← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·17.8.2022

C-551/22

ZamietaZrušujeMení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CN0551

C_2022389SK.01000902.xml

10.10.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/9

Odvolanie podané 17. augusta 2022: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 1. júna 2022 vo veci T-481/17, Fundación Tatiana Pérez de Guzmán el Bueno a SFL/SRB

(Vec C-551/22 P)

(2022/C 389/12)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: L. Flynn, D. Triantafyllou, A. Nijenhuis, P. Němečková a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Fundación Tatiana Pérez de Guzmán el Bueno, Stiftung für Forschung und Lehre (SFL), Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB), Španielske kráľovstvo, Európsky parlament, Rada Európskej únie a Banco Santander, S.A.

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 1. júna 2022 vo veci Fundación Tatiana Pérez de Guzmán el Bueno a SFLStiftung für Forschung und Lehre (SFL)/Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (T-481/17, EU:T:2022:311) v rozsahu, v akom Všeobecný súd určil, že žaloba o neplatnosť na prvom stupni je prípustná;

2.

určil, že žaloba o neplatnosť podaná na prvom stupni vo veci T-481/17 je neprípustná a v dôsledku toho ju zamietol v celom rozsahu a

3.

zaviazal Fundación Tatiana Pérez de Guzmán el Bueno a SFL, Stiftung für Forschung und Lehre (SFL) (žalobkyne na prvom stupni) na náhradu trov konania, ktoré vynaložila Komisia v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj v tomto konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza tri dôvody odvolania a tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil troch nasledujúcich právnych pochybení:

nesprávny výklad článku 263 ods. 4 ZFEÚ a článku 18 ods. 7 nariadenia o riešení krízových situácií ( 1 ) , pokiaľ ide o kvalifikáciu rozhodnutia ako napadnuteľného aktu (prvý odvolací dôvod),

nesprávny výklad článku 263 ods. 4 ZFEÚ a porušenie práv Komisie na obhajobu, pokiaľ ide o nepodanie žaloby o neplatnosť proti pôvodcovi právne záväzného konečného aktu (druhý odvolací dôvod) a

kontradiktórne odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré vyplýva z rozhodnutia Všeobecného súdu, že žaloba o neplatnosť proti výroku napadnutého rozhodnutia je prípustná, zatiaľ čo Všeobecný súd došiel k záveru, že uvedené rozhodnutie sa nadobúda platnosť a vyvoláva záväzné právne účinky iba prostredníctvom rozhodnutia Komisie (tretí odvolací dôvod).

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-551/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik