← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.11.2022

C-721/22

ZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CN0721

C_2023035SK.01003801.xml

30.1.2023

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/38

Odvolanie podané 24. novembra 2022: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) zo 14. septembra 2022 vo veci T-775/20, PB/Komisia

(Vec C-721/22 P)

(2023/C 35/46)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: J. Baquero Cruz, B. Araujo Arce, J. Estrada de Solà, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: PB, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľky

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil prvý a tretí bod výroku rozsudku vyhláseného Všeobecným súdom Únie 14. septembra 2022 vo veci T-775/20,

vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol z vecnej stránky o žalobe o neplatnosť,

uložil PB povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia na podporu svojho odvolania uvádza jeden odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení.

Komisia spochybňuje záver Všeobecného súdu, ktorý v bode 65 napadnutého rozsudku dospel na základe odôvodnenia uvedeného v bodoch 51 až 64 tohto rozsudku k záveru, že nariadenie o OFZ ( 1 ) „nemôže teda samo osebe predstavovať právny základ na účely vymáhania neoprávnene prijatých súd. …“

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože články 4 a 7 nariadenia o OFZ predstavujú samostatný a dostatočne presný základ na prijatie správnych opatrení na účely vymáhania, ktoré nie sú sankciou.

V bode 69 tohto rozsudku Všeobecný súd napokon dospel k záveru, že uplatnenie článku 103 finančného nariadenia z roku 2002 v spojení s článkami 4 a 7 nariadenia o OFZ neumožňujú prijatie opatrenia proti žalobcovi na prvom stupni, keďže nebol priamym príjemcom platieb.

Podľa Komisie sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože článok 7 nariadenia o OFZ v spojení s článkom 4 uvedeného nariadenia a článkom 103 finančného nariadenia z roku 2002 predstavuje dostatočné jasné a presné ustanovenie umožňujúce vymáhanie voči žalobcovi na prvom stupni, aj keď nebol priamym príjemcom dotknutých platieb.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-721/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik