C-94/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0094
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022191SK.01001601.xml
10.5.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 191/16
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Taliansko) 9. februára 2022 – Gruppo Mauro Saviola Srl/Ministero della Transizione Ecologica, Comitato nazionale per la gestione della Direttiva 2003/87/CE e per il supporto nella gestione delle attività di progetto del protocollo di Kyoto
(Vec C-94/22)
(2022/C 191/21)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Gruppo Mauro Saviola Srl
Žalovaní: Ministero della Transizione Ecologica, Comitato nazionale per la gestione della Direttiva 2003/87/CE e per il supporto nella gestione delle attività di progetto del protocollo di Kyoto
Prejudiciálne otázky
1.
Môže rozhodnutie prijaté Vnútroštátnym výborom pre riadenie smernice 2003/87/ES ( 1 ) a podporu pri riadení projektových aktivít v rámci Kjótskeho protokolu berúc do úvahy postup jeho prijatia a najmä mechanizmus dialógu s Európskou komisiou stanovený v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/331 ( 2 ) , o zaradení zariadenia do zoznamu na prideľovanie kvót CO2, byť predmetom samostatného opravného prostriedku na Všeobecnom súde Európskej únie podľa článku 263 ods. 4 ZFEÚ, ak napadnutý akt má záväzné právne účinky a sa priamo týka žalujúceho hospodárskeho subjektu?
2.
Ak nie, môže súkromný hospodársky subjekt, ktorého sa priamo týka vylúčenie z prideľovania kvót CO2 na základe výsledkov prešetrovania, ktoré spoločne vykonali Európska komisia a Vnútroštátny výbor pre riadenie smernice 2003/87/ES a podporu pri riadení projektových aktivít v rámci Kjótskeho protokolu, napadnúť rozhodnutie Európskej komisie o odmietnutí zaradenia zariadenia do zoznamu podľa článku 14 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/331 na Všeobecnom súde Európskej únie podľa článku 263 ods. 4 ZFEÚ?
3.
Vzťahuje sa pojem „výrobca elektrickej energie“ v zmysle článku 3 písm. u) smernice 2003/87/ES, ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora (piata komora) z 20. júna 2019, vec C-682/17, ExxonMobil Production Deutschland GmbH/Spolková republika Nemecko, ktorého predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko) na Súdny dvor rozhodnutím z 28. novembra 2017, aj na situácie, v ktorých zariadenie vyrába energiu určenú v plnom rozsahu na vlastnú spotrebu, pričom nepretržite dodáva energiu do verejnej siete, iba keď sú stroje, ktoré majú dostať energiu, odpojené na zabezpečenie fungovania zariadenia?
4.
Je takýto výklad pojmu „výrobca elektrickej energie“ zlučiteľný so všeobecnými zásadami práva Únie týkajúcimi sa dodržiavania podmienok hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi pri poskytovaní stimulov a proporcionality opatrenia, ak nepodporuje elektrickú energiu vyrobenú pre vlastnú potrebu priznaním bezodplatných emisných kvót CO2 pre tie zariadenia, ktoré takúto energiu používajú?
( 1 ) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. ES L 275, 2003, s. 32 ; Mim. vyd. 15/007, s. 631).
( 2 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii ( Ú. v. EÚ L 59, 2019, s. 8 ).