C-226/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0226
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022257SK.01002401.xml
4.7.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 257/24
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 31. marca 2022 – Nexive Commerce Srl a i./Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni a i.
(Vec C-226/22)
(2022/C 257/31)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Consiglio di Stato
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Sťažovatelia: Nexive Commerce Srl, Nexive Scarl, Nexive Services Srl, Nexive Network Srl, Nexive SpA, Brt SpA, A.I.C.A.I. Associazione Italiana Corrieri Aerei Internazionali, DHL Express (Italy) Srl, TNT Global Express Srl, Fedex Express Italy Srl, United Parcel Service Italia Srl, General Logistics Systems Enterprise Srl, General Logistics Systems Italy SpA, Federal Express Europe Inc. Filiale Italiana
Odporcovia: Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni, Presidenza del Consiglio dei Ministri, Ministero dell'Economia e delle Finanze, Ministero dello Sviluppo Economico
Prejudiciálne otázky
1.
Majú sa článok 9 ods. 2 druhý pododsek štvrtá zarážka a ods. 3, ako aj článok 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb ( 1 ) , zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva ( 2 ) , vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akú predstavujú relevantné talianske právne predpisy (článok 1 ods. 65 a 66 zákona č. 266 z 23. decembra 2005 a článok 65 zákonného dekrétu č. 50 z 24. apríla 2017 zmeneného, v upravenom znení, na zákon č. 96 z 21. júna 2017), ktorá umožňuje, aby sa povinnosť finančne prispievať na prevádzkové náklady regulačného orgánu pre odvetvie poštových služieb uložila výlučne poskytovateľom poštových služieb vrátane prevádzkovateľov, ktorí neposkytujú služby patriace do rámca univerzálnej služby, čím sa pripúšťa možnosť vylúčiť akúkoľvek formu verejného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu?
2.
Majú sa článok 9 ods. 2 druhý pododsek štvrtá zarážka a článok 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva, vykladať v tom zmysle, že umožňujú zahrnúť medzi prevádzkové náklady, ktoré môžu financovať poskytovatelia poštových služieb, aj náklady, ktoré sa majú vynaložiť na reguláciu poštových služieb, ktoré nie sú súčasťou univerzálnej služby, ako aj výdavky na administratívne útvary a útvary koncepčného riadenia (tzv. „transverzálne“ útvary), ktorých činnosť síce nie je priamo zameraná na reguláciu trhu poštových služieb, v každom prípade slúži na účely vykonávania všetkých inštitucionálnych právomocí úradu, s následnou možnosťou ju nepriamo a čiastočne (v pomernej časti) pripísať odvetviu poštových služieb?
3.
Bránia zásada proporcionality, zásada nediskriminácie, článok 9 ods. 2 druhý pododsek štvrtá zarážka a ods. 3, ako aj článok 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva, vnútroštátnej právnej úprave, akú predstavujú talianske právne predpisy (článok 1 ods. 65 a 66 zákona č. 266 z 23. decembra 2005 a článok 65 zákonného dekrétu č. 50 z 24. apríla 2017 zmeneného, v upravenom znení, na zákon č. 96 z 21. júna 2017), ktorá vyžaduje, aby poskytovatelia v odvetví poštových služieb znášali povinnosť prispievať na financovanie regulačného orgánu pre odvetvie poštových služieb, a to bez možnosti rozlišovať medzi postavením poskytovateľov expresných doručovacích služieb a postavením poskytovateľov univerzálnej služby, čiže bež možnosti zohľadniť rozdielnu intenzitu regulačnej činnosti národného regulačného orgánu vo vzťahu k rôznym druhom poštových služieb?
( 1 ) Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14 .
( 2 ) Ú. v. EÚ L 52, 2008, s. 3 ; Mim. vyd. 06/003, s. 71.