← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·23.12.2022

C-794/22

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CN0794
Citované
1× inými rozhodnutiami

C_2023173SK.01001201.xml

15.5.2023

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 23. decembra 2022 – FSC/Banco Santander SA

(Vec C-794/22, Banco Santander)

(2023/C 173/18)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: FSC

Odporkyňa: Banco Santander SA

Prejudiciálna otázka

Majú sa ustanovenia článku 34 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s článkom 53 ods. 1 a 3 [a] článkom 60 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) a c) smernice 2014/59/EÚ ( 1 ) vykladať v tom zmysle, že akákoľvek pohľadávka alebo právo, ktoré by vyplývali z povinnosti nahradiť škodu uloženej subjektu, ktorý sa stal právnym nástupcom Banco Popular, v dôsledku žaloby o náhradu škody vyplývajúcej z predaja finančného produktu (podriadené obligácie povinne konvertibilné na akcie tej istej banky), ktorý nie je zahrnutý medzi nástroje dodatočného kapitálu uvedené v opatreniach na riešenie krízovej situácie Banco Popular, a ktorý bol konvertovaný na akcie banky pred prijatím opatrení na riešenie krízovej situácie banky (7. jún 2017), by sa mohli považovať za záväzok, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie o odpísaní alebo zániku, ktoré je uvedené v článku 53 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, ako záväzok alebo nárok, ktorý „nie je splatný“, takže by boli oslobodené od úhrady a neboli by vymáhateľné voči Banco Santander ako právnemu nástupcovi Banco Popular v prípade, že žaloba, z ktorej by vyplývalo toto rozhodnutie o náhrade škody, bola podaná po ukončení postupu riešenia krízovej situácie banky?

Alebo naopak, majú sa tieto ustanovenia vykladať v tom zmysle, že takáto pohľadávka alebo právo by predstavovali „splatný“ záväzok alebo nárok – článok 53 ods. 3 smernice – alebo „už vzniknutý záväzok“ v čase riešenia krízovej situácie banky – článok 60 ods. 2 písm. b) –, a ako také by boli vylúčené z možnosti oslobodenia od úhrady alebo zrušenia týchto záväzkov alebo nárokov, a preto by boli vymáhateľné voči Banco Santander ako právnemu nástupcovi Banco Popular, a to aj v prípade, že žaloba, z ktorej by vyplývalo toto rozhodnutie o náhrade škody, bola podaná po ukončení postupu riešenia krízovej situácie banky?

( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-794/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik