C-758/22

62022CJ0758

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 28. novembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska a menová politika – Európsky systém národných a regionálnych účtov – Požiadavky na štatistické vykazovanie pre penzijné fondy – Osobitné dôchodkové systémy pre slobodné povolania – Poistenie a povinné príspevky“

V spojených veciach C‑758/22 a C‑759/22,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko) z 27. septembra 2022 a doručené Súdnemu dvoru 15. decembra 2022, ktoré súvisia s konaniami:

proti

Deutsche Bundesbank,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia E. Regan a Z. Csehi (spravodajca),

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,

–

Deutsche Bundesbank, v zastúpení: L. Luyken, M. Mogendorf a W. Spoerr, Rechtsanwälte,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Blanc, S. Delaude a L. Mantl, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska centrálna banka (ECB), v zastúpení: S. J. Hlásková Murphy, K. Kaiser a B. van der Eem, splnomocnení zástupcovia,

Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov medzi viacerými inštitúciami sociálneho poistenia, a to na jednej strane jednak Bayerische Ärzteversorgung (Bavorský sociálny fond lekárov, Nemecko), Bayerische Architektenversorgung (Bavorský sociálny fond architektov), Bayerische Apothekerversorgung (Bavorský sociálny fond lekárnikov), Bayerische Rechtsanwalts‑ und Steuerberaterversorgung (Bavorský sociálny fond advokátov a účtovníkov), Bayerische Ingenieurversorgung‑Bau m. Psychotherapeutenversorgung (Bavorský sociálny fond stavebných inžinierov a psychoterapeutov) vo veci C‑758/22 a jednak Sächsische Ärzteversorgung (Saský sociálny fond lekárov, Nemecko) vo veci C‑759/22 a na druhej strane Deutsche Bundesbank (Nemecká spolková banka) v súvislosti s tým, či tieto inštitúcie sociálneho poistenia podliehajú povinnosti štatistického vykazovania pre penzijné fondy.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 549/2013

3

Podľa odôvodnení 1, 3, 12 a 14 nariadenia č. 549/2013:

(12)

Revidovaný európsky systém účtov zavedený týmto nariadením ([ďalej len] [‚]ESA 2010[‘]) obsahuje metodiku a program zasielania, v ktorom sa vymedzujú účty a tabuľky, ktoré majú poskytovať všetky členské štáty v stanovených lehotách. Komisia by mala uvedené účty a tabuľky dať k dispozícii používateľom v určitých dátumoch, a v prípade potreby podľa vopred oznámeného harmonogramu zverejnenia, najmä pokiaľ ide o monitorovanie hospodárskeho zbližovania a dosahovanie úzkej koordinácie hospodárskych politík členských štátov.

…

(14)

ESA 2010 má postupne nahradiť všetky ostatné systémy ako referenčný rámec spoločných štandardov, vymedzení pojmov, klasifikácií a účtovných pravidiel na zostavovanie účtov členských štátov pre potreby Únie, aby bolo možné získať výsledky, ktoré sú porovnateľné medzi členskými štátmi.“

4

Príloha A uvedeného nariadenia obsahuje v kapitole 1 s názvom „Všeobecné charakteristiky a základné princípy“ body 1.34, 1.35, 1.37 a 1.57, ktoré znejú takto:

„1.34.

Sektorové účty sa vytvárajú zaraďovaním jednotiek do sektorov, čo umožňuje vykazovať transakcie a bilančné položky účtov podľa sektorov. Vykazovanie podľa sektorov odhaľuje na účely hospodárskej a fiškálnej politiky mnohé kľúčové miery. Hlavnými sektormi sú domácnosti, verejná správa, korporácie (finančné a nefinančné), neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD) a zahraničie.

Rozlíšenie medzi trhovou a netrhovou činnosťou je dôležité. Subjekt kontrolovaný verejnou správou, ktorý je preukázateľne trhovou korporáciou, sa zaraďuje do sektora korporácií, mimo sektora verejnej správy. Úroveň deficitu a dlhu korporácie nebude preto súčasťou deficitu a dlhu verejnej správy.

1.35.

Je dôležité, aby boli stanovené jasné a spoľahlivé kritériá na zaradenie subjektov do sektorov.

Súkromná kontrola

(súkromný sektor)

Netrhová produkcia

verejná správa

NZISD

Trhová produkcia

1.

predajcovia sa snažia dlhodobo maximalizovať svoje zisky voľným predajom výrobkov a služieb na trhu komukoľvek, kto je pripravený zaplatiť požadovanú cenu;

2.

kupujúci sa snažia maximalizovať svoj úžitok pri svojich obmedzených zdrojoch tým, že si nakupujú podľa toho, ktoré produkty najlepšie spĺňajú ich potreby pri ponúkanej cene;

3.

efektívne trhy existujú tam, kde predávajúci a kupujúci majú prístup na trh a [úplné – neoficiálny preklad ] informácie o ňom. Efektívny trh môže fungovať dokonca aj v prípade, ak tieto podmienky nie sú úplne splnené.

finančné korporácie;

c)

verejná správa;

d)

domácnosti;

e)

Graf 2.1 – Zaradenie jednotiek do sektorov

2.33.

Inštitucionálne jednotky sú zoskupené do sektorov na základe typu výrobcu, ktorým sú, a v závislosti od ich hlavnej činnosti a funkcie, ktoré sa považujú za indikátory ich ekonomického správania.

2.34.

V grafe 2.1 je znázornené, ako sú jednotky zaradené do hlavných sektorov. Na určenie sektora jednotky, ktorá je rezidentská a nie je domácnosťou, je podľa diagramu potrebné určiť, či je, alebo nie je kontrolovaná verejnou správou a či je trhovým, alebo netrhovým výrobcom.

2.35.

verejná kontrola správnej rady alebo riadiaceho orgánu;

c)

verejná kontrola nad vymenovaním alebo odvolaním kľúčových zamestnancov;

…

f)

osobitné predpisy;

2.43.

V tabuľke 2.2 sú znázornené typy výrobcov a hlavné činnosti a funkcie, ktoré sú charakteristické pre každý sektor:

Tabuľka 2.2 – Typ výrobcu a hlavné činnosti a funkcie klasifikované podľa sektora

Typ výrobcu

Hlavná činnosť a funkcia

Sektor

Finančné korporácie (S.12)

Verejný netrhový výrobca

Výroba a dodávanie netrhovej produkcie pre kolektívnu a individuálnu spotrebu a realizácia transakcií zameraných na prerozdelenie národného dôchodku a bohatstva

Verejná správa (S.13)

Trhový výrobca alebo súkromný výrobca na vlastné konečné použitie

Spotreba

Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15)

…

Penzijné fondy (S.129)

2.105.

Definícia : Subsektor penzijných fondov (S.129) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku deleného sociálneho rizika a potrieb poistených osôb (sociálne poistenie). Penzijné fondy ako schémy sociálneho poistenia poskytujú príjem v dôchodku a často dávky v prípade úmrtia a zdravotného postihnutia.

2.106.

vyplatené po odchode do dôchodku alebo

c)

vyplatené po tom, ako sa poistenec stal osobou so zdravotným postihnutím.

2.108.

V niektorých krajinách možno všetky uvedené typy rizika poistiť v korporáciách poskytujúcich životné poistenie, ako aj prostredníctvom penzijných fondov. V iných krajinách sa vyžaduje, aby sa niektoré z uvedených tried rizík poistili prostredníctvom korporácií pôsobiacich v oblasti životného poistenia. V porovnaní s korporáciami pôsobiacimi v oblasti životného poistenia je pôsobenie penzijných fondov zákonom obmedzené na konkrétne skupiny zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb.

2.109.

Fondy sociálneho zabezpečenia (S.1314)

2.117.

Definícia : Subsektor fondov sociálneho zabezpečenia zahŕňa ústredné, regionálne a miestne inštitucionálne jednotky, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie sociálnych dávok a ktoré spĺňajú obidve z týchto dvoch kritérií:

a)

zo zákona alebo na základe iných právnych predpisov sú určité skupiny obyvateľstva povinné zúčastňovať sa na schéme alebo platiť príspevky a

b)

3.18.

Trhová produkcia zahŕňa:

a)

produkty predávané za ekonomicky významné ceny;

…

3.19.

Ekonomicky významná cena produktu sa definuje vo vzťahu k inštitucionálnej jednotke a [miestnej činnostnej jednotke (local kind‑of activity unit), ďalej len ‚miestna KAU‘], ktorá produkciu vytvorila. Napríklad celá produkcia podnikov nezapísaných v obchodnom registri, vlastnených domácnosťami, predaná iným inštitucionálnym jednotkám sa predáva za ekonomicky významné ceny; tým sa považuje za trhovú produkciu. V prípade produkcie ostatných inštitucionálnych jednotiek sa schopnosť vykonávať trhovú činnosť za ekonomicky významné ceny overí najmä prostredníctvom kvantitatívneho kritéria (kritérium 50 %), pričom sa použije pomer tržieb k výrobným nákladom. Na to, aby sa jednotka považovala za trhového výrobcu, musí pokrývať aspoň 50 % svojich nákladov svojimi tržbami nepretržite počas obdobia niekoľkých rokov.

…

3.24.

Definícia : Trhoví výrobcovia sú miestne KAU alebo inštitucionálne jednotky, ktorých väčšina produkcie je trhová produkcia.

Ak je miestna KAU alebo inštitucionálna jednotka trhovým výrobcom, jej hlavnou produkciou je na základe definície trhová produkcia, keďže pojem trhová produkcia sa definuje po aplikovaní princípu rozlišovania medzi trhovou produkciou, produkciou na vlastné konečné použitie a netrhovou produkciou na miestnu KAU a inštitucionálnu jednotku, ktoré uvedenú produkciu vytvorili.

…

Typ inštitucionálnej jednotky

Klasifikácia

Súkromná alebo verejná?

Nezisková inštitúcia alebo nie?

Trhový výrobca?

Typ výrobcu

1.2.1. súkromné neziskové inštitúcie

1.2.1.1. áno

1.2.1.1. – trhový

korporácie

1.2.1.2. nie

1.2.1.2. – netrhový

2.1. – trhový

korporácie

2.2. nie

2.2. – netrhový

verejná správa

3.28.

„DEFINÍCIA SEKTORA VEREJNEJ SPRÁVY

20.05.

Sektor verejnej správy (S.13) pozostáva zo všetkých jednotiek verejnej správy a všetkých netrhových neziskových inštitúcií, ktoré sú pod kontrolou jednotiek verejnej správy. Do tohto sektoru patria aj ostatní netrhoví výrobcovia uvedení v odsekoch 20.18 až 20.39.

…

Neziskové [Súkromné neziskové – neoficiálny preklad] inštitúcie zaradené do sektora verejnej správy

…

e)

vystavenie riziku.

Splnenie jediného kritéria môže stačiť na vytvorenie kontroly. Ak však nezisková inštitúcia, ktorú financuje najmä verejná správa, je naďalej schopná vo významnom rozsahu určovať svoju politiku alebo program podľa zásad uvedených v ostatných ukazovateľoch, nepovažuje sa za inštitúciu, ktorá je pod kontrolou verejnej správy. Vo väčšine prípadov viac ukazovateľov súhrnne poukáže na kontrolu. Rozhodnutie založené na týchto ukazovateľoch bude vecou úsudku.

…

Finančné sprostredkovanie a vymedzenie verejnej správy

20.32.

Penzijné fondy

20.38.

Penzijné schémy zamestnávateľov sú režimy na poskytovanie dávok starobných dôchodkov účastníkom na základe zmluvného vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec. Zahŕňajú schémy financované, nefinancované alebo čiastočne financované z fondov.

20.39.

Príspevkovo definovaná schéma financovaná z fondov, ktorá je zriadená jednotkou verejnej správy, sa nepovažuje za systém sociálneho zabezpečenia, ak verejná správa neručí za výšku splatných starobných dôchodkov a výška starobných dôchodkov je neistá, pretože závisí od výnosnosti aktív. V dôsledku toho sa jednotka, ktorá spravuje danú schému – ako aj samotný fond, ak je oddelenou inštitucionálnou jednotkou – považuje za finančnú korporáciu zaradenú do subsektora poisťovacích korporácií a penzijných fondov.

…

20.309.

Kontrola nad rezidentskou jednotkou verejného sektora sa definuje ako právomoc určovať všeobecnú politiku tejto jednotky. Je možné to realizovať priamymi právami jedinej jednotky verejného sektora alebo kolektívnymi právami viacerých jednotiek. Zohľadňujú sa tieto ukazovatele kontroly:

…

h)

Kontrola prostredníctvom nadmernej regulácie. Regulácia, ktorá je taká prísna, že v skutočnosti diktuje všeobecnú politiku podniku, je formou kontroly. Verejné orgány môžu mať v niektorých prípadoch veľkú právomoc zasahovať najmä v oblastiach, ako napríklad monopoly a privatizované služby verejného záujmu, v ktorých existuje prvok verejných služieb. Takáto regulačná účasť môže existovať v dôležitých oblastiach, ako napríklad pri určovaní cien bez toho, aby tým jednotka stratila kontrolu nad svojou všeobecnou politikou. Ak má jednotka možnosť vybrať si, či vstúpi do prísne regulovaného prostredia alebo v ňom bude fungovať, poukazuje to takisto na existenciu kontroly.

i)

„Účelom uloženia požiadaviek na štatistické vykazovanie penzijným fondom je poskytnúť [Európskej centrálnej banke (ECB)] primeranú štatistiku o finančných činnostiach subsektora penzijných fondov v členských štátoch, ktorých menou je euro…, ktoré sú vnímané ako jedno hospodárske územie. Zber štatistických informácií o penzijných fondoch je potrebný na uspokojenie pravidelných a ad hoc analytických potrieb, na podporu ECB pri vykonávaní menovej a finančnej analýzy a na prispievanie ESCB k stabilite finančného systému“.

11

Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

1.

‚penzijným fondom‘ (subsektor S.129 ESA 2010) sa rozumie finančná korporácia alebo kvázikorporácia, ktorá je zapojená hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku deleného sociálneho rizika a potrieb poistených osôb (sociálne poistenie). Penzijný fond ako schéma sociálneho poistenia poskytuje príjem v dôchodku a môže poskytovať dávky v prípade úmrtia a zdravotného postihnutia.

VersoG

12

V Bavorsku sa na inštitúcie sociálneho poistenia vzťahuje najmä § 1 Gesetz über das öffentliche Versorgungswesen (zákon o verejnom systéme sociálneho poistenia) zo 16. júna 2008 (BayGVBl. s. 182), v znení uplatňujúcom sa na skutkový stav vo veci C‑758/22 (ďalej len „VersoG“), s názvom „Právna forma, sídlo, pôsobnosť, regulačná právomoc“.

13

Ustanovenie § 9 VersoG s názvom „Zásady upravujúce obchodnej činnosti“ v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1. Inštitúcie sociálneho poistenia vykonávajú svoje činnosti na základe vzájomnosti a výlučne na verejnoprospešné účely. Sú povinné uplatňovať hospodárne a obozretné riadenie. Aktíva inštitúcií sociálneho poistenia musia byť oddelené.

(1)

zloženia, funkčného obdobia a zvolania predstavenstva a výborov;

(2)

navrhovania a zániku funkcie členov predstavenstva a ich náhradníkov…;

(3)

vzniku a zániku vzťahov členských, poistných a dôchodkových vzťahov;

3. Stanovy a ich zmeny vydáva predseda predstavenstva po schválení dozornými orgánmi a uverejňujú sa v Bayerischer Staatsanzeiger. Nadobúdajú účinnosť dňom nasledujúcim po ich uverejnení, pokiaľ nie je stanovený iný dátum.“

15

Druhá časť VersoG s názvom „Bavorský sociálny fond lekárov, Bavorský sociálny fond lekárnikov, Bavorský sociálny fond architektov, Bavorský sociálny fond stavebných inžinierov a psychoterapeutov, Bavorský sociálny fond advokátov a účtovníkov“ obsahuje kapitolu 1, nazvanú „Spoločné ustanovenia“, v ktorej sa nachádza § 28 s názvom „Úlohy“. Toto ustanovenie vo svojej tretej vete stanovuje, že „inštitúcie sociálneho poistenia musia spĺňať podmienky na oslobodenie svojich členov od povinnosti poistiť sa v zákonnom systéme dôchodkového poistenia“.

16

Ustanovenie § 30 VersoG s názvom „Vstup“ v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1. Poistenie v inštitúciách sociálneho poistenia je povinné.

je poistený v inom profesijnom systéme sociálneho poistenia.

…

3. Členovia, ktorým zanikla povinnosť byť poistení, môžu zostať poistení dobrovoľne v súlade s ustanoveniami stanov.“

17

Ustanovenie § 31 VersoG s názvom „Príspevky, prechod“ v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1. Členovia sú povinní platiť príspevky v súlade s ustanoveniami stanov. Stanovy môžu stanoviť minimálne príspevky nezávislé od príjmu. Môžu stanoviť, že na zachovanie ochrany dôchodku sa musia platiť primerané príspevky aj za obdobia bez výkonu povolania, zárobkovej činnosti alebo bez príjmu. Povinný príspevok nesmie presiahnuť hranicu, ktorá určuje oslobodenie inštitúcie sociálneho poistenia od dane z príjmov právnických osôb.

Ustanovenie § 6 Sächsisches Heilberufekammergesetz (zákon o komorách zdravotníckych povolaní spolkovej krajiny Sasko) z 24. mája 1994 (SächsGVBl. s. 935) v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci C‑759/22 (ďalej len „SächsHKaG“) s názvom „Inštitúcie sociálneho poistenia“ stanovovalo:

„1. Komory môžu svojimi stanovami založiť inštitúcie sociálneho poistenia na zabezpečenie sociálneho poistenia pre svojich členov a ich rodinných príslušníkov… Členovia komôr sú poistení inštitúciách sociálneho poistenia v súlade so stanovami.

…

3. Stanovy upravia pravidlá týkajúce sa:

(1)

úloh, školenia, zloženia, voľby a dĺžky funkčného obdobia orgánov inštitúcie sociálneho poistenia, ako aj ich právneho a mimosúdneho zastupovania, pokiaľ to ešte nie je upravené právnymi predpismi;

(5)

podmienok poistenia so spätnou účinnosťou;

(6)

povinnosti účasti poistencov, vzniku a zániku povinnosti platiť príspevky, postupu na určovanie príspevkov, ako aj splatnosti a podrobností týkajúcich sa výšky príspevkov, ktoré sa vypočítavajú v závislosti od príjmov

a)

pochádzajúcich zo samostatnej zárobkovej činnosti alebo závislej činnosti;

(8)

podmienok a výšky prípadných sankcií za omeškanie v prípade splatných príspevkov;

(9)

podmienok, za ktorých môžu byť príspevky alebo penále za omeškanie odložené, znížené alebo odpustené;

(10)

podmienok priznania a výšky dávok, starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostného dôchodku;

21

Žalobkyne vo veciach samých podali na Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Vyšší správny súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) žalobu, ktorou sa domáhali v prvom rade zrušenia týchto oznámení a subsidiárne určenia, že nepodliehajú uvedeným povinnostiam štatistického vykazovania.

22

Tento súd zamietol tieto žaloby z dôvodu, že žalobkyne vo veciach samých sú penzijnými fondmi v zmysle článku 1 bodu 1 nariadenia 2018/231, a v dôsledku toho sa na ne vzťahujú povinnosti vykazovania podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia. Podľa tohto súdu sú inštitúcie sociálneho poistenia, akými sú žalobkyne vo veciach samých, ako trhové subjekty súčasťou finančných kapitálových spoločností, a teda patria do subsektora penzijné fondy (S.129) ESA 2010 v zmysle nariadenia č. 549/2013. V rámci svojej hlavnej činnosti poskytujú služby sociálneho poistenia. Na tento účel stanovujú ceny, ktoré sú z ekonomického hľadiska významné. To isté platí pre povinné plnenia. Bez štátnej pomoci by inštitúcie sociálneho poistenia boli podľa neho nútené upravovať príspevky a dávky tak, aby zostala zachovaná ich schopnosť poskytovať dávky. V každom prípade kvalifikácia povinných dávok ako trhovej produkcie podľa neho vyplýva najmä z bodu 3.19 prílohy A k nariadeniu č. 549/2013, pretože žalobkyne vo veciach samých pokrývali počas viacerých rokov aspoň 50 % svojich nákladov predajom svojej produkcie. Uvedený súd vysvetľuje, že bod 1.37 prílohy A k tomuto nariadeniu podľa neho nebráni takejto kvalifikácii, pretože toto ustanovenie sa uplatňuje len na subjekty verejného sektora, medzi ktoré nepatria žalobkyne vo veciach samých, keďže nie sú kontrolované štátom. V dôsledku toho je podľa neho tiež vylúčené spojenie s podsektorom fondy sociálneho zabezpečenia (S.1314) ESA 2010, na ktoré sa takisto nevzťahuje informačná povinnosť. Bod 20.39 prílohy A k uvedenému nariadeniu podľa neho potvrdzuje kvalifikáciu žalobkýň vo veciach samých ako penzijných fondov. Podľa tohto ustanovenia by sa systém vopred stanovených príspevkov spravovaný verejným orgánom nemal považovať za systém sociálneho zabezpečenia, ak funguje, ako je to v prípade žalobkýň vo veciach samých, bez záruky štátu, pokiaľ ide o výšku poskytovaných dávok, a táto suma, ktorá závisí od ziskovosti spravovaných aktív, je nevyhnutne neistá.

26

Tento súd zdôrazňuje, že žalobkyne vo veciach samých sú verejnoprávne inštitúcie s právnou subjektivitou. Môžu vykonávať len činnosti vo verejnom záujme a môžu používať svoje zdroje a svoj majetok len na účely plnenia svojich úloh vo verejnom záujme. Musia znášať svoje administratívne náklady, vrátane nákladov na odmeňovanie svojich zamestnancov a na dávky poskytované oprávneným osobám, zo svojich vlastných zdrojov.

27

Vnútroštátny súd vysvetľuje, že podľa nemeckého práva veľká väčšina poistencov v systémoch žalobkýň vo veciach samých podlieha povinnej účasti z dôvodu výkonu svojho povolania v Bavorsku alebo Sasku. Keď sa skončí toto povinné poistenie, je možné zostať poistený na dobrovoľnom základe, aby bolo možné pokračovať v nadobúdaní dôchodkových práv. Žalobkyne vo veciach samých upravujú prostredníctvom svojich stanov výber príspevkov alebo odvodov na financovanie svojich úloh, ako aj podmienky, povahu, výšku a zánik dôchodkových nárokov. Sú tiež možné dobrovoľné dodatočné platby, ale sú obmedzené na povolené maximum. Žalobkyne vo veciach samých poskytujú viac ako 50 % svojich dávok svojim poistencom, ktorí sú poistení povinne.

28

Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré majú vo veciach C‑758/22 a C‑759/22 rovnaké znenie:

2.

Ide o trhovú produkciu za ekonomicky významné ceny v zmysle bodu 3.17 až 3.19 prílohy A k nariadeniu č. 549/2013 vždy vtedy, ak je ‚kritérium 50 %‘, ktoré je definované v tretej a štvrtej vete tretieho pododseku bodu 3.19 prílohy A k nariadeniu č. 549/2013, splnené nepretržite počas obdobia niekoľkých rokov aspoň polovičným pokrytím nákladov prostredníctvom predaja, alebo sa toto kritérium nemá chápať ako dostatočné (samo osebe postačujúce), ale ako nevyhnutná podmienka, ktorá pristúpi k obom podmienkam upraveným v písm. a) a b) druhej vety prvého pododseku bodu 3.19 prílohy A k nariadeniu ESA?

3.

Majú sa pri preskúmaní, či inštitucionálne jednotky sú trhoví výrobcovia podľa bodu 3.24 prílohy A k nariadeniu č. 549/2013 popri bodoch 3.17, 3.19 a 3.26 tejto prílohy zohľadniť aj dodatočné požiadavky upravené v druhom pododseku bodu 1.37 uvedenej prílohy?

4.

a)

6.

a)

Označuje pojem ‚verejná správa‘ uvedený v písm. b) bodu 2.117 a bode 17.43 prílohy A k nariadeniu č. 549/2013 len jednotlivú primárnu jednotku, alebo sa vzťahuje aj na inštitúcie sociálneho poistenia s právom na vlastnú správu a vlastné vedenie účtovníctva, ktoré sú zriadené na základe zákona, nezávislé, organizované s povinným členstvom a financované prostredníctvom príspevkov?

V prípade, ak je odpoveď kladná:

b)

Myslí sa určením príspevkov a dávok, uvedeným v písm. b) bodu 2.117 prílohy A k nariadeniu č. 549/2013, vopred stanovené určenie ich výšky, alebo postačuje, ak zákon predpisuje minimálne riziká, ktoré sa majú zaistiť, a minimálnu úroveň zabezpečenia, a tiež upravuje zásady a hranice stanovenia príspevkov, ale vymeranie príspevku a dávky v tomto rámci prenecháva inštitúcii poskytujúcej dôchodkové zabezpečenie?

Treba pripomenúť, že z odôvodnenia 14 nariadenia č. 549/2013 vyplýva, že ESA 2010 stanovuje referenčný rámec pre potreby Únie určený na zostavovanie účtov členských štátov, a najmä na vymedzenie a monitorovanie hospodárskych a sociálnych politík Únie. V tejto súvislosti by podľa odôvodnenia 3 tohto nariadenia mali byť takéto účty založené na jednom súbore zásad, ktoré neumožňujú rozdielny výklad, aby sa dosiahli porovnateľné výsledky (rozsudok z 13. júla 2023, Ferrovienord, C‑363/21 a C‑364/21 , EU:C:2023:563 , bod 64 , ako aj citovaná judikatúra).

31

Ako vyplýva z článku 1 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia, ESA 2010 upravuje metodiku uvedenú v prílohe A, týkajúcu sa spoločných štandardov, definícií, klasifikácií a účtovných pravidiel, ktorá má umožniť zostavovanie účtov a tabuliek na porovnateľných základoch pre potreby Únie.

32

Podľa bodu 1.01 tejto prílohy ESA 2010 „je medzinárodne kompatibilný účtovný rámec pre systematické a podrobné opísanie národnej ekonomiky (t. j. regiónu, krajiny alebo skupiny krajín), jeho súčastí a jeho vzťahov s ostatnými národnými ekonomikami“.

33

Subsektor penzijných fondov patrí do sektora finančných korporácií, ako to spresňuje bod 2.66 prílohy A k nariadeniu č. 549/2013. V dôsledku toho rovnako ako každá inštitucionálna jednotka tohto sektora sa penzijné fondy klasifikujú ako „trhoví výrobcovia“ v súlade s definíciou pojmu „finančné korporácie“ uvedenou v bode 2.55 tejto prílohy.

37

Pokiaľ ide o túto klasifikáciu penzijných fondov ako „trhových výrobcov“, treba zdôrazniť existenciu osobitosti charakteristickej pre činnosti týchto fondov, ktoré sú podrobne opísané v bodoch 2.105 až 2.110 uvedenej prílohy. Z bodu 2.108 tej istej prílohy totiž vyplýva, že na rozdiel od životných poisťovní „je pôsobenie penzijných fondov zákonom obmedzené na konkrétne skupiny zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb“. Subsektor penzijných fondov tak združuje finančné korporácie, ktoré nemôžu slobodne ponúkať svoje služby širokej verejnosti.

38

V prejednávanej veci z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že inštitúcie sociálneho poistenia dotknuté vo veciach samých, ktoré vykonávajú svoju činnosť v Bavorsku (vec C‑758/22) a Sasku (vec C‑759/22), zaručujú svojim poistencom dávky v prípade odchodu do starobného dôchodku, smrti a invalidného dôchodku a sú organizované na sektorovom základe v tom zmysle, že väčšina ich poistencov podlieha zákonnej povinnosti byť poistený z dôvodu výkonu určitého povolania, akým je povolanie lekára, farmaceuta, advokáta alebo architekta.

39

V prvom rade z bodov 2.105 a 2.107 tejto prílohy vyplýva, že penzijné fondy, ktorých hlavnou úlohou je poskytovanie služieb finančného sprostredkovania vyplývajúcich zo vzájomného podieľania sa na rizikách a sociálnych potrebách poistencov, zaručujú poistencovi dávky v prípade odchodu do dôchodku. Tieto finančné prostriedky môžu tiež zabezpečiť dávky poistencovi v prípade invalidity, ako aj dávky manželovi alebo manželke a deťom poistenca v prípade jeho úmrtia.

43

V druhom rade bod 2.106 tej istej prílohy uvádza, že penzijné fondy, ktoré sú odlišné od jednotiek, ktoré ich vytvorili, majú samostatnosť v rozhodovaní a vedú úplný súbor účtov.

44

V treťom rade a ako je uvedené v bode 37 tohto rozsudku, body 2.107 a 2.108 prílohy A k nariadeniu č. 549/2013 spresňujú, že na rozdiel od životných poisťovní sú penzijné fondy zo zákona povinné vyhradiť svoje služby určitým skupinám zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, ako sú okrem iného osoby vykonávajúce rovnaké povolanie.

45

Súdny dvor, ktorý bol požiadaný, aby vnútroštátnemu súdu poskytol užitočnú odpoveď, však má právomoc poskytnúť tomuto súdu usmernenie na základe informácií vyplývajúcich zo spisu v spore vo veci samej, ako aj z predložených ústnych a písomných pripomienok, ktoré vnútroštátnemu súdu umožnia rozhodnúť (rozsudok z 28. apríla 2022, SeGEC a i., C‑277/21 , EU:C:2022:318 , bod 22 , ako aj citovaná judikatúra).

49

V prejednávanej veci z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že činnosti inštitúcií sociálneho poistenia, o ktoré ide v sporoch vo veciach samých, sa vyznačujú nasledujúcimi charakteristikami.

50

Po prvé je nesporné, že tieto inštitúcie sociálneho poistenia zaručujú svojim poistencom dávky v prípade odchodu do starobného dôchodku, smrti a invalidného dôchodku.

51

54

Z toho vyplýva, že hoci činnosti inštitúcií sociálneho poistenia, o ktoré ide v sporoch vo veciach samých, skutočne vykazujú charakteristiky vymenované v bodoch 50 až 53 tohto rozsudku, čo prináleží konštatovať vnútroštátnemu súdu, tieto inštitúcie môžu byť zaradené do subsektora „penzijné fondy“ v zmysle bodu 2.105 prílohy A k nariadeniu č. 549/2013.

55

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že ustanovenia prílohy A k nariadeniu č. 549/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem „penzijné fondy“ v zmysle bodu 2.105 tejto prílohy, na ktoré sa v dôsledku toho v zásade vzťahujú požiadavky na štatistické vykazovanie stanovené nariadením 2018/231, sa vzťahuje na inštitúcie sociálneho poistenia, ktorých činnosti vykazujú všetky tieto charakteristiky:

–

tieto inštitúcie sociálneho poistenia ponúkajú dávky vzťahujúce sa na riziká odchodu do starobného dôchodku, úmrtia a invalidity,

O trovách

56

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veciach samých incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Ustanovenia prílohy A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

veľká väčšina ich členov podlieha zákonnej povinnosti byť poistený z dôvodu výkonu určitého povolania, pričom uvedené inštitúcie sociálneho poistenia nie sú v zásade oprávnené poskytovať svoje služby iným osobám,

–

výška dávok poskytovaných poistencom, ktorú orgány verejnej správy nezaručujú, závisí od výšky zaplatených príspevkov, ako aj od výnosnosti dotknutej inštitúcie sociálneho poistenia pri správe aktív.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.