C-620/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0620
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022432SK.01001401.xml
14.11.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 432/14
Odvolanie podané 27. septembra 2022: RT France proti rozsudku Všeobecného súdu (veľká komora) z 27. júla 2022 vo veci T-125/22, RT France/Rada
(Vec C-620/22 P)
(2022/C 432/16)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: RT France (v zastúpení: E. Piwnica, advokát)
Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Belgické kráľovstvo, Estónska republika, Francúzska republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Poľská republika, Európska komisia, Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 27. júla 2022 vo veci T-125/22, RT France/Rada,
—
uložiť Rade Európskej únie povinnosť nahradiť všetky trovy konania
spolu so všetkými právnymi následkami s tým spojenými.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Podľa odvolateľky Všeobecný súd porušil ustanovenia článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, keď pri vyvodení záveru, že nedošlo k porušeniu práva spoločnosti RT France byť vypočutá, konštatoval, že z dôvodu celkom výnimočných okolností, za akých boli vydané napadnuté akty, ako aj z hľadiska Radou sledovaného cieľa neboli orgány Únie povinné žalobkyňu vypočuť pred prvým zápisom jej mena na dotknutý zoznam.
Žalobkyňa tvrdí, že Všeobecný súd porušil ustanovenia článku 41 ods. 2 Charty základných práv a skreslil predložené dôkazy, keď tvrdil, že žiadne z tvrdení žalobkyne neumožňuje preukázať, že konanie mohlo viesť k inému výsledku, pokiaľ by bola žalobkyňa vypočutá pred prijatím dotknutých opatrení, alebo keby jej boli vopred oznámené dôvody ich prijatia.
Okrem toho žalobkyňa uvádza porušenie článku 11 Charty základných práv a tvrdí, že Všeobecný súd skreslil predložené dôkazy tým, že sa domnieval, že obmedzenia rozsahu slobody prejavu žalobkyne boli prípustné, pretože dotknuté obmedzujúce opatrenia boli potrebné, vhodné a primerané sledovaným cieľom.
Podľa žalobkyne Všeobecný súd porušil aj ustanovenia článku 16 Charty základných práv tým, že sa pri obhajobe neexistencie neprimeranosti obmedzujúcich opatrení opieral o prechodný charakter uložených opatrení a absenciu dôkazov o jej finančnej životaschopnosti.
Napokon žalobkyňa uvádza porušenie článku 21 Charty základných práv a skreslenie predložených dôkazov tým, že sa konštatovalo, že žalobkyňa nebola nijakým spôsobom dikriminovaná.