T-332/22

62022TJ0332

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozšírená komora)

z 2. októbra 2024 ( *1 )

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ – Zamietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu cieľov inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby – Všeobecná domnienka dôvernosti – Povinnosť identifikovať dokumenty, na ktoré sa vzťahuje domnienka, a poskytnúť ich zoznam“

Vo veci T‑332/22,

TotalEnergies Marketing Nederland NV , so sídlom v Haagu (Holandsko), v zastúpení: M. van Heezik, advokátka,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a keďže sa na základe článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodlo, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

4

Ako vyplýva zo žiadostí podaných žalobkyňou, tieto žiadosti zneli:

–

„pokiaľ ide o (predbežné) vyšetrovanie a rozhodovanie vo veci o bitúmene (COMP/F/38.456 – Bitúmen – Holandsko), komunikácia medzi [Komisiou] a holandským orgánom na ochranu hospodárskej súťaže (teraz orgán pre spotrebiteľov a trhy) a/alebo inými holandskými orgánmi o pomoci poskytnutej holandským orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v rámci (prípravy) inšpekcií podnikov Komisiou v rámci (predbežného) vyšetrovania možného porušenia práva hospodárskej súťaže“ (žiadosť, ktorú Komisia zaevidovala pod spisovou značkou GESTDEM 2021/4203),

–

„pokiaľ ide o vec o bitúmene (COMP/F/38.456 – Bitúmen – Holandsko) aktualizácie s informáciami a žiadosťami o informácie alebo s inou komunikáciou, ktoré sa týkajú (predbežného) vyšetrovania a rozhodnutia o bitúmene, ktoré vypracovala [Komisia] v období medzi predbežným vyšetrovaním a konečným rozhodnutím z 13. septembra 2006 alebo ktoré vydal holandský orgán na ochranu hospodárskej súťaže (aj ako člen poradného výboru [pre kartely a dominantné postavenie]) a/alebo iných holandských štátnych orgánov“ (žiadosť zaregistrovaná Komisiou pod spisovou značkou GESTDEM 2021/4204),

5

Rozhodnutím zo 4. júla 2021 Komisia zamietla žiadosti pod spisovými značkami GESTDEM 2021/4203, GESTDEM 2021/4204, GESTDEM 2021/4206 a GESTDEM 2021/4207 z dôvodu, že na požadované dokumenty sa vzťahujú výnimky stanovené v článku 4 ods. 2 tretej zarážke a článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, a na tieto účely sa oprela o všeobecnú domnienku dôvernosti, pokiaľ ide o dokumenty uvedené v administratívnom spise týkajúcom sa konania podľa článku 101 ZFEÚ. Naopak, pokiaľ ide o žiadosť pod spisovou značkou GESTDEM 2021/4205, Komisia uviedla, že požadované dokumenty sa konkrétne netýkali veci o bitúmene a boli verejné, a odkázala na internetové stránky, na ktorých boli dostupné.

6

Listom z 25. augusta 2021 žalobkyňa podala opakovanú žiadosť (ďalej len „opakovaná žiadosť“) podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, v ktorej vyzvala Komisiu, aby preskúmala svoje rozhodnutie zo 4. júla 2021. V opakovanej žiadosti žalobkyňa kritizovala skutočnosť, že Komisia jej nezaslala zoznam dokumentov, na ktoré sa vzťahuje všeobecná domnienka dôvernosti podľa rozsudku z 28. mája 2020, Campbell/Komisia ( T‑701/18 , EU:T:2020:224 ), a spochybnila skutočnosť, že na dokumenty uvedené v žiadostiach pod spisovými značkami GESTDEM 2021/4203 a GESTDEM 2021/4204 sa vzťahuje všeobecná domnienka dôvernosti uplatnená Komisiou.

7

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

9

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

vyhlásil návrh, na základe ktorého sa má Komisii nariadiť, aby povolila prístup k dotknutým dokumentom, za neprípustný,

10

V rámci svojho prvého žalobného návrhu žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd „nariadil zverejnenie dotknutých dokumentov“. Komisia sa domnieva, že takýto návrh, ktorý nepatrí do právomoci Všeobecného súdu, sa má zamietnuť ako „neprípustný“.

11

V tejto súvislosti, a ako tvrdí Komisia, stačí pripomenúť, že v rámci preskúmania zákonnosti založeného na článku 263 ZFEÚ Všeobecný súd nemá právomoc vydávať príkazy inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie (pozri uznesenia z 26. októbra 1995, Pevasa a Inpesca/Komisia, C‑199/94 P a C‑200/94 P , EU:C:1995:360 , bod 24 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 25. septembra 2018, Švédsko/Komisia, T‑260/16 , EU:T:2018:597 , bod 104 a citovanú judikatúru). Dotknutej inštitúcii totiž prináleží, aby na základe článku 266 ZFEÚ prijala opatrenia, ktoré si vyžaduje vykonanie zrušujúceho rozsudku (pozri rozsudok z 25. septembra 2018, Amicus Therapeutics UK a Amicus Therapeutics/EMA, T‑33/17 , neuverejnený, EU:T:2018:595 , bod 19 a citovanú judikatúru).

12

Z toho vyplýva, že návrh žalobkyne uvedený v bode 10 vyššie treba zamietnuť z dôvodu, že Všeobecný súd nemá právomoc o ňom rozhodovať.

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď opomenula predložiť súpis požadovaných dokumentov a náležite neodôvodnila toto opomenutie. Na podporu svojej argumentácie sa odvoláva na rozsudok z 28. mája 2020, Campbell/Komisia ( T‑701/18 , EU:T:2020:224 ), ktorý podľa nej ukladá Komisii povinnosť poskytnúť súpis. Zastáva názor, že tento súpis jej umožňuje vyvrátiť všeobecnú domnienku dôvernosti.

16

Komisia namieta voči tvrdeniam žalobkyne.

17

Na úvod treba uviesť, že hoci sa druhý žalobný dôvod výslovne týka len žiadostí pod spisovými značkami GESTDEM 2021/4203 a GESTDEM 2021/4204, argumentácia rozvinutá žalobkyňou v rámci prvého žalobného dôvodu sa týka tiež len korešpondencie medzi Komisiou a holandskými orgánmi, ktorá je predmetom tých istých žiadostí. Keďže odpoveď Komisie v napadnutom rozhodnutí na žiadosti pod spisovými značkami GESTDEM 2021/4205, GESTDEM 2021/4206 a GESTDEM 2021/4207 nie je priamo ani nepriamo dotknutá tvrdeniami žalobkyne, treba konštatovať, že predmet žaloby sa obmedzuje len na odpoveď Komisie v napadnutom rozhodnutí na žiadosti pod spisovými značkami GESTDEM 2021/4203 a GESTDEM 2021/4204.

Úvodné pripomienky

21

Súdny dvor však pripustil, že táto inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra sa v tejto súvislosti môže opierať o všeobecné domnienky uplatňujúce sa na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy možno uplatniť podobné všeobecné úvahy (pozri rozsudok z 22. januára 2020, MSD Animal Health Innovation a Intervet international/EMA, C‑178/18 P , EU:C:2020:24 , bod 55 citovanú judikatúru).

22

Účel takýchto všeobecných domnienok spočíva v možnosti, aby dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie zohľadnili, že zverejnenie určitých kategórií dokumentov by mohlo v zásade narušiť záujem chránený výnimkou, na ktorú sa odvolávajú, a to na základe takýchto všeobecných úvah, pričom nie je nutné preskúmať konkrétne a individuálne každý z požadovaných dokumentov (pozri rozsudok z 22. januára 2020, MSD Animal Health Innovation a Intervet international/EMA, C‑178/18 P , EU:C:2020:24 , bod 56 citovanú judikatúru).

23

Všeobecné domnienky predstavujú výnimku z povinnosti dotknutej inštitúcie Únie konkrétne a individuálne preskúmať jednotlivé dokumenty, ktorých sa týka žiadosť o prístup, a zároveň vo všeobecnosti zo zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom inštitúcií Únie, a preto sa musia vykladať a uplatňovať doslovne (rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P , EU:C:2018:660 , bod 80 ).

27

V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že všeobecný prístup na základe nariadenia č. 1049/2001 k dokumentom nachádzajúcim sa v spise týkajúcom sa uplatňovania článku 101 ZFEÚ by mohol ohroziť rovnováhu, ktorú chcel normotvorca Únie zabezpečiť v nariadení Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a v nariadení Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18 ; Mim. vyd. 08/003, s. 81), medzi povinnosťou dotknutých podnikov oznámiť Komisii prípadne citlivé obchodné informácie s cieľom umožniť jej odhaliť existenciu kartelu a posúdiť jeho zlučiteľnosť s uvedeným ustanovením na jednej strane a zárukou zvýšenej ochrany, ktorá sa z dôvodu profesijného a obchodného tajomstva vzťahuje na informácie takto poskytnuté Komisii, na druhej strane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P , EU:C:2014:112 , bod 90 ).

28

Súdny dvor teda dospel k záveru, že Komisia bola na účely uplatnenia výnimiek upravených v článku 4 ods. 2 prvej a tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 oprávnená predpokladať, bez konkrétneho a individuálneho preskúmania každého z dokumentov nachádzajúcich sa v spise týkajúcom sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, že zverejnenie týchto dokumentov by v zásade narušilo ochranu obchodných záujmov podnikov, ktorých sa takéto konanie týka, ako aj ochranu cieľov vyšetrovania v tejto súvislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P , EU:C:2014:112 , bod 93 ).

Treba však konštatovať, že v prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí, ako vyplýva z bodu 7 vyššie, najprv pristúpila k identifikácii požadovaných dokumentov a následne žalobkyni vysvetlila, že tieto dokumenty sú súčasťou administratívneho spisu konania podľa článku 101 ZFEÚ. Komisia napokon uviedla, že po preskúmaní žiadostí dospela k záveru, že na požadované dokumenty sa vzťahujú výnimky stanovené v článku 4 ods. 2 prvej a tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 a všeobecná domnienka dôvernosti stanovená v rozsudku z 27. februára 2014, Komisia/EnBW ( C‑365/12 P , EU:C:2014:112 ).

32

Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatočné odôvodnenie v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 30 vyššie, keďže identifikuje dotknuté dokumenty a dôvod odmietnutia prístupu zo strany Komisie na základe článku 4 nariadenia č. 1049/2001 na základe uplatnenia všeobecnej domnienky dôvernosti. Argumentáciu žalobkyne založenú na nedostatočnom odôvodnení treba teda zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti, ktorú Komisia spochybňuje.

O uplatniteľnosti všeobecnej domnienky dôvernosti, na ktorú sa odvoláva Komisia

33

Pokiaľ ide o otázku, či dokumenty uvedené v žiadostiach pod spisovými značkami GESTDEM 2021/4203 a GESTDEM 2021/4204 spadajú do pôsobnosti všeobecnej domnienky dôvernosti uplatnenej Komisiou, treba uviesť, že uvedené dokumenty, ako vyplýva zo žiadostí žalobkyne a z napadnutého rozhodnutia, sú komunikáciami medzi Komisiou a holandským orgánom pre hospodársku súťaž (či inými holandskými orgánmi) v rámci vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu konečného rozhodnutia z 13. septembra 2006 týkajúceho sa veci o bitúmene.

37

V tejto poslednej uvedenej súvislosti totiž z článku 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že v rámci vyšetrovania Komisie týkajúceho sa uplatnenia článku 101 ZFEÚ je korešpondencia medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov alebo medzi týmito orgánmi vrátane dokumentov vypracovaných podľa článkov 11 a 14 uvedeného nariadenia súčasťou interných dokumentov nachádzajúcich sa v spise Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P , EU:C:2014:112 , bod 86 ). Okrem toho z bodov 1 a 15 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa článkov [101] a [102 ZFEÚ], článkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 ( Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7 ) vyplýva, že korešpondencia medzi Komisiou a inými verejnými orgánmi, akou je korešpondencia s orgánmi hospodárskej súťaže či inými orgánmi členských štátov, vedená počas vyšetrovania, patrí medzi interné dokumenty, ku ktorým nie je možný prístup a ktoré sú súčasťou spisu Komisie.

38

Ako však bolo pripomenuté v bode 26 vyššie, v rámci uplatnenia ustanovení nariadenia č. 1049/2001 Súdny dvor pripustil existenciu všeobecnej domnienky dôvernosti, pokiaľ ide o dokumenty nachádzajúce sa v spise týkajúcom sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, medzi ktorými sa nachádza aj komunikácia medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P , EU:C:2014:112 , body 16 a 81 ).

39

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Komisia bola v prejednávanej veci oprávnená odvolávať sa na existenciu všeobecnej domnienky dôvernosti na základe článku 4 ods. 2 prvej a tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001, podľa ktorej zverejnenie dokumentov založených v administratívnom spise vo veci o bitúmene by v zásade narušilo jednak ochranu cieľov inšpekcií, vyšetrovania a kontroly a jednak ochranu obchodných záujmov.

43

Okrem toho treba pripomenúť, že žalobkyňa sa nachádzala medzi adresátmi rozhodnutia Komisie vo veci o bitúmene a že ako účastník konania v tejto veci mala osobitné a obmedzené právo prístupu na základe ustanovení odôvodnenia 32 a článku 27 nariadenia č. 1/2003, ako aj článku 15 ods. 2 nariadenia č. 773/2004. Bolo by teda v rozpore so zmyslom nariadení č. 1/2003 a 773/2004, ak by žiadateľ využíval ustanovenia nariadenia č. 1049/2001 v snahe obísť pravidlá dôvernosti zavedené uvedenými nariadeniami a získať sprístupnenie dokumentov považovaných za dôverné v rámci konania podľa článku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P , EU:C:2014:112 , bod 88 ).

44

Na druhej strane stačí poznamenať, že žalobkyňa neuviedla nijakú argumentáciu, ktorá by preukazovala existenciu prevažujúceho verejného záujmu. Obmedzila sa totiž len na to, že uviedla, že jej žiadosti o prístup sú odôvodnené existenciou sťažností podaných voči nej priamymi a nepriamymi zákazníkmi, a to bez toho, aby preukázala existenciu týchto sťažností. Je, samozrejme, pravda, že existencia práva na obranu predstavuje sama osebe všeobecný záujem. Skutočnosť, že v predmetnom prípade sa toto právo prejavuje prostredníctvom subjektívneho záujmu žalobkyne na jej obrane v rámci konaní o náhradu škody, však znamená, že záujem, ktorého sa dovoláva, nie je záujem všeobecný, ale súkromný záujem (rozsudok zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, T‑391/03 a T‑70/04 EU:T:2006:190 , bod 138 ).

O uplatniteľnosti všeobecnej domnienky dôvernosti, na ktorú sa odvoláva Komisia

47

Okrem toho Komisia vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 28. mája 2020, Campbell/Komisia ( T‑701/18 , EU:T:2020:224 ), len uviedla, že dokumenty označené ako zodpovedajúce žiadosti žalobcu „obsah[ovali] výmenu korešpondencie medzi [jej] útvarmi…a Írskom… týkajúcich sa troch konaní EU Pilot“. Podľa Všeobecného súdu na jednej strane táto formulácia neumožňovala žalobcovi posúdiť, či neexistujú iné dokumenty, ktoré by mohli byť predmetom jeho žiadosti, ani to, či sa všetky dokumenty uvedené v tejto žiadosti týkali predmetných konaní EU Pilot, ako to vyplýva z bodu 56 rozsudku z 28. mája 2020, Campbell/Komisia ( T‑701/18 , EU:T:2020:224 ). Na druhej strane formulácia použitá Komisiou uvádzala, že pokiaľ ide o preskúmanie opakovanej žiadosti žalobcu, Komisia sa obmedzila len na konštatovanie, že v súvislosti s prebratím rámcových rozhodnutí Írskom boli začaté konania EU Pilot, z čoho vyvodila záver, že je možné uplatniť domnienku dôvernosti. Všeobecný súd však usúdil, že takáto odpoveď nepostačuje na preukázanie, že Komisia predtým vykonala konkrétne preskúmanie žiadosti žalobcu, ani že vykonala skutočnú identifikáciu dokumentov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o prístup, ako to vyplýva z bodu 57 uvedeného rozsudku.

48

V tomto kontexte Všeobecný súd dospel k záveru, že formulácia, ktorú Komisia použila vo svojej odpovedi, nebola dostatočná na to, aby umožnila žalobcovi identifikovať dokumenty, na ktoré sa vzťahuje jeho žiadosť o prístup, a preto žalobca nebol schopný vyvrátiť domnienku dôvernosti, na ktorú sa odvolala Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. mája 2020, Campbell/Komisia, T‑701/18 , EU:T:2020:224 , body 58 a 65 ).

51

Žalobkyňa navyše nespochybňuje, že Komisia pri konkrétnom preskúmaní jej žiadostí o prístup správne identifikovala dokumenty, ktorých sa týkali žiadosti pod spisovými značkami GESTDEM 2021/4203 a GESTDEM 2021/4204, ale len tvrdí, že Komisia mala predložiť súpis alebo zoznam týchto dokumentov.

52

V tejto poslednej uvedenej súvislosti však treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, z rozsudku z 28. mája 2020, Campbell/Komisia ( T‑701/18 , EU:T:2020:224 ), nevyplýva, že inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, ktoré odpovedajú na žiadosť o prístup k dokumentom, keď uplatnia všeobecnú domnienku dôvernosti, sú v každom prípade povinné poskytnúť žiadateľovi zoznam dokumentov, na ktoré sa vzťahuje uvedená domnienka. Naopak, ako vyplýva z bodu 45 vyššie, predloženie takéhoto zoznamu je len jedným z možných prostriedkov na identifikáciu požadovaných dokumentov, takže žiadateľ mal možnosť vyvrátiť uplatnenie tejto domnienky.

53

Rozsudok

z 28. mája 2020, Campbell/Komisia ( T‑701/18 , EU:T:2020:224 ), tak spresňuje, že poskytnutie takéhoto zoznamu dokumentov, na ktoré sa vzťahuje všeobecná domnienka dôvernosti, nie je nevyhnutné, ak dotknuté dokumenty, prinajmenšom ich typ, už vyplývajú zo žiadosti o prístup, a že žiadateľ má v zásade možnosť tvrdiť, že na dokument sa nevzťahuje uplatnenie všeobecnej domnienky dôvernosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. mája 2020, Campbell/Komisia, T‑701/18 , EU:T:2020:224 , bod 62 a citovanú judikatúru).

57

V dôsledku toho skutočnosť, že dokumenty, ktorých sprístupnenie sa požadovalo, mali rovnakú typológiu a patrili do správneho spisu týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, v prejednávanej veci stačila na odôvodnenie uplatnenia všeobecnej domnienky dôvernosti dokumentov týkajúcich sa takéhoto konania bez toho, aby Komisia bola povinná poskytnúť žalobkyni zoznam uvedených dokumentov.

58

Okrem toho keďže tvrdenia žalobkyne treba po prvé chápať tak, že žalobkyňa vo svojich žiadostiach pod spisovými značkami GESTDEM 2021/4203 a GESTDEM 2021/4204 požiadala o prístup k súpisu korešpondencie medzi Komisiou a holandskými orgánmi, tieto tvrdenia sú založené na nesprávnych predpokladoch a treba ich zamietnuť.

59

Na jednej strane zo znenia žiadostí pod spisovými značkami GESTDEM 2021/4203 a GESTDEM 2021/4204 nevyplýva (pozri bod 4 vyššie), že žalobkyňa požiadala o súpis dokumentov nachádzajúcich sa v spise k veci o bitúmene ako taký a konkrétnejšie o korešpondenciu medzi Komisiou a holandskými orgánmi.

O trovách

63

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

64

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

Papasavvas

Marcoulli

Norkus

Valasidis

Spangsberg Grønfeldt

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. októbra 2024.