C-776/22
ECLI:EU:C:2023:441
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CO0776
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62022CO0776
UZNESENIE
SÚDNEHO DVORA (komora príslušná prijímať odvolania)
z 8. mája 2023 ( *1 )
„Odvolanie – Ochranná známka Európskej únie – Prijatie odvolaní – Článok 170b Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Žiadosť preukazujúca dôležitosť otázky pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie – Čiastočné prijatie odvolania“
Vo veci C‑776/22 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 20. decembra 2022,
Studio Legale Ughi e Nunziante , so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: L. Cascone, A. Clemente, F. De Filippis a A. Marega, avvocati,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO),
žalovaný v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (komora príslušná prijímať odvolania),
v zložení: podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen, sudcovia M. Safjan a N. Jääskinen (spravodajca),
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na návrh sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta J. Richarda de la Tour,
vydal toto
Uznesenie
1
Svojím odvolaním sa Studio Legale Ughi e Nunziante domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 10. októbra 2022, Studio Legale Ughi e Nunziante/EUIPO – Nunziante a Ughi (UGHI E NUNZIANTE) (T‑389/22, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2022:662 ), ktorým tento súd zamietol návrh na zrušenie rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 8. apríla 2022 (vec R 407/2021-5) týkajúceho sa konania vo veci zrušenia ochrannej známky Ughi e Nunziante, podaný spoločnosťou Studio Legale Ughi e Nunziante.
O žiadosti o prijatie odvolania
2
Podľa článku 58a prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie platí, že odvolanie podané proti rozhodnutiu Všeobecného súdu o rozhodnutí jedného z nezávislých odvolacích senátov EUIPO podlieha predchádzajúcemu prijatiu Súdnym dvorom.
3
Podľa článku 58a tretieho odseku tohto Štatútu sa odvolanie prijme – sčasti alebo úplne – podľa postupu stanoveného v Rokovacom poriadku Súdneho dvora, ak vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
4
Podľa článku 170a ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora platí, že v situáciách uvedených v ustanovení článku 58a prvom odseku uvedeného Štatútu odvolateľ pripojí k svojmu odvolaniu žiadosť o prijatie odvolania, v ktorej vysvetlí, akú dôležitú otázku odvolanie vyvoláva, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a ktorá obsahuje všetky skutočnosti potrebné na to, aby Súdny dvor mohol o tejto žiadosti rozhodnúť.
5
Podľa článku 170b ods. 1 a 3 tohto rokovacieho poriadku Súdny dvor rozhodne o žiadosti o prijatie odvolania čo najskôr odôvodneným uznesením.
6
Podľa článku 170b ods. 4 druhej vety toho istého rokovacieho poriadku sa uznesenie uvedené v predchádzajúcom bode spolu s odvolaním doručí účastníkom konania pred Všeobecným súdom a ak sa odvolanie prijme čiastočne, uvedú sa v ňom dôvody alebo časti odvolania, ktorých sa má vyjadrenie k odvolaniu týkať.
Argumentácia odvolateľky
7
Na podporu svojej žiadosti o prijatie odvolania odvolateľka tvrdí, že všetky tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článkov 119 a 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, druhý na porušení článku 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 51 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a tretí na porušení článkov 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj prípadne článku 51 ods. 4 a článku 55 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, nastoľujú dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.
8
Tak je to aj v prípade prvého odvolacieho dôvodu, ktorým odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil články 119 a 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, keďže toto uznesenie nie je dostatočne odôvodnené. Napadnuté uznesenie totiž neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by odôvodňovala uplatniteľnosť požiadavky nezávislosti advokáta v prípade, keď je odvolateľkou advokátska kancelária, ktorej zástupcami pred Všeobecným súdom sú okrem iného aj jej členovia. Okrem toho Všeobecný súd neodôvodnil svoje konštatovanie uvedené v bode 16 napadnutého uznesenia, podľa ktorého samotná skutočnosť, že splnomocnení advokáti sú členmi združenia, môže vylúčiť ich nezávislosť.
9
Druhým odvolacím dôvodom odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že porušil článok 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článok 51 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu tým, že nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa požiadavky nezávislosti advokáta, podľa ktorej záujmami chránenými touto požiadavkou sú ochrana a obrana záujmov klienta (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2022, Universität Bremen/REA, C‑110/21 P , EU:C:2022:555 ).
10
V dôsledku toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že spoločník advokátskej kancelárie, ktorý je v konaní pred ním odvolateľkou, nie je nezávislý. Odvolateľka totiž v tejto súvislosti na jednej strane uvádza, že v talianskom právnom poriadku neexistuje žiadny pracovnoprávny vzťah medzi profesijným združením a jedným z jeho členov, keďže povolanie advokáta je v Taliansku štrukturálne nezlučiteľné so zamestnaním v zmysle talianskeho právneho poriadku. Na druhej strane poskytovanie služieb združeniu členmi združenia patrí v celom rozsahu do rámca týchto právnych predpisov a pravidiel profesijnej etiky upravujúcich výkon povolania v Taliansku, pričom všetky tieto právne predpisy a pravidlá stanovujú povinnosť nezávislosti advokáta.
11
Okrem toho žalobkyňa pripomína judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudku z 24. marca 2022, PJ a PC/EUIPO ( C‑529/18 P a C‑531/18 P , EU:C:2022:218 , bod 72 ), podľa ktorej existencia akéhokoľvek občianskoprávneho zmluvného vzťahu medzi advokátom a jeho klientom nepostačuje pre záver o tom, že tento advokát sa nachádza v situácii, ktorá zjavne narúša jeho schopnosť obraňovať záujmy svojho klienta pri dodržaní kritéria nezávislosti. Situácia advokáta, ktorý je spoločníkom advokátskej kancelárie a ktorý bol touto kanceláriou splnomocnený zastupovať ju ako odvolateľku pred Všeobecným súdom Európskej únie, totiž neznamená žiadny konflikt záujmov, ale môže skôr znamenať spoločné záujmy.
12
Odvolateľka teda dospela k záveru, že napadnuté uznesenie je „ukotvené“ v dlhodobej judikatúre a nezohľadňuje nedávnu „zmenu orientácie“ tejto judikatúry Súdnym dvorom, čo vážne ohrozuje jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.
13
Tretím odvolacím dôvodom založeným na porušení najmä článkov 47 a 52 Charty odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že neumožnil odstránenie nedostatkov žaloby z dôvodu, že toto odstránenie nedostatkov nie je výslovne stanovené v jeho rokovacom poriadku, a že v dôsledku toho automaticky vyhlásil žalobu za neprípustnú. Všeobecný súd tak nezohľadnil skutočnosť, že požiadavka nezávislosti advokáta vyplýva z konštrukcie vytvorenej judikatúrou a z tohto dôvodu nie je náprava výslovne stanovená z dôvodu neexistencie noriem v oblasti nezávislosti. Táto požiadavka bola navyše zakotvená v rozpore s potrebou legislatívnej úpravy v zmysle článku 52 Charty.
14
Okrem toho odvolateľka tvrdí, že v prípade chýbajúceho zastúpenia by automatická povaha vyhlásenia odvolania za neprípustné nerešpektovala podstatu práva na prístup k spravodlivosti, zásadu proporcionality, ako aj ústavné tradície spoločné pre členské štáty a vnútroštátne právne predpisy a zvyklosti členských štátov.
15
Z uvedeného vyplýva, že tretí žalobný dôvod vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, súlad a vývoj práva Únie, pričom pokiaľ by to tak nebolo, došlo by k závažnému porušeniu práv zakotvených v Charte a ustanovení Charty týkajúcich sa možnosti obmedziť tieto práva.
Posúdenie Súdneho dvora
16
Na úvod treba uviesť, že prináleží odvolateľovi, aby preukázal, že otázky, ktoré sú uvedené v jeho odvolaní, sú dôležité, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 20 a citovaná judikatúra).
17
Okrem toho, ako vyplýva z článku 58a tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 170a ods. 1 a článkom 170b ods. 4 druhou vetou Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, žiadosť o prijatie odvolania musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnúť o tejto žiadosti a v prípade čiastočného alebo úplného prijatia odvolania určiť, ktorých odvolacích dôvodov alebo častí odvolania sa má týkať vyjadrenie k odvolaniu. Vzhľadom na to, že mechanizmus predchádzajúceho prijatia odvolaní uvedený v článku 58a tohto Štatútu má za cieľ obmedziť preskúmanie Súdneho dvora na otázky, ktoré majú význam pre jednotu, koherentnosť alebo vývoj práva Únie, musí totiž Súdny dvor preskúmať v rámci odvolania len tie odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ uvedie a ktoré vyvolávajú také otázky (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 21 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 11 ).
18
V žiadosti o prijatie odvolania teda žiadateľ musí v každom prípade jasným a presným spôsobom uviesť odvolacie dôvody, na ktorých sa odvolanie zakladá, s rovnakou presnosťou a jasnosťou určiť právnu otázku, ktorú vznáša každý žalobný dôvod, spresniť, či je táto otázka dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a osobitne vysvetliť dôvody, pre ktoré je táto otázka dôležitá vzhľadom na uvedené kritérium. Pokiaľ ide konkrétne o odvolacie dôvody, v žiadosti o prijatie odvolania žiadateľ musí spresniť ustanovenie práva Únie alebo judikatúru, ktoré údajne boli porušené napadnutým rozsudkom alebo uznesením, ktoré je predmetom odvolania, stručne objasniť, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, a uviesť, v akom rozsahu táto chyba ovplyvnila výsledok napadnutého rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania. Ak nesprávne právne posúdenie, na ktoré sa žiadateľ odvoláva, vyplýva z porušenia judikatúry, musí v žiadosti o prijatie odvolania uviesť stručne, ale jasne a presne, po prvé, kde sa nachádza údajný rozpor, a to s uvedením tak bodov rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania, ktoré žalobca spochybňuje, ako aj bodov rozhodnutia Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu, ktoré boli údajne porušené, a po druhé konkrétne dôvody, pre ktoré takýto rozpor vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 bod 22, a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 12 ).
19
V súlade so zásadou, podľa ktorej dôkazné bremeno znáša žiadateľ o prijatie odvolania, musí odvolateľ preukázať, že nezávisle od právnych otázok, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, toto odvolanie nastoľuje jednu alebo viacero otázok dôležitých pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, pričom rozsah tohto kritéria prekračuje rámec rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, a v konečnom dôsledku aj rámec jeho odvolania (uznesenia zo 16. novembra 2022, EUIPO/Nowhere, C‑337/22 P , EU:C:2022:908 , bod 32 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 15 ).
20
Toto preukázanie vyžaduje preukázať tak existenciu, ako aj dôležitosť takýchto otázok prostredníctvom konkrétnych skutočností, ktoré sú príznačné pre prejednávanú vec, a nie iba všeobecné tvrdenia (uznesenia zo 16. novembra 2022, EUIPO/Nowhere, C‑337/22 P , EU:C:2022:908 , bod 33 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 16 ).
21
V prejednávanej veci treba po prvé uviesť, že v žiadosti o prijatie odvolania sú presne a jasne uvedené tri odvolacie dôvody, pričom prvý je založený na porušení článkov 119 a 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, druhý na nesprávnom uplatnení judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa uplatnenia článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj článku 51 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a tretí na porušení článkov 47 a 52 Charty, a prípadne článku 51 ods. 4 a článku 55 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
22
Pokiaľ ide po druhé o prvý odvolací dôvod, treba uviesť, že žiadosť o prijatie odvolania právne dostatočne vymedzuje, v čom spočíva údajné pochybenie vyplývajúce z porušenia článkov 119 a 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Z tejto žiadosti vyplýva, že vytýkané pochybenie spočíva v tom, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené, keďže Všeobecný súd sa obmedzil na odkaz na jedno zo svojich predchádzajúcich rozhodnutí, v ktorom neodôvodnil ani uplatniteľnosť požiadavky nezávislosti advokáta v prípade, že navrhovateľom je advokátska kancelária a jeden z jej členov ju zastupuje pred Všeobecným súdom, bez toho, aby však v tejto súvislosti uviedol úplné odôvodnenie. Okrem toho Všeobecný súd nezohľadnil a neuplatnil najnovšiu judikatúru Súdneho dvora v danej oblasti, hoci ju v napadnutom uznesení citoval.
23
Naproti tomu, hoci odvolateľka identifikuje otázku vznesenú jej prvým odvolacím dôvodom, ktorá v podstate spočíva v určení, či existuje nedostatočné odôvodnenie v prípade, že sa Všeobecný súd uspokojí s tým, že analogicky odkázal na predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa dotknutého bodu bez toho, aby uviedol úplné odôvodnenie týkajúce sa tohto bodu, v každom prípade z právneho hľadiska dostatočne nepreukazuje, v čom údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia nastoľuje dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie. Odvolateľka, ktorá sa obmedzuje na uvedenie argumentov všeobecnej povahy, nepredkladá žiadne dôkazy na preukázanie toho, že tento odvolací dôvod vyvoláva otázku, ktorej význam presahuje rámec uznesenia napadnutého odvolaním a napokon aj rámec jej odvolania.
24
Pokiaľ ide po tretie o otázku vznesenú druhým odvolacím dôvodom, je potrebné uviesť, že žiadosť o prijatie odvolania dostatočne právne vymedzuje, v čom spočíva údajné pochybenie vyplývajúce z nezohľadnenia judikatúry, v akom rozsahu toto údajné pochybenie ovplyvnilo výsledok napadnutého uznesenia a konkrétne dôvody, pre ktoré takéto pochybenie, za predpokladu, že je preukázané, vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
25
Z tejto žiadosti totiž vyplýva, že údajné nesprávne posúdenie spočíva v skutočnosti, že judikatúra vyplývajúca z rozsudku zo 14. júla 2022, Universität Bremen/REA ( C‑110/21 P , EU:C:2022:555 , bod 67 ), podľa ktorej sa požiadavka nezávislosti advokáta stanovená v práve Únie má vykladať takým spôsobom, aby sa prípady neprípustnosti obmedzili len na situácie, keď je zjavné, že dotknutý zástupca nie je schopný zabezpečiť svoju úlohu obrany tak, že bude čo najlepšie slúžiť záujmom svojho klienta, a preto musí byť vylúčený v záujme tohto klienta, nebola v napadnutom uznesení zohľadnená. Podľa tejto žiadosti, ak by bolo konštatované takéto pochybenie, žaloba podaná na Všeobecný súd by bola prípustná.
26
Okrem toho odvolateľka identifikuje otázku vznesenú v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorá v podstate spočíva v určení, či judikatúra vyplývajúca z rozsudku zo 14. júla 2022, Universität Bremen/REA ( C‑110/21 P , EU:C:2022:555 , bod 67 ), týkajúca sa uplatnenia článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, znamená, že advokáti, ktorí sú spoločníkmi advokátskej kancelárie a ktorí sú touto advokátskou kanceláriou splnomocnení, spĺňajú požiadavku nezávislosti, ako ju vymedzil Súdny dvor. Tým, že odvolateľka zdôrazňuje, že podľa talianskeho práva neexistuje pracovnoprávny vzťah medzi profesijným združením advokátov a jedným z jeho členov a že člen splnomocnený na zastupovanie tohto združenia na súde nemôže byť s ním v konflikte záujmov, naznačuje, že právna otázka vznesená jej druhým odvolacím dôvodom presahuje rámec jej odvolania, keďže odpoveď na túto otázku bude mať dôsledky ďaleko presahujúce rámec prejednávanej veci. Odvolateľka pritom uvádza konkrétne dôvody, prečo je takáto otázka dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
27
Pokiaľ ide po štvrté o otázku vznesenú tretím odvolacím dôvodom, je dôležité uviesť, že žiadosť o prijatie odvolania dostatočne právne vymedzuje, v čom spočíva údajné pochybenie vyplývajúce z nezohľadnenia judikatúry, v akom rozsahu toto údajné pochybenie ovplyvnilo výsledok napadnutého uznesenia a konkrétne dôvody, pre ktoré takéto pochybenie, za predpokladu, že je preukázané, vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
28
Z tejto žiadosti totiž vyplýva, že údajné nesprávne právne posúdenie spočíva v podstate v tom, že Všeobecný súd po tom, ako konštatoval nedostatok nezávislosti troch advokátov, ktorí pred ním zastupovali odvolateľku, konštatoval, že v Rokovacom poriadku Všeobecného súdu nie je výslovne stanovená žiadna možnosť nápravy. V opačnom prípade by mala odvolateľka možnosť zamedziť vyhláseniu svojej žaloby za neprípustnú.
29
Okrem toho odvolateľka najprv identifikuje otázku vznesenú v rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu, ktorá v podstate spočíva v určení, či v prípade, že účastník konania nie je podľa názoru Všeobecného súdu riadne zastúpený advokátom v zmysle článku 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, články 47 a 52 Charty vyžadujú, aby Všeobecný súd pred prijatím rozhodnutia o zamietnutí žaloby upovedomil tohto účastníka konania, aby mu umožnil nechať sa riadne zastúpiť. Ďalej zo žiadosti o prijatie odvolania vyplýva, že význam prípadnej povinnosti Všeobecného súdu umožniť odvolateľovi odstrániť nedostatky odvolania pred tým, ako ho vyhlási za neprípustné, lebo inak by došlo k porušeniu práv zakotvených v Charte, presahuje rámec samotného napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že takáto otázka nie je spojená so špecifickou oblasťou práva Únie, ale týka sa akéhokoľvek druhu sporu predloženého Všeobecnému súdu, pri ktorom sa vyžaduje zastúpenie advokátom v zmysle článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.
30
Vzhľadom na skutočnosti uvedené odvolateľkou táto žiadosť o prijatie odvolania dostatočne preukazuje, že druhý a tretí odvolací dôvod vyvolávajú dôležité otázky, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
31
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné prijať odvolanie, pokiaľ ide o druhý a tretí odvolací dôvod, ktorých sa má týkať odpoveď, a vo zvyšnej časti ho neprijať.
O trovách
32
Podľa článku 170b ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak sa odvolanie prijme čiastočne alebo úplne vzhľadom na kritériá uvedené v článku 58a treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, v konaní sa pokračuje podľa článkov 171 až 190a tohto rokovacieho poriadku.
33
Podľa článku 137 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý sa na odvolacie konanie uplatňuje na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, sa o trovách konania rozhodne v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí.
34
Vzhľadom na to, že žiadosti o prijatie odvolania sa čiastočne vyhovelo, sa o trovách konania rozhodne neskôr.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (komora príslušná prijímať odvolania) rozhodol takto:
1.
Odvolanie sa čiastočne prijíma.
2.
Odpoveď sa bude zaoberať druhým a tretím odvolacím dôvodom.
3.
O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: taliančina.