C-776/22

C_2023223SK.01000902.xml

26.6.2023

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 223/9

Odvolanie podané 20. decembra 2022: Studio Legale Ughi e Nunziante proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 10. októbra 2022 vo veci T-389/22, Studio Legale Ughi e Nunziante/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje:

1.

v prvom rade – vyhovieť prvému a/alebo druhému odvolaciemu dôvodu – a buď zrušiť napadnuté uznesenie, alebo konštatovať, že právne zastupovanie žalujúceho združenia advokátmi vzniknuté v štádiu konania o žalobe pred Všeobecným súdom je platné, a preto vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie vo veci samej;

2.

subsidiárne – vyhovieť tretiemu odvolaciemu dôvodu – a buď zrušiť napadnuté uznesenie, alebo určiť, že Associazione Ughi e Nunziante – Studio Legale môže pokračovať v konaní zastúpené advokátom, ktorý nie je členom žalujúceho profesijného združenia, a preto vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie vo veci samej;

Všeobecný súd neuviedol nič, čo by odôvodňovalo uplatniteľnosť požiadavky nezávislosti advokáta v prípade, že žalobca je advokátskou kanceláriou založenou vo forme združenia, ani na podporu svojho stanoviska, podľa ktorého samotná skutočnosť, že advokáti, ktorí podali žalobu, sú členmi združenia, vylučuje ich nezávislosť.

Druhý odvolací dôvod je založený na porušení a/alebo nesprávnom uplatnení článku 51 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a článku 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie

Žalobkyňa riadne predložila všetku dokumentáciu vyžadovanú článkom 51 druhým odsekom Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, čím plne preukázala, že advokáti sú oprávnení na právne zastupovanie v Taliansku, z čoho vyplýva, že k údajnému porušeniu článku 19 štvrtého odseku štatútu nedošlo.

Pokiaľ ide o údajné porušenie článku 19 tretieho odseku štatútu, výklad požiadavky nezávislosti advokáta bol predmetom viacerých nedávnych rozsudkov Súdneho dvora, od ktorých sa napadnuté uznesenie odchýlilo. V prejednávanej veci to vôbec nie je tak, že by spoločníci advokátskej kancelárie neboli schopní samostatne vykonávať svoju činnosť čo najlepšie a v záujme klienta.

Tretí odvolací dôvod je založený na porušení článkov 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie, ako aj prípadne článku 51 štvrtého odseku a článku 55 prvého odseku Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Všeobecný súd sa po zistení údajného nedostatku nezávislosti obmedzil na konštatovanie, že Rokovací poriadok Všeobecného súdu výslovne nestanovuje napravenie takejto vady a preto automaticky vyhlásil žalobu za neprípustnú.