C-211/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0211
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022266SK.01000802.xml
11.7.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 266/8
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Relação de Lisboa (Portugalsko) 17. marca 2022 – Super Bock Bebidas, S.A., AN, BQ/Autoridade da Concorrência
(Vec C-211/22)
(2022/C 266/11)
Jazyk konania: portugalčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunal da Relação de Lisboa
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolatelia: Super Bock Bebidas, S.A., AN, BQ
Odporca: Autoridade da Concorrência
Prejudiciálne otázky
1.
Predstavuje vertikálne stanovenie minimálnych cien samo osebe porušenie z hľadiska cieľa, ktoré si nevyžaduje predbežnú analýzu dostatočného stupňa škodlivosti dohody?
2.
Je na účely preukázania existencie prvku „dohody“ porušenia z dôvodu (automatického) stanovenia minimálnych cien pre distribútorov, potrebný v konkrétnom prípade dôkaz o tom, že distribútori v praxi uplatňovali stanovené ceny, najmä prostredníctvom priameho dôkazu?
3.
Predstavujú nasledujúce skutočnosti dostatočné dôkazy na to, aby sa dospelo k záveru, že došlo k porušeniu z dôvodu (automatického) stanovenia minimálnych cien pre distribútorov: i) zaslanie zoznamov obsahujúcich minimálne ceny a distribučné marže; ii) vyžadovanie informácií od distribútorov o predajných cenách; iii) sťažnosti distribútorov (ak sa domnievajú, že ceny ďalšieho predaja, ktoré im boli uložené, nie sú konkurencieschopné, alebo ak zistia, že konkurenční distribútori ich nedodržiavajú); iv) existencia mechanizmov monitorovania (minimálnych priemerných) cien a v) existencia odvetných opatrení (bez preukázania ich konkrétneho uplatnenia)?
4.
Možno s ohľadom na článok 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, článok 4 písm. a) nariadenia č. 330/2010 ( 1 ) , usmernenia Európskej komisie o vertikálnych obmedzeniach a judikatúru Únie predpokladať, že dohoda medzi dodávateľom a jeho distribútormi, ktorou sa (vertikálne) stanovujú minimálne ceny a iné obchodné podmienky uplatniteľné na ďalší predaj, vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž bez toho, aby bola dotknutá analýza možných pozitívnych ekonomických účinkov vyplývajúcich z uvedenej praxe v zmysle článku 101 ods. 3 ZFEÚ?
5.
Je zlučiteľné s článkom 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ a s judikatúrou Európskej únie, súdne rozhodnutie, ktoré považuje za preukázané, že existuje prvok objektívneho typu „dohoda“ medzi dodávateľom a distribútorom na základe:
i)
stanovenia a ukladania obchodných podmienok zo strany dodávateľa distribútorom na pravidelnom, všeobecnom základe a bez zmien počas obdobia praxe, ktoré musia distribútori dodržiavať pri ďalšom predaji produktov, ktoré kupujú od dodávateľa, najmä cien, ktoré účtujú svojim zákazníkom, najmä pokiaľ ide o minimálne ceny alebo minimálne priemerné ceny,
ii)
oznámenia o cenách ďalšieho predaja uložených ústne alebo písomne (e-mailom),
iii)
nedostatočnej schopnosti distribútorov nezávisle stanovovať svoje ceny ďalšieho predaja,
iv)
bežnej a všeobecnej praxe, podľa ktorej zamestnanci dodávateľa vyžadujú (telefonicky alebo osobne) od distribútorov, aby dodržiavali uvedené ceny,
v)
všeobecného dodržiavania cien ďalšieho predaja stanovených dodávateľom (okrem príležitostných nezhôd) zo strany distribútorov a overenia, že správanie distribútorov na trhu je vo všeobecnosti v súlade s podmienkami stanovenými dodávateľom,
vi)
okolnosti, že s cieľom predísť porušeniam stanovených podmienok, distribútori mnohokrát sami žiadajú dodávateľa, aby im oznámil ceny ďalšieho predaja,
vii)
overenia, že distribútori sa často sťažujú na ceny dodávateľa namiesto toho, aby jednoducho uplatňovali iné ceny,
viii)
stanovenia (znížených) distribučných marží dodávateľom a predpokladu distribútorov, že tieto marže zodpovedajú výške odmeny za ich obchody,
ix)
zistenia, že uložením nízkych marží dodávateľ ukladá minimálnu cenu ďalšieho predaja pod hrozbou, že distribučné marže budú záporné,
x)
politiky zliav poskytnutých zo strany dodávateľa distribútorom na základe cien ďalšieho predaja, ktoré distribútori skutočne uplatňujú – pričom minimálna cena, ktorá je vopred stanovená dodávateľom, je na úrovni doplnenia pri „sell out“ –,
xi)
potreby, aby distribútori – v mnohých prípadoch s ohľadom na zápornú distribučnú maržu – dodržiavali úrovne cien ďalšieho predaja stanovené dodávateľom; prax nižších cien ďalšieho predaja sa uskutočňuje len vo veľmi ojedinelých situáciách, keď distribútori žiadajú dodávateľa o novú zľavu pri „sell out“ ,
xii)
stanovenia maximálnych zliav zo strany dodávateľa a ich dodržiavania zo strany distribútorov, ktoré sa majú uplatniť na príslušných zákazníkov, ktoré vedú k minimálnej cene ďalšieho predaja, pod hrozbou, že distribučná marža bude záporná,
xiii)
priameho kontaktu dodávateľa so zákazníkmi distribútorov a stanovenia podmienok ďalšieho predaja, ktoré sa týmto distribútorom následne ukladajú,
xiv)
intervencie dodávateľa prostredníctvom iniciatívy distribútorov v tom zmysle, že dodávateľ je ten, kto rozhoduje o uplatnení určitých obchodných zliav alebo opätovne prejednáva obchodné podmienky ďalšieho predaja, a
xv)
žiadosti dodávateľovi zo strany distribútorov, aby za určitých podmienok povolil uskutočniť konkrétnu transakciu s cieľom zaistiť jeho distribučnú maržu?
6.
Môže dohoda o stanovení minimálnych cien ďalšieho predaja s uvedenými charakteristikami, ktorá pokrýva takmer celé vnútroštátne územie, ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi?
( 1 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ( Ú. v. EÚ L 102, 2010, s. 1 ).