C-190/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0190
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022257SK.01001903.xml
4.7.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 257/19
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Ufficio del Giudice di pace di Rimini (Taliansko) 7. marca 2022 – BL/Presidenza del Consiglio dei Ministri
(Vec C-190/22)
(2022/C 257/27)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Ufficio del Giudice di pace di Rimini
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľka: BL
Povinný: Presidenza del Consiglio dei Ministri
Prejudiciálne otázky
1.
Bráni právo Únie, najmä články 15, 20, 30 a 47 Charty základných práv Európskej únie, doložky 2 a 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP a ktorá sa prebrala smernicou Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 ( 1 ) , a základná zásada nezávislosti a neodvolateľnosti európskych sudcov, tak, ako ju vykladá judikatúra Súdneho dvora v rozsudku UX proti Governo della Repubblica italiana (EU:C:2020:572), ustanoveniu vnútroštátneho práva, akým je článok 29 legislatívneho dekrétu č. 116 z 13. júla 2017, ďalej len legislatívneho dekrétu č. 116/2017, ktorý bez objektívnych dôvodov diskriminuje zmierovaciu sudkyňu, ktorá je navrhovateľkou, vzhľadom na pracovné podmienky porovnateľných profesionálnych sudcov, a to za tohto skutkového stavu:
—
navrhovateľka, ktorá vykonávala funkciu zmierovacej sudkyne nepretržite od roku 2002, nemá ešte 70 rokov, ktoré dovŕši v priebehu roku 2022, pričom k 15. augustu 2017 reálne nepôsobila vo funkcii honorárnej sudkyne viac ako 16 rokov,
—
z tohto dôvodu jej vnútroštátna právna úprava (článok 29 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 116/2017) síce umožňuje ďalej vykonávať sudcovskú funkciu až do dovŕšenia veku 70 rokov, navrhovateľka sa však nemôže zúčastniť prvej hodnotiacej skúšky na účely jej potvrdenia na pozícii honorárneho sudcu v rámci konečného zoznamu pracovných pozícií vo verejnej sfére, ktorý sa nebude dopĺňať, ktorú vyhlási Consiglio superiore della magistratura (Najvyššia rada pre sudcov a prokurátorov, Taliansko) do roku 2022 v súlade s článkom 29 ods. 3 legislatívneho dekrétu č. 116/2017,
—
ďalším dôsledkom skutočnosti, že navrhovateľka nemôže podať žiadosť o účasť na hodnotiacej skúške na účely potvrdenia jej pozície na konečnom zozname pracovných pozícií vo verejnej sfére, ktorá sa má vykonať v roku 2022, je, že po tom, čo jej v súlade s predchádzajúcou právnou úpravou zanikla funkcia sudkyne k 31. decembru 2021 z dôvodu dovŕšenia veku 68 rokov, od 1. januára 2022 sa jej táto funkcia nemohla obnoviť, pretože nová právna úprava síce tým, ktorí boli vo funkcii k 15. augustu 2017, umožňuje zotrvať na danej pracovnej pozícii až do dovŕšenia veku 70 rokov, zároveň však rovnako stanovuje skončenie služobného pomeru vo vzťahu k sudcom, ktorí nie sú schopní podať žiadosť o potvrdenie vo funkcii (článok 29 ods. 9 legislatívneho dekrétu č. 116/2017),
—
na základe uvedenej vnútroštátnej právnej úpravy talianska vláda zaplatí navrhovateľke iba náhradu škodu vo výške 1 500 až 2 500 eur ročne za každý rok vykonávania funkcie v závislosti od počtu uskutočnených pojednávaní za daný rok, a to až do maximálnej výšky 50 000 eur, v každom prípade bez všetkých platových, zákonných a odvodových nárokov, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania na TAR Emilia Romagna (Regionálny správny súd Emilia Romagna, Taliansko) a ktoré zaručuje právo Únie v prípade vykonávania sudcovskej funkcie v rámci zamestnaneckého pracovného pomeru, ktorý ako taký však neuznáva talianska vláda, vrátane odvodového krytia pracovného pomeru a z toho vyplývajúcich dávok sociálneho zabezpečenia;
—
TAR Emilia Romagna (Regionálny správny súd Emilia Romagna) neodkladným opatrením z 9. februára 2022 nariadil v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci UX a v rozpore s vnútroštátnym právom a so stanoviskom Najvyššej rady pre sudcov a prokurátorov zo 16.-17. februára 2022 obnovenie funkcie [navrhovateľky] ako zmierovacej sudkyne až do dovŕšenia veku 70 rokov,
—
predseda Tribunale di Rimini (Súd v Rimini, Taliansko) rozhodol na účely vykonania neodkladného opatrenia TAR Emilia Romagna (Regionálny správny súd Emilia Romagna) dekrétom z 1. marca 2022 o okamžitom opätovnom prijatí navrhovateľky do služobného pomeru,
—
od tohto vnútroštátneho súdu navrhovateľka žiada, aby jej ako náhradu škody za zjavné a neustále porušovanie práva Únie talianskou vládou v oblasti právneho postavenia a práv honorárnych sudcov priznal sumu zodpovedajúcu odmene, ktorú mala navrhovateľka poberať v období od 10. do 28. februára 2022, rovnajúcej sa platu porovnateľného profesionálneho sudcu, pričom právnym základom tejto náhrady škody je uznesenie TAR Emilia Romagna (Regionálny správny súd Emilia Romagna) vyhlásené v rámci konania o vydanie neodkladného opatrenia vo veci opätovného prijatia do služobného pomeru, je však v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá, hoci uznáva porušenie práva Únie, jednak bráni akejkoľvek možnosti opätovne prijať do služobného pomeru až do dovŕšenia veku 70 rokov honorárnu sudkyňu, ktorá je navrhovateľkou a ktorej proti jej vôli zanikla funkcii do 31. decembra 2021 na základe neodkladného opatrenia Consiglio do Stato (Štátna rada. Taliansko) vydaného v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora vo veci UX, jednak obmedzuje výšku náhrady škody vzniknutej navrhovateľke na zákonom vopred stanovenú paušálnu sumu, ktorá je oveľa nižšia než skutočná škoda spôsobená v dôsledku porušenia práv zaručených Úniou?
2.
V prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, bránia článok 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 267 ZFEÚ, doložky 2 a 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP a ktorá sa prebrala smernicou Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999, a základná zásada nezávislosti a neodvolateľnosti európskych sudcov vnútroštátnej právnej úprave – akú predstavuje článok 21 legislatívneho dekrétu č. 116 z 13. júla 2017 – v dôsledku ktorej sa zmierovací sudca a zároveň vnútroštátny súd v prejednávanej veci, zbavený účinnej právnej, ekonomickej a sociálnej ochrany, ktorý má v úmysle uplatniť právo Únie v súlade s výkladom Súdneho dvora v rozsudku UX, tým, že upustí od uplatnenia vnútroštátnych predpisov brániacich priznaniu požadovanej ochrany, automaticky vystaví zániku funkcie sudcu rozhodnutím orgánov talianskeho štátu, ktoré sú účastníkmi konania vo veci samej, ako sú Najvyššia rada pre sudcov a prokurátorov a Ministero della giustizia (Ministerstvo spravodlivosti, Taliansko), a to bez uplatnenia zásady kontradiktórnosti a bez disciplinárneho konania, ktoré bolo povinné pred nadobudnutím účinnosti legislatívneho dekrétu č. 116/2017?
3.
So zreteľom na kladnú odpoveď na prvé dve prejudiciálne otázky, je v rozpore s pojmom „právny štát“, tak, ako sa vymedzuje v článku 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie ( 2 ) , taká vnútroštátna situácia v Talianskej republike, v ktorej:
—
zmierovacia sudkyňa, ktorá je navrhovateľkou, a ďalších 4 769 honorárnych sudcov, ktorí boli v služobnom pomere k 15.augustu 2017, vrátane vnútroštátneho súdu, sú podľa všetkého zbavení zákonnej, ekonomickej a sociálnej ochrany za pracovných podmienok zaručených porovnateľným profesionálnym sudcom, a preto nemôžu vykonávať sudcovskú funkciu v podmienkach nezávislosti a neodvolateľnosti,
—
talianska vláda a Ministerstvo spravodlivosti ako „zamestnávateľ“, taliansky parlament, Najvyššia rada pre sudcov a prokurátorov, Suprema Corte di Cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) a Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) systematicky odmietajú uznať prednosť práva Únie a uplatňovať judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa právneho postavenia a práv, ktoré právna úprava EÚ zaručuje zmierovacej sudkyni, ktorá je navrhovateľkou, a 4 769 honorárnym sudcom vykonávajúcim svoju funkciu v rovnakých podmienkach ako profesionálni sudcovia,
—
4 769 honorárnych sudcov vrátane tohto vnútroštátneho súdu a s výnimkou navrhovateľky, ktorí boli v služobnom pomere k 15. augustu 2017, budú nútení vzdať sa všetkých práv zaručených právom Únie, pokiaľ majú v úmysle úspešne absolvovať, s cieľom pokračovať v služobnom pomere, novú hodnotiacu skúšku na účely ďalšieho vykonávania funkcie sudcu až do dovŕšenia veku 70 rokov, napriek tomu, že Najvyššia rada pre sudcov a prokurátorov a Ministerstvo spravodlivosti potvrdili na základe právnej úpravy platnej do 31. decembra 2021 všetkých týchto honorárnych sudcov vo funkcii až do 31. mája 2024 a, v každom prípade, do dňa automatického zániku funkcie z dôvodu veku, s tým, že aj po „potvrdení“ vo funkcii pretrváva stav porušovania nezávislosti a neodvolateľnosti „potvrdených“ honorárnych sudcov,
—
v rámci finančných zásahov z rozpočtu Únie na reformu civilného a trestného súdnictva v Taliansku v záujme spravodlivého a rýchleho súdneho konania, tak ako sa vymedzili v národnom pláne obnovy a odolnosti („Piano Nazionale di Ripresa e Resilienza“ – PNRR), sa nestanovujú nijaké opatrenia na podporu honorárnych sudcov, pričom tieto zásahy sa zameriavajú najmä na dočasné zamestnanie 16 500 úradníkov, „uchádzačov o podporné pozície v rámci súdnictva“, prijatých do zamestnaneckého pomeru na Ministerstve spravodlivosti za rovnakých ekonomických podmienok ako „potvrdení“ honorárni sudcovia, ale za predpokladu disciplinárnej neodvolateľnosti počas celého trvania ich pracovného pomeru, ktorá sa nepriznáva honorárnym sudcom ani po „potvrdení“ vo funkcii?
4.
So zreteľom na kladnú odpoveď na prvé tri prejudiciálne otázky, sú článok 278 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 160 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nezákonné z dôvodu rozporu s článkami 2, 6 a 19 Zmluvy [o Európskej únii], a to v časti, v ktorej Súdnemu dvoru neumožňujú, aby v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ prijal predbežné opatrenia potrebné aj na pozastavenie účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov poškodzujúcich právny štát a finančné záujmy Únie podľa zásad a podmienenosti v súlade s nariadením 2020/2092?
( 1 ) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP ( Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368).
( 2 ) Ú. v. EÚ L 433I, 2020, s. 1 .