C-221/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0221
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022198SK.01002801.xml
16.5.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 198/28
Odvolanie podané 28. marca 2022: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) z 19. januára 2022 vo veci T-610/19, Deutsche Telekom AG/Európska komisia
(Vec C-221/22 P)
(2022/C 198/39)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: D. Calleja Crespo, B. Martenczuk, N. Khan, P. Rossi, L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Deutsche Telekom AG
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor,
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 19. januára 2022 vo veci T-610/19 v rozsahu, v akom vyhovel žalobe podanej spoločnosťou Deutsche Telekom AG;
—
sám rozhodol o otvorených otázkach sporu; alebo
—
podporne, vrátil vec v rozsahu, v akom ešte nie je rozhodnutá, Všeobecnému súd na nové rozhodnutie;
—
uložil Deutsche Telekom AG povinnosť nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli v tomto konaní a v konaní na Všeobecnom súde.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Toto odvolanie, ktorému Európska komisia pripisuje zásadný význam pri výklade a uplatňovaní článku 266 ZFEÚ, sa v podstate zameriava na povinnosť Komisie úročiť pokutu v oblasti hospodárskej súťaže v prípade jej vrátenia. Na základe rozhodnutia Komisie Deutsche Telekom AG predbežne zaplatila pokutu za zneužitie dominantného postavenia podľa článku 102 ZFEÚ, ktorú však Všeobecný súd Európskej únie neskôr znížil ( 1 ) . Komisia teraz spochybňuje povinnosť, ktorú jej uložil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, zaplatiť z časti pokuty, ktorá sa má vrátiť, úroky z omeškania, ktoré majú povahu sankcie v zmysle judikatúry Printeos ( 2 ) .
Svojím prvým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že podľa článku 266 ZFEÚ má Komisia v prípade súdneho zníženia pokuty v oblasti práva hospodárskej súťaže absolútnu a bezpodmienečnú povinnosť zaplatiť odo dňa predbežného zaplatenia pokuty úroky z omeškania, ktoré majú povahu sankcie.
V tejto súvislosti Komisia uvádza najmä toto:
Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Komisia porušila článok 266 ZFEÚ tým, že nezaplatila úroky z omeškania vo výške požadovanej Deutsche Telekom AG (prvá časť prvého odvolacieho dôvodu).
Napadnutý rozsudok je v rozpore s judikatúrou súdov Únie, ktorá predchádzala rozsudku Komisia/Printeos (druhá časť prvého odvolacieho dôvodu).
Okrem toho sekundárne právo Únie upravuje úroky, ktoré sa majú zaplatiť pri výkone rozsudkov, a Všeobecný súd mal toto sekundárne právo buď uplatniť alebo vyhlásiť sekundárne právo Únie za neplatné (tretia časť prvého odvolacieho dôvodu).
Podmienky žaloby o náhradu škody podľa článku 340 ZFEÚ nie sú splnené, takže Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď priznal úroky z omeškania z dôvodu náhrady škody (štvrtá časť prvého odvolacieho dôvodu).
Účinok ex tunc rozsudkov nemá za následok, že sa odo dňa predbežného zaplatenia pokuty dotknutým podnikom musia zaplatiť úroky z omeškania (piata časť prvého žalobného dôvodu).
Zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle napadnutého rozsudku je v rozpore s odstrašujúcim účinkom pokút (šiesta časť prvého odvolacieho dôvodu).
Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia v prípade zamietnutia jej prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že úroková sadzba, ktorú má Komisia zaplatiť, je analogicky s článkom 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 ( 3 ) refinančnou sadzbou Európskej centrálnej banky zvýšenou o tri a pol percentuálneho bodu.
( 1 ) Rozsudok z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia (T-827/14, EU:T:2018:930).
( 2 ) Rozsudok z 20. januára 2021, Komisia/Printeos (C 301/19 P, EU:C:2021:39).
( 3 ) Delegované nariadenie Komisie z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie ( Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1 ).