C-658/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0658
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023035SK.01003001.xml
30.1.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 35/30
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Poľsko) 19. októbra 2022
(Vec C-658/22)
(2023/C 35/36)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sąd Najwyższy
Prejudiciálne otázky
1.
Majú sa článok 2, článok 6 ods. 1 a 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (CFR) a článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vykladať v tom zmysle, že súd poslednej inštancie členského štátu [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)], ktorého kolegiálne zloženie zahŕňa osoby vymenované do funkcie sudcu v rozpore so základnými pravidlami práva členského štátu týkajúcimi sa vymenovania sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), nie je nezávislým, nestranným súdom, ktorý bol zriadený zákonom a poskytuje účinnú právnu ochranu jednotlivcom v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, a ktorý spočíva v:
a)
oznámení voľných miest sudcov na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) prostredníctvom Prezydent Rzeczypospolitej Polskiej (Prezident Poľskej republiky) bez predchádzajúcej kontrasignácie Prezes Rady Ministrów (predseda Rady ministrov),
b)
vedení predvýberového konania v rozpore so zásadami transparentnosti a spravodlivosti vnútroštátnym orgánom [Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada)], ktorý vzhľadom na okolnosti svojho vzniku v rámci súdnictva a spôsob svojej činnosti nespĺňa požiadavky ústavného orgánu, ktorý zabezpečuje dohľad nad nezávislosťou súdov a nezávislosťou sudcov,
c)
vydaní listín o vymenovaní do funkcie sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) prostredníctvom Prezydent Rzeczypospolitej Polskiej (Prezident Poľskej republiky)] napriek predchádzajúcemu napadnutiu uznesenia Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada) vrátane žiadosti o vymenovanie do funkcie na príslušnom vnútroštátnom súde [(Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko)], pozastavenie výkonu tohto uznesenia zo strany Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) v súlade s vnútroštátnym právom a neukončenie odvolacieho konania, po ktorom Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) právoplatne zrušil napadnuté uznesenie Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada) z dôvodu jeho nezákonnosti, čím ho natrvalo odstránil z právneho poriadku, čím akt vymenovania do funkcie sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) zbavil základu podľa článku 179 Konstytucja Rzeczypospolitej Polskiej (Ústava Poľskej republiky) vo forme návrhu Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada) na vymenovanie do funkcie sudcu?
2.
Majú sa článok 2, článok 6 ods. 1 a 3 a článok 19 ods. 1, druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty a článkom 267 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 29 § 2 a 3, článok 26 § 3 a článok 72 § 1, 2 a 3 ustawa z dnia 8 grudnia 2017 r. o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde z 8. decembra 2017) (konsolidované znenie: Dz. U. z roku 2021, položka 154) v rozsahu, v akom pod hrozbou disciplinárnej sankcie v podobe odvolania z funkcie zakazujú, aby Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) určoval alebo posudzoval zákonnosť vymenovania sudcu alebo oprávnenie vyplývajúce z tohto vymenovania vykonávať sudcovské funkcie, a aby vecne posudzoval návrhy na vylúčenie sudcu z týchto dôvodov, za predpokladu, že tento zákaz má byť odôvodnený rešpektovaním ústavnej identity členských štátov zo strany Únie?
3.
Majú sa článok 2 a článok 4 ods. 2 a 3 v spojení s článkom 19 ZEÚ a článkom 267 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že rozsudok ústavného súdu členského štátu [Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd, Poľsko)], ktorým bol rozsudok vnútroštátneho súdu poslednej inštancie [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] vyhlásený za protiústavný, nemôže predstavovať prekážku posúdenia nezávislosti a nestrannosti súdu a preskúmania, či bol súd zriadený zákonom z hľadiska práva Únie, keďže treba navyše zohľadniť, že rozhodnutie Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) bolo zamerané na vykonanie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého ustanovenia Ústavy Poľskej republiky a platných zákonov (vnútroštátnych zákonov) nezverujú ústavnému súdu [Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd)] právomoc preskúmavať súdne rozhodnutia vrátane uznesení riešiacich rozpory vo výklade právnych predpisov prijatých podľa článku 83 ustawa z dnia 8 grudnia 2017 r. o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 (konsolidované znenie: Dz. U. z roku 2021, položka 154) a okrem toho, že Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd) vzhľadom na jeho súčasné zloženie nie je súdom zriadeným zákonom v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dz. U. z r. 1993, č. 61, položka 284, v znení zmien a doplnení)?