C-666/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0666
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023063SK.01001601.xml
20.2.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 63/16
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Taliansko) 21. októbra 2022 – Eg Vacation Rentals Ireland Limited/Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni
(Vec C-666/22)
(2023/C 63/22)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Eg Vacation Rentals Ireland Limited
Žalovaný: Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni
Prejudiciálne otázky
1.
Bráni právo Európskej únie uplatneniu vnútroštátnych ustanovení, akými sú ustanovenia článku 1 ods. 515, 516, 517 zákona č. 178 z 30. decembra 2020, ktoré ukladajú prevádzkovateľom usadeným v inom európskom štáte, ktorí však pôsobia v Taliansku, dodatočné zaťaženie administratívnej a peňažnej povahy, ako zápis do osobitného registra a povinnosť úhrady finančného príspevku? Porušuje toto vnútroštátne ustanovenie najmä článok 3 smernice o elektronickom obchode (smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 ( 1 ) ), podľa ktorého poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom je poskytovateľ služby usadený?
2.
Bráni právo Európskej únie uplatneniu takých vnútroštátnych ustanovení, akými sú ustanovenia článku 1 ods. 515, 516, 517 zákona č. 178 z 30. decembra 2020, ktoré stanovujú pre prevádzkovateľov usadených v inej európskej krajine dodatočné zaťaženie administratívnej a peňažnej povahy? Konkrétne, bráni zásada slobodného poskytovania služieb uvedená v článku 56 [ZFEÚ], ako aj podobné zásady vyplývajúce zo smerníc 2006/123/ES ( 2 ) a 2000/31/ES vnútroštátnemu opatreniu, ktoré stanovuje sprostredkovateľom pôsobiacim v Taliansku, ktorí však nie sú v tomto štáte usadení, dodatočné povinnosti v porovnaní s povinnosťami v krajine pôvodu týkajúcou sa tej istej činnosti?
3.
Vyžaduje právo Európskej únie, najmä smernica EÚ 2015/1535 ( 3 ) , aby Taliansko oznámilo Komisii zavedenie povinnosti zápisu do registra ROC uloženej poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a poskytovateľom internetových vyhľadávačov a – najmä – má sa článok 3 ods. 4 písm. b) druhá zarážka smernice 2000/31 vykladať v tom zmysle, že jednotlivec usadený v inom členskom štáte ako v Taliansku sa môže brániť proti tomu, aby sa voči nemu uplatňovali opatrenia prijaté talianskym zákonodarcom (v článku 1 ods. 515, 516 a 517 zákona č. 178 z 30. decembra 2020), ktoré sú spôsobilé obmedziť slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti, ak tieto opatrenia neboli oznámené v súlade s uvedeným ustanovením?
4.
Bráni nariadenie (EÚ) 2019/1150 ( 4 ) , najmä jeho článok 15, ako aj zásada proporcionality právnej úprave členského štátu alebo opatreniu prijatému nezávislým vnútroštátnym orgánom, ktoré poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb pôsobiacim v členskom štáte ukladá povinnosť zápisu do registra prevádzkovateľov komunikácií (ROC), z ktorej plynú rôzne povinnosti formálneho a procesného charakteru, povinnosť uhradiť príspevok a zákaz dosahovať zisk presahujúci určitú sumu?
( 1 ) Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode ( Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 13/025, s. 399).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 ).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti ( Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1 ).
( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb ( Ú. v. EÚ L 186, 2019, s. 57 ).