania zväčšoval. Prístup k proprietárnym API spoločnosti Google by tak mal strategický význam pre vývojárov a OEM, pretože bez týchto proprietárnych API by aplikácie nefungovali správne a opravy týchto porúch by si vyžadovali mnohonásobné a vysoké náklady.
95 Všeobecný súd pritom na základe preskúmania druhého žalobného dôvodu v bode 856 napadnutého rozsudku konštatoval, OEM, ktorí chceli mať k dispozícii proprietárne API spoločnosti Google, museli uzatvoriť DDMA, čoho predpokladom bolo prijatie podmienok DAF. Všeobecný súd z toho vyvodil, že politika spoločnosti Google v oblasti vývoja a distribúcie jej proprietárnych API bola podnetom na uzatváranie DAF, ktoré, ako bolo práve konštatované, obmedzovali odbytiská nekompatibilných odnoží OS Android.
96 Na druhej strane vzhľadom na to, že Komisia konštatovala, že druhé zneužitie spočíva v uplatňovaní všetkých technických štandardov definovaných v DDK na zariadenia, na ktorých nebol nainštalovaný balík GMS, a vykonala celkovú analýzu účinkov obmedzenia hospodárskej súťaže spôsobených spornou praktikou, Všeobecný súd dospel v bode 864 napadnutého rozsudku k záveru, že – v rozpore s tvrdeniami spoločností Google a Alphabet – nebola povinná presne identifikovať štandardy DDK, ktoré stáli za vznikom týchto účinkov. Výhrady adresované spoločnosti Google v spornom rozhodnutí sa totiž netýkajú obsahu ňou vymedzených záväzkov v oblasti kompatibility, ale jej praktiky, ktorej cieľom bolo pripraviť nekompatibilné odnože OS Android o obchodné odbytiská.
97 Na záver svojej analýzy Všeobecný súd konštatoval, že Google a Alphabet nepreukázali, že nekompatibilné odnože OS Android by pre nich v nijakom prípade nemohli predstavovať konkurenčnú hrozbu.
2. O druhej časti, týkajúcej sa existencie objektívnych odôvodnení
98 V bode 866 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul, že Komisia sa v spornom rozhodnutí domnievala, že nijaké z objektívnych odôvodnení uvedených spoločnosťami Google a Alphabet nemožno akceptovať.
99 Pokiaľ ide po prvé o potrebu chrániť kompatibilitu v rámci ekosystému Android a zabrániť fragmentácii, t. j. množeniu platforiem, ktoré sú navzájom nekompatibilné, Všeobecný súd najprv v bode 878 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia sa v spornom rozhodnutí nedomnievala, že zavedenie záväzkov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť kompatibilitu odnoží OS Android, na ktorých boli nainštalované obchod Play Store a aplikácia Google Search, predstavuje porušenie článku 102 ZFEÚ. Komisia považovala za zneužívanie len zákaz uložený OEM, ktorí uvádzali na trh zariadenia s nainštalovaným balíkom GMS, poskytovať obchodné odbytisko aj pre nekompatibilné odnože OS Android.
100 Z toho podľa konštatovaní Všeobecného súdu uvedených v bode 878 napadnutého rozsudku vyplýva, že odôvodnenie uvádzané spoločnosťami Google a Alphabet týkajúce sa potreby zabezpečiť kompatibilitu v rámci ekosystému Android nesúviselo s druhým zneužitím, a preto je irelevantné. Ďalej jediný dôvod týkajúci sa rizika, ktoré by fragmentácia predstavovala pre „prežitie“ OS Android, nemohol odôvodniť pripravenie nekompatibilných odnoží OS Android o všetky odbytiská v dôsledku DAF. Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o účastníkmi konania diskutovanej škodlivej povahe alebo výhodách, ktoré by fragmentácia mohla predstavovať pre spoločnosť Google a pre celé odvetvie, Všeobecný súd dospel k záveru, že stačí konštatovať, že Google a Alphabet nespochybnili zistenia uvedené v spornom rozhodnutí v súvislosti s prevažujúcou trhovou silou ekosystému Android.
101 Pokiaľ ide po druhé o potrebu chrániť svoju dobrú povesť, na ktorú poukazujú Google a Alphabet, Všeobecný súd v bode 883 napadnutého rozsudku konštatoval, že tieto spoločnosti sa obmedzili len na tvrdenie, že opatrenia, ktoré predostrela Komisia, by boli nedostatočné na odstránenie akýchkoľvek nejasností týkajúcich sa obchodného pôvodu zariadení s kompatibilnými odnožami OS Android (ako je napríklad zápis ochranných známok, ktoré by pre ne vyhradili označenie „Android“).
102 Podľa Všeobecného súdu Google a Alphabet nepredložili nijaký podrobný dôkaz na podporu tohto tvrdenia. Nebolo preto možné preukázať, že ochrana svojich práv duševného vlastníctva týmito spoločnosťami s cieľom chrániť ich dobrú povesť tým, že by zakázali napríklad používanie označení „Google“ a „Android“ na zariadeniach využívajúcich nekompatibilné odnože OS Android, ktoré nepatria do ekosystému Android, by bola neúčinná. Takéto opatrenia by pritom hospodársku súťaž určite obmedzovali menej ako vylúčenie nekompatibilných odnoží OS Android z trhu, ktoré vyplýva z DAF. Toto vylúčenie bolo preto podľa Všeobecného súdu vzhľadom na uvádzaný cieľ neprimerané.
103 Pokiaľ ide po tretie o potrebu spoločnosti Google odstrániť účinky mŕtvej váhy vyplývajúce zo sprístupnenia jej technológie tretím osobám, Všeobecný súd v bode 886 napadnutého rozsudku v podstate uviedol, že toto sprístupnenie bolo neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia spoločnosti Google sprístupniť zdrojový kód OS Android.
104 Pokiaľ ide po štvrté o tvrdenie spoločností Google a Alphabet týkajúce sa nevykonania zváženia prospešných účinkov DAF na hospodársku súťaž a ich protisúťažných účinkov, Všeobecný súd konštatoval, že neexistuje vzťah nevyhnutnosti medzi vylúčením nekompatibilných odnoží OS Android z trhu na jednej strane a kompatibilitou v rámci ekosystému Android, ktorá navyše predstavuje cieľ sledovaný AFZ, na druhej strane. Za týchto okolností v bode 891 napadnutého rozsudku konštatoval, že Google a Alphabet nemôžu dôvodne tvrdiť, že Komisia mala vykonať zváženie účinkov AFZ prospešných pre hospodársku súťaž v rámci ekosystému Android, ktoré pre účastníkov uvedeného ekosystému vyplývajú z výhod kompatibility na jednej strane, a na druhej strane obmedzení hospodárskej súťaže, ku ktorým dochádza mimo tohto ekosystému, pričom len tieto obmedzenia boli kvalifikované ako druhé zneužitie.
105 Všeobecný súd na záver svojho preskúmania štvrtého žalobného dôvodu konštatoval, že protisúťažnú povahu vylúčenia nekompatibilných odnoží OS Android z trhu prostredníctvom DAF treba považovať za preukázanú. Na rozdiel od toho, čo tvrdili Google a Alphabet, Všeobecný súd v bode 893 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia náležite zohľadnila relevantný hospodársky a právny kontext, ako aj konkrétne účinky druhého zneužitia. Keďže Komisia dostatočne preukázala existenciu sporných obmedzení a ich účinky na hospodársku súťaž, v rozpore s tvrdeniami spoločností Google a Alphabet a vedľajších účastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, nemusela navyše vykonať aj kontrafaktuálnu analýzu zameranú na posúdenie hypotetických dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie druhého zneužitia bolo možné pozorovať na trhoch s obchodmi s aplikáciami pre operačný systém Android, na trhoch so službami všeobecného vyhľadávania, na ktorých bola konštatovaná existencia tohto zneužitia, a na trhu s licencovateľnými OS, na ktorom má Google tiež dominantné postavenie.
E. O piatom žalobnom dôvode
106 V piatom žalobnom dôvode, ktorý je rozdelený na dve časti, Google a Alphabet tvrdili, že Komisia porušila ich právo na obhajobu tým, že nerešpektovala jednak ich právo byť vypočuté a jednak ich právo na prístup k spisu. Tieto procesné pochybenia majú za následok neplatnosť záverov uvedených v spornom rozhodnutí a odôvodňujú jeho zrušenie.
107 V druhej časť piateho žalobného dôvodu, ktorú Všeobecný súd preskúmal v prvom rade, Google a Alphabet v podstate vytýkali Komisii, že im poskytla poznámky týkajúce sa stretnutí s tretími osobami, ktoré im neumožňujú pochopiť obsah diskusií, ktoré sa uskutočnili, ako ani povahu informácií poskytnutých k témam prediskutovaným na týchto stretnutiach, a teda správne uplatniť svoje právo na obhajobu v tejto súvislosti.
108 Hoci Všeobecný súd v bode 932 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že veľká časť poznámok predložených Komisiou bola príliš oneskorená a príliš krátka na to, aby mohla predstavovať záznam z vypočúvania v zmysle nariadenia č. 1/2003, v bode 939 napadnutého rozsudku konštatoval, že Google a Alphabet nepreukázali, že keby nedošlo k uvedeným procesným nezrovnalostiam, mohli by lepšie zaistiť svoju obhajobu.
109 V prvej časti piateho žalobného dôvodu Google a Alphabet tvrdili, že Komisia mala namiesto toho, aby im zasielala listy opisujúce skutkové okolnosti, prijať jedno alebo viacero dodatočných oznámení o výhradách, a tým im znova priznať právo na vypočutie.
110 Všeobecný súd pritom v bodoch 966 až 969 napadnutého rozsudku konštatoval, že v prejednávanej veci Google a Alphabet vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedli, že sa vzdávajú svojho práva na vypočutie. Všeobecný súd preto v bode 971 napadnutého rozsudku rozhodol, že bez ohľadu na ťažkosti, na ktoré Google a Alphabet poukázali pri rozhodovaní o užitočnosti vypočutia, tieto spoločnosti nemôžu Komisii vytýkať, že po oznámení o výhradách neuskutočnila vypočutie.
111 Na druhej strane Všeobecný súd v bode 976 tohto rozsudku poznamenal, že Komisia neskôr zaslala spoločnostiam Google a Alphabet dva listy opisujúce skutkové okolnosti, jeden 31. augusta 2017 a druhý 11. apríla 2018. Hoci Google a Alphabet mali príležitosť predložiť svoje písomné pripomienky, Komisia sa domnievala, že zaslanie týchto listov vylučovalo akékoľvek právo na uskutočnenie nového vypočutia, čo odôvodňovalo, že poverený úradník zamietol žiadosť v tomto zmysle, ktorú podali Google a Alphabet 7. mája 2018.
112 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 981 a 982 napadnutého rozsudku konštatoval, že hoci tieto listy formálne nepridávajú žiadnu výhradu k výhradám uvedeným v oznámení o výhradách, podstatným spôsobom dopĺňajú obsah a rozsah výhrady týkajúcej sa zneužívajúcej povahy DPP na základe portfólia, ktoré neboli dostatočne podložené v oznámení o výhradách, takže uvedené listy podstatným spôsobom zmenili dôkazy o vytýkaných porušeniach. To sa podľa Všeobecného súdu týka najmä testu AEC, ktorý bol v prejednávanej veci skutočne dôležitý v rámci posúdenia Komisie zameraného na schopnosť DPP na základe portfólia mať účinky vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov z trhu.
113 Všeobecný súd z toho v bodoch 995 a 996 napadnutého rozsudku vyvodil, že treba dospieť k záveru, že Komisia tým, že až v štádiu druhého listu opisujúceho skutkové okolnosti uviedla údaje, ktoré mala v úmysle použiť pri vykonaní testu AEC, významným spôsobom zmenila obsah výhrady týkajúcej sa DPP na základe portfólia. V tomto konkrétnom kontexte mala teda Komisia, ktorá nebola pod časovým tlakom, prijať dodatočné oznámenie o výhradách.
114 Komisia tým, že namiesto dodatočného oznámenia o výhradách zaslala dva listy opisujúce skutkové okolnosti a nepriznala možnosť ústneho vypočutia k pripomienkam predloženým v reakcii na tieto dva listy opisujúce skutkové okolnosti, obišla právo spoločností Google a Alphabet mať možnosť rozviesť svoje tvrdenia k týmto pripomienkam a porušila ich právo na obhajobu.
115 Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd v bode 1005 napadnutého rozsudku vyhovel prvej časti piateho žalobného dôvodu a zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikuje DPP na základe portfólia ako zneužívajúce, čím potvrdil to, čo konštatoval na záver preskúmavania tretieho žalobného dôvodu.
F. O šiestom žalobnom dôvode
116 Všeobecný súd po preskúmaní prvých piatich žalobných dôvodov dospel k záveru, že je potrebné posúdiť dôsledky záverov, ktoré predtým vyvodil, na sporné rozhodnutie. Keďže tieto dôsledky majú vplyv na pokutu, v bode 1009 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že bolo tiež potrebné spresniť, v akom rozsahu jeho posúdenie v tejto súvislosti na základe jeho neobmedzenej právomoci malo zohľadniť argumentáciu uvedenú v rámci šiesteho žalobného dôvodu, ktorý sa týka rôznych faktorov zohľadnených pri výpočte pokuty.
117 V šiestom žalobnom dôvode, rozdelenom na tri časti, Google a Alphabet uviedli, že aj keby Všeobecný súd v rozpore s argumentáciou uplatnenou v prvých piatich žalobných dôvodoch potvrdil posúdenia uvedené v spornom rozhodnutí v súvislosti s existenciou porušenia článku 102 ZFEÚ, predsa len existovali tri pochybenia, ktoré vyžadovali zrušenie alebo podstatné zníženie pokuty.
118 V tejto súvislosti Google a Alphabet tvrdili po prvé, že k porušeniu nedošlo ani úmyselne, ani z nedbanlivosti, po druhé, že sporné rozhodnutie porušilo zásadu proporcionality, a po tretie, že obsahuje významné chyby vo výpočte vzhľadom na uplatnenie usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) (ďalej len „usmernenia k výpočtu pokút“) zo strany Komisie. Google a Alphabet v tejto súvislosti tvrdili, že Komisia nesprávne vypočítala relevantnú hodnotu predaja, uplatnila nesprávny násobiaci koeficient závažnosti, pripočítala neodôvodnenú dodatočnú sumu a nezohľadnila rôzne poľahčujúce okolnosti vrátane obmedzenej dĺžky trvania niektorých správaní.
119 V prvom rade Všeobecný súd po preskúmaní prvých piatich žalobných dôvodov vyvodil súbor záverov týkajúcich sa porušenia. V bode 1015 napadnutého rozsudku konštatoval, že ako vyplýva z preskúmania prvého, druhého a štvrtého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o hmotnoprávne aspekty, ako aj druhej časti piateho žalobného dôvodu, pokiaľ ide o procesné aspekty, vyplýva, že Komisia preukázala zneužívajúcu povahu prvého a tretieho zneužitia v rámci jediného a pokračujúceho porušenia.
120 V tom istom bode napadnutého rozsudku však dospel k záveru, že z preskúmania tretieho žalobného dôvodu a prvej časti piateho žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia porušila právo spoločností Google a Alphabet na obhajobu a poznačila sporné rozhodnutie viacerými nesprávnymi posúdeniami, keď dospela k záveru, že štvrté samostatné zneužitie predstavuje zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ.
121 Všeobecný súd preto v bode 1016 napadnutého rozsudku zrušil články 1, 3 a 4 sporného rozhodnutia, a to len v rozsahu, v akom sa v tomto článku 1 konštatuje, že Google a Alphabet sa dopustili jediného a pokračujúceho porušovania článku 102 ZFEÚ pozostávajúceho zo štyroch samostatných zneužití, z ktorých štvrté spočíva v tom, že v rámci niektorých DPP podmienila vyplácanie podielov na príjmoch OEM a PMS výhradnou predinštaláciou aplikácie Google Search na vopred vymedzenom portfóliu zariadení, a v rozsahu, v akom je toto štvrté zneužitie uvedené v článkoch 3 a 4. V dôsledku toho Všeobecný súd rozhodol o zmene článku 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom ukladá pokuta, ktorou sa sankcionuje účasť spoločností Google a Alphabet na jedinom a pokračujúcom porušovaní článku 102 ZFEÚ zahŕňajúcom štvrté zneužitie.
122 Všeobecný súd však v bode 1018 tohto rozsudku dospel k záveru, že bez ohľadu na dôvodnosť ich kvalifikácie z hľadiska článku 102 ZFEÚ, DPP na základe portfólia – rovnako ako DPP na základe zariadenia – boli v spornom rozhodnutí správne zohľadnené ako skutkové okolnosti na účely posúdenia účinkov vylúčenia z trhu vyvolaných prvým a druhým aspektom jediného a pokračujúceho porušovania, ktoré boli v spornom rozhodnutí kvalifikované ako prvé, druhé a tretie samostatné zneužitie, ktorých zneužívajúca povaha nebola spochybnená v rámci preskúmania druhého a štvrtého žalobného dôvodu.
123 V tejto súvislosti Všeobecný súd najmä v bode 1019 uvedeného rozsudku uviedol, že bez ohľadu na kvalifikáciu DPP z hľadiska práva hospodárskej súťaže kombinované účinky praktík zavedených spoločnosťou Google jej umožnili zabezpečiť si, pokiaľ ide o aplikáciu Google Search, výhradnú predinštaláciu, ktorá sa prinajmenšom do roku 2016 vzťahovala na viac ako polovicu v EHP predávaných zariadení s OS založeným na OS Android (odôvodnenie 822 a poznámka pod čiarou č. 908 sporného rozhodnutia).
124 V DDMA bolo navyše stanovené, že zariadenia vybavené balíkom GMS musia spĺňať technické štandardy kompatibility obsiahnuté v DDK, ktoré sa navyše vzťahovali na OEM, v prípade všetkých ich zariadení s verziou OS založenou na OS Android, a to na základe DAF, ktorých uzatvorenie bolo stanovené ako nevyhnutná podmienka uzatvorenia DDMA. Toto prepojenie medzi DDK a DDMA podľa Všeobecného súdu uľahčilo realizáciu celkovej stratégie uplatňovanej spoločnosťou Google. Podľa Všeobecného súdu teda Komisia správne zohľadnila DDK pri posudzovaní účinkov DDMA na trhy so službami všeobecného vyhľadávania.
125 Všeobecný súd tak v bode 1021 toho istého rozsudku konštatoval, že tieto skutočnosti, považované za relevantné skutkové okolnosti pre posúdenie zneužívajúcej povahy správania vytýkaného spoločnosti Google, preukazujú existenciu súvislosti medzi prvým aspektom jediného a pokračujúceho porušovania a DPP, ktoré Google uzatvárala počas celého obdobia porušovania, na jednej strane a prvým a druhým zneužitím jediného a trvajúceho porušovania na druhej strane.
126 Podľa Všeobecného súdu preskúmanie prvého, druhého a štvrtého žalobného dôvodu navyše preukazuje, že prvé a druhé sporné obmedzenie boli súčasťou celkovej stratégie. Na základe tohto konštatovania sa Komisia odôvodnene domnievala, že správanie spoločnosti Google spočívajúce v tom, že spojila používanie OS Android na jednej strane, ako aj určitých aplikácií a určitých služieb na druhej strane s osobitnými podmienkami, treba kvalifikovať ako jediné a pokračujúce porušovanie článku 102 ZFEÚ (odôvodnenie 2 a článok 1 sporného rozhodnutia).
127 Práve na základe týchto úvah a v súlade s návrhom spoločností Google a Alphabet v tomto zmysle Všeobecný súd následne rozhodol o výške pokuty na základe neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznávajú článok 261 ZFEÚ a článok 31 nariadenia č. 1/2003.
128 V tejto súvislosti Všeobecný súd najprv v bode 1051 napadnutého rozsudku konštatoval, že porušenie bolo spáchané úmyselne, čo bolo potrebné zohľadniť pri stanovovaní výšky pokuty. Všeobecný súd ďalej skúmal, v akom rozsahu bolo potrebné zohľadniť závažnosť a dĺžku trvania porušenia.
129 Pokiaľ ide o závažnosť, Všeobecný súd po prvé v bode 1060 napadnutého rozsudku uviedol, že považuje za vhodné zohľadniť hodnotu predaja, ktorý dosiahla Google v poslednom roku jej plnej účasti na porušení a po druhé v bode 1066 tohto rozsudku uviedol, že považuje za vhodné nevylúčiť z hodnoty predaja použitej pri výpočte základnej sumy pokuty príjmy zo všeobecných vyhľadávacích dopytov uskutočnených na domovskej stránke spoločnosti Google. Po tretie v bode 1071 uvedeného rozsudku konštatoval, že náklady na získanie návštevnosti nemožno odpočítať od hodnoty predaja. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 1081 toho istého rozsudku konštatoval, že uplatnenie pevného koeficientu vo výške 11 % hodnoty predaja v dostatočnej miere neodrážal realitu uskutočnenia porušenia a predovšetkým jeho intenzitu počas dotknutého obdobia, najmä pokiaľ ide o protisúťažné správanie spoločnosti Google v priebehu rokov 2012 až 2014.
130 Pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia, Všeobecný súd v bode 1085 napadnutého rozsudku zamietol aj rozhodnutie Komisie, ktorá použila jediný a celkový koeficient násobenia (bod 1461 sporného rozhodnutia). Podľa Všeobecného súdu bolo v prejednávanej veci vhodnejšie zohľadniť aj iné parametre, aby sa lepšie zohľadnili určité osobitosti priebehu porušovania v čase, najmä vzhľadom na jeho premenlivú intenzitu.
131 V bode 1086 napadnutého rozsudku teda Všeobecný súd použil inú techniku ako aritmetickú a lineárnu techniku, ktorú Komisia vymedzila na základe všeobecnej metodiky, ktorú uviedla v usmerneniach k výpočtu pokút. Podľa Všeobecného súdu mala takáto voľba s väčšou pravdepodobnosťou zabezpečiť, že sa v súlade so zásadami proporcionality a individualizácie sankcií náležite zohľadnia osobitosti prejednávanej veci bez toho, aby tým bola dotknutá potreba dosiahnuť uspokojivú úroveň odstrašenia.
132 V bodoch 1087 a 1088 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd na jednej strane zohľadnil vzájomné dopĺňanie sa prvých zneužití a na druhej strane rozlišoval medzi viacerými obdobiami s cieľom osobitne zohľadniť intenzitu protisúťažného správania v čase, ako aj ďalšie skutkové okolnosti súvisiace s týmto správaním.
133 Všeobecný súd v bode 1088 napadnutého rozsudku identifikoval tri obdobia. Prvé obdobie, ktoré kvalifikoval ako „prieskumné“, trvalo od 1. januára 2011 do 1. augusta 2012. Toto obdobie bolo charakterizované zavedením celkovej stratégie, ktorou Google chcela zabezpečiť prechod na internet na mobilných zariadeniach, Druhé obdobie, ktoré začalo 1. augusta 2012 a skončilo, keď prestali platiť DPP na základe portfólia, teda 31. marca 2014. Práve počas druhého obdobia bola intenzita porušovania najvyššia, lebo jeho účinky boli kombináciou obmedzujúcich účinkov DDMA (pre oba typy viazania do balíkov) a DAF, v kontexte, v ktorom exkluzivita priznaná prostredníctvom DPP na základe portfólia zodpovedajúcim spôsobom znížila teoretické možnosti spoločnej predinštalácie na zariadeniach s balíkom GMS. Tretie obdobie trvalo od 31. marca 2014 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia. Všeobecný súd dospel k záveru, že počas tohto tretieho obdobia mali konkurenti pri uplatňovaní DPP na základe zariadenia väčšiu mieru voľnosti, než mali pri uplatňovaní DPP na základe portfólia. Na druhej strane dospel k záveru, že počas uvedeného obdobia musí zohľadniť rozvoj proprietárnych API, ktoré zhoršovali účinky vytlačenia z trhu, vyplývajúce z DAF.
134 Táto segmentácia umožnila Všeobecnému súdu zohľadniť skutočnosť, že Google spontánne ukončila uplatňovanie DPP na základe portfólia od 31. marca 2014 a nahradila ich DPP na základe zariadenia. To malo nevyhnutne za následok obmedzenie uzavretia trhu, ktoré bolo výsledkom výlučnej predinštalácie aplikácie Google Search a prehliadača Chrome na niektoré zariadenia, vybavené balíkom GMS, uvádzané na trh v rámci EHP. Účinky predmetných praktík boli okrem toho v druhom období obzvlášť významné, čo bolo tiež potrebné zohľadniť, keďže tieto účinky nastali v čase kritickom tak pre spoločnosť Google, ako aj pre jej konkurentov, a to v období rozvoja internetu v mobilných zariadeniach.
135 Nad rámec týchto okolností Všeobecný súd zastával názor, že skutkové okolnosti prejednávanej veci neodôvodňovali uplatnenie poľahčujúcich okolností v prospech spoločnosti Google, ani naopak zohľadnenie priťažujúcich okolností.
136 Na základe týchto úvah, najmä na základe úmyselného uplatňovania celkovej stratégie počas značného obdobia, ktorej existencia nebola spochybnená pochybeniami Komisie týkajúcimi sa tretieho správania preskúmaného v spornom rozhodnutí a ktorá mala počas obdobia porušovania účinky rôznej intenzity, Všeobecný súd v bodoch 1099 a 1100 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že stanovenie pokuty uloženej spoločnosti Google vo výške 4 125 000 000 eur namiesto 4 342 865 000 eur zodpovedalo spravodlivému posúdeniu závažnosti porušenia a dĺžky jeho trvania. Alphabet bola okrem toho ako materská spoločnosť uznaná za spoločne a nerozdielne zodpovednú za protiprávne správanie spoločnosti Google od 2. októbra 2015 do 18. júla 2018, a to do výšky 1 520 605 895 eur.
137 Všeobecný súd ďalej v bode 1111 napadnutého rozsudku spresnil, že výška pokuty, ku ktorej dospel na základe neobmedzenej právomoci, nepresahuje sumu stanovenú v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003, teda 10 % celkového obratu spoločnosti Alphabet v predchádzajúcom obchodnom roku.
138 Vzhľadom na okolnosti zohľadnené pri výkone tejto právomoci Všeobecný súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť o dôvodnosti tvrdení predložených spoločnosťami Google a Alphabet v súvislosti s dodatočnou sumou zodpovedajúcou 11 % hodnoty relevantného predaja dosiahnutého v roku 2017 (pozri odôvodnenia 1467 a 1468 sporného rozhodnutia), keďže Všeobecný súd nezohľadnil takýto parameter.
139 V dôsledku toho Všeobecný súd v bode 1113 napadnutého rozsudku zmenil článok 2 sporného rozhodnutia v tom zmysle, že výška pokuty uloženej spoločnosti Google za jediné a pokračujúce porušenie uvedené v článku 1 sporného rozhodnutia bola stanovená na 4 125 000 000 eur, z ktorých je Alphabet spoločne a nerozdielne zodpovedná za obdobie od 2. októbra 2015 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia, a to do výšky 1 520 605 895 eur.
140 Všeobecný súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
IV. Návrhy účastníkov konania v odvolaniach a konanie na Súdnom dvore
141 Google a Alphabet, ktoré podporujú ADA, CCIA, Gigaset, HMD a Opera, vo svojom odvolaní navrhujú, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušil sporné rozhodnutie,
– subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie,
– subsidiárne v druhom rade zrušil bod 2 výroku napadnutého rozsudku a stanovil výšku uloženej pokuty na podstatne nižšiu sumu a
– uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy tohto konania a konania pred Všeobecným súdom.
142 Komisia, BEUC, FairSearch a Seznam navrhujú, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– uložil spoločnosti Google povinnosť nahradiť trovy konania.
143 Uzneseniami predsedu Súdneho dvora z 19. januára 2023, Google a Alphabet/Komisia (C‑738/22 P, EU:C:2023:44), ako aj z 18. apríla 2023, Google a Alphabet/Komisia (C‑738/22 P, EU:C:2023:326), bolo vo vzťahu k vedľajším účastníkom konania v prvostupňovom konaní vyhradené dôverné zaobchádzanie jednak s dokumentom uvedeným v prílohe A.2. k odvolaniu a jednak s niektorými informáciami uvedenými v poznámke pod čiarou 98 vyjadrenia Komisie k odvolaniu, pričom týmto vedľajším účastníkom konania boli doručené len nedôverné verzie tohto dokumentu a tohto vyjadrenia.
V. O odvolaní
144 Google a Alphabet na podporu svojho odvolania uvádzajú šesť odvolacích dôvodov, z ktorých prvý je založený na pochybení Všeobecného súdu pri preskúmavaní príčinnej súvislosti medzi podmienkami predinštalácie podľa DDMA a ich údajnými účinkami vylúčenia z trhu, druhý na nesprávnom potvrdení sporného rozhodnutia napriek tomu, že Komisia nepreukázala schopnosť vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov z trhu, tretí na pochybení Všeobecného súdu v rozsahu, v akom preformuloval konštatovanie zneužitia v súvislosti s AFZ, ktoré bolo uvedené v spornom rozhodnutí, a pripísal údajné účinky vylúčenia z trhu správaniu, ktorého zneužívajúcu povahu Komisia nekonštatovala, štvrtý na nesprávnom posúdení objektívnych odôvodnení AFZ, piaty na nesprávnom potvrdení sporného rozhodnutia napriek neexistencii zneužitia týkajúceho sa DPP na základe portfólia a šiesty na nesprávnom výkone neobmedzenej právomoci Všeobecného súdu na účely zmeny pokuty.
A. O prvom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
145 V prvom odvolacom dôvode, ktorý sa delí na štyri časti, Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmavaní príčinnej súvislosti medzi podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a ich údajnými účinkami vylúčenia z trhu.
146 Z judikatúry a najmä z rozsudku zo 6. októbra 2015, Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:651, bod 47), vyplýva, že Komisia musí preukázať, že účinky vylúčenia z trhu, ktorými sa vyznačuje zneužitie, možno pripísať konkrétnemu predmetnému správaniu, keďže tieto účinky nemožno predpokladať. Komisia si však nesplnila túto povinnosť, pokiaľ ide o DDMA, a Všeobecný súd tento nesprávny prístup potvrdil.
147 Komisia, ktorú podporuje BEUC, sa domnieva, že tento odvolací dôvod je neúčinný v celom rozsahu, pretože je založený na nesprávnom predpoklade, že kontrafaktuálna analýza je jediným spôsobom, ako určiť, či je správanie v rozpore s článkom 102 ZFEÚ.
148 FairSearch tvrdí, že uvedený odvolací dôvod je nový, a preto neprípustný. Google a Alphabet totiž pred Všeobecným súdom tvrdili, že Komisia nepreukázala príčinnú súvislosť medzi podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a trhovými podielmi spoločnosti Google. V odvolaní však Google a Alphabet tvrdia, že chyba spočívala v tom, že údajné vylúčenie z trhu nebolo pripísané výlučne zneužívajúcemu správaniu.
a) O prvej časti
149 Prvá časť je založená na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Komisia mohla v odôvodneniach 765 a 888 sporného rozhodnutia legitímne preskúmať zákonnosť podmienok predinštalácie stanovených v DDMA s prihliadnutím na kombinované účinky DDMA a DPP. Všeobecný súd tak nesprávne zohľadnil účinok DPP tak na účely posúdenia viazania aplikácie Google Search v bodoch 433 až 435 napadnutého rozsudku, ako aj na posúdenie viazania prehliadača Chrome v bodoch 442 až 457 daného rozsudku. Všeobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreukázal, že údajné účinky vylúčenia z trhu možno pripísať podmienkam predinštalácie stanoveným v DDMA.
150 Google a Alphabet uvádzajú päť tvrdení v tomto zmysle. Po prvé, keďže DDMA a DPP sú odlišné dohody, signatári DDMA neboli povinní uzatvárať DPP, takže zákonnosť podmienok predinštalácie stanovených v DDMA nemožno posudzovať z hľadiska kombinovaných účinkov DDMA a DPP. Po druhé tak DPP na základe zariadenia, ako aj DPP na základe portfólia sú legitímne. Ich účinky sú teda nevyhnutne výsledkom hospodárskej súťaže na základe kvality. Po tretie podľa úvahy Všeobecného súdu by každý kontrafaktuálny scenár mal zahŕňať DPP ako legitímne prostriedky na zabezpečenie výhradnej predinštalácie a predvoleného nastavenia aplikácie Google Search. V dôsledku toho podmienky predinštalácie stanovené v DDMA nemohli mať vlastné účinky vylúčenia z trhu, keďže DPP mohli samy osebe vyvolať podobné účinky. Po štvrté Všeobecný súd nemal v bodoch 451 a 452 napadnutého rozsudku zohľadniť kombinované účinky DDMA a DPP na základe zariadenia, pretože sa na ne nevzťahovalo sporné rozhodnutie. Google a Alphabet sa v tejto súvislosti nemohli brániť pred Všeobecným súdom. Po piate Všeobecný súd v každom prípade nevysvetlil, ako kombinované účinky DDMA a DPP viedli k protisúťažnému uzavretiu trhu vzhľadom na nízke pokrytie DPP.
151 Gigaset tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne zohľadnil DPP, ktoré sú legitímne, ako relevantné skutočnosti pri analýze zákonnosti podmienok stanovených v DDMA. Nielenže účinky DPP nemožno pripísať účinkom DDMA, ale treba tiež poznamenať, že všetci OEM, ktorí uzavreli DDMA, nemuseli nevyhnutne uzavrieť DPP, čo znamená, že takéto zovšeobecnenie nie je možné. Tak je to aj v prípade spoločnosti Gigaset.
152 HMD sa tiež z dôvodov podobných tým, ktoré uvádzajú Google a Alphabet, domnieva, že Všeobecný súd nemusel zohľadniť DPP na účely posúdenia zákonnosti podmienok predinštalácie stanovených v DDMA.
153 Opera sa domnieva, že je vo všeobecnosti prekvapujúce, že Všeobecný súd rozhodol, že nevýhradné podmienky predinštalácie boli zneužívajúce, zatiaľ čo mechanizmy vedúce k výlučnej predinštalácii zneužívajúce neboli. Takýto prístup by mal v konečnom dôsledku za následok obmedzenie príležitostí konkurentov spoločnosti Google, ako je Opera. Ak by sa totiž obmedzujúce účinky DPP priznali podmienkam predinštalácie stanoveným v DDMA, propagoval by sa taký model, ktorý by bol viac obmedzujúci a založený na exkluzivite, ako sú modely spoločností Apple Inc. a Microsoft Corp.
154 Komisia, BEUC, FairSearch a Seznam tvrdia, že táto prvá časť je nedôvodná.
b) O druhej časti
155 Druhá časť je založená na tom, že Všeobecný súd v bodoch 546 až 558 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol tvrdenie spoločností Google a Alphabet, podľa ktorého bolo rozhodnutie používateľov nesťahovať si konkurenčné aplikácie častejšie pripísateľné ich preferenciám. Pri posudzovaní zákonnosti správania spoločnosti Google totiž Všeobecný súd nezohľadnil otázku, či konkurenčné aplikácie boli pre používateľov ľahko prístupné, ale len to, ako často sa títo používatelia skutočne rozhodli takéto sťahovanie realizovať. Týmto však opomenul preskúmať skutočné dôvody nízkeho počtu stiahnutí konkurenčných aplikácií.
156 Podľa spoločností Google a Alphabet existujú štyri ďalšie dôvody, ktoré vedú k záveru o takejto chybe. Po prvé prístup Všeobecného súdu je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bode 79 napadnutého rozsudku, podľa ktorej platí, že ak Komisia konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, pričom sa opiera o domnienku, že preukázané skutočnosti nemožno objasniť inak než z hľadiska existencie protisúťažného správania, súd musí zrušiť predmetné rozhodnutie, pokiaľ dotknutý podnik predloží argumentáciu, ktorá stavia skutočnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umožňuje nahradiť objasnenie týchto skutočností iným prijateľným vysvetlením. Po druhé prístup Všeobecného súdu porušuje zásadu právnej istoty, keďže tento prístup neumožňuje určiť percentuálnu mieru sťahovania konkurenčných aplikácií dostatočnú na kompenzáciu predinštalácie. Po tretie uvedený prístup vedie k iracionálnym výsledkom, pretože podľa nej predinštalácia služby nízkej kvality nepredstavuje zneužitie, na rozdiel od predinštalácie služby vysokej kvality. Po štvrté posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého údajná kvalitatívna prevaha aplikácií spoločnosti Google nie je rozhodujúca, lebo aj konkurenčné služby dokážu uspokojiť potreby používateľov a konkurovať iným službám, je nesprávne. Všeobecný súd si totiž v bodoch 551 a 577 napadnutého rozsudku protirečí, pretože tiež tvrdí, že značný počet stiahnutí konkurenčných aplikácií v určitých geografických oblastiach možno vysvetliť osobitnými jazykovými charakteristikami.
157 HMD tvrdí, že Všeobecný súd nemohol potvrdiť sporné rozhodnutie bez preskúmania toho, či rozhodnutie používateľov nesťahovať si konkurenčné aplikácie častejšie možno pripísať skôr zneužívajúcej predinštalácii než preferenciám týchto používateľov. Naopak mal uplatniť judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Všeobecného súdu z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia (T‑79/12, EU:T:2013:635, bod 79), podľa ktorej v prípade neexistencie prekážok technickej alebo ekonomickej povahy, ktoré by používateľom bránili stiahnuť si inú konkurenčnú aplikáciu, nemožno považovať aplikáciu dominantného podniku za obmedzenie hospodárskej súťaže.
158 Opera uvádza, že bez analýzy príčinnej súvislosti medzi podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a ich údajnými účinkami na sťahovanie konkurenčných aplikácií nie je možné dospieť k záveru, že nízka miera takýchto stiahnutí svedčí o existencii protisúťažného vylúčenia z trhu.
159 Komisia, BEUC a FairSearch navrhujú zamietnuť túto časť ako neprípustnú. Komisia, BEUC, FairSearch a Seznam v každom prípade tvrdia, že uvedená časť je nedôvodná.
c) O tretej časti
160 V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že dôkazy týkajúce sa predvoleného nastavenia boli relevantné na účely analýzy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA.
161 Všeobecný súd tým nesprávne potvrdil prístup Komisie, ktorý spočíval v zohľadnení predvoleného nastavenia ako relevantného kontextu na účely posúdenia týchto podmienok predinštalácie, hoci toto predvolené nastavenie nebolo predmetom sporu a malo svoj vlastný účel, ako aj účinky. To viedlo Všeobecný súd v bode 349 napadnutého rozsudku k tomu, že akceptoval, že Komisia sa opierala o irelevantné dôkazy, a nerozlišoval medzi predinštaláciou a predvoleným nastavením. Takýto prístup údajne skresľuje sporné rozhodnutie a umožnil Komisii zbaviť sa svojej povinnosti posúdiť príčinnú súvislosť medzi vytýkaným konaním a protisúťažnými účinkami.
162 Google a Alphabet kritizujú najmä päť dôvodov, ktoré Všeobecný súd uviedol na podporu tohto prístupu. Po prvé Všeobecný súd v bodoch 329 a 330 napadnutého rozsudku rozhodol, že nie je jednoduché rozlišovať medzi účinkami predinštalácie a účinkami predvoleného nastavenia. Takéto posúdenie by však spochybnilo pravidlo, podľa ktorého dôkazné bremeno zaťažuje Komisiu. Po druhé tento rozsudok v bodoch 329 a 330 uvádza argument založený na skutočnosti, že samotný vedúci pracovník spoločnosti Google zamieňa pojmy predvolené nastavenie a predinštalácia. Pochybenie, ktorého sa dopustil takýto vedúci pracovník, však nemôže odôvodniť, že sa takého istého pochybenia dopustí Komisia alebo Všeobecný súd. Po tretie Všeobecný súd v bode 332 uvedeného rozsudku nespresnil, aké prednostné umiestňovanie alebo aké predvolené nastavenia boli zavedené alebo boli údajne problematické, hoci Komisia v spornom rozhodnutí nespochybnila predvolené nastavenia stanovené v DDMA. Po štvrté Všeobecný súd v bode 334 toho istého rozsudku nesprávne konštatoval, že to, čo bolo možné vyvodiť v prípade predinštalácie, platí mutatis mutandi s a a fortiori aj v prípade predvoleného nastavenia, čo je v rozpore s názorom samotnej Komisie. Po piate Všeobecný súd tým preniesol dôkazné bremeno v rozpore so zásadami vyplývajúcimi z judikatúry, uvedenými v bode 80 napadnutého rozsudku.
163 CCIA tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne odmietol rozlišovať medzi predinštaláciou a predvoleným nastavením. Komisiu tým zbavil dôkazného bremena, ktoré jej prináleží, a potvrdil jej možnosť odvolávať sa na obyčajné domnienky.
164 HMD sa tiež domnieva, že je nevyhnutné rozlišovať medzi účinkami predinštalácie a predvoleným nastavením. Všeobecný súd podľa HMD rozhodol, že treba pripustiť, že tvrdenia predložené v kontexte jedného z týchto dvoch pojmov môžu platiť aj v kontexte druhého. Komisia však nikdy takéto tvrdenie neuviedla. Všeobecný súd teda nahradil posúdenie Komisie v tejto súvislosti svojím posúdením, čo samo osebe predstavuje nesprávne právne posúdenie. Navyše sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreskúmal, či dôkazy uvádzané Komisiou možno pripísať podmienkam predinštalácie stanoveným v DDMA, a nie predvolenému nastaveniu.
165 Opera tvrdí, že záver Všeobecného súdu uvedený v bode 334 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sú predinštalácia a predvolené nastavenie podobné, pretože „to, čo možno vyvodiť v prípade predinštalácie, platí mutatis mutandis a a fortiori aj v prípade predvoleného nastavenia“, je z vecného hľadiska nelogický a zároveň nesprávny. Na jednej strane je tento záver nelogický, pretože predvolené nastavenie má oveľa vyššiu obchodnú hodnotu ako jednoduchá predinštalácia. Na druhej strane je vecne nesprávne, pretože Komisia a Všeobecný súd tým, že sa odchýlili od preskúmania tohto rozdielu, nepreukázali príčinnú súvislosť medzi predmetnými podmienkami predinštalácie a účinkami vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov z trhu.
166 Komisia, BEUC, FairSearch a Seznam tvrdia, že táto časť je neprípustná, neúčinná a v každom prípade nedôvodná. Uvedená časť je predovšetkým neprípustná z dvoch dôvodov. Po prvé Google a Alphabet spochybňujú skutkové okolnosti. Po druhé sa uvádzajú body 337 až 418 napadnutého rozsudku, zatiaľ čo tieto body sa netýkajú vznesených výhrad. Tá istá časť je tiež neúčinná, pretože Google a Alphabet na pojednávaní pred Všeobecným súdom pripustili, že predinštalácia aplikácie poskytuje výhodu v porovnaní s konkurenčnými aplikáciami.
d) O štvrtej časti
167 Vo štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho posúdenia pri svojej analýze podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, keď nezohľadnil kontrafaktuálny scenár a priaznivé účinky týchto podmienok na hospodársku súťaž.
168 Uvedené podmienky predstavujú nepeňažnú protihodnotu, ktorú Google dostáva od OEM výmenou za bezplatné poskytnutie softvérového balíka zahŕňajúceho najmä OS Android a Play Store. Tento hospodársky model mal pozitívne účinky na hospodársku súťaž, ktoré Komisia opomenula tým, že nepreskúmala, či by realistické alternatívy viedli k rovnakým alebo lepším možnostiam distribúcie pre konkurentov. Všeobecný súd v bodoch 590, 592 a 594 napadnutého rozsudku nesprávne potvrdil tento prístup, keď potvrdil, že nebolo potrebné preskúmať kontrafaktuálny scenár.
169 CCIA tvrdí, že Všeobecný súd nepreskúmal, či by v realistickom alternatívnom scenári bez podmienok predinštalácie stanovených v DDMA mali konkurenčné vyhľadávače a prehliadače lepšie konkurenčné príležitosti. Podľa ustálenej judikatúry však Komisia bola povinná vykonať kontrafaktuálnu analýzu. Všeobecný súd tým nesprávne potvrdil, že výhody OS Android v prospech hospodárskej súťaže sa mali zohľadniť až v štádiu objektívneho odôvodnenia a že spoločnostiam Google a Alphabet prináležalo preukázať, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli jediným legitímnym prostriedkom na dosiahnutie cieľov tohto OS v prospech hospodárskej súťaže.
170 Po prvé CCIA tvrdí, že na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd, Komisia mala povinnosť preukázať, že predmetné správanie je protisúťažné, a to vykonaním kontrafaktuálnej analýzy. Je to prostriedok na preukázanie príčinnej súvislosti medzi údajným obmedzením hospodárskej súťaže a jeho účinkami s cieľom určiť, či sú údajné protisúťažné účinky skutočne pripísateľné správaniu podniku v dominantnom postavení.
171 Po druhé CCIA tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia mohla legitímne ignorovať stav hospodárskej súťaže, ktorý umožnili podmienky predinštalácie stanovené v DDMA. Tak je to najmä v kontexte ekosystému obsahujúceho rôzne mnohostranné trhy. Komisia tak mala zohľadniť vzájomné pôsobenie medzi týmito trhmi, rovnako ako priaznivé účinky na hospodársku súťaž, ktoré mali byť preskúmané v štádiu preukázania konštatovaného obmedzenia a nielen v štádiu objektívneho odôvodnenia tohto obmedzenia. Prístup Komisie potvrdený Všeobecným súdom umožnil obísť povinnosť preskúmať, či by realistické alternatívy k nepeňažnej výmene stanovenej v DDMA mohli viesť k rovnakým alebo lepším konkurenčným príležitostiam.
172 Gigaset sa domnieva, že Všeobecný súd nesprávne preskúmal podmienky predinštalácie stanovené v DDMA izolovane a že nesprávne ignoroval, že tieto podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou licenčného modelu vyvinutého pre OS Android, ktoré spoločnosti Google umožnili ponechať ho otvorený a bezplatný. Vstup spoločnosti Gigaset na trh inteligentných mobilných zariadení potvrdzuje priaznivé účinky tohto modelu na hospodársku súťaž, čo navyše Všeobecný súd nespochybnil. Všeobecný súd však potvrdil prístup Komisie spočívajúci v umelom oddelení uvedených podmienok bez toho, aby zohľadnil model ako celok. Všeobecný súd tým nepreskúmal, či Google mohla OEM ponúknuť realistickú alternatívu k nepeňažnej výmene stanovenej v DDMA.
173 HMD tiež tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreskúmal, či by systém otvorených a bezplatných licencií ponúkaný spoločnosťou Google bol možný bez podmienok predinštalácie stanovených v DDMA.
174 Opera tvrdí, že DDMA boli základným kameňom obchodného modelu spoločnosti Google, ktorý spočíval v udeľovaní otvorenej a bezplatnej licencie na OS Android s cieľom zvýšiť príležitosti na distribúciu jej služieb generujúcich príjmy, najmä aplikácie Google Search. Tento model bol prospešný pre konkurentov spoločnosti Google, najmä na trhu s mobilnými internetovými prehliadačmi. Komisia a Všeobecný súd však tým, že nepreskúmali, aká by bola situácia hospodárskej súťaže v realistickom kontrafaktuálnom scenári bez podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, nezohľadnili tieto účinky priaznivé pre hospodársku súťaž a nesprávne predpokladali, že Google by mohla udržiavať takýto obchodný model aj v prípade neexistencie týchto podmienok. Všeobecný súd navyše neodpovedal na túto kritiku, ktorú Google a Alphabet vzniesli proti spornému rozhodnutiu, a obišiel problém tým, že skreslil toto rozhodnutie.
175 Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pripustil, že Komisia môže posúdiť špecifické účinky uvedených podmienok predinštalácie, priaznivé pre hospodársku súťaž, len v štádiu objektívneho odôvodnenia obmedzenia.
176 Komisia, BEUC a FairSearch tvrdia, že táto časť je nedôvodná.
2. Posúdenie Súdnym dvorom
a) O prípustnosti a relevantnos ti odvolacieho dôvodu
177 V prvom rade FairSearch tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neprípustný v celom rozsahu, pretože predstavuje nový odvolací dôvod.
178 Podľa ustálenej judikatúry treba dôvod predložený po prvýkrát v rámci odvolania na Súdnom dvore zamietnuť ako neprípustný. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako Všeobecný súd posúdil žalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané. Ak by totiž účastníkovi konania bolo umožnené predložiť po prvýkrát až v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predložený v konaní pred Všeobecným súdom, bolo by mu umožnené predložiť Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, spor v širšom rozsahu, než bol ten, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd (rozsudky zo 16. júna 2022, Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea/Komisia, C‑700/19 P, EU:C:2022:484, bod 158, ako aj z 3. septembra 2024, Illumina a Grail/Komisia, C‑611/22 P a C‑625/22 P, EU:C:2024:677, bod 133).
179 V prejednávanej veci stačí konštatovať, že Google a Alphabet chcú svojím prvým odvolacím dôvodom práve kritizovať napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol ich argumentáciu, podľa ktorej Komisia nepreukázala príčinnú súvislosť medzi podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a účinkami vylúčenia, ktoré sú s nimi spojené.
180 Cieľom tohto odvolacieho dôvodu teda nie je rozšíriť predmet sporu nad rámec toho, o čom rozhodoval Všeobecný súd. Uvedený odvolací dôvod je preto prípustný.
181 V druhom rade Komisia tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neúčinný. Tento odvolací dôvod podľa Komisie ako celok spočíva na nesprávnom predpoklade, že kontrafaktuálna analýza je jediným spôsobom, ako určiť, či správanie môže obmedziť hospodársku súťaž, zatiaľ čo takáto analýza je len jedným zo spôsobov preukázania takéhoto obmedzenia.
182 Treba však poznamenať, že Google a Alphabet vo svojom prvom odvolacom dôvode nezakladajú celú svoju argumentáciu na takomto predpoklade. Údajná povinnosť vykonať kontrafaktuálnu analýzu v rámci článku 102 ZFEÚ je predmetom iba štvrtej časti tohto dôvodu. Prípadná nesprávnosť uvedeného predpokladu tak nemôže ovplyvniť prvý odvolací dôvod ako celok, pričom tvrdenia v ňom uvedené môžu navyše spochybniť posúdenia Všeobecného súdu, ktoré podporujú výrok napadnutého rozsudku.
183 Argument Komisie týkajúci sa neúčinnosti prvého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnuť.
b) O prvej časti
184 V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet v podstate vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pri posudzovaní účinkov podmienok predinštalácie DDMA zohľadnil účinky DPP na základe zariadenia a DPP na základe portfólia, hoci prvé z týchto dohôd Komisia nespochybnila a Všeobecný súd rozhodol, že druhé uvedené dohody neboli zneužívajúce. Všeobecný súd sa tak nesnažil overiť, či Komisia preukázala, že údajné účinky vylúčenia z trhu boli spôsobené DDMA.
185 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 102 ZFEÚ zakazuje zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Cieľom tohto článku 102 je zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na úkor všeobecného záujmu, jednotlivých podnikov a spotrebiteľov sankcionovaním správania podnikov s dominantným postavením, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž na základe kvality, a teda môže spôsobiť priamu škodu podnikom a spotrebiteľom, alebo ktoré bráni takejto hospodárskej súťaži alebo ju narúša, a preto im môže spôsobiť nepriamu škodu [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 87, ako aj citovaná judikatúra].
186 Treba spresniť, že hoci článok 102 ZFEÚ dáva podnikom v dominantnom postavení osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním nenarušili účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, problematická v jeho zmysle nie je samotná existencia dominantného postavenia, ale len jeho zneužitie [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 163, ako aj citovaná judikatúra].
187 Na to, aby bolo možné v danom prípade dospieť k záveru, že určité správanie treba považovať za „zneužívanie dominantného postavenia“ v zmysle článku 102 ZFEÚ, je v zásade potrebné preukázať, že toto správanie má v dôsledku použitia prostriedkov odlišných od tých, ktorými sa riadi hospodárska súťaž medzi podnikmi na základe kvality, skutočný alebo potenciálny účinok spočívajúci v obmedzení tejto hospodárskej súťaže vylúčením rovnako efektívnych konkurenčných podnikov z relevantného trhu alebo trhov alebo znemožnením ich rozvoja na týchto trhoch, pričom môže ísť o trhy, na ktorých existuje dominantné postavenie, ale aj o súvisiace alebo susedné trhy, na ktorých môže toto správanie vyvolať skutočné alebo potenciálne účinky [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 165, ako aj citovaná judikatúra].
188 Cieľom tohto preukázania musí byť na základe presnej a konkrétnej analýzy a dôkazov potvrdiť, že predmetné správanie má prinajmenšom schopnosť vyvolať účinky spočívajúce vo vylúčení konkurentov z trhu [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 166, ako aj citovaná judikatúra].
189 Súdny dvor spresnil, že toto preukázanie, ktoré môže zahŕňať použitie rôznych analytických štruktúr v závislosti od druhu správania, o ktoré ide v danej veci, sa však musí v každom prípade vykonať na základe posúdenia všetkých relevantných skutkových okolností, či už sa týkajú samotného správania, relevantného trhu či trhov alebo fungovania hospodárskej súťaže na nich [rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 130 a citovaná judikatúra, ako aj z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 166]. Za relevantné je teda potrebné považovať okolnosti týkajúce sa kontextu, v ktorom sa správanie podniku v dominantnom postavení uskutočňuje, ako sú vlastnosti dotknutého odvetvia [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 168].
190 Posúdenie zneužívajúcej povahy správania totiž nemožno vykonať abstraktne. Správanie sa môže ukázať ako spôsobilé vyvolať účinky vylúčenia z trhu za určitých osobitných okolností, zatiaľ čo by to tak nebolo, ak by k nemu došlo v inom kontexte. V tomto zmysle Súdny dvor už rozhodol, že orgán hospodárskej súťaže sa nemôže opierať o účinky, ktoré správanie mohlo vyvolať, ak by boli nastali určité osobitné okolnosti, ktoré v čase jej uplatnenia na trhu neprevládali (rozsudok z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt.Operations, C‑680/20 EU:C:2023:33, bod 43).
191 Ako uviedla generálna advokátka v bode 61 svojich návrhov, z tejto judikatúry vyplýva, že zohľadnenie skutkovej okolnosti ako prvku kontextu relevantného na účely posúdenia účinkov správania z hľadiska článku 102 ZFEÚ nezávisí od toho, či táto okolnosť predstavuje správanie, ktoré je samo osebe zneužívajúce. Ide totiž najmä o možnosť konkrétne posúdiť, či sú účinky správania zosilnené alebo naopak zmiernené kontextom, v ktorom sa toto správanie uskutočňuje.
192 V prejednávanej veci Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikovalo DPP na základe portfólia ako zneužívajúce podľa článku 102 ZFEÚ. V bode 800 napadnutého rozsudku rozhodol, že zneužívajúca povaha týchto dohôd nebola z právneho hľadiska dostatočne preukázaná. Google a Alphabet argumentujú týmto zrušením a v podstate kritizujú skutočnosť, že Všeobecný súd pri posudzovaní prvej časti druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní zohľadnil DPP ako relevantné prvky kontextu na posúdenie účinkov podmienok predinštalácie podľa DDMA.
193 V rámci tejto časti Google a Alphabet pred Všeobecným súdom argumentovali tým, že DDMA nebránili OEM predinštalovať konkurenčné vyhľadávače alebo prehliadače súbežne s aplikáciou Google Search a prehliadačom Chrome.
194 Na účely zamietnutia uvedenej časti Všeobecný súd v rámci úvodných pripomienok v bodoch 425 až 427 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia v spornom rozhodnutí nespochybnila teoretickú možnosť súbežnej inštalácie, ale že táto hypotéza nezohľadňuje osobitný kontext, do ktorého patria DDMA, a najmä DPP, z ktorých pre značný počet zariadení vyplýva povinnosť výhradnej predinštalácie aplikácie Google Search.
195 Všeobecný súd pokračoval vo svojom posúdení tým, že na jednej strane v bodoch 431 až 436 tohto rozsudku analyzoval účinky podmienok predinštalácie podľa DDMA na konkurenčných prevádzkovateľov vyhľadávačov a na druhej strane v bodoch 437 až 465 uvedeného rozsudku účinky týchto podmienok na konkurenčných prevádzkovateľov prehliadačov.
196 V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdia Google a Alphabet, Všeobecný súd správne zohľadnil skutočnosť, že DDMA a DPP boli odlišné dohody a že signatári DDMA neboli povinní uzatvárať DPP. Všeobecný súd totiž zohľadnil tieto posledné uvedené dohody len ako jednu z relevantných okolností kontextu a náležite zohľadnil, najmä v bodoch 426, 447 a 449 napadnutého rozsudku, skutočnosť, že tieto DPP sa nevzťahovali na všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahovali DDMA.
197 Po druhé Všeobecný súd neporušil judikatúru uvedenú v bodoch 188 a 189 vyššie, keď konštatoval, že Komisia pri posudzovaní účinkov DDMA správne zohľadnila DPP ako relevantné okolnosti kontextu bez ohľadu na ich zákonnosť alebo protiprávnosť z hľadiska článku 102 ZFEÚ. Tento prístup jasne vyplýva z bodov 426 a 443 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd zohľadnil bez rozdielu DPP na základe portfólia a DPP na základe zariadenia bez toho, aby ich prípadnú zákonnosť považoval za relevantnú. Tieto dohody boli teda správne zohľadnené ako prvky kontextu, bez ktorých – ako to vyplýva najmä z bodov 451 a 452 tohto rozsudku –, nebolo možné posúdiť účinky DDMA vzhľadom na ich vzájomné dopĺňanie sa, keďže zvýrazňovali účinky vylúčenia z trhu, ktoré mali DDMA.
198 Po tretie treba zamietnuť tvrdenie spoločností Google a Gigaset, že protisúťažné účinky DDMA nie sú preukázané, pretože v kontrafaktuálnom scenári, ktorý by nezahŕňal tieto dohody by DPP mali rovnaké účinky vylúčenia na úkor konkurenčných služieb vyhľadávania.
199 Toto tvrdenie totiž smeruje k spochybneniu skutkového posúdenia Všeobecného súdu, podľa ktorého sa DDMA a DPP na jednej strane navzájom dopĺňali a na druhej strane ich účinky nebolo možné oddeliť. Navyše umelé rozlišovanie účinkov týchto dvoch typov dohôd by znemožnilo preukázať zneužívajúcu povahu správania na základe presných a konkrétnych analýz a dôkazov, ako to vyplýva z bodu 451 napadnutého rozsudku, a to najmä vtedy, ak k predmetnému správaniu dochádza v kontexte trhov, ktoré sa vyznačujú sieťovými efektmi. Znamenalo by to totiž nezohľadnenie kontextu, v ktorom sa sporné správanie uskutočňuje.
200 V dôsledku toho je potrebné zamietnuť prvú časť prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.
c) O druhej časti
201 V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že v bodoch 546 až 558 a 570 až 584 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol ich tvrdenie, podľa ktorého rozhodnutie používateľov nesťahovať si konkurenčné aplikácie častejšie nemožno pripísať efektu statusu quo , ale preferenciám týchto používateľov. Podľa týchto spoločností mala Komisia preukázať, že skutočné dôvody nízkeho počtu stiahnutí konkurenčných aplikácií spočívali v podmienkach predinštalácie stanovených v DDMA, a nie sa obmedziť na domnienku.
202 V tejto súvislosti, pokiaľ ide na jednej strane o pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, Komisii prináleží, aby predložila dôkazy, ktoré môžu z právneho hľadiska dostatočne preukázať skutočnosti zakladajúce porušenie práva hospodárskej súťaže. Naopak podniku, ktorý uplatňuje dôvod na obhajobu proti konštatovaniu takéhoto porušenia, prináleží, aby predložil dôkaz o tom, že tomuto dôvodu na obhajobu treba vyhovieť. Hoci podľa týchto zásad nesie dôkazné bremeno buď Komisia, alebo dotknutý podnik, skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že druhému účastníkovi konania vznikne povinnosť poskytnúť vysvetlenie alebo odôvodnenie, a ak tak neurobí, možno dospieť k záveru, že boli splnené pravidlá v oblasti dôkazného bremena (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21, EU:C:2023:1010, bod 120 a citovanú judikatúru).
203 Na druhej strane, pokiaľ ide o úroveň dokazovania vyžadovanú na posúdenie účinkov daného správania na koncových používateľov, treba uviesť, podobne ako uviedla generálna advokátka v bodoch 137 až 139 svojich návrhov, že existujú situácie, v ktorých nie je možné analyzovať, či správanie používateľov vyplýva z kvalitatívnych vlastností služieb alebo produktov dominantného podniku. V prípade, keď sa z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že spôsob, akým sa zákazníci alebo používatelia rozhodli, bol daným správaním skreslený tak, aby zvýhodnil dominantný podnik na úkor jeho konkurentov, existencia takéhoto skreslenia vylučuje možnosť domnievať sa, že toto rozhodnutie možno pripísať lepšej výkonnosti dominantného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, body 99 a 102). V takejto situácii sa môže v praxi ukázať, že Komisia nedokáže rozlíšiť, čo vyplýva z účinkov takéhoto skreslenia a čo vyplýva z vnútorných vlastností predmetného výrobku alebo služby.
204 V prejednávanej veci Google a Alphabet kritizujú posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa tvrdení uvedených v rámci prvej časti ich druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, podľa ktorých Komisia na jednej strane nezohľadnila, že konkurenti spoločnosti Google mali k dispozícii iné rovnako účinné prostriedky na oslovenie spotrebiteľov, najmä prostredníctvom sťahovania a prostredníctvom prehliadača pre služby všeobecného vyhľadávania. Koncoví používatelia si mohli stiahnuť konkurenčné aplikácie a používať na internete iný vyhľadávač ako aplikáciu Google Search. Na druhej strane Google a Alphabet tvrdili, že Komisia nepreukázala súvislosť medzi podielmi na používaní a predinštaláciou.
205 V rámci tejto prvej časti druhého žalobného dôvodu Google a Alphabet kritizovali dôkazy, ktoré Komisia použila v rámci posúdenia protisúťažnej povahy viazania aplikácie Google Search a Play Store na podporu záveru Komisie, podľa ktorého predinštalácia týchto aplikácií vytvárala efekt statusu quo , ktorý odrádzal používateľov od sťahovania konkurenčných aplikácií alebo používania iného internetového vyhľadávača. Tvrdenia spoločností Google a Alphabet pred Všeobecným súdom teda nemali za cieľ spochybniť existenciu efektu statusu quo , ktoré bolo navyše predmetom osobitnej výhrady, ktorú Všeobecný súd zamietol v bodoch 326 až 418 napadnutého rozsudku.
206 V tejto súvislosti Všeobecný súd najprv v bode 546 tohto rozsudku spresnil, že Google a Alphabet nespochybňujú, že používatelia si mohli ľahko stiahnuť aplikácie konkurujúce aplikácii Google Search alebo prehliadaču Chrome. Tým chcel stanoviť rámec svojho posúdenia, pričom spresnil, že teoretická možnosť sťahovania nebola predmetom diskusie, ale že išlo skôr o posúdenie dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii na charakterizovanie konkrétnych a skutočných účinkov sporného správania a o potvrdenie efektu statusu quo . Práve z toho istého hľadiska Všeobecný súd v bode 557 uvedeného rozsudku konštatoval, že v spornom rozhodnutí nebolo spochybnené, že sťahovanie môže v zásade kompenzovať výhodu, poskytovanú predinštaláciou.
207 V tom istom bode tak Všeobecný súd konštatoval, že z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí sa ukázalo, že aj keď je jednoduché a bezplatné stiahnuť si aplikáciu na všeobecné vyhľadávanie alebo prehliadanie, takéto sťahovanie sa v praxi neuskutočňuje alebo sa uskutočňuje u časti dotknutých zariadení nedostatočnej na to, aby viedlo k zamietnutiu týchto dôkazov použitých na potvrdenie efektu statusu quo . To viedlo Všeobecný súd v bode 558 toho istého rozsudku k zamietnutiu výhrady spoločností Google a Alphabet týkajúcej sa tejto možnosti sťahovania.
208 Ďalej Všeobecný súd v rámci svojho posúdenia výhrady spoločností Google a Alphabet týkajúcej sa údajného nepreukázania súvislosti medzi podielmi na používaní a predinštaláciou v bodoch 570 až 584 napadnutého rozsudku potvrdil, že dôkazy predložené Komisiou podporujú jej preukázanie skutočnosti, že predinštalácia predstavovala výhodu, ktorú konkurenti nemohli kompenzovať. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 574 tohto rozsudku spresnil, že Komisia považovala za východiskový bod efekt statusu quo , ktorý navyše preukázala. Pokiaľ ide konkrétne o tvrdenie spoločností Google a Alphabet týkajúce sa vyššej kvality ich produktov, ktorá vysvetľuje vývoj podielov na trhu, Všeobecný súd v bode 575 uvedeného rozsudku konštatoval, že Komisia nebola povinná v konkrétnom kontexte posudzovania skutočností, ktoré potvrdzujú preukázaný efekt statusu quo , presne určiť, či bol tento vývoj spôsobený touto vyššou kvalitou.
209 Všeobecný súd napokon v bode 583 toho istého rozsudku dospel k záveru, že vzhľadom na tendenciu zmraziť situáciu súvisiacu s podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a na nepreukázanie presného vplyvu kvalitatívnej prevahy uvádzanej spoločnosťou Google a Alphabet v súvislosti s ich aplikáciami na všeobecné vyhľadávanie a prehliadanie sa Komisia správne domnievala, že podiely spoločnosti Google na používaní potvrdzujú efekt statusu quo spojený s predinštaláciou.
210 Z napadnutého rozsudku tak vyplýva, že Google a Alphabet nemôžu Všeobecnému súdu vytýkať, že rozhodol, že zákonnosť určitého správania závisí len od analýzy skutočných rozhodnutí spotrebiteľov. Táto kritika vyplýva z nesprávneho výkladu tohto rozsudku v rozsahu, v akom nezohľadňuje kontext, do ktorého patrí posúdenie Všeobecného súdu, a najmä skutočnosť, že Všeobecný súd analyzuje dôkazy, ktoré potvrdzujú preukázanie efektu statusu quo , ktorý nie je domnelý.
211 Rovnako nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že v bode 575 uvedeného rozsudku rozhodol, že Komisia nebola povinná preukázať, či nižšia miera používania konkurenčných aplikácií bola pripísateľná podmienkam predinštalácie alebo preferenciám používateľov z dôvodu vyššej kvality aplikácií spoločnosti Google. Po prvé totiž táto kritika nezohľadňuje skutočnosť, že Všeobecný súd posudzoval dôkazy kritizované spoločnosťami Google a Alphabet, ktoré potvrdzovali efekt statusu quo spojený s predinštaláciou. Po druhé v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 202 vyššie Google a Alphabet nemôžu Všeobecnému súdu vytýkať, že zamietol ich argument založený na nepreukázanom tvrdení o kvalitatívnej prevahe ich produktov, keď dospel k záveru, že dôkazy predložené Komisiou boli dostatočné na preukázanie účinkov vylúčenia z trhu, ktorými sa vyznačovalo posudzované viazanie. V súlade s pravidlami týkajúcimi sa rozdelenia dôkazného bremena totiž prináležalo spoločnostiam Google a Alphabet, aby preukázali, že ich produkty mali vyššiu kvalitu a že dôvodom na sťahovanie bola na rozdiel od toho, čo tvrdila Komisia, táto kvalita.
212 Rovnaký nesprávny výklad napadnutého rozsudku vedie Google a Alphabet k záveru, že prístup Všeobecného súdu je v rozpore so zásadou právnej istoty alebo vedie k iracionálnym výsledkom. Tvrdia totiž, že Všeobecný súd sa uspokojil s posúdením vývoja výberu používateľov, aby dospel k záveru o zneužívajúcej povahe predinštalácie, hoci len potvrdil, že tento vývoj môže potvrdiť to, čo Komisia navyše z právneho hľadiska dostatočne preukázala.
213 Okrem toho, ako vyplýva z bodu 203 vyššie, keďže Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že správanie používateľov bolo skreslené predinštaláciou uprednostňujúcou aplikácie spoločnosti Google na úkor aplikácií jej konkurentov, existencia takéhoto skreslenia vylučuje, aby bolo možné dospieť k záveru, že táto voľba bola v zásade spôsobená vyššou výkonnosťou dominantného podniku.
214 Preto bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o neprípustnosti druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorú uvádzajú Komisia, BEUC a FairSearch, treba konštatovať, že táto časť je nedôvodná.
d) O tretej časti
215 V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že dôkazy týkajúce sa predvoleného nastavenia sú relevantné na účely analýzy podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, ktoré upravovali túto predinštaláciu.
216 V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie týchto skutkových okolností a hodnotenie dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. Také skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering./Komisia, C‑123/21 P, EU:C:2023:708, body 121 a 122, ako aj citovaná judikatúra).
217 V prejednávanej veci, ako poznamenala generálna advokátka v bodoch 72 až 76 svojich návrhov, body napadnutého rozsudku, ktoré Google a Alphabet spochybňujú, patria do rámca posúdenia Všeobecného súdu týkajúceho sa tvrdení, ktorými tieto spoločnosti kritizovali relevantnosť dôkazov použitých Komisiou, ktoré sa týkali predvoleného nastavenia, a nie predinštalácie dotknutých aplikácií. V tejto súvislosti Všeobecný súd pred preskúmaním výhrad spoločností Google a Alphabet v bodoch 326 až 339 napadnutého rozsudku uviedol úvodné pripomienky týkajúce sa najmä neexistencie praktického významu rozlišovania medzi predinštaláciou a predvoleným nastavením, ktoré navrhovali tieto spoločnosti. Všeobecný súd bez spochybnenia samotného rozdielu medzi týmito dvoma pojmami konštatoval, že na účely posúdenia účinkov týchto dvoch spôsobov správania – a v rámci hodnotenia dôkazov, na ktoré sa odvolávala Komisia na účely preukázanie existencie efektu statusu quo –, nie je potrebné takto rozlišovať. Inými slovami, podľa Všeobecného súdu nebolo potrebné rozlišovať medzi účinkami predinštalácie a účinkami predvoleného nastavenia.
218 V bodoch 331 a 332 tohto rozsudku Všeobecný súd odôvodnil tento záver konštatovaním, že v praxi nebolo možné odlíšiť účinky predinštalácie od účinkov predvoleného nastavenia v analýze dôkazov použitých Komisiou, keďže ani samotná Google interne nepoužívala striktné rozlišovanie, ktoré uplatňovala v rámci svojej žaloby v prvostupňovom konaní a ktoré sa teda ukázalo ako umelé. Toto rozlišovanie bolo podľa Všeobecného súdu o to menej relevantné, že Google na jednej strane uznala, že predinštalácia zvyšuje pravdepodobnosť, že používatelia budú používať dotknuté aplikácie, a na druhej strane, že DDMA stanovovali nielen predinštaláciu, ale aj prednostné umiestňovanie alebo predvolené nastavenie.
219 Práve na základe týchto úvodných úvah Všeobecný súd následne posúdil dôkazy predložené Komisiou na účely preukázania existencie efektu statusu quo vyvolaného predinštaláciou, ktoré kritizovali Google a Alphabet. Všeobecný súd tak dospel k záveru, že Komisia bola oprávnená zohľadniť tieto dôkazy týkajúce sa účinkov predinštalácie, posudzované vo všeobecnom kontexte jej vykonávania, teda kontextu zahŕňajúceho predvolené nastavovanie a prednostné umiestňovanie.
220 Výhrady, ktorú Google a Alphabet vznášajú voči tomuto posúdeniu v rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu, je však potrebné zamietnuť ako čiastočne neprípustné a čiastočne nedôvodné.
221 Na jednej strane totiž, ako poznamenáva generálna advokátka v bodoch 79 a 80 svojich návrhov, má časť tvrdení spoločností Google a Alphabet v skutočnosti za cieľ dosiahnuť nové posúdenie dôkazov predložených pred Všeobecným súdom. Spochybňujú totiž význam pojmov „predvolené nastavenia“ a „predinštalácia“, ako vyplýva z preskúmaných dôkazov, alebo tiež relevantnosť a rozsah dôkazov týkajúcich sa týchto dvoch konaní. Keďže teda Google a Alphabet netvrdia, že Všeobecný súd skreslil tieto dôkazy a takéto skreslenie ani zjavne nevyplýva zo spisu, ich výhrady treba považovať za neprípustné.
222 Na druhej strane, pokiaľ ide o tvrdenia spoločností Google a Alphabet, ktoré majú spochybniť relevantnosť kontextu, do ktorého patrí predinštalácia dotknutých aplikácií, na účely posúdenia jej účinkov, treba konštatovať, že na preukázanie prípadných protisúťažných účinkov správania sa toto správanie musí analyzovať v jeho kontexte, pričom sa zohľadnia všetky relevantné skutočnosti. To platí najmä vtedy, keď sú rôzne správania navzájom prepojené tak, že ich účinky sa prejavujú v kombinácii a bolo by umelé oddeľovať účinky jedného od účinkov druhého. Na základe nesporného posúdenia skutkového stavu, ktoré Súdny dvor nemá dôvod spochybňovať, pritom Všeobecný súd dospel k záveru, že to tak bolo v prípade predinštalácie a predvoleného nastavenia dotknutých aplikácií.
223 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
e) O štvrtej časti
224 Vo štvrtej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet v podstate tvrdia, že Komisia bola povinná preukázať príčinnú súvislosť medzi podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA a údajnými protisúťažnými účinkami použitím realistického kontrafaktuálneho scenára s cieľom preskúmať, či by bez týchto podmienok predinštalácie bol možný otvorený licenčný model, aký používa OS Android. Všeobecný súd sa pritom podľa týchto spoločností tým, že rozhodol, že Komisia nemala takúto povinnosť, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
225 V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o potrebu použiť kontrafaktuálny scenár, treba uviesť, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 93 a 94 svojich návrhov, že hoci Komisii prináleží preukázať príčinnú súvislosť medzi sporným zneužívajúcim správaním a jeho protisúťažnými účinkami, môže sa v tomto kontexte opierať o súbor dôkazov bez toho, aby bola povinná systematicky používať jedinú metodiku – najmä kontrafaktuálnu analýzu –, na preukázanie existencie takejto príčinnej súvislosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, body 228 až 229].
226 Na konštatovanie zneužitia dominantného postavenia postačuje preukázať, že sporné správanie je spôsobilé vyvolať účinky vylúčenia z trhu. Nevyžaduje sa však preukázanie jeho skutočných účinkov. Z toho vyplýva, že okolnosť, že iba dominantný podnik – na rozdiel od svojich konkurentov – mohol diskriminačným spôsobom ovplyvňovať správanie zákazníkov alebo používateľov na úkor týchto konkurentov, teda môže postačovať na preukázanie toho, že sporné správanie bolo spôsobilé narušiť účinnú a nenarušenú hospodársku súťaž [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, body 223 až 229].
227 V prejednávanej veci Google a Alphabet pred Všeobecným súdom vytýkali Komisii, že nevykonala úplnú analýzu hospodárskeho a právneho kontextu DDMA, pričom nepreskúmala nové príležitosti vytvorené pre konkurentov a skutočnosť, že DDMA predstavovali podmienku sine qua non na to, aby bol životaschopný model bezplatnej licencie, vyvinutý pre OS Android.
228 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Všeobecný súd v bodoch 590 až 594 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia sa mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, zamerať na preukázanie protisúťažných účinkov podmienok predinštalácie stanovených v DDMA bez toho, aby sa zaoberala celým modelom bezplatnej licencie OS Android. Hoci Všeobecný súd pripomenul, že Komisia riadne zohľadnila všetky relevantné okolnosti, nebol povinný overiť, či táto inštitúcia vykonala kontrafaktuálnu analýzu, ktorej vykonanie podľa bodov 225 a 226 vyššie nie je povinné.
229 Pokiaľ ide po druhé o zohľadnenie pozitívnych účinkov na hospodársku súťaž, treba pripomenúť, že ak orgán hospodárskej súťaže preukáže, že správanie podniku v dominantnom postavení môže narušiť efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, tento podnik môže na to, aby sa predmetné správanie nepovažovalo za zneužitie dominantného postavenia, preukázať, že toto správanie je alebo bolo objektívne odôvodnené buď určitými okolnosťami prejednávanej veci, ktoré musia byť okrem iného mimo vplyvu dotknutého podniku, alebo, s ohľadom na konečný cieľ sledovaný článkom 102 ZFEÚ, záujmom spotrebiteľov (rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 84).
230 V súlade s touto judikatúrou však Google a Alphabet nemôžu Všeobecnému súdu vytýkať, že nezohľadnil účinky priaznivé pre hospodársku súťaž, ktoré pred ním uviedli. Ak totiž v štádiu preukázania protisúťažnej povahy správania musí orgán hospodárskej súťaže v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 190 tohto rozsudku zohľadniť kontext, do ktorého patrí toto správanie, prináleží podniku, aby preukázal, že uvedené správanie bolo objektívne odôvodnené. Navyše treba v tejto súvislosti konštatovať, že Všeobecný súd v bodoch 599 až 619 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenia týkajúce sa prípadných priaznivých účinkov na hospodársku súťaž, ktoré pred ním Google a Alphabet uviedli, pričom toto posúdenie nebolo v štádiu odvolania kritizované.
231 Štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu treba teda zamietnuť ako nedôvodnú.
232 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa prvý odvolací dôvod v celom rozsahu zamieta.
B. O druhom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
233 Druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa delí na dve časti, Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že nesprávne potvrdil sporné rozhodnutie napriek tomu, že Komisia v tomto rozhodnutí nepreukázala, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli schopné vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov z trhu.
234 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že správanie, ktoré nie je schopné vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov z trhu, nepatrí do pôsobnosti článku 102 ZFEÚ. Komisia sa pritom odchýlila od tejto judikatúry bez toho, aby ju Všeobecný súd kritizoval.
235 Google a Alphabet, ku ktorým sa pripájajú HMD, spresňujú, že Všeobecný súd rovnako ako Komisia opomenul preukázať schopnosť podmienok predinštalácie stanovených v DDMA vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov z trhu, hoci túto analýzu vykonal v rámci posúdenia zákonnosti DPP na základe portfólia.
236 Všeobecný súd zaujal prístup, ktorý ho viedol jednak k nezohľadneniu pojmu „vylúčenie z trhu“, keďže nezohľadnil existujúce príležitosti pre konkurentov, a jednak k nesprávnemu záveru, že test AEC sa uplatňuje len na cenové správanie. Všeobecný súd tak nesprávne rozhodol, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli nezákonné len z toho dôvodu, že ich konkurenti v skutočnosti nedorovnali, a to bez ohľadu na to, či boli títo konkurenti menej efektívni. Týmto postupom Všeobecný súd opomenul preskúmať, či pozorované účinky vyplývali z hospodárskej súťaže na základe kvality, alebo či boli dôsledkom protisúťažného vylúčenia z trhu.
237 CCIA po prvé tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamenil pojmy „významná konkurenčná výhoda“ a „vylúčenie z trhu“. Tým zbavil Komisiu povinnosti vykonať analýzu účinkov údajného správania. V súlade s judikatúrou je však na účely konštatovania porušenia článku 102 ZFEÚ potrebné preukázať tak protiprávne správanie, ako aj jeho účinky. Tieto dva aspekty nemožno zamieňať. Prístup, ktorý Všeobecný súd zvolil v napadnutom rozsudku, by bol v rozpore s právnou istotou vyplývajúcou z tejto judikatúry, pretože by v praxi nepodmieňoval zákonnosť predinštalácie aplikácií tým, či si používatelia môžu sťahovať konkurenčné služby, ale tým, či tak skutočne robia. To by v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnej zámene pojmov „korelácia“ a „príčinná súvislosť“.
238 Opera uvádza, že Komisia v spornom rozhodnutí nepreukázala existenciu rizika vylúčenia konkurentov z trhu. Komisia totiž podľa tejto spoločnosti pred Všeobecným súdom tvrdila, že nie je povinná takéto preukázanie vykonať. Všeobecný súd však v tejto súvislosti nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, keď dospel k záveru, že Komisia skutočne konštatovala riziko vylúčenia konkurentov z trhu. Hoci je pravda, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA pomohli spoločnosti Google vo veľkej miere distribuovať svoje služby efektívnym spôsobom, tieto podmienky neviedli k žiadnemu vylúčeniu konkurentov z trhu. Všeobecný súd však k takémuto záveru dospel na základe skutkových pripodobnení, najmä vo svojej analýze účinkov DDK, a tým, že prevzal formalistický prístup prijatý Komisiou.
239 Komisie, FairSearch a Seznam tvrdia, že druhý odvolací dôvod je čiastočne neprípustný, čiastočne neúčinný a v každom prípade nedôvodný.
a) O prvej časti
240 Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je založená na tom, že Všeobecný súd nepreskúmal, či viazanie aplikácie Google Search s obchodom Play Store mohlo vylúčiť služby všeobecného vyhľadávania rovnako efektívnych konkurentov z trhu.
241 Táto časť obsahuje tri výhrady založené na tom, že Komisia mala po prvé preskúmať vplyv sporného správania z hľadiska jeho pokrytia trhu, trvania a fungovania, po druhé vykonať túto analýzu s odkazom na hypotetických rovnako efektívnych konkurentov a po tretie určiť, či toto správanie zbavilo takýchto konkurentov možnosti účinne konkurovať.
1) O prvej výhrade
242 Google a Alphabet tvrdia, že podľa ustálenej judikatúry treba na účely určenia jeho vplyvu na hospodársku súťaž zohľadniť pokrytie relevantného trhu predmetným správaním. Všeobecný súd pritom analyzoval túto mieru pokrytia trhu v prípade DPP na základe portfólia, ale v bode 544 napadnutého rozsudku ju nesprávne odmietol zohľadniť v prípade DDMA.
243 Všeobecný súd sa dopustil dvoch ďalších pochybení, keď uviedol, že pokrytie DDMA bolo v každom prípade dostatočne významné na podporu konštatovania zneužitia. Po prvé na základe podobných zistených mier pokrytia DDMA a DPP za roky 2013 a 2014 Všeobecný súd dospel k opačným záverom, čo je nelogické. Po druhé v prípade rokov 2015 a 2016 bola zvolená miera pokrytia oveľa nižšia ako miera, ktorá sa zvyčajne konštatuje v prípade zneužitia.
244 Komisia tvrdí, že tento odvolací dôvod je neúčinný a v každom prípade nedôvodný. FairSearch zastáva názor, že uvedená výhrada je neprípustná v rozsahu, v akom spočíva v tom, že sa ňou Súdnemu dvoru predkladá návrh na nové posúdenie skutkového stavu.
2) O druhej výhrade
245 Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď potvrdil sporné rozhodnutie, hoci v tomto rozhodnutí sa Komisia odchýlila od požiadaviek testu AEC, a to od svojej povinnosti preukázať, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli schopné vylúčiť aplikácie na všeobecné vyhľadávanie a rovnako efektívne konkurenčné prehliadače z trhu.
246 Zatiaľ čo Všeobecný súd správne uplatnil tento test v prípade DPP, v prípade DDMA tak neurobil. Uvedený test má však všeobecný rozsah a neuplatňuje sa len na cenové praktiky. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 577 a 578 napadnutého rozsudku rozhodol, že predmetné podmienky predinštalácie boli zneužívajúce, keďže boli schopné vylúčiť z trhu služby technicky schopné uspokojiť spotrebiteľa podľa viacerých premenných, akými sú ochrana súkromia, jazykové špecifiká alebo technická kvalita.
247 Všeobecný súd tiež nepreskúmal, či rovnako efektívni konkurenti mohli dosiahnuť predinštaláciu svojich aplikácií súbežne s aplikáciou Google Search. Všeobecný súd na rozdiel od testu, ktorý uplatnil na DPP na základe portfólia, zvolil alternatívny test. Svoje odôvodnenie vypracoval s odkazom na súčasných konkurentov bez toho, aby preukázal, že sú rovnako efektívni.
248 Gigaset dodáva, že Všeobecný súd nesprávne uznal, že stačí, aby Komisia preukázala, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli schopné vylúčiť z trhu služby, ktoré boli technicky spôsobilé uspokojiť potreby spotrebiteľov bez ohľadu na svoju efektivitu a atraktívnosť. Všeobecný súd tým potvrdil prístup, ktorý je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora.
249 Všeobecný súd nesprávne vychádzal zo správania používateľov, keď dospel k záveru, že tieto podmienky skutočne vyvolávajú účinky vylúčenia z trhu. Skutočná voľba užívateľa v prospech produktu podniku v dominantnom postavení totiž sama osebe nemôže odôvodniť existenciu zneužívajúceho správania, keďže táto voľba môže jednoducho odrážať skutočnú preferenciu používateľa, ktorá nesúvisí s údajnými nezákonnými účinkami vylúčenia z trhu, spôsobenými správaním tohto podniku. Tento prístup teda porušuje zásady prezumpcie neviny a právnej istoty.
250 HMD tvrdí, že nevykonanie testu AEC, ako vyplýva z napadnutého rozsudku, vytvára právnu neistotu. Toto kritérium má navyše všeobecný rozsah v rámci uplatňovania článku 102 ZFEÚ, ako to vyplýva z judikatúry.
251 Komisia, BEUC, FairSearch a Seznam zastávajú názor, že táto výhrada nie je dôvodná.
3) O tretej výhrade
252 Podľa spoločností Google a Alphabet Všeobecný súd v rozpore s judikatúrou nepreskúmal, či zostávajúce príležitosti konkurentov boli dostatočné na to, aby im umožnili spoľahlivo konkurovať. Tým si zamenil pojmy „významná konkurenčná výhoda“ a „vylúčenie z trhu“, čím porušil relevantné právne kritérium. V tejto súvislosti nestačí preukázať, že dané správanie sťažuje hospodársku súťaž na dotknutom trhu.
253 Komisia, ako aj BEUC tvrdia, že táto výhrada je nedôvodná. Podľa spoločnosti FairSearch je uvedená výhrada neprípustná.
b) O druhej časti
254 V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu, ktorá obsahuje dve výhrady, Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne nepreskúmal, či viazanie prehliadača Chrome s obchodom Play Store a aplikáciou Google Search bolo schopné vylúčiť rovnako efektívne konkurenčné prehliadače z trhu.
255 Komisia naopak tvrdí, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia správne dospela k záveru, že viazanie prehliadača Chrome s obchodom Play Store a aplikáciou Google Search mohlo obmedziť hospodársku súťaž.
1) O prvej výhrade
256 Podľa spoločností Google a Alphabet sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď preskúmal zákonnosť viazania prehliadača Chrome s využitím odkazu na iný geografický trh, než bol vymedzený v spornom rozhodnutí. Zatiaľ čo v tomto rozhodnutí Komisia zohľadnila existenciu svetového geografického trhu (zahŕňajúceho Čínu), Všeobecný súd sa zameral len na EHP a dokonca spochybnil relevantnosť existencie svetového trhu. Všeobecný súd predovšetkým neuviedol dôvody, prečo neboli zohľadnené zariadenia uvádzané na trh v Číne.
257 Komisia, BEUC a FairSearch tvrdia, že táto výhrada je neprípustná a v každom prípade nedôvodná.
2) O druhej výhrade
258 Všeobecný súd tiež nesprávne analogicky prebral konštatovania týkajúce sa viazania aplikácie Google Search s viazaním prehliadača Chrome, pričom nezohľadnil významné rozdiely medzi týmito dvoma prípadmi viazania. Po prvé prehliadač Chrome bol menej viditeľný alebo prístupný ako aplikácia Google Search. Po druhé Všeobecný súd nesprávne posúdil schopnosť konkurentov dosiahnuť súbežnú predinštaláciu. V tejto súvislosti úvahy týkajúce sa DPP nie sú relevantné. Po tretie bez akéhokoľvek odôvodnenia považoval mieru sťahovania konkurenčných prehliadačov za nedostatočnú. Po štvrté Všeobecný súd nesprávne posúdil podmienky hospodárskej súťaže na relevantných trhoch. Po piate Všeobecný súd nezohľadnil dôkazy, ktoré boli uvedené v spornom rozhodnutí.
259 Táto druhá výhrada je podľa Komisie, BEUC a FairSearch neprípustná, pretože v podstate vedie k spochybneniu skutkových zistení Všeobecného súdu. Uvedená výhrada je podľa nich v každom prípade nedôvodná.
2. Posúdenie Súdnym dvorom
260 Druhým odvolacím dôvodom Google a Alphabet v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nebola povinná preukázať, že podmienky predinštalácie DDMA boli schopné vylúčiť z trhu rovnako efektívnych konkurentov, hoci takéto preukázanie vykonala, pokiaľ ide o DPP na základe portfólia.
a) Všeobecné úvahy
261 Na úvod treba uviesť spresnenia týkajúce sa posúdenia schopnosti správania vyvolať účinky vylúčenia z trhu na účely jeho kvalifikácie ako zneužitia dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ.
262 Podľa ustálenej judikatúry cieľom, ktorý je osobitne stanovený v článku 102 ZFEÚ, je zabrániť tomu, aby správanie podniku v dominantnom postavení malo za následok, že na úkor spotrebiteľov bude prostredníctvom použitia prostriedkov alebo zdrojov odlišných od tých, ktorými sa riadi bežná hospodárska súťaž, brániť udržaniu stupňa hospodárskej súťaže existujúceho na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže (rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 44 a citovaná judikatúra).
263 Na trhu, kde je miera hospodárskej súťaže už oslabená práve z dôvodu prítomnosti jedného alebo viacerých podnikov v dominantnom postavení, je takýmto správaním správanie, ktoré bráni udržaniu stupňa hospodárskej súťaže, ktorý na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže prostredníctvom použitia iných prostriedkov než tých, ktorými sa riadi hospodárska súťaž medzi podnikmi na základe kvality [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 125 a citovaná judikatúra, ako aj z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 88].
264 Na preukázanie zneužívajúcej povahy praktiky spočívajúcej vo vylúčení z trhu musí orgán hospodárskej súťaže na jednej strane preukázať, že táto praktika spočívala na využívaní iných prostriedkov než sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality. Na druhej strane musí tento orgán preukázať, že táto praktika bola pri svojom vykonávaní spôsobilá vyvolať takýto účinok vylúčenia z trhu v tom zmysle, že mohla sťažiť preniknutie konkurentov na predmetný trh alebo ich udržanie sa na ňom, a že tým uvedená praktika mohla mať vplyv na štruktúru trhu. Tieto dve podmienky sú kumulatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, body 61 a 103, ako aj citovanú judikatúru).
265 Pokiaľ ide v prvom rade o podmienku, podľa ktorej sa dotknuté správanie musí odkláňať od hospodárskej súťaže na základe kvality, Súdny dvor už spresnil, že pojem „hospodárska súťaž na základe kvality“ v zásade odkazuje na situáciu hospodárskej súťaže, z ktorej majú spotrebitelia prospech vďaka nižším cenám, lepšej kvalite a širšiemu výberu nových alebo vylepšených výrobkov a služieb. Za konanie spadajúce do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality treba považovať najmä správanie, ktoré má za následok rozšírenie možností výberu pre spotrebiteľov, a to uvedením nových výrobkov na trh alebo zvýšením množstva alebo kvality už ponúkaných výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 85).
266 V tomto zmysle skutočnosť, že podnik má dominantné postavenie, nemôže zbaviť tento podnik ani práva chrániť svoje obchodné záujmy, ak sú napadnuté, ani možnosti v primeranom rozsahu uskutočniť úkony, ktoré považuje za vhodné na ochranu týchto záujmov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 148 a 149, ako aj citovanú judikatúru].
267 Cieľom článku 102 ZFEÚ tak nie je ani zabrániť podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na trhu alebo na viacerých trhoch, ani zabezpečiť, aby konkurenčné podniky, ktoré sú menej efektívne ako podnik v dominantnom postavení, zostali na trhu. Naopak, hospodárska súťaž založená na kvalite zo svojej podstaty môže viesť k zániku alebo marginalizácii konkurenčných podnikov, ktoré sú menej efektívne, a teda menej zaujímavé pre spotrebiteľov najmä z pohľadu cien, výroby, výberu, kvality alebo inovácií [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 164, ako aj citovaná judikatúra].
268 Ak chce orgán hospodárskej súťaže preukázať, že správanie sa odchyľuje od hospodárskej súťaže na základe kvality, môže využiť analýzu schopnosti hypotetického rovnako efektívneho, ale nie dominantného konkurenta replikovať toto správanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 82).
269 Ako však v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 106 a 127 svojich návrhov, niektoré správania v zásade bez toho, aby bolo potrebné použiť takúto analýzu, patria medzi prostriedky, ktoré sa odchyľujú od hospodárskej súťaže na základe kvality. Tak je to najmä v prípade viazania, ktorý spočíva v ponúkaní určitého produktu (ďalej len „viažuci produkt“) výlučne s iným výrobkom (ďalej len „zviazaný produkt“). Takáto analýza totiž nie je potrebná na určenie, či má zákazník možnosť získať viažuci produkt bez zviazaného produktu. Podnik, ktorý má dominantné postavenie na jednom alebo viacerých trhoch s produktmi („trh s viažucim produktom“), totiž môže takouto praktikou poškodiť spotrebiteľov tak, že uzavrie trh s inými produktmi, ktoré sú súčasťou viazania („trh s viazaným produktom“), a nepriamo aj viažuci trh.
270 Pokiaľ ide v druhom rade o podmienku týkajúcu sa schopnosti vyvolať účinky vylúčenia z trhu, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 187 vyššie, orgán hospodárskej súťaže musí preukázať, že skutočným alebo potenciálnym účinkom predmetného správania je obmedzenie tejto hospodárskej súťaže tým, že vylúči hypotetické rovnako efektívne konkurenčné podniky z dotknutého trhu alebo trhov alebo zabráni ich rozvoju na týchto trhoch, pričom treba poznamenať, že týmito trhmi môžu byť tak tie, na ktorých má dominantné postavenie, ako aj súvisiace alebo susedné trhy, na ktorých má uvedené správanie skutočné alebo potenciálne následky.
271 Okrem správania, ktorého skutočným alebo potenciálnym účinkom je obmedzenie hospodárskej súťaže založenej na kvalite vylúčením rovnako efektívnych konkurenčných podnikov z relevantného trhu alebo trhov, možno za „zneužitie dominantného postavenia“ považovať aj správanie, o ktorom sa preukázalo, že jeho skutočným alebo potenciálnym účinkom, či dokonca cieľom, je zabrániť v predbežnom štádiu zavedením prekážok vstupu alebo použitím iných opatrení na uzavretie trhu alebo iných prostriedkov, ako sú tie, ktorými sa riadi hospodárska súťaž na základe kvality, potenciálne konkurenčným podnikom v samotnom prístupe na tento trh alebo trhy, a tým zabrániť rozvoju hospodárskej súťaže na nich na úkor spotrebiteľov obmedzením výroby, vývoja alternatívnych výrobkov alebo služieb, prípadne inovácií (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 131 a citovaná judikatúra).
272 Pokiaľ ide o otázku, či z článku 102 ZFEÚ vyplýva systematická povinnosť Komisie preskúmať efektívnosť skutočných alebo hypotetických konkurentov podniku v dominantnom postavení, Súdny dvor už rozhodol, že cieľom tohto článku 102 nepochybne nie je zabezpečiť, aby konkurenti, ktorí sú menej efektívni ako podnik v dominantnom postavení, zostali na trhu. To však neznamená, že podmienkou akéhokoľvek konštatovania porušenia z hľadiska tohto ustanovenia je preukázanie, že dotknuté správanie môže vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, body 263 až 264].
273 Je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že táto analýza sa môže v závislosti od okolností ukázať ako relevantná pre cenové, ako aj necenové praktiky. Ako však poznamenala generálna advokátka v bodoch 131 a 132 svojich návrhov a v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 271 tohto rozsudku, existujú situácie, v ktorých nie je možné alebo užitočné založiť analýzu účinkov vylúčenia určitého správania na otázke, či by rovnako efektívny konkurent mohol toto správanie replikovať. Tak je to najmä v prípade, keď štruktúra trhu, napríklad v súvislosti s ekosystémom vyznačujúcim sa významnými prekážkami a sieťovými efektmi, a predmetné správanie znemožňujú vstup, udržanie alebo dokonca vznik rovnako efektívneho konkurenta v praxi.
274 Navyše orgánu hospodárskej súťaže prináleží, aby na základe presných a konkrétnych analýz a dôkazov preukázal, že dotknuté správanie môže mať účinky vylúčenia konkurentov z trhu. Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 189 vyššie, toto preukázanie, ktoré môže zahŕňať použitie rôznych analytických štruktúr v závislosti od druhu správania, o ktoré ide v danej veci, sa však musí v každom prípade vykonať na základe posúdenia všetkých relevantných skutkových okolností, či už sa týkajú samotného správania, relevantného trhu či trhov alebo fungovania hospodárskej súťaže na nich.
275 V prejednávanej veci Všeobecný súd v rámci svojej odpovede na druhý žalobný dôvod v prvostupňovom konaní pripomenul rámec judikatúry, ktorý zamýšľal uplatniť v bodoch 276 až 299 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti v bode 291 daného rozsudku konštatoval, že Komisia postupovala podľa etáp, ktoré Všeobecný súd vysvetlil, aby preukázala zneužívajúcu povahu správania, vo svojom rozsudku zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289), a že sa neuspokojila s konštatovaním, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA boli z dôvodu viazania schopné obmedziť hospodársku súťaž, ale že v súlade s touto judikatúrou v spornom rozhodnutí konkrétne uviedla rôzne skutočnosti, ktoré podľa nej umožňovali preukázať existenciu údajných účinkov vylúčenia z trhu.
276 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 294 napadnutého rozsudku poznamenal, že Komisia dospela k záveru, že tieto praktiky mali okrem iného za následok sťaženie možnosti konkurenčných služieb vyhľadávania získať vyhľadávacie dopyty, ako aj príjmy a informácie potrebné na zlepšenie svojich služieb, že zvýšili prekážky vstupu tým, že chránili spoločnosť Google pred konkurenciou zo strany ostatných služieb vyhľadávania, a znížili stimuly pre inovácie, ktoré chceli ponúkať konkurenti uvádzajúci na trh špecializované služby vyhľadávania v určitom jazyku alebo zamerané na určitú konkrétnu skupinu používateľov.
277 Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 112 až 124 svojich návrhov, Všeobecný súd zamietol tvrdenia spoločností Google a Alphabet kritizujúce Komisiu za to, že nepreukázala, že podmienky predinštalácie stanovené v DDMA obmedzujú hospodársku súťaž. Odmietol teda takéto tvrdenia týkajúce sa existencie efektu statusu quo spôsobeného predinštaláciami (body 320 až 418 napadnutého rozsudku), možnosti OEM predinštalovať alebo nastaviť ako predvolené konkurenčné služby všeobecného vyhľadávania (body 419 až 538 tohto rozsudku), iných prostriedkov, ktoré konkurenti údajne mali k dispozícii na oslovenie používateľov (body 539 až 567 uvedeného rozsudku), príčinnej súvislosti medzi podielmi spoločnosti Google na používaní a predinštaláciou (body 568 až 584 toho istého rozsudku) a napokon zohľadnenia hospodárskeho a právneho kontextu (body 585 až 596 napadnutého rozsudku).
278 V odôvodnení napadnutého rozsudku sa pritom Všeobecný súd neodchýlil od judikatúry pripomenutej v bodoch 261 až 274 vyššie. Konkrétne na rozdiel od tvrdení spoločností Google a Alphabet Všeobecný súd nemusel overiť, či Komisia skutočne preukázala účinky podmienok predinštalácie stanovených v DDMA spočívajúce vo vylúčení z trhu odkazom na hypotetických rovnako efektívnych konkurentov. Ako totiž uviedol Všeobecný súd v bodoch 115, 116 a 294 napadnutého rozsudku, relevantné trhy v prejednávanej veci patria do digitálnej ekonomiky, kde premenné, ako sú inovácie, prístup k údajom, mnohostranné aspekty, správanie používateľov alebo sieťové efekty zohrávajú rozhodujúcu úlohu, keďže tieto trhy, ktoré sú takto štruktúrované, sa vyznačujú významnými prekážkami vstupu a komplexnými interakciami, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a určujú. Práve v takýchto situáciách v súlade s judikatúrou citovanou v bode 271 vyššie nie je možné alebo užitočné založiť analýzu účinkov určitého správania spočívajúcich vo vylúčení z trhu na otázke, či by rovnako efektívny konkurent mohol toto správanie replikovať. Za takýchto okolností totiž správanie, ktoré nepatrí do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality, môže v praxi znemožniť vstup, udržanie alebo dokonca vznik rovnako efektívneho konkurenta. To je opodstatnené o to viac, ak kvantitatívna analýza založená na cenách nie je vhodná v prípade daného správania.
279 Druhý odvolací dôvod treba posúdiť s prihliadnutím na tieto všeobecné úvahy a predbežné závery, ktoré z nich vyplývajú.
b) O prvej časti
280 Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je založená na tom, že Všeobecný súd nepreskúmal, či viazanie aplikácie Google Search s obchodom Play Store bolo schopné vylúčiť služby všeobecného vyhľadávania rovnako efektívnych konkurentov z trhu.
281 Táto časť obsahuje tri výhrady založené na tom, že Komisia mala po prvé preskúmať vplyv sporného správania z hľadiska jeho pokrytia trhu, trvania a fungovania, po druhé vykonať túto analýzu odkazom na hypotetických rovnako efektívnych konkurentov a po tretie určiť, či toto správanie zbavilo takýchto konkurentov možnosti účinne konkurovať spoločnosti Google na trhu so službami všeobecného vyhľadávania.
282 V tejto súvislosti treba konštatovať, že Google a Alphabet vychádzajú z predpokladu, že Všeobecný súd mal uplatniť rovnaký test na posúdenie účinkov podmienok stanovených v DDMA a na posúdenie účinkov DPP na základe portfólia. Google a Alphabet totiž v rámci svojich troch výhrad implicitne odkazujú na posúdenie vykonané Všeobecným súdom v rámci preskúmania tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, ktorým tieto spoločnosti spochybňovali zneužívajúcu povahu DPP na základe portfólia. Konkrétne opakujú jednotlivé výhrady, ktoré v podstate uviedli v rámci tretej časti tohto tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní a ktoré sú zhrnuté v bode 664 napadnutého rozsudku.
283 Pri preskúmavaní týchto výhrad Všeobecný súd posúdil sporné rozhodnutie vzhľadom na špecifickú judikatúru zhrnutú v bodoch 637 až 647 napadnutého rozsudku, týkajúcu sa schopnosti platby za exkluzivitu, ako sú DPP na základe portfólia, vylúčiť prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu, pričom táto schopnosť vylúčenia z trhu bola posúdená prostredníctvom testu AEC.
284 Z bodu 272 vyššie pritom vyplýva, že test AEC alebo všeobecnejšie schopnosť vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu nie je jediným kritériom umožňujúcim charakterizovať správanie, ktoré je v rozpore s článkom 102 ZFEÚ. Všeobecnému súdu teda nemožno vytýkať, že nevyhlásil sporné rozhodnutie za neplatné z dôvodu, že Komisia neuplatnila toto kritérium na posúdenie účinkov podmienok predinštalácie stanovených v DDMA.
285 Treba tiež konštatovať, že všetky výhrady prvej časti druhého odvolacieho dôvodu sú založené na nesprávnom predpoklade, v dôsledku čoho sú neúčinné.
c) O druhej časti
286 V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne nepreskúmal, či viazanie prehliadača Chrome s obchodom Play Store a aplikáciou Google Search bolo schopné vylúčiť rovnako efektívne konkurenčné prehliadače z trhu.
287 Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 282 až 285 vyššie, treba zamietnuť všetky výhrady tejto druhej časti ako neúčinné v rozsahu, v akom sú založené na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého mal Všeobecný súd posúdiť schopnosť podmienok predinštalácie stanovených v DDMA využitím odkazu na hypotetického rovnako efektívneho konkurenta.
288 Tieto výhrady sú v každom prípade neprípustné.
289 Pokiaľ ide o prvú výhradu, Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd rovnako ako Komisia pri posudzovaní schopnosti dotknutého viazania obmedziť hospodársku súťaž na tomto trhu zohľadnil len jeden podsegment relevantného geografického trhu. Keďže však odvolateľky neuviedli túto výhradu pred Všeobecným súdom, hoci tak mohli urobiť, treba ju považovať za novú, a preto je podľa judikatúry citovanej v bode 178 vyššie v rámci odvolania neprípustná.
290 Pokiaľ ide o druhú výhradu, Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne „analogicky“ prebral konštatovania týkajúce sa viazania aplikácie Google Search na viazanie prehliadača Chrome napriek významným rozdielom, ktorým sa vyznačujú tieto jednotlivé prípady viazania. Odvolateľky konkrétne spochybňujú päť skutkových zistení formulovaných Všeobecným súdom, ktoré sa týkajú po prvé intenzity efektu statusu quo , z ktorého prehliadač Chrome profitoval v porovnaní s aplikáciou Google Search, po druhé problémov spojených s vnútornou pamäťou, po tretie relatívneho významu sťahovania konkurenčných prehliadačov, po štvrté posúdenia úrovne hospodárskej súťaže na trhu prehliadačov v porovnaní s trhom vyhľadávačov a po piate vplyvu miery súbežného sťahovania konkurenčných aplikácií.
291 Ako bolo pripomenuté v bode 216 vyššie, odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutkových okolností a týchto dôkazných prostriedkov tak okrem prípadu ich skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania.
292 Zároveň, keďže Google a Alphabet netvrdia, že došlo ku skresleniu dôkazov, ktoré podporujú skutkové posúdenia, ktoré tieto spoločnosti spochybňujú, treba túto výhradu a v dôsledku toho aj druhú časť druhého odvolacieho dôvodu v celom rozsahu zamietnuť ako neprípustné.
293 Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody sa musí druhý odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu.
C. O treťom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
294 Vo svojom treťom odvolacom dôvode Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že svojím posúdením týkajúcim sa konštatovania zneužitia nahradil posúdenie uvedené v spornom rozhodnutí, týkajúce sa AFZ, a pripísal údajné účinky vylúčenia z trhu správaniu, ktorého zneužívajúcu povahu Komisia nekonštatovala.
a) O prvej časti
295 Podľa spoločností Google a Alphabet Komisia v článku 1 ods. 1 písm. c) sporného rozhodnutia konštatovala, že porušili článok 102 ZFEÚ tým, že udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search podmieňovali prijatím AFZ.
296 Po prvé, hoci Všeobecný súd v bode 828 napadnutého rozsudku uznal, že jediným ustanovením, ktoré sa v spornom rozhodnutí považovalo za zneužívajúce, bolo ustanovenie, ktoré podmieňuje udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search súhlasom OEM s tým, že nebudú uvádzať na trh zariadenia s nekompatibilnou odnožou OS Android, Všeobecný súd následne vykonal svoje posúdenie s odkazom na prax oveľa širšieho rozsahu, a to „praktiku spoločnosti Google, ktorá bráni vývoju zariadení využívajúcich nekompatibilnú odnož OS Android a ich rozšíreniu na trhu“.
297 Tým, že takto „preformuloval“ sporné rozhodnutie, nesprávne potvrdil konštatovanie zneužitia uvedené v tomto rozhodnutí, keď odkázal na správanie, ktoré ide nad rámec povinnosti, pri ktorej Komisia konštatovala zneužívajúcu povahu.
298 Bolo však nevhodné, že Všeobecný súd zamietol žalobu spoločností Google a Alphabet z dôvodu obchodnej politiky spoločnosti Google spočívajúcej v udeľovaní licencií na jej proprietárne API len v prípade ich využívania na kompatibilných zariadeniach Google Android, zatiaľ čo Komisia v spornom rozhodnutí a Všeobecný súd v bodoch 810 a 811 napadnutého rozsudku konštatovali, že táto politika je odôvodnená. Keďže Všeobecný súd dospel k záveru, že Google môže vyžadovať kompatibilitu zariadení, na ktorých boli nainštalované jej aplikácie a jej proprietárne služby (vrátane proprietárnych API spoločnosti Google), nemohol považovať legitímnu voľbu spoločnosti Google neudeliť licencie na jej proprietárne API nekompatibilným odnožiam OS Android za súčasť vytýkaného správania.
299 Po druhé Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že dospel k záveru, že Komisia nebola povinná medzi základnými referenčnými normami kompatibility pre Android, ktoré sú signatári DAF povinní dodržiavať, identifikovať konkrétne ustanovenia, ktoré obmedzovali hospodársku súťaž.
300 Všeobecný súd v tejto súvislosti nezohľadnil nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia, keď v bode 864 napadnutého rozsudku uviedol, že výhrady adresované spoločnosti Google v spornom rozhodnutí sa netýkali obsahu povinností kompatibility, ktoré vymedzila, ale praktiky spoločnosti Google, ktorej cieľom bolo zabrániť nekompatibilným odnožiam OS Android nájsť obchodné odbytiská. Toto tvrdenie nepredstavuje primeranú odpoveď, pretože článok 1 ods. 1 písm. c) sporného rozhodnutia sa týka práve AFZ.
301 Na podporu argumentácie spoločností Google a Alphabet, ADA a HMD zdôrazňujú, že Všeobecný súd tým, že dospel k širšiemu konštatovaniu zneužitia, než bolo konštatované v spornom rozhodnutí, prekročil hranice svojho súdneho preskúmania, keďže posúdenie Komisie nahradil svojím vlastným posúdením.
302 ADA v tejto súvislosti odkazuje na tri základné aspekty zneužitia, ktoré boli konštatované v spornom rozhodnutí. Po prvé právna a skutková analýza, ktorá sa nachádza v tomto rozhodnutí, spočíva v celom rozsahu na článku 102 písm. d) ZFEÚ a na rozsudku Všeobecného súdu zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289). Po druhé Komisia v ňom uznala, že Google mohla zákonne vynucovať AFZ v prípade zariadení vybavených balíkom GMS. Po tretie v ňom tiež pripustila, že Google nebola povinná sprístupniť svoje proprietárne aplikácie a služby vývojárom nekompatibilných odnoží OS Android.
303 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ako vyplýva z rozsudkov zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia (C‑241/91 P a C‑242/91 P, EU:C:1995:98, body 49 a 50), ako aj z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569, bod 39), môže odmietnutie udeliť licenciu na práva duševného vlastníctva porušiť článok 102 ZFEÚ len vtedy, ak existujú určité výnimočné okolnosti, ktoré v prejednávanej veci neboli konštatované. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 864 napadnutého rozsudku konštatoval, že rozhodnutie spoločnosti Google neudeliť licenciu na jej proprietárne API nekompatibilným odnožiam bolo súčasťou praktiky, ktorej cieľom bolo zabrániť tomu, aby tieto odnože našli obchodné odbytiská.
304 Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil dvoch ďalších pochybení, keď v bode 854 napadnutého rozsudku rozhodol, že výkon výlučného práva spojeného s právom duševného vlastníctva nemožno pripustiť, ak je jeho cieľom práve posilnenie dominantného postavenia ich pôvodcu a jeho zneužívanie. Na jednej strane tak Všeobecný súd neuznal, že vývoj práv duševného vlastníctva, najmä na technologických trhoch, odráža inovácie a investície, a v dôsledku toho predstavuje hospodársku súťaž na základe kvality. Na druhej strane náležite nezohľadnil relevantný právny kontext, a to, že pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, stimuly na investovanie do výskumu a vývoja by sa mali správnym alebo súdnym zásahom zmierňovať len za výnimočných okolností.
305 Komisia sa domnieva, že tento odvolací dôvod je neúčinný a v každom prípade nedôvodný.
306 Tento odvolací dôvod je podľa Komisie neúčinný, pretože je založený na nesprávnom predpoklade, že Všeobecný súd „preformuloval“ kvalifikáciu zneužívajúceho správania spoločnosti Google uvedenú v spornom rozhodnutí. Toto „preformulovanie“ je pritom základom tvrdenia spoločností Google a Alphabet, ktoré predstavuje druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu, podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia príčinnej súvislosti medzi „preformulovaným“ správaním a schopnosťou tohto správania obmedziť hospodársku súťaž.
307 Podľa Komisie však na jednej strane z bodu 855 napadnutého rozsudku vyplýva, že rozhodnutie spoločnosti Google neudeliť licencie na svoje proprietárne API vývojárom nekompatibilných odnoží OS Android sa pri posudzovaní schopnosti AFZ obmedziť hospodársku súťaž zohľadnilo len ako prvok kontextu. Na druhej strane tak v spornom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozsudku sa uvádza, že rovnaké správanie, a to „podmieňovanie udelenia licencie na obchod Play Store a aplikáciu Google Search uzatvorením DAF“, je zneužívajúce.
308 Tvrdenie spoločností Google a Alphabet, podľa ktorého Všeobecný súd považoval za zneužívajúcu praktiku širšieho rozsahu, než je praktika posudzovaná v spornom rozhodnutí, sa zakladá na dvoch izolovaných častiach napadnutého rozsudku, a to na poslednej vete bodu 828 a bode 864 tohto rozsudku. Tieto spoločnosti tým však ignorujú nielen záver bodu 828, ale aj ostatné úvahy v uvedenom rozsudku, najmä jeho body 232, 247, 805, 809, 811 a 1083. Naopak, výklad napadnutého rozsudku ako celku potvrdzuje, že v spornom rozhodnutí a uvedenom rozsudku sa za zneužívajúce považuje to isté správanie.
309 Na podporu argumentácie Komisie FairSearch s odkazom na rozsudok z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia (C‑164/98 P, EU:C:2000:48, bod 42), dodáva, že Všeobecný súd je v každom prípade oprávnený podať výklad rozhodnutia Komisie, pokiaľ tento výklad nie je v rozpore s logikou tohto rozhodnutia. Google a Alphabet však nepredložili nijaký dôkaz o tom, že by Všeobecný súd nahradil odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením.
310 Seznam tiež zdôrazňuje, že tvrdenie uvedené v bode 828 napadnutého rozsudku nie je „konštatovaním“, ku ktorému dospel Všeobecný súd, ale odkazom na to, čo Komisia už preukázala v spornom rozhodnutí, a to že záväzok, ktorý je súčasťou AFZ a ktorý bráni vývoju a rozšíreniu zariadení s nekompatibilnou odnožou OS Android na trhu, je zneužívajúci. Odkaz Všeobecného súdu na toto tvrdenie Komisie teda nemá širší rozsah ako uvedené tvrdenie.
b) O druhej časti
311 Google a Alphabet Všeobecnému súdu po prvé vytýkajú, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 893 napadnutého rozsudku rozhodol, že kontrafaktuálna analýza je zbytočná.
312 Podľa ich názoru bez takejto analýzy nie je možné dospieť k záveru, že údajné potenciálne účinky na nekompatibilné odnože boli pripísateľné predmetnému správaniu, t. j. podmieňovaniu udelenia licencie na Play Store a aplikáciu Google Search podpisom DAF zo strany OEM.
313 Relevantná otázka spočíva v tom, aká by bola situácia nekompatibilných odnoží, ak by Google nepodmieňovala udelenie licencie na Play Store a aplikáciu Google Search podpisom DAF zo strany OEM. Z posúdenia Všeobecného súdu v bode 856 napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že v takom prípade by Google naďalej poskytovala licencie na svoje proprietárne API len kompatibilným zariadeniam Google Android, na ktorých boli predinštalované aplikácie spoločnosti Google, čo Google mohla legitímne urobiť. Za týchto okolností, ako to Všeobecný súd potvrdil v bodoch 855 a 856 napadnutého rozsudku, by politika spoločnosti Google týkajúca sa vývoja a distribúcie jej proprietárnych API aj tak predstavovala stimul pre OEM, aby distribuovali len kompatibilné zariadenia Google Android, keďže OEM zastávajú názor, že tieto proprietárne API majú „strategický význam“. Z toho vyplýva, že v kontrafaktuálnom scenári by vývoj nekompatibilných odnoží narazil na rovnakú prekážku, aká bola skutočne konštatovaná, a to neochotu OEM distribuovať nekompatibilné odnože.
314 Po druhé, zatiaľ čo Google a Alphabet pred Všeobecným súdom vysvetlili, že nekompatibilným odnožiam, ako je Fire OS, sa nepodarilo rozvinúť z iných dôvodov, než je podpísanie DAF zo strany OEM, Všeobecný súd neanalyzoval, či neúspech operačného systému Fire OS možno pripísať AFZ.
315 Všeobecný súd tak opäť opomenul vykonať akúkoľvek analýzu príčinnej súvislosti, keď v bode 850 napadnutého rozsudku výslovne uviedol, že sa rozhodol nepreskúmať, či „iné dôvody“ než požiadavka, aby OEM podpisovali DAF, vynucovaná spoločnosťou Google na účely získania licencie na Play Store alebo aplikáciu Google Search, mohli vysvetliť obchodný neúspech operačného systému Fire OS. Všeobecný súd sa tým dopustil pochybenia, ktoré Súdny dvor kritizoval v rozsudku zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia (C‑457/10 P, EU:C:2012:770), a to, že predpokladal existenciu príčinnej súvislosti, čím porušil zásadu, podľa ktorej „pochybnosť [musí byť] na prospech príjemcu rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie“.
316 Google a Alphabet okrem toho tvrdia, že v prejednávanej veci nebola pochybnosť ani prípustná, pretože Všeobecný súd rozhodol, že prístup k proprietárnym API spoločnosti Google, je z obchodného hľadiska významný a podľa neho dostatočný na to, aby bolo možné domnievať sa, že nekompatibilný variant OS Android by nebol schopný kompenzovať údajné dominantné postavenie OS Android. Všeobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia podobného tomu, ktoré viedlo k zrušeniu rozhodnutia Komisie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Všeobecného súdu z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – platby za exkluzivitu) (T‑235/18, EU:T:2022:358).
317 ADA a HMD tiež zastávajú názor, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia nebola povinná vykonať kontrafaktuálnu analýzu, ktorá by jej umožnila posúdiť podmienky hospodárskej súťaže v prípade neexistencie sporného správania.
318 Komisia odpovedá, že Google a Alphabet nesprávne tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď potvrdil závery sporného rozhodnutia, podľa ktorých AFZ mohli obmedziť hospodársku súťaž.
319 FairSearch tvrdí, že druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu je neprípustná, pretože Google a Alphabet sa snažia otvoriť diskusiu o skutkových zisteniach Všeobecného súdu týkajúcich sa dôvodov, prečo sa nekompatibilné odnože nedokázali vyvinúť.
2. Posúdenie Súdnym dvorom
a) O prvej časti
320 Google a Alphabet tvrdia, že pri preskúmavaní ich štvrtého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, založeného na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmieňovania udeľovania licencií na Play Store a aplikácie Google Search na dodržiavanie AFZ, Všeobecný súd v bode 828 napadnutého rozsudku považoval za potrebné preskúmať, či sa Komisii podarilo preukázať, ako sa domnieva v spornom rozhodnutí, že Google uplatňovala praktiku smerujúcu k vylúčeniu nekompatibilných odnoží OS Android z trhu a či túto praktiku možno kvalifikovať ako protisúťažnú v zmysle článku 102 ZFEÚ.
321 Všeobecný súd tým „preformuloval“ sporné rozhodnutie, keď odkázal na správanie presahujúce správanie, ktorého zneužívajúcu povahu konštatovala Komisia v článku 1 ods. 1 písm. c) tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti by bolo neprimerané sankcionovať Google z dôvodu jej obchodnej politiky spočívajúcej v udeľovaní licencií na proprietárne API len vtedy, ak sa používali pre kompatibilné zariadenia Google Android, hoci Komisia v uvedenom rozhodnutí a Všeobecný súd v bodoch 810 a 811 napadnutého rozsudku konštatovali, že táto politika bola odôvodnená. Všeobecný súd teda nemohol rozhodnúť, že skutočnosť, že Google neudelila licencie na svoje proprietárne API nekompatibilným odnožiam OS Android, je súčasťou vytýkaného správania.
322 Predpokladom tejto úvahy spoločností Google a Alphabet je teda preformulovanie – kvalifikované ako extenzívne – jedného zo zneužití, ktoré Komisia zohľadnila v spornom rozhodnutí, pričom takéto preformulovanie predstavuje nesprávne právne posúdenie.
323 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ majú Súdny dvor a Všeobecný súd právomoc rozhodnúť o žalobách podaných z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmluvy alebo akejkoľvek právnej normy týkajúcej sa jej uplatňovania, alebo zneužitia právomocí. Článok 264 ZFEÚ stanovuje, že ak je žaloba opodstatnená, vyhlási sa napadnutý akt za neplatný. Súdny dvor a Všeobecný súd teda v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu vlastným odôvodnením (rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C‑164/98 P, EU:C:2000:48, bod 38, ako aj zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia, C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 70).
324 Naproti tomu okrem prípadu, keď to neodôvodňuje žiadna vecná okolnosť, môže byť Všeobecný súd v rámci žaloby o neplatnosť vedený k výkladu odôvodnenia napadnutého aktu iným spôsobom ako jeho autor, alebo dokonca v niektorých prípadoch k zamietnutiu formálneho odôvodnenia prijatého týmto orgánom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C‑164/98 P, EU:C:2000:48, bod 42, ako aj zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia, C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 71).
325 Z toho vyplýva, že hoci sa terminológia použitá Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku líši od terminológie použitej v spornom rozhodnutí, nemusí to nevyhnutne znamenať, že Všeobecný súd identifikoval zneužívajúce správanie, ktoré je vecne odlišné od zneužívajúceho správania, ktoré zistila Komisia, alebo že vychádzal z iného odôvodnenia, než aké uviedla Komisia v spornom rozhodnutí [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia, C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 73, ako aj z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P, EU:C:2024:726, bod 104].
326 V prejednávanej veci treba po prvé konštatovať, že veta bodu 828 napadnutého rozsudku, ktorú kritizujú Google a Alphabet, má povahu záveru. Nemožno ju teda vykladať nezávisle od zvyšku tohto bodu.
327 Tento bod začína formuláciou výhrady Komisie týkajúcej sa podmieňovania udeľovania licencií na Play Store a aplikáciu Google Search súborom záväzkov obmedzujúcich slobodu OEM, ktorí chcú získať tieto licencie, a to tým, že im zakazujú uvádzať na trh akékoľvek iné zariadenie využívajúce nekompatibilnú odnož OS Android.
328 Následne je spresnené, že „toto obmedzenie vyplýva z DAF a v rozsahu, v akom sa vzťahuje na inteligentné mobilné zariadenia, na ktorých nie sú predinštalované aplikácie spoločnosti Google, je jediným záväzkom, ktorý sa v [spornom] rozhodnutí považuje za zneužitie. Komisia totiž nespochybňuje právo spoločnosti Google stanoviť požiadavky na kompatibilitu vzťahujúce sa na zariadenia, na ktorých sú nainštalované jej aplikácie. Naproti tomu za zneužívajúcu považuje praktiku spoločnosti Google, ktorá bráni vývoju zariadení využívajúcich nekompatibilnú odnož OS Android a ich rozšíreniu na trhu“.
329 Všeobecný súd z toho vyvodil, že je potrebné preskúmať, či sa Komisii podarilo preukázať, že Google uplatňovala praktiku zameranú na vylúčenie nekompatibilných odnoží OS Android z trhu, ako to konštatuje v spornom rozhodnutí, a či je možné túto praktiku kvalifikovať ako protisúťažnú v zmysle článku 102 ZFEÚ.
330 Po druhé bodom 828 napadnutého rozsudku začína analýza Všeobecného súdu týkajúca sa prvej časti štvrtého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, ktorý je založený na nesprávnom posúdení zneužívajúcej povahy podmieňovania udeľovania licencií na Play Store a aplikáciu Google Search dodržiavaním AFZ. Tejto analýze predchádza v bode 816 napadnutého rozsudku zhrnutie odôvodnenia 1036 sporného rozhodnutia, podľa ktorého Komisia vypracovala šesť okruhov tvrdení s cieľom preukázať, že AFZ sú schopné obmedziť hospodársku súťaž.
331 Z týchto úvodných pripomienok vyplýva, že tvrdenie spoločností Google a Alphabet založené na údajnom preformulovaní uvádzaného zneužitia treba preskúmať s prihliadnutím na celý bod 828 napadnutého rozsudku a toto zhrnutie.
332 Spomedzi dôvodov uvedených Komisiou v odôvodnení 1036 sporného rozhodnutia však Všeobecný súd v bode 816 napadnutého rozsudku identifikoval skutočnosť, že AFZ bránia vyvíjaniu nekompatibilných odnoží OS Android, okolnosť, že kompatibilné odnože OS Android nepredstavujú pre Google reálnu konkurenčnú hrozbu, a okolnosť, že schopnosť týchto AFZ obmedziť hospodársku súťaž je posilnená nedostupnosťou proprietárnych API spoločnosti Google pre vývojárov nekompatibilných odnoží OS Android, čo znižuje záujem vývojárov navrhovať aplikácie pre takéto OS.
333 Ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 175 a 176 svojich návrhov, z bodu 816 napadnutého rozsudku, ktorý Google a Alphabet nespochybnili v rámci svojho odvolania, vyplýva, že Komisia skutočne vytýkala spoločnosti Google uplatňovanie praktiky, ktorej cieľom bolo vylúčiť nekompatibilné odnože OS Android z trhu, pretože pre tento podnik predstavovali hrozbu, pričom existenciu tejto hrozby vysvetlila Komisia v oddiele 12.6.1 sporného rozhodnutia. Podľa Komisie sa teda vývoj týchto odnoží obmedzil, pretože OEM ich prestali uvádzať na trh, lebo sa obávali, že už nezískajú licenciu na aplikácie spoločnosti Google.
334 Všeobecný súd teda nenahradil odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením, keď analyzoval, či Komisia túto skutočnosť z právneho hľadiska dostatočne preukázala.
335 Z toho vyplýva, že hoci je pravda, že terminológia uvedená v poslednej vete bodu 828 napadnutého rozsudku sa odlišuje od terminológie použitej v článku 1 ods. 1 písm. c) sporného rozhodnutia, nemožno dospieť k záveru, že Všeobecný súd týmto identifikoval zneužívajúce správanie, ktoré je odlišné od zneužívajúceho správania, ktoré Komisia zistila v tomto rozhodnutí.
336 Okrem toho, hoci sa znenie článku 1 ods. 1 písm. c) uvedeného rozhodnutia týka len správania spoločnosti Google, ktorá podmieňovala udeľovanie licencií na Play Store a aplikáciu Google Search prijatím AFZ, z toho istého rozhodnutia a z napadnutého rozsudku vyplýva, že požiadavky kompatibility týkajúce sa zariadení, na ktorých boli nainštalované aplikácie spoločnosti Google, ktorých legitímnosť Všeobecný súd nespochybnil, predstavujú relevantný prvok kontextu, v ktorom k tomuto správaniu došlo.
337 Význam tohto kontextuálneho prvku pri analýze druhého zneužitia identifikovaného v spornom rozhodnutí možno v prvom rade vyvodiť z bodov 855 a 856 napadnutého rozsudku. Na jednej strane prvý z týchto bodov potvrdzuje, že prístup k proprietárnym API spoločnosti Google mal strategický význam pre vývojárov a OEM. Na druhej strane Všeobecný súd v druhom z týchto bodov uviedol, že „ako… vyplýva z preskúmania druhého žalobného dôvodu [na zrušenie], OEM, ktorí chceli mať k dispozícii proprietárne API spoločnosti Google, museli uzatvoriť DDMA, čoho predpokladom bolo prijatie podmienok DAF“. Práve na základe týchto konštatovaní pritom Všeobecný súd v bode 856 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že „je potrebné konštatovať, že politika spoločnosti Google v oblasti vývoja a distribúcie jej [proprietárnych] API bola podnetom na uzatváranie DAF, ktoré… obmedzovali odbytiská nekompatibilných odnoží OS Android“.
338 V druhom rade „úvodné pripomienky týkajúce sa rozsahu druhého zneužitia identifikovaného v [spornom] rozhodnutí“, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 803 až 814 napadnutého rozsudku, potvrdzujú význam uvedeného prvku kontextu a v dôsledku toho neexistenciu nesprávneho právneho posúdenia v záverečnom zhrnutí, ktoré Všeobecný súd uviedol v bode 828 daného rozsudku.
339 V bode 809 uvedeného rozsudku sa v prvom rade výslovne potvrdzuje, že „podľa [sporného] rozhodnutia Google… zneužívala svoje dominantné postavenie… tým, že [podmieňovala] udeľovanie licencií na obchod Play Store a aplikáciu Google Search prijatím AFZ“. Všeobecný súd následne v bode 810 toho istého rozsudku spresnil, že „ako potvrdili [Google a Alphabet] na pojednávaní, DAF sa v [spornom] rozhodnutí považujú za zneužívajúce len v rozsahu, v akom ukladajú OEM povinnosť zabezpečiť súlad s DDK v prípade všetkých zariadení, ktoré uvádzajú na trh a ktorých OS je Android alebo odnož OS Android, vrátane tých, na ktorých nie sú aplikácie spoločnosti Google predinštalované. Inak povedané, DAF sa považujú za zneužívajúce len v rozsahu, v akom zakazujú uvádzanie na trh inteligentných mobilných zariadení, ktorých OS sú nekompatibilné odnože OS Android, a to aj v prípade, ak na týchto zariadeniach nie sú aplikácie spoločnosti Google predinštalované“. Všeobecný súd napokon v bode 812 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia v podstate vytýkala spoločnosti Google, že „uplatňovala protisúťažnú praktiku, ktorej cieľom bolo pripraviť nekompatibilné odnože OS Android o obchodné odbytiská“.
340 Tieto prvky kontextu tiež preukazujú, že to, čo Komisia v spornom rozhodnutí považuje za druhé identifikované zneužitie, spočíva v samotnej skutočnosti, že sa vynucovalo uplatňovanie všetkých technických noriem, vymedzených v prejednávanej veci v DDK, a to aj v prípade zariadení, na ktorých neboli predinštalované proprietárne aplikácie a služby spoločnosti Google, vrátane proprietárnych API. Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 864 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia nebola povinná presne identifikovať normy DDK, ktoré stáli za vznikom týchto účinkov.
341 Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.
b) O druhej časti
342 Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 893 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia nebola povinná vykonať kontrafaktuálnu analýzu zameranú na posúdenie hypotetických dôsledkov, ktoré by bolo možné pozorovať v prípade neexistencie druhého zneužitia, keďže existencia sporných obmedzení a ich účinkov na hospodársku súťaž bola dostatočne preukázaná.
343 V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 225 vyššie, hoci Komisii prináleží preukázať príčinnú súvislosť medzi sporným zneužívajúcim správaním a jeho protisúťažnými účinkami, v tomto kontexte sa môže opierať o súbor dôkazov bez toho, aby bola povinná systematicky používať jedinú metodiku, najmä kontrafaktuálnu analýzu.
344 Všeobecný súd v prejednávanej veci po prvé v bode 834 napadnutého rozsudku konštatoval, že vecná existencia praktiky, ktorú Komisia v spornom rozhodnutí považovala za praktiku predstavujúcu druhé zneužitie, nebola len pripustená spoločnosťami Google a Alphabet, ale aj preukázaná. Po druhé Všeobecný súd v bode 841 tohto rozsudku na základe vyhlásení týchto spoločností potvrdených dokumentmi v spise dospel k záveru, že táto prax bola vedome uplatňovaná s cieľom obmedziť prístup nekompatibilných odnoží OS Android na trh. Po tretie Všeobecný súd v bode 847 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že Google a Alphabet nepreukázali, že tieto odnože pre nich v žiadnom prípade nemohli predstavovať konkurenčnú hrozbu. Po štvrté Všeobecný súd v bode 863 toho istého rozsudku rozhodol, že Komisia dostatočne preukázala, že DAF zakazovali svojim signatárom poskytovať odbytiská nekompatibilným odnožiam OS Android a že táto prekážka prispela k posilneniu dominantného postavenia spoločnosti Google na trhoch so službami všeobecného vyhľadávania, pričom sa ukázala ako škodlivá pre koncových používateľov.
345 Google a Alphabet na účely odôvodnenia potreby kontrafaktuálnej analýzy tvrdia, že politika spoločnosti Google týkajúca sa vývoja a distribúcie jej proprietárnych API by v každom prípade predstavovala stimul pre OEM, aby distribuovali len kompatibilné zariadenia Google Android. Okrem toho Všeobecnému súdu vytýkajú, že neanalyzoval, či neúspech operačného systému Fire OS možno pripísať AFZ, pričom sa v bode 850 napadnutého rozsudku uspokojil s tvrdením, že aj keď obchodný neúspech tohto OS mohol byť spôsobený aj inými dôvodmi, Komisia preukázala, že DAF pripravili uvedený OS o odbytiská, ktorými preňho inak mohli byť OEM, ktorí uzavreli DAF so spoločnosťou Google.
346 V tejto súvislosti treba konštatovať, že Google a Alphabet nekritizujú ostatné konštatovania Všeobecného súdu, ako sú zistenia týkajúce sa neúspechu OS Aliyun vyvinutého spoločnosťou Alibaba, ktoré vedú ku konštatovaniam pripomenutým v bode 344 vyššie a v konečnom dôsledku k potvrdeniu preukázania skutočného vylúčenia nekompatibilných odnoží OS Android z trhu, a protisúťažných účinkov tohto vylúčenia z trhu.
347 Okrem toho sa Google a Alphabet svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa posúdenia politiky spoločnosti Google týkajúcej sa vývoja a distribúcie proprietárnych API, ako aj neúspechu operačného systému Fire OS zo strany Všeobecného súdu v skutočnosti snažia dosiahnuť nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ktoré už Všeobecný súd vykonal.
348 Ako bolo pripomenuté v bode 216 vyššie, odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Keďže nebola vznesená žiadna námietka skreslenia skutkového stavu, tvrdenia spoločností Google a Alphabet predložené na podporu údajnej potreby kontrafaktuálnej analýzy sú neprípustné.
349 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba zamietnuť druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu sčasti ako nedôvodnú a sčasti ako neprípustnú. Preto treba zamietnuť tretí odvolací dôvod v celom rozsahu.
D. O štvrtom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
350 Vo štvrtom odvolacom dôvode Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že nezohľadnil a konkrétne nepreskúmal tvrdenia a dôkazy, ktoré predložili s cieľom preukázať, že AFZ boli objektívne odôvodnené.
351 Konkrétne vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil štyroch pochybení.
352 Po prvé Všeobecný súd nepreskúmal nevyhnutnosť AFZ. V bode 880 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd obmedzil na uvedenie dôkazov preukazujúcich skutočný rast OS Android na odôvodnenie svojho záveru, že fragmentácia tejto platformy nepredstavovala riziko pre jej prežitie počas obdobia porušovania, zatiaľ čo si mal položiť otázku, či by uvedená platforma dosahovala rovnako rýchly rast, ako bol konštatovaný, ak by Google nevynucovala sporné záväzky. Na tento účel sa podľa týchto spoločností mal odvolať napríklad na skúsenosti s otvorenými operačnými systémami, ktoré prijali menej opatrení na ochranu pred fragmentáciou.
353 Po druhé nepreskúmal oprávnený záujem spoločnosti Google na ochrane celého ekosystému Android vrátane zariadení, ktoré nevyužívajú proprietárne aplikácie spoločnosti Google. Všeobecný súd v bode 878 daného rozsudku konštatoval, že odôvodnenie uvádzané spoločnosťami Google a Alphabet nesúviselo s údajným zneužitím, ktoré sa týkalo len uplatňovania AFZ v prípade zariadení nevybavených balíkom GMS. Neodpovedal tak na ich tvrdenie, podľa ktorého si legitímny záujem spoločnosti Google ako vývojára OS Android a správcu ekosystému Android vyžadoval opatrenia na ochranu celého tohto ekosystému.
354 Po tretie Všeobecný súd nesprávne potvrdil sporné rozhodnutie, hoci Komisia nesprávne posúdila podmienky, za ktorých Google prijala pre OS Android licenciu s otvoreným zdrojovým kódom. Všeobecný súd v bode 886 napadnutého rozsudku rozhodol, že Google urobila „rozhodnutie“ prijať riziká spojené so spustením tohto OS na otvorenom základe, hoci táto spoločnosť urobila opak toho tým, že vedome prijala opatrenia na zabránenie rizikám, ktorými by sa vyznačoval neriadený otvorený model, čo Všeobecný súd nezohľadnil.
355 Po štvrté Všeobecný súd nesprávne posúdil dôkazy preukazujúce nevyhnutnosť DAF vzhľadom na neadekvátnu povahu riešenia spočívajúceho v zápise ochranných známok, ktoré by týmto spoločnostiam vyhradili označenie „Android“. Všeobecný súd sa v tejto súvislosti v bode 883 toho istého rozsudku uspokojil s tvrdením, že Google a Alphabet nepredložili nijaký podrobný dôkaz na podporu tohto tvrdenia. Všeobecný súd tým skreslil dôkazy, ktoré preukazujú neprimeranosť riešenia spočívajúceho v zápise ochranných známok.
356 Gigaset uznáva, že povinnosť odôvodnenia neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia spoločností Google a Alphabet. Tvrdí však jednak, že ich tvrdenia týkajúce sa posúdenia DAF Komisiou sa týkali skutočností relevantných na účely správnej právnej analýzy, a jednak, že ak by tieto skutočnosti boli posúdené objektívne, ukázalo by sa, že minimálne požiadavky na kompatibilitu uvedené v DAF predstavujú legitímne a nevyhnutné opatrenie na ochranu integrity celého ekosystému Android.
357 Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, že odmietol preskúmať tvrdenie spoločností Google a Alphabet, podľa ktorého riešenie spočívajúce v zápise ochranných známok, ktoré by im vyhradilo označenie „Android“, by nepostačovalo na to, aby sa zabránilo zámene medzi zariadeniami kompatibilnými s DDK a zariadeniami, ktoré takto kompatibilné nie sú.
358 HMD v podstate opakuje tvrdenia spoločností Google a Alphabet.
359 Komisia a FairSearch tvrdia, že štvrtý odvolací dôvod je neprípustný, pretože Google a Alphabet pod zámienkou nesprávneho právneho posúdenia spochybňujú skutkové zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa neexistencie nevyhnutnosti AFZ. Navyše tvrdia, že Google a Alphabet len zopakovali niektoré časti svojej argumentácie pred Všeobecným súdom bez toho, aby poukázali na akékoľvek nesprávne právne posúdenie. Subsidiárne Komisia tvrdí, že tento odvolací dôvod je nedôvodný.
2. Posúdenie Súdnym dvorom
360 Vo štvrtom odvolacom dôvode Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne posúdil objektívne odôvodnenia DAF.
361 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že prináleží podniku v dominantnom postavení, aby odôvodnil konanie, na ktoré sa môže vzťahovať zákaz uvedený v článku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 69, a z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10 P, EU:C:2012:172, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).
362 Takýto podnik môže v tejto súvislosti najmä preukázať buď to, že jeho správanie je objektívne nevyhnutné, alebo že účinok vylúčenia z trhu, ktorý spôsobuje, možno vyrovnať alebo prekonať výhodami v zmysle efektívnosti, z ktorých majú prospech aj spotrebitelia. V tejto poslednej uvedenej súvislosti musí podnik v dominantnom postavení preukázať, že nárast efektívnosti, ktorý môže vyplývať z posudzovaného správania, neutralizuje pravdepodobné škodlivé následky na hospodársku súťaž a záujmy spotrebiteľov na dotknutých trhoch, že tento nárast efektívnosti bol alebo môže byť dosiahnutý vďaka tomuto správaniu, že je nevyhnutný na ich dosiahnutie a že nevylučuje skutočnú súťaž odstránením všetkých zdrojov skutočnej alebo potenciálnej konkurencie alebo ich väčšiny (rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, body 41 a 42, ako aj citovaná judikatúra).
363 Na tomto základe Google a Alphabet pred Všeobecným súdom uviedli viacero tvrdení s cieľom preukázať, že Komisia nezohľadnila povahu priaznivú pre hospodársku súťaž, vlastnú AFZ, ktoré boli nevyhnutné na ochranu integrity a kvality OS Android pred rizikami spojenými s prípadnou nekompatibilitou. Tieto tvrdenia boli zhrnuté v bodoch 868 až 873 napadnutého rozsudku a Všeobecný súd ich postupne zamietol na základe preskúmania uvedeného v bodoch 877 až 891 daného rozsudku.
364 Vo štvrtom odvolacom dôvode Google a Alphabet uvádzajú štyri výhrady proti tomuto preskúmaniu.
365 Po prvé uvádzajú, že Všeobecný súd nepreskúmal nevyhnutnosť AFZ na účely zabezpečenia kompatibility medzi zariadeniami Google Android a pomoci pri ochrane kvality a integrity OS Android pred rizikami fragmentácie. Po druhé Všeobecný súd nesprávne obmedzil svoje posúdenie na nevyhnutnosť prispieť k ochrane výlučne zariadení Google Android, ktoré využívajú proprietárne aplikácie spoločnosti Google. Po tretie nesprávne pripísal spoločnosti Google rozhodnutie akceptovať všetky dôsledky spojené s uvádzaním OS Android na trh na základe licencie s otvoreným zdrojovým kódom. Po štvrté Všeobecný súd riadne nepreskúmal dôkazy predložené spoločnosťami Google a Alphabet s cieľom preukázať, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že zmena stratégie v oblasti ochranných známok predstavovala vhodné riešenie AFZ.
366 Google a Alphabet však na záver zhrnutia každého z týchto štyroch odvolacích dôvodov vytýkajú Všeobecnému súdu to isté nesprávne právne posúdenie. Všeobecný súd podľa týchto spoločností v napadnutom rozsudku nezohľadnil alebo konkrétne nepreskúmal všetky skutočnosti relevantné na účely určenia, či boli AFZ objektívne odôvodnené.
367 Ako pritom bolo pripomenuté v bode 348 vyššie, odvolanie sa obmedzuje na právne otázky, pričom posúdenie rozhodujúcich okolností skutkového stavu, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie tohto skutkového stavu a týchto dôkazných prostriedkov tak okrem prípadu ich skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania.
368 V prejednávanej veci treba v prvom rade konštatovať, že Google a Alphabet netvrdia, že došlo k akémukoľvek skresleniu skutkového stavu alebo dôkazov preskúmaných Všeobecným súdom, s výhradou jedinej zmienky v ich písomných podaniach o skreslení dôkazov týkajúcich sa neúčinnosti ochrany ich práv duševného vlastníctva ako dôsledku opomenutia preskúmať tieto dôkazy. Vzhľadom na to, že nebol predložený žiadny dôkaz, takúto zmienku nemožno zohľadniť.
369 Ak totiž odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Skreslenie okrem toho musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 50, a z 21. decembra 2023, United Parcel Service/Komisia, C‑297/22 P, EU:C:2023:1027, bod 30).
370 V druhom rade treba uviesť, že argumenty, ktoré Google a Alphabet rozvinuli na podporu štyroch výhrad uvedených na podporu štvrtého odvolacieho dôvodu, odkazujúc na body 880, 878, 886 a 883 napadnutého rozsudku, vychádzajú z čiastočného výkladu odôvodnenia Všeobecného súdu. Google a Alphabet sa tým, že Všeobecnému súdu vytýkajú, že nezohľadnil alebo konkrétne nepreskúmal všetky skutočnosti relevantné na účely určenia, či AFZ boli objektívne odôvodnené, v konečnom dôsledku snažia spochybniť zistenia Všeobecného súdu, ku ktorým dospel v predchádzajúcich bodoch v rámci svojho posúdenia objektívnych odôvodnení DAF, ktoré tieto spoločnosti predložili.
371 Vzhľadom na to treba štvrtý odvolací dôvod zamietnuť ako neprípustný.
E. O piatom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
372 Piatym odvolacím dôvodom Google a Alphabet Všeobecnému súdu vytýkajú, že nesprávne potvrdil konštatovania uvedené v spornom rozhodnutí, týkajúce sa jediného a pokračujúceho porušenia napriek zrušeniu tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o DPP na základe portfólia.
373 Z judikatúry vyplýva, že čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie je možné len vtedy, ak sú zrušené časti oddeliteľné od zvyšku rozhodnutia. Tak to nie je v prípade, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty. Sporné rozhodnutie pritom sankcionovalo Google a Alphabet za jediné a pokračujúce porušenie pozostávajúce zo štyroch samostatných zneužití. V bode 1029 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zrušil toto rozhodnutie, pokiaľ ide o jedno z týchto štyroch zneužití, a to porušenie týkajúce sa DPP na základe portfólia, ale potvrdil uvedené rozhodnutie týkajúce sa jediného a pokračujúceho porušenia. Všeobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
374 Mal totiž posúdiť, či zrušenie jedného zo zistených porušení zmenilo podstatu konštatovaného jediného a pokračujúceho porušenia. Napadnutý rozsudok má tiež v tejto súvislosti v podstate štyri nedostatky. Po prvé nie je možné bez akéhokoľvek dôvodu nahradiť jediné a pokračujúce porušenie pozostávajúce zo štyroch samostatných, navzájom sa dopĺňajúcich a vzájomne prepojených zneužití podľa sporného rozhodnutia jediným a pokračujúcim porušením pozostávajúcim len z troch samostatných zneužití. Po druhé, hoci Všeobecný súd zrušil konštatovanie týkajúce sa DPP na základe portfólia, v bode 1018 napadnutého rozsudku zohľadnil tieto dohody ako prvky kontextu, aby potvrdil sporné rozhodnutie, pokiaľ ide o existenciu jediného a pokračujúceho porušenia. Po tretie Všeobecný súd v bode 1027 tohto rozsudku zohľadnil dohodu uzavretú medzi spoločnosťami Google a Apple o predvolenom nastavení aplikácie Google Search na prehliadači Safari s cieľom potvrdiť existenciu jediného a pokračujúceho porušenia. Táto skutočnosť však nie je relevantná, keďže nebola nikdy konštatovaná v priebehu správneho konania. Po štvrté Všeobecný súd v bode 1028 uvedeného rozsudku bezdôvodne uviedol, že praktiky spoločnosti Google boli škodlivé z hľadiska záujmu spotrebiteľov mať k dispozícii viac ako jeden zdroj na získavanie informácií na internete. V tomto smere však nebolo konštatované žiadne zistenie. Všeobecný súd sa teda neprípustným spôsobom odchýlil od konštatovaní uvedených v spornom rozhodnutí.
375 CCIA podporuje argumentáciu spoločností Google a Alphabet, najmä pokiaľ ide o tvrdenia, že Všeobecný súd nahradil odôvodnenie Komisie, ako je uvedené v spornom rozhodnutí, svojím vlastným odôvodnením.
376 Komisia tvrdí, že Všeobecný súd správne nezrušil sporné rozhodnutie v celom rozsahu. Tvrdí, že piaty odvolací dôvod je jednak neprípustný, pretože predstavuje nový odvolací dôvod, a jednak neúčinný, pretože s výnimkou zrušeného porušenia, ostatné porušenia sa naďalej považujú za porušenia. Tento odvolací dôvod je v každom prípade nedôvodný.
2. Posúdenie Súdnym dvorom
377 Piatym odvolacím dôvodom Google a Alphabet v podstate Všeobecnému súdu vytýkajú, že nevyvodil správne dôsledky zo zrušenia sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o DPP na základe portfólia. Toto rozhodnutie je totiž založené na konštatovaní jediného a pokračujúceho porušenia pozostávajúceho zo štyroch samostatných porušení, takže zrušenie jedného z jeho základných prvkov by malo viesť Všeobecný súd buď k zrušeniu konštatovania jediného a pokračujúceho porušenia, alebo k posúdeniu, či neprítomnosť tohto základného prvku zmenila podstatu tohto porušenia.
378 Na úvod, pokiaľ ide na jednej strane o údajne novosť tohto odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom Google a Alphabet v prvostupňovom konaní nespochybnili záver sporného rozhodnutia, podľa ktorého podmienky predinštalácie stanovené v DDMA, AFZ a DPP na základe portfólia predstavovali jediné a pokračujúce porušenie, ani netvrdili, že toto rozhodnutie malo byť zrušené v celom rozsahu, keďže Všeobecný súd zrušil jeden z prvkov tohto porušenia, stačí konštatovať, že týmto odvolacím dôvodom Google a Alphabet chcú pred Súdnym dvorom uplatniť dôvod vyplývajúci zo samotného napadnutého rozsudku, ktorého cieľom je z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť. Preto nemožno tento dôvod odmietnuť ako neprípustný.
379 Na druhej strane, pokiaľ ide o údajnú neúčinnosť uvedeného odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, že aj keby sa mal považovať za dôvodný, mohol by viesť len k tomu, že zostávajúce zneužitia, posudzované ako celok, nepredstavujú jediné a pokračujúce porušenie. Takéto konštatovanie teda nepostačuje na odôvodnenie zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu, keďže tieto zneužitia nie sú týmto odvolacím dôvodom dotknuté.
380 Treba však konštatovať, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd založil výpočet pokuty na predpoklade existencie jediného a pokračujúceho porušenia, samotné spochybnenie existencie takéhoto porušenia postačuje na spochybnenie časti výroku napadnutého rozsudku. Argumentáciu Komisie uvedenú v tejto súvislosti treba preto zamietnuť.
381 Pokiaľ ide o vec samu, z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušenie článku 102 ZFEÚ môže vyplývať nielen zo samostatného úkonu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokračujúceho konania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny úkonov alebo tohto pokračujúceho správania by mohli aj samé osebe a zohľadňované samostatne predstavovať porušenie tohto ustanovenia. Ak sú teda jednotlivé konania súčasťou „celkového plánu“ z dôvodu ich zhodného cieľa, ktorým je narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená posudzovať tento súbor ako celok, a to okrem iného na účely výpočtu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 258, ako aj zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, EU:C:2012:778, bod 41).
382 Na druhej strane, podľa ustálenej judikatúry je čiastočné zrušenie právneho aktu Únie možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu. Táto požiadavka by nebola splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty, čo musí byť posudzované na základe objektívneho kritéria, a nie subjektívneho kritéria spojeného s vôľou orgánu, ktorý prijal dotknutý akt (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, EU:C:2012:778, bod 38 a citovanú judikatúru).
383 V prejednávanej veci Všeobecný súd zrušil články 1, 3 a 4 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú štvrtého zneužitia v rámci jediného a pokračujúceho porušenia týkajúceho sa DPP na základe portfólia. Zohľadnil tiež toto čiastočné zrušenie, keď zmenil článok 2 tohto rozhodnutia s cieľom znížiť uloženú pokutu.
384 Hoci sa Komisii podľa Všeobecného súdu nepodarilo preukázať zneužívajúcu povahu DPP na základe portfólia, Všeobecný súd napriek tomu dospel k záveru, že konštatovanie jediného a pokračujúceho porušenia treba zachovať.
385 Pritom treba konštatovať, rovnako ako to urobil Všeobecný súd, po prvé, že vzhľadom na to, že v spornom rozhodnutí bolo každé zo sporných správaní kvalifikované ako samostatné autonómne porušenie a keďže tieto správania posudzované ako celok boli kvalifikované ako jediné a pokračujúce porušenie, spochybnenie zneužívajúcej povahy jedného z týchto správaní nemôže spochybniť zneužívajúcu povahu zostávajúcich správaní. Navyše, pokiaľ ide o zachovanie kvalifikácie týchto zostávajúcich zneužívajúcich správaní ako jediného a pokračujúceho porušenia, Všeobecný súd riadne uviedol, že čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o DPP na základe portfólia, nemá vplyv na konštatovanie existencie celkovej stratégie, do ktorej patrili tri zostávajúce porušenia.
386 Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 212 svojich návrhov, Všeobecný súd najmä v bodoch 1021 až 1023 a 1025 napadnutého rozsudku konštatoval, že skutkové okolnosti konštatovaných porušení preukazujú, že prvé až tretie sporné obmedzenie, teda viazanie aplikácie Google Search, viazanie prehliadača Chrome a DAF, ktoré boli kvalifikované ako samostatné zneužitie, boli súčasťou celkovej stratégie. Táto stratégia spočívala v spojení používania OS Android na jednej strane a určitých aplikácií a služieb na druhej strane s osobitnými podmienkami. Bola zameraná na predvídanie rozvoja mobilného internetu pri súčasnom zachovaní vlastného obchodného modelu spoločnosti Google, ktorý je založený na príjmoch, ktoré táto spoločnosť dosahuje najmä z používania jej služby všeobecného vyhľadávania. V rámci tejto celkovej stratégie realizovanej spoločnosťou Google malo preto udržanie dominantného postavenia, ktoré táto spoločnosť mala počas celého obdobia porušovania na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania, rozhodujúci význam, pričom k nemu prispeli prvé a druhé sporné obmedzenie.
387 Napriek čiastočnému zrušeniu sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o zneužívajúcu povahu DPP na základe portfólia, Všeobecný súd vzhľadom na dostupné dôkazy konštatoval, že táto celková stratégia pretrvávala a predstavovala celkový plán v zmysle judikatúry citovanej v bode 381 vyššie.
388 Oddeliteľnosť konštatovania týkajúceho sa DPP na základe portfólia teda nemožno spochybniť, takže Všeobecný súd mohol oprávnene čiastočne zrušiť sporné rozhodnutie a zároveň zachovať kvalifikáciu jediného a pokračujúceho porušenia, konštatovanú v tomto rozhodnutí.
389 Pokiaľ ide po druhé o konkrétnejšie tvrdenia uvedené spoločnosťami Google a Alphabet v rámci piateho odvolacieho dôvodu ich odvolania, treba na jednej strane spresniť, ako už bolo konštatované v bode 197 vyššie, že Všeobecný súd bol na účely potvrdenia existencie jediného a pokračujúceho porušenia oprávnený zohľadniť DPP ako relevantné prvky kontextu, a to bez ohľadu na ich zneužívajúcu povahu. Z bodu 1018 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd dospel k záveru, že DPP boli v spornom rozhodnutí správne zohľadnené ako prvky kontextu skutku na účely posúdenia účinkov vylúčenia z trhu spôsobených prvým, druhým a tretím samostatným zneužitím. Keďže Všeobecný súd v bode 1019 napadnutého rozsudku dodal, že tieto prvky kontextu sú tiež relevantné na účely posúdenia kombinovaných účinkov týchto praktík, Google a Alphabet mu nemôžu vytýkať zohľadnenie týchto skutočností.
390 Na druhej strane Google a Alphabet nemôžu Všeobecnému súdu vytýkať, že v bodoch 1027 a 1028 napadnutého rozsudku prebral prvky kontextu uvedené v spornom rozhodnutí, ako je dohoda spoločnosti Google so spoločnosťou Apple alebo obmedzená možnosť výberu používateľov vyhľadávačov. Tieto prvky kontextu sa totiž neuvádzajú ako dôkazy o existencii jediného a pokračujúceho porušenia, ale ako prvky ilustrujúce širší kontext, do ktorého patrilo sporné správanie spoločnosti Google. Uvedené skutočnosti tak len potvrdzujú závery vyvodené Komisiou a Všeobecným súdom.
391 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba piaty odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
F. O šiestom odvolacom dôvode
1. Argumentácia účastníkov konania
392 V šiestom odvolacom dôvode Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa pri výkone svojej neobmedzenej právomoci dopustil štyroch nesprávnych právnych posúdení. Tvrdia, že Všeobecný súd zvýšil výšku pokuty napriek tomu, že konštatovanie existencie jedného zo štyroch zneužití predstavujúcich jediné a pokračujúce porušenie zistené v spornom rozhodnutí, uvedené v tomto rozhodnutí, bolo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na čiastočné zrušenie článkov 1, 3 a 4 uvedeného rozhodnutia Všeobecným súdom.
393 V prvom rade rozhodnutie Všeobecného súdu zvýšiť pokutu porušilo právo spoločností Google a Alphabet na obhajobu a skreslilo dôkazy predložené Všeobecnému súdu. V druhom rade Všeobecný súd porušil prezumpciu neviny zakotvenú v článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie tým, že sa pri svojom posúdení závažnosti a dĺžky trvania jediného a pokračujúceho porušenia opieral o legitímne praktiky spoločnosti Google, ako sú DPP na základe portfólia, DPP na základe zariadenia a odmietnutie sprístupniť svoje proprietárne API vývojárom nekompatibilných odnoží OS Android. V treťom rade Google a Alphabet vytýkajú Všeobecnému súdu, že porušil zásadu ne ultra petita tým, že pri svojom posúdení kritéria závažnosti zaujal prístup, ktorý žiadny účastník konania nenavrhoval, pričom sa opieral o skutkové okolnosti extrapolované zo sporného rozhodnutia. Po štvrté a subsidiárne je pokuta takto stanovená Všeobecným súdom neprimeraná a nie je odôvodnená.
394 Google a Alphabet z toho vyvodzujú, že bod 2 výroku napadnutého rozsudku treba zrušiť. V prípade, že by Súdny dvor zamietol prvých päť odvolacích dôvodov, Súdny dvor by v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci mal znížiť pôvodnú výšku uloženej pokuty minimálne o jednu tretinu.
395 Komisia uvádza, že tento odvolací dôvod je nedôvodný.
2. Posúdenie Súdnym dvorom
396 V šiestom odvolacom dôvode Google a Alphabet tvrdia, že Všeobecný súd sa pri výkone svojej neobmedzenej právomoci dopustil štyroch nesprávnych právnych posúdení.
397 Všeobecný súd údajne porušil po prvé právo spoločností Google a Alphabet na obhajobu, po druhé prezumpciu neviny zakotvenú v článku 48 ods. 1 Charty a po tretie zásadu ne ultra petita . Po štvrté pokuta stanovená Všeobecným súdom je podľa týchto spoločností neprimeraná a neodôvodnená.
398 Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s článkom 261 ZFEÚ a článkom 31 nariadenia č. 1/2003 má Všeobecný súd, pokiaľ ide o pokuty stanovené Komisiou, neobmedzenú právomoc. Všeobecný súd je teda oprávnený, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti týchto pokút nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením, a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále, ak je mu otázka výšky pokuty predložená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06, EU:C:2007:88, body 61 a 62; z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P, EU:C:2012:738, body 123 a 124, ako aj z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia, C‑42/21 P, EU:C:2023:12, body 151 a 152).
399 V tejto súvislosti je nesporné, že Všeobecný súd je pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci viazaný určitými povinnosťami, medzi ktoré patria povinnosť odôvodnenia, ktorú má podľa článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na Všeobecný súd podľa článku 53 prvého odseku toho istého štatútu, ako aj zásada rovnosti zaobchádzania (rozsudky z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker‑Hannifin, C‑434/13 P, EU:C:2014:2456, bod 77, ako aj z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia, C‑42/21 P, EU:C:2023:12, bod 154). Tieto požiadavky má Všeobecný súd rovnako dodržiavať aj vtedy, ak sa odchýli od indikatívnych pravidiel definovaných Komisiou v jej usmerneniach pre výpočet pokút, ktorými nie sú viazané súdy Únie, ale môžu ich usmerniť pri výkone ich neobmedzenej súdnej právomoci (rozsudok z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P, EU:C:2021:214, bod 146).
400 Pokiaľ ide o dodržiavanie práva na obhajobu, z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že konania pred súdmi Únie sú kontradiktórne, pričom výkon neobmedzenej právomoci v rámci jedného z týchto konaní nie je výnimkou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 2009, Preskúmanie M/EMEA, C‑197/09 RX‑II, EU:C:2009:804, bod 58; z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 64, ako aj z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 213).
401 Hoci je nesporné, že v rámci tohto výkonu môže súd Únie zohľadniť všetky skutkové okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, bod 692, ako aj z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 78), zo zásady kontradiktórnosti vyplýva, že účastníci konania mali možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko, pokiaľ ide o stanovenie pokuty, a že Všeobecný súd nezohľadní žiadnu skutočnosť, okolnosť alebo kritérium, ktorých zohľadnenie títo účastníci konania nemohli predvídať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, EU:C:2007:88, body 70 a 82).
402 Okrem toho, pokiaľ ide o zásadu ne ultra petita , Súdny dvor opakovane rozhodol, že výkon neobmedzenej právomoci stanovenej v článku 261 ZFEÚ a v článku 31 nariadenia č. 1/2003 neznamená preskúmanie ex offo . S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo , prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti napadnutému právnemu aktu Únie a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 64; z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 213, ako aj z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, C‑617/13 P, EU:C:2016:416, bod 85). Naopak, ako bolo pripomenuté v bode 398 vyššie, keď je otázka výšky pokuty uloženej Komisiou na základe nariadenia č. 1/2003 predložená súdu Únie na posúdenie, tento súd je oprávnený nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu.
403 V prejednávanej veci žiadne z tvrdení spoločností Google a Alphabet týkajúcich sa údajného porušenia zásady ne ultra petita , ktoré treba preskúmať ako prvé, nepreukazuje, že by sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní pravidiel uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Je totiž nesporné, že Google a Alphabet vo svojej žalobe navrhli zrušenie sporného rozhodnutia a subsidiárne zrušenie alebo zníženie pokuty na základe neobmedzenej právomoci, ktorú má Všeobecný súd. Suma stanovená Všeobecným súdom, ktorá je nižšia ako suma, o ktorej rozhodla Komisia v spornom rozhodnutí, je pritom reakciou na tento návrh.
404 V druhom rade ako bolo pripomenuté v bode 401 vyššie, zo zásady kontradiktórnosti vyplýva, že Google a Alphabet mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko, pokiaľ ide o stanovenie výšky pokuty, a že Všeobecný súd nezohľadnil žiadnu skutočnosť, okolnosť alebo kritérium, ktorých zohľadnenie títo účastníci konania nemohli predvídať.
405 V prejednávanej veci Všeobecný súd najprv v bode 1085 napadnutého rozsudku konštatoval, že na rozdiel od Komisie, ktorá na účely zohľadnenia dĺžky trvania účasti spoločností Google a Alphabet na porušení použila jediný a celkový koeficient násobenia, bolo vhodnejšie zohľadniť iné parametre, aby sa lepšie zohľadnili určité osobitosti priebehu predmetného porušovania v čase, najmä vzhľadom na jeho premenlivú intenzitu.
406 Na základe tohto predpokladu následne v bode 1088 tohto rozsudku identifikoval tri rôzne obdobia od 1. januára 2011 do dátumu prijatia sporného rozhodnutia. Druhé z týchto období bolo v bode 1093 uvedeného rozsudku kvalifikované ako „rozhodujúc[e] pre rozvoj služieb vyhľadávania na internete prostredníctvom inteligentných mobilných zariadení“.
407 Napokon Všeobecný súd v bode 1094 toho istého rozsudku potvrdil, že pri stanovovaní výšky pokuty zohľadní tak dĺžku trvania jednotlivých častí jediného a pokračujúceho porušenia, ako aj rozdiely, ktoré existujú medzi obdobiami, ktoré identifikoval na účely posúdenia premenlivej intenzity účinkov tohto porušenia.
408 Všeobecný súd tak s odkazom na premenlivosť intenzity účinkov počas obdobia porušovania stanovil v bode 1099 napadnutého rozsudku výšku pokuty na 4 125 000 000 eur.
409 Ako vyplýva z bodov 1086 a 1088 napadnutého rozsudku, toto rozdelenie obdobia porušovania z dôvodu potenciálnej premenlivosti závažnosti správania dotknutého podniku je jedným zo základných parametrov metódy, ktorej použitie Všeobecný súd považoval za vhodnejšie v porovnaní s „aritmetickou a lineárnou“ metódou, ktorú Komisia vymedzila v spornom rozhodnutí.
410 Za okolností prejednávanej veci nemožno tvrdiť, že Všeobecný súd tým, že v bode 1088 napadnutého rozsudku rozhodol, že pri posudzovaní výšky pokuty bolo potrebné osobitne zohľadniť intenzitu protisúťažného správania v priebehu času, čo viedlo k identifikácii troch odlišných období, z ktorých druhé z týchto období bolo kvalifikované ako rozhodujúce, v bode 1093 tohto rozsudku porušil právo spoločností Google a Alphabet na obhajobu.
411 Hoci je Všeobecný súd pri výkone právomocí stanovených v článkoch 261 a 263 ZFEÚ povinný preskúmať každú výhradu, či už právnu alebo skutkovú, ktorá má preukázať, že výška pokuty nie je primeraná závažnosti a dĺžke trvania porušenia, nemožno mu naopak uložiť povinnosť vyzvať účastníkov konania, aby sa vyjadrili k zmene pokuty, ktorú konkrétne zamýšľa uložiť, a k presným parametrom, ktoré v tejto súvislosti zamýšľa uplatniť.
412 V každom prípade treba v prvom rade konštatovať, že z napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodov 1043, 1047 a 1099 vyplýva, že Google a Alphabet uplatňovali predmetné zneužívajúce praktiky úmyselne, teda s úplnou znalosťou účinkov, ktoré tieto praktiky mali na relevantné trhy, a že v tomto prípade išlo o celkovú stratégiu, ktorej kvalifikácia ako jediného a pokračujúceho porušenia, ako vyplýva z bodu 385 vyššie, nie je ovplyvnená pochybeniami, ktorých sa dopustila Komisia pri kvalifikácii DPP na základe portfólia.
413 V druhom rade, ako konštatoval Všeobecný súd v bode 1087 napadnutého rozsudku, zneužívajúce praktiky spoločností Google a Alphabet, uplatňované v rámci ich celkovej stratégie, sa zintenzívnili od okamihu, keď sa na aplikáciu Google Search a prehliadač Chrome začali vzťahovať podmienky predinštalácie stanovené v DDMA. Google si tým totiž zabezpečila významnú konkurenčnú výhodu na dvoch hlavných prístupových bodoch pre internetové vyhľadávanie, pričom konkurenti spoločností Google a Alphabet mohli túto konkurenčnú výhodu len ťažko kompenzovať.
414 V treťom rade z bodu 1028 napadnutého rozsudku vyplýva, že zneužívajúce praktiky spoločností Google a Alphabet poškodili záujem spotrebiteľov mať k dispozícii viac ako jeden zdroj na získavanie informácií na internete, a to najmä obmedzením vývoja vyhľadávacích služieb zameraných na segmenty spotrebiteľov, ktoré pripisovali osobitný záujem okrem iného ochrane súkromia alebo jazykovým osobitostiam v rámci EHP.
415 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku uvedeného v predchádzajúcich bodoch vyššie vyplýva, že výška pokuty stanovená Všeobecným súdom sa zakladá na skutočnostiach, ktoré boli jednak predmetom kontradiktórnej diskusie, a jednak sú – bez ohľadu na akúkoľvek prípadnú premenlivosť závažnosti správania spoločností Google a Alphabet počas obdobia porušovania – odôvodnené vzhľadom na potrebu uložiť dostatočne odstrašujúcu pokutu vzhľadom na závažnosť sankcionovaných zneužití a kontext, v ktorom k nim došlo.
416 Pokiaľ ide o primeranosť tejto sumy, Google a Alphabet tvrdia, že v skutočnosti predstavuje zvýšenie sumy uvedenej v spornom rozhodnutí, hoci táto suma mala byť znížená minimálne o jednu tretinu.
417 V tejto súvislosti stačí konštatovať, že Google a Alphabet požadujú zníženie tejto sumy minimálne o jednu tretinu bez akéhokoľvek odôvodnenia alebo vysvetlenia. Ako je však uvedené v bode 402 vyššie, prináleží odvolateľovi, aby predložil dôkazy na podporu odvolacích dôvodov, ktoré uvádza.
418 Okrem toho Všeobecný súd dôkladne vysvetlil, prečo je potrebné konštatovať existenciu jediného a pokračujúceho porušenia napriek zrušeniu zneužitia týkajúceho sa DPP, čo samo osebe predstavuje odôvodnenie obmedzeného zníženia výšky pokuty.
419 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba šiesty odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
420 Keďže sa nevyhovelo žiadnemu odvolaciemu dôvodu, treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.
VI. O trovách
421 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
422 V súlade s článkom 140 ods. 3 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní Súdny dvor môže rozhodnúť, že vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
423 Z článku 184 ods. 4 uvedeného rokovacieho poriadku vyplýva, že ak vedľajší účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie, možno mu uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania len vtedy, pokiaľ sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom. Ak sa vedľajší účastník na konaní zúčastnil, Súdny dvor môže rozhodnúť, že tento účastník bude znášať svoje vlastné trovy konania.
424 Keďže v prejednávanej veci Komisia navrhla, aby sa spoločnostiam Google a Alphabet uložila povinnosť nahradiť trovy konania a tieto spoločnosti nemali úspech vo svojich dôvodoch, treba im uložiť povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
425 ADA, CCIA, Gigaset, HMD, Opera, BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger, BEUC, FairSearch, Seznam a Verband Deutscher Zeitschriftenverleger znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Google LLC a Alphabet Inc. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
3. Application Developers Alliance, Computer & Communications Industry Association, Gigaset Communications GmbH, HMD global Oy, Opera Norway AS, BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV, Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC), FairSearch AISBL, Seznam.cz, a.s. a Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy
* Jazyk konania: angličtina.