C-429/22

62022CO0429

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

zo 14. marca 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Odpoveď, ktorú možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Rozhodné právo pre zmluvné záväzky – Nariadenie (ES) č. 593/2008 – Článok 6 – Spotrebiteľ požadujúci zaplatenie sumy, ktorá bola údajne vyhraná v online kasíne – Neexistencia voľby rozhodného práva – Uplatnenie priaznivejšieho právneho poriadku na úkor práva krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa“

Vo veci C‑429/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko) z 22. júna 2022 a doručený Súdnemu dvoru 28. júna 2022, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude rozhodnutá odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ( Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6 , ďalej len „nariadenie Rím I“) v spojení s jeho článkom 4.

„Čo sa týka zmlúv, ktoré uzavreli osoby považované za slabšie strany, tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné normy.“

4

Článok 4 tohto nariadenia s názvom „Rozhodné právo pri absencii voľby“ stanovuje:

„1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto:

a)

zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;

2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

3. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

4. Ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.“

5

Článok 6 uvedeného nariadenia s názvom „Spotrebiteľské zmluvy“ stanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len ‚spotrebiteľ‘), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len ‚podnikateľ‘), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:

3. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.

…“

6

Článok 9 toho istého nariadenia s názvom „Imperatívne normy“ stanovuje:

„1. Imperatívne normy sú normy, ktorých dodržiavanie pokladá krajina za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa norma vzťahuje, bez ohľadu na právo, ktoré je inak rozhodným pre zmluvu podľa tohto nariadenia.

2. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia neobmedzuje uplatňovanie imperatívnych noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu.

N1 Interactive prevádzkuje online kasíno z Malty a prostredníctvom svojej internetovej stránky poskytuje služby najmä v Rakúsku.

9

VK, ktorý tvrdí, že v priebehu roka 2020 vyhral pri hraní v tomto online kasíne celkovú sumu 106000 eur, podal na Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko) žalobu, ktorou sa domáha, aby mu spoločnosť N1 Interactive zaplatila túto sumu spolu s úrokmi z omeškania.

10

Žalovaná vo veci samej spochybňuje dôvodnosť tejto žaloby a uvádza, že VK porušil všeobecné obchodné podmienky tým, že tretej osobe umožnil prístup k svojmu používateľskému účtu.

11

VK podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko), vnútroštátny súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o postavenie VK ako spotrebiteľa a uplatnenie článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I, ale vyjadril pochybnosti o tom, či § 1271 AGBG je imperatívnou normou. Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň) okrem toho zdôrazňuje, že žalobca vo veci samej by bol v priaznivejšom postavení, ak by sa na neho toto právo vzťahovalo preto, lebo maltské právo neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce tomuto článku. Ak by však žalobca vo veci samej nebol spotrebiteľom, maltské právo by bolo uplatniteľné podľa článku 4 nariadenia Rím I, aj keď účastníci konania vo veci samej neurčili rozhodné právo.

15

Okrem toho, ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili rozhodné právo, toto právo sa v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia Rím I uplatní len vtedy, ak nezbavuje spotrebiteľa ochrany poskytovanej ustanoveniami práva jeho bydliska, od ktorých sa nemožno odchýliť.

16

Podľa vnútroštátneho súdu teda skutočnosť, že zmluvné strany neurčili rozhodné právo pre túto zmluvu, bráni v súlade s článkom 6 nariadenia Rím I analýze zameranej na určenie najvýhodnejšieho rozhodného práva.

17

Listom z 18. septembra 2023 kancelária Súdneho dvora poslala tento rozsudok vnútroštátnemu súdu a vyzvala ho, aby mu oznámil, či vzhľadom na tento rozsudok trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

20

Listom z 11. októbra 2023 tento súd informoval Súdny dvor, že má v úmysle trvať na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

21

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 2023 bolo rozhodnuté neoznamovať účastníkom konania návrh na začatie prejudiciálneho konania.

O prejudiciálnej otázke

25

Súdny dvor už na podobnú otázku odpovedal v rozsudku zo 14. septembra 2023, Club La Costa a i. ( C‑821/21 , EU:C:2023:672 ).

26

Súdny dvor najprv pripomenul, že článok 6 ods. 1 nariadenia Rím I stanovuje, že zmluva uzavretá medzi spotrebiteľom a podnikateľom sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení, a to, že predávajúci alebo dodávateľ vykonáva svoju obchodnú alebo profesijnú činnosť v krajine, v ktorej má spotrebiteľ obvyklý pobyt, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje túto činnosť do tejto krajiny alebo do viacerých krajín vrátane tejto krajiny a že zmluva spadá do rozsahu tejto činnosti (rozsudok zo 14. septembra 2023, Club La Costa a i., C‑821/21 , EU:C:2023:672 , bod 81 ).

27

Navyše článok 6 ods. 2 nariadenia Rím I výslovne stanovuje, že zmluvné strany si môžu podľa článku 3 tohto nariadenia zvoliť rozhodné právo pre takúto zmluvu pod podmienkou, že táto voľba nemôže viesť k tomu, že spotrebiteľ bude zbavený ochrany, ktorú mu poskytujú ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by bolo rozhodné v prípade absencie voľby na základe článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia (rozsudok zo 14. septembra 2023, Club La Costa a i., C‑821/21 , EU:C:2023:672 , bod 82 ).

31

Opačný výklad, podľa ktorého by bolo možné odchýliť sa od kolíznych noriem stanovených v nariadení Rím I na určenie rozhodného práva pre spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu, že by pre spotrebiteľa bolo výhodnejšie iné právo, by nevyhnutne viedol k značnému zásahu do všeobecnej požiadavky predvídateľnosti rozhodného práva, a teda do zásady právnej istoty v zmluvných vzťahoch týkajúcich sa spotrebiteľov (rozsudok zo 14. septembra 2023, Club La Costa a i., C‑821/21 , EU:C:2023:672 , bod 86 a citovaná judikatúra).

32

Normotvorca Únie tým, že stanovil rozhodné právo podľa krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, totiž zastával názor, že toto právo poskytuje spotrebiteľovi primeranú ochranu, pričom toto určenie nemusí nevyhnutne viesť k uplatneniu práva, ktoré je pre spotrebiteľa najpriaznivejšie vo všetkých prípadoch (rozsudok zo 14. septembra 2023, Club La Costa a i., C‑821/21 , EU:C:2023:672 , bod 87 a citovaná judikatúra).

33

Vzhľadom na uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 nariadenia Rím I sa má vykladať v tom zmysle, že ak spotrebiteľská zmluva spĺňa podmienky stanovené v tomto ustanovení a ak neexistuje platná voľba rozhodného práva pre túto zmluvu, musí sa toto právo určiť v súlade s týmto ustanovením bez ohľadu na skutočnosť, že rozhodné právo pre tú istú zmluvu v súlade s článkom 4 tohto nariadenia môže byť pre spotrebiteľa priaznivejšie.

že ak spotrebiteľská zmluva spĺňa podmienky stanovené v tomto ustanovení a ak neexistuje platná voľba rozhodného práva pre túto zmluvu, musí sa toto právo určiť v súlade s týmto ustanovením bez ohľadu na skutočnosť, že rozhodné právo pre tú istú zmluvu v súlade s článkom 4 tohto nariadenia môže byť pre spotrebiteľa priaznivejšie.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.