C-743/22

DISA Suministros y Trading SLU (DISA)

proti

Agencia Estatal de Administración Tributaria,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia Z. Csehi (spravodajca), M. Ilešič, I. Jarukaitis a D. Gratsias,

generálny advokát: A. Rantos,

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis a M. Morales Puerta, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. januára 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

Smernica 2003/96

3

Odôvodnenia 2 až 5, 9, 11, 15 a 24 smernice 2003/96 stanovujú:

„(2)

Neexistencia ustanovení spoločenstva, ktoré by ukladali minimálne sadzby zdanenia na elektrinu a energetické výrobky iné, ako sú minerálne oleje, môže negatívne ovplyvniť náležité fungovanie vnútorného trhu;

(3)

(9)

členským štátom by sa mala poskytnúť pružnosť potrebná na vymedzenie a vykonávanie politík prispôsobených ich vnútroštátnym podmienkam;

…

(11)

daňové opatrenia učinené v súvislosti s vykonávaním tohto právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sú záležitosťou, o ktorej rozhodujú jednotlivé členské štáty;…

…

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zdaňujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou.“

5

Článok 2 uvedenej smernice znie:

„1. Na účely tejto smernice sa termín ‚energetické výrobky‘ uplatňuje na výrobky:

…

7

Článok 5 smernice 2003/96 stanovuje:

„Za podmienky, že odstupňované úrovne zdaňovania dodržiavajú minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou a sú zlučiteľné s právom spoločenstva, môžu ich členské štáty pod daňovým dohľadom uplatňovať v týchto prípadoch:

–

keď sú odstupňované sadzby priamo spojené s kvalitou výrobku;

–

Článok 6 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu slobodne zavádzať oslobodenie od daní alebo daňové úľavy v úrovni zdaňovania predpísanej touto smernicou buď:

a)

priamo,

b)

prostredníctvom odstupňovanej sadzby,

Článok 18 ods. 1 smernice 2003/96 stanovuje:

„Odchylne od ustanovení tejto smernice je členským štátom uvedeným v prílohe povolené ďalej uplatňovať zníženia úrovní zdanenia alebo oslobodenia stanovené v tejto prílohe.

Po prechádzajúcom preskúmaní Radou [Európskej únie] na základe návrhu [Európskej komisie] toto povolenie uplynie 31. decembra 2006 alebo dátumom určeným v prílohe II tej istej smernice.“

11

Článok 18 tejto smernice v odsekoch 7 a 8 uvádza:

„7. Portugalská republika smie na energetické výrobky a elektrinu spotrebované v autonómnych oblastiach Azory a Madeira uplatňovať úrovne zdaňovania, ktoré sú nižšie ako minimálne úrovne zdaňovania stanovené v tejto smernici, aby tak kompenzovala prepravné náklady vzniknuté v dôsledku ostrovnej a rozptýlenej povahy týchto regiónov.

Členský štát, ktorý si želá zaviesť takéto opatrenie, informuje o ňom Komisiu a tiež Komisii poskytuje všetky dôležité a potrebné informácie.

Komisia preskúma žiadosť pri zohľadnení inter alia náležitého fungovania vnútorného trhu, zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže a politík spoločenstva v oblasti zdravia, životného prostredia a dopravy.

…

3. Ak Komisia usúdi, že oslobodenia od daní alebo daňové úľavy ustanovené v odseku 1 nie sú ďalej udržateľné, najmä v zmysle spravodlivej hospodárskej súťaže alebo narušenia fungovania vnútorného trhu, alebo v zmysle politiky spoločenstva v oblastiach zdravia, ochrany životného prostredia, energie a dopravy, predloží Rade príslušné návrhy. Rada prijme jednomyseľne rozhodnutie o týchto návrhoch.“

13

Príloha II k tej istej smernici s názvom „Daňové úľavy a oslobodenia od takýchto daní uvedené v článku 18 ods. [1]“ v bode 6 tretej zarážke a bode 8 desiatej, dvanástej, trinástej a pätnástej zarážke stanovuje:

8. Taliansko:

…

–

v určitých obzvlášť znevýhodnených zemepisných oblastiach pre znížené sadzby spotrebnej dane z domáceho paliva a LPG používaných na kúrenie, ktoré sú distribuované prostredníctvom sietí takýchto oblastí, za podmienky, že sadzby sú v súlade s povinnosťami stanovenými v tejto smernici a najmä minimálnymi sadzbami spotrebnej dane;

–

…

–

pre zníženie sadzby spotrebnej dane z palivového oleja na výrobu pary a plynového oleja používaného v peciach na sušenie a ‚aktivovanie‘ molekulárnych sít v Reggio Calabria za podmienky, že sadzby sú v súlade s povinnosťami stanovenými v tejto smernici;

…“

Smernica 2008/118/ES

14

Článok 1 ods. 1 a 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS ( Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12 ) stanovuje:

15

Ley 38/1992 Impuestos Especiales (zákon č. 38/1992 o spotrebných daniach) z 28. decembra 1992 (ďalej len „zákon o spotrebných daniach“), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, v článku 50b s názvom „Daňová sadzba autonómneho spoločenstva“ stanovuje:

„1. Autonómne spoločenstvá môžu stanoviť regionálnu sadzbu spotrebnej dane z minerálnych olejov na dodatočné zdanenie výrobkov, na ktoré sa uplatňujú daňové sadzby uvedené v bodoch… a ktoré sa spotrebúvajú na ich príslušných územiach. Uplatňovanie regionálnej sadzby dane sa uskutočňuje v súlade s ustanoveniami tohto zákona a obmedzeniami a podmienkami stanovenými v predpisoch upravujúcich financovanie autonómnych spoločenstiev.

2. Regionálna sadzba dane, ktorá sa má uplatniť, je sadzba, ktorá zodpovedá autonómnemu spoločenstvu, na ktorého území sa uskutočňuje konečná spotreba zdanených výrobkov. …“

16

Článok 50b zákona o spotrebných daniach bol účinný v období rokov 2013 až 2018. S účinnosťou od 1. januára 2019 bol zrušený zákonom Ley 6/2018 de Presupuestos Generales del Estado para 2018 (zákon č. 6/2018 o všeobecnom štátnom rozpočte na rok 2018) z 3. júla 2018, ktorého dôvodová správa okrem iného uvádza:

19

Keďže DISA zaplatila spotrebnú daň z minerálnych olejov, požiadala daňovú správu o úpravu daňových priznaní dotknutých subjektov a žiadala vrátenie súm zodpovedajúcich uplatneniu regionálnej sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov.

20

Na podporu svojich návrhov DISA uviedla, že regionálna sadzba spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktorú môžu autonómne spoločenstvá stanoviť na základe článku 50b zákona o spotrebnej dani, účinného od 1. januára 2013, je v rozpore s právom Únie, keďže je v rozpore s niektorými ustanoveniami smernice 2003/96, najmä s jej článkom 5, z dôvodu, že nezodpovedá výnimkám stanoveným v tomto ustanovení na účely uplatnenia rozdielnych daňových sadzieb a že je v rozpore s cieľom jednotného zdaňovania energetických výrobkov a elektriny sledovaným touto smernicou.

21

Oficina Gestora de Impuestos Especiales de Santa Cruz de Tenerife (Úrad správy spotrebných daní Santa Cruz de Tenerife, Španielsko) tieto žiadosti zamietol z dôvodu, že mu neprináležalo rozhodnúť o otázke, či ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu porušuje alebo neporušuje právo Únie.

25

DISA podala proti rozsudku Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou) z 25. novembra 2020 kasačný opravný prostriedok na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

26

Tento súd zdôrazňuje, že výsledok sporu, o ktorom rozhoduje, závisí od výkladu smernice 2003/96 a od účinku tohto výkladu na súlad regionálnej sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov na túto smernicu.

27

Domnieva sa pritom, že ani smernica 2003/96, ani judikatúra Súdneho dvora neumožňujú poskytnúť jasný výklad tejto smernice, najmä jej článku 5, ktorý by umožnil určiť, či uvedená smernica bráni, a prípadne za akých podmienok tomu, aby sa v rámci členského štátu pre ten istý výrobok zaviedli sadzby dane z energetických výrobkov a elektriny, ktoré sú odstupňované podľa územia.

Španielska vláda sa domnieva, že položená otázka musí byť vyhlásená za neprípustnú z dôvodu jej hypotetickej povahy. Podľa neho otázka zlučiteľnosti dotknutého vnútroštátneho ustanovenia s právom Únie nebola nikdy predmetom diskusie pred súdmi rozhodujúcimi o spore vo veci samej, ani pred vnútroštátnym súdom v rámci odvolania, ktoré sa obmedzuje na otázku aktívnej legitimácie spoločnosti DISA na podanie návrhu na začatie konania o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu.

30

Podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť návrh predložený vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 12. januára 2023, DOBELES HES, C‑702/20 a C‑17/21 , EU:C:2023:1 , bod 47 , ako aj citovaná judikatúra).

31

V prejednávanej veci však položená otázka priamo súvisí s existenciou a predmetom sporu vo veci samej, keďže tento spor sa týka žiadostí o náhradu sumy zodpovedajúcej uplatneniu regionálnej sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktorú DISA zaplatila, z dôvodu, že táto sadzba je v rozpore so smernicou 2003/96, najmä s jej článkom 5.

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2003/96, najmä jej článok 5, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje autonómnym regiónom alebo spoločenstvám stanoviť rozdielne sadzby spotrebnej dane pre ten istý výrobok a rovnaké použitie v závislosti od územia, na ktorom sa výrobok spotrebuje.

35

Cieľom smernice 2003/96 je, ako vyplýva z jej odôvodnení 3 až 5 a článku 1, zaviesť harmonizovaný systém zdaňovania energetických výrobkov a elektriny [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2021, Hauptzollamt B (Fakultatívna daňová úľava), C‑100/20 , EU:C:2021:716 , bod 29 a citovanú judikatúru].

36

V rámci tohto systému táto smernica obsahuje najmä vo svojich článkoch 5 a 7, ako aj v článkoch 15 až 19 sériu ustanovení, ktoré členským štátom priznávajú súbor možností na zavedenie odstupňovaných sadzieb dane, oslobodení od daní alebo znížení spotrebných daní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou harmonizovaného systému zdaňovania zavedeného uvedenou smernicou [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2021, Hauptzollamt B (Fakultatívna daňová úľava), C‑100/20 , EU:C:2021:716 , bod 30 ]. Tieto ustanovenia svedčia o skutočnosti, že normotvorca Únie ponechal členským štátom určitú mieru voľnej úvahy v oblasti spotrebných daní v súlade s odôvodneniami 9 a 11 uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Autoservizi Giordano, C‑513/18 , EU:C:2020:59 , body 26 a 28 ).

37

Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že vôľa normotvorcu Únie prísne upraviť možnosť stanoviť odstupňované sadzby pre ten istý výrobok vyplýva z prípravných prác na smernici 2003/96. Zatiaľ čo článok 5 ods. 1 návrhu smernice Rady o reštrukturalizácii rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES C 139, 1997, s. 14 ), podľa ktorého „členské štáty môžu uplatňovať odstupňované sadzby zdaňovania podľa použitia alebo kvality výrobku za predpokladu, že tieto sadzby rešpektujú minimálne úrovne zdaňovania stanovené v tejto smernici a sú v súlade s právom Spoločenstva [ neoficiálny preklad ]“, poskytoval členským štátom pomerne široký priestor na voľnú úvahu pri určovaní sadzieb zdaňovania energetických výrobkov, tento priestor bol v priebehu legislatívneho postupu značne obmedzený. Článok 5 smernice 2003/96 totiž umožňuje členským štátom, aby pri dodržaní minimálnych úrovní zdaňovania stanovených touto smernicou, ako aj pri rešpektovaní práva Únie, stanovili rozdielne sadzby zdaňovania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v tomto článku (rozsudok zo 16. novembra 2023, Tüke Busz, C‑391/22 , EU:C:2023:892 , body 46 a 47 ).

41

Takýto výklad vyplýva, ako zdôraznil generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, z odôvodnenia 15 smernice 2003/96, ktoré stanovuje, že „za určitých okolností alebo stálych podmienok by sa mala dovoliť možnosť uplatňovania odstupňovaných vnútroštátnych úrovní zdaňovania na ten istý výrobok za podmienky, že sa dodržiavajú minimálne úrovne zdaňovania spoločenstva a pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže“.

45

V druhom rade články 7 a 15 až 18b smernice 2003/96 stanovujú možnosť členských štátov uplatňovať odstupňované sadzby, oslobodenia od dane alebo osobitné daňové úľavy pod podmienkou dodržania presných podmienok stanovených týmito ustanoveniami.

46

Treba však poznamenať, že niektoré z uvedených ustanovení povoľujú alebo povoľovali menovite uvedeným členským štátom, aby uplatňovali znížené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od dane v závislosti od územia, na ktorom sa výrobok spotrebuje.

47

Článok 18 ods. 7 prvý pododsek smernice 2003/96 stanovuje, že Portugalská republika môže na energetické výrobky a elektrinu používané v autonómnych regiónoch Azory a Madeira uplatňovať nižšie úrovne zdaňovania, ako sú minimálne úrovne zdaňovania stanovené v tejto smernici. Článok 18 ods. 8 prvý pododsek uvedenej smernice uvádza, že Helénska republika môže na rôzne energetické výrobky uplatňovať nižšie úrovne zdaňovania, ako sú minimálne sadzby stanovené v tej istej smernici, v niektorých oblastiach a na určitých ostrovoch v Egejskom mori.

51

V dôsledku toho tak z článku 5, ako aj z analýzy všetkých ustanovení smernice 2003/96, ktoré stanovujú daňové úľavy alebo oslobodenia od dane, vyplýva, že aj keď je oblasť zdaňovania energetických výrobkov a elektriny len čiastočne harmonizovaná a že táto smernica priznáva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, aby mohli vykonávať politiky prispôsobené vnútroštátnym podmienkam, nič to nemení na tom, že táto miera voľnej úvahy je ohraničená. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na dodržanie minimálnych úrovní zdanenia stanovených uvedenou smernicou, možnosti poskytnuté členským štátom zaviesť odstupňované sadzby zdanenia, oslobodenia od dane alebo daňové úľavy môžu byť vykonané len pri prísnom dodržaní podmienok stanovených relevantnými ustanoveniami smernice 2003/96.

52

Opačný výklad by zbavil akéhokoľvek potrebného účinku tak článok 5 smernice 2003/96, ako aj všetky ustanovenia tejto smernice, ktoré dávajú členským štátom možnosť uplatniť, pokiaľ sú dodržané podmienky, ktoré stanovujú, odstupňované sadzby dane.

53

V prejednávanej veci treba konštatovať, že žiadna z výnimiek stanovených smernicou 2003/96 výslovne nepovoľuje Španielskemu kráľovstvu uplatňovať na ten istý výrobok a rovnaké použitie rozdielne sadzby spotrebnej dane v závislosti od autonómnych oblastí, v ktorých sa tieto výrobky spotrebujú. Táto skutočnosť nie je spochybnená španielskou vládou, ktorá nespochybňuje ani to, že nezískala osobitnú výnimku na základe článku 19 tejto smernice na to, aby týmto autonómnym spoločenstvám umožnila stanoviť odstupňované regionálne sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov.

57

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, že takáto miera je prejavom politickej autonómie autonómnych oblastí uznanej španielskou Ústavou a chránenej článkom 4 ods. 2 ZEÚ, treba pripomenúť, že na rozdelenie právomocí v rámci členského štátu sa vzťahuje ochrana priznaná článkom 4 ods. 2 ZEÚ, podľa ktorého je Únia povinná rešpektovať národnú identitu členských štátov, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch, vrátane regionálnych a miestnych samospráv (rozsudok z 21. decembra 2016, Remondis, C‑51/15 , EU:C:2016:985 , bod 40 a citovaná judikatúra). V tejto súvislosti však stačí pripomenúť, ako bolo konštatované v bode 51 tohto rozsudku, že smernica 2003/96 umožňuje zavedenie odstupňovaných sadzieb dane, najmä podľa zemepisných kritérií, za predpokladu, že sú splnené podmienky, ktoré táto smernica stanovuje na tento účel.

58

V druhom rade španielska vláda sa zrejme domnieva, že regionálnu sadzbu spotrebnej dane z minerálnych olejov možno kvalifikovať ako dodatočnú nepriamu daň v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2008/118.

59

Podľa tohto ustanovenia však členské štáty môžu vyrubiť ďalšie nepriame dane na tovar podliehajúci spotrebnej dani pod podmienkou splnenia dvoch podmienok. Takéto dane musia jednak byť vyberané na osobitné účely a jednak tieto dane musia byť v súlade s daňovými predpismi Únie, ktoré sa uplatňujú na spotrebnú daň alebo na DPH, pokiaľ ide o určenie základu dane, ako aj na výpočet, splatnosť a kontrolu dane, pričom tieto pravidlá nezahŕňajú ustanovenia týkajúce sa oslobodení od dane.

V tejto súvislosti hoci vopred stanovené určenie príjmov z dane na financovanie právomocí, ktoré sú prenesené na miestne orgány, síce môže predstavovať okolnosť, ktorú treba zohľadniť na účely identifikovania existencie osobitného účelu, takéto určenie, ktoré je vlastne iba spôsobom vnútornej organizácie rozpočtu členského štátu, však nemôže samo osebe predstavovať dostatočnú skutočnosť, keďže každý členský štát sa môže rozhodnúť o použití príjmu z dane, bez ohľadu na sledovaný účel, na financovanie konkrétnych výdavkov. Ak by to bolo inak, akýkoľvek účel by sa mohol kvalifikovať ako osobitný účel v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2008/118, čo by zbavilo harmonizované spotrebné dane zavedené touto smernicou akéhokoľvek potrebného účinku a bolo by to v rozpore so zásadou, podľa ktorej sa výnimka, akou je tento článok 1 ods. 2, má vykladať doslovne (rozsudok z 22. júna 2023, Endesa Generación, C‑833/21 , EU:C:2023:516 , bod 40 a citovaná judikatúra).

63

Na to, aby sa daň, ktorej príjmy sú predmetom vopred určeného určenia, považovala za daň, ktorá sleduje osobitný účel v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2008/118, musí byť sama osebe zameraná na zabezpečenie uvádzaného osobitného účelu, takže existuje priama súvislosť medzi použitím príjmov a účelom dotknutého zdanenia (rozsudok z 22. júna 2023, Endesa Generación, C‑833/21 , EU:C:2023:516 , bod 41 a citovaná judikatúra).

64

Pokiaľ však takéto vopred stanovené určenie neexistuje, daň, ktorá sa vzťahuje na výrobky podliehajúce spotrebnej dani, je možné považovať za daň sledujúcu osobitný účel v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2008/118, iba ak by bol tento poplatok z hľadiska jeho štruktúry, najmä pokiaľ ide o zdaniteľnú položku alebo o sadzbu dane, vytvorený spôsobom, ktorý ovplyvňuje konanie daňovníkov tak, aby bolo možné uskutočniť stanovený osobitný účel najmä vysokým zdanením dotknutých výrobkov s cieľom odradiť od ich spotreby (rozsudok z 22. júna 2023, Endesa Generación, C‑833/21 , EU:C:2023:516 , bod 42 a citovaná judikatúra).

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, zmenená smernicou Rady 2004/74/ES z 29. apríla 2004 a smernicou Rady 2004/75/ES z 29. apríla 2004, najmä jej článok 5,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje autonómnym regiónom alebo spoločenstvám stanoviť rozdielne sadzby spotrebnej dane pre ten istý výrobok a rovnaké použitie v závislosti od územia, na ktorom sa výrobok spotrebuje, okrem prípadov stanovených na tento účel.

Podpisy