C-763/22

OP,

za účasti:

Procureur de la République,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), vykonávajúca funkciu predsedníčky tretej komory, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu tretej komory, sudcovia N. Jääskinen, M. Gavalec a N. Piçarra,

generálny advokát: N. Emiliou,

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard, B. Dourthe, B. Fodda a E. Timmermans, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

–

holandská vláda, v zastúpení: J. M. Hoogveld, splnomocnený zástupca,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi ( Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 ( Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24 ) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2002/584“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestných stíhaní začatých vo Francúzsku proti OP, francúzskemu štátnemu príslušníkovi, ktorý je obvinený z nadobudnutia a držby zariadení na pozmeňovanie platobných kariet a z účasti v zločineckej organizácii v rámci falšovania platobných kariet v rokoch 2010 až 2012.

Právny rámec

Právo Únie

nakoľko zámer nahradiť systém viacstranného vydávania osôb, vychádzajúci z Európskeho dohovoru o vydávaní osôb z 13. decembra 1957, sa nemôže dostatočne dosiahnuť členskými štátmi, ktoré konajú jednostranne, a preto, vzhľadom na svoj rozsah a účinky, môže sa lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Rada môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, uvedené v článku 2 [ZEÚ] a článku 5 [ZES]; v súlade so zásadou proporcionality uvedenou v druhom z týchto článkov toto rámcové rozhodnutie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie tohto cieľa;

(8)

rozhodnutia o výkone európskeho zatykača musia podliehať dostatočným kontrolám, čo znamená, že súdny orgán členského štátu, v ktorom bola požadovaná [vyžiadaná – neoficiálny preklad ] osoba zatknutá, vydá rozhodnutie o jej vydaní.“

4

Článok 1 tohto rámcového rozhodnutia s názvom „Definícia európskeho zatykača a povinnosť vykonať ho“ stanovuje:

„1. Európsky zatykač je súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a vydať požadovanú osobu inému členskému štátu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia [s cieľom, aby iný členský štát zatkol a odovzdal vyžiadanú osobu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody – neoficiálny preklad ].

3. V prípade sporu medzi európskym zatykačom a žiadosťou o vydanie predloženou treťou krajinou [V prípade súbežnej existencie európskeho zatykača a žiadosti o vydanie predloženej treťou krajinou – neoficiálny preklad ], rozhodnutie o tom, či má prednosť európsky zatykač alebo žiadosť o vydanie, prijme príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu pri riadnom zvážení [zohľadnení – neoficiálny preklad ] všetkých okolnost[í], najmä okolností uvedených v odseku 1 a okolností uvedených v platnom dohovore.

…“

6

Článok 28 toho istého rámcového rozhodnutia, nazvaný „Odovzdanie alebo následné vydanie [Následné odovzdanie alebo vydanie – neoficiálny preklad ]“, znie:

„1. Každý členský štát môže oznámiť Generálnemu sekretariátu Rady, že vo svojich vzťahoch s inými členskými štátmi, ktoré urobia rovnaké oznámenia, bol daný súhlas na odovzdanie osoby do iného členského štátu, než je vykonávajúci členský štát, v súlade s európskym zatykačom vydaným pre trestný čin, ktorý bol spáchaný pred jeho odovzdaním, ak v konkrétnom prípade vykonávajúci súdny orgán neuvedie inak vo svojom rozhodnutí o odovzdaní.

2. V každom prípade osoba, ktorá bola odovzdaná vydávajúcemu členskému štátu [členskému štátu vydávajúcemu zatykač – neoficiálny preklad ] na základe európskeho zatykača, sa môže bez súhlasu vykonávajúceho členského štátu odovzdať do iného členského štátu, než je vykonávajúci členský štát, na základe európskeho zatykača vydaného pre akýkoľvek trestný čin spáchaný pred jej odovzdaním v nasledujúcich prípadoch:

3. Vykonávajúci súdny orgán súhlasí s odovzdaním inému členskému štátu podľa nasledujúcich pravidiel:

a)

žiadosť o súhlas sa predloží v súlade s článkom 9, spolu s informáciami uvedenými v článku 8 ods. 1 a s prekladom uvedeným v článku 8 ods. 2;

b)

súhlas sa dá, ak trestný čin, pre ktorý sa požaduje, podlieha odovzdaniu v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.

c)

7

Článok 57 ods. 2 Ley 23/2014 de reconocimiento mutuo de resoluciones penales en la Unión Europea (zákon č. 23/2014 o vzájomnom uznávaní súdnych rozhodnutí v trestných veciach v Európskej únii) z 20. novembra 2014 (BOE č. 282 z 21. novembra 2014, s. 1) stanovuje, že ak dôjde k súbehu medzi európskym zatykačom a žiadosťou o vydanie podanou tretím štátom, španielsky súdny orgán konanie preruší a postúpi všetky dokumenty ministerstvu spravodlivosti, ktoré zase predloží Rade ministrov návrh rozhodnutia o tom, či má prednosť európsky zatykač alebo žiadosť o vydanie.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

8

OP, francúzsky štátny príslušník, je trestne stíhaný za to, že sa v období od mája 2010 do januára 2012 vo Francúzsku, Rumunsku a Thajsku zúčastňoval na zločineckej organizácii s cieľom páchať trestné činy súvisiace s pozmeňovaním alebo falšovaním platobných kariet, nadobudol a mal v držbe zariadenia určené na pozmeňovanie alebo falšovanie platobných kariet a mal v držbe a používal falošné administratívne dokumenty. Tieto činy sú trestnými činmi, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najmenej päť rokov.

9

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že článok 57 španielskeho zákona č. 23/2014 stanovuje, že ak dôjde k súbehu medzi európskym zatykačom a žiadosťou o vydanie podanou tretím štátom, španielsky súdny orgán musí konanie prerušiť a postúpiť všetky dokumenty ministerstvu spravodlivosti. Rozhodnutie o tom, ktorý z týchto aktov má prednosť, prináleží Rade ministrov, a to bez možnosti podať voči nemu opravný prostriedok.

13

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 2. decembra 2022 na vnútroštátnom súde, advokát OP vyzval tento súd, aby položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa súladu španielskeho práva s ustanoveniami rámcového rozhodnutia 2002/584. Prokurátor sa domnieval, že takúto otázku nemožno položiť, keďže vnútroštátny súd nemal v rámci sporu vo veci samej oprávnený záujem na položení takejto otázky.

14

Keďže vnútroštátny súd nesúhlasí s týmto názorom, uvádza, že španielska právna úprava nezverila v prípade súbežnej existencie týchto dvoch aktov právomoc prijať rozhodnutie o tom, či má prednosť európsky zatykač alebo žiadosť o vydanie podaná orgánmi tretieho štátu, súdnemu orgánu, ale vládnemu orgánu, v tomto prípade Rade ministrov. Takéto priznanie právomoci je v rozpore s článkami 6 a 7 rámcového rozhodnutia 2002/584, ktoré odkazujú len na súdne orgány.

15

Španielska vláda tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný. Na jednej strane sa táto vláda domnieva, že vnútroštátny súd v rozpore s požiadavkami článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora neidentifikuje španielske súdne a vládne rozhodnutia, ktoré by mohli byť dotknuté odpoveďou na prejudiciálnu otázku, ani ustanovenia rámcového rozhodnutia 2002/584, na ktoré sa tento súd pýta. Na druhej strane sa uvedená vláda domnieva, že táto otázka je hypotetická. Odpoveď na uvedenú otázku by totiž nemohla prispieť k vyriešeniu sporu vo veci samej, keďže by sa týkala zlučiteľnosti španielskeho procesného mechanizmu s týmto rámcovým rozhodnutím.

18

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie, že návrh na začatie prejudiciálneho konania nespĺňa požiadavky uvedené v článku 94 rokovacieho poriadku, z tohto návrhu jasne vyplýva, že vnútroštátny súd má v podstate pochybnosti o zlučiteľnosti článku 57 ods. 2 španielskeho zákona č. 23/2014 s článkom 16 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584. Tento súd tiež odkazuje na rozhodnutie španielskej Rady ministrov, ktorým sa dala prednosť žiadosti o vydanie OP podanej švajčiarskymi orgánmi, pričom toto rozhodnutie bolo uvedené v uznesení, ktoré uvedenému súdu preložil Juzgado Central de Instrucción n o 3 de Madrid (Ústredný súd č. 3 v Madride) v nadväznosti na vydanie európskeho zatykača proti OP.

19

Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd dostatočne vymedzil právny a skutkový rámec, do ktorého patrí jeho žiadosť o výklad, aby umožnil Súdnemu dvoru pochopiť rozsah položenej otázky a poskytnúť mu užitočné odpovede, pričom vládam členských štátov, ako aj oprávneným subjektom uvedeným v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie umožnil uplatniť ich právo predložiť písomné pripomienky, ktoré má Súdny dvor chrániť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2023, Commune d’Ans, C‑148/22 , EU:C:2023:924 , bod 47 a citovanú judikatúru).

23

V prejednávanej veci by odpoveď Súdneho dvora na prejudiciálnu otázku mala umožniť vnútroštátnemu súdu konať so znalosťou veci a prípadne zrušiť európsky zatykač postúpený španielskym súdom.

24

Za týchto podmienok nemožno prejudiciálnu otázku považovať za hypotetickú. Návrh na začatie prejudiciálneho konania preto treba považovať za prípustný.

O zastavení konania

25

28

Podľa článku 16 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 v prípade súbežnej existencie európskeho zatykača a žiadosti o vydanie predloženej treťou krajinou rozhodnutie o tom, či má prednosť európsky zatykač alebo žiadosť o vydanie, prijme príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu pri riadnom zohľadnení všetkých okolností, najmä okolností uvedených v odseku 1 a okolností uvedených v platnom dohovore.

29

V prvom rade treba určiť, či orgán výkonnej moci môže spadať pod pojem „príslušný orgán“ v zmysle tohto ustanovenia.

30

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade súbežnej existencie prijíma rozhodnutie o tom, či má prednosť európsky zatykač alebo žiadosť o vydanie, „príslušný orgán“ vykonávajúceho členského štátu, pričom tento pojem môže v zásade zahŕňať všetky vnútroštátne orgány vrátane orgánu výkonnej moci.

34

Rovnako ako článok 16 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, aj článok 28 ods. 4 tohto rámcového rozhodnutia priznáva rozhodovaciu právomoc „príslušnému orgánu“, ak sa predmetné rozhodnutie týka žiadosti o vydanie, a nie dotknutému súdnemu orgánu, ako je to v situáciách, keď ide len o jeden alebo viac európskych zatykačov. Tento pojem „príslušný orgán“ je výrazom miery voľnej úvahy ponechanej členským štátom na označenie orgánu, ktorý má prijímať rozhodnutia týkajúce sa žiadosti o vydanie.

35

Takýto výklad článku 16 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 napokon potvrdzujú ciele sledované týmto rámcovým rozhodnutím.

36

Toto rozlíšenie medzi pojmom „súdny orgán“ a pojmom „príslušný orgán“, zavedené rámcovým rozhodnutím 2002/584, je vysvetlené tým, že – ako vyplýva z jeho odôvodnení 5 a 8 – cieľom tohto rámcového rozhodnutia je najmä vytvoriť zjednodušený postup pre situácie týkajúce sa výlučne odovzdávania osôb odsúdených alebo podozrivých z porušenia trestného zákona v rámci súdnej spolupráce v Únii stanovenej uvedeným rámcovým rozhodnutím, a nie harmonizovať vydávacie postupy.

40

Ako uviedol generálny advokát v bode 68 svojich návrhov, normotvorca Únie tým, že ponechal členským štátom širokú mieru voľnej úvahy na určenie orgánu povereného v prípade súbežnej existencie európskeho zatykača a žiadosti o vydanie prijať rozhodnutie o tom, či má prednosť európsky zatykač alebo žiadosť o vydanie, zohľadnil skutočnosť, že takéto rozhodnutie sa môže v súlade s osobitosťami vnútroštátnych systémov zakladať na úvahách, ktoré nemajú výlučne súdny charakter.

41

V tejto súvislosti článok 16 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 stanovuje, že príslušný orgán prijme rozhodnutie o tom, či má prednosť európsky zatykač alebo žiadosť o vydanie, pri riadnom zohľadnení všetkých okolností prípadu, najmä okolností uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, teda relatívnej závažnosti a miesta spáchania trestných činov, dátumov európskeho zatykača a žiadosti o vydanie, ako aj okolností uvedených v dohovoroch uplatniteľných na predmetnú žiadosť o vydanie. Uvedené ustanovenie tým, že odkazuje na kritériá uvedené v tomto odseku 1 stanovené pre prípad viacnásobných európskych zatykačov a zároveň na kritériá stanovené dohovormi uplatniteľnými na žiadosti o vydanie, zakotvuje voľbu normotvorcu Únie zohľadniť, že rozhodnutie o prednosti môže byť prijaté orgánom výkonnej moci, pokiaľ sa môže zakladať na úvahách, ktoré nemajú výlučne súdnu povahu.

42

Článok 16 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 sa má preto vykladať v tom zmysle, že orgán výkonnej moci môže mať v prípade súbežnej existencie európskeho zatykača a žiadosti o vydanie právomoc prijať rozhodnutie o tom, či má prednosť jeden alebo druhý z týchto aktov.

46

Vzhľadom na právo osoby, ktorej sa rozhodnutie o prednosti týka, nebyť predmetom rozhodnutia prijatého v rozpore s touto mierou voľnej úvahy, z článku 47 prvého odseku Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) vyplýva, že členské štáty musia v prospech tejto osoby stanoviť možnosť účinného súdneho prostriedku nápravy umožňujúceho zaručiť dodržanie požiadaviek uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

47

V prípade neexistencie spresnení o procesných podmienkach prijatia rozhodnutia o prednosti na jednej strane a o takomto súdnom prostriedku nápravy na druhej strane prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie upravil procesné podmienky takéhoto prostriedku nápravy a všeobecnejšie procesné podmienky, ktoré sú určené na úpravu situácií súbežnej existencie európskeho zatykača a žiadosti o vydanie.

48

Hoci si podľa tejto zásady členské štáty zachovávajú možnosť prijať v tejto súvislosti pravidlá, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch ukázať ako odlišné, musia dbať na to, aby tieto pravidlá nebránili požiadavkám vyplývajúcim z rámcového rozhodnutia 2002/584 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2021, Openbaar Ministerie (Právo byť vypočutý vykonávajúcim súdnym orgánom), C‑428/21 PPU a C‑429/21 PPU , EU:C:2021:876 , bod 60 , ako aj citovanú judikatúru].

52

Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 91 svojich návrhov, takéto rozhodnutie o prednosti môže mať významný vplyv na právnu situáciu dotknutej osoby. Ak by sa napríklad dala prednosť žiadosti o vydanie bez toho, aby rozhodnutie o prednosti mohlo byť predmetom prostriedku nápravy, viedlo by to k tomu, že prípadné riziko zásahu do práv a základných slobôd dotknutej osoby zakotvených v Charte by sa mohlo ignorovať, keďže v prevažnej väčšine situácií konanie o vydaní nepatrí do pôsobnosti práva Únie.

53

V prejednávanej veci treba uviesť, že na pojednávaní, ktoré sa konalo pred Súdnym dvorom, španielska vláda na rozdiel od predpokladov vnútroštátneho súdu uvedených v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedla, že proti rozhodnutiam o prednosti prijatým Radou ministrov možno podať opravný prostriedok v medziach diskrečnej právomoci, ktorá jej je zverená.

54

V tejto súvislosti – ako vyplýva z bodu 45 tohto rozsudku – príslušný orgán uvedený v článku 16 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 síce má pri prijímaní rozhodnutia o prednosti určitú mieru voľnej úvahy, táto miera voľnej úvahy je obmedzená povinnosťou „riadne“ zohľadniť všetky okolnosti uvedené v tomto ustanovení, takže príslušný orgán je povinný odôvodniť prijaté rozhodnutie, aby sa dotknutej osobe umožnil výkon jej práva na prostriedok nápravy. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že účinnosť súdneho prostriedku nápravy zaručená v článku 47 prvom odseku Charty vyžaduje, aby dotknutá osoba mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej [pozri v tomto zmysle rozsudok 25. apríla 2024, NW a PQ (Klasifikované informácie), C‑420/22 a C‑528/22 , EU:C:2024:344 , bod 81 , ako aj citovanú judikatúru].

Článok 16 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

orgán výkonnej moci môže v prípade súbežnej existencie európskeho zatykača a žiadosti o vydanie rozhodnúť o tom, ktorý z týchto aktov má prednosť. Proti takémuto rozhodnutiu musí byť prípustný účinný súdny prostriedok nápravy za procesných podmienok, ktorých určenie prináleží členským štátom.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.