Súdny dvor Európskej únie·3.3.2022

C-159/22

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62022CN0159
Citované: 3× inými rozhodnutiami
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2022359SK.01001901.xml

19.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 359/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Španielsko) 3. marca 2022 – IK/Agencia Madrileña de Atención Social de la Comunidad de Madrid

(Vec C-159/22)

(2022/C 359/20)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: IK

Odporkyňa v odvolacom konaní: Agencia Madrileña de Atención Social de la Comunidad de Madrid

Prejudiciálne otázky

Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú dostatočne odrádzajúce opatrenia na zabránenie opakovanému uzatváraniu alebo obnovovaniu zmlúv na dobu určitú v rozpore s doložkou 5 rámcovej dohody, ktoré spĺňajú podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v jeho rozsudkoch zo 7. marca 2018 vo veci C-494/16 ( 1 ) , Santoro, a z 8. mája 2019 vo veci C-494/17 ( 2 ) , Rossato, pokiaľ ide o náhradu škody, ktorá vznikla pracovníkovi, formou restitutio in integrum , ak tieto právne predpisy stanovujú len paušálnu a objektívnu náhradu škody (vo výške 20-dňovej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však vo výške ročnej mzdy), ale nie je vôbec stanovená dodatočná náhrada škody, ktorá by zaručila úplnú náhradu vzniknutej škody, ak by bola vyššia než uvedená suma?

Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú dostatočne odrádzajúce opatrenia na zabránenie opakovanému uzatváraniu alebo obnovovaniu zmlúv na dobu určitú v rozpore s doložkou 5 rámcovej dohody, ktoré spĺňajú podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v jeho rozsudkoch zo 7. marca 2018 vo veci C-494/16, Santoro, a z 8. mája 2019 vo veci C-494/17, Rossato, pokiaľ ide o náhradu škody, ktorá vznikla pracovníkovi, ak tieto právne predpisy stanovujú len náhradu škody, ktorá je splatná v okamihu zániku zmluvy z dôvodu obsadenia pracovného miesta, ale nestanovujú nijakú náhradu škody počas platnosti zmluvy ako alternatívu k rozhodnutiu, že táto zmluva je zmluvou na dobu neurčitú? Bolo by v konaní, v ktorom je sporné len to, či je pracovník stálym pracovníkom, ale nedošlo k zániku zmluvy, potrebné priznať nárok na náhradu škody spôsobenej uzatváraním zmlúv na dobu určitú ako alternatívu k rozhodnutiu, že pracovník je stálym pracovníkom?

Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú dostatočne odrádzajúce opatrenia zamerané proti orgánom verejnej správy a subjektom verejného sektora, ktoré majú zabrániť opakovanému uzatváraniu alebo obnovovaniu zmlúv na dobu určitú v rozpore s doložkou 5 rámcovej dohody a ktoré sú určené na predchádzanie zneužívaniu zmlúv na dobu určitú zo strany zamestnávateľa vo vzťahu k iným pracovníkom a do budúcnosti a sankcionovanie tohto zneužívania, ktoré spĺňajú podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v jeho rozsudkoch zo 7. marca 2018 vo veci C-494/16, Santoro, a z 8. mája 2019 vo veci C-494/17, Rossato, ak tieto opatrenia predstavujú právne predpisy zavedené od roku 2017 [34. dodatkové ustanovenie Ley 3/2017, de 27 de junio, de Presupuestos Generales del Estado para el año 2017 (zákon č. 3/2017 z 27. júna o štátnom rozpočte na rok 2017), 43. dodatkové ustanovenie Ley 6/2018, de 3 de julio, de Presupuestos Generales del Estado para el año 2018 (zákon č. 6/2018 z 3. júla o štátnom rozpočte na rok 2018) a kráľovský zákonný dekrét č. 14/2021 zo 6. júla], v ktorých sa uvádza, že sa vyvodí zodpovednosť za „protiprávne konanie“, pričom táto zodpovednosť nie je spresnená podrobnejšie než všeobecným odkazom na právnu úpravu, ktorá nie je bližšie určená, a nie je preukázané, že by v nejakom konkrétnom prípade došlo k vyvodeniu zodpovednosti, a to v kontexte tisícok rozsudkov, ktorými sa rozhodlo, že pracovníci sú dočasnými pracovníkmi zamestnanými na dobu neurčitú z dôvodu nedodržania predpisov týkajúcich sa uzatvárania zmlúv na dobu určitú?

V prípade, ak by sa konštatovalo, že v španielskych právnych predpisoch neexistujú dostatočne odrádzajúce opatrenia, má byť následkom porušenia doložky 5 rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES ( 3 ) zo strany zamestnávateľa vo verejnom sektore, že zmluva sa bude považovať za dočasnú zmluvu na dobu neurčitú, alebo sa má pracovník v celom rozsahu považovať za stáleho pracovníka, a to bez odchýlok?

Je zmena zmluvy na stálu zmluvu na základe rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES a judikatúry Súdneho dvora, v ktorej bol podaný výklad tejto rámcovej dohody, podľa zásady prednosti práva Únie nevyhnutná aj v prípade, ak by sa konštatovalo, že táto zmena odporuje článku 23 ods. 2 a článku 103 ods. 3 Constitución Española (španielska ústava), ak sa tieto ustanovenia ústavy vykladajú v tom zmysle, že vyžadujú, aby sa každé pracovné miesto vo verejnej službe vrátane uzatvárania pracovných zmlúv mohlo obsadiť až po tom, čo uchádzač bude úspešný vo výberovom konaní, do ktorého sa môžu prihlásiť aj iní uchádzači a v ktorom sa uplatňujú zásady rovnosti, zásluhovosti, spôsobilosti a verejnosti? Vzhľadom na to, že je možný iný výklad, ktorým sa riadi Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko), má sa na ustanovenia ústavy štátu uplatniť zásada konformného výkladu, aby existovala povinnosť uprednostniť výklad, ktorý zabezpečí zlučiteľnosť týchto ustanovení s právom Únie, pričom v tomto prípade platí, že článok 23 ods. 2 a článok 103 ods. 3 ústavy nevyžadujú, aby sa zásady rovnosti, zásluhovosti a spôsobilosti uplatnili na postupy uzatvárania zmlúv so zamestnancami v pracovnom pomere?

Je možné nevykonať zmenu zmluvy na stálu zmluvu na základe rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES a judikatúry Súdneho dvora, v ktorej bol podaný výklad tejto rámcovej dohody, ak sa pred vydaním súdneho rozhodnutia, ktorým bola nariadená táto zmena, prostredníctvom zákona zavedie postup na zmenu zamestnávania na dobu určitú na zamestnávanie na dobu neurčitú, ktorý sa má uskutočniť v nasledujúcich rokoch a v rámci ktorého sa majú vyhlásiť verejné výberové konania na obsadenie pracovného miesta, na ktorom pracuje dotknutý pracovník, s prihliadnutím na to, že v uvedenom postupe sa musí zaručiť „dodržiavanie zásad voľnej súťaže, rovnosti, zásluhovosti, spôsobilosti a verejnosti“, a preto pracovník, s ktorým boli opakovane uzatvorené alebo obnovené zmluvy na dobu určitú, môže, ale tiež nemusí byť prijatý na svoje pracovné miesto na dobu neurčitú, lebo ho obsadí niekto iný, pričom v takom prípade by jeho zmluva zanikla a mal by nárok na náhradu škody vo výške 20-dňovej mzdy za odpracovaný rok, najviac však vo výške ročnej mzdy?

( 1 ) EU:C:2018:166.

( 2 ) EU:C:2019:387.

( 3 ) Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368.