C-528/22

C_2022451SK.01000901.xml

28.11.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Szegedi Törvényszék (Maďarsko) 8. augusta 2022 – PQ/Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság a Miniszterelnöki Kabinetirodát vezető miniszter

Žalobca: PQ

Žalovaní: Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság, Miniszterelnöki Kabinetirodát vezető miniszter

Prejudiciálne otázky

1.

a)

Má sa článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v spojení s článkami 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) vykladať v tom zmysle, že bráni praxi členského štátu spočívajúcej v prijatí rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje odňatie povolenia na pobyt, ktoré bolo predtým vydané štátnemu príslušníkovi tretej krajiny – alebo sa zamieta jeho žiadosť o predĺženie práva na pobyt (v prejednávanej veci jeho žiadosť o vnútroštátne povolenie na trvalý pobyt) –, ktorého maloleté dieťa a partnerka sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Únie a žijú v tomto členskom štáte, bez toho, aby sa predtým preskúmalo, či dotknutý rodinný príslušník, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, má odvodené právo na pobyt podľa článku 20 ZFEÚ?

Má sa článok 20 ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty – ako aj v konkrétnom prípade s článkami 7 a 24 Charty – vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby orgán členského štátu, ktorý vydal rozhodnutie, ktorým z dôvodov týkajúcich sa národnej bezpečnosti a/alebo verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti nariadil odňatie predtým vydaného povolenia na dlhodobý pobyt alebo rozhodol o žiadosti o predĺženie práva na pobyt, ako aj špecializovaný orgán, ktorý konštatoval dôverný charakter, dbali na to, aby sa dotknutej osobe, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny a jej právnemu zástupcovi, zaručilo v každom prípade právo oboznámiť sa aspoň s podstatou dôverných alebo utajovaných skutočností alebo údajov, o ktoré sa opiera rozhodnutie založené na uvedenom dôvode, a právo použiť uvedené skutočnosti alebo údaje v konaní o tomto rozhodnutí v prípade, ak príslušný orgán tvrdí, že uvedené oznámenie by bolo v rozpore s dôvodmi národnej bezpečnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede, čo presne sa má rozumieť pod „podstatou“ dôverných dôvodov, na ktorých je založené také rozhodnutie, s ohľadom na články 41 a 47 Charty?

4.

Má sa článok 20 ZFEÚ so zreteľom na článok 47 Charty vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu, ktorý rozhoduje o zákonnosti stanoviska špecializovaného orgánu založeného na dôvode týkajúcom sa dôverných alebo utajovaných skutočností, a rozhodnutia vo veci samej týkajúceho sa oblasti cudzineckého práva, ktoré sa opiera o uvedené stanovisko, musí mať právomoc preskúmať zákonnosť dôvernosti (jej nevyhnutnosť a primeranosť), ako aj nariadiť vlastným rozhodnutím, ak sa domnieva, že dôvernosť je v rozpore so zákonom, aby sa dotknutá osoba a jej právny zástupca mohli oboznámiť a použiť všetky skutočnosti, na ktorých je založené stanovisko a rozhodnutie správnych orgánov, alebo ak sa domnieva, že dôvernosť je v súlade so zákonom, aby sa dotknutá osoba mohla oboznámiť a použiť aspoň podstatu dôverných skutočností v konaní týkajúcom sa oblasti cudzineckého práva, ktoré sa jej týka?