C-402/22

(Vec C-402/22)

(2022/C 368/24)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Sú kritériá, ktoré platia pre „závažný trestný čin“ v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b) smernice 2011/95/EÚ a ktoré sú objasnené v bode 56 rozsudku Súdneho dvora z 13. septembra 2018, Ahmed, EU:C:2018:713, smerodajné pri posudzovaní, či ide o „obzvlášť nebezpečný trestný čin“? Ak áno, existujú potom ešte dodatočné kritériá, ktoré vedú k tomu, že trestný čin sa má klasifikovať ako „obzvlášť“ nebezpečný?

Otázka 2

Má sa článok 14 ods. 4 písm. b) smernice 2011/95/EÚ vykladať v tom zmysle, že existencia nebezpečenstva pre spoločnosť je preukázaná už len tým, že nositeľ postavenia utečenca bol právoplatne odsúdený za obzvlášť nebezpečný trestný čin, alebo sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že právoplatné odsúdenie za obzvlášť závažný trestný čin samo osebe nepostačuje na preukázanie toho, že táto osoba predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť?

Otázka 3

Ak právoplatné odsúdenie za obzvlášť nebezpečný trestný čin samo osebe nepostačuje na preukázanie existencie nebezpečenstva pre spoločnosť, má sa potom článok 14 ods. 4 písm. b) smernice 2011/95/EÚ vykladať v tom zmysle, že obsahuje požiadavku, aby členský štát preukázal, že žiadateľ aj po svojom odsúdení naďalej predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť? Je členský štát povinný preukázať, že nebezpečenstvo je skutočné a existujúce, alebo stačí, keď existuje potenciálne nebezpečenstvo? Má sa článok 14 ods. 4 písm. b) smernice 2011/95/EÚ sám osebe alebo v spojení so zásadou proporcionality vykladať v tom zmysle, že dovoľuje zrušenie právneho postavenia utečenca len v prípade, že toto zrušenie je proporcionálne a nebezpečenstvo, ktoré nositeľ tohto právneho postavenia predstavuje, je dostatočne závažné na to, aby odôvodňovalo zrušenie postavenia utečenca?