C-767/22

62022CJ0767

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 4. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v trestných veciach – Konfiškácia príjmov, prostriedkov a majetku z trestnej činnosti – Rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV – Smernica 2014/42/EÚ – Pôsobnosť – Vnútroštátne trestné konanie, ktoré môže viesť ku konfiškácii nezákonne nadobudnutého majetku – Nezistenie trestného činu – Konfiškácia bez odsúdenia – Iné dôvody ako nevyhovujúci zdravotný stav alebo útek“

V spojených veciach C‑767/22, C‑49/23 a C‑161/23,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd, Lotyšsko) z 8. decembra 2022, 31. januára a 14. marca 2023 a doručené Súdnemu dvoru 12. decembra 2022, 1. februára a 16. marca 2023, ktoré súvisia s konaniami:

1Dream OÜ,

Produktech Engineering AG,

BBP,

Polaris Consulting Ltd (C‑49/23),

VL,

ZS,

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen (spravodajca), sudcovia T. von Danwitz, A. Kumin a I. Ziemele,

generálny advokát: P. Pikamäe,

tajomníci: I. Illéssy a S. Spyropoulos, referenti,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. apríla 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

AZ, v zastúpení: R. Valdemārs, advokāts,

–

Produktech Engineering AG, v zastúpení: T. Krūmiņš a L. Liepa, advokāti,

–

BBP, v zastúpení: A. Rasa, advokāts,

–

Lireva Investments LTD, v zastúpení: A. Rasa, advokāts,

–

VI, v zastúpení: D. Siliņa, advokāte,

–

FORTRESS FINANCE Inc., v zastúpení: L. Baltiņa, advokāta palīdze,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti ( Ú. v. EÚ L 68, 2005, s. 49 ), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 39 ) a zásady prednosti práva Únie.

2

Tieto návrhy boli podané v rámci ústavných sťažností, ktoré podali 1Dream OÜ, DS, DL, VS, JG (C‑767/22), AZ, 1Dream, Produktech Engineering AG, BBP, Polaris Consulting Ltd (C‑49/23), VL, ZS, Lireva Investments LTD, VI a FORTRESS FINANCE Inc. (C‑161/23), ktoré sa týkajú ústavnosti vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa konania o konfiškácii majetku.

Smernica 2014/42

4

Odôvodnenia 5, 15, 16, 21 a 22 smernice 2014/42 stanovujú:

„(5)

Prijatím minimálnych pravidiel sa aproximujú režimy členských štátov v oblasti zaisťovania a konfiškácie, čím sa posilní vzájomná dôvera a účinná cezhraničná spolupráca.

…

Rozšírená konfiškácia by mala byť možná v prípadoch, keď je súd presvedčený, že dotknutý majetok pochádza z trestnej činnosti. To neznamená, že sa musí preukázať, že dotknutý majetok pochádza z trestnej činnosti. Členské štáty môžu stanoviť, že by napríklad postačovalo, ak súd zváži pravdepodobnosť alebo sa odôvodnene domnieva, že je značne pravdepodobnejšie, že dotknutý majetok bol získaný z trestnej činnosti ako z inej činnosti. V tejto súvislosti musí súd zvážiť konkrétne okolnosti veci vrátane skutočností a dostupných dôkazov, na základe ktorých možno vydať rozhodnutie o rozšírení konfiškácie. Skutočnosť, že majetok osoby je neprimeraný k jeho zákonnému príjmu, by mohla spolu s ostatnými skutočnosťami viesť k záveru súdu, že majetok pochádza z trestnej činnosti. Členské štáty by tiež mohli stanoviť požiadavku týkajúcu sa určitého obdobia, počas ktorého by sa majetok mohol považovať za majetok pochádzajúci z trestnej činnosti.

(22)

V tejto smernici sa ustanovujú minimálne pravidlá. To nebráni členským štátom, aby vo svojom vnútroštátnom práve stanovili širšie právomoci, napríklad aj vo vzťahu k svojim normám o dokazovaní.“

5

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„1. Touto smernicou sa ustanovujú minimálne pravidlá pre zaisťovanie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie a pre konfiškáciu majetku v trestných veciach.

2.

‚majetok‘ je majetok akéhokoľvek druhu bez ohľadu na to, či je hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, a právne listiny alebo nástroje, ktoré potvrdzujú vlastnícke alebo iné právo k tomuto majetku;

3.

‚prostriedky‘ sú akýkoľvek majetok, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, použitý alebo určený na spáchanie trestného činu alebo trestných činov;

4.

‚konfiškácia‘ je konečné odňatie majetku nariadené súdom v súvislosti s trestným činom;

2. Ak konfiškácia na základe odseku 1 nie je možná, a to aspoň v prípadoch, keď je táto nemožnosť spôsobená nevyhovujúcim zdravotným stavom alebo útekom podozrivej alebo obvinenej osoby, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili konfiškáciu prostriedkov a príjmov v prípadoch, keď sa začalo trestné konanie vo veci trestného činu, ktorý pravdepodobne priamo alebo nepriamo viedol k hospodárskemu prospechu a takéto konanie mohlo viesť k odsúdeniu v trestnom konaní, ak by sa podozrivá alebo obvinená osoba mohla zúčastniť konania.“

8

Článok 5 smernice 2014/42, nazvaný „Rozšírená konfiškácia“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia úplnú alebo čiastočnú konfiškáciu majetku vo vlastníctve osoby odsúdenej za trestný čin, ktorý môže viesť priamo alebo nepriamo k hospodárskemu prospechu, ak je súd na základe okolností prípadu vrátane konkrétnych skutočností a dostupných dôkazov, ako napríklad, že hodnota majetku je neprimeraná k zákonnému príjmu odsúdenej osoby, presvedčený, že dotknutý majetok je získaný z trestnej činnosti.“

9

Článok 6 tejto smernice s názvom „Konfiškácia majetku tretích osôb“ v odseku 1 stanovuje:

11

Článok 14 ods. 1 tej istej smernice spresňuje:

„Prvé štyri zarážky článku 1 a článok 3 rámcového rozhodnutia [2005/212] sa nahrádzajú touto smernicou pre členské štáty viazané touto smernicou…“

Nariadenie (EÚ) 2018/1805

12

Odôvodnenie

13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu ( Ú. v. EÚ L 303, 2018, s. 1 ) znie takto:

Ustanovenie § 124 ods. 6 Kriminālprocesa likums (Trestný poriadok) z 21. apríla 2005 ( Latvijas Vēstnesis , 2005, č. 74), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „Trestný poriadok“), stanovuje, že v trestnom konaní a v konaniach týkajúcich sa nezákonne nadobudnutého majetku sa dôkazy týkajúce sa nezákonného pôvodu majetku považujú za preukázané, ak v priebehu predkladania dôkazov existujú dôvody domnievať sa, že majetok má s najväčšou pravdepodobnosťou pôvod v trestnej činnosti, a nie zákonný pôvod.

15

Ustanovenie § 125 ods. 3 tohto zákona stanovuje, že majetok, ktorý bol predmetom legalizácie príjmov z trestnej činnosti, sa považuje za nezákonne nadobudnutý, ak osoba, ktorá je účastníkom trestného konania, nie je schopná poskytnúť dôveryhodné vysvetlenie, pokiaľ ide o zákonný pôvod majetku, a ak všetky dôkazy umožňujú osobe zodpovednej za konanie predpokladať, že tento majetok má s najväčšou pravdepodobnosťou nezákonný pôvod.

16

Ustanovenie § 126 ods. 3 1 uvedeného zákona stanovuje:

„Ak osoba zúčastnená na trestnom konaní tvrdí, že majetok nemožno považovať za nadobudnutý nezákonne, prináleží jej preukázať zákonnosť pôvodu majetku. Ak neposkytne spoľahlivé informácie o zákonnosti pôvodu majetku v stanovenej lehote, bude jej odopretá možnosť získať náhradu škody spôsobenej obmedzeniami používania jej majetku v rámci trestného konania.“

predloženie trestnej veci súdu v dohľadnej dobe (v primeranej lehote) je z objektívnych dôvodov nemožné alebo môže spôsobiť značné neodôvodnené náklady.“

18

Ustanovenie § 627 ods. 1 až 5 Trestného poriadku stanovuje:

„1. Za podmienok uvedených v § 626 tohto zákona osoba zodpovedná za konanie prijme rozhodnutie o začatí stíhania vo veci nezákonného nadobudnutia majetku a o zaslaní informácií o nezákonne nadobudnutom majetku súdu.

2. Osoba zodpovedná za konanie vo svojom rozhodnutí uvedie:

(1)

v prípade potreby poškodeného.

3. Rozhodnutie a prílohy sa zašlú (pilsētas) tiesa [okresný (mestský) súd].

4. Na spisový materiál v konaní týkajúcom sa nezákonne získaného majetku sa vzťahuje dôvernosť vyšetrovania a môže doň nahliadnuť osoba zodpovedná za konanie, prokurátor a súd, ktorý vec prejednáva. Osoby uvedené v § 628 tohto zákona môžu získať prístup k spisovému materiálu s povolením osoby zodpovednej za konanie v rozsahu, ktorý určí táto osoba.

5. Rozhodnutie osoby zodpovednej za konanie, ktorým sa zamietne žiadosť o prístup k spisovému materiálu, možno napadnúť na rajona (pilsētas) tiesa [okresný (mestský) súd], ktorý rozhoduje v konaní týkajúcom sa nezákonne získaného majetku. Súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhovie žiadosti, alebo ju úplne alebo čiastočne zamietne. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Tento súd si môže na účely rozhodnutia o tom, či prístup k spisovému materiálu ohrozuje základné práva iných osôb alebo verejný záujem, alebo bráni dosiahnutiu cieľa trestného konania, vyžiadať spisový materiál v trestnom konaní a nahliadnuť doň.“

19

Podľa § 628 tohto zákona:

(1)

či bol majetok nadobudnutý nezákonne alebo súvisí s trestným činom,

(2)

či existujú informácie týkajúce sa vlastníka alebo oprávneného držiteľa majetku,

(3)

či má osoba legitímne právo na majetok,

Vec C‑767/22

23

V trestných konaniach začatých v rokoch 2019 a 2020, najmä z dôvodu legalizácie príjmov z trestnej činnosti vo veľkom rozsahu, boli zaistené finančné prostriedky, finančné nástroje a nehnuteľnosti patriace spoločnosti 1Dream, ako aj DS, DL, VS a JG.

24

Tieto trestné konania boli v čase podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania stále v štádiu vyšetrovania.

25

Keďže sa 1Dream, DS, DL, VS a JG domnievali, že režim stanovený v § 627 ods. 4 a 5 Trestného poriadku ich znevýhodňuje voči osobe zodpovednej za konanie, podali proti týmto ustanoveniam na Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd, Lotyšsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ústavné sťažnosti, pričom tvrdili, že tieto ustanovenia sú v rozpore s právom na spravodlivý proces, ako je zakotvené v článku 92 prvej vete lotyšskej Ústavy v spojení s rámcovým rozhodnutím 2005/212 a smernicou 2014/42.

29

Na účely rozhodnutia o týchto ústavných sťažnostiach sa vnútroštátny súd v prvom rade pýta na uplatniteľnosť rámcového rozhodnutia 2005/212 a smernice 2014/42 na konanie v oblasti nezákonne nadobudnutého majetku upravené v § 626 ods. 1 Trestného poriadku.

30

Tento súd v tejto súvislosti spresňuje, že trestné činy stíhané v prebiehajúcom trestnom konaní, ktoré sa líši od konania týkajúceho sa nezákonne nadobudnutého majetku, patria medzi trestné činy uvedené v článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2005/212 a v článku 3 smernice 2014/42.

31

Konanie vo veci nezákonne nadobudnutého majetku sa začne na základe rozhodnutia osoby zodpovednej za konanie tak, že sa zo spisu trestného konania oddelia materiály týkajúce sa majetku, ktorý je predmetom konania o nezákonne nadobudnutom majetku, ak sa táto osoba domnieva, že na jednej strane súhrn dôkazov nasvedčuje, že majetok bol nadobudnutý nezákonne alebo súvisí s trestným činom, a na druhej strane, že predloženie veci súdu v dohľadnej budúcnosti alebo v primeranej lehote je z objektívnych dôvodov nemožné alebo by mohlo viesť k značným a neodôvodneným nákladom.

35

Za týchto okolností sa osoba zodpovedná za konanie môže rozhodnúť postúpiť vec súdu, ktorý potom určí len to, či bol majetok nadobudnutý nezákonne alebo či súvisí s trestným činom. Po tom, ako súd, ktorému bola vec predložená, rozhodne o tejto otázke, sa táto otázka považuje za právoplatne rozhodnutú a už sa nerieši v trestnom konaní, počas ktorého sa začalo konanie o nezákonne nadobudnutom majetku.

36

Ak by sa rámcové rozhodnutie 2005/212 alebo smernica 2014/42 mali považovať za uplatniteľné v prejednávanej veci, vnútroštátny súd sa na druhej strane pýta na rozsah práva osoby, ktorej majetok je predmetom konania o nezákonne nadobudnutom majetku, na prístup k spisu o tomto konaní, a prípadne na možnosť zachovať časové účinky ustanovení, ktoré považuje za nezlučiteľné s právom Únie.

37

Má sa zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby Ústavný súd členského štátu, ktorý prejednáva návrh na určenie protiústavnosti podaný proti vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú s právom Únie, rozhodol, že sa uplatní zásada právnej istoty a že právne účinky tejto právnej úpravy budú zachované počas obdobia, počas ktorého bola táto právna úprava účinná?“

Vec C‑49/23

38

V rámci trestných konaní začatých v rokoch 2012 až 2020 v súvislosti s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti vo veľkom rozsahu bol zaistený nehnuteľný majetok patriaci AZ a finančné prostriedky spoločností 1Dream, Produktech Engineering, BBP a Polaris Consulting.

39

Tieto trestné konania boli ku dňu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania stále vo fáze vyšetrovania.

43

Keďže proti rozhodnutiam Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesas kolēģija (Krajský súd Riga, trestnoprávne kolégium) sa podľa § 631 ods. 3 Trestného poriadku nemožno odvolať, AZ a 1Dream, Produktech Engineering, BBP a Polaris Consulting podali ústavné sťažnosti na Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd), ktorý je vnútroštátnym súdom, pričom uviedli, že ustanovenia, ktoré bránia takémuto odvolaniu, nie sú v súlade s právom na spravodlivý proces, ako je zakotvené v článku 92 prvej vete lotyšskej Ústavy v spojení s rámcovým rozhodnutím 2005/212 a smernicou 2014/42.

44

S cieľom rozhodnúť o týchto ústavných sťažnostiach vnútroštátny súd v prvom rade položil otázky týkajúce sa uplatniteľnosti rámcového rozhodnutia 2005/212 a smernice 2014/42 v rovnakom zmysle, ako sú zhrnuté v bodoch 29 až 35 tohto rozsudku.

45

Ak by sa uvedené rámcové rozhodnutie alebo uvedená smernica považovali za uplatniteľné v prejednávanej veci, vnútroštátny súd sa domnieva, že by bolo vhodné v druhom rade určiť, či článok 47 Charty a článok 8 ods. 6 uvedenej smernice vyžadujú, aby bolo zaručené právo na odvolanie proti príkazu na konfiškáciu prijatému po prvýkrát v odvolacom konaní, a prípadne preskúmať zachovanie časových účinkov ustanovení, ktoré by považoval za nezlučiteľné s právom Únie.

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, je právna úprava, ktorá nestanovuje, že osoby, ktoré majú určitú súvislosť s majetkom, majú právo podať opravný prostriedok proti príkazom na konfiškáciu, v súlade s článkom 47 Charty a s článkom 8 ods. 6 druhou vetou smernice 2014/42?

4.

Má sa zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby Ústavný súd členského štátu, ktorý prejednáva návrh na určenie protiústavnosti podaný proti vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú s právom Únie, rozhodol, že sa uplatní zásada právnej istoty a že právne účinky tejto právnej úpravy budú zachované počas obdobia, počas ktorého bola táto právna úprava účinná?“

Vec C‑161/23

47

V rámci týchto konaní VL, ZS, Lireva Investments, VI a FORTRESS FINANCE poskytli buď uvedenej osobe zodpovednej za konanie, alebo súdom, na ktoré bol podaný návrh, informácie o zákonnosti pôvodu ich majetku. Uvedené súdy právoplatnými rozhodnutiami vo všetkých konaniach týkajúcich sa nezákonne nadobudnutého majetku konštatovali, že finančné prostriedky a nehnuteľný majetok, o ktoré ide vo veci samej, boli nadobudnuté nezákonne. Tieto finančné prostriedky a nehnuteľnosti boli preto skonfiškované a prevedené do štátneho rozpočtu.

51

Vzhľadom na to, že pravidlá dokazovania stanovené v § 124 ods. 6, § 125 ods. 3 a § 126 ods. 3 1 Trestného poriadku nezaručujú rovnosť zbraní v trestnom konaní a porušujú zásadu prezumpcie neviny, VL, ZS, Lireva Investments, VI a FORTRESS FINANCE podali ústavné sťažnosti proti tejto úprave na Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd), ktorý je vnútroštátnym súdom, pričom tvrdili, že tento režim nie je v súlade s právom na spravodlivý proces a prezumpciou neviny, ako sú zakotvené v článku 92 prvej a druhej vete lotyšskej Ústavy v spojení s rámcovým rozhodnutím 2005/212 a smernicou 2014/42.

52

S cieľom rozhodnúť o týchto ústavných sťažnostiach vnútroštátny súd najprv položil otázky o uplatniteľnosti rámcového rozhodnutia 2005/212 a smernice 2014/42 v rovnakom zmysle, ako sú zhrnuté v bodoch 29 až 35 tohto rozsudku.

53

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, možno konštatovať, že vnútroštátna právna úprava týkajúca sa preukázania toho, či majetok pochádza z trestnej činnosti v konaniach týkajúcich sa nezákonne získaného majetku, ktorá je stanovená v sporných ustanoveniach, je zlučiteľná s právom na spravodlivý proces zakotveným v článkoch 47 a 48 Charty a v článku 8 ods. 1 smernice 2014/42?

3.

Má sa zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby Ústavný súd členského štátu, ktorý prejednáva návrh na určenie protiústavnosti podaný proti vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú s právom Únie, rozhodol, že sa uplatní zásada právnej istoty a že právne účinky tejto právnej úpravy budú zachované počas obdobia, počas ktorého bola táto právna úprava účinná?“

55

Vzhľadom na vzájomnú súvislosť vecí C‑767/22, C‑49/23 a C‑161/23 je vhodné ich spojiť na účely vyhlásenia rozsudku.

Skutočnosti nasledujúce po podaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania

Podaniami, ktoré boli doručené do kancelárie Súdneho dvora 26. augusta a 4. septembra 2024, JG a VL požiadali o opätovné začatie ústnej časti konania.

59

Na podporu týchto návrhov JG a VL tvrdia, že návrhy generálneho advokáta sa týkajú skutočností, ktoré neboli prejednané pred Súdnym dvorom a ktoré môžu mať významný vplyv na rozhodnutie, ktoré má Súdny dvor prijať v prejednávaných veciach.

60

JG na jednej strane odkazuje na určité skutočnosti uvedené v týchto návrhoch na účely výkladu článku 8 ods. 6 druhej vety smernice 2014/42, ku ktorým sa dotknuté osoby nevyjadrili. Na druhej strane JG uvádza, že výklad tohto ustanovenia môže mať vplyv aj na výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260 z 24. apríla 2024 o vymáhaní majetku a konfiškácii (Ú. v. EÚ L 2024/1260). Prijatie tejto smernice, ku ktorému došlo po pojednávaní, však podľa jeho názoru predstavuje nový prvok vo veci.

61

Okrem toho podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát konajúci nestranne a nezávisle predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k týmto návrhom generálny advokát dospel. V dôsledku toho nesúhlas účastníka konania s návrhmi generálneho advokáta bez ohľadu na otázky, ktoré v nich skúmal, nemôže byť sám osebe dôvodom opodstatňujúcim opätovné otvorenie ústnej časti konania (rozsudok z 31. januára 2023, Puig Gordi a i., C‑158/21 , EU:C:2023:57 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

65

67

Súdny dvor sa napokon domnieva, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na vydanie rozhodnutia.

68

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že neexistujú dôvody na nariadenie opätovného začatia ústnej časti konania.

O prejudiciálnych otázkach

O prvých otázkach vo veciach C‑767/22, C‑49/23 a C‑161/23

71

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto potrebné konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojimi prvými otázkami vo veciach C‑767/22, C‑49/23 a C‑161/23, ktoré treba posudzovať spoločne, v podstate pýta, či sa rámcové rozhodnutie 2005/212 a smernica 2014/42 majú vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti týchto aktov spadá vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje možnosť v priebehu trestného konania, ktorého účelom je zistenie, či sa osoba dopustila trestného činu, začať konanie o konfiškácii nezákonne nadobudnutého majetku na základe informácií obsiahnutých v trestnom spise, ak sa toto konanie o konfiškácii netýka zistenia takéhoto trestného činu, a to aj keď neexistujú dôvody týkajúce sa nevyhovujúceho zdravotného stavu alebo úteku tejto osoby, ktoré by jej bránili dostaviť sa na súd.

72

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rámcové rozhodnutie 2005/212 a smernica 2014/42, ktoré v súlade so svojím článkom 14 ods. 1 čiastočne nahrádzajú ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia, sú aktmi prijatými v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. marca 2020, Agro In 2001, C‑234/18 , EU:C:2020:221 , body 52 a 53 , ako aj z 28. októbra 2021, Komisija za protivodejstvie na korupcijata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imuštestvo, C‑319/19 , EU:C:2021:883 , body 32 a 33 ).

73

Tieto akty ukladajú členským štátom povinnosť zaviesť spoločné minimálne pravidlá konfiškácie prostriedkov a príjmov z trestných činov, najmä s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie súdnych príkazov na konfiškáciu prijatých v trestnom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. marca 2020, Agro In 2001, C‑234/18 , EU:C:2020:221 , bod 56 , a z 28. októbra 2021, Komisija za protivodejstvie na korupcijata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imuštestvo, C‑319/19 , EU:C:2021:883 , bod 36 ).

77

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 2014/42 v súlade s jej článkom 1 ods. 1 v spojení s jej odôvodneniami 5 a 22 zavádza minimálne pravidlá týkajúce sa najmä konfiškácie majetku v trestných veciach.

78

Po druhé Súdny dvor rozhodol, že do minimálnych pravidiel stanovených rámcovým rozhodnutím 2005/212 a smernicou 2014/42 nepatrí vnútroštátna právna úprava týkajúca sa konfiškácie nástrojov a príjmov pochádzajúcich z nezákonných činností, ktorú nariadil súd členského štátu v rámci alebo v nadväznosti na konanie, ktoré sa netýka zistenia jedného alebo viacerých trestných činov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. marca 2020, Agro In 2001, C‑234/18 , EU:C:2020:221 , body 57 a 62 ; z 28. októbra 2021, Komisija za protivodejstvie na korupcijata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imuštestvo, C‑319/19 , EU:C:2021:883 , body 37 , 39 a 41 , ako aj z 9. marca 2023, Otdel Mitničesko razsledvane i razuznavane, C‑752/21 , EU:C:2023:179 , bod 40 ).

79

Do pôsobnosti týchto ustanovení nepatrí najmä vnútroštátne konanie, ktoré sa síce začalo na základe informácie o tom, že osoba je obvinená zo spáchania určitých trestných činov, ale jeho cieľom je výlučne zistiť, či bol majetok nadobudnutý nezákonne a prebieha nezávisle od prípadného trestného konania začatého proti údajnému páchateľovi trestných činov, ako aj od výsledku takéhoto konania, najmä od prípadného odsúdenia uvedeného páchateľa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. marca 2020, Agro In 2001, C‑234/18 , EU:C:2020:221 , bod 60 , a z 28. októbra 2021, Komisija za protivodejstvie na korupcijata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imuštestvo, C‑319/19 , EU:C:2021:883 , bod 38 ).

83

V tejto súvislosti toto ustanovenie stanovuje, že ak nie je možné vykonať konfiškáciu na základe článku 4 ods. 1 smernice 2014/42, prinajmenšom ak táto nemožnosť vyplýva z nevyhovujúceho zdravotného stavu alebo úteku podozrivej alebo obvinenej osoby, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili konfiškáciu prostriedkov alebo príjmov v prípadoch, keď sa začalo trestné konanie v súvislosti s trestným činom, ktorý by mohol priamo alebo nepriamo viesť k získaniu hospodárskeho prospechu, a ak by toto konanie pravdepodobne viedlo k odsúdeniu, ak by sa podozrivá alebo obvinená osoba mohla dostaviť na súd.

84

Ako uviedol generálny advokát v bode 27 svojich návrhov, okolnosti, za ktorých článok 4 ods. 2 smernice 2014/42 vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia umožňujúce konfiškáciu, sú vymedzené v protiklade s okolnosťami stanovenými v článku 4 ods. 1 tejto smernice.

85

Toto posledné ustanovenie sa týka konfiškácie prostriedkov a príjmov patriacich podozrivej alebo obvinenej osobe alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá hodnote týchto prostriedkov alebo príjmov, ktoré boli použité na trestný čin, za ktorý bola podozrivá alebo obvinená osoba právoplatne odsúdená, alebo z neho pochádzajú [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2021, Okrăžna prokuratura – Varna, C‑845/19 a C‑863/19 , EU:C:2021:864 , bod 55 , ako aj z 12. mája 2022, RR a JG (Zaistenie majetku tretích osôb), C‑505/20 , EU:C:2022:376 , bod 50 ].

89

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvé otázky vo veciach C‑767/22, C‑49/23 a C‑161/23 odpovedať tak, že rámcové rozhodnutie 2005/212 a smernica 2014/42 sa majú vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti týchto aktov nespadá vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje možnosť v priebehu trestného konania, ktorého účelom je zistenie, či sa osoba dopustila trestného činu, začať konanie o konfiškácii nezákonne nadobudnutého majetku na základe informácií obsiahnutých v trestnom spise, ak sa toto konanie o konfiškácii netýka zistenia takéhoto trestného činu, a to aj keď neexistujú dôvody týkajúce sa nevyhovujúceho zdravotného stavu alebo úteku tejto osoby, ktoré by jej bránili dostaviť sa na súd.

O druhých a tretích otázkach vo veciach C‑767/22, C‑49/23 a C‑161/23, ako aj o štvrtej otázke vo veci C‑49/23

90

Vzhľadom na odpoveď, ktorá bola poskytnutá na prvé otázky vo veciach C‑767/22, C‑49/23 a C‑161/23, nie je potrebné odpovedať na ďalšie otázky v týchto veciach, ktoré boli Súdnemu dvoru predložené v prípade kladnej odpovede na tieto prvé otázky, bez toho, aby bolo dotknuté zistenie vnútroštátneho súdu o možnej uplatniteľnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1 ) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1 ) na konanie vo veci samej.

O trovách

Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

do pôsobnosti týchto aktov nespadá vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje možnosť v priebehu trestného konania, ktorého účelom je zistenie, či sa osoba dopustila trestného činu, začať konanie o konfiškácii nezákonne nadobudnutého majetku na základe informácií obsiahnutých v trestnom spise, ak sa toto konanie o konfiškácii netýka zistenia takéhoto trestného činu, a to aj keď neexistujú dôvody týkajúce sa nevyhovujúceho zdravotného stavu alebo úteku tejto osoby, ktoré by jej bránili dostaviť sa na súd.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: lotyština.