← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·14.7.2022

C-472/22

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CN0472

C_2022424SK.01002101.xml

7.11.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 424/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) (Portugalsko) 14. júla 2022 – NO/Autoridade Tributária e Aduaneira

(Vec C-472/22)

(2022/C 424/27)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: NO

Žalovaný: Autoridade Tributária e Aduaneira

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa článok 49 ZFEÚ (právo usadiť sa) a/alebo článok 63 ZFEÚ (voľný pohyb kapitálu) vykladať v tom zmysle, že bránia právnemu predpisu alebo daňovej praxi členského štátu, podľa ktorých sa na účely dane z príjmu fyzickej osoby v uvedenom členskom štáte uplatní daňová výhoda spočívajúca v zdanení 50 % zisku plynúceho z prevodu obchodných podielov na prevody obchodných podielov v spoločnostiach založených podľa vnútroštátneho práva, ale nie na prevody obchodných podielov v spoločnostiach založených v inom členskom štáte?

2.

Majú sa článok 49 ZFEÚ (právo usadiť sa) a/alebo článok 63 ZFEÚ (voľný pohyb kapitálu) vykladať v tom zmysle, že bránia právnemu predpisu alebo daňovej praxi členského štátu, podľa ktorých sa na účely dane z príjmu fyzickej osoby v uvedenom členskom štáte uplatní daňová výhoda spočívajúca v zdanení 50 % zisku plynúceho z prevodu obchodných podielov na prevody obchodných podielov v spoločnostiach, ktoré majú skutočné sídlo v tuzemsku, ale nie na prevody obchodných podielov v spoločnostiach, ktoré majú skutočné sídlo na území iného členského štátu?

3.

Majú sa článok 49 ZFEÚ (právo usadiť sa) a/alebo článok 63 ZFEÚ (voľný pohyb kapitálu) vykladať v tom zmysle, že bránia právnemu predpisu alebo daňovej praxi členského štátu, podľa ktorých sa na účely dane z príjmu fyzickej osoby v uvedenom členskom štáte uplatní daňová výhoda spočívajúca v zdanení 50 % zisku plynúceho z prevodu obchodných podielov na prevody obchodných podielov v spoločnostiach, ktoré sú tuzemskými daňovými rezidentmi, ale nie na prevody obchodných podielov v spoločnostiach, ktoré sú daňovými rezidentmi iného členského štátu?

4.

Majú sa článok 49 ZFEÚ (právo usadiť sa) a/alebo článok 63 ZFEÚ (voľný pohyb kapitálu) vykladať v tom zmysle, že bránia právnemu predpisu alebo daňovej praxi členského štátu, podľa ktorých sa na účely dane z príjmu fyzickej osoby v uvedenom členskom štáte uplatní daňová výhoda spočívajúca v zdanení 50 % zisku plynúceho z prevodu obchodných podielov na prevody obchodných podielov v spoločnostiach, ktoré vykonávajú činnosť v tuzemsku, ale nie na prevody obchodných podielov spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území iného členského štátu?

5.

Má sa zásada zákazu zneužitia práva vykladať v tom zmysle, že sa uplatní na prevod obchodných podielov, ako je prevod, o ktorý ide v prejednávanej veci, ktorého účinok je v podstate rovnocenný vyplateniu dividend a ktorého právnu formu si daňovník zvolil predovšetkým s cieľom získať daňovú výhodu vyplývajúcu z vnútroštátneho práva, ktorá sa vzťahuje výlučne na kapitálové výnosy z hnuteľného majetku, za okolností, akými sú okolnosti prejednávanej veci, za ktorých priznanie predmetnej daňovej výhody daňovníkovi závisí od možnosti daňovníka uplatniť a vykonať právo usadiť sa v zmysle článku 49 ZFEÚ a/alebo voľný pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ?

6.

Má sa zásada zákazu zneužitia práva vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby daňovník uplatnil a vykonal právo usadiť sa (podľa článku 49 ZFEÚ) alebo voľný pohyb kapitálu (podľa článku 63 ZFEÚ) na to, aby získal daňovú výhodu stanovenú vo vnútroštátnom práve pre kapitálové výnosy plynúce z prevodu obchodných podielov, ak – predovšetkým s cieľom získať uvedenú daňovú výhodu – uskutočnil transakciu, ktorej výsledok je v podstate rovnocenný vyplateniu dividend, ako je prevod akcií?

7.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, môže sa daňovník odvolávať na právnu istotu alebo legitímnu dôveru s cieľom spochybniť nepriznanie práva usadiť sa a/alebo voľného pohybu kapitálu na základe zásady zákazu zneužitia práva a takto odôvodniť uvedené zneužitie práva?

8.

Má sa zásada zákazu zneužitia práva vykladať v tom zmysle, že jej uplatnenie závisí od overenia podmienok uplatnenia všeobecného vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý zakazuje zneužitie práva?

9.

Má sa zásada zákazu zneužitia práva vykladať v tom zmysle, že jej uplatnenie závisí od toho, či sa na ňu odvolajú vnútroštátne orgány?

10.

Má sa zásada zákazu zneužitia práva vykladať v tom zmysle, že jej uplatnenie závisí od toho, či vnútroštátne daňové orgány dodržia stanovený postup na uplatnenie všeobecného vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý zakazuje zneužitie práva?

11.

Vzhľadom na to, že právomoc vnútroštátneho súdu je obmedzená na posudzovanie zákonnosti daňových aktov a na rozhodovanie o ich zrušení alebo ponechaní v platnosti bez toho, aby konal namiesto daňového úradu, má sa zásada zákazu zneužitia práva vykladať v tom zmysle, že rozhodcovský súd má právomoc preklasifikovať/predefinovať/prekvalifikovať transakciu predstavujúcu zneužitie práva a uplatniť vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa transakcie, ktorá by existovala namiesto nej?

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-472/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik