← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·9.8.2022

C-535/22

OdmietaMeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CN0535

C_2022380SK.01000601.xml

3.10.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 380/6

Odvolanie podané 9. augusta 2022: Aeris Invest Sàrl proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 1. júna 2022 vo veci T-628/17, Aeris Invest/Komisia a SRB

(Vec C-535/22 P)

(2022/C 380/09)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Aeris Invest Sàrl (v zastúpení: R. Vallina Hoset, E. Galán Burgos a M. Varela Suárez, abogados)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB), Španielske kráľovstvo, Európsky parlament, Rada Európskej únie, Banco Santander, SA

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

i)

zrušil rozsudok tretej rozšírenej komory Všeobecného súdu z 1. júna 2022, Aeris Invest/Komisia a SRB, T-628/17, EU:T:2022:315 a následne

zrušil rozhodnutie SRB/EES/2017/08 Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 7. júna 2017 o prijatí opatrení na riešenie krízovej situácie v prípade banky Banco Popular Español, S.A.

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1246 zo 7. júna 2017, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español S.A. ;

určil, že články 15 a 22 nariadenia 806/2014 ( 1 ) sú neuplatniteľné na základe článku 277 ZFEÚ.

ii)

zaviazal Európsku komisiu a Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch.

iii)

subsidiárne voči predchádzajúcemu návrhu vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a určil, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania proti napadnutému rozsudku odvolateľka uvádza osem odvolacích dôvodov.

V prvom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na to, že napadnutý rozsudok porušuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie („Charta“) a článok 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“), keďže tento rozsudok konštatuje že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné a nie je kontradiktórne.

V druhom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že napadnutý rozsudok porušuje článok 47 Charty, keď konštatuje: i) že odvolateľka je treťou osobou, ii) že dôvernosť rozhodnutia o riešení krízovej situácie, hodnotenia 1 a hodnotenia 2 sú opodstatnené, iii) že odôvodnenie sa môže odhaliť až po podaní žaloby, a iv) že celé znenie rozhodnutia o riešení krízovej situácie nie je relevantné pre riešenie sporu.

V treťom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že napadnutý rozsudok porušuje článok 18 nariadenia 806/2014 („SRMR“), povinnosť náležitej starostlivosti a článok 296 ZFEÚ, keďže neboli zohľadnené relevantné prvky a existovali aj alternatívne riešenia.

Vo štvrtom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že napadnutý rozsudok obsahuje právne pochybenie, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článkov 14 a 20 SRMR, porušuje povinnosť náležitej starostlivosti a článok 296 ZFEÚ, keďže i) maximalizovanie predajnej ceny je viazané na pravidlá hospodárskej súťaže a transparentnosti, ii) konanie nespĺňa stanovené požiadavky a iii) verejný záujem v každom prípade neodôvodňuje porušenie článku 14 SRMR.

V piatom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že napadnutý rozsudok porušuje povinnosť náležitej starostlivosti, článok 17 Charty, článok 14 SRMR a právo na obhajobu, keď: i) tomuto účastníkovi konania vytýka, že nepreukázal, ako boli dosiahnuté ciele riešenia krízovej situácie, hoci uvedené ciele boli dôverné, a ii) rozhodnutie bolo neprimerané, keďže subjekt bol solventný.

V šiestom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že napadnutý rozsudok porušuje článok 47 Charty, článok 6 Dohovoru a zásadu kontradiktórnosti konania, keďže i) dokumenty vyžiadané Všeobecným súdom uznesením z 12. mája 2021 neboli odovzdané odvolateľke, ii) bolo odmietnuté dokazovanie potrebné na zabezpečenie jej práva na obhajobu a iii) nebolo umožnené odvolateľke oboznámiť sa a vyjadriť k dokumentom, na ktorých sú založené argumenty odporcov.

V siedmom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok porušuje právo vlastniť majetok, keď odmieta námietku nezákonnosti tohto účastníka, keďže: i) došlo k zásahu do práva vlastniť majetok, ii) zníženie majetku solventnej banky je v rozpore s požiadavkou nevyhnutnosti a zákazom svojvoľnosti, iii) zníženie dlhov a majetku solventnej banky je neprimerané a iv) neexistuje primeraná kompenzácia.

V ôsmom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že napadnutý rozsudok porušuje články 17 a 52 Charty a článok 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii, keďže i) v súvislosti s pojmom zasahovania do práva vlastniť majetok sa neskúmalo, ako konanie prebiehalo a či opatrenie nebolo svojvoľné a ii) neexitovala primeraná náhrada.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-535/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik