C-444/22

odvolateľ,

ďalší účastník konania:

Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), v zastúpení: A. Nunzi, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Kottmann a G. Ziegenhorn, Rechtsanwälte,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predseda šiestej komory P. G. Xuereb, sudcovia T. von Danwitz (spravodajca) a I. Ziemele,

Právny rámec

2 Odôvodnenia 47, 56 a 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 2016, s. 53), uvádzajú:

„(47) Na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb je potrebné v rámci tohto nariadenia jasne priradiť zodpovednosť. Predovšetkým členské štáty by mali zodpovedať za správnosť údajov, aktualizáciu údajov, ktoré prenášajú Europolu, a za zákonnosť takýchto prenosov údajov. Europol by mal niesť zodpovednosť za správnosť údajov a za aktualizáciu údajov, ktoré mu poskytli iní dodávatelia údajov alebo ktoré vyplývajú z vlastných analýz Europolu. Europol by mal zabezpečiť, že údaje sa spracúvajú spravodlivým a zákonným spôsobom a že sa zhromažďujú a spracúvajú na konkrétny účel. Europol by mal tiež zabezpečiť, aby boli údaje primerané, relevantné, aby neboli neúmerné účelu, na ktorý sa spracúvajú, aby sa uchovávali len tak dlho, ako je na daný účel nevyhnutné, a aby sa spracúvali spôsobom, ktorým sa zabezpečí primeraná bezpečnosť osobných údajov a dôvernosť spracúvania údajov.

…

(56) Na Europol by sa mali vzťahovať všeobecné pravidlá o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti uplatniteľné na inštitúcie, agentúry a orgány [Európskej] [ú]nie s výnimkou pravidiel o zodpovednosti za nezákonné spracúvanie údajov.

(57) Dotknutej fyzickej osobe nemusí byť jasné, či škoda, ktorú utrpela v dôsledku nezákonného spracúvania údajov, je následkom krokov Europolu, alebo členského štátu. Europol a členský štát, v ktorom nastala udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, by preto mali byť zodpovední spoločne a bezrozdielne.“

…

h) podporuje cezhraničné činnosti členských štátov v oblasti výmeny informácií, operácie a vyšetrovania uskutočňované členskými štátmi, ako aj spoločné vyšetrovacie tímy, a to aj poskytovaním operačnej, technickej a finančnej podpory.“

5 Článok 18 toho istého nariadenia stanovuje:

„…

2. Osobné údaje sa môžu spracúvať len na účely:

a) krížovej kontroly zameranej na zistenie súvislostí alebo iných príslušných prepojení medzi informáciami, ktoré sa týkajú:

6 Článok 50 nariadenia 2016/794 znie:

„1. Každá fyzická osoba, ktorá utrpela škodu v dôsledku nezákonnej operácie spracúvania, má právo na náhradu spôsobenej škody, a to buď od Europolu v súlade s článkom 340 ZFEÚ, alebo od členského štátu, v ktorom nastala udalosť, ktorá spôsobila škodu, v súlade s jeho vnútroštátnym právom. Táto fyzická osoba podáva žalobu proti Europolu na Súdny dvor Európskej únie alebo proti členskému štátu na príslušný vnútroštátny súd tohto členského štátu.

2. Všetky spory medzi Europolom a členskými štátmi týkajúce sa konečnej zodpovednosti za náhrady priznané fyzickej osobe v súlade s odsekom 1 sa postupujú správnej rade [Europolu], ktorá rozhodne dvojtretinovou väčšinou svojich členov bez toho, aby bolo dotknuté právo napadnúť toto rozhodnutie podľa článku 263 ZFEÚ.“

7 Časť A prílohy II tohto nariadenia, nazvaná „Kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje možno zhromažďovať a spracúvať na účely ich krížovej kontroly podľa článku 18 ods. 2 písm. a)“, stanovuje:

„1. Osobné údaje, ktoré sa zhromažďujú a spracúvajú na účely ich krížovej kontroly, sa vzťahujú na:

a) osoby, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo osoby, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené;

e) miesto bydliska a povolanie dotknutej osoby a miesto, kde sa dotknutá osoba zdržiava;

f) čísla sociálneho poistenia, údaje z vodičských preukazov, dokladov totožnosti a cestovného pasu a

g) ak je to potrebné, aj iné charakteristiky, ktoré by mohli pomôcť pri určení totožnosti, vrátane akýchkoľvek zvláštnych objektívnych a nemenných fyzických znakov, ako sú daktyloskopické údaje a profil DNA (vytvorený z nekódujúcej časti DNA).

3. Okrem údajov uvedených v bode 2 možno zhromažďovať a spracúvať tieto kategórie osobných údajov týkajúcich sa osôb uvedených v bode 1:

a) údaje o trestných činoch, podozreniach zo spáchania trestných činov a údaje o tom, kedy, kde a ako boli (údajne) spáchané;

b) údaje o prostriedkoch, ktoré sa použili alebo sa mohli použiť na spáchanie trestných činov, vrátane informácií o právnických osobách;

5. Ak sa súdne konanie vedené voči dotknutej osobe s konečnou platnosťou zastaví alebo ak je takáto osoba s konečnou platnosťou zbavená obvinenia, údaje, ktoré súvisia s takýmto rozhodnutím, sa vymažú.“

Okolnosti predchádzajúce sporu

8 Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 2 až 5 napadnutého rozsudku takto:

„2 V rámci vyšetrovania, ktoré nasledovalo po zaistení 1,5 tony metamfetamínu, slovenská polícia požiadala Europol o pomoc na základe článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 písm. a), b) a h) nariadenia [2016/794], pričom Europol najmä informovala, že [odvolateľ] je podozrivý z účasti na obchodovaní s touto látkou.

3 Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi… vykonal Europol krížovú kontrolu na základe článku 18 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia a následne vypracoval správu…

4 Správa, ktorej úroveň dôvernosti bola stanovená na ‚Europol neutajené – Základný stupeň ochrany‘, bola určená iba Francúzskej republike, Holandskému kráľovstvu, Slovenskej republike a United States Drug Enforcement Administration (Úrad pre boj proti drogám, Spojené štáty americké).

11 Všeobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol žalobu ako nedôvodnú a uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.

12 Pokiaľ ide o prvý žalobný návrh, Všeobecný súd v bodoch 30 a 31 napadnutého rozsudku rozhodol, že odvolateľ nesprávne vytýka Europolu, že protiprávne uviedol to, že bol predmetom dvoch vyšetrovaní vo Švédsku a v Poľsku. Odvolateľ nesprávne pochopil spornú správu, v ktorej sa uvádza len to, že jeho meno bolo nahlásené v rámci týchto dvoch vyšetrovaní. V bodoch 32 až 39 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že v každom prípade to, že sa v správe Europolu uvedú informácie týkajúce sa určitej osoby, ktorej priezvisko alebo osobné údaje boli zhromaždené alebo uchované touto agentúrou, nemôže samo osebe predstavovať protiprávnosť, ktorá by mohla viesť ku vzniku jej zodpovednosti.

13 Okrem toho v bodoch 39 a 40 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľ nepredložil nijakú skutočnosť, ktorá by mohla preukázať, že Europol si v súvislosti s uvedením osobných údajov, ktoré sa týkajú odvolateľa, v správe nesplnil jednu zo svojich povinností podľa nariadenia 2016/794. Odvolateľ takisto vôbec netvrdil, že Europol tým, že vykonal predmetné spracúvanie údajov, konal nad rámec pôsobnosti definovanej v článku 18 ods. 5 tohto nariadenia alebo že prekročil právomoci, ktoré mu boli zverené najmä článkom 18 ods. 2 uvedeného nariadenia.

14 Všeobecný súd ďalej v bodoch 41 a 42 napadnutého rozsudku uviedol, že odvolateľ vôbec netvrdil, že by sa jeho meno v rámci uvedených vyšetrovaní neobjavilo. Aj za predpokladu, že by uvedené informácie boli nesprávne, Europol nemohol byť zodpovedný za prípadnú nesprávnosť údajov, ktoré poskytol členský štát. Okrem toho v bodoch 45 až 51 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že nemožno konštatovať žiadne porušenie článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), pokiaľ sa nepreukáže, že Europol si tým, že v spornej správe uviedol odvolateľa, nesplnil svoje povinnosti, a že tvrdenie týkajúce sa porušenia článku 48 ods. 1 Charty je neprípustné, keďže nie je podporené nijakou argumentáciou.

– rozhodol, že o trovách tohto konania sa rozhodne neskôr.

18 Europol navrhuje, aby Súdny dvor:

– zamietol odvolanie a

– uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

19 Podľa článku 181 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak je odvolanie čiastočne alebo úplne zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môže odôvodneným uznesením na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek čiastočne alebo úplne zamietnuť.

23 V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že krížová kontrola osobných údajov, ktoré sa ho týkajú, zo strany Europolu je v rozpore s článkom 18 ods. 2 písm. a) a časťou A prílohy II k nariadeniu 2016/794, keďže k tomuto spracúvaniu údajov môže dôjsť len vo vzťahu k podozrivým alebo odsúdeným osobám alebo vo vzťahu k osobám, u ktorých existuje dôvodné podozrenie, že majú v úmysle spáchať trestný čin. Všeobecný súd však rovnako ako Europol usúdil, že odvolateľ nepatrí do žiadnej z týchto kategórií osôb.

24 V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že údaje, ktoré sa ho týkajú a sú uvedené v spornej správe, nepatria do kategórií údajov uvedených v časti A bodoch 2 a 3 prílohy II k nariadeniu 2016/794. Okrem toho Europol použil údaje staré viac ako šesť mesiacov, keďže táto správa sa týkala vyšetrovaní vedených v rokoch 2014 a 2016, pričom odvolateľ nebol podozrivý zo spáchania trestného činu. V tejto súvislosti treba analogicky uplatniť článok 18 ods. 6 tohto nariadenia, takže spracúvanie osobných údajov je obmedzené na obdobie najviac šiestich mesiacov, ak sa nepreukáže žiadna súvislosť medzi dotknutou osobou a podozrením zo spáchania trestného činu.

25 Pokiaľ ide o prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, Europol tvrdí, že odvolateľ sa pred Všeobecným súdom neodvolával na porušenie článku 18 ods. 2 písm. a) nariadenia 2016/794, takže táto argumentácia predstavuje nový dôvod, ktorý by sa mal vyhlásiť za neprípustný.

26 Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu obsahuje tiež nové tvrdenia, ktoré by sa mali vyhlásiť za neprípustné. Okrem toho sú tieto tvrdenia neúčinné.

30 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora treba dôvod predložený po prvýkrát v rámci odvolania pred Súdnym dvorom zamietnuť ako neprípustný. Podľa článku 170 ods. 1 rokovacieho poriadku odvolaním totiž nemožno meniť predmet sporu pred Všeobecným súdom. Právomoc Súdneho dvora v rámci odvolania je totiž obmedzená na posúdenie právnych riešení dôvodov prejednávaných na prvom stupni. Účastník konania teda nemôže predložiť prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nepredložil v konaní pred Všeobecným súdom, pretože by tým získal možnosť predložiť na Súdnom dvore, ktorý má v odvolacom konaní obmedzenú právomoc, spor so širším rozsahom ako ten, ktorý prejednával a o ktorom rozhodoval Všeobecný súd (rozsudky zo 17. decembra 2020, De Masi a Varoufakis/ECB, C‑342/19 P, EU:C:2020:1035, bod 34, ako aj z 21. decembra 2021, P. Krücken Organic/Komisia, C‑586/20 P, neuverejnený, EU:C:2021:1046, bod 51 a citovaná judikatúra).

31 Prvá a druhá časť prvého odvolacieho dôvodu sú teda zjavne neprípustné.

O tretej časti

– Argumentácia účastníkov konania

32 V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 45 a 50 napadnutého rozsudku konštatoval, že nedošlo k porušeniu článku 48 ods. 1 Charty. Europol totiž uviedol, že odvolateľ nebol podozrivý zo žiadneho trestného činu. Článok 18 ods. 2 písm. a) nariadenia 2016/794 však umožňuje krížovú kontrolu osobných údajov len vo vzťahu k osobám, ktoré sú odsúdené alebo ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu. Nahlásenie osoby v rámci krížovej kontroly má teda vždy kriminálnu konotáciu. Práve nahlásenie odvolateľa v rámci krížovej kontroly ako takej teda porušuje prezumpciu neviny. Podľa judikatúry Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva však bolo potrebné v spornej správe uviesť, že vina páchateľa zatiaľ nebola zákonným spôsobom preukázaná.

36 Štvrtou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 45 až 49 napadnutého rozsudku konštatoval, že Europol neporušil základné práva zaručené článkami 7 a 8 Charty. V tejto súvislosti odvolateľ uvádza, že Europol porušil nariadenie 2016/794 tým, že krížovo kontroloval a uchovával osobné údaje, ktoré sa ho týkajú, hoci bol povinný vymazať tieto údaje, keďže boli staršie ako šesť mesiacov a nebol podozrivý zo spáchania trestného činu. Všeobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku nesprávne dospel k záveru, že odvolateľ netvrdil, že by sa jeho meno v rámci vyšetrovaní neobjavilo, keďže odvolateľ vôbec nevedel o existencii uvedených vyšetrovaní a informácie o týchto vyšetrovaniach získal až vo vyjadrení Europolu k žalobe v prvostupňovom konaní.

37 Piatou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 38 až 42 a 58 až 64 napadnutého rozsudku konštatoval, že Europol sa môže zbaviť svojej zodpovednosti odkazom na zodpovednosť členských štátov. Článok 50 nariadenia 2016/794 sa totiž má vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 57 tohto nariadenia, podľa ktorého Europol a členský štát, v ktorom nastala udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, sú zodpovední spoločne a nerozdielne. Okrem toho zo znenia článku 50 ods. 1 uvedeného nariadenia vyplýva, že poškodený môže požadovať náhradu škody priamo od Europolu alebo členského štátu. Europol tak bol zodpovedný aj za nesprávne informácie, ktoré poskytol členský štát.

Argumentácia účastníkov konania

42 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 52 a 53 napadnutého rozsudku dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním Europolu a vznikom údajnej škody. Tvrdí, že v dôsledku toho, že bol nezákonne uvedený v spornej správe, došlo k porušeniu jeho práv a bola mu spôsobená nemajetková ujma z dôvodu povahy informácií uvedených v tejto správe.

43 Štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že odkaz Všeobecného súdu na zodpovednosť členského štátu, hoci nariadenie 2016/794 stanovuje spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť Europolu a dotknutého členského štátu, predstavuje nesprávne právne posúdenie.

44 Podľa Europolu je druhý odvolací dôvod neúčinný vzhľadom na neexistenciu protiprávneho konania z jeho strany.

45 Štvrtý odvolací dôvod by sa mal zamietnuť z dôvodov uvedených v odpovedi na piatu časť prvého odvolacieho dôvodu.

Posúdenie Súdnym dvorom

Posúdenie Súdnym dvorom

50 Treba pripomenúť, že cieľom povinnosti odôvodnenia, ktorá prináleží Všeobecnému súdu, je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora umožniť dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré ho viedli k prijatiu predmetného rozsudku, a Súdnemu dvoru poskytnúť dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie jeho súdneho preskúmania (rozsudok z 20. septembra 2016, Mallis a i./Komisia a ECB, C‑105/15 P až C‑109/15 P, EU:C:2016:702, bod 45, ako aj citovaná judikatúra).

51 Okrem toho treba zdôrazniť, že povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu (rozsudky z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, C‑486/15 P, EU:C:2016:912, bod 79, ako aj z 29. apríla 2021, Achemos Grupė a Achema/Komisia, C‑847/19 P, neuverejnený, EU:C:2021:343, bod 62).

52 V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 29 až 31 napadnutého rozsudku jasne a jednoznačne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu výhrady založenej na protiprávnej povahe uvedenia dvoch vyšetrovaní vedených voči odvolateľovi v spornej správe, pričom konštatoval a vysvetlil, že táto výhrada vychádzala z nesprávneho pochopenia tejto správy.

53 Okrem toho, pokiaľ ide o úvahy týkajúce sa podmienok, ktoré stanovuje článok 18 nariadenia 2016/794 na účely krížovej kontroly osobných údajov, dôvody uvedené v tejto súvislosti v bodoch 32 až 40 napadnutého rozsudku sú nadbytočné, ako vyplýva z výrazu „v každom prípade“ použitého v bode 32. Výhrady smerujúce proti príliš rozsiahlemu odôvodneniu rozsudku Všeobecného súdu však nemôžu viesť k zrušeniu tohto rozsudku, a preto musia byť zamietnuté ako neúčinné (rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 105 a citovaná judikatúra).

59 Podľa článku 137 rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, Súdny dvor rozhoduje o trovách konania uznesením, ktorým sa konanie končí.

60 Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku takisto uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe tohto článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

61 Keďže odvolateľ nemal úspech vo svojich dôvodoch a Europol navrhol uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania, je namieste rozhodnúť, že odvolateľ znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené Europolom.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) nariadil:

1. Odvolanie sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné.

2. Leon Leonard Johan Veen znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).