C-776/22

Studio Legale Ughi e Nunziante , so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: L. Cascone, A. Clemente, F. De Filippis a A. Marega, avvocati,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: D. Hanf, R. Raponi a D. Stojanova‑Valčanova, splnomocnení zástupcovia,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

ktorého v konaní podporujú:

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. februára 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním Studio Legale Ughi e Nunziante, profesijné združenie založené podľa talianskeho práva (ďalej len „advokátska kancelária“), navrhuje zrušiť uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 10. októbra 2022, Studio Legale Ughi e Nunziante/EUIPO – Nunziante a Ughi (UGHI E NUNZIANTE) ( T‑389/22 , ďalej len napadnuté uznesenie, EU:T:2022:662 ), ktorým tento súd zamietol ako zjavne neprípustnú jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 8. apríla 2022 (vec R 407/2021‑5) týkajúceho sa konania vo veci zrušenia ochrannej známky Ughi e Nunziante (ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktorú podala táto advokátska kancelária.

Účastníka konania môže pred Súdnym dvorom zastupovať alebo mu pomáhať len advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody [o EHP].“

3

Článok 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje:

„Vec sa predkladá Súdnemu dvoru podaním písomného návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh musí obsahovať meno a bydlisko navrhovateľa, označenie podpísaného, označenie strany alebo strán, proti ktorým sa podáva návrh, predmet sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.

K návrhu sa v prípade potreby doloží doslovné znenie právneho aktu, ktorého zrušenie sa požaduje alebo v prípade upravenom v článku 265 Zmluvy o fungovaní Európskej únie listinným dôkazom o dátume, kedy bol orgán v súlade s uvedenými článkami požiadaný, aby konal. Ak tieto doklady nebudú priložené k návrhu, tajomník požiada navrhovateľa, aby ich predložil v primeranej lehote; návrh nemožno zamietnuť z toho dôvodu, že požadované doklady boli predložené až po uplynutí lehoty stanovenej pre podanie žaloby.“

4

4. Ak listina uvedená v odseku 2 alebo listina uvedená v odseku 3 nie je uložená, tajomník určí dotknutému účastníkovi konania primeranú lehotu na jej predloženie. Ak v určenej lehote nedôjde k predloženiu požadovanej listiny, Všeobecný súd rozhodne, či má nesplnenie dotknutej náležitosti za následok formálnu neprípustnosť žaloby alebo vyjadrenia, alebo či platí, že advokát nezastupuje dotknutého účastníka konania ani mu neposkytuje právnu pomoc.“

6

Článok 55 tohto rokovacieho poriadku, nazvaný „Vylúčenie z konania“, znie:

„1. Ak sa Všeobecný súd domnieva, že správanie splnomocneného zástupcu, poradcu či advokáta pred Všeobecným súdom alebo voči predsedovi, sudcovi či tajomníkovi Všeobecného súdu je nezlučiteľné s dôstojnosťou Všeobecného súdu alebo požiadavkou riadneho výkonu spravodlivosti alebo že tento splnomocnený zástupca, poradca či advokát zneužíva svoje oprávnenia na iné účely, než na aké mu boli udelené, informuje o tom dotknutú osobu. …

2. Z tých istých dôvodov môže Všeobecný súd kedykoľvek po vypočutí dotknutej osoby rozhodnúť o vylúčení splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta z konania odôvodneným uznesením. Toto uznesenie je okamžite vykonateľné.

3. Ak sa splnomocnený zástupca, poradca alebo advokát z konania vylúči, konanie sa preruší na čas určený predsedom, aby si dotknutý účastník konania mohol zvoliť iného splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta.

6. Ak žaloba nespĺňa náležitosti stanovené v odsekoch 1 až 5, tajomník určí žalobcovi primeranú lehotu na predloženie dokumentov uvedených vyššie. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov žaloby, Všeobecný súd rozhodne, či má nesplnenie týchto náležitostí za následok formálnu neprípustnosť žaloby.“

Okolnosti predchádzajúce sporu

8

Okolnosti predchádzajúce sporu možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

9

Dňa 26. septembra 2017 advokátska kancelária podala na EUIPO návrh na zrušenie slovnej ochrannej známky Európskej únie UGHI E NUNZIANTE pre všetky služby, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie

13

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 1. júla 2022 podala advokátska kancelária žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

14

Napadnutým uznesením Všeobecný súd zamietol túto žalobu ako zjavne neprípustnú.

15

Všeobecný súd, ktorý vychádzal najmä z bodu 47 rozsudku zo 14. júla 2022, Universität Bremen/REA ( C‑110/21 P , EU:C:2022:555 ), tak v bode 9 napadnutého uznesenia konštatoval, že cieľ úlohy zastupovania advokátom, ako je uvedená v článku 19 treťom a štvrtom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa vykonáva v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, spočíva predovšetkým v čo najlepšej ochrane a obrane záujmov mandanta, s úplnou nezávislosťou, ako aj pri dodržaní zákona, pravidiel výkonu povolania a etických pravidiel.

19

V bode 10 tohto uznesenia Všeobecný súd ďalej konštatoval, že definícia pojmu „nezávislosť“ advokáta prešla vývojom v oblasti zastupovania pred súdmi Únie, pričom prevažujúcim kritériom používaným v tejto súvislosti je teraz ochrana a obrana záujmov klienta.

20

V bode 11 uvedeného uznesenia Všeobecný súd pripomenul, že v súlade s ustálenou judikatúrou sa požiadavka nezávislosti advokáta definuje nielen negatívne, teda neexistenciou pracovnoprávneho vzťahu medzi advokátom a jeho klientom, ale aj pozitívne, a to odkazom na etické pravidlá.

21

Napokon v bode 18 napadnutého uznesenia Všeobecný súd konštatoval, že nedodržanie povinnosti zastúpenia advokátom, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, nepatrí medzi požiadavky, ktoré možno odstrániť po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa článku 21 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 78 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov odvolacieho konania

25

Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 20. decembra 2022 advokátska kancelária podala proti napadnutému uzneseniu toto odvolanie, na podporu ktorého uvádza tri odvolacie dôvody.

26

Návrhmi podanými v ten istý deň navrhla jednak na základe článku 170a ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, aby jej odvolanie bolo prijaté v súlade s článkom 58a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a jednak na základe článku 95 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku navrhla, aby jej, ako aj jednotlivým advokátom uvedeným v odvolaní bola priznaná anonymita.

30

Svojím odvolaním odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

–

predovšetkým vyhovel druhému odvolaciemu dôvodu a buď zrušil napadnuté uznesenie, alebo konštatoval platnosť právneho zastúpenia odvolateľky advokátmi, ktorých odvolateľka splnomocnila na účely žaloby na Všeobecnom súde, a v dôsledku toho vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej,

–

subsidiárne vyhovel tretiemu odvolaciemu dôvodu a buď zrušil napadnuté uznesenie, alebo rozhodol, že advokátska kancelária je oprávnená pokračovať v konaní za pomoci advokáta mimo združenia advokátov, ktoré tvorí, a v dôsledku toho vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol vo veci samej, a

–

uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

32

Komisia navrhuje zamietnuť odvolanie a uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

33

36

V druhej časti odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že nesprávne vyložil článok 19 tretí odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, keďže rozhodol, že advokáti, ktorí sú spoločníkmi advokátskej kancelárie, nemajú vo vzťahu k tejto kancelárii požadovanú nezávislosť, aby ju mohli zastupovať v rámci konania pred súdmi Únie, pričom rozhodol v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, a najmä s rozsudkom zo 14. júla 2022, Universität Bremen/REA ( C‑110/21 P , EU:C:2022:555 ).

37

V rámci tejto druhej časti odvolateľka v prvom rade tvrdí, že judikatúra týkajúca sa „vlastného zastupovania“ pred súdmi Únie, ktorá bola spomenutá v bodoch 6 a 8 napadnutého uznesenia, nie je za okolností prejednávanej veci relevantná.

38

Profesijné združenie nazvané „Studio Legale Ughi e Nunziante“ v súlade s vnútroštátnym právom upravujúcim túto oblasť totiž predstavuje samostatný právny subjekt vo vzťahu k svojim členom. Podľa odvolateľky by k „vlastnému zastúpeniu“ došlo len vtedy, ak by za advokáta určila svojho právneho zástupcu. Ako však sám Všeobecný súd konštatoval v bode 15 napadnutého uznesenia, v prejednávanej veci to tak nie je.

42

V tejto súvislosti odvolateľka na jednej strane spresňuje, že v talianskom práve je výkon povolania advokáta nezlučiteľný s akýmkoľvek pracovnoprávnym vzťahom, z ktorého vyplýva vzťah podriadenosti, takže neexistuje nijaký pracovnoprávny vzťah medzi advokátskou kanceláriou a advokátom, ktorý je jej členom ako spoločník. Na druhej strane služba, ktorú odvolateľke poskytujú jej spoločníci, je v súlade s príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou, ako aj s etickými pravidlami advokátskeho povolania, ktoré ukladajú povinnosť nezávislosti.

43

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolateľka napokon domnieva, že v prejednávanej veci by porušenie požiadavky nezávislosti advokáta mohlo vyplývať len z existencie konfliktu záujmov a vonkajšieho nátlaku alebo vonkajších zásahov na troch advokátov, ktorých si ustanovila na zastupovanie. Pokiaľ ide o možnosť konfliktu záujmov, domnieva sa, že v osobitnom prípade, keď ju zastupuje advokát, ktorý je spoločníkom kancelárie, neprevažuje konflikt, ale spoločný záujem.

44

EUIPO podporovaný Komisiou sa domnieva, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť.

EUIPO napokon spresňuje, že požiadavka nezávislosti advokáta sa má vykladať jednak negatívne v rozsahu, v akom zakazuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi advokátom a jeho klientom, a jednak pozitívne, a to odkazom na profesijnú disciplínu. Táto požiadavka sa nechápe ako absencia akejkoľvek väzby medzi advokátom a jeho klientom, ale len ako absencia prepojenia, ktoré zjavne ohrozuje jeho schopnosť vykonávať svoju úlohu obhajovať klienta tak, aby čo najlepšie slúžil jeho záujmom. V prejednávanej veci sa EUIPO domnieva, že z postavenia spoločníkov, pokiaľ ide o troch advokátov určených na zastupovanie advokátskej kancelárie, ktorá je žalobkyňou v konaní na Všeobecnom súde, vyplýva, že v tejto veci vykonávajú významné administratívne a finančné právomoci. Táto okolnosť zjavne ohrozuje nezávislosť týchto advokátov a zjavne zasahuje do ich spôsobilosti vykonávať svoje úlohy, keďže postavenie advokáta samo osebe nepriznáva ustanovenému zástupcovi dostatočnú nezávislosť v zmysle článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

48

Komisia, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu EUIPO, tiež tvrdí, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zastupovanie právnickej osoby advokátmi, ktorí nie sú dostatočne oddelení od tejto právnickej osoby a ktorých záujmy sú zameniteľné s jej vlastnými záujmami, nie je v súlade s požiadavkami článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. V prejednávanej veci skutočnosť, že advokáti, ktorí podpísali návrh na začatie konania v mene advokátskej kancelárie, ktorá je žalobkyňou v konaní na Všeobecnom súde, majú postavenie spoločníkov v rámci tejto kancelárie, znamená, že medzi týmto účastníkom konania a jeho zástupcami neexistuje dostatočný stupeň oddelenia.

51

V prejednávanej veci je nesporné, že advokáti splnomocnení odvolateľkou mali oprávnenie vystupovať pred talianskymi súdmi v súlade s vnútroštátnymi pravidlami upravujúcimi túto oblasť.

52

Všeobecný súd sa preto tým, že v bode 17 napadnutého uznesenia rozhodol, že žaloba v prvostupňovom konaní nebola podaná v súlade s článkom 19 štvrtým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

53

Prvej časti druhého odvolacieho dôvodu preto treba vyhovieť.

Tento výklad je v súlade s cieľom podmienky stanovenej v článku 19 treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý spočíva jednak v zabránení tomu, aby súkromné subjekty konali pred súdmi bez využitia sprostredkovateľa, a jednak v zabezpečení toho, aby boli právnické osoby obhajované zástupcom, ktorý je dostatočne oddelený od právnickej osoby, ktorú zastupuje (rozsudky zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 61 , ako aj zo 14. júla 2022, Universität Bremen/REA, C‑110/21 P , EU:C:2022:555 , bod 46 ).

57

V druhom rade Súdny dvor rozhodol, že úloha zastupovania, ktorá prináleží „advokátom“ v zmysle článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, spočíva predovšetkým v čo najlepšej ochrane a obrane záujmov mandanta, s úplnou nezávislosťou, ako aj pri dodržaní zákona, pravidiel výkonu povolania a etických pravidiel (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 62 , ako aj zo 14. júla 2022, Universität Bremen/REA, C‑110/21 P , EU:C:2022:555 , bod 47 ).

58

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 46 až 52 svojich návrhov, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že prvá kumulatívna podmienka stanovená v článku 19 treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorá spočíva v tom, že neprivilegovaných účastníkov konania „zastupuje advokát“, vyžaduje dodržanie dvoch požiadaviek.

59

Táto požiadavka je definovaná tak negatívne, ako aj pozitívne. Negatívne sa definuje absenciou akéhokoľvek pracovnoprávneho vzťahu, ktorý by sa vyznačoval existenciou vzťahu podriadenosti, medzi zástupcom, ktorého určil účastník konania, a týmto účastníkom konania. Pozitívne je uvedená požiadavka vymedzená odkazom na etické pravidlá a profesijnú disciplínu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 63 , ako aj zo 14. júla 2022, Universität Bremen/REA, C‑110/21 P , EU:C:2022:555 , bod 49 ).

63

Okrem toho rovnakú požiadavku treba chápať tak, že nejde o neexistenciu akejkoľvek väzby medzi zástupcom, ktorého určil účastník konania, a týmto účastníkom konania, ale len o neexistenciu väzieb, ktoré zjavne zasahujú do jeho schopnosti zabezpečiť úlohu zastupovania, ktorá mu prináleží, ako je pripomenuté v bode 57 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 64 ).

64

V prípade každého advokáta – bez ohľadu na formu, v akej vykonáva svoje povolanie, povolenú uplatniteľnými zákonmi, pravidlami výkonu povolania a etickými pravidlami – sa s výhradou toho, čo je uvedené v nasledujúcom bode, predpokladá, že spĺňa požiadavku nezávislosti vyplývajúcu z prvej kumulatívnej podmienky stanovenej v článku 19 treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

65

67

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 16 napadnutého uznesenia konštatoval, že „skutočnosť, že advokáti sú spoločníkmi advokátskej kancelárie, v tomto prípade [odvolateľky]“, nebola „zlučiteľná s požiadavkami nezávislosti potrebnými na jej zastupovanie pred Všeobecným súdom“. V bode 17 uvedeného uznesenia z toho vyvodil, že keďže „návrh na začatie konania bol podpísaný advokátmi, ktorí nemali vo vzťahu k [odvolateľke] postavenie nezávislej tretej osoby“, žaloba na prvom stupni nebola podaná v súlade s článkom 19 tretím a štvrtým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článkom 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

68

71

Povinnosť súdu Únie prihliadnuť ex offo na dôvod týkajúci sa verejného poriadku však nemá vplyv na dodržanie práva na obhajobu. V dôsledku toho súd Únie v zásade nemôže založiť svoje rozhodnutie na právnom dôvode uplatnenom ex offo – aj keby išlo o dôvod týkajúci sa verejného poriadku – bez toho, aby najprv vyzval účastníkov konania na predloženie ich pripomienok k uvedenému dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2009, Preskúmanie M/EMEA, C‑197/09 RX‑II , EU:C:2009:804 , body 40 až 42 a 57 , ako aj citovanú judikatúru).

72

V prejednávanej veci treba poznamenať, že Všeobecný súd sa v bodoch 15 až 19 napadnutého uznesenia obmedzil na konštatovanie, že odvolateľka je advokátskou kanceláriou, ktorá splnomocnila na svoje zastupovanie troch advokátov, ktorí vykonávali svoju činnosť v rámci odvolateľky ako spoločníci, a vyvodil z toho nesprávny záver, podľa ktorého títo advokáti nemohli zastupovať túto kanceláriu za podmienok, ktoré sú zlučiteľné s článkom 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, pričom takúto nezlučiteľnosť nemožno podľa Všeobecného súdu napraviť po uplynutí lehoty na podanie žaloby.

73

Všeobecný súd mal pritom s prípadným využitím opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku najprv overiť, či existoval pracovnoprávny vzťah medzi týmito tromi advokátmi a advokátskou kanceláriou v zmysle bodu 65 tohto rozsudku. V prípade neexistencie takéhoto pracovnoprávneho vzťahu by len konkrétne skutočnosti, ktoré preukazujú, že väzby medzi advokátskou kanceláriou a advokátmi, ktorí sú jej spoločníkmi a ktorí ju zastupovali, mohli zjavne zasiahnuť do ich schopnosti zabezpečiť svoju úlohu alebo že uvedení advokáti nedodržiavali uplatniteľné vnútroštátne pravidlá výkonu povolania alebo etické pravidlá, umožnili dospieť k záveru o neexistencii nezávislosti v zmysle článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

77

Okrem toho z článku 78 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v spojení s jeho článkom 51 ods. 2 až 4 vyplýva, že účastník konania nesmie byť sankcionovaný neprípustnosťou svojej žaloby z dôvodu, že jeho žaloba nespĺňa podmienky uvedené v článku 78 ods. 1 až 5 tohto rokovacieho poriadku, bez toho, aby bol predtým vyzvaný na odstránenie nedostatkov. Z článku 55 ods. 1 a 3 uvedeného rokovacieho poriadku tiež vyplýva, že to isté platí pre správanie advokáta, ktoré bolo posúdené ako nezlučiteľné s dôstojnosťou Všeobecného súdu, alebo s požiadavkou riadneho výkonu spravodlivosti v priebehu konania. V takýchto prípadoch totiž tieto ustanovenia zaručujú kontinuitu konania tým, že v závislosti od konkrétneho prípadu stanovujú, že dotknutý účastník konania môže predložiť požadované písomnosti alebo určiť nového zástupcu v primeranej lehote stanovenej kanceláriou Všeobecného súdu.

78

Treba tiež uviesť, že článok 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nestanovuje taxatívny zoznam prípadov odstránenia nedostatkov žaloby.

79

Okrem toho Súdny dvor už mal príležitosť rozhodnúť – bez toho, aby tomu bránil článok 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie –, že je potrebné vyzvať žalobcu, aby v prípade podania žaloby podpísanej samotným žalobcom vykonal odstránenie nedostatkov žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. decembra 1996, Lopes/Súdny dvor, C‑174/96 P , EU:C:1996:473 , bod 3 ).

O žalobe na Všeobecnom súde

83

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu buď sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

84

V prejednávanej veci má Súdny dvor k dispozícii informácie potrebné na to, aby s konečnou platnosťou rozhodol o tom, či bola žaloba podaná v súlade s článkom 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článkom 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Je totiž zrejmé, že žalobu podali v mene odvolateľky advokáti, o ktorých možno v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 68 tohto rozsudku, predpokladať, že spĺňajú požiadavku nezávislosti v zmysle článku 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Keďže žiadna skutočnosť v spise neumožňuje vyvrátiť uvedenú domnienku ani pochybovať o tom, že advokáti zastupujúci odvolateľku spĺňajú túto požiadavku, treba konštatovať, že žaloba spĺňa uvedenú požiadavku.

85

Uznesenie

Všeobecného súdu Európskej únie z 10. októbra 2022, Studio Legale Ughi e Nunziante/EUIPO – Nunziante a Ughi (UGHI E NUNZIANTE) ( T‑389/22 , EU:T:2022:662 ), sa zrušuje.

2.

Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie na ďalšie konanie.

3.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Podpisy