T-84/22

UBS AG, právna nástupkyňa Credit Suisse AG, so sídlom v Zürichu,

Credit Suisse Securities (Europe) Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),

v zastúpení: R. Wesseling a F. Brouwer, advokáti,

žalobkyne,

proti:

Európskej komisii, v zastúpení: A. Boitos, C. Zois a M. T. Franchoo, splnomocnené zástupkyne,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobkyne UBS Group AG, právna nástupkyňa spoločnosti Credit Suisse Group AG, a UBS AG (ďalej len „UBS“), právna nástupkyňa spoločností Credit Suisse AG a Credit Suisse Securities (Europe) Ltd domáhajú na jednej strane zrušenia rozhodnutia Komisie C(2021) 8612 final z 2. decembra 2021 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP [vec AT.40135 – FOREX (Sterling Lads)] (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a na druhej strane zníženia pokuty, ktorá bola v tomto rozhodnutí uložená spoločne a nerozdielne spoločnostiam Credit Suisse Group, Credit Suisse a Credit Suisse Securities (Europe) (ďalej spoločne len „Credit Suisse“).

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. O konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia

2 Konanie sa začalo na základe žiadosti o zapísanie do poradia na oslobodenie od pokuty v zmysle Oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2006“), ktorú 27. septembra 2013 podala UBS. V tejto žiadosti UBS informovala Európsku komisiu o existencii údajného porušenia v sektore spotového obchodovania s menami krajín skupiny G10 na devízovom trhu.

8 Dňa 24. júla 2018 Komisia zaslala spoločnosti Credit Suisse vyhlásenie námietok v riadnom konaní. Po získaní prístupu k spisu Credit Suisse predložila svoje písomné pripomienky v odpovedi na vyhlásenie námietok a vyjadrila sa na vypočutí, ktoré sa konalo 7. decembra 2018.

9 Komisia 18. marca 2021 zaslala spoločnosti Credit Suisse dodatočné vyhlásenie námietok.

10 Po tom, čo Credit Suisse získala prístup k spisu, predložila v stanovenej lehote svoje písomné pripomienky k dodatočnému vyhláseniu námietok. Druhé vypočutie sa konalo 8. júna 2021.

11 Dňa 25. júna 2021 Credit Suisse odpovedala na žiadosť o informácie predloženú na druhom vypočutí.

12 Dňa 2. decembra 2021 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo určené výlučne spoločnosti Credit Suisse.

13 V ten istý deň Komisia prijala rozhodnutie C(2021) 8613 final týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP [vec AT.40135 – FOREX (Sterling Lads)] (ďalej len „rozhodnutie o urovnaní“), ktoré bolo určené subjektom, ktoré súhlasili s účasťou na konaní o urovnaní a predložili návrh na urovnanie, konkrétne Barclays, HSBC, RBS a UBS.

18 Banky, ktorých obchodníci sa podieľali na obchodovaní, o ktoré ide v prejednávanej veci, konajú ako tvorcovia trhu na spotovom devízovom trhu a sú pripravené kedykoľvek uzavrieť transakcie so svojimi klientmi s cieľom zabezpečiť likviditu trhu.

19 Druhy transakcií iniciovaných klientmi obsahujú najmä:

– okamžité pokyny (umožňujúce okamžite uzavrieť obchod s určitou sumou cudzej meny na základe kurzu platného na trhu, ktoré sa spravidla urovnajú do dvoch dní od uzavretia transakcie);

– podmienené pokyny (ktoré sa vyrovnávajú len vtedy, ak sú splnené určité trhové podmienky, napríklad ak hodnota meny dosiahne určitú úroveň);

– pokyny na vykonanie pri sadzbe „fixing“, ktoré sa v tomto prípade týkali len referenčných kurzov WM/Reuters Closing Spot Rates a referenčných kurzov Európskej centrálnej banky (ECB) (ktoré sa vyrovnali s určitým referenčným kurzom).

20 Obchodníci zvyčajne ponúkajú obojsmerné ceny (kúpna cena alebo nákupná cena, a cena predaja alebo predajná cena) v závislosti od rozsahu transakcie a obchodovanej meny. Príjmy vytvorené devízovými transakciami závisia od veľkosti objemu vymieňaných mien, ako aj od rozdielu medzi nákupnou cenou a predajnou cenou tej istej meny (ďalej len „spread“). Spread je náhrada, ktorú dostane obchodník za bezprostredné poskytovanie služby, ako aj za riziko, ktoré následne znáša tým, že má vo svojom portfóliu pomyselnú sumu danej meny.

22 Obchodníci určujú svoju stratégiu a najmä stanovenie spreadu, či dokonca cien, najmä v závislosti od svojho portfólia a informácií, ktoré majú k dispozícii. Na jednej strane zo spisu vyplýva, že tvorcovia trhu musia aktívne prispôsobovať ceny vo vzťahu k portfóliám tým, že zmenia ceny, a nie iba spread, s cieľom dosiahnuť rýchly obrat v portfóliu a nekumulovať významné pozície vo vzťahu k jednému aspektu trhu. Na druhej strane prístup k informáciám o trhu má význam pre rozhodovanie obchodníkov. Pohyb výmenných kurzov je totiž z dlhodobého hľadiska ovplyvnený makroekonomickými premennými a z krátkodobého hľadiska tokom pokynov klientov, alebo, inak povedané, mikroekonomickými premennými. Pokiaľ ide o posledné uvedené premenné, účastníci konania sa zhodujú na tom, že pokyny pochádzajúce od informovaných klientov, teda od iných finančných inštitúcií, naznačujú obchodníkom smerovanie, ktorým sa trh môže vyvíjať, čím podnecujú obchodníkov, ktorí majú túto informáciu, aby obchodovali rovnakým smerom ako informovaný klient. Informácie o tokoch pokynov klientov sú v zásade dôverné.

23 Okrem toho obchodníci môžu byť tiež ochotní vytvárať, zachovávať si alebo zvyšovať svoje pozície (otvorené riziko) vo svojom portfóliu na svoj vlastný účet. Obchodovanie na vlastný účet sa uskutočňuje vtedy, keď sa obchodníci zapájajú hlavne do obchodovania s vlastnými finančnými prostriedkami bánk, a nie na účet svojich klientov, a snažia sa využiť konkurenčnú výhodu na trhu vytváraním otvorených rizikových pozícií, ktoré by im umožnili dosiahnuť nadmerné výnosy.

26 Po prvé, pokiaľ ide o základnú dohodu, Komisia uviedla, že účasť na predmetnom diskusnom fóre zahŕňala správanie v kruhu vzájomnej dôvery, očakávaní a výhod, a teda dodržiavanie série tichých pravidiel, ktoré bolo možné v podstate zhrnúť takto: i) obchodníci sa schádzali na predmetnom diskusnom fóre počas celého dňa s cieľom výmeny informácií; ii) informácie vymenené na uvedenom fóre ich príjemcovia nesprístupnili iným konkurenčným obchodníkom; iii) vymenené informácie mohli byť použité v prospech zúčastnených obchodníkov, a iv) tieto informácie sa nesmeli použiť proti osobám, ktoré si ich poskytli. Domnievala sa, že toto správanie predstavuje dohodu, ktorú kvalifikovala ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ v podstate z dôvodu, že táto dohoda zahŕňala racionálne očakávania ex ante , ktorých cieľom bolo odstrániť neistotu spojenú s dotknutým trhom v prospech spoločnej výhody obchodníkov, a teda mala dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž.

27 V druhom rade, pokiaľ ide o výmeny informácií, Komisia poukázala na početné kontakty medzi obchodníkmi dotknutých bánk. Podľa Komisie tieto kontakty opakovane a široko zahŕňali výmenu obchodne citlivých informácií, aktuálnych alebo budúcich, týkajúcich sa ich obchodovania, ktoré umožňovali dotknutým bankám byť pri prijímaní svojich rozhodnutí na trhu informované o pozíciách, úmysloch a obmedzeniach svojich konkurentov, čo im pomohlo pri ich neskorších rozhodnutiach.

28 V tomto kontexte sa Komisia domnievala, že všeobecným cieľom výmeny informácií bolo ovplyvniť dva základné parametre hospodárskej súťaže v sektore spotového obchodovania na relevantnom trhu, a to cenu a odborné riadenie rizík, čím sa odstránila neistota inherentná uvedenému trhu. Zúčastnení obchodníci pritom podľa nej vedome nahradili riziká autonómnej hospodárskej súťaže v týchto parametroch praktickou spoluprácou medzi sebou na úkor ostatných účastníkov trhu, čím naplnili dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž. Preto kvalifikovala tieto výmeny informácií ako dohody a/alebo zosúladené postupy obmedzujúce hospodársku súťaž „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

31 Na jednej strane sa Komisia domnievala, že Credit Suisse preukázala úmysel prispieť k sledovanému spoločnému cieľu spočívajúcemu v obmedzení hospodárskej súťaže na trhu spotového obchodovania s menami štátov skupiny G10. Na druhej strane sa domnievala, že Credit Suisse vedela o základnej dohode a výmene informácií, s výnimkou príležitostných prípadov koordinácie, ku ktorým došlo pred relevantným obdobím. Komisia ďalej dospela k záveru, že Credit Suisse je zodpovedná za výmeny informácií, ktoré boli súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia, ale vylúčila jej zodpovednosť jednak za základnú dohodu a jednak za príležitostné prípady koordinácie.

32 Komisia tak v článku 1 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že Credit Suisse porušila článok 101 ods. 1 ZFEÚ tým, že sa počas relevantného obdobia zúčastňovala na „súčasných alebo potenciálnych a obchodne citlivých výmenách informácií predstavujúcich dohody a/alebo zosúladené postupy (spadajúcich do rámca jediného a pokračujúceho porušenia), ktorých cieľom bolo obmedziť a/alebo skresliť hospodársku súťaž v odvetví spotového obchodovania s menami štátov skupiny G10, ktoré sa vzťahovali na celý EHP“.

3. Pokuta

33 Komisia uviedla, že výšku pokuty uloženej spoločnosti Credit Suisse určila v súlade s Usmerneniami k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia k metóde stanovenia pokút“).

a) Základná suma pokuty

34 Pokiaľ ide o stanovenie základnej sumy pokuty, vzhľadom na osobitosti sektoru spotového obchodovania a najmä na skutočnosť, že spotové obchodovanie s menami štátov skupiny G10 nevytvárajú predaje v obvyklom zmysle slova, Komisia vypočítala hodnotu predajov podnikov, ktoré sa podieľali na predmetnom porušení, prostredníctvom „náhradnej hodnoty predaja“ (ďalej len „náhradná hodnota“).

39 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

– zrušil napadnuté rozhodnutie,

– subsidiárne, čiastočne zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia a znížil pokutu uloženú v článku 2,

– v každom prípade znížil pokutu uloženú v článku 2 napadnutého rozhodnutia,

– uložil Komisii povinnosť nahradiť im trovy konania alebo subsidiárne primeranú časť ich trov konania.

40 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

42 Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyne v podstate tvrdia, že výmeny informácií, ku ktorým došlo medzi obchodníkmi na predmetnom diskusnom fóre, nepredstavujú protisúťažné dohody a/alebo zosúladené postupy, a to bez ohľadu na to, či sú posudzované samostatne alebo spoločne so základnou dohodou. Tento prvý žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí.

43 V rámci prvej časti svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že Komisia nepreukázala existenciu základnej dohody a v dôsledku toho ani to, že výmeny informácií na internete predstavujú protisúťažnú dohodu a/alebo zosúladený postup.

44 V rámci druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu tvrdia, že Komisia nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie toho, že výmeny informácií na internete predstavujú samostatné dohody a/alebo zosúladené postupy.

a) Úvodné poznámky

45 Treba pripomenúť, že kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú zosúladený postup, treba ponímať vo vzťahu ku koncepcii ustanovení ZFEÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže, podľa ktorej si musí každý hospodársky subjekt samostatne stanoviť politiku, ktorú chce viesť na vnútornom trhu (pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 119 a citovanú judikatúru).

46 Hoci táto požiadavka autonómie nevylučuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobovať existujúcemu alebo očakávanému konaniu ich konkurentov, zásadne bráni uskutočneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol buď ovplyvniť konanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhaliť konanie, ktoré sa rozhodol uskutočňovať na uvedenom trhu, alebo ktoré zamýšľal na tomto trhu uskutočňovať, pokiaľ cieľom alebo následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu vzhľadom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb, veľkosť a počet podnikov a objem uvedeného trhu (pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 120 a citovanú judikatúru).

48 Žalobkyne uvádzajú tri výhrady. V rámci prvej výhrady tvrdia, že napadnuté rozhodnutie vychádza z predpokladu, že základná dohoda predstavuje predbežnú podmienku kvalifikácie výmeny informácií ako protisúťažných dohôd a/alebo zosúladených postupov v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Druhou výhradou tvrdia, že Komisia nepreukázala, že na základe tejto dohody došlo k výmene informácií na predmetnom diskusnom fóre. Na podporu tejto výhrady spochybňujú výklad Komisie týkajúci sa dôkazov z relevantného obdobia, konkrétne diskusií na internete medzi obchodníkmi, a tvrdia, že ani tieto diskusie, ani návrhy na urovnanie, ani súvisiace nepriame dôkazy nepreukazujú existenciu uvedenej dohody. Treťou výhradou tvrdia, že Komisia nemôže vyňať základnú dohodu zo súdneho preskúmania z dôvodu, že Credit Suisse nebola uznaná za zodpovednú za túto dohodu, vzhľadom na to, že ide o podstatný prvok tézy Komisie proti spoločnosti Credit Suisse.

49 Pokiaľ ide o prvú výhradu uvedenú žalobkyňami, treba uviesť, že z celkového výkladu napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho odôvodnení 337 až 341, 344, 345, 347 až 349 v spojení s odôvodneniami 394 až 405 a 411 až 417 vyplýva, že Komisia vykonala odlišnú právnu kvalifikáciu jednak základnej dohody ako dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, a jednak výmeny informácií ako dohôd a/alebo zosúladených postupov obmedzujúcich hospodársku súťaž. V odôvodneniach 487, 489 a 491 až 499 tohto rozhodnutia tiež kvalifikovala tieto dve správania ako odlišné konštitutívne prvky jediného a pokračujúceho porušenia (pozri body 26 až 31 vyššie). Ďalej treba pripomenúť, že Credit Suisse bola uznaná zodpovednou len za porušenie spočívajúce v správaní týkajúcom sa výmeny informácií.

54 Po druhé z odôvodnení 369 až 371 napadnutého rozhodnutia, ktorých cieľom je len odpovedať na tvrdenia spoločnosti Credit Suisse uvedené počas správneho konania, vyplýva, že Komisia založila existenciu uvedenej dohody na nepriamych dôkazoch, a to na výmene informácií, keďže základná dohoda predstavuje „logický predpoklad“ uvedenej výmeny informácií. Odkaz na „logický predpoklad“ treba teda chápať len tak, že je použitý na ten istý účel preukázania jeho existencie v prejednávanej veci. Preto skutočnosť, že existenciu základnej dohody možno vyvodiť z výmeny informácií, treba tiež chápať tak, že sa týka dôkazu o jej existencii bez toho, aby boli dotknuté odlišné právne kvalifikácie výmeny informácií na jednej strane a základnej dohody na druhej strane.

55 Okrem toho na rozdiel od tvrdení žalobkýň Komisia nebola povinná vysvetliť v napadnutom rozhodnutí dôvody, prečo v porovnaní s úvahami uvedenými v rozhodnutí o urovnaní si mala Credit Suisse vymieňať informácie iným spôsobom ako ostatné banky zúčastnené na vytýkaných skutočnostiach.

56 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že konanie o urovnaní a riadne správne konanie sú odlišné. Pri prijímaní rozhodnutia voči spoločnosti Credit Suisse v nadväznosti na riadne správne konanie bola teda Komisia jednak viazaná len oznámením o námietkach a jednak bola povinná pri dodržaní zásady kontradiktórnosti zohľadniť všetky relevantné okolnosti, vrátane všetkých informácií a tvrdení, ktoré Credit Suisse uviedla pri výkone svojho práva byť vypočutá, v dôsledku čoho bola povinná opätovne preskúmať spis vzhľadom na tieto skutočnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia, T‑456/10, EU:T:2015:296, body 90, 96 a 107).

c) O druhej časti prvého žalobného dôvodu, založenej na nedostatku dôkazov o tom, že výmeny informácií na internete predstavovali samostatné dohody a/alebo zosúladené postupy

61 Táto druhá časť sa v podstate delí na tri výhrady. V rámci prvej výhrady žalobkyne kritizujú výklad Komisie týkajúci sa určitých súčasných dôkazov, a to niektorých diskusií na internete, o ktoré sa Komisia opierala pri vyvodení záveru, že výmeny informácií na internete predstavovali dohody a/alebo zosúladené postupy, pričom najmä tvrdia, že tieto diskusie nemali obchodne citlivú povahu. V rámci druhej výhrady žalobkyne tvrdia, že výmeny informácií na internete nemožno kvalifikovať ako protisúťažné dohody a/alebo zosúladené postupy, pričom v podstate tvrdia, že údajný obchodne citlivý charakter týchto informácií a zníženie neistoty medzi konkurentmi, ktoré by z toho mohlo vyplynúť, nie sú dostatočné na účely takejto kvalifikácie. V rámci tretej výhrady tvrdia, že Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že legitímne vysvetlenie predmetnej výmeny informácií poskytnuté spoločnosťou Credit Suisse je irelevantné.

65 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí žaloba obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Podľa ustálenej judikatúry toto označenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si svoju obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe (rozsudok zo 7. marca 2017, United Parcel Service/Komisia, T‑194/13, EU:T:2017:144, bod 191).

66 Je potrebné tiež pripomenúť, že na prípustnosť žaloby pred Všeobecným súdom sa najmä vyžaduje, aby z jej samotného textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých ju žalobca zakladá, a to aspoň stručne, pritom však súdržným a pochopiteľným spôsobom. Aj keď znenie žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporené a doplnené odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktorá podľa ustanovení pripomenutých v bode 65 vyššie tvorí náležitosť žaloby (pozri rozsudok zo 7. marca 2017, United Parcel Service/Komisia, T‑194/13, EU:T:2017:144, bod 192 a citovanú judikatúru).

67 Prílohy sa teda môžu zohľadniť iba v rozsahu, v akom podporujú alebo dopĺňajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré žalobca výslovne uviedol v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom je možné s presnosťou určiť v nich obsiahnuté skutočnosti, ktoré podporujú alebo dopĺňajú uvedené dôvody alebo tvrdenia (pozri rozsudok z 9. septembra 2015, Samsung SDI a i./Komisia, T‑84/13, neuverejnený EU:T:2015:611, bod 33 a citovanú judikatúru). Okrem toho nie je povinnosťou Všeobecného súdu, aby v prílohách hľadal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže funkcia príloh je čisto dôkazná a pomocná (pozri rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 94 a citovanú judikatúru),

69 V štádiu repliky v odpovedi na tvrdenia Komisie o neprípustnosti žalobkyne zopakovali vyššie uvedené tvrdenie a dodávali, že príloha A.8 tiež preukazuje, že na jednej strane „existenciu celkového protisúťažného plánu alebo cieľa obmedziť hospodársku súťaž nemožno jednoducho alebo priamo vyvodiť z listinných dôkazov“ a na druhej strane, že Komisia jedine na základe svojich výkladov vyvodila „existenciu základnej dohody“. V replike ďalej tvrdia, že skutočnosť, že Komisia nie je schopná rozlišovať medzi zadanými pokynmi alebo budúcimi pokynmi, „predstavuje faktor, ktorý treba zohľadniť, pretože vyvoláva pochybnosti o náležitej starostlivosti a spoľahlivosti jej vyšetrovania“. Žalobkyne sa napokon odvolávajú na význam a osobitosť svojej argumentácie s odkazom na body 18, 69 a 78 žaloby. Tieto body sa týkajú údajnej prosúťažnej povahy výmeny informácií, ako mala byť uznaná v žiadostiach o zhovievavosť (bod 18), nesprávneho výkladu alebo nepochopenia Komisie týkajúceho sa žargónu obchodovania a fungovania spotového devízového trhu (bod 69) a v podstate štyroch pravidiel základnej dohody (bod 78).

70 Na pojednávaní žalobkyne v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom zotrvali na svojom stanovisku, podľa ktorého je ich argumentácia jasne a konkrétne uvedená v ich písomných podaniach.

71 V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobkyne predkladajú argumentáciu, ako je uvedená v bodoch 68 a 69 vyššie, ktorá sa obmedzuje na všeobecné a nepodrobné tvrdenia často formulované v jednej alebo dvoch vetách, ktoré sú dokonca len predmetom všeobecného odkazu na prílohu A.8 bez toho, aby koherentným a zrozumiteľným spôsobom uviedli vplyv, ktorý by táto argumentácia, a tým viac znalecký posudok, z ktorého vychádza, mala mať na dôvodnosť záverov Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí. Za týchto okolností treba konštatovať, že táto argumentácia nespĺňa požiadavky citované v bodoch 65 až 67 vyššie.

74 Okrem toho vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 67 vyššie sa na prílohy A.9, C.2 a C.3 prihliada len v rozsahu, v akom podporujú alebo dopĺňajú tvrdenia výslovne uvedené žalobkyňami v ich podaniach.

ii) O protisúťažnej povahe diskusií, ktoré žalobkyne konkrétne spochybňujú

75 Žalobkyne konkrétne spochybňujú výklad Komisie týkajúci sa diskusií, ktoré zaradili do prvej kategórie (pozri bod 73 vyššie), teda diskusie zo 14. júna, 5. augusta a 4. októbra 2011, 7. februára a 1. júna 2012, 14. mája 2012, 11. apríla 2012, 13. apríla 2012, 9. mája 2012, 5. júna 2012, 25. apríla 2012, 10. februára 2012, ako aj 25. apríla, 19. júna, 3. a 4. júla 2012, z dôvodu, že informácie vymenené počas týchto diskusií sú „informáciami o trhu“, a nie citlivými obchodnými informáciami, a že nemajú protisúťažnú povahu.

76 S cieľom určiť, či sa Komisia správne domnievala, že obchodníci si vymieňali obchodne citlivé informácie, ktoré mali protisúťažnú povahu, treba posúdiť povahu uvedených výmen informácií. Konkrétnejšie treba analyzovať, či sa tieto výmeny informácií týkali neverejných informácií, o ktorých obchodníci nemali vedieť, prípadne agregovaných alebo anonymizovaných, a preskúmať najmä presnosť a cieľ ich výmeny.

– O diskusiách, ktoré sa konali 14. júna, 5. augusta a 4. októbra 2011, ako aj 7. februára a 1. júna 2012

77 Diskusie 14. júna, 5. augusta a 4. októbra 2011, ako aj 7. februára a 1. júna 2012, uvedené v odôvodneniach 107, 111, 122, 139, 150 a 504 napadnutého rozhodnutia, ktorých výklad podaný Komisiou žalobkyne spochybňujú, Komisia nepovažovala za obchodne citlivej povahy.

82 Žalobkyne spochybňujú výklad tejto diskusie zo strany Komisie, pričom tvrdia, že táto diskusia sa týkala všeobecných informácií, neobsahovala informácie o perspektívnych pokynoch alebo pozícií obchodníkov, a teda zodpovedala oznamovaniu „informácií o trhu“. Dodávajú, že odkazy na „rhs light“ a „LHS samlls cable“ sa netýkajú hodnôt, cien alebo klientov, a preto sú anonymizované. Dospeli k záveru, že táto diskusia neumožňuje preukázať, že informácie vymenené na predmetnom diskusnom fóre sú protisúťažné.

83 Komisia spochybňuje výklad predmetnej diskusie, ako ho uviedli žalobkyne.

84 Treba konštatovať, že ako vyplýva z výpisu z predmetnej diskusie, obchodník Credit Suisse bol v tento deň prítomný na predmetnom diskusnom fóre a o 14 h 50 min 48 s oznámil ostatným účastníkom, že má pokyny na predaj malého množstva neurčitej menovej dvojice, ktoré sa majú vykonať pri sadzbe „fixing“ („rhs lights“). O 14 h 52 min 57 s mu iný obchodník položil otázku, či ide o dvojicu cudzých mien GBP/USD („[c]able??“) a o 14 h 55 min 51 s poskytol informácie o pokynoch klientov, ktoré dostal, a to pokyny na predaj malého množstva menovej dvojice GBP/USD, ktoré sa mali vykonať pri sadzbe „fixing“ („LHS samlls cable“). Počas tej istej diskusie ďalší obchodník vyjadril svoj názor na zvýšenie hodnoty menovej dvojice GBP/USD („feels like its just being put higher wsith sof eur/gbp and eur/usd running into some bids…“), pričom spresnil, že nemá pokyny pre túto menovú dvojicu.

85 Ako vyplýva z prepisu predmetnej diskusie, obchodníci si vymenili informácie, ktoré neboli verejné a týkali sa konkrétnych pokynov, ktoré dostali, pričom spresnili ich druh (pokyn na predaj, ktorý sa mal vykonať pri sadzbe „fixing“), dotknutú menovú dvojicu (GBP/USD) a ich množstvo. Táto diskusia teda odráža pripomienky k činnostiam obchodníkov v reálnom čase, ktoré viedli k výmene obchodne citlivých informácií.

90 Žalobkyne tvrdia, že diskusia z 11. apríla 2012 sa týkala všeobecných informácií, ktoré neobsahovali perspektívne pokyny ani pozície obchodníkov. Dodávajú, že komentár „lost some X“ obsiahnutý v tejto diskusii neuvádza sumy alebo cenu a že na trhu sa pohybovali viacerí klienti, z čoho nebolo možné vyvodiť konkrétnu informáciu o jednom klientovi. Na záver uviedli, že tá istá diskusia sa týkala informácií o trhu, ktoré nemali protisúťažný obsah.

91 Komisia spochybňuje výklad predmetnej diskusie navrhovaný žalobkyňami.

92 V tejto súvislosti treba konštatovať, že výpis z diskusie z 11. apríla 2012, uvedený v odôvodnení 223 napadnutého rozhodnutia, potvrdzuje, že o 6 h 50 min 23 s obchodník UBS informoval obchodníkov zúčastňujúcich sa na predmetnom diskusnom fóre, že práve uzavrel transakciu na predaj eura za britskú libru („lost some X“, t. j. menovú dvojicu EUR/GBP), pričom o 6 h 50 min 23 s spresnil, že sa týkala protistrany, ktorá vo všeobecnosti obchádzala obchodníkov („usual geezer who does the rounds“). Niektorí účastníci uvedeného diskusného fóra, najmä jeden obchodník Credit Suisse, sa poďakovali za túto informáciu („ta“).

93 Treba konštatovať, že táto diskusia odhaľuje výmenu presných, aktuálnych a dôverných informácií, keďže ostatným obchodníkom zúčastňujúcim sa na predmetnom diskusnom fóre sprístupňuje (okamžitý) typ pokynu, (súčasný) okamih jeho uskutočnenia, príslušnú menovú dvojicu (EUR/GBP) a odkaz na typ klienta transakcie, ktorá bola práve uzavretá.

96 Preto sa treba domnievať, že dotknuté vymieňané informácie boli obchodne citlivé, aktuálne a presné a mohli odstrániť určitú neistotu inherentnú pre spotový devízový trh. Umožnili teda obchodníkom zúčastňujúcim sa na predmetnom diskusnom fóre lepšie predvídať pohyby trhu v súvislosti s menovou dvojicou EUR/GBP a prispôsobiť svoje stratégie s cieľom využiť poskutnuté informácie, a teda boli spôsobilé prispieť k protisúťažnej povahe predmetných výmen informácií.

97 Komisia sa preto správne domnievala, že diskusia z 11. apríla 2012 sa týkala obchodne citlivých informácií, ktoré mohli prispieť k protisúťažnej povahe výmen informácií, ku ktorým došlo na predmetnom diskusnom fóre.

– O diskusii z 13. apríla 2012

98 Pokiaľ ide o diskusiu z 13. apríla 2012, uvedenú v odôvodnení 224 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami 214 až 221 a 337 až 341, Komisia sa domnievala, že sa týka aktuálnych alebo perspektívnych obchodne citlivých informácií súvisiacich s bezprostrednými pokynmi klientov, keďže na predmetnom diskusnom fóre bol komunikovaný objem alebo smerovanie konkrétneho a neagregovaného pokynu alebo typ klienta, čím sa odstránila určitá neistota spojené s obchodovaním na spotovom devízovom trhu a zvýšil sa stupeň transparentnosti vývoja výmenného kurzu dotknutej menovej dvojice. Na základe toho dospela k záveru, že táto diskusia mohla prispieť k protisúťažnej povahe predmetných výmen informácií.

99 Žalobkyne tvrdia, že výmena informácií, ku ktorej došlo počas diskusie z 13. apríla 2012, sa týkala „informácií o trhu“, keďže sa neuvádzali perspektívne pokyny ani pozície obchodníkov. Výraz „lose more cable“ použitý obchodníkom Credit Suisse, je teda údajne anonymný a týkal sa približných súm bez uvedenia ceny alebo informácií týkajúcich sa klientov. Podľa žalobkýň je výraz „corp“ generickým pojmom na označenie podniku, ktorý neumožňuje identifikovať klienta.

104 Okrem toho užitočnosť údaja o type klienta, v tomto prípade „corp“, je potvrdená ďalšími výmenami informácií citovanými v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia 278 až 280 uvedeného rozhodnutia), z ktorých vyplýva, že túto informáciu ocenili obchodníci zúčastňujúci sa na predmetnom diskusnom fóre.

105 Za týchto okolností treba konštatovať, že informácie poskytnuté obchodníkmi počas diskusie z 13. apríla 2012 nemožno považovať za také, ktoré predstavujú „informácie o trhu“ len z dôvodu, že sa netýkajú perspektívnych pokynov.

106 Komisia sa preto správne domnievala, že diskusia z 13. apríla 2012 sa týkala obchodne citlivých informácií, ktoré mohli prispieť k protisúťažnej povahe výmen informácií, ku ktorým došlo na predmetnom diskusnom fóre.

– O diskusii z 9. mája 2012

110 Komisia sa domnieva, že informácie poskytnuté počas predmetnej diskusie predstavujú obchodne citlivé informácie, ktoré presahujú rámec „informácií o trhu“, keďže sa v podstate týkajú konkrétnych a aktuálnych úrovní obchodovania.

111 V odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Komisia zopakovala svoje stanovisko, podľa ktorého sa predmetná diskusia týkala výmeny neverejných a konkrétnych informácií umožňujúcich ich príjemcom prispôsobiť cenu, ktorú ponúkali svojim vlastným klientom, dokonca s pokusom ju zvýšiť, keďže sa vedelo, že je málo pravdepodobné, že po zavŕšení svojej obchodnej stratégie bude konkurent ďalej obchodovať s dotknutou menovou dvojicou. Dodala, že informácia obchodníka Credit Suisse o znížení hodnoty výmenného kurzu by nemala zmysel, ak by obchodník Barclays nevedel, v ktorej menovej dvojici boli práve vykonané ponuky obchodníka Credit Suisse.

112 V tejto súvislosti treba poznamenať, že počas predmetnej diskusie obchodník Credit Suisse nepochybne poskytol informácie týkajúce sa svojho obchodovania, pričom spresnil úrovne obchodovania, ktoré majú zo svojej vlastnej povahy obchodne citlivý charakter („yeh all filled“, „feels like its dropped 200 pips its only 40“). Vyššie uvedený výpis z diskusie však na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, neumožňuje dospieť k záveru, že výmena týchto obchodne citlivých informácií poskytla obchodníkovi Barclays konkurenčnú výhodu, keďže mohla mať vplyv na jeho neskoršie správanie v cenovej oblasti tým, že mu umožnila prispôsobiť svoje ponuky.

– O diskusii z 5. júna 2012

118 Pokiaľ ide o diskusiu z 5. júna 2012, uvedenú v odôvodnení 281 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami 252 až 257 a 337 až 341, Komisia sa domnievala, že sa týkala obchodne citlivých informácií, keďže obchodník UBS poskytol informácie o nedávno vykonanom pokyne, pričom uviedol konkrétne podrobnosti o menovej dvojici, výmennom kurze a druhu klienta, a že bez tejto diskusie by obchodník Credit Suisse nemal žiadny dôvod ani prostriedok na to, aby ich poznal. Znalosť takýchto informácií by však podľa nej dostala obchodníka Credit Suisse do situácie konkurenčnej výhody, ak by ho ten istý typ klienta požiadal o transakciu v tej istej menovej dvojici, pričom by vedel, že klient súhlasil s obchodovaním podľa výmenného kurzu, ktorý predtým navrhol obchodník UBS. Výmena informácií počas tejto diskusie tak podľa nej mohla prispieť k protisúťažnej povahe predmetných výmen informácií.

119 Žalobkyne v podstate tvrdia, že informácie poskytnuté počas tejto diskusie sa týkajú „informácií o trhu“ vzhľadom na skutočnosť, že odkazy na pokyny klientov boli anonymizované, neuvádzali sumy ani informácie o klientoch, ale len približné hodnoty výmenného kurzu. Dodávajú, že nie je jasné, či sa odkaz na „rooskies“ týka konkrétneho klienta.

120 Komisia spochybňuje výklad predmetnej diskusie, ako ho uvádzajú žalobkyne.

121 V tejto súvislosti treba konštatovať, že výpis z predmetnej diskusie potvrdzuje, že o 8 h 38 min 40 s sa obchodník UBS opýtal obchodníka Credit Suisse, či dostal pokyny na predaj („are you seeing much eurusd selling Ratty“), pričom o 8 h 44 min 28 s spresnil, že určitý typ klienta práve kúpil britskú libru za americké doláre s konkrétnym výmenným kurzom („rooskies buying cable at 2530“). V odpovedi o 9 h 6 min 14 s obchodník Credit Suisse uviedol, že nič nedostal („sry mate no“), pričom o 9 h 6 min 24 s spresnil, že zaznamenal pokles hodnoty výmenného kurzu tejto menovej dvojice („nothing just seen it melt 100 pips“). O 9 h 6 min 44 s mu obchodník UBS poďakoval za túto informáciu („tks bro“).

124 Na jednej strane, pokiaľ ide o odkaz na „rooskies“, pri ktorom nie je isté, či sa týka konkrétneho klienta, treba konštatovať, že uvedený odkaz spomenutý počas predmetnej diskusie treba chápať tak, že označuje konkrétny typ klienta jednak vzhľadom na poďakovanie obchodníka UBS za túto informáciu a jednak vzhľadom na to, že nevyvolal dodatočné otázky zo strany ostatných obchodníkov. Okrem toho je tento záver podporený celkovým kontextom výmen informácií citovaných v napadnutom rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že odkaz na tento typ klientov („rooskies“ alebo „roosky“) (pozri odôvodnenia 263 a 272 napadnutého rozhodnutia) bol ostatnými obchodníkmi vždy ocenený, na základe čoho sa dalo predpokladať, že v ich ponímaní bol tento odkaz ľahko identifikovateľný ako označujúci konkrétny typ dotknutého klienta, t. j. informovaného alebo neinformovaného, umožňujúci obchodníkom, ktorí sú v danej oblasti odborníkmi, predvídať prípadný pohyb trhu a byť posilnení pri svojich strategických rozhodnutiach.

125 Na druhej strane, pokiaľ ide o hodnoty výmenného kurzu, ktoré boli podľa žalobkýň v predmetnej diskusii uvedené len približne, treba konštatovať, že výklad uvedenej diskusie a konkrétnejšie jej časti týkajúcej sa menovej dvojice GBP/USD, uvedený v bode 121 vyššie, zjavne odporuje výkladu navrhovanému žalobkyňami, pretože uvedené číslo je veľmi presné.

126 Za týchto okolností informácie vymenené počas predmetnej diskusie nemožno považovať za všeobecné alebo týkajúce sa „informácií o trhu“ len z toho dôvodu, že sa netýkali perspektívnych pokynov. Komisia sa preto správne domnievala, že diskusia zo 05. júna 2012 sa týkala obchodne citlivých informácií, ktoré mohli prispieť k protisúťažnej povahe výmen informácií, ku ktorým došlo na predmetnom diskusnom fóre.

130 Komisia spochybňuje výklad predmetnej diskusie, ako ho uviedli žalobkyne.

131 V tejto súvislosti, keďže tvrdenie žalobkýň zhrnuté v bode 129 vyššie možno chápať tak, že Komisii vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, treba konštatovať, že z odôvodnenia 195 uvedeného rozhodnutia, ktoré je síce stručne uvedené, jasne a jednoznačne vyplývajú úvahy Komisie týkajúce sa obchodne citlivej povahy a protisúťažného charakteru diskusie z 25. apríla 2012, ktorej výpis je uvedený v odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia 195 tohto rozhodnutia totiž vyplýva, že táto diskusia bola použitá proti spoločnosti Credit Suisse z dôvodu, že táto spoločnosť umožnila svojmu obchodníkovi zvýšiť úroveň dôvery, pokiaľ ide o potenciálny vývoj trhovej ceny pre menové dvojice GBP/AUD a GBP/NZD, čím mu umožnila prijímať lepšie informované rozhodnutia o obchodnej stratégii.

132 Okrem toho treba uviesť, že výklad prepisu ďalšieho výňatku z diskusie z 25. apríla 2012, ktorý žalobkyne predložili Všeobecnému súdu, potvrdzuje, že obchodníci si vymenili informácie týkajúce sa ich prebiehajúcich „očakávaných pokynov na kúpu“, pričom spresnili dotknuté menové dvojice s hodnotami, pri ktorých sa uskutoční ich vykonania, ako to vyplýva z otázky obchodníka UBS (o 8 h 42 min 19 s: „what’s the trigger point for all these gbp/aud and gbp/nzd longs to puke“) a odpovede obchodníkov HSBC a RBS (v uvedenom poradí o 8 h 42 min 36 s: „llooking at 1.6040 as a bit of a lvi“ a 8 h 42 min 56 s: „1.5500 gpaud…“).

133 Informácie poskytnuté počas predmetnej diskusie nemožno na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, považovať za také, ktoré patria medzi „informácie o trhu“, keďže takéto informácie zjavne prekračujú pripomienky k jeho všeobecnému stavu.

138 Žalobkyne tvrdia, že predmetná výmena informácií obsahovala „informácie o trhu“ vzhľadom na skutočnosť, že neobsahovala informácie o perspektívnych pokynoch alebo pozíciách obchodníkov. Podľa nich obchodníci pri tejto výmene špekulovali o budúcom obchodovaní s konkrétnou protistranou („JP“) bez toho, aby mali akúkoľvek istotu. Dodávajú, že odkaz najmä na „corp“ označuje druhový a anonymizovaný výraz korporácie bez toho, aby z toho bolo možné vyvodiť záver, že odkazuje na konkrétneho klienta.

139 Komisia spochybňuje výklad obsahu predmetnej výmeny, ako ho navrhujú žalobkyne.

140 V tejto súvislosti treba na úvod poznamenať, že odôvodnenie 228 napadnutého rozhodnutia neobsahuje prepis predmetnej diskusie. V uvedenom odôvodnení Komisia spresnila, že sa týka výmeny informácií o protistrane, ktorá sa chcela uskutočniť konkrétnu transakciu a snažila sa vykonať pokyn na predaj („exchange of information regarding JPMorgan (‚JP‘) getting a specific trade and still trying to sell“). Táto diskusia bola použitá proti spoločnosti Credit Suisse z dôvodu, že umožnila jej obchodníkovi zvýšiť svoju úroveň dôvery, pokiaľ ide o potenciálny vývoj trhovej ceny, čo mu umožnilo prijímať lepšie informované rozhodnutia o svojej obchodnej stratégii.

144 V tejto súvislosti žalobkyniam nemožno vyhovieť, keď tvrdia, že údajne anonymizovaný a všeobecný odkaz na „corp“ nie je konkrétnym odkazom na klienta. Bez ohľadu na označenie konkrétneho klienta týmto odkazom totiž stačí pripomenúť, že ako je uvedené v bode 94 vyššie, typ klienta, t. j. informovaný alebo neinformovaný, ako je v danom prípade veľký podnik, postačuje na to, aby obchodníkom, ktorí sú odborníkmi v danej oblasti, umožnil predvídať prípadný pohyb trhu a aby boli posilnení pri svojich strategických rozhodnutiach.

145 Komisia sa preto správne domnievala, že diskusia z 10. februára 2012 sa týkala obchodne citlivých informácií, ktoré mohli prispieť k protisúťažnej povahe výmen informácií, ku ktorým došlo na predmetnom diskusnom fóre.

– O diskusiách z 25. apríla, 19. júna, 3. a 4. júla 2012

146 Pokiaľ ide o výmeny informácií z 25. apríla, 19. júna, 3. a 4. júla 2012 uvedené v odôvodnení 285 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami 337 až 341, Komisia sa domnievala, že obchodník Credit Suisse, ktorý počas týchto výmen neoznámil informácie, bol prítomný na predmetnom diskusnom fóre, a teda mal k nim prístup. V podstate sa domnievala, že kumulácia výmen obchodne citlivých informácií zvýšila úroveň dôvery tohto obchodníka, pokiaľ ide o potenciálne smerovanie trhovej ceny diskutovaných menových dvojíc, čo mu umožnilo prijať lepšie informované rozhodnutia o svojej obchodnej stratégii. Obchodníci si mali konkrétne vymieňať informácie obchodovaní s devízami, najmä EUR/JPY a USD/JPY (výmena z 25. apríla 2012), GBP/USD (výmena z 19. júna 2012), EUR, USD/JPY a GBP/USD (výmena z 3. júla 2012), EUR a GBP/USD (výmena zo 4. júla 2012).

149 Po prvé, pokiaľ ide o diskusiu z 25. apríla 2012, treba konštatovať, že z výpisu z nej predloženého žalobkyňami vyplýva, že obchodníci si vymenili presné a aktuálne informácie o svojom nedávnom obchodovaní, a najmä vymenených sumách výške ich výmenného kurzu (obchodník RBS o 9 h 56 min 44 s: „i lost a coupel of ton around 40 earlier“ a obchodník Barclays o 10 h 05 min 44 s: „lost ton“), klientoch a dotknutej menovej dvojici (obchodník UBS o 10 h 03 min 25 s: „lev buys usdjpy – gt track record“ a obchodník HSBC o 10 h 04 min 54 s: „anyone get paid there in euro“). Navyše niekoľko obchodníkov diskutovalo o stratégiách, ktoré sa majú prijať na trhu, pričom okrem iného navrhli neuskutočniť nákup jednej meny proti druhej (obchodník RBS o 9 h 57 min 11 s: „but def not right time to be long yet“, obchodník Barclays o 9 h 57 min 24 až 26 s: „nope“ a „agree“) alebo nákup konkrétnej meny (obchodník Barclays o 10 hod 13 min 50 s: „get eur now“).

150 Takéto informácie sú na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, obchodne citlivé a môžu zvýšiť transparentnosť na trhu len v prospech obchodníkov zúčastňujúcich sa na predmetnom diskusnom fóre a posilniť ich pri ich strategických rozhodnutiach. Výmena tých istých informácií je teda svojou samotnou povahou v rozpore požiadavkou autonómie, ktorú musí hospodársky subjekt podľa judikatúry citovanej v bode 45 vyššie preukázať na trhu pri určovaní politiky, ktorú chce na tomto trhu sledovať.

151 V tejto súvislosti nemôže uspieť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého výraz „lev“ neumožňuje dospieť k záveru o konkrétnej identite klienta. Aj keby to tak totiž bolo, ten istý pojem označuje jeho druh, či už je informovaný alebo nie, a najmä to, že ide o alternatívny investičný fond (fond využívajúci pákový efekt), čo obchodníkom, ktorí majú túto informáciu, umožňuje predvídať pohyb výmenného kurzu dotknutej menovej dvojice (pozri bod 94 vyššie). Okrem toho užitočnosť údaja o type klientovka, v tomto prípade „lev“, potvrdzujú ďalšie výmeny informácií citované v odôvodneniach 264 a 268 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že túto informáciu ocenili obchodníci zúčastňujúci sa na predmetnom diskusnom fóre.

156 Preto treba konštatovať, že informácie oznámené počas diskusie z 19. júna 2012 vzhľadom na svoju obchodne citlivú povahu, presnosť a aktuálnosť nemožno považovať len za všeobecné informácie o trhu.

157 Po tretie z výpisu z diskusie z 3. júla 2012 vyplýva, že obchodníci si navzájom oznámili informácie o tokoch pokynov klientov, pokiaľ ide o menové dvojice a typ dotknutých klientov („rusky sells euro“, „seeing few usdjpy sellers“, „rusky sold cable“). Je pravda, že vymieňané informácie neuvádzajú obchodované sumy alebo konkrétne úrovne výmenných kurzov. Samotná táto okolnosť však nemôže priznať zvyšku vymieňaných informácií všeobecnú povahu. Sprístupnenie informácií týkajúcich sa pokynov, v tomto prípade na predaja a nákup, dotknutej menovej dvojice a typu klienta treba považovať za sprístupnenie informácií obchodne citlivej povahy. Okrem toho žalobkyne neuvádzajú žiadne vysvetlenie, ktoré by mohlo vyvrátiť užitočnosť poskytnutia takýchto dôverných informácií na predmetnom diskusnom fóre, než to, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí a ktoré súvisí s výhodou, ktorú by mohli získať obchodníci, ktorým boli tieto informácie určené, v súvislosti so svojimi obchodnými stratégiami.

158 Za týchto okolností treba potvrdiť záver Komisie týkajúci sa protisúťažnej povahy diskusie, ku ktorej došlo medzi obchodníkmi 3. júla 2012.

161 Okrem toho otázka, ktorú položil obchodník Barclays, svedčí o užitočnosti výmeny týchto informácií medzi obchodníkmi zúčastňujúcimi sa na predmetnom diskusnom fóre s cieľom zvýhodniť ich vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu, ktorí nemali prístup k týmto informáciám. Za týchto okolností, ako sa domnievala Komisia, sprístupnenie týchto informácií obchodníkom teda mohlo umožniť týmto obchodníkom, ktorí sú odborníkmi v danej oblasti, zvýšiť svoju úroveň dôvery, pokiaľ ide o potenciálne smerovanie trhovej ceny diskutovaných menových dvojíc, čo im umožnilo prijímať lepšie informované rozhodnutia o ich obchodných stratégiách.

162 Komisia sa preto správne domnievala, že diskusie z 25. apríla, 19. júna a 3. a 4. júla 2012 sa týkali obchodne citlivých informácií, ktoré mohli prispieť k protisúťažnej povahe výmen informácií, ku ktorým došlo na predmetnom diskusnom fóre.

– Závery týkajúce sa diskusií, ktoré žalobkyne konkrétne spochybňujú

163 Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že tvrdenia žalobkýň týkajúce sa neexistencie protisúťažnej povahy výmen informácií a nedostatku súčasných dôkazov na preukázanie tejto povahy v rozsahu, v akom sa týkali konkrétnych diskusií uvedených v prvej kategórii opísanej v bode 73 vyššie, musia byť zamietnuté, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú výmeny informácií z 9. mája 2012, keďže táto výmena informácií na rozdiel od toho, čo uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, nemôže potvrdiť protisúťažnú povahu výmen informácií vytýkaných spoločnosti Credit Suisse. Pokiaľ ide o túto poslednú výmenu informácií, bude ďalej potrebné určiť, či toto pochybenie Komisie môže mať vplyv na dôvodnosť záverov charakterizujúcich porušenie vytýkané spoločnosti Credit Suisse a pokuty uloženej v dôsledku toho.

166 Komisia sa totiž po prvé v podstate domnievala, že diskusie uvedené v odôvodneniach 126 až 129 napadnutého rozhodnutia preukazujú, že obchodníci zúčastňujúci sa na predmetnom diskusnom fóre chápali a očakávali, že informácie, ktoré si vymieňajú, budú použité v ich spoločnom záujme, a nie v rozpore s ich príslušnými záujmami. Po druhé, pokiaľ ide o diskusiu uvedenú v odôvodnení 142 napadnutého rozhodnutia, Komisia v odôvodnení 144 uviedla, že preukazuje, že obchodníci sa ospravedlnili, keď nekonali očakávaným spôsobom. Po tretie podľa Komisie diskusia uvedená v odôvodnení 147 napadnutého rozhodnutia preukazuje, že informácie boli vymenené obchodníkmi na predmetnom diskusnom fóre s cieľom usmerňovať svojich konkurentov. Po štvrté diskusie uvedené v odôvodneniach 291 až 295 napadnutého rozhodnutia mali nasvedčovať o príležitostných prípadoch koordinácie, a nie o protisúťažných správaniach, ktoré Komisia konštatovala voči spoločnosti Credit Suisse. Po piate podľa Komisie diskusie uvedené v odôvodneniach 113 až 121 napadnutého rozhodnutia v podstate preukazujú, že členovia predmetného diskusného fóra boli súčasťou uzavretého dôverného kruhu.

170 Obsah diskusií, ktoré sa uskutočnili medzi obchodníkmi zúčastňujúcimi sa na predmetnom diskusnom fóre, medzi ktoré patria aj diskusie citované v bodoch 167 a 169 vyššie, preukazuje, že títo obchodníci spontánne alebo na požiadanie sprístupňovali obchodne citlivé informácie, ktoré mohli ostatní obchodníci použiť pri svojom obchodovaní alebo na definovanie svojej obchodnej stratégie predvídaním vývoja výmenných kurzov. Výmena takýchto informácií tak zvýšila transparentnosť len medzi účastníkmi sporného porušenia.

171 Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, výmeny informácií, najmä tie, ktoré patria do tretej kategórie uvedenej v bode 73 vyššie, nemajú jediný hypotetický protisúťažný cieľ, ktorý by spočíval v uprednostnení obchodníka, ktorý poskytol informáciu, proti jeho záujmom, ale znižujú neistotu existujúcu na trhu v prospech zúčastnených obchodníkov, na úkor ich klientov a ostatných konkurentov.

172 Navyše žalobkyniam nemožno vyhovieť, keď tvrdia, že údajne nízky objem transakcií diskutovaných v rámci niektorých výmen informácií nemohol poskytnúť informácie o očakávanom vývoji výmenných kurzov. Toto tvrdenie žalobkýň je v rozpore so zistením uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ktoré navyše žalobkyne nespochybnili, podľa ktorého sa výmeny informácií použité proti spoločnosti Credit Suisse sa týkali transakcií, ktorých objemy boli veľké.

173 V každom prípade by zohľadnenie relevantnosti jediného kritéria súvisiaceho s objemom transakcií, o ktorých sa diskutovalo v rámci výmen informácií skúmaných v napadnutom rozhodnutí na účely posúdenia protisúťažnej povahy uvedených výmen, malo za následok opomenutie preskúmania výmen informácií z celkového hľadiska a neodôvodnené vylúčenie veľkého počtu týchto výmen z pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktoré by sa vzhľadom na ich v podstate dôvernú a strategickú povahu nemali uskutočniť.

177 Žiadne z tvrdení žalobkýň nemôže vyvrátiť záver uvedený v bode 175 vyššie.

178 V tejto súvislosti treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého neexistencia koordinácie počas obdobia účasti spoločnosti Credit Suisse na výmenách informácií na predmetnom diskusnom fóre vylučuje kvalifikáciu týchto výmen ako dohôd a/alebo zosúladených postupov vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 45 až 47 vyššie.

179 Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého obchodníci nekonali v „uzavretom kruhu“, žalobkyne sa opierajú o „dôkazy nachádzajúce sa v spise Komisie“. Na podporu tohto tvrdenia však žalobkyne jednak odkazujú na neexistujúcu časť svojej žaloby a jednak sa obmedzujú na všeobecný odkaz na uvedené dôkazy v spise Komisie. Aj za predpokladu, že by tieto dôkazy boli súčasťou spisu predloženého Všeobecnému súdu, takýto všeobecný odkaz nemôže napraviť neexistenciu dôkazov na podporu argumentácie žalobkýň, keďže Všeobecnému súdu neprislúcha, aby hľadal spomedzi všetkých dôkazov v spise tie, ktoré by mohli podporiť túto argumentáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, EU:T:2006:267, bod 209).

180 Okrem toho v rozsahu, v akom sa žalobkyne v štádiu repliky obmedzujú na uvedenie toho, že príklady informácií, ktoré boli poskytnuté mimo predmetného diskusného fóra, sú uvedené v prílohe A.8, treba pripomenúť, že ich všeobecný odkaz na uvedenú prílohu neumožňuje v zmysle judikatúry citovanej v bode 67 vyššie presne uviesť dôkazy z tejto prílohy, ktoré podporujú alebo dopĺňajú ich tvrdenia. Preto ho nemožno zohľadniť na podporu tvrdenia uvádzaného žalobkyňami.

186 Okrem toho treba pripomenúť, že tvrdenia žalobkýň založené na jej kategorizácii predmetných diskusií a na tom, že informácie vymenené počas niektorých predmetných diskusií boli len „informáciami o trhu“, boli preskúmané v rámci prvej a druhej výhrady v bodoch 75 až 182 vyššie a zamietnuté.

187 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého veľká väčšina informácií týkajúcich sa pokynov obchodníka Credit Suisse nebola sprístupnená na predmetnom diskusnom fóre, treba rovnako, ako to urobila Komisia, uviesť, že od okamihu, keď sa na tomto fóre pravidelne sprístupňovali obchodne citlivé informácie, je irelevantná skutočnosť, že väčšina informácií týkajúcich sa pokynov tohto obchodníka tam nebola sprístupnená.

188 Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že tretia výhrada druhej časti prvého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

a) Úvodné poznámky

192 Protisúťažný cieľ treba pripísať výmene informácií spôsobilej vylúčiť neistotu v mysli dotknutých subjektov, pokiaľ ide o presný dátum, rozsah a spôsoby prispôsobenia správania na trhu, ktoré dotknuté podniky budú zavádzať (pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 122 a citovanú judikatúru).

193 Z judikatúry tak vyplýva, že poskytnutie obchodne citlivých informácií, ako sú informácie o cenách, ponuke a dopyte, vrátane informácií o budúcich cenách alebo o budúcej ponuke a dopyte, umožňuje znížiť neistotu, pokiaľ ide o správanie konkurentov na trhu, dospieť k podmienkam hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú bežným trhovým podmienkam, a v dôsledku toho vedie k zosúladenému postupu, ktorého cieľom je obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ [rozsudok z 29. septembra 2021, Nippon Chemi‑Con Corporation/Komisia, T‑363/18, EU:T:2021:638, bod 195 (neuverejnený)].

194 Treba pripomenúť, že na to, aby sa na zosúladený postup vzťahoval zásadný zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mať „za cieľ alebo následok“ citeľné vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 62].

195 Z toho vyplýva, že toto ustanovenie, ako ho vykladá Súdny dvor, jasne rozlišuje medzi pojmom „obmedzenie z hľadiska cieľa“ a pojmom „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následkov“, pričom každé z nich podlieha odlišnému režimu dokazovania [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 63].

b) O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu založenej na neexistencii dôkazu o existencii obmedzenia z hľadiska cieľa

199 V odôvodneniach 394 až 454 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala, či správanie vytýkané spoločnosti Credit Suisse malo dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby ho bolo možné považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“. V odôvodnení č. 394 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že podľa judikatúry je na tento účel potrebné zohľadniť najmä jeho obsah, jeho ciele, ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí.

202 Napokon, pokiaľ ide o hospodársky a právny kontext, Komisia v napadnutom rozhodnutí poukázala na dynamickú a likvidnú povahu trhu spotových devízových transakcií. Domnievala sa, že z dôvodu tohto kontextu veľmi časté a podrobné výmeny obchodne citlivých informácií, ku ktorým došlo v čase, keď zúčastnené podniky pôsobili na trhu, priamo prispeli k zvýšeniu transparentnosti a zníženiu neistoty inherentnej pre konkurenčný scenár (odôvodnenia 402 a 403 napadnutého rozhodnutia).

203 Komisia z toho vyvodila, že celkové posúdenie predmetných výmen informácií z hľadiska objektívne sledovaných cieľov a hospodárskeho a právneho kontextu, v ktorom k tomuto správaniu došlo, odhalilo dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že výmeny súčasných alebo potenciálnych obchodne citlivých informácií možno považovať za obmedzujúce hospodársku súťaž z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ, pokiaľ ide o spotové devízové transakcie s menami štátov G10 (odôvodnenia 404 a 405 napadnutého rozhodnutia).

207 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

i) O transparentnosti spotového devízového trhu

208 Prvá kritika, ktorú uvádzajú žalobkyne, sa týka transparentnosti relevantného trhu. Domnievajú sa, že počas obdobia údajného porušenia sa spotový devízový trh vyznačoval obmedzenou transparentnosťou. Žalobkyne nespochybňujú, že elektronické platformy podstatne zvýšili transparentnosť trhu. Napriek tomu považujú devízový trh za pomerne neprehľadný. Podľa žalobkýň sa totiž transakcie uskutočňujú na mnohých platformách a neexistuje centralizovaný systém oznamovania transakcií na spotovom devízovom trhu v reálnom čase.

209 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň. S odkazom najmä na odôvodnenia 12 až 16 napadnutého rozhodnutia tvrdí, že vzhľadom na rozvoj elektronických systémov obchodovania na obrazovke, ktoré sprístupnili ceny (vrátane najlepších nákupných a predajných cien) v reálnom čase a zodpovedajúce obchodované objemy dostupné na elektronických platformách takmer všetkým účastníkom trhu a ktoré sú neustále aktualizované, sa mal spotový devízový trh v čase uvádzaného skutkového stavu považovať za transparentný.

210 Ako uviedla Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, z odôvodnení 7, 14, 53 a 402 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri skúmaní hospodárskeho kontextu, do ktorého patria výmeny informácií na predmetnom diskusnom fóre, sa domnievala, že spotový devízový trh bol veľkým trhom transparentnej, dynamickej a veľmi likvidnej povahy. Práve vzhľadom na tieto faktory, ktoré sú vlastné spotovému devízovému trhu, Komisia v odôvodneniach 404 a 405 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že výmeny informácií predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

215 Informácie, na ktoré odkazuje Komisia vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní, aby dospela k záveru o existencii určitého stupňa neistoty na trhu, sú pritom práve tie, ktorých absencia u obchodníkov umožňuje definovať transparentnosť alebo netransparentnosť spotového devízového trhu v zmysle kritérií pripomenutých v bodoch 211 a 212 vyššie.

216 Všeobecnejšie, keďže účastníci konania sa zhodujú na tom, že spotový devízový trh je zásadne asymetrický, ako aj na dôležitosti úlohy informácií na uvedenom trhu, Komisia nemôže oprávnene tvrdiť, že spotový devízový trh v čase skutkových okolností sa mal považovať za transparentný. Na transparentnom trhu sú totiž informácie okamžite (a bezplatne) prístupné všetkým účastníkom trhu, čo však nie je prípad spotového devízového trhu vzhľadom na prítomnosť viacerých druhov informácií, ako to pripúšťa aj Komisia.

217 Preto treba konštatovať, že Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia, keď sa v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia domnievala, že spotový devízový trh bol v čase skutkových okolností transparentný. Bude teda potrebné analyzovať, či by toto posúdenie mohlo mať vplyv, ako to tvrdia žalobkyne, na kvalifikáciu predmetných výmen informácií ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, keďže transparentnosť tohto trhu je jedným z faktorov, ktoré Komisia zohľadnila, keď dospela k takejto kvalifikácii v odôvodneniach 404 a 405 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 210 vyššie).

ii) O štruktúre relevantného trhu

218 Druhá kritika žalobkýň je založená na tom, že Komisia nesprávne posúdila štruktúru relevantného trhu, ktorá je charakterizovaná svojou koncentráciou. V podstate sa domnievajú, že na tak fragmentovanom trhu, na ktorom mali dotknutí obchodníci minimálne trhové podiely, možno pochybovať, či by títo obchodníci mohli vytvoriť významnú informačnú asymetriu na úkor ostatných účastníkov trhu. Tieto minimálne trhové podiely teda vyvolávajú pochybnosti o údajne protisúťažnom cieli predmetných výmen informácií. V konečnom dôsledku vytýkajú Komisii, že nevysvetlila dôvod, prečo neboli v prejednávanej veci relevantné trhové podiely.

223 Treba ešte uviesť, že v odôvodnení 28 a nasl. a odôvodnení 402 napadnutého rozhodnutia Komisia bez toho, aby sa vyjadrila k miere koncentrácie vzhľadom na trhové podiely účastníkov sporného porušenia, zohľadnila štruktúru a osobitosti relevantného trhu tak, ako boli charakterizované úlohou tvorcov trhu, ktorí sa zúčastňovali na výmenách informácií na internete. Úloha tvorcov trhu na uvedenom trhu, ktorú žalobkyne nespochybnili, však zahŕňa významné finančné záväzky, ktoré nemôže znášať veľký počet účastníkov, čím sa vylučuje hypotézu obhajovaná žalobkyňami, podľa ktorej má spotový devízový trh povahu rozdrobenosti.

224 Okrem toho Všeobecný súd už rozhodol, čo v tejto súvislosti potvrdil Súdny dvor, že výmena informácií je z hľadiska hospodárskej súťaže o to citlivejšia, keď sa odohráva medzi obchodníkmi konajúcimi ako tvorcovia trhu, a to vzhľadom na význam, ktorý títo tvorcovia majú na trhu, a konkrétnejšie vzhľadom na to, že zasahujú do trhu všeobecne a trvalo a uzatvárajú teda väčší počet obchodov ako iní účastníci trhu (rozsudok z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia, T‑105/17, EU:T:2019:675, bod 145, potvrdený v tejto súvislosti rozsudkom z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P, EU:C:2023:11, bod 195). Z hľadiska rešpektovania hospodárskej súťaže na trhu je teda o to dôležitejšie, že svoje stratégie a konkrétnejšie ceny určujú samostatne.

225 Preto treba zamietnuť kritiku žalobkýň založenú na tom, že Komisia nezohľadnila štruktúru trhu charakterizovanú svojou rozdrobenou koncentráciou.

230 Preto je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú kritiku žalobkýň týkajúcu sa toho, že Komisia nezohľadnila charakteristiku spotového devízového trhu týkajúcu sa dvojakej úlohy obchodníkov.

231 Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhá výhrada je dôvodná v rozsahu, v akom sa zakladá na pochybení, ktorého sa Komisia dopustila tým, že v odôvodnení č. 14 napadnutého rozhodnutia uviedla, že spotový devízový trh bol v čase skutkových okolností transparentný, a v zostávajúcej časti ju treba zamietnuť. V rámci prvej výhrady bude potrebné analyzovať, či toto posúdenie môže mať vplyv, ako to tvrdia žalobkyne, na kvalifikáciu predmetných výmen informácií ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“.

2) O prvej výhrade založenej na tom, že záver Komisie, podľa ktorého bolo cieľom predmetných výmen informácií obmedziť hospodársku súťaž, je založený na nepresných a neoverených skutkových predpokladoch

232 Žalobkyne tvrdia, že Komisia si nesplnila povinnosť preukázať, že z druhu vymieňaných informácií a vlastností relevantného trhu bolo možné vyvodiť, že predmet výmen informácií na predmetnom diskusnom fóre bol protisúťažný. Domnievajú sa, že Komisia nepreukázala, že výmeny informácií umožnili posilniť obchodníkov pri ich každodenných rozhodnutiach týkajúcich sa určovania cien a odborného riadenia rizík. Uvádzajú, že Komisia nepreukázala ani svoju hypotézu, podľa ktorej cieľom správania zúčastnených obchodníkov bolo vytvoriť významnú informačnú asymetriu vo vzťahu k zvyšku trhu. Na spotovom devízovom trhu sú podľa nich obchodníci nabádaní k tomu, aby si vymieňali informácie s cieľom nech si poradiť pri svojom obchodovaní a zasielať ich svojim klientom. V každom prípade veľká väčšina informácií týkajúcich sa pokynov obchodníka Credit Suisse podľa nich nebola sprístupnená na predmetnom diskusnom fóre.

236 V tejto súvislosti treba uviesť, že bez toho, aby to žalobkyne spochybnili, spready predstavujú jednu zložku konečnej ceny zaplatenej klientmi, keďže sa uplatňujú na mediánovú hodnotu medzi nákupným kurzom a predajným kurzom pri zámene konkrétnej menovej dvojice, od ktorej závisí kompenzácia, ktorú dostane obchodník za sprostredkovanie poskytnutej služby, ako aj za riziko, ktoré následne znáša tým, že má danú menu vo svojom portfóliu (pozri bod 20 vyššie a odôvodnenia 48 a 239 napadnutého rozhodnutia). Na spotovom devízovom trhu však schopnosť bánk posúdiť svoje riziká spojené s určovaním cien predstavuje jeden zo základných parametrov hospodárskej súťaže, čo žalobkyne ani nespochybňujú.

237 Výmeny informácií, v danom prípade o cenovej zložke, ktoré sú neverejné a presné, treba teda považovať za výmeny umožňujúce znížiť obvyklú neistotu inherentnú pre relevantný trh, pokiaľ ide o určenie ceny na tomto trhu, vytvoriť informačnú asymetriu len v prospech obchodníkov zúčastňujúcich sa na predmetnom diskusnom fóre, a teda za výmeny s dostatočným stupňom škodlivosti pre hospodársku súťaž. Takéto konštatovanie pritom postačuje na uznanie, že tieto výmeny informácií znamenali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holding a i./Komisia, C‑883/19 P, EU:C:2023:11, bod 204).

238 Žiadne z tvrdení žalobkýň neumožňuje vyvrátiť predchádzajúci záver.

241 Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia sa správne domnievala, že výmeny informácií o spreadoch, ku ktorým došlo na predmetnom diskusnom fóre, prispeli ku kvalifikácii predmetných správaní ako celku ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“.

ii) O výmene informácií týkajúcich sa pokynov klientov

242 Pokiaľ ide o výmeny informácií týkajúcich sa pokynov klientov, a to „podmienených“ pokynov (odôvodnenia 183 až 195 napadnutého rozhodnutia), pokyny, ktoré sa mali vykonať pri sadzbe „fixing“ (odôvodnenia 206 až 213 napadnutého rozhodnutia) a „okamžité“ pokyny (odôvodnenia 223 až 228 napadnutého rozhodnutia), Komisia v odôvodneniach 394 až 404 v spojení s odôvodneniami 171 až 173 napadnutého rozhodnutia odôvodnila ich kvalifikáciu ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“ z toho dôvodu, že vzhľadom na svoju povahu, frekvenciu a úroveň dezagregácie odstránili neistotu týkajúcu sa spotového devízového trhu a zvýšili transparentnosť v súvislosti s obchodnými stratégiami obchodníkov zúčastňujúcich sa na predmetnom diskusnom fóre, keďže sprístupnenie informácií týkajúcich sa smerovania trhu alebo úrovní, na ktorých trh preukázal svoju odolnosť, by mohlo obchodníkovi umožniť zaujať lepšiu pozíciu s cieľom vytvoriť tým zisk alebo zabrániť strate. Tieto výmeny tak mali informovať obchodníkov najmä o vývoji cien, pričom znižovali neistotu, pokiaľ ide o riziká inherentné ich určeniu (napríklad tým, že viedli k zníženiu očakávaných strát), hoci cena predstavuje jeden z parametrov hospodárskej súťaže na spotovom devízovom trhu, ktorý mali zúčastnené banky určovať samostatne.

245 Takýto záver nemožno vyvrátiť tvrdením žalobkýň, podľa ktorého existuje rozpor, pokiaľ ide o záver vyvodený z výmeny informácií uvedený v odôvodnení 193 napadnutého rozhodnutia, a síce, že vymieňané informácie umožnili zúčastneným obchodníkom počkať pred absorpciou krátkej pozície vo svojom portfóliu (aby sa maximalizovali ich šance na dosiahnutie zisku), so záverom uvedeným v odôvodnení 21 uvedeného rozhodnutia, a to, že tvorcovia trhu mali byť „pripravení kedykoľvek obchodovať s kýmkoľvek, kto potrebuje devízy“. Keďže cieľom obchodníkov je dosiahnuť zisk a obmedziť svoje straty, bolo by nelogické, aby obchodníci konali proti svojim vlastným obchodným záujmom len preto, že v zásade musia byť pripravení kedykoľvek obchodovať. Z toho teda nemožno vyvodiť, že obchodníci zaujímali pozície výlučne na základe prichádzajúcich pokynov klientov s cieľom vylúčiť kvalifikáciu výmen informácií týkajúcich sa pokynov klientov ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“.

246 Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia sa správne domnievala, že výmeny informácií týkajúcich sa pokynov klientov uvedené v bode 242 vyššie prispeli ku kvalifikácii predmetného správania ako celku ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“.

iii) O výmene informácií týkajúcich sa otvorených rizikových pozícií

247 Pokiaľ ide o výmeny informácií týkajúce sa otvorených rizikových pozícií, ktorých výklad Komisiou je uvedený v odôvodneniach 234 až 238 napadnutého rozhodnutia, Komisia v odôvodneniach 394 až 404 tohto rozhodnutia odôvodnila ich kvalifikáciu ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“ z dôvodu, že ich sprístupnenie umožnilo obchodníkom získať väčšiu istotu o príslušných obchodných zámeroch, pokiaľ ide o ich potenciálne krycie správanie („hedging conduct“), a teda odstránilo neistotu, pokiaľ ide o potenciálny vývoj konkrétnych výmenných kurzov, čím poskytlo zúčastneným obchodníkom výhodu v porovnaní s ostatnými účastníkmi trhu a pomáhalo im pri odbornom riadení rizík, v súvislosti s ktorým si konkurujú.

252 V tejto súvislosti treba konštatovať, že sprístupnenie informácií týkajúcich sa detailov transakcií uskutočnených obchodníkmi a poskytovanie poradenstva alebo stanovísk k spôsobu obchodovania, o aké ide v prejednávanej veci, umožňuje obchodníkom zúčastňujúcim sa na predmetnom diskusnom fóre na jednej strane získať špecifické znalosti na lepšie predvídanie pohybu na trhu a na druhej strane v dôsledku toho prispôsobiť svoje obchodné stratégie.

253 Takáto výmena informácií je pritom v zjavnom rozpore s požiadavkou autonómie, ktorá musí charakterizovať správanie tvorcov trhu na relevantnom trhu v systéme účinnej hospodárskej súťaže. Tieto výmeny informácií totiž odstraňujú neistotu v ich mysli, pokiaľ ide o základné parametre hospodárskej súťaže na uvedenom trhu, a to cenu a odborné riadenie rizík. Tieto výmeny informácií tak mohli zvýšiť transparentnosť na spotovom devízovom trhu v prospech obchodníkov zúčastňujúcich sa na predmetnom diskusnom fóre na úkor ostatných účastníkov trhu. V dôsledku toho vykazujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby ich bolo možné kvalifikovať ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“ v zmysle judikatúry citovanej v bode 237 vyššie.

254 Z vyššie uvedeného vyplýva, že výmeny informácií týkajúce sa spreadov, pokynov klientov, otvorených rizikových pozícií a súčasného alebo budúceho obchodovania, analyzované v napadnutom rozhodnutí, vykazujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž. Komisia ich preto správne kvalifikovala ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“.

255 Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, okolnosť, že obchodník Credit Suisse nesprístupnil veľkú väčšinu informácií týkajúcich sa jeho ponúk, je irelevantná pre škodlivosť správania vytýkaného tejto banke. V tejto súvislosti stačí konštatovať, že posúdenie dostatočnosti stupňa škodlivosti správania pre hospodársku súťaž sa nezakladá na žiadnej zákonnej kvantitatívnej prahovej hodnote informácií sprístupnených konkurentom.

260 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

261 Na úvod treba uviesť, že hoci žalobkyne v rámci tejto argumentácie citujú pasáže pochádzajúce zo žiadostí o zhovievavosť a návrhov na urovnanie, ako to potvrdili na pojednávaní, neuvádzajú nijaké konkrétne spochybnenie skutočnosti, že Komisia vychádzala z návrhov na urovnanie.

262 Vzhľadom na to, že účastníci konania sa nezhodujú, pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu vyhlásení o zhovievavosti a ich zohľadnenie Komisiou ako dôkazov, ktoré môžu potvrdiť existenciu porušenia vytýkaného spoločnosti Credit Suisse, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry žiadne ustanovenie ani všeobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voči podniku použila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to bolo inak, dôkazné bremeno správania odporujúceho článkom 101 a 102 ZFEÚ, ktoré nesie Komisia, by bolo nesplniteľné a nezlučiteľné s úlohou dohliadať na správne uplatňovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva o FEÚ (pozri rozsudok z 8. septembra 2016, Goldfish a i./Komisia, T‑54/14, EU:T:2016:455, bod 96 a citovanú judikatúru).

263 Osobitne je potrebné uviesť, že skutočnosť, že osoba sa priznala k spáchaniu porušenia a pripustila tým existenciu iných skutočností, ako sú tie, ktorých existencia môže byť priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, že ak neexistujú osobitné okolnosti naznačujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedať pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa teda v zásade musia považovať za osobitne vierohodné dôkazy, prinajmenšom ak nie sú podporené inými dôkazmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2016, Goldfish a. i/Komisia, T‑54/14, EU:T:2016:455, body 98 až 100 a citovanú judikatúru).

268 Práve naopak, z pasáží vyhlásení o zhovievavosti uvedených v bode 261 vyššie, ako aj z iných pasáží citovaných v napadnutom rozhodnutí, ktorých vecnú správnosť žalobkyne nespochybňujú, vyplýva, že žiadateľky o zhovievavosť uznali, že výmeny informácií, ku ktorým došlo na predmetnom diskusnom fóre, mohli zvýšiť transparentnosť na relevantnom trhu a z tohto dôvodu poskytnúť výhodu účastníkom tohto fóra na úkor ostatných účastníkov trhu.

269 Za týchto okolností treba konštatovať, že vyhlásenia o zhovievavosti, ktoré, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, potvrdzujú dôkazy z relevantného obdobia, ktoré Komisii poskytli iné banky, predstavujú osobitne vierohodné dôkazy v zmysle judikatúry citovanej v bode 263 vyššie, ktoré Komisia mohla platne zohľadniť ako skutkový kontext, ktorý jej umožnil preskúmať predmet sporných výmen informácií.

270 Okrem toho, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, Komisia použila predmetné vyhlásenia o zhovievavosti, aby potvrdila svoje vlastné posúdenia založené na listinných dôkazoch, ktoré mala. Preto nemožno súhlasiť so žalobkyňami, keď tvrdia, že Komisia nevykonala vlastné posúdenie skutkového stavu.

271 Tento záver nemožno spochybniť žiadnym z tvrdení žalobkýň.

272 Po prvé sú to práve protichodné tvrdenia uvedené v písomných podaniach žalobkýň, ktoré svedčia o nedôvodnosti ich argumentácie. Žalobkyne totiž v prvom rade tvrdia, že vyhlásenia urobené v rámci žiadostí o zhovievavosť majú vysokú dôkaznú hodnotu a ďalej, že dôkazy predložené na účely dosiahnutia zhovievavosti majú nízku dôkaznú hodnotu. V odpovedi na otázku týkajúcu sa týchto protichodných tvrdení na pojednávaní uviedli, že tento rozdiel v prístupe vyplýva zo skutočnosti, že prvé tvrdenie sa týka zásady, podľa ktorej vyhlásenia urobené v rámci žiadostí o zhovievavosť majú vysokú dôkaznú hodnotu, zatiaľ čo to druhé sa týka nízkej dôkaznej hodnoty vyhlásení dotknutých v prejednávanej veci. Tomuto chápaniu argumentácie žalobkýň však odporuje výklad ich písomných podaní pred Všeobecným súdom, ktoré v oboch prípadoch odkazujú na judikatúru, ktorá zdôrazňuje vysokú dôkaznú hodnotu takýchto dokumentov.

277 Po druhé žalobkyne uvádzajú, že Komisia na ne preniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukazovaním toho, že údajné protiprávne výmeny informácií boli nevyhnutné, namiesto preskúmania, či na spotovom devízovom trhu boli tieto výmeny skutočne protiprávne a patrili medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže.

278 Po tretie žalobkyne tvrdia, že kvalifikáciu „obmedzenia z hľadiska cieľa“ možno prijať len vtedy, ak získaná skúsenosť a ekonomická teória jasne naznačujú, že správanie je svojou povahou súčasťou najškodlivejších druhov protisúťažných správaní. Všeobecná ekonomická zásada, podľa ktorej možno očakávať, že výmena neverejných a podrobných informácií bude nevyhnutne a významným spôsobom škodlivá pre hospodársku súťaž na väčšine trhov, sa však údajne nevzťahuje na spotový devízový trh.

279 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

280 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa údajného zmiernenia dôkazného bremena v rozsahu, v akom mala Komisia vychádzať zo svojej údajnej skúsenosti v oblasti výmeny informácií v iných kontextoch, aby kvalifikovala predmetné výmeny informácií ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“, stačí pripomenúť, že ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 235 až 254 vyššie, Komisia sa správne domnievala, že tieto výmeny informácií boli spôsobilé vytvoriť informačnú asymetriu medzi zúčastnenými obchodníkmi na úkor ostatných obchodníkov na trhu a že tak vykazovali dostatočný stupeň škodlivosti z hľadiska hospodárskej súťaže, pričom tento záver sa nezakladal na jej skúsenostiach z iných trhov.

5) Závery k prvej časti druhého žalobného dôvodu

286 Z preskúmania výhrad uvedených v rámci prvej časti druhého žalobného dôvodu vyplýva, že napriek nesprávnemu posúdeniu Komisie, pokiaľ ide o transparentnosť spotového devízového trhu (pozri 217 217 vyššie), treba odmietnuť tvrdenia žalobkýň, ktorými sa snažia vyvrátiť kvalifikáciu predmetných výmen informácií ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, a teda s výhradou ďalšieho preskúmania tvrdení založených na pozitívnych účinkoch uvedených výmen na hospodársku súťaž, prvú časť druhého žalobného dôvodu.

c) O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na pochybeniach, ktorých sa mala dopustiť Komisia v rámci analýzy legitímnej alebo prosúťažnej povahy predmetných výmen informácií

287 V odôvodneniach 464 až 479 napadnutého rozhodnutia Komisia najprv poznamenala, že prípadné pozitívne účinky správania na hospodársku súťaž mohli byť zohľadnené v rámci posúdenia článku 101 ods. 3 ZFEÚ, ale že Credit Suisse sa nedomáhala uplatnenia uvedeného článku v prejednávanej veci. V každom prípade, pokiaľ ide o kvalifikáciu predmetných výmen informácií ako vedľajších obmedzení, Credit Suisse nepreukázala, že spotový devízový trh nemohol bez nich fungovať, ani nepreukázala akýkoľvek pozitívny účinok týchto výmen na hospodársku súťaž. Komisia ďalej vyčerpávajúcim spôsobom preskúmala tvrdenia spoločnosti Credit Suisse týkajúce sa pozitívnych účinkov predmetných výmen informácií na hospodársku súťaž.

291 Na jednej strane totiž informácie boli vymenené na informačné účely s cieľom poskytnúť ich klientom a umožniť obchodníkom rýchlo posúdiť riziko spojené so súpisom a znížiť tak spready ponúkané klientom.

292 Na druhej strane mala Komisia porušiť pravidlá upravujúce dôkazné bremeno, keďže v prípade, že určité správanie obsahuje netypické prvky, je pre žalobcu jednoduchšie vyvrátiť tvrdenia Komisie predložením dôkazu o inom možnom vysvetlení. Všeobecnejšie žalobkyne tvrdia, že predmetné správania nie sú napravené svojimi pozitívnymi účinkami na hospodársku súťaž alebo ich „legitímnou“ povahou, ale že ich jediný cieľ je legitímny a prospešný pre hospodársku súťaž.

293 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

294 Najskôr treba uviesť, že na pojednávaní pred Všeobecným súdom bola účastníkom konania položená otázka týkajúca sa dôsledkov, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 21. decembra 2023, European Superleague Company (C‑333/21, EU:C:2023:1011), pokiaľ ide o zohľadnenie pozitívnych účinkov na hospodársku súťaž uvádzaných žalobkyňami v danej veci. V tejto súvislosti účastníci konania v podstate tvrdili, že pri pozitívne účinky na hospodársku súťaž treba zohľadniť v rámci kvalifikácie výmen informácií v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Žalobkyne sa konkrétne domnievali, že tento rozsudok potvrdzuje ich stanovisko, podľa ktorého sa pozitívne účinky predmetných výmen informácií na hospodársku súťaž musia zohľadniť ako prvky hospodárskeho a právneho kontextu, v ktorom sa tieto výmeny informácií odohrávajú. Komisia sa domnievala, že tento rozsudok potvrdzuje analýzu vykonanú v napadnutom rozhodnutí.

298 Ďalej, pokiaľ ide o ciele sledované dotknutým správaním, treba určiť objektívne ciele, ktoré toto správanie sleduje vo vzťahu k hospodárskej súťaži. Naproti tomu okolnosť, že zúčastnené podniky konali bez subjektívneho úmyslu vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, a skutočnosť, že sledovali určité legitímne ciele, nie sú rozhodujúce na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 167 a citovanú judikatúru).

299 Napokon zo zohľadnenia všetkých skutočností uvedených v bodoch 296 až 298 vyššie musia v každom prípade vyplývať presné dôvody, pre ktoré má dotknuté správanie dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, čo odôvodňuje záver, že jeho cieľom je vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže (pozri rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 168 a citovanú judikatúru).

300 Treba uviesť, že z preskúmania prvého žalobného dôvodu a prvej časti druhého žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia analyzovala obsah predmetných výmen informácií, hospodársky a právny kontext, do ktorého patria, a ciele, ktoré sa snažili dosiahnuť, a že vysvetlila, prečo zohľadnenie všetkých týchto skutočností viedlo k záveru, že tieto výmeny informácií mali protisúťažný cieľ v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 296 až 299 vyššie.

301 Okrem toho treba uviesť, že ako vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 297 a 298 vyššie, na rozdiel od toho, čo tvrdia účastníci konania, na jednej strane nie je potrebné zohľadniť prosúťažné účinky ako také na účely posúdenia, či treba kvalifikovať predmetné výmeny informácií ako obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a to aj v rámci prípadného preskúmania existencie stupňa škodlivosti požadovaného na účely takejto kvalifikácie. Na druhej strane zohľadnenie údajných legitímnych cieľov nie je pri uvedenom posúdení rozhodujúce.

306 Na druhej strane, pokiaľ ide o iný príklad uvedený v prílohe A.12, treba konštatovať, že tento príklad pochádza z 19. júna 2012, teda z dňa, ktorý je súčasťou relevantného obdobia. Po prvé preukazuje, že k výmene informácií došlo medzi 10 h 40 min 33 s 10 hod 41 min 38 s, keď sa obchodník Credit Suisse informoval u obchodníka RBS zúčastňujúceho sa na predmetnom diskusnom fóre o úrovni spreadu uplatňujúceho sa na sumu 50 miliónov pri menovej dvojici EUR/GBP („whats spread 50 x these days“). V odpovedi na otázku obchodník RBS uviedol príslušný spread („3“). Obchodník Credit Suisse mu poďakoval za túto informáciu („yeh thats what I thought“, „ta mate“).

307 Po druhé z ďalšej výmeny uvedenej v prílohe A.12, ktorá sa uskutočnila 19. júna 2012 medzi 7 h 30 min 20 s a 7 h 30 min 47 s na inom diskusnom fóre, vyplýva, že dve osoby si vymenili informácie týkajúce sa spreadu uplatňujúceho sa na menovú dvojicu EUR/GBP („50 eurgbp“; „sure“, „42 46“, „off“, „ref“). V tejto súvislosti sa žalobkyne domnievajú, že výmena, ku ktorej došlo medzi obchodníkom Credit Suisse a obchodníkom RBS, uvedená v bode 306 vyššie, pravdepodobne viedla obchodníka Credit Suisse k tomu, aby klientovi Credit Suisse navrhol menšie spready. Ako však vyplýva z dôkazov uvedených v spise, výmena medzi obchodníkom Credit Suisse a obchodníkom RBS nasledovala až po výmene na inom diskusnom fóre. Navyše nič v spise neumožňuje podporiť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého táto výmena súvisela s výmenou informácií medzi obchodníkom Credit Suisse a obchodníkom RBS.

308 Aj za predpokladu, že by sa tieto dva príklady výmen informácií uvedené v prílohe A.12 týkali prípadného zníženia spreadov zamýšľaného dotknutými obchodníkmi, nemožno z toho z právneho hľadiska dostatočne vyvodiť, že by výmeny informácií o spreadoch medzi predmetnými obchodníkmi systematicky prinášali výhody klientom, čo by umožnilo preukázať relevantné legitímne účinky, ktoré sú vlastné dotknutej praxi a sú dostatočne významné.

312 Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, dôkazné bremeno, ktoré znášajú žalobkyne, aby mohli dôvodne spochybniť dostatočne škodlivú povahu predmetných výmen informácií, nemožno zmierniť ani vzhľadom na údajné „atypické“ prvky týchto výmen, ani vzhľadom na dôkaznú hodnotu dôkazov, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, pričom túto hodnotu a dostatočnosť týchto dôkazov žalobkyne navyše nespochybnili.

313 V druhom rade treba konštatovať, že na podporu svojej argumentácie uvedenej v bodoch 290 až 292 vyššie žalobkyne odkazujú na znalecké posudky predložené v prílohách A.5 a A.11 žaloby (v uvedenom poradí ďalej len „znalecký posudok 1“ a „znalecký posudok 2“).

314 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry sa dôkazná hodnota najmä posudkov tretej osoby, ktorá uvádza svoje postavenie znalca, predložených na návrh účastníka konania na podporu jeho tvrdení, posudzuje z viacerých hľadísk. Ich autor musí jednak dbať na to, aby uviedol svoju kvalifikáciu a skúsenosti a vysvetlil, akým spôsobom sú relevantné pre vydanie stanoviska k skúmanej otázke. Obsah tohto stanoviska tiež musí uvádzať dôvody, prečo má byť zohľadnené, či už ide o spoľahlivosť použitej metodiky, alebo o relevantnosť odpovede na túto otázku pre potreby prejednávanej veci [rozsudok zo 14. septembra 2022, Google a Alphabet/Komisia (Google Android), T‑604/18, vec v odvolacom konaní, EU:T:2022:541, bod 96].

315 Z dôvodov uvedených nižšie však obsah znaleckých posudkov nemôže spĺňať druhú požiadavku uvedenú v bode 314 vyššie, a teda podporiť tvrdenia žalobkýň.

318 Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, znalecký posudok 2, relatívne vágny a nepodložený, sa neopiera o žiadny ekonomický model umožňujúci preukázať legitímnu povahu správania, ktoré sa uskutočnilo na predmetnom diskusnom fóre, kde sa výmena informácií uskutočnila v uzavretej skupine. To platí o to viac v prípade znaleckého posudku 1, ktorý sa neopiera o žiadny iný „vedecký nástroj“, ktorý by mohol podporiť tvrdenia týkajúce sa údajnej legitímnej povahy výmen informácií o klientoch alebo trhu vo všeobecnosti.

319 Za týchto podmienok treba konštatovať, že žalobkyne nepreukázali, že výmeny informácií, ku ktorým došlo na predmetnom diskusnom fóre, mali legitímnu alebo prosúťažnú povahu, ktorá by mohla spochybniť ich dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, a teda ich kvalifikáciu ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“. Komisia teda nevychádzala z nesprávneho posúdenia, keď odmietla argumentáciu, ktorá jej bola v tejto súvislosti predložená počas správneho konania.

320 Z vyššie uvedeného vyplýva, že treba zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu.

321 Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyne v názve tohto žalobného dôvodu poukazujú na nedostatok odôvodnenia, pokiaľ ide o kvalifikáciu výmen informácií na internete ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, a aj za predpokladu, že by takéto nepodložené uvedenie mohlo predstavovať prípustné tvrdenie v zmysle článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila žiadneho porušenia povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ. Z preskúmania tohto žalobného dôvodu totiž vyplýva, že vysvetlenia poskytnuté v napadnutom rozhodnutí umožnili žalobkyniam pochopiť odôvodnenie Komisie týkajúce sa tejto kvalifikácie a Všeobecnému súdu umožnili pristúpiť k svojmu preskúmaniu v tejto súvislosti, čiže spĺňali požiadavky uvedeného ustanovenia (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 23. novembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑210/21 P, EU:C:2023:908, bod 105 a citovanú judikatúru).

325 Podnik, ktorý sa zúčastnil na takomto jedinom a pokračujúcom porušení vlastným správaním, ktoré spočíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisúťažným predmetom v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cieľom je prispieť k porušeniu ako celku, môže byť zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušenia počas celej doby svojej účasti na tomto porušení. Tak je to, ak je preukázané, že uvedený podnik zamýšľal prispieť svojím vlastným správaním k spoločným zámerom, ktoré sledoval celok účastníkov, a že mal vedomosť o protiprávnom správaní, ktoré zamýšľali alebo realizovali ďalšie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo že ho mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, C‑293/13 P a C‑294/13 P, EU:C:2015:416, bod 157 a citovanú judikatúru).

328 Navyše, keďže kvalifikácia jediného a pokračujúceho porušenia vedie k tomu, že podniku je pripísaná účasť na porušení práva hospodárskej súťaže, treba pripomenúť, že v prípade sporu o existencii porušenia v oblasti práva hospodárskej súťaže prináleží Komisii, aby preukázala porušenia, ktoré konštatuje, a zaobstarala dôkazy, ktorými môže právne dostatočným spôsobom preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie (pozri rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P, EU:C:2012:738, bod 71 a citovanú judikatúru, a z 28. novembra 2019, ABB/Komisia, C‑593/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:1027, bod 38 a citovanú judikatúru).

329 Z judikatúry citovanej v bodoch 324 a 328 vyššie teda vyplýva, že na účely toho, aby sa dospelo k záveru o účasti podniku na jedinom a pokračujúcom porušení, sú rozhodujúce tri skutočnosti. Prvá sa týka samotnej existencie jediného a pokračujúceho porušenia. Rôzne správania, o ktoré ide, totiž musia byť súčasťou „celkového plánu“, ktorý má jediný cieľ. Druhá a tretia sa týkajú pripísateľnosti jediného a pokračujúceho porušenia podniku. Na to, aby mu toto porušenie bolo pripísateľné, musí tento podnik na jednej strane vedieť o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo uskutočnili iné podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ho mohol rozumne predpokladať a byť ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, a na druhej strane musí mať úmysel prispieť svojím vlastným správaním k dosiahnutiu spoločných cieľov sledovaných všetkými účastníkmi.

a) O prvej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na nedostatku dôkazov a nedostatku odôvodnenia existencie celkového plánu sledujúceho spoločný cieľ, do ktorého chcela Credit Suisse prispieť, o ktorom vedela alebo ho mala predvídať

332 Žalobkyne vytýkajú Komisii, že existenciu celkového protisúťažného plánu založila na „modus operandi“ predmetného diskusného fóra, teda že zúčastnení obchodníci boli v pravidelnom kontakte na „súkromnom“ fóra a že účasť na tomto fóre bola „len na základe pozvánky“. Tvrdia, že použitie mnohostranného diskusného fóra bolo na spotovom devízovom trhu bežné a dobre známe. „Súkromná“ povaha týchto fór je „súkromná“ len v tom zmysle, že osoby sa na nich môžu zúčastniť po pozvánke od správcu, ktorým môže byť ktorýkoľvek iný obchodník, ktorý má prístup k fóru Bloomberg. Dodávajú, že zloženie týchto fór sa mohlo často meniť a spochybňujú tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení 497 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého existuje „vysoká úroveň kontinuity účasti dotknutých osôb“ z dôvodu, že nič v spise Komisie nenaznačovalo, že by obchodníci predstavovali „uzavretú skupinu“. Navyše sa domnievajú, že aj keby si obchodníci vymieňali informácie podľa „takmer denného“ komunikačného modelu, takýto model zodpovedal bežnému správaniu tvorby trhu a teda neumožňuje preukázať existenciu „celkového plánu“.

333 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

336 Okrem toho diskusie, ku ktorým došlo najmä počas obdobia účasti spoločnosti Credit Suisse, podporujú posúdenia vykonané v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých objektívne skutočnosti v podstate potvrdzovali, že protisúťažné správanie účastníkov bolo prepojené a že toto správanie prispievalo k celkovému plánu sledujúcemu protisúťažný cieľ opísaný Komisiou.

337 V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že predmetné správania sledovali rovnaké spôsoby fungovania („modus operandi“), a to každodennými a častými diskusiami o obchodne citlivých informáciách v rámci predmetného diskusného fóra. Navyše k tomuto správaniu došlo na „súkromnom“ diskusnom fóre. Žalobkyne totiž nespochybňujú, že ako potvrdili na pojednávaní, prístup k predmetnému diskusnému fóru sa uskutočňoval len na základe osobnej pozvánky (pozri napríklad odôvodnenia 107 a 111 napadnutého rozhodnutia).

338 Po druhé, predmetné správania zahŕňali stabilnú skupinu podnikov, konkrétne Barclays, HSBC, RBS a UBS, a prebiehali medzi tými istými fyzickými osobami konajúcimi v mene týchto podnikov počas súbežných alebo susedných období. Táto skupina sa zväčšila, keď obchodník jednej z týchto bánk zmenil zamestnávateľa a začal pracovať pre Credit Suisse, čo viedlo k účasti tejto poslednej uvedenej spoločnosti na výmene obchodne citlivých informácií na predmetnom diskusnom fóre počas celého relevantného obdobia.

339 Vágna a nepodrobná argumentácia žalobkýň, ktorej cieľom je len „odôvodniť“ správanie, ku ktorému došlo na predmetnom diskusnom fóre údajnou bežnou a dobre známou povahou používania multilaterálnych diskusných fór alebo tiež údajnou bežnou povahou každodenného modelu hovorov, nič nemení na konštatovaní, že skutočne existovala súkromná a stabilná skupina osôb a podnikov zúčastňujúcich sa na predmetnej komunikácii.

344 Preto treba odmietnuť argumentáciu žalobkýň, ktoré sa snažia vyvrátiť záver Komisie o existencii celkového plánu sledujúceho spoločný cieľ.

2) O vedomosti a úmysle prispieť k spoločnému sledovanému cieľu

345 V odôvodneniach 500 až 505 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala úmysel Credit Suisse prispieť k spoločnému cieľu a jej vedomosti o protiprávnom správaní ostatných účastníkov. V podstate sa domnievala, že na jednej strane jej obchodník mal v úmysle prispieť k tomuto cieľu tým, že prijímal a poskytoval obchodne citlivé informácie na predmetnom diskusnom fóre, a na druhej strane, že vedel o výmenách informácií a základnej dohode a vedel alebo v každom prípade musel rozumne predpokladať, že výmeny informácií umožnia obchodníkom identifikovať príležitosti na koordináciu. Okrem toho v odôvodneniach 507 až 538 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla viaceré tvrdenia spoločnosti Credit Suisse.

346 Napokon, pokiaľ ide o zodpovednosť spoločnosti Credit Suisse za jediné a pokračujúce porušenie, Komisia ju v odôvodneniach 539 až 547 napadnutého rozhodnutia vylúčila pre základnú dohodu a pre príležitostné prípady koordinácie, ale vyvodila ju v prípade extenzívnej a opakujúcej sa výmeny súčasných alebo perspektívnych a obchodne citlivých informácií, ktoré boli súčasťou uvedeného porušenia.

349 V prvom rade treba na jednej strane uviesť, že väčšina zistení Komisie nachádzajúcich sa v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia uvedených v bode 347 vyššie je založená na diskusiách zo 7. februára 2012, ktoré sa teda uskutočnili počas relevantného obdobia. Na druhej strane treba uviesť, že Komisia sa v odôvodnení 519 napadnutého rozhodnutia správne domnievala, že predchádzajúce zamestnanie obchodníka Credit Suisse bolo súčasťou kontextu a že ho mohla zohľadniť pri preukazovaní, že Credit Suisse vedela o porušení. Ako totiž uviedla Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, z judikatúry vyplýva, že udalosti, ku ktorým došlo mimo obdobia porušenia vytýkaného podniku, sú prvkami, ktoré sú súčasťou súboru nepriamych dôkazov, na ktoré sa Komisia môže odvolávať s cieľom preukázať protisúťažnú povahu správania tohto podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T‑83/08, neuverejnený, EU:T:2012:48, bod 188).

350 V druhé je potrebné pripomenúť, že konštatovanie existencie jediného porušenia sa líši od otázky, či je zodpovednosť za toto porušenie ako celok pripísateľná určitému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 174). Okrem toho pripísateľnosť zodpovednosti za jediné a pokračujúce porušenie ako celok podniku sa musí posudzovať s ohľadom na dve skutočnosti, a to po prvé úmyselný prínos tohto podniku k spoločným cieľom sledovaným všetkými účastníkmi a po druhé jeho vedomosť o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo uskutočňovali iné podniky sledujúce tie isté ciele, alebo skutočnosť, že ho mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (pozri body 324 až 329 vyššie).

355 V rámci svojej argumentácie žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne vytýkala obchodníkovi Credit Suisse, že sa nedištancoval od výmen informácií uskutočnených na predmetnom diskusnom fóre, aby sa vyhol svojej zodpovednosti. Domnievajú sa, že obchodníci boli automaticky pripojení k všetkým diskusným fóram, ktorých boli členmi pri ich pripojení do systému Bloomberg, bez toho, aby vedomosť o diskusiách, na ktorých sa obchodník nezúčastnil, mohla byť vyvodená len z tohto pripojenia.

356 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

357 V tejto súvislosti, pokiaľ ide o otázku, či Komisia môže použiť ako dôkaz protisúťažného správania diskusie, ktoré sa uskutočnili v rámci diskusného fóra, na ktorom bol podnik pripojený, ale na ktorých sa aktívne nezúčastnil, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pasívne spôsoby účasti na porušení, ako je účasť podniku na stretnutiach, na ktorých boli uzavreté dohody s protisúťažným cieľom bez toho, aby proti nim zjavne namietal, sú prejavom spolupáchateľstva, ktoré môže viesť k vzniku jej zodpovednosti v rámci článku 101 ods. 1 ZFEÚ, keďže konkludentné schválenie nezákonnej iniciatívy bez verejného dištancovania sa od jej obsahu alebo jej oznámenia správnym orgánom má za následok povzbudenie k pokračovaniu v porušení a ohrozenie jeho odhalenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia, C‑194/14 P, EU:C:2015:717, bod 31 a citovanú judikatúru).

358 Je pravda, že povahu predmetného porušenia, ktorá mala formu mnohostranných kontaktov medzi rôznymi účastníkmi predmetného diskusného fóra, nemožno považovať za „účasť“ na „stretnutí“ v zmysle judikatúry citovanej v bode 357 vyššie. Žalobkyne však neuvádzajú dôvody, ktoré by bránili uplatneniu tejto judikatúry na diskusie vedené v rámci diskusných fór na internete. Skutočnosť, že obchodníci bánk zapojených do skutkových okolností neboli fyzicky prítomní, ale len pripojení na diaľku k predmetnému diskusnému fóru, na ktorom došlo k sporným výmenám, je totiž irelevantná, keďže ako vyplýva z bodov 77 až 173 vyššie, obsah týchto výmen informácií sa ukázal ako protisúťažný.

363 Preto treba záver Komisie považovať za nepoznačený omylom a odmietnuť tvrdenia žalobkýň, ktoré boli voči nemu predložené.

364 Navyše v rozsahu, v akom žalobkyne v názve tohto žalobného dôvodu a v názve tejto časti, ako aj v oznámení tejto časti žalobného dôvodu poukazujú na nedostatok odôvodnenia, pokiaľ ide v podstate o kvalifikáciu jediného a pokračujúceho porušenia uvedenú v napadnutom rozhodnutí, a aj za predpokladu, že by takéto nepodložené poukázanie mohlo predstavovať prípustné tvrdenie v zmysle článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila žiadneho porušenia povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ. Z preskúmania tohto žalobného dôvodu totiž vyplýva, že vysvetlenia poskytnuté v napadnutom rozhodnutí umožnili žalobkyniam pochopiť odôvodnenie Komisie týkajúce sa tejto kvalifikácie a Všeobecnému súdu umožnili pristúpiť k svojmu preskúmaniu v tejto súvislosti, čiže spĺňali požiadavky uvedeného ustanovenia (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 23. novembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑210/21 P, EU:C:2023:908, bod 105 a citovanú judikatúru).

365 Preto treba zamietnuť prvú časť tretieho žalobného dôvodu.

b) O druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu založenej na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o kvalifikáciu základnej dohody ako prvku jediného a pokračujúceho porušenia, ktoré môže byť predmetom rôznych stupňov účasti

366 V rámci druhej časti tretieho žalobného dôvodu žalobkyne v podstate tvrdia, že základná dohoda nepredstavuje druh správania odlišný od výmeny informácií, na ktorej by sa Credit Suisse mohla čiastočne zúčastniť, ale predstavuje „modus operandi“ údajného porušenia. Dospeli k záveru, že Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia, alebo si dokonca protirečila, keď sa domnievala, že to, že Credit Suisse nebola účastníkom základnej dohody a nezúčastnila sa na príležitostných prípadoch koordinácie, nemení záver o jej účasti na výmene informácií.

371 Okrem toho treba uviesť, že žalobkyne vo svojich písomných podaniach pred Všeobecným súdom nespochybňujú pokračujúcu povahu jediného porušenia. Na pojednávaní však uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že niektoré výmeny informácií, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, neumožňujú preukázať existenciu jediného a pokračujúceho porušenia, takéto konštatovanie by tiež malo viesť Všeobecný súd k analýze pokračujúcej povahy celého kartelu, ktorého údajnou súčasťou sú tieto výmeny informácií. Keďže sa však takéto tvrdenie žalobkýň nezakladá na skutkových alebo právnych okolnostiach, ktoré by vyšli najavo v priebehu konania a nemožno ho chápať tak, že predstavuje rozšírenie jej argumentácie rozvinutej na podporu tretieho žalobného dôvodu, pričom nebolo predložené v rámci žaloby, ako to v podstate uviedla Komisia na pojednávaní, je oneskorené, a teda neprípustné na základe článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý v podstate zakazuje uvádzanie nových tvrdení v priebehu konania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2020, Fakro/Komisia, T‑515/18, neuverejnený, EU:T:2020:620, bod 92).

372 Preto je potrebné súhlasiť so záverom Komisie, že Credit Suisse sa zúčastnila na jedinom a pokračujúcom porušení v rozsahu, v akom sa týka výmen informácií.

373 Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhú časť tretieho žalobného dôvodu treba zamietnuť, a teda zamietnuť tento žalobný dôvod ako celok.

4. O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady riadnej správy vecí verejných

374 V rámci svojho piateho žalobného dôvodu žalobkyne vytýkajú Komisii, že v podstate porušila zásadu riadnej správy vecí verejných. Tvrdia, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť viesť nestranné a starostlivé vyšetrovanie dôkazov uvedených v spise tým, že selektívne vychádzala z týchto dôkazov a z vyhlásení tretích osôb zúčastnených na hybridnom konaní, ktoré nemôže odôvodniť údajným zaobchádzaním s mnohými finančnými záležitosťami.

380 Na úvod treba uviesť, že hoci žalobkyne namietajú porušenie práva na obhajobu v rámci tohto žalobného dôvodu, neuvádzajú v tejto súvislosti žiadnu konkrétnu argumentáciu. Zdá sa totiž, že ich argumentácia spočíva skôr na zámene medzi dodržiavaním požiadavky objektívnej nestrannosti zo strany Komisie na jednej strane a možnosťou účinne sa brániť v čase, keď boli výhrady Komisie adresované spoločnosti Credit Suisse, na druhej strane. Žalobkyne nespochybňujú, že Credit Suisse mala príležitosť účinne uplatniť svoje právo na obhajobu v súlade so všetkými procesnými zárukami spojenými s jeho účinným výkonom v rámci riadneho správneho konania pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a to tak písomne, ako aj ústne, a teda spochybniť skutkový stav a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera.

383 V každom prípade, keďže Komisia má voľnú úvahu, pokiaľ ide o vhodnosť prijatia vyšetrovacích opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2022, Scania a i./Komisia, T‑799/17, EU:T:2022:48, bod 154), nebola vôbec povinná využiť svoje vyšetrovacie právomoci na to, aby požiadala o dodatočné údaje alebo sa obrátila na znalca s cieľom overiť tvrdenia spoločnosti Credit Suisse.

384 Okrem toho treba konštatovať, že požiadavka nestrannosti pri novom preskúmaní vo vzťahu ku konaniu o urovnaní, vzhľadom na účastníka konania, ktorý sa rozhodol neuzavrieť urovnanie, nemôže brániť skutkovým zisteniam alebo právnej kvalifikácii podobným tým, ktoré boli vykonané v rozhodnutí o urovnaní, ak dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii, sú v tomto zmysle (pozri a contrario rozsudok z 2. februára 2022, Scania a i./Komisia, T‑799/17, EU:T:2022:48, bod 149).

385 V tejto súvislosti tvrdenia žalobkýň týkajúce sa dôkazov, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, neumožňujú preukázať akúkoľvek zaujatosť z jej strany. Žalobkyne sa totiž obmedzujú na tvrdenie, že Komisia údajne vybrala dôkazy zodpovedajúce jej vopred vypracovanej verzii veci bez toho, aby v tejto súvislosti poskytli akýkoľvek konkrétny údaj. Navyše sa obmedzujú na tvrdenie, že Komisia odmietla ostatné dôkazy predložené spoločnosťou Credit Suisse, ktoré údajne spochybňujú závery Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom v jednej vete zopakovali argumentáciu totožnú s tou, ktorá bola zamietnutá v rámci ich prvého žalobného dôvodu.

386 Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyne opakujú svoje tvrdenia uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu založené na tom, že dôkazy predložené na účely dosiahnutia zhovievavosti a dokumenty, ktoré viedli k urovnaniu, vyvolávajú pochybnosti o pravidlách základnej dohody, ktoré identifikovala Komisia, treba pripomenúť, že nie je potrebné, aby ich Všeobecný súd skúmal z dôvodov uvedených v bode 58 vyššie.

390 V rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu žalobkyne vytýkajú Komisii rôzne pochybenia, ku ktorým malo dôjsť v rôznych etapách výpočtu výšky pokuty uloženej spoločnosti Credit Suisse. Tento žalobný dôvod sa delí na päť častí. Prvá časť je založená na chybe vo výpočte náhradnej hodnoty. Druhá časť je založená na chybe týkajúcej sa zníženia pokuty priznaného na základe poľahčujúcich okolností. Tretia časť je založená na chybe týkajúcej sa nadhodnotenia pokuty z dôvodu faktora spojeného so závažnosťou porušenia. Štvrtá časť je založená na porušení zásady rovnosti zaobchádzania. Napokon piata časť je založená na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o primeranosť výpočtu pokuty uloženej žalobkyniam vo vzťahu k pokute uloženej ostatným účastníkom porušenia.

391 Na úvod treba pripomenúť, že systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní na uplatnenie článkov 101 a 102 ZFEÚ spočíva v preskúmaní zákonnosti aktov inštitúcií, ktoré upravuje článok 263 ZFEÚ (pozri rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 47 a citovanú judikatúru).

392 Pokiaľ ide o rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ, vzťahuje sa na všetky časti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva súd Únie s ohľadom na dôvody predložené žalobcom a s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré tento žalobca predloží (pozri rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 48 a citovanú judikatúru).

396 Po druhé v rámci určenia hodnoty predaja, ktorá slúži ako východiskový bod pre výpočet základnej sumy pokút, Komisia konštatovala, že predmetné výrobky, teda meny štátov G10, nevytvárali predaje v obvyklom zmysle slova, a teda ich nebolo možné priamo vyhľadať v účtovníctve zúčastnených podnikov. V dôsledku toho bolo v prejednávanej veci vhodné vypočítať náhradnú hodnotu. Táto bola založená na jednej strane na ročných pomyselných sumách, ktoré zodpovedali najviac obchodovaným menovým párom, vrátane jednej z mien Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (euro, dánska koruna, britská libra, nórska koruna a švédska koruna), transakciám, ktoré sa uskutočnili s protistranami nachádzajúcimi sa v EHP počas mesiacov účasti podnikov na porušení, a na druhej strane na koeficiente úpravy pozostávajúceho z spreadu odrážajúceho hodnotu príjmov z činností tvorby trhu a hodnotu príjmov vzniknutých z obchodovania na vlastný účet.

397 Po tretie Komisia vypočítala základnú sumu pokuty spoločnosti Credit Suisse tak, že použila podiel vo výške 16 % z náhradnej hodnoty z dôvodu závažnosti sporného porušenia, vynásobený koeficientom trvania vlastným spoločnosti Credit Suisse, teda 0,42 roka, pričom napokon k nej pripočítala dodatočnú sumu 16 % na účely odstrašenia.

398 Po štvrté Komisia pristúpila k úprave základnej sumy vypočítanej pre Credit Suisse. Z tohto dôvodu nezohľadnila priťažujúce okolnosti. Naopak, uplatnila poľahčujúce okolnosti, keď od základnej sumy vypočítanej pre Credit Suisse odpočítala 2 % za jej chýbajúcu zodpovednosť za základnú dohodu na jednej strane a za príležitostné prípady koordinácie na druhej strane, teda celkovo odpočítanie vo výške 4 %. Napokon nezvýšila pokutu na účely odstrašenia.

404 Treba tiež pripomenúť, že z bodu 15 usmernení k metóde stanovenia pokút vyplýva, že pri stanovení hodnoty predaja podniku Komisia použije najlepšie údaje, ktoré sú pre tento podnik k dispozícii.

405 V odôvodneniach 584 až 620 napadnutého rozhodnutia Komisia určila hodnotu predaja na základe náhradnej hodnoty, keďže spotové devízové obchodovanie s menami štátov G10 nevytvára predaj v bežnom zmysle slova.

406 V tejto súvislosti Komisia považovala za vhodné použiť ako náhradnú hodnotu ročné pomyselné sumy spoločnosti Credit Suisse zodpovedajúce najviac obchodovaným menovým dvojiciam, vrátane jednej z mien EHP, a to eura, britskej libry, nórskej koruny, švédskej koruny alebo dánskej koruny, v mesiacoch účasti tejto banky na predmetnom porušení, ktoré sa uskutočnili s protistranami so sídlom v EHP, pričom tieto sumy sa následne vynásobili jednotným koeficientom úpravy tvoreným spreadom odrážajúcim hodnotu príjmov vyplývajúcich jednak z činností tvorby trhu (ďalej len „koeficient úpravy spojený s tvorbou trhu“) a jednak z obchodovania na vlastný účet (ďalej len „koeficient úpravy spojený s obchodovaním na vlastný účet“). Komisia teda vo vzťahu k spoločnosti Credit Suisse zohľadnila ako hodnotu predajov sumu 381 888 991 eur.

1) O ročných pomyselných sumách spoločnosti Credit Suisse

407 V odôvodnení 628 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o tvrdenie Credit Suisse, podľa ktorého pomyselné sumy relevantné pre výpočet náhradnej hodnoty zahŕňali transakcie, v rámci ktorých Credit Suisse likviditu nakúpila, a nie tie, v ktorých ju Credit Suisse poskytovala, Komisia uviedla, že toto tvrdenie nie je relevantné. V tejto súvislosti uviedla, že spôsob, akým sa obchodníci rozhodli pokryť a riadiť riziko spojené s otvorenými pozíciami vo svojom portfóliu, by nemal byť zohľadnený a že vyhľadávanie likvidity, držba, zvyšovanie alebo speňaženie otvorených pozícií predstavujú podstatu činnosti obchodníka a sú činnosťami integrovanými do nákupných a predajných cien, ktoré obchodníci ponúkajú svojim klientom.

413 Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, transakcie nákupu cudzej meny spoločnosťou Credit Suisse nemožno vylúčiť z pomyselných súm na účely určenia náhradnej hodnoty v podstate z dôvodu, že nepredstavujú príjmy v úzkom zmysle slova, ani z dôvodu, že tejto banke pripisujú pomyselné sumy iných bánk.

414 V tejto súvislosti sa žalobkyne nemôžu platne odvolávať na metódu uvedenú v poznámke pripojenej k prílohe C.5 repliky. Vo svojej replike sa totiž obmedzujú na všeobecný odkaz na uvedenú prílohu. Všeobecnému súdu však neprislúcha, aby hľadal v rámci všetkých skutočností uvedených v spise tie, ktoré by mohli podporiť ich tvrdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, EU:T:2006:267, bod 209).

415 Okrem toho žalobkyne nespochybňujú, že transakcie, pri ktorých sa Credit Suisse okrem iných bánk snažila obstarať si likviditu, sa uskutočnili na trhu poznačenom kartelom, na ktorom je navyše hľadanie likvidity súčasťou riadenia rizík spojených so zásobami na úrovni portfólia. Bez toho, aby sa umelo minimalizoval hospodársky význam porušenia, ktorého sa dopustila táto banka a ktoré teda viedlo Komisiu k uloženiu pokút, ktoré nemajú skutočné spojenie s pôsobnosťou predmetného kartelu, náhradná hodnota – podobne ako hodnota predajov – nemôže byť vypočítaná len na základe transakcií, pri ktorých je preukázané, že boli skutočne ovplyvnené týmto kartelom, ale môže byť, ako v prejednávanej veci, vypočítaná na základe všetkých transakcií patriacich do pôsobnosti uvedeného kartelu, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 403 vyššie.

418 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, že pokiaľ ide o hodnotu príjmov z tvorby trhu, koeficient úpravy musí byť stanovený na úrovni 50 % rozdielu medzi nákupným kurzom a predajným kurzom, aby sa zohľadnila skutočnosť, že celý spread závisí od oboch častí transakcie, a že preto príjmy dosiahnuté obchodníkom z danej transakcie predstavujú polovicu tohto spreadu. Na účely rekonštrukcie tohto spreadu sa Komisia rozhodla použiť údaje pochádzajúce z výmen informácií na predmetnom diskusnom fóre, na ktorom sa diskutovalo o spreadoch týkajúcich sa transakcií s veľkosťou, ktorá mohla dosiahnuť až 500 miliónov v základnej cudzej mene, t. j. o vzorke výmeny informácií obsahujúcej spready týkajúce sa obdobia od roku 2011 do roku 2012. Stanovila tak interval spreadov od 6,2 do 8,9 bodu, ktorý bol založený na metodike spočívajúcej po prvé v stanovení dolnej hranice intervalu spreadu na najnižšej úrovni priemeru a mediánu minimálnych spreadov a po druhé hornej hranice na najvyššej úrovni priemeru a mediánu maximálnych spreadov. Tento interval sa použil na stanovenie vhodného spreadu odhadnutého na 7 bodov, keďže táto úroveň sa nachádzala v blízkosti stredu rozdielu medzi nákupným kurzom a predajným kurzom vyplývajúcim z týchto výmen, ktoré zahŕňali akúkoľvek kombináciu mien štátov G10 zahŕňajúcu aspoň jednu menu EHP. Uplatnením zníženia spreadu o polovicu rozdielu odhadla tento koeficient úpravy na úrovni 3,5 bodu (odôvodnenia 597, 598, 604 až 609 a poznámka pod čiarou 501).

419 Žalobkyne tvrdia, že koeficient úpravy spojený s tvorbou trhu je neprimeraný a skreslený s použitím vyšších spreadov, ktoré nadhodnocujú náhradnú hodnotu Credit Suisse a neodrážajú hospodársky význam porušenia. Podľa nich sa vzorka, ktorú Komisia vybrala v napadnutom rozhodnutí, javí ako obmedzená a nereprezentatívna, a to o to viac, že sa netýka obdobia účasti spoločnosti Credit Suisse na uvedenom porušení. Podľa nich Komisia nemohla založiť „vhodnú“ povahu svojej metodiky na akceptovaní intervalu pokút účastníkmi konania o urovnaní. V každom prípade, ak by Komisia vychádzala z vyššie uvedenej vzorky, mohla zvážiť spready tak, aby zohľadnila rozdelenie transakcií s cieľom napraviť nereprezentatívnu povahu tejto vzorky.

423 V tejto súvislosti treba uviesť, že účastníci konania sa zhodujú na relevantnosti zohľadnenia polovice spreadu v prejednávanej veci na účely výpočtu koeficientu úpravy spojeného s tvorbou trhu. Účastníci konania si však v podstate odporujú v otázke, či vzorka diskusií o spreadoch, použitá v napadnutom rozhodnutí na výpočet koeficientu úpravy spojeného s tvorbou trhu, predstavuje „najlepšie dostupné údaje“ v zmysle bodu 15 usmernení k metóde stanovenia pokút.

424 Na jednej strane treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 15 usmernení k metóde stanovenia pokút, „s cieľom stanoviť hodnotu predaja podniku Komisia použije najvyššie [najlepšie – neoficiálny preklad ] údaje, ktoré sú pre tento podnik k dispozícii“. Pri uplatňovaní metodiky, ktorú definuje, jej tak prináleží najmä dbať na to, aby zohľadnila „najlepšie dostupné údaje“ pod dôkladným preskúmaním z právneho a skutkového hľadiska zo stranu súdu Únie, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 393 vyššie.

425 Na druhej strane z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Komisia sa prijatím takých pravidiel správania, ako sú usmernenia k metóde stanovenia pokút, a tým, že ich zverejnením oznámila, že ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrečnej právomoci a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, bod 211).

430 Vzhľadom na volatilitu a likviditu spotového devízového trhu sa totiž výmenné kurzy, ktorých spread predstavuje jednu zo zložiek a ktoré sú ovplyvnené týmito osobitosťami trhu, rýchlo menia, ako to napokon odráža vzorka vybraná v napadnutom rozhodnutí. Konkrétnejšie z tejto vzorky vyplýva, že spready v prípade transakcie týkajúcej sa tej istej sumy a tej istej menovej dvojice sa líšili v závislosti od dátumu. Treba teda konštatovať, že uplatnenie spreadov, o ktorých obchodníci informovali v roku 2011, nemôže z objektívneho hľadiska poskytnúť Komisii presné informácie o skutočnej hodnote príjmov z tvorby trhu spoločnosťou Credit Suisse v roku 2012, teda počas obdobia porušovania.

431 Za týchto okolností sa zohľadnenie spreadov týkajúcich sa rôznych dátumov v roku 2011 musí považovať za neprimerané a nevhodné na to, aby odrážalo skutočnú hospodársku situáciu spoločnosti Credit Suisse počas obdobia porušovania.

432 Po druhé vzorka šestnástich výmen informácií použitá na výpočet koeficientu úpravy spojeného s tvorbou trhu sa zdá byť obmedzená vo vzťahu k počtu transakcií zodpovedajúcich ročným pomyselným sumám, ktoré Komisia zohľadnila, na to, aby mohla objektívne reprezentovať najmä hospodársky význam údajného porušenia.

433 Hoci v tejto súvislosti uvedený počet transakcií nebol spomenutý v napadnutom rozhodnutí, keďže Komisia vychádzala len z transakcií s hodnotou 500 miliónov v základnej mene alebo menej (odôvodnenie 604), a pomyselné sumy, ktoré zohľadnila, tvoria spolu 1 060 802 752 528 eur (odôvodnenie 592), ak sa tieto pomyselné sumy vydelia maximálnym objemom transakcií, z ktorých vychádzajú (500 000 000), treba konštatovať, že počet transakcií zodpovedajúci týmto pomyselným sumám je najmenej 2 121. Žalobkyne navyše tvrdia, že Credit Suisse vykonala 22 000 transakcií počas obdobia svojej účasti na údajnom porušení, bez toho, aby to Komisia spochybnila.

437 V druhom rade je však potrebné, aby žalobkyne preukázali, že v rámci metodológie, ktorú Komisia určila zákonným spôsobom, skutočne existovali lepšie údaje ako tie, ktoré použila táto inštitúcia, a že tieto údaje sú skutočne k dispozícii (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia, T‑105/17, EU:T:2019:675, bod 324). Preto je potrebné určiť, či údaje Bloomberg BFIX, ktoré žalobkyne navrhli Komisii na určenie koeficientu úpravy spojeného s tvorbou trhu, predstavovali „najlepšie dostupné údaje“ na uplatnenie metodiky definovanej Komisiou v napadnutom rozhodnutí.

438 V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že ako zdôraznili žalobkyne na pojednávaní, použitie údajov Bloomberg BFIX by Komisii umožnilo zohľadniť tisíce údajov týkajúcich sa relevantného obdobia, a teda oveľa početnejšie a v dôsledku toho viac reprezentatívne príklady spreadov týkajúcich sa obdobia porušenia Credit Suisse vzhľadom na významný objem transakcií, ktoré Komisia zohľadnila pri výpočte náhradnej hodnoty (pozri body 432 a 433 vyššie). Zohľadnenie týchto údajov by tak mohlo preukázať proporcionálnu zhodu medzi týmito spreadmi a ročnými pomyselnými sumami týkajúcimi sa toho istého obdobia v súlade s logikou, na ktorej je založený výpočet hodnoty predaja v prejednávanej veci, a menovými dvojicami zahrnutými do rozsahu výpočtu dotknutého koeficientu úpravy.

439 Po druhé, ako Komisia uviedla na pojednávaní, spochybňuje vhodnosť údajov Bloomberg BFIX. Podľa nej sú tieto údaje obmedzené, najmä v rozsahu, v akom neumožňujú filtrovať spready skutočne uplatnené bankami, ktoré sa zúčastnili na porušení. Ako uviedla Komisia na pojednávaní a v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, o ktorom rozhodol Všeobecný súd, tieto údaje tiež nie sú špecifické pre predmetné porušenie, najmä preto, že nepochádzajú z miesta, kde k tomuto porušeniu došlo, a netýkajú sa transakcií vykonaných bankami zúčastnenými na tomto porušení.

443 Z vyššie uvedeného vyplýva, že údaje Bloomberg BFIX, navrhnuté Komisii počas správneho konania a predložené žalobkyňami pred Všeobecným súdom, predstavujú na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, „najlepšie dostupné údaje“, ktoré môžu presnejšie odrážať náhradnú hodnotu spoločnosti Credit Suisse.

444 Komisia nemôže platne odôvodniť zohľadnenie údajov, ktoré nie sú reprezentatívne pre skutočnú hodnotu príjmov dosiahnutých z vytvorenia trhu, požiadavkou rešpektovať rovnosť zaobchádzania s účastníkmi porušenia, keďže použitá metóda by mala byť rovnaká pre všetkých účastníkov porušenia.

447 Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, skutočnosť, že účastníci, ktorí uzavreli dohodu o urovnaní, súhlasili s použitím jednotných údajov na účely výpočtu koeficientu úpravy uplatneného v rámci metodiky vypracovanej Komisiou, nemôže vyvrátiť záver o jeho nevhodnosti a neprimeranosti vo vzťahu k spoločnosti Credit Suisse.

448 V dôsledku toho Komisia tým, že nepoužila „najlepšie dostupné údaje“ na výpočet koeficientu úpravy, ktorý sa má uplatniť na Credit Suisse na účely výpočtu náhradnej hodnoty, porušila usmernenia k metóde stanovenia pokút a nesprávne vypočítala základnú sumu pokuty, ktorú uložila spoločnosti Credit Suisse.

ii) O koeficiente úpravy spojenom s obchodovaním na vlastný účet

451 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

452 V tejto súvislosti treba na úvod poznamenať, že žalobkyne nespochybňujú tvrdenie uvedené v odôvodnení 610 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého na jednej strane banky zúčastnené na predmetnom porušení uzatvárali transakcie nielen ako tvorcovia trhu, ale aj na svoj vlastný účet, a na druhej strane, že všetky tieto transakcie vytvárali príjmy. Nespochybňuje sa ani konštatovanie uvedené v odôvodnení 630 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „spready odrážajú očakávania bánk, pokiaľ ide o riziko spojené s otvorenou expozíciou“.

453 Po tomto spresnení treba pripomenúť, že na spotovom devízovom trhu predstavuje spread kompenzáciu, ktorú dostane obchodník, najmä za riziko, ktoré znáša tým, že má určitú menu vo svojom portfóliu, z dôvodu expozície otvoreným rizikovým pozíciám vzhľadom na výkyvy výmenných kurzov na trhu (pozri bod 21 vyššie a odôvodnenia 35 a 36 napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyne nespochybnili).

454 Treba teda usudzovať, že prístup Komisie pri výpočte koeficientu úpravy spojeného s obchodovaním na vlastný účet, ktorý je založený na spreadoch, treba považovať za taký, ktorý je v súlade s realitou na spotovom devízovom trhu. Uvedený prístup Komisie je tiež v súlade s logikou, z ktorej vychádza výber náhradnej hodnoty, keďže zohľadňuje najmä príjmy vytvorené z obchodovania na vlastný účet spoločnosti Credit Suisse.

455 Za týchto podmienok sa žalobkyne, ktoré sa obmedzujú na tvrdenie, že spread nie je relevantný na výpočet príjmov vytvorených z obchodovania na vlastný účet bez toho, aby navrhli vhodnejšiu alternatívnu metódu, nemôžu platne odvolávať na to, že Komisia údajne nesprávne použila spread na účely stanovenia príjmov, ktoré Credit Suisse mohla získať z obchodovania na svoj vlastný účet.

3) O alternatívnej metodike navrhovanej žalobkyňami na výpočet náhradnej hodnoty

459 Žalobkyne sa domnievajú, že alternatívna metodika, ktorú navrhla Credit Suisse počas správneho konania, predstavuje vhodnejší a spoľahlivejší základ na určenie hodnoty jej predajov. Táto metodika v podstate spočíva vo výpočte pomyselných súm pre každú kombináciu menových dvojíc a mesiacov obchodovania pochádzajúcich z transakcií, počas ktorých Credit Suisse poskytovala likviditu, ktoré sa vynásobia koeficientom úpravy týkajúcim sa spreadu zodpovedajúceho polovici spreadu kombináciou konkrétnych menových dvojíc a mesiacov obchodovania na základe údajov pochádzajúcich od nezávislej tretej osoby.

460 Podľa žalobkýň táto metodika umožňuje dosiahnuť presnejší odhad náhradnej hodnoty. Komisia však údajne vážne nepreskúmala tvrdenia a alternatívnu metodiku, ktoré navrhla Credit Suisse. Žalobkyne vytýkajú Komisii, že si v tejto súvislosti nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia.

461 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

462 Na úvod treba pripomenúť, že metodika navrhovaná žalobkyňami sa líši od metodiky uplatnenej v napadnutom rozhodnutí v tom, že z výpočtu vylučuje pomyselné sumy spojené s nákupnými transakciami, ako aj koeficient úpravy spojený s obchodovaním na vlastný účet, ale pristupuje k zváženiu spreadov spojených s činnosťami tvorby trhu.

463 Ako však vyplýva z bodov 410 až 416 vyššie, žalobkyne sa nesprávne snažia preukázať, že výpočet ročných pomyselných súm mal zohľadňovať len transakcie predaja cudzej meny. Takýto výpočet by totiž nezohľadňoval všetky relevantné transakcie uskutočnené spoločnosťou Credit Suisse, a to aj keby bol vypočítaný na základe kombinácie menových dvojíc a konkrétnych mesiacov obchodovania. V každom prípade, ako vyplýva zo znaleckého posudku, na ktorý odkazujú žalobkyne na podporu svojej metodiky, alternatívny výpočet pomyselných súm sa nezakladá na presných údajoch, ktoré by umožnili určiť jediné transakcie, počas ktorých Credit Suisse poskytla likviditu.

b) O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na nadhodnotení pokuty vyplývajúcom z koeficientu spojeného so závažnosťou porušenia

468 Podľa usmernení k metóde stanovenia pokút základná suma pokuty súvisí s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia, vynásobenou počtom rokov, v ktorých porušenie trvalo (bod 19). Vyhodnotenie závažnosti porušenia sa vykoná osobitne na každý typ porušenia, prihliadajúc na všetky okolnosti prípadu (bod 20). Podiel hodnoty predajov, ktorý sa má spravidla zohľadňovať, sa stanoví na úroveň, ktorá môže dosiahnuť až 30 % (bod 21). S cieľom rozhodnúť o úrovni časti hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad, Komisia zohľadní určitý počet faktorov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých dotknutých účastníkov na trhu, geografický rozsah porušenia a uskutočnenie porušenia (bod 22). Vzhľadom na to, že najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže, ako sú horizontálne dohody o stanovení cien, musia byť prísne sankcionované, časť zohľadňovaných predajov u takýchto porušení sa obvykle bude nachádzať v hornej časti stupnice (bod 23).

469 V odôvodneniach 634 až 637 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vzhľadom na pravidlá pripomenuté v bode 468 vyššie v podstate domnievala, že vzhľadom na povahu a geografický rozsah porušenia musí byť koeficient závažnosti stanovený na 16 %.

470 Žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne stanovila koeficient závažnosti porušenia na 16 %. Po prvé podľa nich nezohľadnila zanedbateľné trhové podiely obchodníkov, či dokonca nevysvetlila nezohľadnenie týchto podielov na trhu, hoci boli relevantné na určenie hospodárskej sily zúčastnených bánk a závažnosti porušenia. Po druhé pri posúdení koeficientu závažnosti porušenia údajne nezohľadnila legitímny cieľ výmeny informácií prospešný pre hospodársku súťaž. Po tretie faktory, ktoré mohli ovplyvniť závažnosť porušenia, a to počet a intenzita správaní, mali podľa nich Komisiu primerane viesť k tomu, aby uplatnila nižší koeficient závažnosti.

476 V druhom rade medzi faktory vymenované v bode 23 usmernení k metóde stanovenia pokút nepatrí ani počet a intenzita protisúťažných správaní. Hoci je tiež pravda, že podľa judikatúry sú takéto skutočnosti vo všeobecnosti relevantné na určenie výšky pokút (pozri rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 197 a citovanú judikatúru), nič to nemení na tom, že Komisia môže zohľadniť závažnosť týkajúcu sa účasti podniku na porušení a osobitné okolnosti veci buď pri posúdení závažnosti porušenia, alebo pri úprave základnej výšky podľa poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C‑444/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:464, bod 104).

477 Za týchto podmienok treba konštatovať, že Komisia bola oprávnená stanoviť koeficient závažnosti s prihliadnutím na porušenie ako celok a že relatívna závažnosť účasti spoločnosti Credit Suisse na tomto porušení mohla byť preskúmaná najmä v rámci posúdenia poľahčujúcich okolností a nie v štádiu faktora závažnosti.

478 V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o to, že Komisia údajne nezohľadnila legitímny cieľ výmeny informácií v prospech hospodárskej súťaže, treba pripomenúť, že ako bolo zistené v rámci preskúmania druhej časti druhého žalobného dôvodu, Komisia správne zamietla tieto tvrdenia. Preto nemala nijaký dôvod na to, aby sa na ne prihliadla v štádiu stanovenia koeficientu závažnosti.

479 Z toho vyplýva, že tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

c) O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na chybe pri znížení pokuty priznaného z dôvodu neprimerane slabých poľahčujúcich okolností

484 V druhom rade nemožno prijať ani tvrdenia uvádzané žalobkyňami, ktorých cieľom je preukázať existenciu iných poľahčujúcich okolností, než sú tie, ktoré Komisia uznala v napadnutom rozhodnutí.

485 V tejto súvislosti po prvé, keďže Credit Suisse bola uznaná za zodpovednú za jediné a pokračujúce porušenie, pokiaľ ide o výmenu informácií, treba pripomenúť, že ako vyplýva z viac ako sto diskusií analyzovaných v napadnutom rozhodnutí, správanie Credit Suisse bolo veľmi podobné správaniu ostatných zúčastnených bánk v tom istom období. Jej účasť na porušení tak nebola podstatne znížená, čo by mohlo predstavovať poľahčujúcu okolnosť v zmysle bodu 29 usmernení k metóde stanovenia pokút.

486 Po druhé, pokiaľ ide o údajné súťažné správanie spoločnosti Credit Suisse, stačí konštatovať, že vzhľadom na to, že toto tvrdenie sa v podstate zakladá na tvrdeniach zamietnutých v štádiu analýzy druhého a tretieho žalobného dôvodu, Komisia nebola v žiadnom prípade povinná zohľadniť to ako poľahčujúcu okolnosť.

487 Po tretie a nakoniec treba analyzovať vplyv pochybenia Komisie konštatovaného pri preskúmaní prvého žalobného dôvodu týkajúceho sa kvalifikácie diskusie z 9. mája 2012 (odôvodnenie 276 napadnutého rozhodnutia), keďže táto kvalifikácia patrí do posúdenia relatívnej závažnosti účasti Credit Suisse na predmetnom porušení, ktorá môže toto porušenie zmierniť z dôvodu poľahčujúcich okolností (pozri body 107 až 117 vyššie).

488 V tejto súvislosti však treba konštatovať, že táto nesprávna kvalifikácia, z ktorej vychádzala Komisia, nemá vplyv na primeranosť výšky pokuty vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci. Vzhľadom na viac ako sto diskusií preskúmaných v napadnutom rozhodnutí, z ktorých jedna predchádza a druhá nasleduje po diskusii z 9. mája 2012, ktoré neumožňujú prerušiť ani ovplyvniť priebeh správania vytýkaného spoločnosti Credit Suisse, totiž ani skutočnosť, že táto jediná diskusia bola nesprávne použitá v neprospech tejto spoločnosti, neumožňuje znížiť závažnosť porušenia, ktoré sa jej pripisuje, vzhľadom na vysoký počet prejavov a závažnosť správania vytýkaného tejto banke.

494 V tejto súvislosti, pokiaľ ide o tvrdenie o nerovnosti zaobchádzania z dôvodu údajného nezohľadnenia obmedzenej účasti spoločnosti Credit Suisse na porušení, treba pripomenúť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Komisia pri výpočte pokuty zohľadnila dĺžku účasti, ktorá bola v prejednávanej veci najkratšia spomedzi všetkých účastníkov porušenia (odôvodnenia 643 až 645 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyše zohľadnila skutočnosť, že Credit Suisse sa zúčastnila len na jedinom a pokračujúcom porušení, pokiaľ ide o výmenu informácií, ktorej sa týka napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci, na rozdiel od iných bánk, ktoré sa zúčastnili na viacerých porušeniach na rôznych diskusných fórach. Rozdielne zaobchádzanie so situáciami Credit Suisse a iných bánk treba preto považovať za objektívne odôvodnené v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 492 a 493 vyššie rozdielmi týkajúcimi sa dĺžky trvania a počtu porušení spáchaných na rôznych diskusných fórach.

495 Navyše treba konštatovať, že svojou všeobecnou a nepodrobnou argumentáciou týkajúcou sa údajného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou, vyplývajúceho z odmietnutia priznať spoločnosti Credit Suisse zníženie základnej sumy pokuty o 66 až 75 % podobne ako ostatným účastníkom, ktorí sa zúčastnili na viacerých porušeniach na tomto trhu, aby sa zohľadnilo časové prekrývanie, sa žalobkyne v podstate snažia dovolať sa poľahčujúcej okolnosti založenej na správaní ostatných účastníkov porušenia.

496 Podľa ustálenej judikatúry sa však účastník porušenia v zásade nemôže odvolávať na poľahčujúcu okolnosť založenú na správaní ostatných účastníkov tohto porušenia (pozri rozsudok z 11. júla 2019, Huhtamäki a Huhtamaki Flexible Packaging Germany/Komisia, T‑530/15, neuverejnený, EU:T:2019:498, bod 193 a citovanú judikatúru). Skutočnosť, že ostatní členovia kartelu sa podieľali na porušení v inom čase alebo sa podieľali na viacerých porušeniach na rôznych diskusných fórach, by tak prípadne mohla predstavovať priťažujúcu okolnosť, ktorú treba vo vzťahu k nim zohľadniť, ale nie poľahčujúcu okolnosť v prospech Credit Suisse (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2019, Huhtamäki a Huhtamaki Flexible Packaging Germany/Komisia, T‑530/15, neuverejnený, EU:T:2019:498, bod 194 a citovanú judikatúru).

502 V odpovedi na otázku položenú na pojednávaní žalobkyne v podstate potvrdili, že už netrvajú na svojich tvrdeniach uvedených v rámci piatej časti štvrtého žalobného dôvodu, v rozsahu, v akom ide o nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o „faktory, ktoré sa ukážu ako relevantné pre výpočet pokút uložených účastníkom urovnania“. Domnievali sa však, že druhá časť ich argumentácie týkajúca sa primeranosti pokuty je stále aktuálna na účely tejto žaloby.

503 V tejto súvislosti však treba konštatovať, že vysvetlenie žalobkýň uvedené na pojednávaní týkajúce sa primeranosti pokuty nie je nijako podporené argumentáciou obsiahnutou v piatej časti štvrtého žalobného dôvodu, ako je zhrnutá v bodoch 499 a 501 vyššie. Všeobecné a nepodrobného tvrdenie týkajúce sa primeranosti zníženia pokuty, uvedené v žalobe v dvoch vetách, z ktorých druhá predstavuje dôsledok, ktorý žalobkyne vyvodzujú z nedostupnosti rozhodnutia o urovnaní, totiž nie je v žiadnom prípade formulované samostatne vo vzťahu k nedostatku odôvodnenia. Vzhľadom na to, že toto tvrdenie súvisí s tvrdením, od ktorého sa upustilo v priebehu konania, už nie je potrebné ho skúmať.

508 Na základe toho treba rozhodnúť o návrhu na zníženie pokuty podanom žalobkyňami na základe neobmedzenej právomoci, ktorú Všeobecnému súdu priznáva článok 261 ZFEÚ a článok 31 nariadenia č. 1/2003.

509 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci podľa judikatúry Súdneho dvora neobmedzená právomoc priznaná súdu Únie v článku 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále, výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a konanie zostáva kontradiktórne. V zásade žalobcovi prináleží, aby uviedol žalobné dôvody proti spornému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, body 193 a 194 a citovanú judikatúru).

510 Výkon neobmedzenej právomoci Všeobecným súdom podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 predpokladá, že bude zohľadnená závažnosť predmetného porušenia, ako aj jeho dĺžka trvania, pričom je potrebné dodržať najmä zásady odôvodnenia, proporcionality, individualizácie sankcií a rovnosti zaobchádzania a Všeobecný súd nie je viazaný indikatívnym pravidlami, ktoré Komisia stanovila vo svojich usmerneniach, hoci tieto pravidlá môžu usmerniť súdy Únie pri výkone ich neobmedzenej právomoci (pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia, C‑603/13 P, EU:C:2016:38, bod 90 a citovanú judikatúru).

517 Ako vyplýva z bodov 428 až 436 vyššie, Komisia sa nesprávne domnievala, že údaje vyplývajúce zo vzorky výmen informácií, ku ktorým došlo na predmetnom diskusnom fóre, predstavujú „najlepšie dostupné údaje“ na účely výpočtu koeficientu úpravy spojeného s tvorbou trhu, čím sa dopustil nezrovnalostí pri výpočte náhradnej hodnoty spoločnosti Credit Suisse, hoci ide o zložku výpočtu základnej sumy pokuty, a teda aj konečnej sumy pokuty, ktorá jej bola uložená. Je teda potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, aby sa pri stanovení náhradnej hodnoty zohľadnili údaje Bloomberg BFIX (pozri body 437 až 448 vyššie).

518 Na jednej strane, pokiaľ ide o koeficient úpravy spojený s tvorbou trhu, žalobkyne sa domnievajú, že na základe týchto údajov predstavoval spread 1,47 bázického bodu a že v dôsledku toho tento koeficient úpravy predstavujúci 50 % uvedeného spreadu predstavoval 0,73 bázického bodu. Žalobkyne vyčíslili tento spread vo výške 1,47 základného bodu na základe váženého priemeru spreadov vyplývajúcich z údajov Bloomberg BFIX týkajúcich sa menových dvojíc štátov G10 pozostávajúcich aspoň z jednej meny EHP za relevantné obdobie, pričom tieto spready uplatnili na pomyselné sumy spoločnosti Credit Suisse pre každú z týchto menových dvojíc. Domnievajú sa totiž, že menové dvojice, ktoré sa často zamieňajú, sú likvidnejšie a v dôsledku toho majú nižšie spready. Uplatnenie jednoduchého priemeru tak podľa nich významne nafukuje hodnotu predajov spoločnosti Credit Suisse.

519 Pokiaľ ide o Komisiu, vo svojej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, o ktorom rozhodol Všeobecný súd, sa domnievala, že na základe údajov Bloomberg BFIX dosahoval spread hodnotu 2,3 bázického bodu a že v dôsledku toho koeficient úpravy spojený s tvorbou trhu dosahoval 1,15 bázického bodu. Komisia vypočítala tento spread na základe jednoduchého priemeru spreadov vyplývajúcich z údajov Bloomberg BFIX týkajúcich sa menových dvojíc štátov G10 pozostávajúcich aspoň z jednej meny EHP za relevantné obdobie. Komisia sa domnieva, že metóda spočívajúca v uplatnení jednoduchého priemeru na spready je tou, ktorá sa najviac približuje metodike použitej v napadnutom rozhodnutí.

522 Preto vzhľadom na to, že žalobkyniam sa nepodarilo spochybniť hodnotu ročných predpokladaných súm spoločnosti Credit Suisse vo výške 1 060 802 752 528 eur, stanovenú v napadnutom rozhodnutí (pozri body 407 až 416 vyššie), po vynásobení hodnoty týchto súm koeficientom úpravy vo výške 1,25 bázického bodu je náhradná hodnota predaja pre spoločnosť Credit Suisse 132 600 344 eura, ako to vyčíslila Komisia vo svojej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, o ktorom rozhodol Všeobecný súd.

523 Všeobecný súd ďalej považuje za vhodné zohľadniť povahu porušenia, ako aj jeho geografický rozsah a ponechať 16 % hodnoty predaja z dôvodu jeho závažnosti z dôvodov uvedených v bodoch 472 a 473 vyššie.

524 Okrem toho treba zohľadniť dĺžku trvania účasti žalobkýň na porušení, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, keďže túto dĺžku žalobkyne nespochybnili a neovplyvnil ju ani záver uvedený v bode 117 vyššie týkajúci sa diskusie z 9. mája 2012. V dôsledku toho treba ponechať 0,42 roka z dôvodu dĺžky trvania účasti na porušení.

525 Napokon treba rovnako ako Komisia pripočítať dodatočnú sumu vo výške 16 % hodnoty predaja, aby sa zabezpečila potreba uložiť pokutu v odstrašujúcej výške bez ohľadu na dĺžku trvania porušenia.

526 V druhom rade sa zdá vhodné, v súlade s úvahami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, znížiť základnú sumu pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností o 2 % za chýbajúcu zodpovednosť spoločnosti Credit Suisse, pokiaľ ide o príležitostné prípady koordinácie, a o 2 % za jej chýbajúcu zodpovednosť za základnú dohodu.

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol takto:

1. Článok 2 písm. a) rozhodnutia Komisie C(2021) 8612 final z 2. decembra 2021 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP [vec AT.40135 – FOREX (Sterling Lads)] sa zrušuje.

2. Pokuta, za ktorej zaplatenie sú spoločne a nerozdielne zodpovedné UBS Group AG, právna nástupkyňa spoločnosti Credit Suisse Group AG, UBS AG, právna nástupkyňa spoločnosti Credit Suisse AG, a Credit Suisse Securities (Europe) Ltd, sa ukladá vo výške 28 920 000 eur.

3. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4. Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. O konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia

B. Napadnuté rozhodnutie

1. Dotknuté výrobky a dotknuté odvetvie

2. Správanie vytýkané Credit Suisse

3. Pokuta

a) Úvodné poznámky

b) O prvej prvého žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia nepreukázala existenciu základnej dohody a v dôsledku toho ani to, že výmeny informácií na internete predstavujú protisúťažnú dohodu a/alebo zosúladený postup

c) O druhej časti prvého žalobného dôvodu, založenej na nedostatku dôkazov o tom, že výmeny informácií na internete predstavovali samostatné dohody a/alebo zosúladené postupy

1) O prvej výhrade založenej na nesprávnom výklade niektorých súčasných dôkazov zo strany Komisie a o druhej výhrade založenej na tom, že výmeny informácií na internete nepredstavujú protisúťažné dohody a/alebo zosúladené postupy

i) O prípustnosti niektorých tvrdení a dôkazov žalobkýň

ii) O protisúťažnej povahe diskusií, ktoré žalobkyne konkrétne spochybňujú

– O diskusii z 25. apríla 2012

– O diskusii z 10. februára 2012

– O diskusiách z 25. apríla, 19. júna, 3. a 4. júla 2012

– Závery týkajúce sa diskusií, ktoré žalobkyne konkrétne spochybňujú

iii) O protisúťažnej povahe diskusií, ktoré neboli osobitne spochybnené

2) O tretej výhrade založenej na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého mala vychádzať Komisia, keď dospela k záveru, že legitímne vysvetlenie predmetných výmen informácií poskytnuté spoločnosťou Credit Suisse je irelevantné

iii) O dvojitej úlohe obchodníkov

2) O prvej výhrade založenej na tom, že záver Komisie, podľa ktorého bolo cieľom predmetných výmen informácií obmedziť hospodársku súťaž, je založený na nepresných a neoverených skutkových predpokladoch

i) O výmene informácií týkajúcich sa nákupnopredajných spreadov („bidask spreads“)

ii) O výmene informácií týkajúcich sa pokynov klientov

iii) O výmene informácií týkajúcich sa otvorených rizikových pozícií

iv) O výmene informácií týkajúcich sa súčasného alebo perspektívneho obchodovania

1) O existencii „celkového plánu“ sledujúceho spoločný cieľ

2) O vedomosti a úmysle prispieť k spoločnému sledovanému cieľu

3) O dištancovaní sa od výmen informácií

b) O druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu založenej na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o kvalifikáciu základnej dohody ako prvku jediného a pokračujúceho porušenia, ktoré môže byť predmetom rôznych stupňov účasti

4. O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady riadnej správy vecí verejných

5. Záver k článku 1 napadnutého rozhodnutia

ii) O koeficiente úpravy spojenom s obchodovaním na vlastný účet

3) O alternatívnej metodike navrhovanej žalobkyňami na výpočet náhradnej hodnoty

b) O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na nadhodnotení pokuty vyplývajúcom z koeficientu spojeného so závažnosťou porušenia

c) O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na chybe pri znížení pokuty priznaného z dôvodu neprimerane slabých poľahčujúcich okolností

d) O štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

e) O piatej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o primeranosť výpočtu pokuty uloženej žalobkyniam vo vzťahu k pokute uloženej ostatným účastníkom porušenia