C-600/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0600
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022441SK.01001702.xml
21.11.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 441/17
Odvolanie podané 16. septembra 2022: Carles Puigdemont i Casamajó a Antoni Comín i Oliveres proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) zo 6. júla 2022 vo veci T-388/19, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament
(Vec C-600/22 P)
(2022/C 441/25)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolatelia: Carles Puigdemont i Casamajó a Antoni Comín i Oliveres (v zastúpení: P. Bekaert, S. Bekaert, advocaten a G. Boye, abogado)
Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Španielske kráľovstvo
Návrhy odvolateľov
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
vrátil vec Všeobecnému súdu alebo subsidiárne zrušil napadnuté akty,
—
uložil Parlamentu a Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trov konania alebo subsidiárne rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu tohto odvolania odvolatelia uvádzajú tieto štyri odvolacie dôvody:
Po prvé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil článok 263 ZFEÚ, a teda článok 47 Charty, keď dospel k záveru, že skutočnosť, že odvolateľom nebolo povolené, aby od 2. júla 2019 vykonávali svoje mandáty a zasadali v Parlamente nevyplýva z toho, že Parlament odmietol uznať postavenie odvolateľov ako poslancov Európskeho parlamentu, ako vyplýva z pokynu z 29. mája 2019 a z listu z 27. júna 2019, a teda že napadnuté akty nezmenili právne postavenie odvolateľov.
Podľa článku 12 aktu z roku 1976 ( 1 ) Parlament rozhoduje o sporoch, ktoré môžu vzniknúť na základe ustanovení aktu z roku 1976, v rámci ktorého je článok 1 ods. 3 základným ustanovením. Rozsudok Donnici ( 2 ) nesprávne vyložil rozdelenie právomocí medzi vnútroštátnymi orgánmi a Parlamentom, ako je stanovené v článku 12 aktu z roku 1976, pokiaľ ide o právomoci zverené Parlamentu. Odvolatelia sa v každom prípade až do rozhodnutia sporu, ktorý predložili Parlamentu mohli chopiť svojich mandátov, takže v napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď v ňom bolo rozhodnuté, že napadnuté akty nemenia situáciu odvolateľov.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že rozhodnutie nezačať postup na uplatnenie výsad a imunít podľa článku 8 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu nie je napadnuteľným aktom.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že odvolatelia nepožiadali Parlament o ochranu svojich výsad a imunít podľa článkov 7 a 9 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.
( 1 ) Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu ( Ú. v. ES L 278, 1976, s. 5 ), pripojený k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 ( Ú. v. ES L 278, 1976, s. 1 ), zmenený rozhodnutím Rady z 25. júna a 23. septembra 2002 (2002/772/ES, Euroatom) ( Ú. v. ES L 283, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 137).
( 2 ) Rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici /Parlament, 393/07 a C-9/08, EU:C:2009:275.