← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·15.12.2022

C-762/22

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CN0762

C_2023054SK.01001502.xml

13.2.2023

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/15

Žaloba podaná 15. decembra 2022 – Európska komisia/Lotyšsko

(Vec C-762/22)

(2023/C 54/18)

Jazyk konania: lotyština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Tricot a I. Rubene)

Žalovaná: Lotyšská republika

Návrhy žalobkyne

určiť, že Lotyšská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 106 smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom ( 1 ) , tým, že neprijala najneskôr do 6. februára 2018 všetky zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu.

zaviazať Lotyšskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V súlade s článkom 106 smernice 2013/59 boli členské štáty povinné najneskôr do 6. februára 2018 prijať a uverejniť zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tejto smernice. Členské štáty boli tiež povinné oznámiť Komisii obsah základných vnútroštátnych ustanovení, ktoré prijali v oblasti upravenej touto smernicou.

Keďže Lotyšská republika neprijala v rámci svojej legislatívy transpozičné opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo v každom prípade o nich neinformovala Komisiu, Komisia 29. septembra 2022 rozhodla podať predmetnú žalobu na Súdny dvor s návrhom na určenie, že podľa článku 258 druhého odseku ZFEÚ si Lotyšská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 106 uvedenej smernice.

( 1 ) Ú. v. EÚ L 13, 2014, s. 1 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-762/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik