C-789/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CN0789
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023063SK.01002701.xml
20.2.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 63/27
Odvolanie podané 22. decembra 2022: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 12. októbra 2022 vo veci T-502/19, Francesca Corneli/ECB
(Vec C-789/22 P)
(2023/C 63/34)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: V. Di Bucci, D. Triantafyllou, A. Nijenhuis, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Francesca Corneli, Európska centrálna banka
Návrhy odvolateľky
1.
Zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 12. októbra 2022, oznámený Komisii v ten istý deň, vo veci T-502/19, Francesca Corneli/Európska centrálna banka;
2.
zamietnuť žalobu podanú v prvostupňovom konaní ako neprípustnú a okrem toho nedôvodnú, a uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch;
3.
subsidiárne zrušiť rozsudok Všeobecného súdu a vrátil vec Všeobecnému súdu.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia na podporu svojho odvolania uvádza päť odvolacích dôvodov.
Svojím prvým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 263 ZFEÚ tým, že nesprávne konštatoval, že rozhodnutia napadnuté v prvostupňovom konaní sa priamo a osobne týkali žalobkyne v prvostupňovom konaní a že žalobkyňa mala individuálny záujem na podaní žaloby o ich neplatnosť, že skreslil skutkové okolnosti.
Svojím druhým žalobným dôvodom Komisia tvrdí, že v rámci skúmania žalobného dôvodu založeného na údajnom porušení článku 70 prvého odseku legislatívneho dekrétu č. 385 z 1. septembra 1993 – Konsolidovaný zákon o bankách a úveroch (ďalej len „konsolidovaný zákon o bankách“) Všeobecný súd porušil článok 84 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Tento žalobný dôvod nebol uvedený v žalobe na prvom stupni a nemohol byť uvedený oneskorene v štádiu repliky, pretože sa neopieral o právne a skutkové okolnosti, ktoré by vyšli najavo v priebehu konania. Všeobecný súd prípadne porušil dispozičnú zásadu a zákaz uplatniť ex offo dôvod neplatnosti založený na materiálnej zákonnosti napadnutého aktu.
Svojím tretím odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 ( 1 ) a článok 70 prvý odsek konsolidovaného zákona o bankách tým, že nesprávne vyložil, podobne ako hermeneutické pravidlá talianskeho práva, podmienky stanovené v druhom z týchto ustanovení týkajúce sa zrušenia orgánov, ktoré majú administratívne a kontrolné funkcie vo vzťahu k úverovej inštitúcii. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri doslovnom výklade uvedeného článku 70, keďže nezohľadnil potrebu systematického, historického, teleologického výkladu, ktorý by bol v súlade s ústavou Talianskej republiky, a navyše nezohľadnil vnútroštátnu judikatúru.
Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 288 tretí odsek ZFEÚ tým, že nesprávne konštatoval, že článok 70 prvý odsek konsolidovaného zákona o bankách nemožno vykladať v súlade s článkom 29 smernice 2014/1059/EÚ ( 2 ) . Všeobecný súd si najmä nesplnil svoju sudcovskú povinnosť urobiť všetko, čo je v jeho právomoci, vrátane zohľadnenia vnútroštátneho práva ako celku a uplatnenia výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou.
Svojím piatym odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a článok 288 druhý a tretí odsek ZFEÚ tým, že zakázal Európskej centrálnej banke založiť svoju činnosť na ustanoveniach, ktoré majú priamy účinok smerníc, a uložil jej povinnosť uplatňovať vnútroštátne transpozičné právne predpisy, ktoré sú v rozpore s týmito smernicami.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 ).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).