C-517/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0517
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022398SK.01001501.xml
17.10.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 398/15
Odvolanie podané 2. augusta 2022: Eurobolt BV, Fabory Nederland BV, ASF Fischer BV proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 18. mája 2022 vo veci T-479/20, Eurobolt a iní/Komisia
(Vec C-517/22 P)
(2022/C 398/19)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľky: Eurobolt BV, Fabory Nederland BV, ASF Fischer BV (v zastúpení: B. Natens a A. Willems, advocaten)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Stafa Group BV
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
vyhovel žalobe v prvostupňovom konaní a zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/611 z 30. apríla 2020, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo uložené nariadením Rady (ES) č. 91/2009 na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii alebo nie ( 1 ) (napadnuté nariadenie), v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek, a
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania odvolateliek, ako aj jej vlastných trov konania v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj Súdnym dvorom a zaviazal každého ďalšieho účastníka odvolacieho konania na náhradu ich vlastných trov konania,
alebo subsidiárne
—
vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu, a
—
rozhodol, že o trovách konania pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom sa rozhodne v konečnom rozsudku Všeobecného súdu a rozhodol, že každý ďalší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú sedem odvolacích dôvodov.
Po prvé Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 266 ZFEÚ a zásadu zákazu retroaktivity, keď konštatoval, že napadnuté nariadenie môže retroaktívne opätovne uložiť a zabrániť vráteniu ciel zameraných proti obchádzaniu.
Po druhé Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 266 ZFEÚ, keď konštatoval, že napadnuté nariadenie môže „napraviť“ porušenie podstatných formálnych náležitostí v antidumpingových konaniach.
Po tretie Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 266 ZFEÚ a zásadu zákazu retroaktivity, keď konštatoval, že napadnuté nariadenie môže „napraviť“ porušenie konštatované v rozsudku z 3. júla 2019, Eurobolt (C-644/17, EU:C:2019:555).
Po štvrté Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil články 264 a 266 ZFEÚ, keď rozhodol, že Komisia si môže prisvojiť právomoc Súdneho dvora, čím porušila článok 296 ZFEÚ.
Po piate Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil zásadu účinnej súdnej ochrany, keď konštatoval, že táto zásada nevyžaduje v prejednávanej veci úplné vrátenie ciel.
Po šieste Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( 2 ) , článok 5 ods. 1 a 2 ZEÚ, ako aj zásadu riadnej správy vecí verejných, keď konštatoval, že napadnuté nariadenie má primeraný právny základ.
Po siedme Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 5 ods. 1 a 2 ZEÚ, keď konštatoval, že napadnuté nariadenie môže s konečnou platnosťou zakázať vrátenie ciel, ktoré boli v rozsudku Eurobolt vyhlásené za neplatné.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 141, 2020, s. 1 .
( 2 ) Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21 .