T-246/22

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

LM Wind Power A/S , so sídlom v Koldingu (Dánsko), v zastúpení: B. Servais a V. Crochet, advokáti,

vedľajšia účastníčka konania,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: G. Luengo a J. Zieliński, splnomocnení zástupcovia,

tajomník: I. Kurme, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 16. januára 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

4

Dňa 16. mája 2019 Európska komisia začala na základe článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 55 , ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“), antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu TSV s pôvodom v Číne a Egypte do Únie (ďalej len „antisubvenčné prešetrovanie“).

5

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/776 z 12. júna 2020, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných TSV s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných TSV s pôvodom v Číne a Egypte ( Ú. v. EÚ L 189, 2020, s. 1 ). Týmto vykonávacím nariadením Komisia uložila zostatkové vyrovnávacie clo vo výške 30,7 % na dovoz TSV s pôvodom v Číne.

6

Dňa 19. mája 2021 bola Komisii podľa článku 23 ods. 4 a článku 24 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia doručená žiadosť o prešetrenie možného obchádzania vyrovnávacích opatrení uložených na dovoz TSV s pôvodom v Číne a Egypte a o zavedenie registrácie takéhoto dovozu.

10

Počas prešetrovania obchádzania zaslala skupina PGTEX zložená zo žalobkyne a jej prepojených spoločností v Číne, konkrétne PGTEX China Co., Ltd (ďalej len „PGTEX China“) a Chongqing Polycomp International Corporation (ďalej len „CPIC“), doplnený formulár pre podniky žiadajúce o oslobodenie (ďalej len „formulár žiadosti o oslobodenie“). PGTEX China tiež doplnila formulár pre vyvážajúcich výrobcov. Uvedená skupina 8. septembra 2021 odpovedala na písomné upozornenie na nedostatky, ktoré zaslala Komisia 13. augusta 2021 (ďalej len „odpoveď na písomné upozornenie na nedostatky“).

11

Listom z 5. októbra 2021 Komisia informovala žalobkyňu o svojom zámere vychádzať z dostupných skutočností podľa článku 28 základného antisubvenčného nariadenia. Dňa 12. októbra 2021 žalobkyňa odpovedala na tento list (ďalej len „odpoveď na list týkajúci sa článku 28“).

12

Dňa 15. októbra 2021 žalobkyňa poskytla ďalšie informácie s cieľom preukázať, že spracovanie vykonané v Maroku nemožno kvalifikovať ako „montážnu činnosť“ a že je samo osebe z ekonomického hľadiska odôvodnené (ďalej len „dodatočná dokumentácia“).

II. Návrhy účastníkov konania

16

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté vykonávacie nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania v súvislosti s jeho vedľajším účastníctvom.

18

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania v súvislosti s jeho vedľajším účastníctvom.

III. Právny stav

20

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov, pričom:

–

prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení Euro‑stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 70, 2000, s. 2 ), v znení zmien (ďalej len„dohoda o pridružení“), na porušení článku 33 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia,

–

piaty žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, že TSV vyvážané z Maroka do Únie sa naďalej zvýhodnené subvenciami poskytnutými čínskym výrobcom TSV.

21

Najprv treba preskúmať prvý, tretí, štvrtý a piaty žalobný dôvod, potom prípadne druhý žalobný dôvod.

A. O prvom žalobnom dôvode

22

Podľa žalobkyne sa Únia ratifikáciou dohody o pridružení zaviazala nezavádzať vyrovnávacie clá na dovoz „s pôvodom“ v Maroku nezávisle od svojich vlastných legislatívnych nástrojov. V každom prípade prednosť medzinárodných dohôd, ktoré uzatvorila Únia, pred sekundárnou právnou úpravou Únie vyžaduje, aby sa táto právna úprava v čo najširšej miere vykladala v súlade s týmito dohodami (rozsudok z 10. septembra 1996, Komisia/Nemecko, C‑61/94 , EU:C:1996:313 , bod 52 ). Komisia nemôže vykladať samotnú skutočnosť, že existuje sekundárne právo Únie, ako odôvodnenie, ktoré ju oprávňuje nezohľadniť záväzky prijaté v rámci dohody o pridružení.

26

V rámci druhej výhrady žalobkyňa tvrdí, že napadnuté vykonávacie nariadenie je v rozpore s článkom 33 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia v rozsahu, v akom zavádza vyrovnávacie clo na dovozy „s pôvodom“ v Maroku, čím vylučuje uplatnenie osobitných pravidiel stanovených v dohode o pridružení.

27

V rámci tretej výhrady žalobkyňa uvádza, že napadnuté vykonávacie nariadenie vykazuje zneužitie právomoci, keďže jeho jediným cieľom je vyhnúť sa postupu, ktorý je osobitne upravený v oblasti štátnej pomoci článkom 36 a nasl. dohody o pridružení. Podľa nej uvedené vykonávacie nariadenie uvádza, že boli na ňu prevedené subvencie získané jej pridruženými dodávateľmi surovín. Domnieva sa, že pri konštatovaní poskytnutia štátnej pomoci alebo subvencií v jej prospech sa teda Komisia mala odvolávať na článok 36 dohody o pridružení. Vyvodzuje z toho, že Komisia tým, že sa vyhla tomuto postupu a namiesto toho jednostranne prijala toto vykonávacie nariadenie, ktorým sa ukladajú nápravné opatrenia z dôvodu, že jej bola poskytnutá „verejná pomoc“, dopustila zneužitia právomoci.

a)

O dohode o pridružení

30

Euro‑stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej bola uzavretá v Bruseli 26. februára 1996 a schválená v mene Európskych spoločenstiev rozhodnutím Rady a Komisie 2000/204/ES, ESUO z 24. januára 2000 o uzavretí Euro‑stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej ( Ú. v. ES L 70, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 11/033, s. 175). Podľa jej článku 96 uvedená dohoda nadobudla platnosť 1. marca 2000, ako to vyplýva z informácie uverejnenej v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 70, 2000, s. 228 ).

31

Na základe svojho článku 1 ods. 1 dohoda o pridružení zakotvuje pridruženie medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom uhlia a ocele (označované spoločne v dohode o pridružení s Marokom ako „Spoločenstvo“) a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej.

35

Ako je to uvedené v článku 29 dohody o pridružení, pojem „pôvodné výrobky“ na účely uplatňovania hlavy II uvedenej dohody a metódy administratívnej spolupráce, ktoré s ním súvisia, sú stanovené v protokole 4 tej istej dohody.

36

Okrem toho v rámci hlavy IV kapitoly II, nazvanej „Hospodárska súťaž a iné hospodárske ustanovenia“ [ neoficiálny preklad ], dohody o pridružení článok 36 ods. 1 stanovuje, že „[je] nezlučiteľné s riadnym plnením tejto dohody, pokiaľ to môže mať dosah na obchod medzi Spoločenstvom a Marokom… každá oficiálna pomoc, ktorá narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž uprednostňovaním určitých podnikov alebo výroby určitého tovaru s výnimkou prípadov, keď je možná derogácia podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele“ [ neoficiálny preklad ].

b)

O právnej úprave Únie v oblasti obchádzania antisubvenčných opatrení

3. Obchádzanie sa definuje ako zmena v štruktúre obchodu medzi tretími krajinami a Úniou alebo medzi jednotlivými spoločnosťami v krajine podliehajúcej opatreniam a Úniou, ktorá vychádza z praxe, postupu alebo činnosti, na ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, a ak existujú dôkazy o ujme alebo o narúšaní nápravných účinkov cla cenami a/alebo množstvami podobného výrobku, a že dovážaný podobný výrobok a/alebo jeho časti sú stále zvýhodňované subvenciou.

Prax, postup alebo činnosť uvedené v prvom pododseku okrem iného zahŕňajú aj:

a)

mierne upravenie dotknutého výrobku, aby tak spadal pod colné kódy, ktoré bežne nepodliehajú opatreniam, pokiaľ modifikácia nemení jeho podstatnú charakteristiku;

b)

zasielanie výrobku podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny;

40

V prejednávanej veci treba na účely odpovede na tento žalobný dôvod v podstate určiť, či Komisia mohla použiť pravidlá proti obchádzaniu stanovené v článku 23 základného antisubvenčného nariadenia s cieľom rozšíriť vyrovnávacie clá, ktoré uložila na dovoz výrobku s pôvodom v tretej krajine (konkrétne v tomto prípade v Číne) na dovoz podobných výrobkov najmä s pôvodom v inej krajine (konkrétne v tomto prípade v Maroku), bez ohľadu na skutočnosť, že Únia podpísala s Marockým kráľovstvom dohodu o pridružení.

41

V prvom rade treba uviesť, že ako bolo zdôraznené v bode 37 vyššie, článok 23 základného antisubvenčného nariadenia umožňuje inštitúciám za určitých podmienok rozšíriť vyrovnávacie clá, ktoré zaviedli na dovoz výrobku s pôvodom v tretej krajine, na dovozy podobných výrobkov najmä s pôvodom v inej krajine, aby sa zabránilo obchádzaniu antisubvenčných opatrení.

42

Okrem toho podľa judikatúry jediným cieľom nariadenia, ktorým sa rozširuje vyrovnávacie clo, je zabezpečiť jeho účinnosť a zabrániť tomu, aby sa obchádzalo, a v dôsledku toho má opatrenie, ktorým sa rozširuje konečné vyrovnávacie clo, len doplnkovú povahu vo vzťahu k pôvodnému aktu ukladajúcemu toto clo, ktorým sa chráni účinné uplatňovanie konečných opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, Komisia/Kolachi Raj Industrial, C‑709/17 P , EU:C:2019:717 , bod 96 a citovanú judikatúru).

46

Napadnutým vykonávacím nariadením sa teda Komisia zameriava na čínske podniky skupiny PGTEX, aby im zabránila využívať územie Maroka, keďže Marocké kráľovstvo uzavrelo s Úniou dohodu o pridružení, aby sa vyhli vyrovnávaciemu clu uloženému na čínsky dovoz TSV.

47

V tomto zmysle treba poznamenať, že dohoda o pridružení neobsahuje ustanovenia zakazujúce jednej zo zmluvných strán uvedenej dohody prijať opatrenia proti obchádzaniu. Preto v prípade takého konania, aké je uvedené v bode 46 vyššie, táto dohoda nebráni Únii overiť, či sú splnené všetky podmienky na uplatnenie článku 23 základného antisubvenčného nariadenia, potom, v rozsahu, v akom sa konštatuje, že uvedené podmienky sú skutočne splnené, uplatniť opatrenia proti obchádzaniu s cieľom zabrániť uvedenému konaniu.

48

Odlišný výklad by mohol zbaviť Úniu nástroja na ochranu obchodu, ktorý má zásadný význam na zabezpečenie účinnej ochrany výrobného odvetvia Únie a premeny Maroka na „zónu voľného obchodu“, v ktorom by sa obchodné subjekty mohli dopustiť akéhokoľvek druhu obchádzania antisubvenčných opatrení, čo by v prejednávanej veci bolo v rozpore so vzájomnými záväzkami, ktoré Marocké kráľovstvo a Únia prijali v rámci dohody o pridružení.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 32 napadnutého vykonávacieho nariadenia, v súlade s článkom 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia bola existencia obchádzania v prejednávanej veci posúdená Komisiou, ktorá postupne preskúmala:

–

či došlo k zmene v obchodnom toku medzi tretími krajinami (a to Čína, Egypt a Maroko) a Úniou (čo predstavuje prvú podmienku),

–

či táto zmena vyplývala z praxe, postupu alebo činnosti, pre ktoré neexistovala iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla (čo predstavuje druhú podmienku),

–

53

V prejednávanej veci žalobkyňa nespochybňuje posúdenie ani prvej, ani tretej podmienky, uvedených v bode 51 vyššie. Spochybňuje však posúdenie druhej a štvrtej podmienky, uvedených v tom istom bode.

1.

Úvodné pripomienky

54

Je nutné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti opatrení na ochranu obchodu disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, to sa musí obmedziť na overenie dodržania príslušných procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Maxcom/Chin Haur Indonesia, C‑247/15 P, C‑253/15 P a C‑259/15 P , EU:C:2017:61 , bod 54 a citovanú judikatúru).

57

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že počas prešetrovania obchádzania obšírne vysvetlila a preukázala, že zriadenie jej výrobného podniku v Maroku bolo odôvodnené a ekonomicky opodstatnené. Podľa nej zriadenie tohto podniku je najmä výsledkom dlhodobého plánu rozširovania vypracovaného skupinou PGTEX, ktorej je súčasťou. Tento plán predpokladá [ dôverné ] ( 1 ). Domnieva sa, že Komisia použila čisto časovú súvislosť na vylúčenie jasných a spoľahlivých dôkazov naznačujúcich, že rozhodnutie zriadiť jej výrobný podnik v Maroku sa zakladalo na ekonomických a logistických aspektoch, a nie na začatí antidumpingového a antisubvenčného prešetrovania. Dodáva, že Komisia nezohľadnila ani dôkazy, ktoré predložila s cieľom vysvetliť, že zriadenie jej výrobného podniku v Maroku sa oneskorilo [ dôverné ].

58

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že hoci bol jej výrobný podnik zriadený v októbri 2019 v Maroku, procesu zriadenia predchádzali viaceré predbežné fázy, čo preukazuje, že rozhodnutie zriadiť uvedený výrobný podnik bolo prijaté dávno pred začatím akéhokoľvek prešetrovania a že toto zriadenie nemalo za cieľ ani nebolo jeho účelom obísť opatrenia Únie na ochranu obchodu. Konkrétne podľa nej bolo prijaté rozhodnutie o zriadení výrobného podniku v Maroku [ dôverné ].

59

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď odmietla tvrdenie vedľajšej účastníčky konania uvedené na jej podporu, že jej výrobný podniku v Maroku bol zriadený na to, aby slúžil [ dôverné ]. Dodatočná dokumentácia totiž potvrdzuje, že diskusie o zriadení podniku v Maroku sa uskutočnili už v mesiaci [ dôverné ] najmä s cieľom zásobovať dôležitého miestneho zákazníka. Žalobkyňa tiež spresňuje, že počas vypočutia v súvislosti s VID z 10. januára 2021 vysvetlila, že jej usadenie sa v Maroku malo za cieľ reagovať na nárast dopytu v [ dôverné ] a že referenčné obdobie zodpovedalo fáze spustenia a že táto fáza bola ovplyvnená pandémiou COVID‑19, ktorá spôsobila oneskorenia v procese auditu kvalifikácie a auditu podniku v Maroku.

62

Okrem toho vedľajšia účastníčka konania na podporu žalobkyne tvrdí, že žalobkyňa nie je jediným podnikom, ktorý sa usadil v Maroku, aby zásoboval výrobcov listov pre rotory turbín. Podľa nej vďaka dohode o pridružení dovoz s pôvodom v Maroku do Únie nepodlieha clu, zatiaľ čo dovozy TSV s pôvodom v Číne zaťažené zmluvným clom, ktoré môže dosiahnuť 7 %. Maroko je preto pri výrobe a vývoze TSV do Únie vo vhodnejšej situácii ako Čína. Z tohto dôvodu k zriadeniu výrobného podniku žalobkyne v Maroku došlo nezávisle od začatia antisubvenčného prešetrovania, aby žalobkyňa mohla reagovať na čoraz väčší dopyt po TSV v Maroku a zásobovať Úniu bez toho, aby podliehala zmluvným clám. Preto podľa vedľajšej účastníčky konania, ktorá v konaní podporuje žalobkyňu, existuje iná náležite odôvodnená príčina alebo ekonomické opodstatnenie než uloženie ciel na usadenie sa žalobkyne v Maroku, keďže tento podnik by bol zriadený, aj keby sa vôbec nezačalo antisubvenčné prešetrovanie dovozov TSV s pôvodom v Číne.

63

V rámci druhej časti žalobkyňa tvrdí, že napadnuté vykonávacie nariadenie porušuje právo na riadnu správu vecí verejných, keďže Komisia starostlivo a nestranne nepreskúmala všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci, a najmä tým, že po prvé odmietla zohľadniť dokumenty preukazujúce, že jej usadenie v Maroku sa plánovalo ešte pred začatím antidumpingového prešetrovania alebo prešetrovania obchádzania vyrovnávacích opatrení, po druhé odmietla pripomienky marockých orgánov, v ktorých sa uvádzalo, že kontakty s uvedenými orgánmi sa uskutočňovali už od [ dôverné ], a teda predchádzali začatiu akéhokoľvek vyšetrovania, po tretie zamietla tvrdenia vedľajšej účastníčky konania na podporu žalobkyne, ako aj ďalšie skutočnosti uvedené v spise, ktoré preukazovali, že jej podnik v Maroku bol zriadený na to, aby slúžil [ dôverné ], a po štvrté nesprávne analyzovala výročnú správu spoločnosti PGTEX China za rok 2019.

66

Po tom, čo Komisia v odôvodnení 61 napadnutého vykonávacieho nariadenia konštatovala, že „nárast vývozu textílií zo sklenených vlákien z Maroka do Únie predstavuje zmenu v štruktúre obchodu medzi Marokom a Úniou v zmysle článku 23 ods. 3 základného [antisubvenčného] nariadenia, a to spolu s podstatným nárastom čínskeho vývozu prameňov zo sklenených vlákien do Maroka v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019“, v odôvodnení 62 uvedeného vykonávacieho nariadenia pripomenula, že „v článku 23 ods. 3 základného [antisubvenčného] nariadenia sa požaduje, aby zmena v štruktúre obchodu vychádzala z praxe, postupu alebo činnosti, pre ktoré neexist[ovala] iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla“.

67

Komisia tak preskúmala druhú podmienku potrebnú na to, aby preukázala existenciu obchádzania, pokiaľ ide o zriadenie výrobného podniku žalobkyne v Maroku.

68

V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 64 napadnutého vykonávacieho nariadenia konštatovala, že „podľa podania marockých orgánov… prvý kontakt so skupinou PGTEX na účely založenia závodu v Maroku sa uskutočnil 20. marca 2019, jeden mesiac po začatí pôvodného antidumpingového prešetrovania… a dva mesiace pred začatím [antisubvenčného prešetrovania]“, že „[žalobkyňa] bola založená 2. októbra 2019, približne päť mesiacov po začatí antisubvenčného prešetrovania“ a že „táto časová zhoda [viedla Komisiu k domnienke], že príčinou založenia [žalobkyne] bolo možné uloženie ciel“.

Navyše v odôvodnení 67 napadnutého vykonávacieho nariadenia Komisia zamietla tvrdenie skupiny PGTEX, podľa ktorého existuje dostatočne náležitá príčina a ekonomické opodstatnenie na zriadenie žalobkyne. V tejto súvislosti konkrétne poznamenala, že „z dokumentácie, ktorú skupina PGTEX predložila 15. októbra 2021, vyplynulo, že [uvedená] skupina dlho pred začatím prešetrovania posudzovala, v ktorej krajine má založiť spoločnosť“ a že sa „zvažovali… viaceré potenciálne krajiny vrátane Maroka“. Podľa Komisie to však nič nemenilo na tom, že žalobkyňa „[žalobkyňa] bola napokon založená 2. októbra 2019, približne 7 mesiacov po začatí [uvedeného prešetrovania]“, a že „ešte viac sa to potvrdilo vyhlásením marockých orgánov, v ktorom sa uvádza, že ich kontakty so spoločnosťou PGTEX na zriadenie závodu sa uskutočnili 20. marca 2019, a teda práve po začatí [dotknutého] prešetrovania, a že „týmto sa preukázalo, že formálne kontakty s marockými orgánmi s cieľom založiť spoločnosť v Maroku pochádzali z marca 2019, čo bolo práve po začatí [toho istého prešetrovania]“.

71

Napokon v odôvodnení 69 napadnutého vykonávacieho nariadenia Komisia zamietla tvrdenie vedľajšej účastníčky konania na podporu žalobkyne, podľa ktorého skupina PGTEX zriadila svoj marocký podnik, aby slúžila [ dôverné ], a teda mala iné ekonomické opodstatnenie na toto zriadenie, než vyhnúť sa vyrovnávacím clám. V tejto súvislosti jednak odkázala na dôkazy preukazujúce neexistenciu iného ekonomického opodstatnenia uvedeného zriadenia, než je platné vyrovnávacie clo, ako je výročná správa spoločnosti PGTEX China za rok 2019, a jednak zdôraznila, že všetok predaj na ňou realizovaný vývoz smeroval do Únie a že na marockom trhu bola predaná len malá časť jej výroby.

74

Pokiaľ ide o dátum zriadenia výrobného podniku žalobkyne v Maroku, v prvom rade treba poukázať na to, ako správne tvrdí Komisia, že dôkazy predložené žalobkyňou, a to elektronická korešpondencia medzi spoločnosťami PGTEX, CIPC a zákazníkmi medzi [ dôverné ] preukazujú, ako to navyše uznáva aj samotná žalobkyňa, že Maroko, ako aj iné krajiny sa považovalo za potenciálnu oblasť na zriadenie podniku. Ako pritom potvrdila žalobkyňa na pojednávaní, z tejto korešpondencie nevyplýva, že by medzi [ dôverné ], teda pred začatím antisubvenčného prešetrovania, bolo prijaté skutočné rozhodnutie zriadiť jej výrobný podnik v Maroku. Rovnako korešpondencia, ktorú si vymenili vedúci predstavitelia spoločnosti CPIC po návšteve v Maroku v [ dôverné ], nenaznačuje, že rozhodnutie o zriadení takéhoto výrobného podniku v Maroku bolo prijaté v [ dôverné ]. Predovšetkým treba poznamenať, že „štúdia uskutočniteľnosti“ predložená v prílohe k dodatočnej dokumentácii, datovaná z [ dôverné ], je len internou poznámkou týkajúcou sa stretnutí na účely zhodnotenia investícií spoločnosti CPIC v Maroku. Z tohto dokumentu nevyplýva, že rozhodnutie, ktorého predmetom bolo zriadenie tohto výrobného podniku v Maroku, bolo prijaté v tomto čase.

75

78

Z judikatúry tiež vyplýva, že v dôsledku toho v prípade takejto časovej zhody prináleží dotknutému hospodárskemu subjektu, aby predložil dôkaz o inom rozumnom dôvode na odôvodnenie zriadenia výrobného podniku v krajine, z ktorej sa tovar vyváža, než je úmysel vyhnúť sa dôsledkom vyplývajúcim zo sporných opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 1989, Brother International, C‑26/88 , EU:C:1989:637 , bod 29 ).

79

V tejto súvislosti žalobkyňa v podstate tvrdí, že cieľom zriadenia jej výrobného podniku v Maroku bolo uskutočnenie plánu rozšírenia, ktorý dlhodobo vypracovala skupina PGTEX, ktorej je súčasťou [ dôverné ]. Cieľom tohto zriadenia bolo najmä zabezpečenie dodávky pre dôležitého miestneho zákazníka a všeobecnejšie reagovať na nárast dopytu v [ dôverné ]. Komisia sa teda tým, že odmietla tvrdenie vedľajšej účastníčky konania uvedené na podporu žalobkyne, podľa ktorého uvedená skupina zriadila marocký závod s cieľom slúžiť [ dôverné ], dopustila nesprávneho posúdenia.

80

Okrem toho žalobkyňa, aby preukázala tvrdenia uvedené v bode 79 vyššie, odkazuje na svoju korešpondenciu so spoločnosťou CPIC a zákazníkmi, ako aj na predloženie plánu rozširovania skupiny PGTEX týkajúcej sa [ dôverné ], priloženú k dodatočnej dokumentácii a na diapozitívy na účely vypočutia v súvislosti s VID z 10. januára 2021.

84

Rovnako tvrdenie žalobkyne, že výročná správa spoločnosti PGTEX China za rok 2019 uvádza, že jej výrobný podnik v Maroku bol zriadený nielen s cieľom „aktívne prijať opatrenia v nadväznosti na antidumpingové prešetrovanie Únie proti [Čínskej ľudovej republike]“, ale aj s cieľom „optimalizovať a viac prispôsobiť jej stratégiu internacionalizácie“, nie je v rozpore so zistením Komisie, že o zriadení uvedeného výrobného podniku sa rozhodlo s cieľom aktívne reagovať na antidumpingové prešetrovanie Únie voči Čínskej ľudovej republike. Toto tvrdenie nemôže stačiť ani na predloženie dôkazu o rozumnom dôvode, pre ktorý bola žalobkyňa usadená v Maroku, okrem úmyslu vyhnúť sa dotknutým antisubvenčným opatreniam v súlade s judikatúrou citovanou v bode 78 vyššie.

85

Treba preto konštatovať, že žalobkyni sa nepodarilo spochybniť záver Komisie uvedený v odôvodnení 70 napadnutého vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého „prešetrovanie [obchádzania] vzhľadom na uvedené skutočnosti neodhalilo inú dostatočne náležitú príčinu ani iné ekonomické opodstatnenie založenia prevádzky na výrobu textílií zo sklenených vlákien v Maroku okrem toho, aby sa spoločnosť vyhla plateniu v súčasnosti platných [vyrovnávacích] ciel“.

86

V dôsledku toho žalobkyňa nemôže vytýkať Komisii, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia ani že porušila článok 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia.

89

V tejto súvislosti z analýzy prvej časti tretieho žalobného dôvodu vyplýva po prvé, že ani dokumenty predložené žalobkyňou, ani pripomienky marockých orgánov nepreukazujú, že by sa zriadenie jej výrobného podniku v Maroku plánovalo dávno pred začatím antisubvenčného prešetrovania voči Čínskej ľudovej republike, po druhé, že Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, mohla zamietnuť tvrdenie vedľajšej účastníčky konania na podporu žalobkyne, podľa ktorého skupina PGTEX zriadila svoj marocký závod s cieľom zásobovať trhy [ dôverné ], a že teda neexistovalo iné ekonomické opodstatnenie zriadenia, než vyhnúť sa platným vyrovnávacím clám, a po tretie, že Komisia vykonala správnu analýzu výročnej správy spoločnosti PGTEX China za rok 2019.

90

Za týchto podmienok sa žalobkyňa nemôže platne odvolávať na nesplnenie povinnosti Komisie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci.

91

Preto je potrebné zamietnuť túto časť, ako aj tretí žalobný dôvod v celom rozsahu.

a)

O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia analogicky uplatnila pojem „montážna činnosť“ uvedený v článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia

94

V prvom rade žalobkyňa, podobne ako vedľajšia účastníčka konania, ktorá ju podporuje, tvrdí, že rozdiel medzi znením článku 23 ods. 3 druhého pododseku základného antisubvenčného nariadenia, ktorý neuvádza montážne činnosti, a článkom 13 ods. 1 štvrtým pododsekom základného antidumpingového nariadenia, v ktorom sú uvedené činnosti výslovne uvedené, nevyplýva z jednoduchého opomenutia a nie je bez akéhokoľvek významu. Podľa nej, ak by normotvorca Únie chcel, aby sa prax, postup alebo činnosť uvedené v článku 23 ods. 3 druhom pododseku základného antisubvenčného nariadenia vzťahovali na montážne činnosti, výslovne by to uviedol, ako to urobil v článku 13 ods. 1 štvrtom pododseku základného antidumpingového nariadenia. Toto úmyselné opomenutie by sa preto malo chápať tak, že bráni záveru, že vyrovnávacie opatrenia možno „obchádzať“ prostredníctvom montážnych činností.

95

98

Rozdielne znenia článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia a článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia sú teda odôvodnené aj odlišnými cieľmi týchto dvoch nástrojov, čo znamená, že pravidlo týkajúce sa montážnych činností stanovené v článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia nemožno analogicky uplatniť na článok 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia.

99

Samotná skutočnosť, že cieľom ustanovenia proti obchádzaniu je zabezpečiť účinnosť opatrení, však Komisii ani Všeobecnému súdu neumožňuje, aby sa postavili do úlohy normotvorcov Únie a zmenili znenie základného antisubvenčného nariadenia zahrnutím montážnych operácií. Existuje dôvod, pre ktorý sa na tieto operácie nevzťahuje článok 23 ods. 3 druhý pododsek základného antisubvenčného nariadenia, a to skutočnosť, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v článku 13 základného antidumpingového nariadenia, nie je možné správne použiť kritériá vzťahujúce sa na diely a pridanú hodnotu. Subvencie poskytované na diely v krajine pôvodu by totiž mohli citeľne znížiť ich hodnotu a spôsobiť neúčinnosť kritéria 60 % celkovej hodnoty dielov.

100

Keďže teda znenie článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia vylučuje montážne činnosti a akékoľvek analogické zahrnutie by bolo v rozpore s kontextom a cieľmi základného antisubvenčného nariadenia, kritérium montážnych činností uvedené v článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia nemožno analogicky uplatniť na účely preukázania obchádzania vyrovnávacích ciel. Okrem toho nič neodôvodňuje analogické uplatnenie kritérií vzťahujúcich sa na celkovú hodnotu dielov (a to 60 %) a pridanú hodnotu (a to 25 %).

104

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 13 ods. 1 štvrtý pododsek základného antidumpingového nariadenia znie:

„Prax, postup alebo činnosť uvedené v treťom pododseku okrem iného zahŕňajú tiež:

a)

mierne upravenie dotknutého výrobku, aby tak patril pod kódy colného sadzobníka, ktoré normálne nepodliehajú opatreniam, za predpokladu, že úpravou nedôjde k zmene jeho podstatných vlastností;

b)

Naopak článok 23 ods. 3 druhého pododseku základného antisubvenčného nariadenia znie:

„Prax, postup alebo činnosť uvedené v prvom pododseku okrem iného zahŕňajú aj:

a)

mierne upravenie dotknutého výrobku, aby tak spadal pod colné kódy, ktoré bežne nepodliehajú opatreniam, pokiaľ modifikácia nemení jeho podstatnú charakteristiku;

b)

zasielanie výrobku podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny;

108

Keďže výraz „okrem iného“ je výslovne použitý v článku 23 ods. 3 druhom pododseku základného antisubvenčného nariadenia, je nutné konštatovať, podobne ako Komisia v odôvodnení 33 napadnutého vykonávacieho nariadenia, že tento článok poskytuje demonštratívny zoznam možných praktík obchádzania. V dôsledku toho sa odsek 3 druhý pododsek uvedeného článku môže vzťahovať aj na iné praktiky obchádzania, ktoré nie sú výslovne uvedené v dotknutom článku, ako sú napríklad „montážne činnosti“.

109

Tento výklad je podporený judikatúrou, podľa ktorej článok 13 ods. 1 štvrtý pododsek základného antidumpingového nariadenia obsahuje demonštratívny zoznam praxe, postupov alebo činností uvedených v prvom pododseku uvedeného článku a podľa ktorého rôzne druhy praktík obchádzania sú v ňom uvedené len ako príklady, ako to ilustruje výraz „okrem iného“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. apríla 2018, Asia Leader International (Cambodia)/Komisia, T‑462/15 , EU:T:2018:196 , bod 56 ).

110

Takýto výklad v súlade s cieľom článku 23 základného antisubvenčného nariadenia, ktorým je zabezpečiť účinnosť platných antisubvenčných opatrení (pozri bod 42 vyššie), nemožno spochybniť ani ďalšími tvrdeniami žalobkyne.

114

Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého vylúčenie montážnych činností z pôsobnosti článku 23 základného antisubvenčného nariadenia je v podstate odôvodnené skutočnosťou, že opačné riešenie by viedlo k uplatneniu vyrovnávacieho cla na subvencie, ktoré neboli poskytnuté ani krajinou pôvodu, ani krajinou vývozu, treba zdôrazniť, že v prejednávanej veci na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia nemá za cieľ kompenzovať subvencie poskytnuté Marokom, ale vzhľadom na to, že preukázala, že sa na pramene zo skleneného vlákna vzťahovali v Číne viaceré subvencie a že uvedené pramene boli zmontované alebo skompletizované v Maroku žalobkyňou na výrobu jej vlastných TSV, rozšírila na TSV pochádzajúce z Maroka vyrovnávacie opatrenia, ktoré už boli uplatnené na TSV pochádzajúcim z Číny.

115

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že vynechanie montážnych činností v článku 23 ods. 3 druhom pododseku základného antisubvenčného nariadenia je odôvodnené skutočnosťou, že bez tohto opomenutia by nebolo možné správne použiť kritériá vzťahujúce sa na diely a pridanú hodnotu, stačí konštatovať, podobne ako Komisia, že žalobkyňa ani vo svojich písomných podaniach, ani na pojednávaní nevysvetlila, z akého dôvodu by subvencie poskytované na diely v krajine pôvodu mohli citeľne znížiť ich hodnotu a spôsobiť neúčinnosť kritéria 60 % celkovej hodnoty dielov.

116

Preto treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia ani neporušila článok 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia, keď zahrnula montážnu činnosť do rámca tohto ustanovenia a odkázala na podmienky uvedené v článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia, aby posúdila, či v prejednávanej veci došlo k obchádzaniu platných antisubvenčných opatrení.

119

V tejto súvislosti žalobkyňa na úvod vysvetľuje povahu výrobného procesu a ďalšie činnosti vykonávané v Maroku. Vysvetľuje najmä, že TSV sa vyrábajú v Maroku prostredníctvom postupu spočívajúceho v šití a pletení z bezfarebných prameňov, pričom pramene a TSV sú dva odlišné výrobky s odlišným zložením, vlastnosťami a konečným použitím, ktoré spadajú pod dva úplne odlišné priemysly, že proces výroby TSV pozostáva z viacerých fáz, ktoré sa musia starostlivo navrhnúť a nastaviť tak, aby sa získali požadované vlastnosti v závislosti od ich konkrétneho použitia, že výroba TSV podlieha auditom koncepcie, certifikácie, výrobkov, podniku a zariadení, ako aj testovaniu odberom vzoriek, aby boli splnené prísne požiadavky klientely, pričom TSV sa v praxi vykonávajú na mieru podľa požiadaviek každého zákazníka, že výroba TSV si vyžaduje špecializované vybavenie a odborné znalosti, ako aj osobitné školenie, ktoré ide nad rámec jednoduchej montážnej činnosti a ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na osobitné využívanie TSV, a že zoznam závažných chýb, v dôsledku ktorých sa TSV stali pre zákazníkov nepoužiteľnými, svedčí o zložitosti ich procesu výroby.

120

Podľa žalobkyne sa tak Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení 79 napadnutého vykonávacieho nariadenia vymedzila výrobný postup TSV v Maroku a s ním súvisiace činnosti ako kompletizačnú činnosť spadajúcu pod montážne činnosti v zmysle článku 13 základného antidumpingového nariadenia. Žalobkyňa sa domnieva, že hoci si tieto dva pojmy netreba zamieňať, uvedený výrobný proces nepredstavuje ani montážnu činnosť, ani kompletizačnú činnosť.

Po tretie podľa žalobkyne za predpokladu, že by sa článok 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia uplatňoval na kompletizačné činnosti, Komisia v napadnutom vykonávacom nariadení nesprávne konštatovala, že činnosti, ktoré vykonávala, predstavovali kompletizačné činnosti, teda činnosti, ktorých cieľom je dokončenie niečoho. Zdôrazňuje, že sa neuspokojuje s dokončením premeny prameňov na TSV. Naopak tvrdí, že z prameňov vytvára úplne nový výrobok, ktorého fyzikálne a technické vlastnosti, konečné použitie a tarifné triedy sú odlišné. Konkrétne jej postup výroby TSV v Maroku možno porovnať s podobným, ale jednoduchším postupom výroby bavlnených tkanív z bavlnených vlákien. Pramene sú totiž šité a pletené rovnakým spôsobom ako bavlnené vlákna na výrobu bavlnených tkanív. Keďže tieto tkaniny nie sú jednoduchými „kompletizovanými“ bavlnenými vláknami, TSV nie sú iba jednoduchými „kompletizovanými“ prameňmi, ale sú výsledkom komplexného výrobného procesu, ktorý si vyžaduje špecializované vybavenie a odborné znalosti. Okrem toho úplne odlišnú povahu „prameňov“ a „TSV“ uznalo tak výrobné odvetvie Únie v antidumpingovej sťažnosti podanej v roku 2019 týkajúcej sa dovozu TSV s pôvodom v Číne a Egypte, ako aj samotná Komisia prostredníctvom zavedenia opatrení na ochranu obchodu voči prameňom a TSV.

124

Komisia, rovnako ako vedľajší účastník konania, ktorý ju podporuje v konaní, spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

125

128

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 1 štvrtého pododseku základného antidumpingového nariadenia „prax, postup alebo činnosť uvedené v treťom pododseku [a ktoré môžu predstavovať obchádzanie] okrem iného zahŕňajú tiež… skladanie súčastí prostredníctvom montáže v Únii alebo tretej krajine za okolností uvedených v odseku 2“.

129

V súlade s článkom 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia „montážna činnosť v Únii alebo v tretej krajine sa považuje za obchádzanie platných opatrení, ak príslušné diely tvoria 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku, za žiadnych okolností sa však nebude považovať za obchádzanie, ak hodnota pridaná k dielom privezeným počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti presahuje 25 % výrobných nákladov“.

130

V prejednávanej veci treba overiť, či sa má pojem „montážna činnosť“, ako to navrhujú Komisia a vedľajší účastník konania na jej podporu, vykladať naširoko, ktorý môže zahŕňať „kompletizačné činnosti“, alebo, ako navrhuje žalobkyňa, byť predmetom reštriktívneho výkladu, podľa ktorého tieto posledné uvedené činnosti nespadajú pod pojem „montážna činnosť“.

134

Pojem „kompletizácia“, ktorý je, ako bolo potvrdené na pojednávaní, autonómnym pojmom, ktorý je vlastný právnej úprave Únie zameranej proti obchádzaniu, sa však nachádza v článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia, podľa ktorého je existencia obchádzania vylúčená, „ak sa hodnota, ktorá je pridaná privezeným dielom počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti, je vyššia než 25 % výrobných nákladov“. Okrem toho treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že žiadne iné ustanovenie základného antidumpingového nariadenia neodkazuje na kompletizačné činnosti.

135

Odkaz na kompletizáciu v rámci článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia, teda v rámci časti tohto ustanovenia, ktorá spresňuje podmienky, za ktorých sa montážna činnosť považuje za obchádzanie platných opatrení, svedčí v prospech tvrdenia Komisie, podľa ktorého kompletizačné činnosti patria do pôsobnosti článku 13 ods. 2 uvedeného nariadenia. Kompletizačné činnosti totiž možno vykladať tak, že sú odvodené od montážnych činností.

136

Na jednej strane je tento výklad v súlade s cieľom, ktorý sleduje právna úprava Únie v oblasti obchádzania, a to zabezpečiť účinnosť antisubvenčných opatrení prijatých Úniou a zabrániť tomu, aby sa tieto opatrenia obchádzali (pozri bod 42 vyššie). Na druhej strane je podporený okolnosťou, podľa ktorej, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, normotvorca mal v úmysle ponechať inštitúciám Únie širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu obchádzanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, Simon, Evers & Co., C‑21/13 , EU:C:2014:2154 , bod 48 ).

140

Žalobkyňa spochybňuje túto kvalifikáciu. V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 122 vyššie, tvrdí, že proces výroby TSV v Maroku a s ním súvisiace činnosti idú ďaleko nad rámec jednoduchého skladania dielov (alebo montáž) a kompletizačných činností. Predovšetkým zdôrazňuje, že nejde len o doplnenie premeny prameňov na TSV, ale vytvára úplne nový výrobok, ktorého fyzikálne a technické vlastnosti, konečné použitie a tarifné triedy sú odlišné. Ďalej tvrdí, že TSV nie sú len „kompletizované“ pramene, ale sú výsledkom zložitého výrobného postupu, ktorý sa skladá z viacerých fáz a vyžaduje si špecializované vybavenie a odborné znalosti, ako aj osobitnú odbornú prípravu. Napokon TSV, ktorých zoznam závažných chýb, ktoré ich robia nepoužiteľnými, potvrdzuje zložitosť výrobného procesu, sa vyrábajú na mieru v závislosti od požiadaviek každého zákazníka.

141

Na úvod treba uviesť, že základné antidumpingové nariadenie nestanovuje všeobecné kritérium založené na neexistencii zložitosti vlastnej každému procesu na to, aby montážna činnosť mohla predstavovať obchádzanie, ako je uvedené v článku 13 ods. 1 treťom pododseku tohto nariadenia. Okolnosti, za ktorých sa montážna činnosť v Únii alebo v tretej krajine považuje za obchádzanie platných opatrení, sú opísané v odseku 2 uvedeného článku, ktorý odkazuje na podiel použitých dielov z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, a na hodnotu, ktorá je k týmto dielom pridaná príslušnou činnosťou.

142

O tretej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení, porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia, ako aj na porušení práva na riadnu správu vecí verejných a zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania pri posudzovaní hranice pridanej hodnoty montážnych činností

145

Na podporu tejto časti štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza v podstate tri výhrady.

146

V rámci prvej výhrady žalobkyňa tvrdí, že napadnuté vykonávacie nariadenie je založené na zjavne nesprávnych posúdeniach a porušuje článok 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia v rozsahu, v akom v rámci posúdenia hranice hodnoty pridanej k privezeným dielom v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia upravuje jej fixné náklady, najmä odpisové náklady a náklady na prenájom podľa miery využitia kapacity.

147

V rámci repliky žalobkyňa spochybňuje aj výklad pojmu „pridaná hodnota“, ktorý navrhuje Komisia vzhľadom na kontext a účel článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia. V prvom rade tvrdí, že uvedený pojem patrí do kontextu pojmu výrobné „náklady“, ktorý sa nachádza v tej istej vete uvedeného ustanovenia. Keďže tento posledný uvedený pojem je definovaný v článku 2 tohto nariadenia, odkaz na náklady v kontexte článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia znamená, že pojmy „pridaná hodnota“ a „vynaložené náklady“ sú totožné a že úprava „vynaložených nákladov“ z dôvodu pridanej hodnoty sa môže vykonať len na základe článku 2 ods. 5 uvedeného nariadenia. Podľa žalobkyne však tento článok nestanovuje úpravu, ak sú náklady vypočítané na základe účtovných dokumentov vyhotovených v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami, ktoré primerane zohľadňujú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku, aj keď sa tieto náklady vzhľadom na skutočnú mieru využitia kapacity javia ako nízke alebo vysoké. Rovnaký zákaz platí aj pre pridanú hodnotu, ktorá patrí do kontextu nákladov.

150

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia z nesprávnych dôvodov zamietla tri rôzne metódy výpočtu pridanej hodnoty, ktoré navrhla. Konkrétne zamietnutie prvej metódy z dôvodov uvedených v odôvodnení 86 napadnutého vykonávacieho nariadenia spočíva na zjavne nesprávnom posúdení. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že vysvetlila, prečo marec nebol pôvodne uvedený ako prvý mesiac výroby. Komisia tak nedisponovala dôkazmi, ktorými by spochybnila predložené údaje. Pokiaľ ide o druhú a tretiu metódu, žalobkyňa tvrdí, že miera využitia kapacity [ dôverné ] použitá Komisiou bola stanovená na základe jej celkovej kapacity, pričom sa zohľadnili všetky stroje na TSV, a najmä tie, ktoré neboli v prevádzke počas celého roka 2020. Podľa nej je preto táto miera v skutočnosti menej reprezentatívna, pokiaľ ide o mieru využitia kapacity za celý rok 2020. Tvrdí teda, že Komisia nemohla odmietnuť riešenia, ktoré navrhla, z dôvodu, že tieto riešenia neboli reprezentatívne pre mieru využitia kapacity za celý rok 2020 bez toho, aby spochybnila svoju vlastnú metódu.

153

V druhej výhrade žalobkyňa uvádza, že úprava fixných nákladov, aby odrážala využitie kapacity s použitím [ dôverné ] odpisových nákladov a nákladov na prenájom pre „závod – fáza 1“, je diskriminačná. Komisii v podstate vytýka, že diskriminovala žalobkyňu a výrobné odvetvie Únie tým, že pri výpočte cieľovej ceny v pôvodnom prešetrovaní neupravila výrobné náklady tohto výrobného odvetvia, hoci uvedené výrobné odvetvie poukázalo na nízke využitie kapacity počas obdobia prešetrovania.

154

Treťou výhradou žalobkyňa tvrdí, že napadnuté vykonávacie nariadenie porušuje jej právo na riadnu správu vecí verejných tým, že starostlivo a nestranne neskúma všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci a upravuje náklady bez toho, aby zohľadnilo vysvetlenia, ktoré predložila, pokiaľ ide o používanie strojov a náklady na prenájom.

158

Pred začatím skúmania troch výhrad uvedených žalobkyňou na podporu tejto časti treba pripomenúť relevantné odôvodnenia napadnutého vykonávacieho nariadenia.

1) O výpočte pridanej hodnoty v napadnutom vykonávacom nariadení

159

V odôvodnení 80 napadnutého vykonávacieho nariadenia Komisia pripomenula, že podľa žalobkyne „jej náklady na pridanú hodnotu prevyšujú hranicu 25 %“. V tejto súvislosti spresnila, že „dve hlavné nákladové položky [žalobkyne] pri výpočte pridanej hodnoty boli odpisové náklady a náklady na prenájom, ktoré boli súčasťou finančných údajov za vykazované obdobie, ktoré [žalobkyňa] predložila vo svojom formulári žiadosti o oslobodenie“.

i) O odpisových nákladoch

„Konkrétne použitie 300 dní ako prvku na výpočet odpisových nákladov môže byť prijateľné podľa medzinárodných účtovných štandardov, ale v rámci výpočtu pridanej hodnoty, ktorý vykonala [žalobkyňa], to viedlo k nadhodnoteniu vypočítanej sumy odpisov, a to z rôznych dôvodov. Po prvé,… využitie kapacity (skutočná výroba v kg vydelená skutočnou výrobnou kapacitou v kg) strojov na textílie zo sklenených vlákien bolo v roku 2020 nízke. Vzhľadom na nízke využitie výrobnej kapacity sa skonštatovalo, že vykázané odpisové náklady boli nadhodnotené. Po druhé, štyri zo strojov na textílie zo sklenených vlákien boli odoslané loďou až v novembri 2019 zo Šanghaja do Tangeru a nemohli byť v roku 2020 v prevádzke 300 dní, keď sa zohľadní čas trvania prepravy medzi Šanghajom a Tangerom, ako aj obdobie potrebné na vyloženie, inštaláciu a testovanie každého z týchto štyroch strojov na textílie zo sklenených vlákien. Po tretie, [žalobkyňa] vo svojom formulári žiadosti o oslobodenie uviedla, že výroba sa začala až v apríli 2020. Ak by to bola pravda, celkový čas prevádzky každého z nainštalovaných strojov na textílie zo sklenených vlákien by mohol byť maximálne 270 dní (od apríla 2020 do decembra 2020), a to bez zohľadnenia akéhokoľvek času mimo prevádzky spôsobeného zastavením prevádzky v dôsledku požadovanej údržby, dní voľna a sviatkov. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že odpisové náklady, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte nákladov na pridanú hodnotu, by mali byť podstatne nižšie ako odpisové náklady vypočítané [žalobkyňou].“

163

Z odôvodnení 85 a 86 napadnutého vykonávacieho nariadenia vyplýva, že Komisia tiež odmietla použitie troch alternatívnych metód uvedených nižšie, navrhnutých skupinou PGTEX, a to:

164

Konkrétne v odôvodnení 86 napadnutého vykonávacieho nariadenia sa uvádza:

–

„[Žalobkyňa] neuviedla v prílohe 7.2 k listu z 12. októbra 2021 mesiac marec 2020 ako mesiac výroby. [Žalobkyňa] uviedla prvýkrát 12. októbra 2021, že v marci 2020 existovala výroba, ale že táto výroba z marca 2020 bola zaúčtovaná len v údajoch o výrobe za mesiac apríl 2020. Znamená to, že Komisia nemohla vylúčiť ďalšie chyby a/alebo oneskorenia pri zaúčtovaní mesačnej výroby….

–

Použitie údajov o nákladoch len za december 2020 sa takisto nemohlo prijať, keďže miera využitia kapacity za mesiac december 2020 nebola reprezentatívna pre mieru využitia kapacity za celý rok 2020[.]

Pokiaľ ide o náklady na prenájom, Komisia v odôvodnení 91 napadnutého vykonávacieho nariadenia konštatovala:

„[Žalobkyňa] neposkytla vo svojej odpovedi vo formulári žiadosti o oslobodenie svoje nájomné zmluvy, a to napriek značným nákladom na prenájom, ktoré vynaložila v roku 2020…. Vo svojom formulári žiadosti o oslobodenie informovala Komisiu, že všetky svoje stroje na textílie zo sklenených vlákien nainštalovala na jednom mieste (závod – fáza 1). Pôvodne uviedla, že si prenajala iba tento jeden závod, keďže uviedla, že ‚má len jednu výrobnú prevádzku‘, a to napriek otázke vo formulári žiadosti o oslobodenie, aby poskytla adresy všetkých svojich výrobných prevádzok. Potom však [žalobkyňa] poskytla dve nájomné zmluvy [vo svojej odpovedi] na… upozornenie… na nedostatky, v ktorom uviedla, že si počas vykazovaného obdobia prenajímala dva samostatné priestory od dvoch rôznych vlastníkov nehnuteľností. Keďže spoločnosť [žalobkyňa] predtým vo svojom formulári žiadosti o oslobodenie tvrdila, že stroje na textílie zo sklenených vlákien, ktoré boli v prevádzke počas roku 2020, boli nainštalované iba v jednom z týchto dvoch prenajatých závodov, sumy za prenájom, ktoré sa v roku 2020 vynaložili za druhý závod (závod – fáza 2), by sa mali vylúčiť z nákladov na prenájom a nákladov na pridanú hodnotu. Komisia okrem toho nemohla vo svojom výpočte nákladov na pridanú hodnotu z dôvodu nízkeho využitia kapacity uznať ani celkové náklady na prenájom závodu – fáza 1, keďže sa úplne nevyužíval v dôsledku skutočnosti, že stroje na textílie zo sklenených vlákien nevyrábali v prvom štvrťroku 2020 a neboli prevádzkované na plnú kapacitu počas ďalších štvrťrokov roka 2020. Komisia z uvedených dôvodov neuznala celkové náklady na prenájom tak, ako boli vykázané.“

V odôvodnení 94 napadnutého vykonávacieho nariadenia preto Komisia dospela k záveru, že „úpravou vykazovaných odpisových nákladov a nákladov na prenájom, pričom sa zohľadnili problémy vysvetlené v predchádzajúcom texte, sa zistilo, že takto stanovená priemerná pridaná hodnota bola počas vykazovaného obdobia pod 25 % hranicou stanovenou v článku 13 ods. 2 písm. b) základného [antidumpingového] nariadenia“ a že „sa zistilo“, že „ďalšie nákladové položky, ale neboli upravené, pretože takéto úpravy by mali viesť len k ešte nižšiemu percentuálnemu podielu pridanej hodnoty“.

2) O prvej výhrade založenej na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia

170

Táto výhrada v podstate nastoľuje úvodnú otázku, ako sa má určiť pridaná hodnota v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia a či Komisia na účely svojho určenia musí zohľadniť náklady tak, ako sú účtované podnikom vykonávajúcim montážne alebo kompletizačné činnosti, alebo či ich môže upraviť s prihliadnutím na skutočnú výrobnú kapacitu podniku.

171

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že základné antidumpingové nariadenie neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „pridaná hodnota“.

175

Skutočnosť, podľa ktorej sa pojem „náklady“ nachádza v tej istej vete článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia ako pojem „pridaná hodnota“, pritom nestačí na vyvodenie záveru, že pojem „pridaná hodnota“ a pojem „vynaložené náklady“ sú totožné, ako tvrdí žalobkyňa, a že výrobné náklady, ktoré sa majú zohľadniť na účely výpočtu „pridanej hodnoty“ v zmysle uvedeného ustanovenia, možno upraviť len z uvedených dôvodov a len na základe podmienok stanovených v článku 2 ods. 5 toho istého nariadenia.

176

Na jednej strane sa totiž zdá, že výklad navrhovaný žalobkyňou nezohľadňuje skutočnosť, že hoci Únia chcela článkom 2 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia vykonať osobitné záväzky obsiahnuté v článku 2.2.1.1 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103 ; Mim. vyd. 11/021, s. 189) (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2013, Acron/Rada, T‑118/10 , neuverejnený, EU:T:2013:67 , bod 66 ), právna úprava Únie v oblasti obchádzania nachádzajúca sa v článku 13 tohto nariadenia naopak nemá svoj základ v uvedenej dohode, takže ju treba považovať za osobitný regulačný rámec v práve Únie.

177

Výklad článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia s prihliadnutím na iné ustanovenia toho istého nariadenia, akým je článok 2 ods. 5 tohto nariadenia, ktorý predstavuje prebratie osobitných povinností nachádzajúcich sa v dohode o uplatňovaní článku VI dohody GATT do práva Únie, tak musí mať iné odôvodnenie než to, ktoré je založené len na okolnosti, podľa ktorej pojem „výrobné náklady“ sa objavuje v rámci tej istej vety ako výraz „pridaná hodnota“.

181

Ako žalobkyňa spresnila na pojednávaní, Komisii vytýka, že upravila odpisové náklady a náklady na prenájom, ktoré jej zaslala, pričom uplatnila mieru využitia kapacity [ dôverné ] za celý rok 2020.

182

Podľa žalobkyne, ak by cieľom úpravy odpisových nákladov a nákladov na prenájom, vykonanej Komisiou bolo odrážať skutočné používanie strojov na TSV, táto miera nezodpovedá tomuto účelu, keďže bola určená na základe maximálnej teoretickej kapacity všetkých strojov na TSV žalobkyne, vrátane tých, ktoré neboli v prevádzke. Žalobkyňa sa preto domnieva, že ak by Komisia chcela upraviť náklady, mala zohľadniť iné metódy výpočtu odpisových nákladov než tie, ktoré jej zaslala, a najmä prvú z týchto metód, v ktorej v podstate navrhuje upraviť náklady s prihliadnutím na počet mesiacov referenčného obdobia, počas ktorého bol každý stroj na TSV skutočne v prevádzke.

183

V tejto súvislosti v prvom rade treba zdôrazniť, ako bolo pripomenuté v bode 54 vyššie, že podľa judikatúry v oblasti spoločnej obchodnej politiky a najmä v oblasti ochranných obchodných opatrení, inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, to sa musí obmedziť na overenie dodržania príslušných procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci.

186

Keďže Komisia usúdila, že odpisové náklady a náklady na prenájom, ako ich vykázala žalobkyňa, nemohli vierohodne odrážať pridanú hodnotu privezených dielov, uvedené náklady upravila. Na tieto účely uplatnila mieru využitia kapacity, tak ako ju uviedla žalobkyňa a žalobkyňa ju nespochybnila (pozri odôvodnenia 84 a 86 napadnutého vykonávacieho nariadenia).

187

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa a ako správne uvádza Komisia, vzhľadom na to, že tak odpisové náklady vypočítané žalobkyňou na základe maximálnej teoretickej kapacity, ako aj využitie kapacity boli ňou vypočítané na základe rovnakého počtu strojov na TSV, ako keby tieto stroje boli v prevádzke počas celého referenčného obdobia, uplatnenie jedného na úpravu druhého nie je skutkovým omylom.

188

Okrem toho tri iné metódy výpočtu pridanej hodnoty, ktoré žalobkyňa navrhla Komisii, neumožnili lepšie odzrkadliť pridanú hodnotu privezených dielov.

192

Pokiaľ ide o druhú metódu výpočtu pridanej hodnoty, podľa ktorej sa majú použiť údaje týkajúce sa nákladov za december 2020, a tretiu metódu, ktorá spočíva v použití údajov týkajúcich sa nákladov za obdobie od júla do decembra 2020, treba uviesť, že vzhľadom na to, že Komisia jasne uviedla, že prešetrovanie sa týkalo celého kalendárneho roka 2020, vymedzeného ako referenčné obdobie, vychádzať z jedného mesiaca (a to decembra) alebo z obdobia šiestich mesiacov (a to obdobia od júla do decembra 2020), nie je reprezentatívna pre operácie uskutočnené v priebehu dvanástich mesiacov roku 2020 a neumožňuje odstrániť medzeru medzi spôsobom výpočtu odpisových nákladov za jeden alebo šesť mesiacov na základe maximálnej teoretickej kapacity a skutočnou prevádzkou strojov, a to hodnotou pridanou privezeným dielom.

193

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia ani neporušila článok 13 základného antidumpingového nariadenia, keď upravila odpisové náklady vypočítané žalobkyňou, pričom zohľadnila mieru skutočného využitia kapacity počas referenčného obdobia a odmietla tri iné metódy výpočtu pridanej hodnoty navrhnuté žalobkyňou.

194

Tento záver nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne založeným na skutočnosti, že neexistoval dôvod na vylúčenie nákladov na prenájom pre „závod – fáza 2“ z nákladov na prenájom posudzovaných na účely výpočtu pridanej hodnoty (pozri bod 151 vyššie). Treba totiž uviesť, že ako vyplýva z odôvodnenia 93 napadnutého vykonávacieho nariadenia (pozri bod 168 vyššie), všetky stroje na TSV, ktoré fungovali v roku 2020, sa nachádzali v „závode – fáza 1“ a ako žalobkyňa pripustila na pojednávaní, stroje na TSV boli nainštalované v „závode – fáza 2“ až po roku 2020.

198

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba túto výhradu zamietnuť.

3) O druhej výhrade založenej na porušení zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania

199

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že úprava fixných nákladov, ktorú vykonala Komisia s cieľom zohľadniť využitie kapacity s použitím [ dôverné ] odpisových nákladov a nákladov na prenájom pre „závod – fáza 1“, je diskriminačná v porovnaní s tým, čo Komisia urobila v antisubvenčnom prešetrovaní pri výpočte rozpätia ujmy pre výrobné odvetvie Únie (pozri bod 153 vyššie).

200

V tejto súvislosti treba uviesť, že zohľadnenie výrobných nákladov pri výpočte rozpätia ujmy výrobného odvetvia Únie v dôsledku subvencovaných dovozov a zohľadnenie výrobných nákladov na účely výpočtu hodnoty privezených dielov počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia, pokiaľ ide o základné antidumpingové nariadenie, či ide o obchádzanie antisubvenčných opatrení, pôsobia v inom kontexte a na iné účely, takže na dostatočné odôvodnenie tejto výhrady mala žalobkyňa vysvetliť, ako mohla Komisia tým, že tieto náklady zohľadnila iným spôsobom, porušiť zásady zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania. Žalobkyňa však tým, že sa v podstate obmedzila na tvrdenie, že v antisubvenčnom prešetrovaní nie je odôvodnené rozdielne pochopiť situáciu výrobného odvetvia Únie a jeho vlastnú situáciu v prešetrovaní obchádzania, a že náklady uvedené v základnom antidumpingovom nariadení sú nákladmi, ktoré možno vymedziť len jednotne, neposkytla v tejto súvislosti dostatočné vysvetlenia.

203

Preto je potrebné tento žalobný dôvod zamietnuť.

4) O tretej výhrade založenej na porušení práva na riadnu správu vecí verejných

204

Pokiaľ ide o túto výhradu, z analýzy ostatných výhrad v bodoch 170 až 203 vyššie vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia starostlivo a nestranne preskúmala všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci a pristúpila k úprave nákladov, pričom zohľadnila vysvetlenia, ktoré žalobkyňa predložila v súvislosti s používaním strojov a nákladmi na prenájom.

4.

O dôvodnosti piateho žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, že v prípade TSV vyvážaných z Maroka do Únie sa naďalej uplatňujú subvencie poskytnuté čínskym výrobcom TSV

207

Žalobkyňa v podstate spochybňuje tvrdenia Komisie uvedené v odôvodneniach 102 až 105 napadnutého vykonávacieho nariadenia, ktorých cieľom je posúdiť štvrtú podmienku potrebnú na preukázanie existencie obchádzania (pozri bod 50 vyššie), a to podmienky, na základe ktorej, a to či v súlade s článkom 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia „dovážaný podobný výrobok [alebo] jeho diely sú stále zvýhodňované subvenciou“.

208

Na tento účel žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že vykonávacie nariadenie 2020/776 uvedené Komisiou v odôvodnení 102 napadnutého vykonávacieho nariadenia sa netýka subvencovania prameňov a vlákien, tak ako jej ich dodala PGTEX China, ale subvencovania TSV, teda iného výrobku. Závery vykonané vo vykonávacom nariadení 2020/776 sú teda platné len v rozsahu, v akom sa týkajú TSV, a nie v rozsahu, v akom sa týkajú prameňov a vlákien. V tomto prípade nešlo o „subvenciu“, ktorú by mohla na ňu previesť PGTEX China.

212

Žalobkyňa napokon tvrdí, že tvrdenie, podľa ktorého jej PGTEX China „fakturovala nižšie ceny v porovnaní s inými zákazníkmi počas obdobia prešetrovania“, nie je potvrdené skutkovými okolnosťami prešetrovania obchádzania. Tvrdenie, že každý prevod sa mohol uskutočniť inými prostriedkami, ako je úroveň cien surovín, napríklad prostredníctvom výberu poplatkov za riadenie, nie je podložené. Tvrdenia Komisie sú preto len teoretické.

213

Komisia, rovnako ako vedľajší účastník konania, ktorý ju podporuje v konaní, spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

214

Na úvod treba pripomenúť, že v odôvodneniach 102 až 105 napadnutého vykonávacieho nariadenia Komisia uviedla:

216

Okrem toho v odôvodnení 107 napadnutého vykonávacieho nariadenia Komisia spochybnila tvrdenia skupiny PGTEX, podľa ktorých „neexistujú žiadne dôkazy o tom, že dovoz textílií zo sklenených vlákien z Maroka je stále zvýhodňovaný subvenciami, ktoré sa poskytli čínskym výrobcom textílií zo sklenených vlákien“.

217

V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 108 napadnutého vykonávacieho nariadenia spresňuje:

„Po prvé, aj keď sa… antisubvenčné prešetrovanie týkalo v prvom rade subvencovania textílií zo sklenených vlákien, skupina PGTEX počas takéhoto prešetrovania plne spolupracovala. V tejto súvislosti… antisubvenčné prešetrovanie ukázalo, že tak spoločnosť CPIC, ako aj spoločnosť PGTEX China, ktoré sú prepojené so [žalobkyňou], dostali subvencie od čínskej vlády. Po druhé, ako sa už uviedlo v odôvodnení 33 [napadnutého vykonávacieho nariadenia], článok 23 ods. 3 základného [antisubvenčného] nariadenia sa vzťahuje aj na iné praktiky obchádzania, ktoré nie sú výslovne uvedené v predmetnom článku, ako sú napríklad montážne činnosti. Po tretie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 105 [uvedeného vykonávacieho nariadenia], z právneho hľadiska možno predpokladať prenesenie subvencií medzi prepojenými stranami, najmä keď prepojená odberateľská spoločnosť montovala a vyvážala hotový výrobok do Únie. K preneseniu na prepojené spoločnosti môže navyše dôjsť mnohými spôsobmi (napríklad účtovaním určitých poplatkov za riadenie) a nemusí byť nevyhnutne obmedzené na cenovú hladinu vstupného materiálu účtovanú zákazníkom. V každom prípade sa porovnaním cien prameňov a priadzí zo sklenených vlákien na základe jej vyplneného dotazníka ukázalo, že počas obdobia prešetrovania spoločnosť PGTEX China účtovala [žalobkyňa] nižšie ceny ako ostatným zákazníkom.“

Žalobkyňa nespochybňuje ani tvrdenie Komisie, podľa ktorého boli zistenia vo vykonávacom nariadení 2020/776 týkajúce sa subvencovania TSV použité vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/328 z 24. februára 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ L 65, 2021, s. 1 ). V tomto nariadení však Komisia konkrétne konštatovala zachovanie subvencovania, pokiaľ ide o všetkých vyvážajúcich výrobcov prameňov zo sklenených vláken, vrátane prepojených podnikov žalobkyne v Číne. Z odôvodnenia 43 vykonávacieho nariadenia 2021/328 totiž vyplýva, že „Komisia však, pokiaľ ide o výhodu, bola schopná zohľadniť zistenia z [vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/776] týkajúceho sa textílií zo sklenených vlákien a dospela k záveru, že tieto zistenia boli počas obdobia revízneho prešetrovania uplatniteľné na čínskych vyvážajúcich výrobcov [nekonečného skleneného vlákna]“. Konkrétne v tejto súvislosti v odôvodnení 44 toho istého vykonávacieho nariadenia Komisia spresnila, že „žiadna z prešetrovaných subvenčných praktík nebola priamo spojená s výrobou alebo vývozom textílií zo sklenených vlákien, ale boli skôr subvenciami, ktoré zvýhodňovali celú spoločnosť alebo skupinu čínskych spoločností, ktorá vyrába aj [nekonečné sklenené vlákna]“ a že „Komisia preto pri prešetrovaní týkajúcom sa textílií zo sklenených vlákien najprv určila výhodu, ktorú získal vyvážajúci výrobca, a potom ju rozdelila podľa celkového obratu za všetky výrobky, ktoré predáva vyvážajúci výrobca, vrátane [nekonečného skleneného vlákna]“.

224

Pokiaľ ide o tretiu výhradu, treba poznamenať, že v odôvodnení 105 napadnutého vykonávacieho nariadenia Komisia dospela k záveru, že „prenesenie subvencií medzi prepojenými stranami,… najmä keď prepojená odberateľská spoločnosť montovala a vyvážala hotový výrobok do Únie“.

225

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v napadnutom vykonávacom nariadení Komisia zakladá predmetnú právnu domnienku najmä na bode 146 správy odvolacieho orgánu WTO. Ako však konštatoval Všeobecný súd, z uvedeného bodu vyplýva, že vyšetrovací orgán musí preukázať, že výhoda vyplývajúca z finančného príspevku priamo výrobcom suroviny sa aspoň čiastočne prevedie na výrobcov spracovaného výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, ak výrobcovia surovín a následní spracovatelia vykonávajú svoju činnosť v súlade s princípom nezávislého vzťahu (rozsudok z 1. marca 2023, Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia, T‑480/20 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:90 , bod 56 ). Komisia z toho vyvodila, že v prípade prepojených spoločností možno poskytnutie subvencií oprávnene predpokladať, najmä ak nadväzujúca spoločnosť zmontuje konečný výrobok a vyváža ho do Únie.

226

S cieľom spochybniť tento záver žalobkyňa na jednej strane v podstate tvrdí, že v prejednávanej veci chýba dôkaz o tom, že surovina TSV, teda pramene zo sklenených vláken, bola subvencovaná, takže prevod takejto subvencie nemožno legálne predpokladať. Na druhej strane tvrdí, že preukázala, že jej nákupy od spoločnosti PGTEX China, ako aj jej nákupy od spoločnosti CPIC sa uskutočnili za nezávislých trhových podmienok.

230

Vzhľadom na vyššie uvedené teda žalobkyňa nemôže Komisii vytýkať, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo že porušila článok 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia, keď sa domnievala, že na TSV vyvážané z Maroka do Únie sa naďalej vzťahovali subvencie poskytnuté čínskym výrobcom TSV.

231

Piaty žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.

C. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, porušení práva na obranu a práva na riadnu správu vecí verejných, zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 28 ods. 1 a 3 základného antisubvenčného nariadenia, pokiaľ ide o použitie dostupných skutočností

232

Okrem toho žalobkyňa v replike tvrdí, že odôvodnenia, ktoré Komisia uviedla vo vyjadrení k žalobe s cieľom vysvetliť prístup sledovaný v napadnutom vykonávacom nariadení, sú nové, a teda neprípustné, keďže nie sú uvedené v tomto vykonávacom nariadení.

236

V rámci druhej výhrady žalobkyňa tvrdí, že nemohla pochopiť dôvody, pre ktoré sa Komisia rozhodla uplatniť dostupné skutočnosti, a nemala možnosť skutočne predložiť pripomienky v tejto súvislosti, takže napadnuté vykonávacie nariadenie porušuje jej právo na obranu.

237

Treťou výhradou žalobkyňa tvrdí, že napadnuté vykonávacie nariadenie porušuje právo na riadnu správu vecí verejných, keďže ukladá príslušnej inštitúcii povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti daného prípadu. Podľa nej Komisia v tomto vykonávacom nariadení nezohľadnila informácie oznámené v jej odpovedi na list týkajúci sa článku 28 a v jej pripomienkach k VID.

238

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že napadnuté vykonávacie nariadenie porušuje článok 28 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia, keďže Komisia sa rozhodla uplatniť dostupné skutočnosti len z dôvodu, že informácie, ktoré poskytla, nie sú najlepšie. Spresňuje, že aj keby sa tieto informácie nemali považovať za „najlepšie“, nepredstavovalo by to dostatočný dôvod na ich uplatnenie. Dodáva, že Komisia tým, že sa rozhodla uplatniť článok 28 ods. 1 uvedeného nariadenia, vylúčila časť skutočností týkajúcich sa výrobných nákladov, ktoré oznámila, a použila dostupné skutočnosti týkajúce sa najmä dátumu začatia výroby, zatiaľ čo v prípade pochybností týkajúcich sa len spoľahlivosti oznámených skutočností mala Komisia uplatniť článok 28 ods. 3 tohto nariadenia, a teda prijať tieto skutočnosti.

242

Komisia, rovnako ako vedľajší účastník konania, ktorý ju podporuje v konaní, sa domnieva, že tento žalobný dôvod je neúčinný v celom rozsahu a v každom prípade nedôvodný.

243

Na podporu neúčinnosti druhého žalobného dôvodu Komisia uvádza, že počas prešetrovania obchádzania začala konanie podľa článku 28 základného antisubvenčného nariadenia z dôvodu, že informácie uvedené v odôvodnení 38 napadnutého vykonávacieho nariadenia mohli viesť k domnienke o existencii prekládky, ale že vzhľadom na neúplnú a protichodnú povahu informácií poskytnutých žalobkyňou nakoniec vylúčila možnosť preukázať existenciu takejto prekládky a zamerala sa na dôkaz o montáži alebo kompletizácii. Spresňuje, že na účely tohto dôkazu nepoužila údaje dostupné na základe článku 28 základného antisubvenčného nariadenia s výnimkou niektorých štatistických údajov získaných z Eurostatu a vlastných údajov žalobkyne, ktoré však žalobkyňa nespochybnila.

247

Okrem toho judikatúra spresnila, že článok 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia sa týkal použitia dostupných skutočností inštitúciami na úkor údajov týkajúcich sa jednej alebo viacerých zainteresovaných strán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2015, VTZ a i./Rada, T‑432/12 , neuverejnený, EU:T:2015:248 , bod 35 a citovanú judikatúru).

248

V prejednávanej veci odôvodnenie 38 napadnutého vykonávacieho nariadenia uvádza:

„[Podľa Komisie] vyplnené dotazníky [žalobkyne] a jej dvoch čínskych prepojených spoločností… vrátane odpovede na [písomné upozornenie na nedostatky] boli nedostatočné z týchto dôvodov:

–

v odpovedi na [písomné upozornenie] na nedostatky sa okrem toho neposkytlo žiadne uspokojivé vysvetlenie dôvodov výrazného zvýšenia objemu výroby v júli 2020, ktorý bol približne [ dôverné ] väčší ako objem výroby v predchádzajúcom mesiaci – júni 2020, a to napriek viac‑menej rovnakej úrovni spotreby elektriny v oboch mesiacoch,

–

spoločnosť PGTEX China neposkytla požadované informácie zo systému [GTS] týkajúce sa jej nákupov od spoločnosti CPIC a jej predajov [žalobkyni].“

249

V dôsledku toho, ako vyplýva z odôvodnenia 39 napadnutého vykonávacieho nariadenia, v súlade s článkom 28 ods. 4 základného antisubvenčného nariadenia Komisia 5. októbra 2021 informovala skupinu PGTEX, že neúplný zoznam prvkov opísaných v odôvodnení 38 uvedeného vykonávacieho nariadenia by mohol viesť k uplatneniu uvedeného článku 28 a k použitiu dostupných skutočností. Komisia tiež vyzvala uvedenú skupinu, aby predložila pripomienky k možnému uplatneniu tohto článku.

250

Zo spoločného výkladu odôvodnení 38 a 43 napadnutého vykonávacieho nariadenia tak vyplýva, že Komisia použila údaje týkajúce sa dovozu získané z Eurostatu a údaje týkajúce sa objemu vývozu prameňov zo sklenených vláken z Číny a Egypta do Maroka získané z databázy Global Trade Atlas (GTA) na nápravu nedostatku vierohodnosti informácií poskytnutých žalobkyňou, pokiaľ ide o objemy predaja na vývoz do Únie, ktoré sú uvedené v odôvodnení 38 napadnutého vykonávacieho nariadenia. Komisia použila tieto štatistické údaje najmä na určenie, či štruktúra obchodu bola v prejednávanej veci zmenená.

254

Z odôvodnenia 42 napadnutého vykonávacieho nariadenia tiež vyplýva, že údaje poskytnuté skupinou PGTEX neboli ignorované a že Komisia použila údaje týkajúce sa predajov a nákladov, ktoré poskytla uvedená skupina, ako východiskový bod pre svoju analýzu (pozri bod 251 vyššie).

255

V prejednávanej veci žalobkyňa nespochybňuje dostupné skutočnosti použité Komisiou v zmysle článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia. Konkrétne, pokiaľ ide o údaje získané z Eurostatu a z databázy GAT, ktoré Komisia použila na vyvodenie záveru, že došlo k úprave korešpondencie v prejednávanej veci, žalobkyňa vo svojich písomných podaniach neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by malo výslovne spochybniť pravdivosť týchto skutočností. Obmedzuje sa totiž na tvrdenie, že v odôvodnení 86 napadnutého vykonávacieho nariadenia Komisia odmietla marec ako východiskový bod výroby a v dôsledku toho prvú z iných metód výpočtu odpisových nákladov práve na základe tvrdení uvedených v odôvodnení 38 uvedeného vykonávacieho nariadenia.

259

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy musí byť žaloba zamietnutá v celom jej rozsahu.

IV. O trovách

260

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania, a uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi.

261

2.

PGTEX Morocco znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

3.

LM Wind Power A/S a Tech‑Fab Europe eV znášajú svoje vlastné trovy konania.

Porchia

Jaeger

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

II. Návrhy účastníkov konania

III. Právny stav

A. O prvom žalobnom dôvode

1. Úvodné pripomienky

a) O dohode o pridružení

b) O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, že neexistovala iná dostatočne náležitá príčina alebo ekonomické opodstatnenie na zriadenie výrobného podniku žalobkyne v Maroku okrem zavedenia vyrovnávacieho cla

c) O druhej časti založenej na porušení práva na riadnu správu vecí z dôvodu, že Komisia starostlivo a nestranne nepreskúmala všetky relevantné skutočnosti daného prípadu

3. O dôvodnosti štvrtého žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení, porušení práva na riadnu správu vecí verejných a zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania, ako aj na porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia analogicky použila pojem „montážna činnosť“ uvedený v článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia

a) O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia analogicky uplatnila pojem „montážna činnosť“ uvedený v článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia

b) O druhej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení, porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia a porušení práva na riadnu správu vecí verejných, keďže Komisia dospela k záveru, že výrobný proces uplatňovaný žalobkyňou v Maroku predstavuje montážnu činnosť

c) O tretej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení, porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia, ako aj na porušení práva na riadnu správu vecí verejných a zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania pri posudzovaní hranice pridanej hodnoty montážnych činností

d) Návrh

4. O dôvodnosti piateho žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 23 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, že v prípade TSV vyvážaných z Maroka do Únie sa naďalej uplatňujú subvencie poskytnuté čínskym výrobcom TSV

C. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, porušení práva na obranu a práva na riadnu správu vecí verejných, zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 28 ods. 1 a 3 základného antisubvenčného nariadenia, pokiaľ ide o použitie dostupných skutočností

IV. O trovách

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

( ) Skryté dôverné údaje.