C-445/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0445
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022340SK.01002301.xml
5.9.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 340/23
Odvolanie podané 4. júla 2022: Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) zo 4. mája 2022 vo veci T-423/14 RENV, Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE/Komisia
(Vec C-445/22 P)
(2022/C 340/30)
Jazyk konania: gréčtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE (v zastúpení: N. Korogiannakis, I. Drillerakis a E. Rantos, advokáti)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) zo 4. mája 2022 vo veci T-423/14 RENV, Larko/Komisia (T-423/14 RENV, EU:T:2022:268),
—
vrátil vec Všeobecnému súdu, aby o veci znova rozhodol, a
—
rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho konania uviedla odvolateľka tento odvolací dôvod:
Odvolací dôvod: porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že opatrenie č. 2 (štátna záruka z roku 2008) poskytlo odvolateľke výhodu.
Podľa odvolateľky je posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého jej opatrenie č. 2 (štátna záruka z roku 2008) poskytlo výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, postihnuté viacerými nesprávnymi právnymi posúdeniami.
Odvolateľka najmä tvrdí, že rozhodnutie Všeobecného súdu je na jednu stranu postihnuté nesprávnym posúdením bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách a na druhú stranu je postihnuté nesprávnym rozdelením dôkazného bremena medzi Komisiu a dotknutý členský štát, čo je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora.
Okrem toho je výrok napadnutého rozsudku založený na úplne nedostatočných dôkazoch a v každom prípade nie na dôkazoch, ktoré predchádzali prijatiu opatrenia č. 2, čo je v rozpore s rozhodnutím, ktoré Súdny dvor urobil v rozsudku z 26. marca 2020 vo veci C-244/18 P, Larko/Komisia (EU:C:2020:238).
Odvolateľka nakoniec tvrdí, že tento výrok sa zakladá len na negatívnej domnienke založenej na neexistencii informácií, ktoré by viedli k opačnému záveru, bez toho, aby existovali akékoľvek iné prvky, ktoré by mohli pozitívne preukázať existenciu takejto výhody.