C-726/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0726
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023112SK.01001701.xml
27.3.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 112/17
Odvolanie podané 24. novembra 2022: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) zo 14. septembra 2022 v spojených veciach T-371/20 a T-554/20, Pollinis France/Komisia
(Vec C-726/22 P)
(2023/C 112/24)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: S. Delaude, C. Ehrbar, G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Pollinis France
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania vo veciach T-371/20 a T-554/20 a tohto odvolacieho konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania Európska komisia uvádza dve odvolacie dôvody.
1.
Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „vec, v ktorej ešte orgán nerozhodol“ uvedený v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001.
Všeobecný súd nesprávne uplatnil pojem „vec, v ktorej ešte orgán nerozhodol“, keď obmedzil uplatnenie článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001 na veci predložené na prerokovanie v rámci orgánu alebo bezprostredne predložené na prerokovanie.
2.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď skúmal, či by „zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu“ v zmysle článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Druhý odvolací dôvod sa delí na dve časti.
Po prvé Všeobecný súd nahradil napadnuté rozhodnutie vlastným výkladom a jeho odôvodnenie je rozporuplné.
Po druhé Všeobecný súd nesprávne odmietol relevantnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, a vzorového rokovacieho poriadku výborov, a to na účely posúdenia, či „by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu“. Navyše nepoužil správne právne kritériá na posúdenie relevantných faktorov a neskúmal relevantné faktory ako súčasť súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov.