T-181/22

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: P. Caro de Sousa, C. Urraca Caviedes a C. Zois, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predsedníčka šiestej komory M. J. Costeira, sudcovia U. Öberg a P. Zilgalvis (spravodajca),

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Pharol, SGPS SA, domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie C(2022) 324 final z 25. januára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie C(2013) 306 final z 23. januára 2013, týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ (vec AT.39.839 – Telefónica a Portugal Telecom) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a subsidiárne zníženia pokuty, ktorá jej bola v napadnutom rozhodnutí uložená.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Základom prejednávaného sporu je doložka (ďalej len „doložka“) vložená do článku 9 zmluvy o kúpe akcií (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzavretá 28. júla 2010 medzi spoločnosťami Telefónica, SA a Portugal Telecom, SGPS SA, neskôr premenovanej na spoločnosť Pharol, SGPS SA (ďalej len „PT“ alebo „žalobkyňa“ a spoločne so spoločnosťou Telefónica ďalej len „strany“), ktorej predmetom bola výlučná kontrola prevádzkovateľa brazílskej mobilnej siete Vivo Participações, SA (ďalej len „Vivo“) spoločnosťou Telefónica. Táto doložka znie:

„Po deviate – Zákaz konkurencie

V rozsahu povolenom zákonom má každá strana povinnosť, priamo či nepriamo, prostredníctvom akéhokoľvek pridruženého subjektu, zdržať sa angažovania alebo investovania v akomkoľvek projekte v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných služieb, služieb internetového prístupu a televíznych služieb, avšak s výnimkou akejkoľvek investície alebo činnosti, ktorá bola vykonávaná ku dňu uzavretia tejto zmluvy), pokiaľ taký projekt môže predstavovať konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu, a to po dobu od [definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010] do 31. decembra 2011.“

5

Pokiaľ ide o geografickú pôsobnosť doložky, Komisia vyložila výraz „pyrenejský trh“ tak, že označuje španielsky a portugalský trh. Vzhľadom na obchodné činnosti strán, ktoré spočívali v pôsobení na väčšine trhov elektronických komunikácií v krajine pôvodu každej z nich, a na slabú, či dokonca žiadnu prítomnosť v krajine pôvodu druhej strany, Komisia konštatovala, že geografická pôsobnosť doložky zahŕňala Portugalsko v prípade spoločnosti Telefónica a Španielsko v prípade spoločnosti PT.

6

Komisia dospela k záveru, že doložka ukladá stranám záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie a predstavuje dohodu o rozdelení trhov s cieľom obmedziť hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Podľa názoru Komisie preto doložka porušila článok 101 ZFEÚ, a to vzhľadom na obsah dohody, ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého bola zasadená (napríklad trhy s elektronickými komunikáciami, ktoré boli liberalizované), a správanie a skutočné správanie strán (najmä vypovedanie doložky zo 4. februára 2011 po začatí konania Komisiou).

7

Pokiaľ ide o výpočet výšky pokút, Komisia v rozhodnutí z roku 2013 uplatnila ustanovenia usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 , ďalej len „usmernenia z roku 2006“).

10

Rozsudkom z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ), Všeobecný súd zrušil článok 2 rozhodnutia z roku 2013 v rozsahu, v akom stanovuje výšku pokuty uloženej spoločnosti PT na 12290000 eur, keďže táto suma bola stanovená na základe hodnoty predaja, ktorú použila Európska komisia. Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia mala na účely určenia hodnoty predaja stanoviť služby, v prípade ktorých si strany nemôžu potenciálne konkurovať na pyrenejskom trhu, pričom mala preskúmať informácie, ktoré uviedli strany vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách s cieľom preukázať neexistenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi nimi vo vzťahu k niektorým službám počas uplatňovania doložky.

11

Rozsudkom z 28. júna 2016, Telefónica/Komisia ( T‑216/13 , EU:T:2016:369 ), Všeobecný súd zrušil článok 2 rozhodnutia z roku 2013 v rozsahu, v akom stanovuje výšku pokuty uloženej spoločnosti Telefónica na 66894000 eur, keďže táto suma bola stanovená na základe hodnoty predaja, ktorú použila Európska komisia. Zrušenie sa opiera o rovnaký dôvod, ako bol dôvod uvedený v rozsudku z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ).

12

Rozsudkom z 13. decembra 2017, Telefónica/Komisia ( C‑487/16 P , neuverejnený, EU:C:2017:961 ), Súdny dvor zamietol odvolanie proti rozsudku z 28. júna 2016, Telefónica/Komisia ( T‑216/13 , EU:T:2016:369 ). Rozsudok z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ), nebol napadnutý odvolaním.

15

Dňa 25. januára 2022 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom preskúmala skutočnosti uvádzané stranami s cieľom preukázať neexistenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi nimi, pokiaľ ide o určité služby na pyrenejskom trhu počas obdobia uplatňovania doložky. Komisia na základe toho dospela k záveru, že pokiaľ ide o žalobkyňu, hodnota predaja, ktorá sa mala zohľadniť, zodpovedá hodnote predaja, ktorá bola v jej prípade stanovená v rozhodnutí z roku 2013, od ktorej je potrebné odpočítať hodnotu predaja služieb, pri ktorých si strany počas obdobia uplatňovania doložky potenciálne nekonkurovali. Predaj služieb, ktorý sa mal odpočítať, bol po prvé veľkoobchodný predaj služieb prístupu k (fyzickej) sieťovej infraštruktúre (LLU), po druhé veľkoobchodný predaj služieb digitálneho televízneho vysielania a po tretie veľkoobchodný predaj služieb analógového terestriálneho televízneho vysielania.

16

Celková výška pokuty uložená žalobkyni napadnutým rozhodnutím tak predstavuje sumu 12146000 miliónov eur.

17

Výrok

napadnutého rozhodnutia znie takto:

…“

II. Návrhy účastníkov konania

18

Žalobkyňa v zásade navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil článok 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia,

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A.

22

Komisia s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí.

23

Z ustálenej judikatúry jednak vyplýva, že právna sila rozhodnutej veci sa týka len skutkových a právnych okolností, o ktorých bolo skutočne alebo nevyhnutne rozhodnuté dotknutým súdnym rozhodnutím, a jednak že táto právna sila sa neviaže len na výrok tohto rozhodnutia, ale aj na jeho dôvody, ktoré sú nevyhnutnou oporou samotného výroku, a preto sú od neho neoddeliteľné (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P , EU:C:2002:582 , bod 44 , a z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia, C‑221/10 P , EU:C:2012:216 , bod 87 ).

24

V prejednávanej veci je pravda, že v odôvodnení 76 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že „[doložka] bráni… stranám podniknúť prípravné kroky, ktoré by mohli viesť k vstupu na niektorý z trhov [na ktorý sa vzťahuje]“.

28

Okrem toho treba uviesť, že hoci žalobkyňa v niektorých bodoch žaloby tvrdí, že Všeobecný súd sa vyjadril k zákazu prípravných krokov, v iných bodoch žaloby a v replike viacmennej uznáva, že Všeobecný súd sa k tejto otázke nevyjadril. Tvrdí napríklad, že „v rozsudku [z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 )], nebol nikdy preukázaný výklad doložky… v tom zmysle, že jej cieľom bolo zabrániť… prípravným krokom na vstup na trh po uplynutí jej platnosti…“; že zákaz prípravných krokov „nebol predmetom… rozsudku [z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 )]“ a že v tomto rozsudku „Všeobecný súd zaujal stanovisko k pôsobnosti [doložky], pričom sa však nevyjadril k otázke…, či prípravné kroky patria do pôsobnosti tejto doložky“.

29

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v rozsudku z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ), sa Všeobecný súd nevyjadril k otázke, či doložka zakazuje prípravné kroky, a teda sa nemožno domnievať, že Komisia, ktorá vyložila doložku tak, že doložka zakazuje tieto kroky, porušila zásadu právnej sily rozhodnutej veci v súvislosti s uvedeným rozsudkom.

30

Prvý žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.

Podľa ustálenej judikatúry rešpektovanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Európskej únie, ktorú musí Komisia v plnom rozsahu dodržiavať (pozri rozsudok zo 16. júna 2022, Sony Corporation a Sony Electronics/Komisia, C‑697/19 P , EU:C:2022:478 , bod 69 a citovanú judikatúru).

34

Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že účastníkom konania sa zašle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviesť všetky podstatné skutočnosti, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza, aby sa dotknuté osoby mohli skutočne oboznámiť s konaním, ktoré im Komisia vytýka, ako aj s dôkazmi, ktoré má k dispozícii (rozsudok z 25. januára 2023, GEA Group/Komisia, T‑640/16 RENV , neuverejnený, EU:T:2023:18 , bod 207 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , body 66 a 67 ).

35

Oznámenie dodatočných výhrad stranám je tak nutné len v prípade, keď výsledok vyšetrovania vedie Komisiu k tomu, aby uplatnila voči podnikom nové obvinenia alebo aby značne zmenila dôkazy o vytýkaných porušeniach [rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , bod 192 , a z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – platby za exkluzivitu), T‑235/18 , EU:T:2022:358 , bod 310 ], t. j. ak sú vznesené nové výhrady alebo ak sa zmení vlastná povaha predmetného porušenia [rozsudok z 29. septembra 2021, Nippon Chemi‑Con Corporation/Komisia, T‑363/18 , EU:T:2021:638 , bod 123 (neuverejnený)].

39

Komisia pred prijatím napadnutého rozhodnutia neuskutočnila oznámenie o dodatočných výhradách. V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach 23 až 26 uvedeného rozhodnutia uviedla, že voči spoločnosti Telefónica a žalobkyni neuplatnila žiadnu novú výhradu. V uvedených odôvodneniach zdôraznila, že sa uspokojila s prepočítaním hodnoty predaja v súlade s rozsudkami z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ), a z 28. júna 2016, Telefónica/Komisia ( T‑216/13 , EU:T:2016:369 ), a že strany mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým novým dôkazom uvedeným v liste opisujúcom skutkový stav, a tak napadnuté rozhodnutie zásadným spôsobom nezmenilo základnú povahu výhrad uvedených v oznámení o výhradách z roku 2011.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zrušenie aktu Únie nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty, keďže konanie smerujúce k nahradeniu zrušeného aktu môže v zásade pokračovať presne od okamihu, v ktorom protiprávnosť nastala. Zrušenie aktu nemá v zásade vplyv na platnosť jeho prípravných opatrení, ku ktorým došlo v štádiu predchádzajúcom zisteniu tejto procesnej vady. Ak sa konštatuje, že zrušenie nemá vplyv na platnosť predchádzajúcich procesných úkonov, Komisia nie je v dôsledku tohto samotného zrušenia rozhodnutia povinná uskutočniť dotknutým podnikom nové oznámenie o výhradách (rozsudok zo 6. júla 2017, Toshiba/Komisia, C‑180/16 P , EU:C:2017:520 , bod 24 ).

41

Z uvedeného vyplýva, že platnosť oznámenia o výhradách z roku 2011, ktorého odoslanie predchádzalo prijatiu rozhodnutia z roku 2013, nie je spochybnená rozsudkom z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ), ktorý zrušil uvedené rozhodnutie len v rozsahu, v akom stanovuje výšku pokuty uloženej žalobkyni na základe hodnoty predaja stanovenej Komisiou.

45

Pokiaľ ide o dobu trvania doložky, ako potvrdili žalobkyňa a Komisia na pojednávaní, z dôvodu prekážok vstupu na relevantné trhy, akými sú povinnosť získať licenciu alebo, pokiaľ ide o nadobudnutie existujúceho hospodárskeho subjektu, povinnosť získať povolenie od príslušného orgánu hospodárskej súťaže, bol skutočný vstup počas trvania doložky nepravdepodobný, ba až nemožný, či už išlo o dobu stanovenú doložkou (od 27. septembra 2010 do 31. decembra 2011), alebo o dobu uplatňovania doložky (od 27. septembra 2010 do 4. februára 2011). V dôsledku uvedeného možno doložku vykladať len tak, že zakazuje aj prípravné kroky na skutočný vstup, ku ktorému by došlo po uplynutí jej platnosti.

46

Takýto výklad doložky potvrdzuje aj jej znenie v angličtine, pričom tento jazyk, ako uviedla Komisia, bez toho, aby to bolo spochybnené, je jazykom, v ktorom bola spísaná dohoda. Táto doložka vo svojej anglickej verzii pritom stanovuje: „each party shall refrain from engaging or investing… in any project in the telecommunications business“. Podľa Cambridge Dictionary výraz „engag[e]“ znamená „zapojiť sa“, „angažovať sa v niečom“ („to become involved with something“) a podľa Merriam Webster Dictionary „začať a pokračovať v podnikaní alebo činnosti“ („to begin and carry on an enterprise or activity“). Doložka teda zakazuje stranám nielen pokračovať („invest“), ale aj zahájiť, angažovať sa alebo zapojiť sa „engag[e]“ do projektu v telekomunikačnom sektore za podmienok, ktoré sú v nej stanovené.

47

Komisia preto tým, že v odôvodneniach 76 a 77 napadnutého rozhodnutia výslovne uviedla, že doložka zakazuje prípravné kroky, len objasnila jej predmet, a to vzhľadom na dobu trvania doložky a jej znenie v angličtine.

51

Podľa judikatúry je totiž Komisia s cieľom splniť svoju povinnosť rešpektovať právo podnikov byť vypočuté povinná v oznámení o výhradách výslovne uviesť, že bude skúmať, či je potrebné uložiť dotknutým podnikom pokuty a označiť hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viesť k pokute, ako sú napríklad závažnosť a trvanie predpokladaného porušenia, a skutočnosť, či k nemu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Z tejto judikatúry takisto vyplýva, že Komisia naopak nemala povinnosť pri uvedení právnych a faktických okolností, z ktorých bude vychádzať pri výpočte pokút, spresniť spôsob, akým bude hodnotiť každú z týchto okolností pri určovaní výšky pokuty (rozsudok zo 6. júla 2017, Toshiba/Komisia, C‑180/16 P , EU:C:2017:520 , bod 21 ).

52

Identifikáciu služieb, vo vzťahu ku ktorým strany nie sú potenciálnymi konkurentmi a ktorých predaj musí byť z tohto dôvodu vylúčený z výpočtu pokuty, však nemožno považovať za jednu z hlavných skutkových a právnych okolností, na ktorých Komisia založí svoj výpočet výšky pokuty. Právo byť vypočutý sa nevzťahuje na takúto skutočnosť súvisiacu s metódou určenia výšky pokuty (pozri analogicky rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , body 438 a 439 , a zo 6. júla 2017, Toshiba/Komisia, C‑180/16 P , EU:C:2017:520 , bod 33 ).

53

Komisia preto nebola povinná uskutočniť oznámenie o dodatočných výhradách s cieľom vypočuť strany v súvislosti s určením hodnoty predaja.

57

Treba však konštatovať, že právo byť vypočutý stanovené v článku 12 nariadenia č. 773/2004 existuje až po vydaní oznámenia o výhradách Komisiou. Pokiaľ ide o list opisujúci skutkový stav, neexistuje žiadne právo byť vypočutý.

58

Keďže Komisia nebola povinná uskutočniť oznámenie o dodatočných výhradách namiesto listu opisujúceho skutkový stav, nebola teda povinná uskutočniť vypočutie pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

59

V každom prípade žalobkyňa nepožiadala o vypočutie pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ako to vyžaduje článok 12 ods. 1 nariadenia č. 773/2004. Nepožiadala o vypočutie ani v rámci konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu z roku 2013.

V rámci svojho tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu pri výbere a uplatnení kritéria umožňujúceho určiť služby, pre ktoré boli strany potenciálnymi konkurentmi a ktoré z tohto dôvodu mali byť zahrnuté do určenia hodnoty predaja v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006.

63

Tento žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí, pričom prvá časť je založená na nesprávnom právnom posúdení vykonanom Komisiou pri výbere kritéria umožňujúceho posúdiť existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi stranami na účely stanovenia hodnoty predaja a druhá časť na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení vykonanom Komisiou pri hodnotení existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi stranami na niektorých trhoch, na ktoré sa vzťahuje doložka.

a) O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení vykonanom Komisiou pri výbere kritéria umožňujúceho posúdiť existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi stranami na účely stanovenia hodnoty predaja

64

V rámci prvej časti žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila právneho pochybenia, keď posúdila existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi stranami na základe kritéria neprekonateľných prekážok vstupu.

67

Komisia s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí.

68

Je potrebné uviesť, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí z roku 2013 Komisia uplatnila usmernenia z roku 2006.

69

Podľa bodu 13 uvedených usmernení „pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo… súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP“.

73

V rozsudku z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ), Všeobecný súd zrušil článok 2 rozhodnutia z roku 2013 v rozsahu, v akom stanovoval výšku pokuty uloženej žalobkyni, ale výlučne v rozsahu, v akom bola táto suma stanovená na základe hodnoty predaja, ktorú použila Komisia. Dôvodom zrušenia bolo, že Komisia nepreskúmala skutkové okolnosti, ktoré uviedli strany s cieľom preukázať, že si potenciálne nekonkurovali, pokiaľ ide o niektoré služby. V tomto rozsudku totiž Všeobecný súd rozhodol, že služby, v súvislosti s ktorými si strany potenciálne nekonkurovali, treba vylúčiť z určenia hodnoty predaja v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006, pretože s porušením priamo alebo nepriamo nesúviseli.

74

V napadnutom rozhodnutí teda Komisia prepočítala hodnotu predaja tak, že vylúčila predaj služieb, v prípade ktorých sa domnievala, že si strany potenciálne nekonkurovali, a to veľkoobchodný predaj služieb prístupu k (fyzickej) sieťovej infraštruktúre, veľkoobchodný predaj služieb digitálneho televízneho vysielania a veľkoobchodný predaj služieb analógového terestriálneho televízneho vysielania.

75

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že na posúdenie, či boli strany potenciálnymi konkurentmi na účely stanovenia hodnoty predaja, sa Komisia nemala uspokojiť s preukázaním neexistencie prekážok vstupu, ale mala preukázať, že existovali skutočné a konkrétne možnosti vstupu spoločnosti Telefónica na predmetné trhy v Portugalsku.

79

Pokiaľ ide o výpočet výšky pokuty, Všeobecný súd v bodoch 239 a 241 rozsudku z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ), konštatoval, že z určenia hodnoty predaja v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006 treba vylúčiť predaje, ktoré priamo alebo nepriamo nesúviseli s porušením. Podľa bodov 230 a 243 tohto rozsudku pritom predaj, ktorý priamo alebo nepriamo nesúvisel s porušením, bol predajom služieb, ktoré nepatrili do pôsobnosti doložky, teda služieb, pri ktorých si strany potenciálne nekonkurovali.

80

V rozsudku z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ), však Všeobecný súd nespresnil, aké kritérium umožňuje posúdiť existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže na účely výpočtu pokuty, hoci uviedol, že na účely konštatovania porušenia je kritériom umožňujúcim posúdiť existenciu takejto hospodárskej súťaže kritérium neprekonateľných prekážok vstupu na trh.

81

V napadnutom rozhodnutí Komisia toto kritérium identifikovala. V odôvodneniach 58 a 71 tohto rozhodnutia sa domnievala, že kritérium umožňujúce posúdiť potenciálnu hospodársku súťaž je rovnaké bez ohľadu na to, či ide o konštatovanie porušenia, alebo o výpočet výšky pokuty, a že toto kritérium je kritériom existencie neprekonateľných prekážok vstupu a nie kritériom skutočných a konkrétnych možností vstupu.

85

Z uvedeného vyplýva, že Komisia nebola na účely výpočtu pokuty na základe rozsudku z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia ( T‑208/13 , EU:T:2016:368 ), povinná určiť, či mali strany skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na relevantné trhy, pretože takáto povinnosť jej nebola uložená na účely uplatnenia článku 101 ZFEÚ.

86

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že kritérium skutočných a konkrétnych možností je jediným kritériom zlučiteľným najmä s rozsudkami z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , body 36 až 38 a 58 ), a z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia ( C‑591/16 P , EU:C:2021:243 , body 54 a 55 ), nemožno sa s nim stotožniť. Tieto dva rozsudky sa totiž venujú posúdeniu existencie potenciálnej hospodárskej súťaže na účely konštatovania porušenia a nie, ako je to v prejednávanej veci, na účely výpočtu pokuty.

87

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď na účely výpočtu pokuty použila kritérium neprekonateľných prekážok vstupu, aby posúdila, či existuje potenciálna hospodárska súťaž medzi stranami.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

( *1 ) Jazyk konania: portugalčina.

( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.