← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·29.7.2022

C-516/22

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CN0516

C_2022398SK.01001401.xml

17.10.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 398/14

Žaloba podaná 29. júla 2022 – Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-516/22)

(2022/C 398/18)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Armati, P.-J. Loewenthal, T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd

určil, že Spojené kráľovstvo si tým, že povolilo výkon rozhodcovského rozsudku vydaného vo veci ICSID č. ARB/05/20, nesplnilo svoje povinnosti:

podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 127 ods. 1 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu ( 1 ) (ďalej len „Dohoda o vystúpení“), keď rozhodlo o výklade článku 351 ods. 1 ZFEÚ a jeho použití na vykonanie rozhodcovského rozsudku, zatiaľ čo rovnakej veci bolo rozhodnuté v stále platných rozhodnutiach Komisie a čaká sa na rozhodnutie pred súdmi Únie;

podľa článku 351 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 127 ods. 1 Dohody o vystúpení, keď podalo nesprávny výklad a nesprávne uplatnilo pojmy „práva… jedn[ej] alebo viacer[ých] tretí[ch] kraj[ín]“ a „[ovplyvnené] Zmluv[ami]“;

podľa článku 267 ods. 1 písm. a) a b), ako aj tretieho pododseku ZFEÚ v spojení s článkom 127 ods. 1 Dohody o vystúpení, keď nevznieslo otázku týkajúcu sa platnosti rozhodnutia Komisie z 26. mája 2014, ktorým sa Rumunsku bráni vo vykonaní rozhodcovského rozsudku z roku 2014 (ďalej len „príkaz na prerušenie vykonávania rozsudku z roku 2014“), a rozhodnutia Komisie z 1. októbra 2014 o začatí formálneho šetrenia týkajúceho sa vykonania rozhodcovského rozsudku Rumunskom ( 2 ) (ďalej len „rozhodnutie o začatí šetrenia z roku 2014“), a keď na úrovni súdu posledného stupňa nevznieslo otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktoré nebolo acte clair ani acte éclairé ;

podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ v spojení s článkom 127 ods. 1 Dohody o vystúpení, keď nútilo Rumunsko, aby porušilo povinnosti plynúce pre neho z práva Únie, ktoré vyplývajú z príkazu na prerušenie vykonávania rozsudku z roku 2014 a z rozhodnutia o začatí šetrenia z roku 2014;

Vzaviazal Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozsudkom z 19. februára 2020, Micula v. Rumunsko, Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva) nariadil výkon rozhodcovského rozsudku z roku 2013 vydaného proti Rumunsku v prospech určitých švédskych investorov za to, že Rumunsko porušilo dvojstrannú dohodu o investíciách uzatvorenú v roku 2003 medzi Švédskom a Rumunskom.

Komisia už skôr konštatovala, že vykonanie rozhodcovského rozsudku predstavuje poskytnutie protiprávnej a nezlučiteľnej štátnej pomoci zo strany Rumunska v prospech týchto investorov. Súdny dvor medzitým konštatoval, že tento rozsudok porušuje základné pravidlá a zásady práva Únie, najmä články 267 a 344 ZFEÚ, všeobecné zásady autonómie a vzájomnej dôvery a je v rozpore s fungovaním inštitúcií Únie podľa ústavného rámca Únie.

Na základe článku 351 ods. 1 ZFEÚ dospel Supreme Court (Najvyšší súd) k záveru, že rozhodcovský rozsudok by mal byť vykonaný v Spojenom kráľovstve bez ohľadu na skutočnosť, že jeho výkon je v rozpore s právom Únie. Tým Spojené kráľovstvo porušilo článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 108 ods. 3, článok 267 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 a článok 351 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 127 ods. 1 Dohody o vystúpení.

( 1 ) Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7 .

( 2 ) Štátna pomoc – Rumunsko – Štátna pomoc SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN) Vykonanie rozhodcovského rozsudku vo veci Micula/Rumunsko z 11. decembra 2013 – Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ C 393, 2014, s. 27 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-516/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik