T-263/22

62022TJ0263

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 2. októbra 2024 ( *1 )

„Dumping – Dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Číne – Uloženie konečného antidumpingového cla – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Aktívna legitimácia – Združenie zastupujúce vývozcov – Článok 2 ods. 6a nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Výpočet normálnej hodnoty – Voľba vhodnej reprezentatívnej krajiny – Článok 2 ods. 10 nariadenia 2016/1036 – Úpravy – Nespolupráca – Článok 18 nariadenia 2016/1036 – Výpočet dumpingového rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky – Vymedzenie dotknutého výrobku – Ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie – Analýza ujmy po segmentoch – Príčinná súvislosť – Výpočet cenového podhodnotenia a rozpätia ujmy – Makroekonomické ukazovatele – Procesné práva – Dôverné zaobchádzanie“

Vo veci T‑263/22,

China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products (CCCME) so sídlom v Pekingu (Čína) a ďalšie žalobkyne, ktorých názvy sú uvedené v prílohe, ( 1 ) v zastúpení: R. Antonini, E. Monard a B. Maniatis, advokáti,

vedľajší účastník konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory F. Schalin, sudcovia G. Steinfatt a D. Kukovec (spravodajca),

tajomníčka: I. Kurme, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 7. februára 2024,

Na základe podnetu, ktorý 6. novembra 2020 podal vedľajší účastník konania European Industrial Fasteners Institute v mene výrobného odvetvia Európskej únie, Európska komisia začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu spojovacích materiálov s pôvodom v Číne podľa článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21 ; ďalej len „základné nariadenie“).

3

Komisia 21. decembra 2020 uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ C 442, 2020, s. 6 ) podľa článku 5 základného nariadenia.

4

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy a príčinnej súvislosti sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

5

8

Na účely vzorky vyvážajúcich výrobcov Komisia vybrala troch vyvážajúcich výrobcov alebo skupiny vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozu, ktoré bolo možné primerane preskúmať v rámci dostupného času, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia, konkrétne spoločnosti Jiangsu Yongyi Fastener Co., Ltd (ďalej len „Jiangsu“), Ningbo Jinding Fastening Piece Co., Ltd (ďalej len „Ningbo Jinding“) a Wenzhou Junhao Industry Co., Ltd (ďalej len „Wenzhou“). Komisia uviedla, že konkrétne druhy výrobku vyrábané vybratými spoločnosťami nie sú kritériom, keďže všetky spojovacie materiály sa na účely prešetrovania považujú za jeden výrobok.

9

Dotknutým výrobkom sú určité spojovacie materiály zo železa alebo z ocele iné ako z nehrdzavejúcej ocele, t. j. najmä skrutky, svorníky a podložky s pôvodom v Číne.

10

Spojovacie materiály môžu byť štandardné (ďalej len „štandardné spojovacie materiály“) alebo vyrobené podľa návrhu zákazníka (ďalej len „neštandardné spojovacie materiály“). Na základe rovnakých vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem by spojovacie materiály mali preukazovať rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, najmä pokiaľ ide o pevnosť, toleranciu, povrchovú úpravu a náter. Na základe ich základných fyzických a technických vlastností a koncových použití sa všetky spojovacie materiály považovali za jeden výrobok na účely konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia.

14

Napadnutým nariadením Komisia uložila konečné antidumpingové clo rádovo vo výške 22,1 % až 86,5 % na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Číne.

II. Návrhy účastníkov konania

15

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–

uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právne posúdenie

A. O prípustnosti

17

Podľa ustálenej judikatúry však môže súd Únie rozhodnúť, v prípade potreby aj ex offo , o dôvode týkajúcom sa verejného poriadku založenom na nedodržaní podmienok prípustnosti stanovených v článku 263 ZFEÚ [pozri rozsudok z 22. júna 2021, Venezuela/Rada (Opatrenia, ktoré sa dotkli tretieho štátu), C‑872/19 P , EU:C:2021:507 , bod 22 a citovanú judikatúru].

21

Podľa ustálenej judikatúry iné subjekty ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich osobne týka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, iba ak má toto rozhodnutie pre nich účinky z dôvodu ich určitých osobitných vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ich odlišujú od všetkých ostatných osôb, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie určené (pozri rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P , EU:C:2023:685 , bod 50 a citovanú judikatúru).

22

Medzi osobami, ktoré môžu byť individualizované aktom Únie z rovnakého dôvodu ako adresáti rozhodnutia, figurujú osoby, ktoré sa zúčastnili na procese prijímania tohto aktu. Skutočnosť, že sa osoba zúčastní na procese prijímania takého aktu, ju však môže individualizovať vo vzťahu k dotknutému aktu len v prípade, že v prospech tejto osoby sa na základe právnej úpravy Únie stanovili procesné záruky. Presný rozsah práva jednotlivca na podanie žaloby proti aktu Únie totiž závisí od právneho postavenia, ktoré mu priznáva právo Únie, ktoré má chrániť takto priznané oprávnené záujmy (pozri rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P , EU:C:2023:685 , bod 51 a citovanú judikatúru).

26

Na to, aby združenie mohlo platne podať žalobu na súdy Únie v mene svojich členov, je po prvé dôležité, aby fyzické alebo právnické osoby, v mene ktorých koná, boli jeho členmi, po druhé, aby malo spôsobilosť konať na súde v ich mene, po tretie, aby táto žaloba bola podaná v ich mene, po štvrté, aby aspoň jeden z členov, v mene ktorých združenie koná, mohol sám podať prípustnú žalobu, a po piate, aby členovia, v mene ktorých koná, nepodali paralelnú žalobu na súdy Únie (rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P , EU:C:2023:685 , bod 83 ).

27

V prejednávanej veci po prvé CCCME predložila dôkazy, ktoré nie sú spochybnené, o členstve dotknutých členov.

28

Po druhé v stanovách, ktoré predložila CCCME, je predmet činnosti tohto združenia opísaný spôsobom, ktorý umožňuje zaradiť doň žalobu podanú s cieľom chrániť záujmy jeho členov proti opatreniam na ochranu obchodu (rozsudok z 19. mája 2021, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, T‑254/18 , EU:T:2021:278 , bod 88 ).

32

Pokiaľ ide o osobnú dotknutosť, je dôležité pripomenúť, že v súlade s judikatúrou nariadenia zavádzajúce antidumpingové clá majú na základe svojej povahy a rozsahu normatívnu povahu, keďže sa uplatňujú na všetky dotknuté hospodárske subjekty (pozri rozsudok z 28. februára 2019, Rada/Marquis Energy, C‑466/16 P , EU:C:2019:156 , bod 47 a citovanú judikatúru). Táto normatívna povaha však nebráni tomu, aby sa tieto nariadenia mohli osobne dotýkať tých výrobcov a vývozcov dotknutého výrobku, ktorým sa pripisujú dumpingové praktiky na základe údajov týkajúcich sa ich obchodnej činnosti, akými sú výrobné a vyvážajúce podniky, ktoré môžu preukázať, že boli označené v aktoch Komisie alebo že boli dotknuté prípravným prešetrovaním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association, C‑465/16 P , EU:C:2019:155 , bod 79 ).

33

V tejto súvislosti treba uviesť, že príslušní členovia CCCME sú vyvážajúci výrobcovia dotknutého výrobku, ktorí spolupracovali s Komisiou počas jej prešetrovania a ktorých mená sú uvedené v prílohe, na ktorú odkazuje článok 1 ods. 2 výroku napadnutého nariadenia. Rovnako ako ďalším spolupracujúcim spoločnostiam uvedeným v tejto prílohe sa dotknutým členom CCCME, v mene ktorých podala túto žalobu, ukladá antidumpingové clo v určitej výške, ktorá sa líši od sumy uplatniteľnej na všetky ostatné neoznačené spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje napadnuté nariadenie. Títo členovia sú teda priamo a osobne dotknutí.

34

Po piate ani jeden z dotknutých členov CCCME nepodal žalobu súbežne so žalobou skúmanou v prejednávanej veci.

37

Z toho vyplýva, že táto žaloba je prípustná v rozsahu, v akom ju podala CCCME v mene svojich tridsaťjeden členov uvedených v bode 36 vyššie, ktorí sú vyvážajúcimi výrobcami, ktorí spolupracovali s Komisiou pri prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, traja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a päť ďalších spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ktorí neposkytli osvedčenie o členstve v CCCME.

B. O veci samej

38

1.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a zásady riadnej správy vecí verejných

39

Na úvod treba pripomenúť, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať (pozri rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 35 a citovanú judikatúru). Súdne preskúmanie takéhoto posúdenia sa teda musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá, či boli správne zistené skutkové okolnosti a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkových okolností alebo k zneužitiu právomoci (pozri rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 36 a citovanú judikatúru).

40

Okrem toho z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že preskúmanie dôkazov, na ktorých inštitúcie Únie zakladajú svoje zistenia, Všeobecným súdom nepredstavuje nové posúdenie skutkového stavu, ktoré by nahradilo posúdenie týchto inštitúcií. Toto preskúmanie sa obmedzuje na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami. Všeobecný súd musí preto posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť závery, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo (pozri rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P , EU:C:2022:370 , bod 59 a citovanú judikatúru).

44

Práve s prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmať prvý žalobný dôvod žalobkýň týkajúci sa výpočtu normálnej hodnoty dotknutého výrobku, ktorý je rozdelený na päť častí.

a)

O prvej časti žalobného dôvodu týkajúcej sa voľby Thajska ako vhodnej reprezentatívnej krajiny v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia na účely výpočtu normálnej hodnoty dotknutého výrobku

45

V prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne v prvom rade tvrdia, že Komisia nemala vybrať Thajsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu v rámci tohto prešetrovania z dôvodu dovozu valcovaného drôtu osobitnej kvality z Japonska do tejto krajiny, ďalej že databáza, ktorú Komisia použila na výpočet nákladov PAV a zisku, nebola zvolená správne, a nakoniec že Komisia mala vykonať úpravy týchto údajov s cieľom vypočítať normálnu hodnotu čo najbližšie k výrobným hodnotám čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

Komisia spochybňuje argumentáciu žalobkýň. Okrem toho tvrdí, že výhradu založenú na porušení zásady riadnej správy vecí verejných žalobkyne nepodložili, a preto je neprípustná.

i) O prípustnosti výhrady založenej na porušení zásady riadnej správy vecí verejných

49

V nadväznosti na otázku Všeobecného súdu týkajúcu sa neprípustnosti výhrady uvedenej Komisiou vo vyjadrení k žalobe žalobkyne na pojednávaní uviedli, že výhrada založená na porušení zásady riadnej správy vecí verejných sa týka neprimeranej povahy dôkazného bremena, ktoré im uložila Komisia, keďže podrobne uviedli dôvody, pre ktoré údaje zohľadnené Komisiou neboli najvhodnejšie, a poskytli dostatočné informácie.

50

Zo zásady riadnej správy vecí verejných, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, totiž vyplýva, že dôkazné bremeno, ktoré môžu niesť vyvážajúci výrobcovia podľa článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, nesmie byť neprimerané (pozri analogicky rozsudok z 21. júna 2023, Guangdong Haomei New Materials a Guangdong King Metal Light Alloy Technology/Komisia, T‑326/21 , EU:T:2023:347 , bod 82 a citovanú judikatúru).

Článok 2 ods. 6a základného nariadenia stanovuje:

„a)

Ak sa pri uplatňovaní tohto alebo akéhokoľvek iného relevantného ustanovenia tohto nariadenia zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty podľa nižšie uvedených pravidiel.

Komisia môže ako zdroje použiť:

–

zodpovedajúce náklady na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja, akú má vyvážajúca krajina, za predpokladu, že príslušné údaje sú ľahko dostupné; ak je takýchto krajín viac, v relevantnom prípade sa uprednostnia krajiny s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany,

b)

Výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

–

príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

–

prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

–

prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

…“

54

Podľa odôvodnenia 220 napadnutého nariadenia Komisia založila svoj výber vhodnej reprezentatívnej krajiny na troch kritériách, a to na úrovni hospodárskeho rozvoja podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja Číny, výrobe dotknutého výrobku v dotknutej krajine a dostupnosti príslušných verejných údajov.

55

Pri analýze údajov o dovoze v piatich potenciálnych reprezentatívnych krajinách Komisia zistila, že viac ako 75 % dovozu surovín použitých pri výrobe prešetrovaného výrobku v Brazílii a Malajzii pochádzalo z Číny a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín ( Ú. v. EÚ L 123, 2015, s. 33 ). Keďže ceny tohto dovozu mohli byť ovplyvnené deformáciami, čo by mohlo deformovať zostávajúce objemy dovozu, Komisia ich analyzovala z hľadiska absolútnych množstiev a cien a dospela k záveru, že Brazília a Malajzia majú súbor ľahko dostupných údajov nižšej kvality na výpočet nedeformovanej hodnoty. Rusko bolo vylúčené, lebo ani jedna zo zainteresovaných strán nevyjadrila stanovisko v jeho prospech. Thajsko bolo uprednostnené pred Tureckom, lebo na jednej strane Thajsko malo väčší objem dovozu štyroch hlavných surovín používaných pri výrobe prešetrovaného výrobku a na druhej strane malo nižšie dovozné clá na tieto výrobné faktory.

57

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách pre každý z výrobných faktorov. Z dôkazov v spise vyplýva, že žalobkyne, najmä CCCME a traja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, mohli ako zainteresované strany nahliadnuť do spisu Komisie a predložiť pripomienky k výberu vhodnej reprezentatívnej krajiny.

58

60

Na úvod treba uviesť, že žalobkyne v rámci tejto žaloby nespochybňujú závery Komisie v napadnutom nariadení týkajúce sa existencie dôkazov pri začatí prešetrovania, ktoré odhalili existenciu výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Okrem toho nespochybňujú, že Thajsko vo všeobecnosti vykazuje podobnú úroveň rozvoja ako Čína.

61

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že Komisia vyzvala všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli informácie o vstupoch použitých na výrobu spojovacích materiálov s cieľom vypočítať cenu, ktorú by výrobca spojovacích materiálov zaplatil v Thajsku za surovinu dodanú k bráne závodu. Na vymedzenie surovín potrebných na výrobu prešetrovaného výrobku Komisia použila metodiku celosvetového harmonizovaného systému opisu a číselného označovania komodít, ktorý vypracovala Rada pre colnú spoluprácu, teraz Svetová colná organizácia, a vymedzila príslušné kódy harmonizovaného systému (HS). Komisia vysvetlila, že na získanie nedeformovaných cien príslušných surovín vo vhodnej reprezentatívnej krajine musela vykonať určité aproximácie v závislosti od údajov, ktoré mala k dispozícii.

62

Ako žalobkyne potvrdili na pojednávaní, nespochybňujú ako takú definíciu kódov HS, ktoré určujú suroviny potrebné na výrobu dotknutého výrobku. Komisia však konštatovala, pričom žalobkyne jej v tomto bode neodporovali, že táto metóda predpokladá určitý stupeň aproximácie, keďže viaceré vlastnosti suroviny môžu byť zahrnuté do toho istého kódu HS v rôznych pomeroch. V dôsledku toho je ťažké presne priradiť kódy HS jedného výrobcu k druhému.

Po druhé žalobkyne nepreukázali špecifickú percentuálnu prítomnosť valcovaného drôtu špeciálnej triedy v štandardných alebo neštandardných spojovacích materiáloch. V tejto súvislosti sa odvolávajú na návštevy zástupcov Európskeho združenia distribútorov spojovacích materiálov (European Fasteners Distributor Association; ďalej len „EFDA“) v thajských závodoch a na svedectvá týchto zástupcov, ktoré preukazujú používanie valcovaného drôtu špeciálnej triedy v thajskom automobilovom priemysle. Tieto skutočnosti však nemôžu predstavovať spoľahlivé a objektívne dôkazy preukazujúce, že všetci thajskí výrobcovia spojovacích materiálov sa obmedzujú na takú výrobu. V tejto súvislosti treba totiž pripomenúť, že Komisia je povinná počas prešetrovania overovať správnosť informácií poskytnutých zúčastnenými stranami, na ktorých sa zakladajú zistenia. Táto povinnosť overovania je v kontexte uloženia antidumpingových opatrení prejavom všeobecnejšej zásady, ktorá každému orgánu ukladá, aby bez ohľadu na svoju širokú mieru voľnej úvahy vykonal presné preskúmanie a založil svoje posúdenie na dostatočne kvalitných dôkazoch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2019, Yieh United Steel/Komisia, T‑607/15 , EU:T:2019:831 , bod 71 a citovanú judikatúru).

66

Po tretie treba uviesť, že žalobkyne nepredložili nijaký konkrétny dôkaz týkajúci sa podielov zahrnutia valcovaného drôtu pre neštandardné spojovacie materiály, ktoré by Komisia mohla použiť. Na jednej strane, ako uviedla Komisia, žalobkyne neboli schopné preukázať, že čínski vyvážajúci výrobcovia spojovacích materiálov nepoužívajú valcovaný drôt špeciálnej triedy. Okrem toho, ako vyplýva z prílohy B.1 vyjadrenia k žalobe, čo žalobkyne nespochybňujú, v roku 2020 bola Čína vedúcou krajinou vývozu valcovaného drôtu patriaceho pod príslušné kódy z Japonska. Valcovaný drôt „špeciálnej triedy“ z Japonska sa teda vo významných množstvách dovážal aj do Číny.

70

V každom prípade, ako vyplýva z bodu 61 vyššie, príslušné kódy HS zahŕňajú druhy a triedy surovín, ktoré sa nepoužívajú pri výrobe spojovacích materiálov. Ide to ruka v ruke s metodikou, ktorú zvolila Komisia v rámci širokej voľnej úvahy, ktorou disponuje pri určovaní vhodnej reprezentatívnej krajiny v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Hoci totiž tento článok stanovuje určité kritériá týkajúce sa výberu krajiny, neurčuje presnú metódu, ktorú by Komisia mala použiť na výpočet normálnej hodnoty prešetrovaného výrobku na základe údajov z inej krajiny, než je krajina, ktorej sa prešetrovanie priamo týka.

71

Okrem toho treba pripomenúť, že normálna hodnota dotknutého výrobku bola vypočítaná na základe všetkých dovozov do Thajska, a nielen na základe dovozu z Japonska. Podľa odôvodnenia 301 napadnutého nariadenia japonský dovoz štyroch hlavných surovín do Thajska predstavuje len okolo 33 % celkového dovozu týchto surovín.

72

74

Po druhé, pokiaľ ide o zodpovedajúcu povahu thajských nákladov a nákladov, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, treba uviesť, že podľa odôvodnenia 198 napadnutého nariadenia Komisia konštatovala, že čínske odvetvie spojovacích materiálov profituje z vládnych usmernení a intervencií, pokiaľ ide o oceľ, ktorá predstavuje hlavnú surovinu na výrobu spojovacích materiálov. Komisia preto v odôvodnení 206 napadnutého nariadenia dospela k záveru, že náklady na vstupy, najmä suroviny, sú tiež ovplyvnené výraznými deformáciami.

75

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že široká miera voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia v oblasti opatrení na ochranu obchodu, sa vzťahuje aj na posúdenie skutkových situácií právnej a politickej povahy, ktoré vznikajú v dotknutej krajine a ktoré musí posúdiť na účely určenia, či vývozca pôsobí za trhových podmienok bez významného zasahovania zo strany štátu (rozsudok z 11. septembra 2014, Gold East Paper a Gold Huasheng Paper/Rada, T‑443/11 , EU:T:2014:774 , bod 163 ).

76

Je pravda, že Komisia musí vypočítať normálnu hodnotu prešetrovaného výrobku tak, ako by to bolo v prípade vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine, ak by nedošlo k deformáciám. Zo znenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia však vyplýva, že normálna hodnota sa vypočítava výlučne na základe údajov zvolenej reprezentatívnej krajiny. Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri určovaní normálnej hodnoty s prihliadnutím na náklady na suroviny pre thajských výrobcov spojovacích materiálov.

Žalobkyne tvrdia, že údaje týkajúce sa nákladov PAV a zisku vypočítané Komisiou nezodpovedajú údajom čínskych výrobcov zaradených do vzorky, a preto tieto údaje nie sú reprezentatívne.

80

V tejto súvislosti žalobkyne na jednej strane tvrdia, že traja z piatich thajských výrobcov vybratých Komisiou nevyrábajú prešetrovaný výrobok. V prvom rade totiž Topy Thailand nevyrába skrutky ani svorníky, zatiaľ čo prítlačné podložky, ktoré vyrába, nezodpovedajú dotknutému výrobku. Naopak, ani jeden z čínskych výrobcov zaradených do vzorky nevyrába podložky, ktoré sú výrobkami veľmi odlišnými od skrutiek a svorníkov. Okrem toho návštevy EFDA potvrdili, že spoločnosť Topy Thailand nevyrába prešetrovaný výrobok. Ďalej ThaiSin vyrába najmä špeciálne spojovacie materiály a napokon S. J. Screwthai vyrába v podstate výrobky, ktoré nezodpovedajú dotknutému výrobku.

81

Na druhej strane žalobkyne tvrdia, že údaje spoločnosti Dun & Bradstreet (ďalej len „údaje D & B“) o thajských výrobcoch, ktoré Komisia použila na účely výpočtu nákladov PAV a zisku, nie sú spoľahlivé. Tieto údaje sa totiž líšia od údajov spoločnosti Orbis, ktoré boli použité v rámci iných antidumpingových prešetrovaní. Tieto rozdiely ovplyvňujú spoľahlivosť údajov. Konkrétne, ak sa údaje D&B týkajú skupiny Topy, a nie thajského subjektu skupiny, nie sú reprezentatívne.

82

V tejto súvislosti z odôvodnenia 244 napadnutého nariadenia vyplýva, že v nadväznosti na námietky CCCME a EFDA týkajúce sa vhodnosti thajských výrobcov uvedených v druhom zázname Komisia preskúmala dostupné informácie o šiestich thajských spoločnostiach, ktorých údaje sa mali použiť. Po prvé dospela k záveru, že Topy Thailand vyrába podložky patriace do vymedzenia výrobku, ako aj iné výrobky, na ktoré sa prešetrovanie nevzťahuje, a preto túto spoločnosť ponechala v analýze. Po druhé Komisia dospela k záveru, že spoločnosť TR Formac nemá výrobný závod v Thajsku, a nakoniec ju z analýzy vylúčila. Po tretie Komisia dospela k záveru, že S. J Screwthai je výrobcom kotevných skrutiek a vyrába aj skrutky, kotvy do betónu a podložky. Komisia sa domnievala, že kotvy, najmä v kombinácii so svorníkmi alebo skrutkami, patria do rozsahu prešetrovania. Komisia konštatovala, že spoločnosť vyrába aj niekoľko ďalších typov spojovacích materiálov (napr. skrutky a podložky), a preto ju v analýze zachovala. Po štvrté Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Thaisin Metals Industries Co., Ltd. je výrobcom svorníkov, vyrába aj samorezné skrutky, strojné skrutky, šesťhranné svorníky, skrutky s vnútorným šesťhranom v hlave pre rôzne odvetvia. Keďže táto spoločnosť vyrábala viacero druhov spojovacích materiálov vrátane neštandardných spojovacích materiálov, Komisia ponechala túto spoločnosť v analýze.

86

Podľa odôvodnenia 307 napadnutého nariadenia po konečnom poskytnutí informácií Komisia v odpovedi na pripomienky zainteresovaných strán vrátane CCCME, ktoré požadovali vylúčenie finančných údajov určitých thajských spoločností vybratých ako výrobcovia prešetrovaného výrobku, potvrdila, že tieto spoločnosti vyrábajú niekoľko druhov spojovacích materiálov, ktoré predstavujú prešetrovaný výrobok. Konkrétne na webovom sídle spoločnosti Topy Thailand sa preukázalo, že spoločnosť vyrába štandardné podložky, ktoré sú súčasťou prešetrovaného výrobku, a nielen prítlačné podložky, ako sa tvrdilo. Komisia preto potvrdila, že vybraté spoločnosti v Thajsku sú priamo alebo nepriamo prepojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku.

90

Je nesporné, že článok 17 základného nariadenia oprávňuje Komisiu použiť techniku výberu vzorky najmä v prípadoch, keď je počet vyvážajúcich výrobcov veľký. Okrem toho žalobkyne nespochybňujú zloženie vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov a jej reprezentatívnu povahu.

91

Žalobkyne nakoniec nijako nevysvetľujú, prečo rozdiely vo výrobe spojovacích materiálov nevyhnutne znamenajú významný rozdiel v nákladoch PAV. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia stanovuje, že výpočet normálnej hodnoty zahŕňa nedeformovanú a primeranú výšku nákladov PAV a iných ziskov. Z tohto ustanovenia preto vyplýva, že na to, aby boli údaje použité Komisiou relevantné, musia byť reprezentatívne pre spoločnosti vyrábajúce prešetrované výrobky. Podložky sú však súčasťou vymedzenia dotknutého výrobku, aj keď ich nevyrábajú traja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

92

Keďže teda Komisia usúdila, že všetky spojovacie materiály predstavujú jeden výrobok, a keďže vzorka bola vytvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami základného nariadenia, tvrdenie, že je vhodné nezohľadniť údaje thajského výrobcu, ktorý vyrába spojovacie materiály, ktoré sú predmetom prešetrovania, ale ktoré presne nezodpovedajú výrobkom vyrobeným tromi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, nemožno prijať. Skutočnosť, že tieto podniky nevyrábajú podložky, je preto irelevantná pre reprezentatívnosť výpočtu nákladov PAV a ziskov spojených s normálnou hodnotou prešetrovaného výrobku.

96

Po druhé, pokiaľ ide o databázu používanú na zhromažďovanie relevantných údajov od thajských výrobcov, treba v prvom rade pripomenúť, že určenie primeraných marží nákladov PAV a zisku nie je výnimkou z uplatnenia judikatúry citovanej v bode 39 vyššie, podľa ktorej Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy v oblasti opatrení na ochranu obchodu, takže súd Únie je povinný vykonávať len obmedzené preskúmanie. Toto určenie totiž nevyhnutne zahŕňa komplexné hospodárske posúdenia (rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑301/16 , EU:T:2019:234 , bod 132 ), ako aj analýzu údajov, ktoré má Komisia k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2021, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, T‑254/18 , EU:T:2021:278 , bod 180 ).

97

Prináleží teda žalobkyniam, ak chcú napadnúť spoľahlivosť údajov, ktoré Komisia použila na výpočet nákladov PAV a zisku spolu s normálnou hodnotou dotknutého výrobku, aby podložili svoje tvrdenia dôkazmi spôsobilými konkrétne spochybniť hodnovernosť metódy alebo údajov, ktoré použila táto inštitúcia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2021, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, T‑254/18 , EU:T:2021:278 , bod 178 a citovanú judikatúru).

98

V tejto súvislosti žalobkyne, ak chcú mať v konaní úspech, nemôžu len predložiť alternatívne číselné údaje, napríklad číselné údaje získané z inej databázy, ale musia predložiť dôkazy spôsobilé spochybniť údaje poskytnuté Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2021, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, T‑254/18 , EU:T:2021:278 , bod 179 ).

102

V každom prípade z judikatúry vyplýva, že zákonnosť nariadenia ukladajúceho antidumpingové clo sa musí posudzovať s ohľadom na právne normy a najmä ustanovenia základného nariadenia, a nie na základe údajnej predchádzajúcej rozhodovacej praxe inštitúcií Únie [rozsudok z 18. októbra 2016, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada; T‑351/13 , neuverejnený, EU:T:2016:616 , bod 107 ]. Skutočnosť, že Komisia mohla v minulosti použiť iné databázy, tak nemôže spochybniť voľbu údajov D & B pre predmetné vyšetrovanie.

103

V zmysle systému základného nariadenia je cieľom vytvorenia normálnej hodnoty určiť predajnú cenu výrobku, aká by platila v prípade, že by sa tento výrobok predával v krajine svojho pôvodu alebo vývozu, a preto sa pri výpočte vytvorenej hodnoty musia zohľadniť práve náklady súvisiace s predajom na vnútornom trhu. V rámci vytvárania normálnej hodnoty však nie sú inštitúcie povinné zohľadniť reálne náklady skúmanej spoločnosti, ale primeraný odhad nákladov PAV, ktoré by táto spoločnosť musela znášať, ak by dotknutý výrobok uvádzala v dostatočnom množstve na trh vo svojej krajine pôvodu (rozsudok z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05 , EU:T:2009:72 , bod 258 ).

104

Treba teda konštatovať, že v prejednávanej veci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď založila výpočet neskreslenej a primeranej výšky nákladov PAV a zisku thajských výrobcov na údajoch D & B. Žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by spochybnil spoľahlivosť predmetných databáz.

Komisia spochybňuje argumentáciu žalobkýň.

108

Na úvod treba uviesť, že žalobkyne nenamietajú porušenie konkrétneho ustanovenia základného nariadenia, ale odkazujú na rozhodovaciu prax odvolacieho orgánu WTO.

109

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že dohody WTO v zásade nepatria s prihliadnutím na svoju povahu a štruktúru k predpisom, vo vzťahu ku ktorým súd Únie preskúmava zákonnosť aktov inštitúcií Únie podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Súd Únie má však právomoc preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Únie s ohľadom na pravidlá WTO za predpokladu, že Únia chcela vykonať konkrétny záväzok v rámci WTO, alebo v prípade, že akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO (rozsudok zo 14. júla 2021, Interpipe Niko Tube a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant/Komisia, T‑716/19 , EU:T:2021:457 , bod 95 ).

110

Podľa judikatúry bol článok 2 ods. 7 základného nariadenia v znení predchádzajúcom zneniu vyplývajúcemu z nariadenia 2017/2321 vyjadrením vôle normotvorcu Únie prijať v tejto oblasti prístup vlastný právnemu poriadku Únie zavedením osobitného režimu podrobných pravidiel týkajúcich sa výpočtu normálnej hodnoty v súvislosti s dovozmi z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom. Bolo preto rozhodnuté, že toto ustanovenie nemožno považovať za opatrenie, ktorého cieľom je zabezpečiť v právnom poriadku Únie splnenie konkrétneho záväzku prevzatého v rámci dohôd WTO, ktoré nestanovujú pravidlá týkajúce sa výpočtu normálnej hodnoty pre krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom. Všeobecný súd spresnil, že vzhľadom na to, že toto ustanovenie stanovuje pravidlá týkajúce sa výpočtu normálnej hodnoty, ktorých ekvivalent sa nenachádza v dohodách WTO, Komisia nie je povinná vykladať ho v súlade so záväzkami Únie v rámci WTO. V opačnom prípade by totiž bola zbavená voľnej úvahy, ktorú jej normotvorca zamýšľal priznať (pozri rozsudok z 21. februára 2024, Sinopec Chongqing SVW Chemical a i./Komisia, T‑762/20 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:113 , bod 41 a citovanú judikatúru).

112

Tieto zásady sa analogicky uplatňujú na článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Toto ustanovenie totiž zavádza osobitný režim, ktorý stanovuje pravidlá určovania normálnej hodnoty v prípade vývozu z krajín, o ktorých je preukázané, že ich vnútorný trh je výrazne deformovaný v zmysle definície uvedenej v tomto ustanovení. Právo WTO však neobsahuje osobitné pravidlá na výpočet normálnej hodnoty v takýchto situáciách.

116

So zreteľom na predchádzajúce úvahy a na závery uvedené v bodoch 78 a 105 vyššie treba v celom rozsahu zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu žalobkýň týkajúcu sa zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia, keď vybrala Thajsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu na účely výpočtu normálnej hodnoty prešetrovaného výrobku za podmienok stanovených v článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

b)

O druhej časti žalobného dôvodu založenej na tom, že Malajzia bola najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou

117

Žalobkyne v podstate tvrdia, že Malajzia bola vhodnou reprezentatívnou krajinou, na ktorú sa mala Komisia odvolávať pri výpočte normálnej hodnoty v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Komisia teda nezohľadnila všetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii, keďže na základe viacerých faktorov bola Malajzia lepším zdrojom ako Thajsko.

121

Komisia sa domnieva, že argumentáciu žalobkýň treba zamietnuť.

122

Na úvod treba pripomenúť, že hoci žalobkyne nepredložili dôkaz o zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri výbere Thajska ako vhodnej reprezentatívnej krajiny, Všeobecný súd musí v súlade s judikatúrou citovanou v bode 43 vyššie overiť, či Komisia neopomenula zohľadniť podstatné alebo relevantné skutočnosti na účely určenia vhodnosti zvolenej krajiny a či boli dôkazy v spise preskúmané s náležitou starostlivosťou tak, aby sa normálna hodnota dotknutého výrobku určila vhodným, a nie neprimeraným spôsobom. Tvrdenia žalobkýň v rámci tejto druhej časti žalobného dôvodu je teda potrebné preskúmať len v rozsahu, v akom Komisia mala na výber medzi viacerými „vhodnými reprezentatívnymi“ krajinami, medzi ktorými mala prípadne uprednostniť tú, ktorá uplatňuje primeranú úroveň sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

123

Treba však uviesť, že podľa odôvodnenia 224 napadnutého nariadenia Komisia odhadla, že viac ako 75 % dovozu drôtu z legovanej ocele (HS 7227.90) do Malajzie pochádza z Číny a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, a že drôt z legovanej ocele predstavuje viac ako 45 % nákladov na výrobu spojovacích materiálov. Na základe toho Komisia usúdila, že dovozná hodnota drôtu z legovanej ocele nie je reprezentatívna v porovnaní s ostatnými dostupnými reprezentatívnymi krajinami, a dospela k záveru, že Malajzia má ľahko dostupný súbor údajov nižšej kvality na výpočet nedeformovanej hodnoty.

127

V prvom rade z napadnutého nariadenia vyplýva, že hoci sa Komisia domnievala, že nemá dostatočné alebo primerané údaje týkajúce sa Malajzie, táto krajina bola v skutočnosti vylúčená predovšetkým z dôvodu, že zaznamenané dovozy dotknutého výrobku nemohli byť zohľadnené pri výpočte normálnej hodnoty, lebo nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu. Komisia totiž vysvetlila, že najprv odkázala na ceny s cieľom určiť reprezentatívnosť dotknutej krajiny a že podiely dovozu z Číny a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, naznačujú, že ceny zostávajúceho objemu budú tiež ovplyvnené hospodárskou súťažou s dovozom z Číny a krajín mimo WTO, ktorý predstavuje viac ako 80 % všetkej tejto suroviny v Malajzii.

128

Okrem toho, pokiaľ ide o význam podielu surovín, ktoré patria pod štyri kódy, Komisia vysvetlila, že kód HS 7227.90 je najdôležitejším výrobným faktorom, keďže predstavuje viac ako 50 % nákladov na použité suroviny a viac ako 35 % nákladov na výrobu spojovacích materiálov, čo je viac ako ostatné suroviny dohromady. Žalobkyne však uznávajú, že objemy thajského dovozu pod kódom HS 7227.90, ktorý Komisia mohla použiť, boli väčšie ako objemy dovozu v Malajzii.

129

Okrem toho tvrdenie žalobkýň týkajúce sa rovnakého objemu dovozu, ktorý by bol dostatočný v rámci iného prešetrovania, nie je relevantné v rámci skúmania napadnutého nariadenia v prejednávanej veci. Na jednej strane podľa judikatúry sa zákonnosť nariadenia, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, musí posudzovať s ohľadom na právne normy, najmä na ustanovenia základného nariadenia, a nie na základe údajnej predchádzajúcej rozhodovacej praxe inštitúcií Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2016, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑351/13 , neuverejnený, EU:T:2016:616 , bod 107 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z 10. februára 2021, RFA International/Komisia, C‑56/19 P , EU:C:2021:102 , bod 79 , a zo 4. októbra 2006, Moser Baer India/Rada, T‑300/03 , EU:T:2006:289 , bod 45 ]. Na druhej strane veľkosť objemu dovezeného výrobku sa líši v závislosti od príslušného výrobku.

c)

O výpočte vnútrozemského prepravného, spotrebného materiálu a režijných nákladov na účely určenia normálnej hodnoty

133

S cieľom zohľadniť celkové náklady spojené s výrobou dotknutého výrobku Komisia rekonštruovala náklady na suroviny na základe cien, ktoré by platili pre výrobcu vo vhodnej reprezentatívnej krajine, konkrétne v Thajsku.

134

V rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne po prvé tvrdia, že Komisia umelo vypočítala náklady na prepravu surovín, spotrebný materiál, ktorý tvoria menej významné suroviny spotrebované vo výrobnom procese, a režijné náklady a že tieto náklady „nezodpovedajú“ nákladom čínskych výrobcov v rozpore s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Komisia zvýšila náklady na dopravu použitím rovnakého koeficientu, aký sa použil na zvýšenie nákladov na predmetnú surovinu. Táto referenčná hodnota sa však vzťahuje na túto surovinu v Thajsku a nemá nijaký vplyv na prepravné náklady. Preprava je služba, ktorej náklady nekolíšu nahor alebo nadol v závislosti od zvýšenia alebo zníženia hodnoty prepravovanej suroviny. V každom prípade by sa nemala uplatňovať rovnaká percentuálna hodnota. Táto metóda nezohľadňuje konkrétne skutočnosti, akou je napríklad vzdialenosť prepravy.

138

Komisia tvrdí, že argumentáciu žalobkýň treba zamietnuť.

139

Po prvé podľa odôvodnenia 256 napadnutého nariadenia Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny v Thajsku, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť na účely odhadu nedeformovaných nákladov na suroviny pri dodávke do závodu spoločnosti.

140

Z odôvodnení 327 a 328 napadnutého nariadenia totiž vyplýva, že Komisia sa domnievala, že v normálnej hodnote v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) napadnutého nariadenia by sa mala zohľadniť cena, ktorú by výrobca spojovacích materiálov zaplatil v Thajsku za suroviny dodané k bráne závodu. Ak by sa teda náklady na medzinárodnú dopravu alebo dovozné clá nepripočítali, vo výslednej referenčnej hodnote by sa nezohľadnila nedeformovaná cena na thajskom trhu, ale iba priemerná cena určená na základe nákladov, poistenia a prepravného (CIF) v krajinách vyvážajúcich dotknuté suroviny.

144

Článok 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia vymedzuje pojem „výrazné deformácie“ ako „deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády“, a obsahuje orientačný zoznam faktorov, ktoré možno zohľadniť pri analýze existencie takýchto deformácií. Žalobkyne v rámci tejto žaloby nespochybňujú posúdenia Komisie týkajúce sa existencie výrazných deformácií v Číne.

145

V tejto súvislosti treba uviesť, že široká diskrečná právomoc, ktorou disponujú inštitúcie Únie v oblasti opatrení na ochranu obchodu z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať, sa tiež vzťahuje na určenie existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. To isté platí pre skutkové situácie právnej a politickej povahy v dotknutej krajine, ktoré musia inštitúcie Únie posúdiť, aby určili, či vývozca pôsobí za trhových podmienok bez výrazného zasahovania zo strany štátu (pozri rozsudok z 21. júna 2023, Guangdong Haomei New Materials a Guangdong King Metal Light Alloy Technology/Komisia, T‑326/21 , EU:T:2023:347 , bod 78 a citovanú judikatúru).

146

Z toho vyplýva, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 39 vyššie žalobkyniam prináleží, aby predložili dôkaz o zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri výpočte normálnej hodnoty výrobku dotknutého prešetrovaním a najmä pri výpočte nákladov súvisiacich s vnútrozemským prepravným, spotrebným materiálom a režijnými nákladmi.

150

Po druhé treba konštatovať, že žalobkyne neposkytli primeranú referenčnú hodnotu na výpočet spotrebného materiálu a režijných nákladov.

151

Okrem toho treba pripomenúť, že Komisia disponuje pri analýze údajov širokou mierou voľnej úvahy (rozsudok z 19. mája 2021, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, T‑254/18 , EU:T:2021:278 , bod 180 ).

152

Keďže teda neexistovali relevantnejšie a spoľahlivejšie údaje, ktoré by Komisia mohla použiť na výpočet vnútrozemského prepravného, spotrebného materiálu a režijných nákladov, bola povinná vytvoriť tieto náklady s prihliadnutím na štruktúru čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Okrem toho treba v tejto súvislosti uviesť, že žalobkyne ako takú nespochybňujú skutočnosť, že normálna hodnota výrobku vypočítaná na základe thajských výrobcov mala obsahovať tieto náklady súvisiace so surovinami.

d)

O výpočte hodinových nákladov práce

156

Žalobkyne tvrdia, že predpoklad Komisie, podľa ktorého thajský zamestnanec pracoval v priemere 40 hodín týždenne, je nesprávny a skutkovo nepodložený, čo je v rozpore s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Okrem toho štvrťročné správy thajského národného štatistického úradu ukazujú, že percento zamestnancov pracujúcich 40 až 49 hodín alebo viac ako 50 hodín v každom štvrťroku je veľmi vysoké za každý štvrťrok obdobia prešetrovania. Zainteresované strany informovali Komisiu, že platné thajské právne predpisy stanovujú maximálne štyridsaťosem hodín práce týždenne.

157

Komisia tvrdí, že argumentáciu žalobkýň treba zamietnuť.

161

V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobkyne nepreukázali konkrétnymi dôkazmi počas vyšetrovania ani na Všeobecnom súde, že interval štyridsať až štyridsaťdeväť hodín práce týždenne je nesprávny. Ako však vyplýva z judikatúry citovanej v bode 59 vyššie, ak chcú žalobkyne spochybniť komplexné posúdenia Komisie v rámci výpočtu normálnej hodnoty, prináleží im predložiť konkrétne dôkazy preukazujúce existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia, pokiaľ ide o faktory zohľadnené na účely tohto výpočtu. Žalobkyne tvrdia, že týždenný pracovný čas je v Thajsku v skutočnosti vyšší, ale neopierajú sa o nijaký konkrétny dôkaz.

162

Z toho vyplýva, že žalobkyne nepredložili dôkaz o zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď použila hodnotu štyridsať hodín práce týždenne v Thajsku na účely výpočtu nákladov práce spojených s výrobou dotknutého výrobku.

163

Štvrtú časť prvého žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

166

Komisia tvrdí, že argumentáciu žalobkýň treba zamietnuť.

167

V tejto súvislosti z odôvodnenia 258 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že na určenie normálnej hodnoty dotknutého výrobku by sa do výpočtu mali zahrnúť náklady, ktoré by thajský výrobca zaplatil za surovinu dodanú k bráne závodu. Ak by sa teda dovozné clá nepripočítali k priemernej cene CIF, výsledná referenčná hodnota by neodrážala nedeformovanú cenu na thajskom trhu.

168

Po prvé, keďže totiž Komisia bola povinná vypočítať normálnu hodnotu dotknutého výrobku, ako bola určená pre výrobcu vo vhodnej reprezentatívnej krajine, správne považovala za potrebné zohľadniť pri tomto výpočte všetky náklady spojené s výrobou dotknutého výrobku, najmä náklady súvisiace s dodávkami surovín pre thajských výrobcov.

172

Po tretie žalobkyne uznávajú, že údaje oznámené Komisii sa týkali len jedného výrobcu, a to spoločnosti Tata Thailand. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že nebolo poskytnuté nijaké vysvetlenie, pokiaľ ide o spôsob získania týchto údajov, presné suroviny, ktorých sa týkajú, a obdobie, na ktoré sa vzťahujú, a že v každom prípade údaje jediného výrobcu sa nevyhnutne nepovažovali za reprezentatívne.

173

Po štvrté, pokiaľ ide o alternatívnu metódu navrhnutú žalobkyňami, podľa ktorej by sa Komisia mala obmedziť na thajské ceny na domácom trhu a nevychádzať z dovozných cien, treba poukázať na to, že Komisia vysvetlila, že dovoz je cenovo konkurencieschopný s domácou výrobou, ale odráža aj náklady na suroviny spojené napríklad s dopravou, ako ich uviedli samotní vyvážajúci výrobcovia, a preto predstavuje relevantnejší súbor údajov na výpočet nielen ceny surovín, ale aj vedľajších nákladov na výrobu dotknutého výrobku. Komisia okrem toho vysvetlila, že údaje o thajských cenách na domácom trhu, ktoré má k dispozícii, sa týkajú len jedného dodávateľa, a preto sa nepovažujú za spoľahlivé údaje.

174

Z toho vyplýva, že piata časť prvého žalobného dôvodu nie je dôvodná.

177

Na jednej strane žalobkyne tvrdia, že Komisia nemala presný rozpis nákladov PAV piatich thajských výrobcov, na základe ktorých vypočítala normálnu hodnotu, a preto nevedela, čo tieto údaje thajských výrobcov zahŕňajú. Na druhej strane niektoré náklady súvisiace s predajom, akými sú náklady na dopravu, neboli odpočítané od sumy nákladov PAV, čo znamená, že Komisia sa domnievala, že všetkých päť thajských výrobcov uskutočňuje predaj za ceny „zo závodu“, čo je predpoklad, ktorý nie je dôvodný. V dotazníku zaslanom čínskym výrobcom však Komisia zaradila náklady na dopravu medzi náklady PAV.

178

Žalobkyne sa domnievajú, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď odmietla dôkazy, ktoré predložili a ktoré preukazujú nevyhnutnosť požadovanej úpravy. Keďže neexistujú údaje o presnom rozdelení nákladov, Komisia mala použiť aspoň ukazovateľ, ktorý jej udáva percentuálny podiel nákladov na dopravu. Okrem toho prístup Komisie v tejto súvislosti nezodpovedá jej predchádzajúcej praxi.

179

Komisia tvrdí, že argumentáciu žalobkýň treba zamietnuť.

183

Z judikatúry vyplýva, že ak strana požiada o úpravy podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, aby boli normálna hodnota a vývozná cena porovnateľné na účely určenia dumpingového rozpätia, musí táto strana predložiť dôkaz o tom, že jej žiadosť je oprávnená. Dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že osobitné úpravy uvedené v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) základného nariadenia musia byť vykonané, znášajú totiž tí, ktorí sa ich domáhajú (pozri rozsudok z 23. apríla 2018, Shanxi Taigang Stainless Steel/Komisia, T‑675/15 , neuverejnený, EU:T:2018:209 , bod 71 a citovanú judikatúru).

184

Z judikatúry tiež vyplýva, že široká miera voľnej úvahy Komisie z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musí preskúmať v súvislosti s ochranou obchodu, sa vzťahuje aj na uplatňovanie článku 2 ods. 10 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P , EU:C:2012:78 , bod 63 ). Preskúmanie dôkazov, na ktorých Komisia zakladá svoje závery, zo strany Všeobecného súdu teda nezasahuje do širokej miery voľnej úvahy Komisie v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na overenie, či tieto dôkazy môžu podporiť závery, ku ktorým Komisia dospela (rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel, C‑186/14 P a C‑193/14 P , EU:C:2016:209 , bod 35 ).

185

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci prináležalo žalobkyniam, aby v súlade s touto judikatúrou preukázali nevyhnutnosť požadovanej úpravy na podporu dôkazov, ktoré predložili počas vyšetrovania.

189

Okrem toho treba uviesť, že Komisia v odpovedi na pripomienky zainteresovaných strán v odôvodnení 333 napadnutého nariadenia dospela k záveru, že výpočet normálnej hodnoty podľa druhu výrobku na základe cien „zo závodu“ zahŕňa primeranú sumu nákladov PAV a z dostupných informácií nevyplýva, že náklady PAV dotknutých thajských spoločností zahŕňajú náklady na dopravu určené na dodávku zákazníkom.

190

Pokiaľ ide o dostatočnosť dôkazov predložených žalobkyňami v súvislosti s požadovanou úpravou, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 183 vyššie zo spisu predloženého Všeobecnému súdu po prvé vyplýva, že žalobkyne odkazujú na alternatívny návrh spoločnosti Wenzhou, ktorého cieľom je vyčísliť náklady PAV na základe údajov vyvážajúcich výrobcov. Ako však správne tvrdí Komisia, úprava založená na štruktúre nákladov vyvážajúcich výrobcov je podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia neprimeraná, lebo tieto ceny nezodpovedajú trhovému hospodárstvu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2019, Jinan Meide Casting/Komisia, T‑650/17 , EU:T:2019:644 , body 74 a 75 ). Toto tvrdenie preto treba zamietnuť.

191

Po druhé žalobkyne predložili dokumenty, ktoré podľa nich môžu preukázať, že náklady na dopravu sa v bežnej účtovnej praxi považujú za náklady PAV. V tejto súvislosti po prvé odkazujú na jednej strane na účtovný softvér NetSuite spoločnosti Oracle, z ktorého vyplýva, že náklady PAV môžu zahŕňať „náklady na zaslanie“, a na druhej strane na článok Harvard Business Review z roku 1987, ktorý tiež zaraďuje prepravné náklady do kategórie nákladov PAV. Podľa žalobkýň je to totiž výsledok bežnej účtovnej praxe, keďže neexistuje iná účtovná položka na zapísanie týchto nákladov.

195

Po tretie z rovnakých dôvodov treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň týkajúce sa dotazníka zaslaného čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorý zahrnul náklady na dopravu do nákladov PAV. Komisia totiž vysvetlila, že účelom uvedeného dotazníka bolo pochopiť štruktúru čínskych vyvážajúcich výrobcov. Nemôže teda zaväzovať Komisiu k následnému spracovaniu týchto údajov.

196

Po štvrté žalobkyne tvrdia, že vzhľadom na to, že Komisia nevedela, čo zahŕňali náklady PAV piatich thajských výrobcov, nemožno od nich očakávať, že v tejto súvislosti predložia konkrétne dôkazy, vzhľadom na neprehľadnosť údajov D & B a skutočnosť, že tieto údaje sa týkajú cudzej krajiny. Žalobkyne tak pripúšťajú, že ich argumentácia je špekulatívna.

197

Skutočnosť, že normálna hodnota je vytvorená na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia, a teda na základe údajov vyvážajúcich výrobcov vo vhodnej reprezentatívnej krajine, však nemôže zmierniť dôkazné bremeno vyplývajúce z judikatúry citovanej v bode 183 vyššie, podľa ktorej ho znáša strana žiadajúca o úpravu v súvislosti s jedným z faktorov uvedených v článku 2 ods. 10 základného nariadenia s cieľom preukázať, že tento faktor pravdepodobne ovplyvní ceny, a teda cenové porovnanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑666/19 P , EU:C:2022:323 , bod 151 ).

3.

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 18 základného nariadenia pri výpočte nákladov na prácu potrebnú na výrobu dotknutého výrobku

201

Svojím tretím žalobným dôvodom žalobkyne v podstate spochybňujú výpočet nákladov na prácu potrebnú na výrobu dotknutého výrobku na základe údajov len jedného z troch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a to spoločnosti Jiangsu, v rozpore s článkom 18 ods. 1 a 5 základného nariadenia, ako aj s článkom 6.8 a prílohou II bodom 5 a 7 antidumpingovej dohody.

202

V prvom rade žalobkyne tvrdia, že táto metóda je nesprávna, keďže Jiangsu používa proces kovania za studena, zatiaľ čo proces kovania za tepla si vyžaduje vyššiu intenzitu práce. Uplatnením produktivity pracovnej sily spoločnosti Jiangsu na spoločnosť Ningbo Jinding Komisia dospela k neprimeranému záveru, že zamestnanci spoločnosti Ningbo Jinding pracovali päťdesiatdva týždňov v roku, šesť dní v týždni a sedemnásť hodín denne. Komisia je však podľa článku 18 základného nariadenia povinná na jednej strane vybrať najlepšie dostupné informácie, aby vyplnila medzeru v dôkazoch potrebnými chýbajúcimi informáciami, a na druhej strane overiť výsledné informácie vo vzťahu k iným zdrojom, najmä vo vzťahu k zdrojom výrobcov z Únie.

206

Komisia spochybňuje argumentáciu žalobkýň.

207

Článok 18 základného nariadenia stanovuje, že v prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v stanovenej lehote, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu prešetrovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne, alebo negatívne, možno vypracovať na základe dostupných skutočností. Ak sa teda zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, uvedené informácie sa neberú do úvahy a môžu sa využiť dostupné skutočnosti.

208

Z článku 6.8 antidumpingovej dohody vyplýva, že v prípadoch, keď niektorá zúčastnená strana odmietne prístup k informáciám alebo iným spôsobom neposkytne nevyhnutné informácie počas primeraného obdobia, alebo významne zabraňuje prešetreniu, môžu sa predbežné a konečné zistenia, kladné alebo záporné, urobiť na základe faktov, ktoré sú k dispozícii. Okrem toho príloha II k antidumpingovej dohode obsahuje ustanovenia o „najdostupnejších informáciách“ počas prešetrovania a špecifikuje podmienky, za akých sa prešetrujúce orgány môžu opierať o informácie z iného zdroja, než je dotknutá osoba.

212

Definícia pojmu „potrebné informácie“ musí zohľadňovať cieľ článku 18 základného nariadenia. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisii ako vyšetrovaciemu orgánu prislúcha preukázať existenciu dumpingu, škody a príčinnej súvislosti medzi dovozmi, ktoré sú predmetom dumpingu, a škodou. Nijaké ustanovenie základného nariadenia však Komisii nepriznáva právomoc požadovať od zainteresovaných strán, aby sa podieľali na prešetrovaní alebo poskytli informácie, takže Komisia je pri získavaní potrebných informácií závislá od dobrovoľnej spolupráce týchto strán. V tomto kontexte z odôvodnenia 27 základného nariadenia vyplýva, že normotvorca Únie považoval za „potrebné stanoviť, že tam, kde strany dostatočne nespolupracujú, sa môžu použiť iné informácie s cieľom stanovenia zistení a že takéto informácie môžu byť pre príslušné strany menej priaznivé, ako by to bolo v prípade, ak by tieto strany spolupracovali“. Cieľom článku 18 základného nariadenia je tak umožniť Komisii pokračovať v prešetrovaní v prípade, že by zainteresované strany odmietli spolupracovať alebo by spolupracovali nedostatočne. Vzhľadom na to, že musia spolupracovať v čo najväčšej možnej miere, musia teda zainteresované strany poskytnúť všetky informácie, ktorými disponujú a ktoré inštitúcie Únie považujú za potrebné na účely dosiahnutia svojich zistení [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P , EU:C:2017:968 , body 54 až 56 ].

213

Okrem toho, keď Komisia zakladá svoje závery na dostupných skutočnostiach, v situáciách, keď sú predložené údaje nedostatočné, nie je povinná vysvetliť, v akom zmysle boli použité dostupné skutočnosti najlepšie dostupné, keďže takáto povinnosť nevyplýva ani z článku 18 základného nariadenia, ani z judikatúry (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 19. marca 2015, City Cycle Industries/Rada, T‑413/13 , neuverejnený, EU:T:2015:164 , bod 132 ).

217

Komisia preto na základe „skutočného“ pracovného času spoločnosti Jiangsu vypočítala „skutočnú“ produktivitu tohto podniku, t. j. počet kilogramov prešetrovaného výrobku, ktorý mohol zamestnanec vyrobiť počas obdobia prešetrovania, a porovnala ju s produktivitou ďalších dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Porovnanie poukázalo na zvýšenú produktivitu v spoločnosti Ningbo Jinding, čo spochybnilo spoľahlivosť výpočtu, ktorý zohľadňoval štandardný pracovný čas vo všeobecnosti. Komisia potom stanovila skutočný priemerný pracovný čas na kilogram prešetrovaného výrobku v spoločnosti Jiangsu a použila tieto údaje pre troch vyvážajúcich výrobcov ako dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

218

Z odôvodnení 181 a 182 napadnutého nariadenia tiež vyplýva, že na jednej strane Ningbo Jinding tvrdila, že Komisia sa musí opierať o štandardný pracovný čas, a na druhej strane Wenzhou tvrdila, že skutočné pracovné dni boli uvedené na mesačných výplatných páskach a že Komisia mohla použiť štandardný denný pracovný čas stanovený čínskym pracovným právom. V odôvodnení 184 napadnutého nariadenia však Komisia uviedla, že sa nenašli dôkazy o tom, že by skutočné pracovné dni prepočítané na pracovné hodiny zachytávali odpracované hodiny súvisiace s výrobným procesom dotknutého výrobku, keďže nebol poskytnutý dôkaz o tom, na akom základe boli stanovené štandardné hodiny na výrobu spojovacích materiálov.

219

Žalobkyne namietajú porušenie článku 18 základného nariadenia a článku 6.8 antidumpingovej dohody, keďže na jednej strane Komisia náležite nezohľadnila rozdiely medzi výrobnými postupmi prešetrovaných výrobkov a nesprávne použila číselné údaje založené na spoločnosti Jiangsu, ktoré boli pri uplatnení na spoločnosť Ningbo Jinding vytrhnuté z kontextu. Na druhej strane žalobkyne tvrdia, že Komisia mala pri výpočte produktivity práce zohľadniť iné údaje, ktoré mala k dispozícii.

223

Z toho vyplýva, že v rozsahu, v akom žalobkyne neboli schopné poskytnúť Komisii údaje v tejto súvislosti, ich tvrdenie založené na prípadnom rozdiele medzi pracovným časom potrebným na výrobu dotknutého výrobku v závislosti od zvoleného výrobného postupu treba zamietnuť.

224

Po druhé žalobkyne spochybňujú skutočnosť, že Komisia vypočítala náklady práce spoločnosti Ningbo Jinding na základe údajov spoločnosti Jiangsu, keďže výsledky tohto výpočtu sú podľa nich nerealistické, konkrétne že zamestnanci spoločnosti Ningbo Jinding pracujú päťdesiatdva týždňov v roku, šesť dní v týždni a sedemnásť hodín denne.

225

Z pripomienok spoločnosti Ningbo Jinding ku konečnému poskytnutiu informácií však vyplýva, že na účely výpočtu sedemnástich hodín práce na zamestnanca a deň použila táto spoločnosť počet pracovných hodín potrebných na výrobu dotknutého výrobku vypočítaný na základe „dostupných skutočností“, ktoré použila Komisia, a vynásobila ich počtom zamestnancov uvedeným v tabuľke C5 vyplneného dotazníka. V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že tieto údaje Komisia neoverovala. Žalobkyne ďalej uznali, že počet zamestnancov spoločnosti Ningbo Jinding počas prešetrovania výrazne kolísal, takže Komisia nemohla na výpočet nákladov na prácu použiť počet pracovných hodín na zamestnanca v spoločnosti Jiangsu, vynásobený počtom zamestnancov ďalších dvoch vyvážajúcich výrobcov. Počet sedemnásť hodín práce denne preto nie je potvrdený konkrétnymi dôkazmi a v každom prípade zostáva hypotetický.

229

Za týchto podmienok Komisia mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia dospieť k záveru, že predmetné údaje vykazovali rozpory a medzery a že ich nemohla použiť.

230

V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či Komisia zvolila najlepšie dostupné údaje, ktoré mala k dispozícii na účely výpočtu nákladov práce, treba na úvod pripomenúť, že možnosť alternatívnych výpočtov nepostačuje na konštatovanie, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

231

Cieľom článku 18 základného nariadenia je totiž umožniť Komisii dokončiť prešetrovanie v rámci dočasných obmedzení, ktoré jej boli uložené. Za týchto podmienok Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o nevyhnutnosť vychádzať z článku 18 základného nariadenia pri posudzovaní skutočností, ktoré má k dispozícii, z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musí preskúmať.

235

Vzhľadom na to, že informácia môže umožniť dospieť k zisteniam v rámci jedného prešetrovania a byť užitočná v rámci iného prešetrovania, treba teda konštatovať, že posúdenie, ktoré umožňuje určiť, či konkrétna informácia predstavuje alebo nepredstavuje „potrebnú informáciu“ v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, treba vykonať s prihliadnutím na osobitné okolnosti každého prešetrovania, a nie vo všeobecnom zmysle [rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P , EU:C:2017:968 , bod 49 ].

236

V prejednávanej veci Komisia považovala za potrebné určiť počet „skutočných“ pracovných hodín potrebných na výrobu dotknutého výrobku. Žalobkyne nespochybňujú, že počet pracovných hodín potrebných na výrobu dotknutého výrobku je informáciou potrebnou na prešetrovanie, ale domnievajú sa, že oznámenie štandardných hodín bolo dostatočné. Preto nepredkladajú dôkaz o zjavne nesprávnom posúdení Komisie, pokiaľ ide o zamietnutie výpočtu nákladov práce na základe štandardného pracovného času v Číne.

237

Z rovnakých dôvodov treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého čínske právo neukladá povinnosť zaznamenávať skutočne odpracované hodiny, keďže Komisia sa domnievala, že skutočné pracovné hodiny potrebné na výrobu dotknutého výrobku sú informáciami potrebnými na výpočet normálnej hodnoty dotknutého výrobku.

241

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyne nepredložili dostatočné dôkazy na to, aby vyvrátili vierohodnosť skutkových posúdení uvedených v napadnutom nariadení, pokiaľ ide o skutočné odpracované hodiny potrebné na výrobu dotknutého výrobku. Takýto dôkaz je však potrebný na preukázanie toho, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré môže odôvodniť zrušenie napadnutého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2019, Jinan Meide Casting/Komisia, T‑650/17 , EU:T:2019:644 , bod 110 ).

242

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je preto potrebné konštatovať, že Komisia sa pri výkone svojej širokej voľnej úvahy mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia oprávnene domnievať, že v rozsahu, v akom jej vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky neboli schopní poskytnúť skutočný počet pracovných hodín svojich zamestnancov zapojených do celého výrobného procesu dotknutého výrobku, mohla pri výpočte normálnej hodnoty dotknutého výrobku vychádzať z overených údajov jedného z týchto troch vyvážajúcich výrobcov.

243

Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

246

Na úvod treba uviesť, že v článku 1 ods. 2 napadnutého nariadenia sú stanovené sadzby konečného antidumpingového cla v prvom rade pre troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a to 22,1 % pre spoločnosť Jiangsu, 46,1 % pre spoločnosť Ningbo Jinding a 48,8 % pre spoločnosť Wenzhou, ďalej sadzba pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky vo výške 39,6 % a nakoniec sadzba 86,5 % pre všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine. V rámci štvrtého žalobného dôvodu je sporná sadzba 39,6 %.

247

Článok 9 ods. 6 základného nariadenia stanovuje:

„Ak Komisia obmedzila svoje prešetrovanie v súlade s článkom 17, každé antidumpingové clo, ktoré sa uplatňuje na dovoz od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17, ale neboli zahrnutí do prešetrovania, nesmie prekročiť vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené pre strany vo vzorke bez ohľadu na to, či bola normálna hodnota pre takéto strany stanovená na základe článku 2 ods. 1 až 6, alebo článku 2 ods. 7 písm. a).

Na účely tohto odseku Komisia neberie do úvahy žiadne nulové rozpätia, rozpätia de minimis ani rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18.“

vážený priemer dumpingového rozpätia ustanoveného s ohľadom na vybraných vývozcov alebo výrobcov, alebo

…

za predpokladu, že úrady nebudú brať na vedomie žiadne nulové a de minimis rozpätie a rozpätia stanovené podľa okolností uvedených v článku 6 ods. 8 Úrady budú uplatňovať jednotlivé clá alebo normálne hodnoty dovozov od ktoréhokoľvek vývozcu alebo výrobcu, ktorý nie je zahrnutý do preskúmania a ktorý poskytol nevyhnutné informácie počas prešetrenia, ako je uvedené v článku 6 ods. 10.2.“

250

Súdny dvor už rozhodol, že zásada dodržiavania zmluvných záväzkov ( pacta sunt servanda ), ktorá je súčasťou všeobecného medzinárodného práva a je zakotvená v článku 26 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 ( Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 1155, s. 331), znamená, že súd Únie musí na účely výkladu a uplatňovania antidumpingovej dohody zohľadniť výklad jednotlivých ustanovení tejto dohody, ktorý podal orgán na urovnávanie sporov WTO (pozri rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 32 a citovanú judikatúru).

251

254

Odvolací orgán WTO sa okrem toho domnieval, že tento výklad článku 9.4 antidumpingovej dohody je v súlade s účelom tohto ustanovenia. Keďže totiž článok 6.8 antidumpingovej dohody umožňuje orgánom vyplniť medzery v spise vyplývajúce z nedostatočných alebo chýbajúcich informácií, ktoré majú poskytnúť prešetrovaní vývozcovia, cieľom článku 9.4 antidumpingovej dohody je zabrániť tomu, aby vývozcovia, ktorí neboli počas prešetrovania požiadaní o spoluprácu, utrpeli ujmu vplyvom medzier alebo nedostatkov v informáciách, ktoré poskytli vývozcovia zaradení do vzorky. Tento cieľ by bol teda ohrozený, ak by sa vážené priemerné rozpätie vypočítalo, hoci len čiastočne, na základe dostupných skutočností.

255

Odvolací orgán WTO výslovne konštatoval, že spor, ktorý mu bol predložený, nenastoľuje otázku, ako napraviť situáciu, o akú ide v prejednávanej veci, keď sa všetky rozpätia, na základe ktorých mala Komisia vypočítať vážené priemerné rozpätie pre vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, museli vylúčiť z výpočtu na základe druhého zákazu. Po konštatovaní existencie medzery preto vysvetlil, že spor, ktorý skúma, nezahŕňa povinnosť vyriešiť túto otázku.

256

V prejednávanej veci Komisia vychádzala z tejto správy, aby obhájila existenciu medzery v základnom nariadení, ktoré jej za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, ukladá obmedzenie bez toho, aby jej poskytlo inú alternatívu. Komisia teda na Všeobecnom súde tvrdila, že cieľom článku 17 ods. 4 základného nariadenia je napraviť zistenú medzeru týkajúcu sa určenia dumpingového rozpätia spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

259

V replike žalobkyne spochybnili túto argumentáciu v rozsahu, v akom úvahy založené na článku 17 ods. 4 základného nariadenia sú úplne nové a nemôžu odôvodniť napadnuté nariadenie a posteriori . Domnievali sa teda, že ide o nové odôvodnenie Komisie. Žalobkyne na pojednávaní tvrdili, že článok 17 ods. 4 základného nariadenia stanovuje dve fázy, a to najprv konštatovanie určitého stupňa nespolupráce, ktorý by mohol mať podstatný vplyv, a následne výber novej vzorky. Ak po výbere novej vzorky stále neexistuje spolupráca alebo ak nie je dosť času, môžu sa uplatniť príslušné ustanovenia článku 18. Táto hypotéza nezodpovedá situácii v prejednávanej veci. Podľa žalobkýň článok 17 ods. 4 základného nariadenia reaguje na patové situácie, keď nie všetci vyvážajúci výrobcovia spolupracujú alebo neposkytujú nijaké údaje.

260

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba po prvé konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia požadovaného článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt vydala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Nemožno však požadovať, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť. Predovšetkým by bolo neprimerané požadovať podrobný opis každého z aspektov, na ktorých je založený sporný akt, najmä ak boli žalobcovia, ako je to v prejednávanej veci, úzko zapojení do správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. apríla 2011, Far Eastern New Century/Rada, T‑167/07 , neuverejnený, EU:T:2011:165 , bod 103 a citovanú judikatúru).

262

Po druhé treba tiež uviesť, že ak údaje troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nebolo možné použiť z dôvodu obmedzenia uvedeného v článku 9 ods. 6 druhom pododseku základného nariadenia, vzorka Komisie sa stala nefunkčnou pre predmetné prešetrovanie.

263

266

Z článku 17 ods. 3 základného nariadenia totiž vyplýva, že keď Komisia vykonáva výber vzorky, napriek tomu sa vypočíta individuálne dumpingové rozpätie pre každého vyvážajúceho výrobcu, ktorý nebol pôvodne vybratý a ktorý predloží potrebné informácie v stanovenej lehote, okrem prípadu, keď je počet vývozcov alebo výrobcov taký veľký, že individuálne preskúmanie by bolo nadmieru náročné a prekážalo by včasnému ukončeniu prešetrovania. V každom prípade, ako potvrdili účastníci konania na pojednávaní, ani jedna z dotknutých žalobkýň Komisiu neinformovala o tom, že chce, aby sa na ňu uplatnilo individuálne rozpätie.

267

Po štvrté treba pripomenúť, že Komisia v napadnutom nariadení vysvetlila, že úroveň spolupráce sa vo všeobecnosti považovala za nízku a že výpočet úrovne ciel na vnútroštátnej úrovni musela založiť na skutočnostiach dostupných v spise.

268

270

Preto treba konštatovať, že rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia neurčila svojvoľným alebo represívnym spôsobom, ale po tom, čo v neskoršom štádiu správneho konania konštatovala, že na jednej strane z dôvodu nekonzistentnosti údajov poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a na druhej strane vzhľadom na to, že celosvetový kontext ovplyvnený epidémiou ochorenia COVID‑19 jej bránil vo vykonávaní kontrol na mieste, je povinná uplatniť na niektoré žalobkyne článok 18 základného nariadenia.

271

Z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že Komisia nemohla vychádzať z článku 9 ods. 6 základného nariadenia na účely stanovenia váženého priemerného rozpätia spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

272

Štvrtý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

275

Po tretie žalobkyne v podstate tvrdia, že táto segmentácia je preukázaná aj skutočnosťou, že Komisia musela rozšíriť vzorku výrobcov z Únie, lebo informácie, ktoré predtým získala od štyroch podnikov zaradených do pôvodnej vzorky, sa netýkali výroby štandardných spojovacích materiálov. Nakoniec sa zistilo, že zhoda medzi výrobkami sa týka len 24 % výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

276

Po štvrté, pokiaľ ide o použitie metódy kontrolných čísel výrobkov (ďalej len „PCN“) na analýzu cenového podhodnotenia, žalobkyne spochybňujú percentuálny podiel 90 % zhody uvádzaný Komisiou, pričom tvrdia, že Komisia by sa nemala zamerať na čínsky dovoz, ale na predaj v Únii. Komisia teda mala preskúmať, či sa predaj výrobného odvetvia Únie podhodnotil, a zohľadniť percentuálny podiel zhody z pohľadu výrobného odvetvia Únie, aby posúdila existenciu výrazného cenového podhodnotenia spôsobeného dumpingovým dovozom. Žalobkyne tvrdia, že Komisia preukázala cenové podhodnotenie len u malej časti výrobného odvetvia Únie, ktoré vyrába štandardné spojovacie materiály, a potom tieto zistenia rozšírila na výrobné odvetvie Únie ako celok.

277

Po piate žalobkyne vyjadrujú rovnaké obavy, pokiaľ ide o hlavné skupiny spojovacích materiálov, konkrétne skrutky, svorníky a podložky, z ktorých každá je určená na veľmi odlišné konečné použitie, čo odôvodňuje segmentovanú analýzu ujmy. Traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážajú len skrutky a svorníky. Komisia teda porušila článok 3 ods. 2 a 6 základného nariadenia v rozsahu, v akom preukázala existenciu ujmy spôsobenej výrobcom podložiek v Únii.

281

Článok 3 ods. 5 základného nariadenia zas stanovuje, že vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia. Toto ustanovenie obsahuje zoznam rôznych faktorov, ktoré možno zohľadniť, a spresňuje, že tento zoznam nie je taxatívny a že jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom [pozri rozsudok z 28. februára 2017, Yingli Energy (China) a i./Rada, T‑160/14 , neuverejnený, EU:T:2017:125 , bod 188 a citovanú judikatúru].

282

Podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia musí preukázať, že dumpingový dovoz spôsobuje výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu vzhľadom na jeho objem a cenovú úroveň, pričom použije všetky relevantné dôkazy.

283

Okrem toho z článku 4 ods. 1 základného nariadenia vyplýva, že ujma sa musí určiť na úrovni výrobného odvetvia Únie ako celku.

287

Zo samotného znenia článku 3 ods. 3 základného nariadenia vyplýva, že metóda, podľa ktorej sa postupuje na účely stanovenia prípadného cenového podhodnotenia, sa v zásade musí uplatniť na úrovni „podobného výrobku“ v zmysle článku 1 ods. 4 uvedeného nariadenia, hoci tento výrobok môžu predstavovať rôzne druhy výrobkov patriacich spadajúcich do rôznych segmentov trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 74 ). Základné nariadenie preto v zásade neukladá Komisii povinnosť vykonať analýzu existencie cenového podhodnotenia na inej úrovni, než je úroveň podobného výrobku (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 75 ).

288

Rovnaký výklad vyplýva aj z antidumpingovej dohody, na ktorú sa odvolávajú žalobkyne, keďže orgán poverený antidumpingovým prešetrovaním nie je povinný podľa článku 3 ods. 3.2 antidumpingovej dohody preukázať existenciu cenového podhodnotenia pre každý typ výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, alebo pokiaľ ide o celý sortiment výrobkov predstavujúcich podobný domáci výrobok (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 76 ).

289

Na účely zabezpečenia objektívnosti analýzy cenového podhodnotenia však Komisia môže byť za určitých okolností povinná vykonať takúto analýzu na úrovni segmentov trhu s dotknutým výrobkom, aj keď sa široká miera voľnej úvahy, ktorou táto inštitúcia disponuje najmä pri stanovovaní ujmy vzťahuje prinajmenšom na rozhodnutia týkajúce sa výberu analytickej metódy, na údaje a dôkazy, ktoré sa majú zhromaždiť, na metódu výpočtu, ktorá sa má použiť na stanovenie rozpätia podhodnotenia, ako aj na výklad a hodnotenie zhromaždených údajov (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 78 ).

Pokiaľ ide o dôkazy, o ktoré sa Komisia môže oprieť pri vyvodzovaní záveru o existencii ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, z článku 3 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že je povinná vo svojej analýze cenového podhodnotenia zohľadniť všetky relevantné nesporné dôkazy (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 77 ). Základné nariadenie však nedefinuje pojem „nesporné dôkazy“. Vzhľadom na doslovný význam tohto pojmu, jeho kontext, zahŕňajúci najmä požiadavku objektívneho preskúmania uvedenú v článku 3 ods. 2 tohto nariadenia a účel určenia existencie ujmy, a to umožniť uloženie antidumpingového cla vo vzťahu k dumpingovým dovozom, uvedený pojem označuje skutkové dôkazy, ktoré presvedčivým, objektívnym a overiteľným spôsobom preukazujú existenciu indikátorov tejto ujmy. Týmto spôsobom vylučuje, aby takéto indikátory mohli predstavovať obyčajné tvrdenia, dohady alebo neisté úvahy (rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P , EU:C:2023:685 , bod 118 ).

292

Práve vzhľadom na tieto pripomienky a spresnenia treba preskúmať dôvodnosť tvrdení žalobkýň, podľa ktorých sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď pri analýze ujmy vychádzala z podobného výrobku ako celku a nepreskúmala ho podľa segmentov.

293

V prvom rade treba konštatovať, že podľa odôvodnenia 110 napadnutého nariadenia sa na základe ich základných fyzikálnych a technických vlastností a koncových použití všetky spojovacie materiály na účely sporného konania považovali za jeden výrobok.

297

Z toho vyplýva, že výrobky, ktoré nie sú zhodné, môžu byť zoskupené pod rovnakú definíciu dotknutého výrobku a môžu byť predmetom antidumpingového prešetrovania spoločne [rozsudok z 10. októbra 2012, Gem‑Year a Jinn‑Well Auto‑Parts (Zhejiang)/Rada, T‑172/09 , neuverejnený, EU:T:2012:532 , bod 60 ]. Určenie „podobných výrobkov“ tak patrí do širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri analýze zložitých hospodárskych situácií. Preskúmanie dôvodnosti zaradenia konkrétneho výrobku do zoznamu výrobkov sa musí vykonať s ohľadom na vlastnosti dotknutého výrobku, ako ho definuje Komisia, a nie na základe vlastností výrobkov, z ktorých sa príslušný výrobok skladá, alebo jeho podkategórií (rozsudok z 18. novembra 2014, Photo USA Electronic Graphic/Rada, T‑394/13 , neuverejnený, EU:T:2014:964 , bod 30 ).

298

300

Tento záver nie je vyvrátený argumentáciou žalobkýň. Žalobkyne totiž tvrdili, že neštandardné spojovacie materiály sú určené najmä pre odvetvia, v ktorých je dôležitejšia bezpečnosť, zatiaľ čo štandardné spojovacie materiály sa používajú najmä v oblastiach, akou je stavebníctvo. Žalobkyne však nepredložili nijaký dôkaz o tomto rozlišovaní, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že každý typ spojovacích materiálov je určený výlučne určitému výrobnému odvetviu. Okrem toho žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že štandardné a neštandardné spojovacie materiály si nekonkurujú.

301

Komisia zoskupila štandardné a neštandardné spojovacie materiály do tej istej kategórie z dôvodu, že musia vykazovať rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti. V tejto súvislosti treba konštatovať, že tieto skutočnosti patria medzi faktory uznané judikatúrou citovanou v bode 294 vyššie. Okrem toho, ako vyplýva zo spresnení uvedených v bode 298 vyššie, výrobné alebo distribučné procesy štandardných a neštandardných spojovacích materiálov sú porovnateľné. Navyše Komisia v odôvodnení 402 napadnutého nariadenia vysvetlila, že prešetrovaním sa ďalej zistilo, že dochádza k prekrývaniu účelov konečného použitia oboch typov spojovacích materiálov.

302

V druhom rade treba uviesť, že Komisia po prvé v odôvodnení 402 napadnutého nariadenia uviedla, že prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie vyrába a predáva štandardné i neštandardné spojovacie materiály a rovnako vyvážajúci výrobcovia vyvážajú do Únie štandardné i neštandardné spojovacie materiály. Po druhé Komisia zistila, že dovoz dotknutého výrobku konkuruje predaju výrobného odvetvia Únie pri rovnakých využitiach a účeloch použitia. Po tretie sa Komisia opierala o dôkazy v spise, z ktorých vyplýva, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú kapacity na výrobu a vývoz neštandardných spojovacích materiálov, hoci tí, ktorí boli zaradení do vzorky, vyvážajú len málo neštandardných materiálov. Druhy výrobku dovážané od čínskych vyvážajúcich výrobcov sa totiž zhodovali na viac ako 90 % s druhmi výrobku, ktoré vyrábajú a predávajú výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, a porovnanie cien štandardných a neštandardných spojovacích materiálov vždy ukazovalo výrazné cenové podhodnotenie a predaj pod cieľovú cenu. Po štvrté Komisia dospela k záveru, že všetci výrobcovia z Únie vrátane tých, ktorí vyrábajú špeciálne spojovacie materiály, bez ohľadu na sortiment výrobkov mali takisto klesajúce trendy v objeme výroby a predaja, ako aj ziskové rozpätia, z čoho vyplýva, že na všetkých výrobcov z Únie vybratých do vzorky mal negatívny vplyv dovoz z Číny. Po piate Komisia poukázala na to, že spis obsahuje dôkazy o tom, že výrobcovia z Únie nie sú schopní rozšíriť svoju výrobu a predaj o štandardné spojovacie materiály z dôvodu čínskeho dovozu vyvíjajúceho cenový tlak na trhu Únie. Po šieste zo zhoršenia makroekonomických ukazovateľov ujmy súbežne so zvýšením dovozu z Číny, ako aj klesajúceho trendu mikroekonomických ukazovateľov všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyplýva, že na trhu existuje hospodárska súťaž medzi výrobným odvetvím Únie a dovozom z Číny na úrovni podobného výrobku.

Z prílohy E.1 písomných odpovedí Komisie na otázky Všeobecného súdu tak vyplýva, že dvaja dovážajúci distribútori z Únie požiadali o vylúčenie skrutiek do dreva z definície dotknutého výrobku v rámci prešetrovania, pričom uviedli, že 40 až 60 % celkového dovozu skrutiek do dreva do Únie pochádza z Číny. Tvrdili, že skrutky do dreva vyrobené zo železa alebo ocele inej ako nehrdzavejúca oceľ musia byť vylúčené z prešetrovania na základe kritérií citovaných v bode 294 vyššie, pričom tiež tvrdili, že tieto výrobky si vyžadujú dodatočnú certifikáciu, aby sa mohli predávať na území Únie. Podľa definície prijatej Komisiou tak skrutky do dreva dovážané z Číny týmito dvoma dovážajúcimi distribútormi nie sú štandardnými spojovacími materiálmi, keďže sa tieto skrutky odchyľujú od medzinárodných noriem. Podobne dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vyvážajú skrutky do drevených konštrukcií, ktoré sú neštandardnými spojovacími materiálmi vyrobenými na mieru, zatiaľ čo jeden dotknutý člen CCCME takisto požiadal, aby sa skrutky konfirmát (alebo samorezné kolíky) vylúčili z vymedzenia výrobku z dôvodu ich osobitného konečného použitia.

308

310

Z judikatúry citovanej v bodoch 289 a 290 vyššie však jasne vyplýva, že Komisia musí vykonať analýzu ujmy podľa jednotlivých segmentov len vtedy, ak existujú dôkazy o mimoriadne výraznej segmentácii dotknutého dovozu, avšak za predpokladu, že podobný výrobok bude celkovo riadne zohľadnený (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 80 ).

311

V každom prípade takáto osobitne zásadná segmentácia nevyplýva z dôkazov predložených účastníkmi konania Všeobecnému súdu.

312

Na jednej strane totiž žalobkyne nespochybňujú, že výrobcovia z Únie a najmä výrobcovia zaradení do vzorky vyrábajú tak štandardné, ako aj neštandardné spojovacie materiály. Podľa prešetrovania Komisie sa táto výroba uskutočňovala v tých istých výrobných závodoch. Z toho vyplýva, že čínsky dovoz spojovacích materiálov môže konkurovať výrobe všetkých spojovacích materiálov výrobným odvetvím Únie.

316

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že Komisia splnila požiadavky na výber vzorky podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že v prípadoch, kde je počet osôb, ktoré podali podnet, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu, alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.

317

Z judikatúry vyplýva, že konečný výber vzorky prináleží Komisii, ktorá v tejto súvislosti disponuje širokou mierou voľnej úvahy (pozri rozsudok z 19. mája 2021, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, T‑254/18 , EU:T:2021:278 , bod 293 a citovanú judikatúru). V dôsledku toho je preskúmanie súdom Únie v tejto súvislosti obmedzené v súlade s judikatúrou citovanou v bode 285 vyššie.

318

V takom kontexte prináleží žalobkyniam, aby v súlade s judikatúrou predložili dôkazy, ktoré umožnia Všeobecnému súdu konštatovať, že Komisia sa tým, že vytvorila vzorku výrobného odvetvia Únie konkrétnym spôsobom, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri hodnotení ujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2021, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, T‑254/18 , EU:T:2021:278 , bod 295 a citovanú judikatúru).

322

V každom prípade žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by Všeobecnému súdu umožnil konštatovať, že Komisia manipulovala so zložením vybratej vzorky výrobného odvetvia Únie takým spôsobom, že bola menej reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

323

Tvrdenie žalobkýň, že zmena vzorky výrobcov z Únie v priebehu konania preukazuje nedostatočnú výrobu štandardných spojovacích materiálov výrobným odvetvím Únie ako celkom, je preto potrebné zamietnuť.

324

V štvrtom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa nízkej zhody PCN, treba pripomenúť, že PCN sú alfanumerické kódy používané v antidumpingových prešetrovaniach na preukázanie zhody medzi druhmi výrobkov. Počas prešetrovania sú oslovené spoločnosti požiadané, aby zaradili svoje výrobky do kategórií, ktorým tieto kódy zodpovedajú. K nim sú priradené špecifické vlastnosti výrobku, ktoré sa považujú za relevantné, lebo ovplyvňujú výrobné náklady alebo náklady na predaj.

328

V prejednávanej veci však žalobkyne takéto tvrdenie neuvádzajú. Na druhej strane tvrdia, že Komisia nepreukázala zhodu pre 138 z 267 PCN výrobcov zaradených do vzorky.

329

V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, že v prejednávanej veci vykazuje každé PCN v skutočnosti súbor šiestich vlastností, medzi ktoré patrí skutočnosť, či ide o štandardný alebo neštandardný materiál, ale aj iné vlastnosti, akou je pevnosť, priemer, dĺžka alebo náter. Určitý druh výrobku preto pozostáva z kombinácie vlastností a zhoda existuje len vtedy, keď všetky vlastnosti druhu výrobku vyrábaného výrobným odvetvím Únie zodpovedajú vyvážanému druhu výrobku. Tvrdenie žalobkýň o zhode vo výške 24 % sa tak týka len zodpovedajúcich transakcií pre celú kombináciu vlastností. Ak by sa však mala zohľadniť len vlastnosť týkajúca sa štandardného alebo neštandardného charakteru spojovacieho materiálu, zhoda by bola 44 %, keďže 44 % predaja zahrnutého do vzorky tvoril predaj štandardných spojovacích materiálov.

330

Komisia totiž správne poukázala na to, že skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie predávalo aj iné druhy výrobkov, ktoré nezodpovedali vývozu čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, nespôsobila neplatnosť záveru o hospodárskej súťaži medzi dovážaným výrobkom a výrobkom vyrobeným na území Únie, ale bola len dôsledkom výberu metódy PCN a použitia výberu vzorky, čo napokon nie je v prejednávanej veci spochybnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 144 ).

334

Toto riziko spočívajúce v tom, že niektoré druhy výrobkov nemožno zohľadniť v rámci analýzy cenového podhodnotenia z dôvodu rozdielu v sortimente výrobkov predávaných týmito rôznymi podnikmi, je ešte vyššie v prípade, keď sú PCN podrobnejšie. Hoci je výhodou väčšej podrobnosti zaradenia podľa PCN, že sa porovnávajú typy výrobkov, ktoré sa vyznačujú viacerými spoločnými fyzikálnymi a technickými vlastnosťami, na druhej strane jej nevýhodou je zvýšenie pravdepodobnosti, že niektoré druhy výrobkov predávaných jednou alebo druhou skupinou dotknutých spoločností nemajú náprotivok, a preto ich nemožno porovnávať ani zohľadniť pri tejto analýze (rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P , EU:C:2023:685 , bod 196 ).

335

Výkon širokej miery voľnej úvahy zo strany Komisie, pokiaľ ide o výber metódy na analýzu cenového podhodnotenia, tak môže mať za nevyhnutný následok, ako je to v prípade metódy PCN, že určité typy výrobkov nebude možné porovnávať, a preto sa v rámci uvedenej analýzy nezohľadnia. Výkon tejto právomoci posúdenia je však obmedzený povinnosťou, ktorá je Komisii uložená článkom 3 ods. 2 základného nariadenia, vykonať objektívne preskúmanie vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie (rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P , EU:C:2023:685 , bod 197 ).

336

Z toho vyplýva, že žalobkyne nepredložili dôkaz o zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri použití metódy PCN na preukázanie existencie cenového podhodnotenia, ktoré spôsobilo ujmu výrobnému odvetviu Únie.

340

Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkýň týkajúce sa zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia údajne dopustila tým, že odmietla analyzovať prípadnú ujmu spôsobenú čínskym dovozom spojovacích materiálov podľa segmentov, nie sú dôvodné.

341

Zo všetkých predchádzajúcich dôvodov preto treba piaty žalobný dôvod zamietnuť.

6.

O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 2 a 3 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia

345

To isté platí pre metódu výpočtu rozpätia ujmy používanú na určenie, či by sa podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia, na ktorý sa odvolávajú žalobkyne, malo stanoviť antidumpingové clo nižšie ako dumpingové rozpätie, ktoré je dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie (uznesenie zo 17. februára 2023, Hansol Paper/Komisia, T‑693/20 , neuverejnené, EU:T:2023:83 , bod 30 ).

346

Výpočet cenového podhodnotenia dovozu sa vykoná v súlade s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia na účely určenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v dôsledku týchto dovozov a v širšom zmysle sa používa na účely posúdenia tejto ujmy a stanovenia rozpätia ujmy, t. j. úrovne odstránenia uvedenej ujmy (rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑301/16 , EU:T:2019:234 , bod 176 ).

347

Okrem toho, keďže skúmanie existencie cenového podhodnotenia je ekonomicky zložitou záležitosťou, pre ktorú základné nariadenie neukladá nijakú konkrétnu metódu, Komisia má v tejto súvislosti širokú mieru voľnej úvahy (rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P , EU:C:2022:370 , bod 99 ).

351

V každom prípade tvrdenie žalobkýň, že cenové podhodnotenie bolo preukázané len pre veľmi malé percento výrobcov z Únie, konkrétne 2,3 % z nich, je nepravdivé. V prvom rade sa totiž zakladá na nedôvodnom predpoklade, že nijaký iný výrobca z Únie ako výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nevyrába zodpovedajúce druhy výrobkov, pričom žalobkyne v tejto súvislosti nepredložili dôkazy.

352

Ako ďalej vyplýva z judikatúry, znenie článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia neuvádza ani nenaznačuje, že analýza vplyvu dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Únie musí za každých okolností zohľadniť celkový predaj tohto výrobného odvetvia. Naopak, uvádza, že tieto ustanovenia neukladajú Komisii povinnosť, aby pri analýze vplyvu dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Únie bol nevyhnutne zohľadnený všetok predaj podobného výrobku výrobným odvetvím Únie (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , body 152 a 153 ).

353

Analýza, ktorú uskutočnila Komisia, teda bola založená na údajoch, ktoré treba považovať za reprezentatívne v zmysle základného nariadenia, čo má za následok, že pokiaľ sa cenové podhodnotenie konštatuje v prípade predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky, treba ho považovať za reprezentatívne pre celé výrobné odvetvie Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2021, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, T‑254/18 , EU:T:2021:278 , bod 411 ).

7.

O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 2, 3 a 6 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia

357

Svojím siedmym žalobným dôvodom žalobkyne spochybňujú analýzu vplyvu na ceny a určenie rozpätia ujmy, keďže Komisia nevykonala spravodlivé porovnanie cien. Žalobkyne tak v podstate tvrdia, že Komisia neobjasnila, na akej úrovni obchodu sa uskutočňoval predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a uvádzajú, že Komisia porovnávala predajné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov pre distribútorov s predajnými cenami výrobcov z Únie pre koncových používateľov, čo je v rozpore s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia. Keďže napadnuté nariadenie sa vo veľkej miere opiera o zistenú úroveň cenového podhodnotenia s cieľom spojiť ujmu s čínskym dovozom, a teda dospieť k záveru o existencii príčinnej súvislosti, žalobkyne tiež namietajú porušenie článku 3 ods. 6 tohto nariadenia.

358

Komisia tvrdí, že argumentáciu žalobkýň treba zamietnuť.

362

Okrem toho treba uviesť, že súd Únie rozhodol, že zohľadnenie cien dohodnutých s neprepojenými zákazníkmi umožňuje určiť rozpätie prípadnej ujmy, keďže na základe týchto cien sa zákazníci rozhodujú, či výrobky kúpia od výrobného odvetvia Únie alebo od čínskych vyvážajúcich výrobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑300/16 , EU:T:2019:235 , bod 251 ). Aby teda Komisia mohla porovnať ceny na účely určenia rozpätia ujmy, bola povinná zohľadniť všetky náklady spojené s predajom na určitej obchodnej úrovni a v prípade potreby vykonať nevyhnutné úpravy údajov, ktoré mala k dispozícii.

363

V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 364 napadnutého nariadenia vysvetlila, že určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala na jednej strane vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, a na druhej strane zodpovedajúce vážené priemerné ceny jednotlivých druhov výrobku z dovozu od spolupracujúcich čínskych výrobcov zaradených do vzorky, účtované prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s náležitými úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze. V odôvodnení 365 napadnutého nariadenia je uvedené, že z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 28 % až 46 %.

364

Po prvé treba v prvom rade uviesť, že účastníci konania sa zhodnú na tom, že traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktorých predaj bol použitý na účely porovnania, vyvážali priamo nezávislým distribútorom v Únii.

368

Žalobkyne na pojednávaní spochybnili toto tvrdenie Komisie. V tejto súvislosti po prvé z pripomienok CCCME ku konečnému poskytnutiu informácií zo 6. decembra 2021 a z odôvodnenia 377 napadnutého nariadenia vyplýva, že tvrdila, že pri výpočte rozpätí podhodnotenia ceny by sa mali vykonať úpravy, aby sa zohľadnili náklady na kontrolu kvality a správu dokumentov. Tvrdila teda, že výrobné odvetvie Únie podliehalo osobitným požiadavkám na certifikáciu, ktoré neplatili pre čínskych vyvážajúcich výrobcov. Toto tvrdenie je však v každom prípade irelevantné, keďže ho žalobkyne neuviedli vo svojich písomných podaniach

369

Po druhé z odôvodnení 376 a 381 napadnutého nariadenia ďalej vyplýva, že CCCME počas prešetrovania tvrdila, že väčšina predaja výrobného odvetvia Únie sa uskutočňuje prostredníctvom prepojených distribútorov, a preto majú byť vykonané potrebné úpravy, aby sa zohľadnili rozdiely v úrovni obchodu. Z odôvodnenia 381 napadnutého nariadenia však vyplýva, že toto tvrdenie sa nezakladalo na nijakej informácii zo spisu a nebolo podložené nijakým dôkazom. Komisia preto zopakovala, že v prípade predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorý bol zohľadnený pri výpočte cenového podhodnotenia, išlo o predaj neprepojeným zákazníkom v Únii.

370

Z pripomienok EFDA ku konečnému poskytnutiu informácií, na ktoré sa žalobkyne odvolávali, tiež vyplýva, že EFDA tvrdila, že Komisia musí vykonať úpravy, aby zabezpečila, že porovnávané ceny zodpovedajú rovnakej úrovni obchodu. Tieto pripomienky však obsahujú najmä tvrdenia o tom, že nie je ľahké určiť, či aj výrobcovia z Únie predávajú najmä nezávislým distribútorom. V tejto súvislosti neboli predložené nijaké dôkazy, dokonca ani určitá argumentácia. Vzhľadom na neexistenciu kvantitatívnych dôkazov teda Komisia nespochybnila svoje závery týkajúce sa porovnateľnosti predajov zohľadnených pri výpočte cenového podhodnotenia. Tvrdenia žalobkýň preto vzhľadom na to, že nie sú založené na konkrétnych dôkazoch, nepostačujú na spochybnenie analýzy Komisie.

373

Žalobkyne v podstate po prvé spochybňujú reprezentatívnosť spoločností, na údajoch ktorých boli založené závery Komisie, ako aj skutočnosť, že Komisia nespresnila presný počet dotknutých spoločností. Zatiaľ čo totiž z nedôvernej verzie makroekonomického dotazníka vyplýva, že informácie predložilo 44 spoločností, z odpovede Komisie na otázky CCCME týkajúce sa dodatočných informácií z 1. decembra 2021 vyplýva, že Komisia odkázala na 34 spoločností, ktoré odpovedali na dotazník.

374

Po druhé žalobkyne vytýkajú Komisii, že odmietla zverejniť objem výroby alebo predaja spoločností, ktoré odpovedali na makroekonomický dotazník. Okrem toho podľa žalobkýň boli účastníci konania zbavení možnosti predložiť užitočné pripomienky k týmto údajom z dôvodu, že boli poskytnuté neskoro bez vhodných nedôverných zhrnutí.

375

Po tretie žalobkyne kritizujú spôsob, akým boli predmetné údaje extrapolované na výrobné odvetvie Únie ako celok.

379

V prejednávanej veci podľa odôvodnenia 382 napadnutého nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia, v súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia.

380

V odôvodneniach 384 až 386 napadnutého nariadenia na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy a vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov poskytnutých vedľajším účastníkom konania, ktoré boli krížovo overené s údajmi poskytnutými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Predložené údaje boli upravené na základe krížovej kontroly vykonanej pomocou údajov, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. V úpravách sa zohľadnili len niektoré nezrovnalosti v údajoch, no údaje, ktoré predložil vedľajší účastník konania, podstatne nezmenili. Podľa odôvodnenia 387 napadnutého nariadenia totiž Komisia overila presnosť údajov, a preto usúdila, že ide o vhodný základ na určenie makroekonomických ukazovateľov.

381

Okrem toho Komisia v odôvodnení 385 napadnutého nariadenia vysvetlila, že chránila dôvernosť týchto údajov, lebo boli poskytnuté na úrovni spoločnosti. Celkový objem makroekonomických údajov odhadol vedľajší účastník konania extrapoláciou údajov na základe podielu týchto výrobcov na celkovej výrobe v Únii a celkovú výrobu v Únii určil na základe informácií dostupných v databáze Prodcom.

385

Svojou druhou výhradou žalobkyne Komisii vytýkajú, že im odmietla oznámiť objem výroby alebo predaja 44 spoločností, ktoré odpovedali na makroekonomický dotazník.

386

V tejto súvislosti v prvom rade z listu zaslaného CCCME 1. decembra 2021 vyplýva, že Komisia CCCME informovala, že objem výroby alebo predaja nie je informáciou dostupnou v spise.

387

Žalobkyne sa odvolávajú na nedôvernú verziu odpovedí na makroekonomický dotazník, na základe ktorej tvrdia, že Komisia vedela o týchto informáciách, keďže vyplývajú z kolónky B69 tabuľky „1 Výroba“. Komisia však vysvetlila, že táto kolónka v tabuľke uvádza podiel všetkých spoločností, ktoré sú členmi vedľajšieho účastníka konania a ktoré vyplnili makroekonomický dotazník, na celkovej výrobe v Únii, ktorú odhadla. Komisia vysvetlila, že keďže celková výroba v Únii bola extrapoláciou údajov predložených spolupracujúcimi výrobcami z Únie, nepoznala presný podiel výrobcov, ktorí vyplnili makroekonomický dotazník.

391

Svojou treťou výhradou žalobkyne spochybňujú extrapoláciu údajov poskytnutých vedľajším účastníkom konania na výrobné odvetvie Únie ako celok.

392

V tejto súvislosti treba v prvom rade spresniť, že Komisia na účely tohto prešetrovania vybrala vzorku výrobcov z Únie, ako aj čínskych výrobcov dotknutého výrobku. Ako vyplýva z úvah uvedených v bode 353 vyššie, v rozsahu, v akom toto tvrdenie smeruje k spochybneniu techniky výberu vzorky zvolenej Komisiou, musí byť zamietnuté.

393

Ďalej treba pripomenúť, že v rámci antidumpingových prípadov je Komisia odkázaná na dobrovoľnú spoluprácu strán, ktoré jej poskytnú potrebné informácie v stanovených lehotách (rozsudok z 28. októbra 1999, EFMA/Rada, T‑210/95 , EU:T:1999:273 , bod 71 ). Makroekonomické faktory však umožňujú určiť utrpenú ujmu na úrovni výrobného odvetvia ako celku a podporujú výpočty Komisie v tejto súvislosti.

397

Tretiu výhradu žalobkýň, a teda aj ôsmy žalobný dôvod ako celok preto treba zamietnuť.

9.

O deviatom žalobnom dôvode založenom na porušení procesných práv žalobkýň

398

Svojím deviatym žalobným dôvodom žalobkyne namietajú porušenie svojich procesných práv počas administratívneho prešetrovania. Tento žalobný dôvod sa delí na tri časti, z ktorých prvá je založená na neprimeranom dôvernom zaobchádzaní s informáciami obsiahnutými v spise, druhá na údajne zlej správe nedôverného spisu Komisiou a tretia na neposkytnutí podstatných skutočností Komisiou.

402

Článok 19 ods. 3 základného nariadenia stanovuje, že ak sa žiadosť o dôverné zaobchádzanie považuje za neopodstatnenú alebo ak dodávateľ informácií buď nie je ochotný sprístupniť informácie, alebo nesúhlasí s ich zverejnením vo všeobecnej alebo súhrnnej podobe, možno od zohľadnenia týchto informácií upustiť, pokiaľ nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že predmetné informácie sú správne. Ďalej stanovuje, že žiadosti o dôverné zaobchádzanie nesmú byť zamietnuté svojvoľne.

403

V súlade s článkom 6 ods. 5 základného nariadenia strany, ktoré sa prihlásili po uverejnení oznámenia o začatí prešetrovania v stanovenej lehote, sa vypočujú, ak preukážu, že sú skutočne zainteresovanými stranami, a ak existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté.

404

Okrem toho článok 6 ods. 7 základného nariadenia stanovuje, že výrobcovia z Únie, odborové zväzy, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, organizácie používateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 10, ako aj zástupcovia krajiny vývozu sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla strana dotknutá prešetrovaním, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo jej členských štátov, a ktoré sú relevantné na obhajobu ich záujmov, nie sú dôverné v zmysle článku 19 a boli použité pri prešetrovaní. Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich pripomienky sa zohľadnia v prípade, že sú dostatočne odôvodnené.

Údajné nezohľadnenie pripomienok žalobkýň však nepredstavuje porušenie ich práva na obhajobu alebo práva na vypočutie. Hoci si totiž rešpektovanie uvedených práv vyžaduje, aby inštitúcie Únie umožnili dotknutým osobám účinne vyjadriť ich stanovisko, nemôže pre tieto inštitúcie znamenať povinnosť súhlasiť s ním. Účinnosť vyjadrenia stanovísk žalobkýň si vyžaduje iba to, aby mohli byť tieto stanoviská predložené vo vhodnom čase, aby sa inštitúcie Únie s nimi mohli oboznámiť a s náležitou starostlivosťou posúdiť ich relevantnosť pre obsah prijímaného aktu. V každom prípade treba uviesť, že Komisia nie je povinná odpovedať v rámci nariadenia, ktorým sa stanovujú konečné antidumpingové clá, na všetky tvrdenia, ktoré zainteresované strany uviedli počas prešetrovania, a že neexistencia odpovede nemôže automaticky preukazovať nedostatok preskúmania týchto tvrdení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13 , EU:T:2016:378 , bod 126 a citovanú judikatúru).

408

Čo sa týka porušenia práva na prístup k spisu týkajúcemu sa prešetrovania, treba zdôrazniť, že takéto porušenie môže spôsobiť celkové alebo čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia len vtedy, ak by sprístupnenie dotknutých dokumentov malo šancu, hoci aj obmedzenú, doviesť správne konanie k inému výsledku za predpokladu, že by sa ich dotknutý podnik mohol v priebehu uvedeného konania dovolávať (rozsudok z 10. marca 2009, Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada, T‑249/06 , EU:T:2009:62 , bod 134 ).

409

Procesné práva však treba legálne priznať osobe, aby sa mohla považovať za osobne dotknutú týmito právami a aby mohla podať žalobu o neplatnosť proti aktu prijatému v rozpore s uvedenými právami (rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P , EU:C:2023:685 , bod 52 ).

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že ochrana obchodného tajomstva je všeobecnou zásadou práva Únie. Zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže totiž predstavuje dôležitý verejný záujem, ktorého ochrana môže odôvodniť odmietnutie zverejnenia informácií, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13 , EU:T:2016:378 , bod 165 a citovanú judikatúru). S cieľom zosúladiť zásadu dodržiavania práva dotknutých strán na obhajobu a zásadu ochrany obchodného tajomstva musia inštitúcie Únie pri plnení svojej informačnej povinnosti konať s náležitou starostlivosťou, keď chcú dotknutým podnikom pri zachovaní obchodného tajomstva poskytnúť informácie, ktoré sú užitočné na obhajobu ich záujmov, a prípadne keď z úradnej moci vyberajú vhodné spôsoby takéhoto oznámenia (pozri rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12 , EU:T:2017:372 , bod 141 a citovanú judikatúru).

412

Ak teda dotknuté inštitúcie musia zosúladiť požiadavky dôvernosti s právom zainteresovaných strán na informácie, musia posúdiť konkrétnu situáciu zainteresovanej strany s ohľadom na tieto informácie a najmä jej postavenie na sledovanom trhu vo vzťahu k postaveniu osoby, ktorá tieto informácie poskytla (pozri rozsudok z 19. mája 2021, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, T‑254/18 , EU:T:2021:278 , bod 469 a citovanú judikatúru).

413

Cieľom článku 19 základného nariadenia je však chrániť nielen obchodné tajomstvo, ale aj právo ostatných účastníkov antidumpingového konania na obhajobu. V tejto súvislosti sa účastníci antidumpingového konania môžu odvolávať na použitie informácií, ktorých nedôverné zhrnutie nebolo poskytnuté, zo strany Komisie, ako na dôvod na zrušenie antidumpingového opatrenia len vtedy, ak môžu preukázať, že použitie týchto informácií predstavovalo porušenie ich práva na obhajobu (pozri rozsudok z 15. októbra 2020, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, T‑307/18 , neuverejnený, EU:T:2020:487 , bod 82 a citovanú judikatúru).

416

Po prvé treba pripomenúť, že žalobu podali viaceré žalobkyne, ktorých sa napadnuté nariadenie dotýka odlišným spôsobom. Žalobkyňami sú totiž na jednej strane traja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a na druhej strane tridsaťšesť spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ktorých názvy sú uvedené v prílohe 1 napadnutého nariadenia. Ako vyplýva z bodu 37 vyššie, tridsaťjeden z týchto vyvážajúcich výrobcov zastupuje v rámci tohto konania CCCME.

417

Po druhé, ako vyplýva z bodov 24 a 37 vyššie, tvrdenia CCCME uvedené v jej vlastnom mene sú v rámci tejto žaloby neprípustné. Žalobkyne tiež uznali túto neprípustnosť, pokiaľ ide o CCCME, vo svojej písomnej odpovedi z 15. januára 2024 na otázky Všeobecného súdu a na pojednávaní 7. februára 2024.

418

Po tretie treba poukázať na to, že v rozsudku z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia ( C‑478/21 P , EU:C:2023:685 ), Súdny dvor potvrdil neprípustnosť tvrdenia o porušení práva na obhajobu členov CCCME a iných právnických osôb, ktorých mená sú uvedené v prílohe nariadenia, keďže nepredložili konkrétne žiadosti o informácie nevyhnutné na obhajobu ich záujmov. V uvedenom konaní totiž CCCME zastupovala „záujem čínskeho odvetvia výroby liatiny ako celku“ a jej členovia neboli počas správneho konania označení.

422

V tejto súvislosti žalobkyne tvrdili, že Komisia v oznámení o začatí prešetrovania vyzvala všetkých čínskych vývozcov dotknutého výrobku, aby sa zúčastnili na prešetrovaní, a to predložením formulára, v ktorom sa uvádza, že všetci výrobcovia, ktorí sa zúčastňujú v súlade s požiadavkami uvedeného oznámenia o začatí prešetrovania, sa považujú za zainteresované strany, ak existuje objektívna súvislosť medzi ich činnosťami a prešetrovaným výrobkom. Podľa žalobkýň preto všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa zúčastnili na konaní prostredníctvom platformy Tron.tdi, boli zainteresovanými stranami, ktoré nadobudli procesné práva. Na jednej strane teda znenie oznámenia o začatí prešetrovania vyzývalo každú zainteresovanú stranu na účasť na prešetrovaní a na druhej strane postup výmeny informácií medzi Komisiou a zainteresovanými stranami sa líši od postupu vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia ( C‑478/21 P , EU:C:2023:685 ), keďže prebiehal výlučne cez platformu Tron.tdi, čo znamená, že týmto sa prejednávaná vec odlišuje od veci, v ktorej bol vydaný vyššie uvedený rozsudok. Žalobkyne sa preto domnievajú, že deviaty žalobný dôvod je prípustný vo všetkých troch častiach.

423

V prvom rade, pokiaľ ide o prvú časť deviateho žalobného dôvodu založenú na porušení článku 19 ods. 1 až 3 základného nariadenia, žalobkyne tvrdia, že tieto ustanovenia v každom prípade ukladajú Komisii objektívne povinnosti, ktoré by mali zabezpečiť, aby sa dôverné zaobchádzanie s relevantnými údajmi obmedzilo na to, čo je prísne nevyhnutné. Okrem toho žalobkyne zdôrazňujú, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia ( C‑478/21 P , EU:C:2023:685 ), sa nijaký žalobný dôvod netýkal porušenia článku 19 základného nariadenia. Žalobkyne sa preto domnievajú, že táto časť žalobného dôvodu je prípustná v rozsahu, v akom ju vzniesli tak jednotliví vyvážajúci výrobcovia, ako aj CCCME v mene svojich členov.

427

V tejto súvislosti žalobkyne splnomocnili CCCME na zastupovanie viacerých spoločností a tieto splnomocnenia boli oznámené Komisii v rámci prešetrovania. Ako totiž vyplýva z bodu 5 vyššie, CCCME bola považovaná za zainteresovanú stranu správneho konania len v rozsahu, v akom ju títo výrobcovia špecifických spojovacích materiálov splnomocnili na to, aby ich zastupovala.

428

Zo splnomocnení, ktoré žalobkyne zaslali Všeobecnému súdu, vyplýva, že CCCME nezastupovala pred Komisiou všetkých dotknutých členov, v mene ktorých podala túto žalobu, t. j. že pred Komisiou zastupovala vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa čiastočne líšili od tých, ktorých zastupuje na Všeobecnom súde v rámci tejto žaloby.

429

Po prvé totiž zo splnomocnení, ktoré žalobkyne poskytli Všeobecnému súdu, vyplýva, že CCCME bola poverená zastupovaním troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v správnom konaní. Tí však nepredložili dôkaz o tom, že sú členmi tohto združenia.

433

Pokiaľ teda ide o prípustnosť tvrdení, ktoré CCCME uviedla na Všeobecnom súde v mene svojich členov, spomedzi tridsaťjeden dotknutých členov CCCME, v mene ktorých podala túto žalobu, zastupovala pred Komisiou len deväť čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky. Ako účastníci konania viackrát potvrdili na pojednávaní, Komisia neoverovala, či spoločnosti, ktoré udelili tieto splnomocnenia, sú členmi CCCME. Účastníci konania v tejto súvislosti nepredložili nijaké ďalšie dôkazy. Žalobkyne neboli schopné s istotou potvrdiť, či všetky spoločnosti, ktoré udelili splnomocnenie na zastupovanie pred Komisiou, sú členmi CCCME. Žalobkyne okrem toho tvrdili, že samotné splnomocnenie by malo postačovať na zastupovanie záujmov týchto spoločností pred Komisiou.

434

Na jednej strane však, ako vyplýva z bodu 26 vyššie, združenie, akým je CCCME, je oprávnené zastupovať vyvážajúcich výrobcov na súdoch Únie len vtedy, ak predloží dôkaz o tom, že títo vyvážajúci výrobcovia sú jeho členmi.

435

Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, že hoci sa členovia združenia CCCME a ďalšie právnické osoby zúčastnili na výbere vzorky vykonanom počas predmetného antidumpingového konania, pre týchto členov a ďalšie osoby bolo neprípustné dovolávať sa porušenia ich procesných záruk založeného na tom, že Komisia im neoznámila základné informácie na obranu ich záujmov, keďže neformulovali žiadosti v tom zmysle, aby im počas tohto konania boli tieto informácie oznámené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P , EU:C:2023:685 , bod 217 ).

439

Okrem toho z judikatúry vyplýva, že osobám dotknutým antidumpingovým prešetrovaním prislúcha, aby inštitúciám umožnili posúdiť problémy, ktoré im môžu vzniknúť z absencie určitej informácie v rámci informácií, ktoré im boli poskytnuté. Takáto zainteresovaná strana tým viac nemôže na súde Únie namietať proti tomu, že jej nebola poskytnutá určitá informácia, ak počas prešetrovania, ktoré viedlo k spornému antidumpingovému nariadeniu, nepredložila inštitúciám nijakú žiadosť týkajúcu sa tejto konkrétnej informácie (pozri rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13 , EU:T:2016:378 , bod 93 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že tieto žiadosti musia predložiť samotní jednotliví vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa nemôžu uspokojiť so žiadosťami CCCME.

440

Rozdiel v tomto konaní, na ktorý sa odvolávajú žalobkyne a ktorý spočíva v tom, že komunikácia Komisie so zainteresovanými stranami prebiehala odlišne, a to prostredníctvom platformy Tron.tdi, ktorá umožňovala zainteresovaným stranám predkladať informácie a pripomienky a sledovať prešetrovanie, nemôže spochybniť toto konštatovanie, pokiaľ ide o procesné náležitosti spojené s právom účastníkov konania na obhajobu. Ako totiž správne uviedla Komisia na pojednávaní, cieľom platformy Tron.tdi je len zjednodušiť komunikáciu s účastníkmi konania a uľahčiť výmenu informácií. V každom prípade postavenie zainteresovanej strany podľa základného nariadenia a práva s ním spojené nemôžu závisieť od prostriedkov komunikácie Komisie s týmito stranami.

441

V dôsledku toho v rozsahu, v akom sa výhrady uvedené v deviatom žalobnom dôvode týkajú vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ktorí nepredložili osobitné žiadosti o poskytnutie dodatočných informácií na účely výkonu svojich procesných práv, sú neprípustné bez ohľadu na to, či ich vzniesla CCCME v mene svojich členov alebo päť vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

1) O prvej časti žalobného dôvodu

444

V prvej časti deviateho žalobného dôvodu žalobkyne namietajú porušenie článku 19 ods. 1 až 3 základného nariadenia a svojho práva na obhajobu v rozsahu, v akom sa so všetkými dokumentmi predloženými vedľajším účastníkom konania alebo výrobcami z Únie zaradenými do vzorky zaobchádzalo ako s dôvernými bez platného dôvodu alebo ich nedôverné zhrnutie bolo veľmi nedostatočné, v dôsledku čoho boli zainteresované strany zbavené možnosti vyjadriť svoje pripomienky alebo overiť presnosť dôkazov, ktoré obsahujú. Žalobkyne spochybňujú najmä dôverné zaobchádzanie po prvé s makroekonomickým dotazníkom, po druhé s nedôvernými verziami vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky a po tretie s odpoveďou vedľajšieho účastníka konania na žiadosť Komisie o dodatočné informácie týkajúce sa makroekonomických ukazovateľov.

445

Podľa žalobkýň je porušenie ich procesných práv ešte zhoršené anonymným zaobchádzaním so všetkými výrobcami z Únie, ktorí poskytli informácie, a opakovaným odmietaním poskytnúť akékoľvek informácie o sortimente výrobkov týchto spoločností a o reprezentatívnosti týchto spoločností z hľadiska objemu predaja.

446

Z toho vyplýva, že prvá časť deviateho žalobného dôvodu je neprípustná a musí byť zamietnutá.

2) O druhej časti žalobného dôvodu

450

Žalobkyne spochybňujú spôsob, akým Komisia spravovala spis, ktorý nemá dôverný charakter, ktorý údajne porušoval článok 6 ods. 7 a článok 19 ods. 1 až 3 základného nariadenia, ako aj ich právo na obhajobu, keďže dotknuté strany nemali počas prešetrovania úplný a včasný prístup k spisu, ktorý nemá dôverný charakter.

451

Po prvé to zainteresované strany pripravilo o možnosť čo najpodrobnejšie sledovať hlavný vývoj v rámci prešetrovania, akým je rozhodnutie Komisie upraviť vzorku výrobcov z Únie, alebo predložiť k nemu pripomienky. Okrem toho zainteresované strany neboli informované o výmenách informácií ex parte medzi Komisiou a vedľajším účastníkom konania.

455

Z odôvodnení 22 a 24 napadnutého nariadenia však vyplýva, že údajnú nedostatočnosť nedôverného spisu počas správneho konania spochybnili len CCCME a EFDA po konečnom poskytnutí informácií.

456

Po druhé, pokiaľ ide o komunikáciu medzi Komisiou a vedľajším účastníkom konania, z odôvodnenia 47 napadnutého nariadenia vyplýva, že iba EFDA a CCCME požiadali o jej sprístupnenie.

457

Po tretie, pokiaľ ide o údajné odstránenie viacerých dokumentov zo spisu, ktorý nemá dôverný charakter, iba CCCME požiadala Komisiu o ďalšie informácie v tejto súvislosti.

V tejto súvislosti z napadnutého nariadenia vyplýva, že ani jeden individuálny vyvážajúci výrobca, ktorý patrí medzi žalobkyne, nepožiadal o sprístupnenie presných informácií poskytnutých výrobcami z Únie. Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkýň v rámci tejto časti žalobného dôvodu sú neprípustné a v dôsledku toho aj deviaty žalobný dôvod v celom rozsahu, ktorý treba zamietnuť.

461

Vzhľadom na vyššie uvedené treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

IV. O trovách

462

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich, aby znášali svoje vlastné trovy konania a nahradili trovy konania, ktoré vznikli Komisii a vedľajšiemu účastníkovi konania, v súlade s ich návrhmi.

China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products (CCCME) a ďalšie žalobkyne, ktorých názvy sú uvedené v prílohe, sú povinné nahradiť trovy konania.

Schalin

Steinfatt

Kukovec

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. októbra 2024.

Podpisy