T-356/22
ECLI:EU:T:2025:319
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TJ0356
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62022TJ0356_EXT
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)
z 19. marca 2025 ( *1 )
„Dumping – Dovoz superabsorpčných polymérov s pôvodom v Kórejskej republike – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/547 – Konečné antidumpingové clo – Článok 3 ods. 2, 3, 5, 6 a 7 nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Článok 9 ods. 4 nariadenia 2016/1036 – Vymedzenie ujmy – Preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na ceny podobných výrobkov predávaných na trhu Únie – Analýza cenového podhodnotenia – Uplatnenie metodiky kontrolných čísel výrobku – Príčinná súvislosť – Analýza pripísateľnosti a nepripísateľnosti – Ďalšie známe faktory – Výška antidumpingového cla – Právo na obranu – Zásada riadnej správy vecí verejných“
Vo veci T‑356/22,
LG Chem, Ltd ., so sídlom v Soule (Južná Kórea), v zastúpení: P. Vander Schueren, E. Gergondet a A. Nosowicz, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii , v zastúpení: G. Luengo a J. Zieliński, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
BASF Antwerpen NV , so sídlom v Antverpách (Belgicko),
a
Nippon Shokubai Europe NV , so sídlom v Antverpách,
v zastúpení: M.‑S. Dibling a J. Pauwelyn, advokáti,
a
Evonik Superabsorber GmbH , so sídlom v Essene (Nemecko), v zastúpení: T. Wessely, T. Oeyen, avocats, a A. Çelebi, solicitor,
vedľajší účastníci konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),
v zložení: predsedníčka komory K. Kowalik‑Bańczyk, sudcovia E. Buttigieg, G. Hesse, I. Dimitrakopoulos (spravodajca) a B. Ricziová,
tajomníčka: M. Zwozdziak‑Carbonne, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 11. apríla 2024,
vyhlásil tento
Rozsudok
( 1 )
1
Žalobou podanou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa LG Chem, Ltd. domáha zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/547 z 5. apríla 2022, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz superabsorpčných polymérov s pôvodom v Kórejskej republike ( Ú. v. EÚ L 107, 2022, s. 27 ; ďalej len „napadnuté nariadenie“), v rozsahu, v akom sa uplatňuje na žalobkyňu.
[ omissis ]
II. Návrhy účastníkov konania
23
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,
–
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
24
Komisia, ktorú podporujú BASF, NSE a Evonik, navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zamietol žalobu ako nedôvodnú,
–
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
III. Právny stav
25
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je v podstate založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, porušila článok 3 ods. 3 základného nariadenia a porušila právo žalobkyne na obranu, keď analyzovala vplyv dovozu z Kórejskej republiky na ceny. Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, porušila článok 3 ods. 2, 5, 6 a 7 základného nariadenia a porušila povinnosť odôvodnenia tým, že analyzovala ujmu, ktorú utrpeli výrobcovia Únie, neobjektívne a údajnú ujmu pripísala dovozu z Kórey namiesto iných známych faktorov. Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že sa žalovaná dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, porušila článok 3 ods. 3 a článok 9 ods. 4 základného nariadenia a porušila právo žalobkyne na obranu tým, že rozpätie ujmy určila na základe zjednodušeného PCN, neposkytla primerané zhrnutie výpočtov rozpätia ujmy, ktoré nemajú dôverný charakter, a pri určovaní rozpätia ujmy nezohľadnila iné známe faktory ujmy. Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná vykonala prešetrovanie v rozpore s právom žalobkyne na obranu a v rozpore s právom na riadnu správu vecí verejných.
[ omissis ]
C.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení, porušení článku 3 ods. 3 a článok 9 ods. 4 základného nariadenia a porušení práva na obranu tým, že rozpätie ujmy bolo určené na základe zjednodušeného PCN, nebolo poskytnuté primerané zhrnutie výpočtov rozpätia ujmy, ktoré nemajú dôverný charakter, a pri určovaní rozpätia ujmy neboli zohľadnené iné známe faktory ujmy
266
V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že rozpätie ujmy stanovené Komisiou v napadnutom nariadení je nezlučiteľné s článkom 3 ods. 3 a článkom 9 ods. 4 základného nariadenia a že Komisia porušila jej právo na obranu. Žalobkyňa uvádza dve výhrady na podporu tohto žalobného dôvodu.
[ omissis ]
268
V rámci druhej výhrady žalobkyňa tvrdí, že podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia mala Komisia uložiť antidumpingové clo nepresahujúce to, čo bolo nevyhnutné na boj proti škodlivým účinkom predmetných dovozov, a že táto suma teda nemala ísť tak ďaleko, aby zabránila škodlivým účinkom spôsobeným inými faktormi, než sú tieto dovozy. Žalobkyňa sa pritom domnieva, že v tretej časti druhého žalobného dôvodu preukázala, že existovali iné známe faktory ujmy, ktoré mala Komisia preskúmať. Podľa žalobkyne vzhľadom na to, že výpočty rozpätia ujmy vykonané Komisiou nezohľadňujú tieto iné faktory, nie je možné zabezpečiť, aby výška uloženého antidumpingového cla neodstránila aj škodlivé účinky spôsobené inými faktormi, než sú dovozy s pôvodom v Kórejskej republike. Dodáva, že počas správneho konania obozretne odhadla výšku ujmy, ktorá mala byť pripísaná iným známym faktorom. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že výpočet cenového podhodnotenia už zo svojej podstaty nezohľadňuje účinky spôsobené inými príčinami ujmy, žalobkyňa tvrdí, že je v rozpore s povinnosťou nepripisovať cielenému dovozu škodlivé účinky spôsobené inými faktormi a že je nesprávny v rozsahu, v akom sú kórejské ceny rovnako stlačené účinkami japonského a tureckého dovozu za nízke ceny ako aj predátorskou stratégiou NSE v oblasti cien a cenovým vzorcom SAP, zatiaľ čo náklady výrobného odvetvia Únie sú navýšené vysokými investičnými nákladmi.
269
Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, spochybňuje tvrdenia žalobkyne. Komisia v podstate tvrdí, že rozpätie ujmy vypočítané v napadnutom nariadení zohľadňuje len rozdiel medzi predajnými cenami žalobkyne a hypotetickou cieľovou cenou výrobného odvetvia Únie. Podľa nej je teda rozpätie ujmy vyjadrením cla potrebného na odstránenie ujmy vyplývajúcej len z dovozu žalobkyne.
270
V prvom rade treba pripomenúť, že článok 9 ods. 4 druhý pododsek základného nariadenia stanovuje, že „výška antidumpingového cla nesmie presiahnuť stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie“, a že „článok 7 ods. 2a, 2b, 2c a 2d sa uplatňuje zodpovedajúcim spôsobom“.
271
Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/825 z 30. mája 2018 ( Ú. v. EÚ L 143, 2018, s. 1 ):
„Ak je rozpätie ujmy vypočítané na základe cieľovej ceny, použitý cieľový zisk sa stanoví pri zohľadnení faktorov, ako je úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, miera ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto rozpätie zisku nesmie byť nižšie ako 6 %.“
272
Okrem toho podľa článku 7 ods. 2d základného nariadenia, zmeneného nariadením 2018/825:
„Pri stanovení cieľovej ceny sa náležite zohľadnia skutočné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, alebo z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len ‚MOP‘) uvedených v prílohe Ia k tomuto nariadeniu. Okrem toho sa zohľadnia budúce náklady, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 2c tohto článku a ktoré vyplynuli z uvedených dohôd a dohovorov, ktoré vzniknú výrobnému odvetviu Únie počas obdobia uplatňovania opatrení podľa článku 11 ods. 2“
273
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 9 ods. 4 základného nariadenia stanovuje „pravidlo nižšieho cla“, t. j. že výška antidumpingového cla musí byť nižšia ako stanovené dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Cieľom tohto pravidla je zabrániť tomu, aby uložené antidumpingové clo prekročilo rámec toho, čo je nevyhnutné na odstránenie ujmy spôsobenej tomuto výrobnému odvetviu dumpingovým dovozom. Takéto pravidlo je odôvodnené vzhľadom na povahu a účel antidumpingových ciel, ktoré nepredstavujú ani sankcie, ani kompenzačné opatrenia určené na náhradu spôsobenej škody, ale opatrenia na ochranu proti nekalej hospodárskej súťaži vyplývajúcej z dumpingových dovozov. Cieľom týchto ciel je len zabrániť dumpingovým dovozom alebo ich zmeniť na hospodársky neatraktívne, a tým odstrániť nerovnováhu na domácom trhu spôsobenú týmto dumpingom (pozri rozsudok z 8. júna 2023, Severstal a NLMK/Komisia, C‑747/21 P a C‑748/21 P , EU:C:2023:459 , body 72 a 73 a citovanú judikatúru).
274
Okrem toho, hoci článok 9 ods. 4 základného nariadenia neobsahuje žiadnu informáciu pre konkrétny výpočet antidumpingového cla a inštitúciám neukladá žiadnu osobitnú metodológiu s cieľom zabezpečiť, aby antidumpingové clo neprekročilo to, čo je nevyhnutné na zabránenie škodlivým účinkom dumpingových dovozov dotknutého výrobku, treba pripomenúť, že uvedené inštitúcie musia v tomto rámci zohľadniť závery, ku ktorým dospeli v rámci analýz pripísateľnosti a nepripísania vykonaných na základe článku 3 ods. 6 a 7 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada, C‑236/17 P , EU:C:2019:258 , body 161 a 163 ).
275
Na to, aby výška antidumpingového cla uloženého na základe článku 9 ods. 4 základného nariadenia nešla nad rámec toho, čo je potrebné na zabránenie škodlivých účinkov dumpingových dovozov, je potrebné, aby táto suma nezohľadnila škodlivé účinky spôsobené inými faktormi, ako sú tieto dovozy. Inými slovami je potrebné, aby inštitúcie pri určení tejto sumy zohľadnili závery, ku ktorým dospeli po skúmaní týkajúcom sa určenia existencie ujmy v zmysle článku 3 ods. 6 a 7 tohto nariadenia. Toto tvrdenie je navyše potvrdené znením článku 9 ods. 4 základného nariadenia, ktoré v prvej vete upravuje „dumping a ním spôsobenú ujmu“. Pojem „ujma“ tak v tom istom odseku treba chápať rovnako tak, že odkazuje na ujmu vyplývajúcu z dumpingu, teda na ujmu spôsobenú výlučne dumpingovými dovozmi (rozsudok z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada, C‑236/17 P , EU:C:2019:258 , body 169 a 170 ; pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P , EU:C:2020:979 , bod 65 ).
276
Pokiaľ ide o článok 7 ods. 2c základného nariadenia, treba uviesť, že tento článok do veľkej miery kodifikuje prístup uplatnený v rámci tzv. metodiky „predaja pod cieľovú cenu“ s cieľom určiť tzv. rozpätie ujmy (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Emiliou v spojených veciach Severstal a Novolipetsk Steel/Komisia, C‑747/21 P a C‑748/21 P , EU:C:2023:20 , body 33 až 35 a 57 ).
277
Podľa tejto metodiky sa rozpätie ujmy vypočíta porovnaním ceny dumpingového dovozu s cieľovou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie. Táto cena zodpovedá cene, ktorú mohlo toto výrobné odvetvie odôvodnene očakávať na trhu Únie v prípade neexistencie týchto dovozov. Na stanovenie takejto hypotetickej ceny sa k výrobným nákladom výrobného odvetvia Únie pripočíta cieľový zisk. Tento cieľový zisk zodpovedá ziskovému rozpätiu, ktoré by mohlo výrobné odvetvie Únie odôvodnene očakávať za bežných trhových podmienok (rozsudok z 8. júna 2023, Severstal a NLMK/Komisia, C‑747/21 P a C‑748/21 P , EU:C:2023:459 , bod 74 ).
278
Súdny dvor v podstate rozhodol, že použitie tejto metodiky patrí do miery voľnej úvahy Komisie. Použitie cieľovej ceny namiesto skutočnej predajnej ceny výrobného odvetvia Únie na účely stanovenia rozpätia ujmy umožňuje zohľadniť tlak dumpingového dovozu na zníženie predajných cien výrobného odvetvia Únie. Zohľadnenie tohto tlaku pritom prispieva k pravdepodobnosti výsledkov získaných použitím tejto metodiky (rozsudok z 8. júna 2023, Severstal a NLMK/Komisia, C‑747/21 P a C‑748/21 P , EU:C:2023:459 , bod 77 ).
279
Napokon článok 7 ods. 2c základného nariadenia sa uplatňuje na konania začaté od 8. júna 2018, takže sa v prejednávanej veci uplatňuje.
280
V prejednávanej veci Komisia uplatnila článok 7 ods. 2c základného nariadenia a vypočítala rozpätie ujmy na základe cieľovej ceny.
281
V oddiele 5 napadnutého nariadenia Komisia konkrétne uviedla, že dovoz z Kórejskej republiky vzhľadom na svoj objem a ceny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Hoci Komisia v rámci posúdenia článku 3 ods. 7 základného nariadenia uznala, že dovoz z Turecka a Japonska predstavuje faktory, ktoré prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, v podstate dospela k záveru, že uvedené faktory neboli dostatočne významné na to, aby oslabili túto príčinnú súvislosť.
282
V oddiele 7 napadnutého nariadenia Komisia v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia preskúmala, či by clo nižšie ako dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom výrobnému odvetviu Únie. Komisia v odôvodnení 378 napadnutého nariadenia konštatovala, že by to tak bolo v prípade, keby výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť primeraný zisk (t. j. „cieľový zisk“) predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.
283
V odôvodneniach 378 až 380 a 383 a 384 napadnutého nariadenia Komisia vysvetlila svoju metodiku takto:
„(378)
Komisia najprv stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V tomto prípade by sa ujma odstránila, keby výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu a keby bolo schopné dosiahnuť primeraný zisk (cieľový zisk) predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.
(379)
V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri stanovení cieľového zisku zohľadnila úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z dotknutej krajiny a úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.
(380)
Komisia stanovila základný zisk pokrývajúci celkové náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Výrobné odvetvie Únie utrpelo straty počas celého posudzovaného obdobia. Keďže toto rozpätie bolo nižšie ako minimálne rozpätie 6 % požadované v článku 7 ods. 2c základného nariadenia, uvedené ziskové rozpätie sa nahradilo 6 %.
…
(383)
Komisia na uvedenom základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila cieľové ziskové rozpätie vo výške 6 %, a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d základného nariadenia podľa jednotlivých druhov výrobku.
(384)
Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v dotknutej krajine podľa jednotlivých druhov výrobku stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia s váženou priemernou cenou, ktorá nespôsobuje ujmu a vzťahuje sa na podobný výrobok, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na voľnom trhu Únie. Každý rozdiel vyplývajúci z uvedeného porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF [náklady, poistenie, prepravné] dovozu.“
284
Úroveň odstránenia ujmy (konečné rozpätie ujmy) tak bola v prípade žalobkyne stanovená na 34,4 % (pozri odôvodnenie 385 napadnutého nariadenia).
285
V dôsledku toho Komisia rozhodla takto:
„(386)
Po konečnom poskytnutí informácií [žalobkyňa] tvrdila, že stanovenie rozpätia ujmy je ovplyvnené rovnakou chybou ako výpočty cenového podhodnotenia a úvahy o nich v súvislosti s uplatňovaním cenového podhodnotenia mutatis mutandis . Aj rozpätie ujmy by sa malo upraviť podľa vplyvu ostatných faktorov, ktoré predložila [žalobkyňa].
(387)
Komisia sa odvolala na svoje argumenty v odôvodneniach 184 až 188, ako aj na svoje vyvrátenie argumentov [žalobkyne] o vplyve dovozu z ostatných krajín, cenového vzorca SAP a investícií výrobného odvetvia Únie, ktoré sú vysvetlené v príslušných oddieloch analýzy príčinnej súvislosti. Tieto tvrdenia boli teda zamietnuté aj vzhľadom na stanovenie rozpätia ujmy.“
[ omissis ]
288
V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že metodika použitá Komisiou v napadnutom nariadení nemohla zaručiť neexistenciu zohľadnenia škodlivých účinkov spôsobených inými faktormi než kórejským dovozom prostredníctvom výšky uloženého antidumpingového cla, a to jednak cenového vzorca SAP a vplyvu investícií uskutočnených výrobným odvetvím Únie a jednak dovozov s pôvodom v Turecku a Japonsku.
289
Po prvé, pokiaľ ide o cenový vzorec SAP a vplyv investícií uskutočnených výrobným odvetvím Únie, z preskúmania prvej výhrady tretej časti druhého žalobného dôvodu vyplýva (pozri body 227 až 232 vyššie), že žalobkyňa nepreukázala, že takéto faktory prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Žalobkyňa preto nemôže vytýkať Komisii, že nevylúčila údajné škodlivé účinky uvedených faktorov.
290
Po druhé, pokiaľ ide o dovoz z Turecka a Japonska, treba uviesť, že žalobkyňa nepreukázala, že metodika použitá Komisiou nebola vhodná na stanovenie primeranej úrovne cla umožňujúcej odstrániť ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Komisia sa tým, že zabezpečila, aby rozpätie ujmy vyjadrovalo len rozdiel medzi váženou priemernou dovoznou cenou a cieľovou cenou výrobného odvetvia Únie vypočítanou v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia, uistila, že ujma spôsobená inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.
291
Ako je totiž uvedené v bodoch 276 až 278 vyššie, metodika nazývaná „predaj pod cieľovú cenu“, ktorú použila Komisia podľa článku 7 ods. 2c základného nariadenia, je založená na použití hypotetickej cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie, ktorá na rozdiel od skutočných predajných cien výrobného odvetvia Únie nie je ovplyvnená účinkami iných faktorov ujmy uznaných Komisiou.
292
V tejto súvislosti žalobkyňa vo svojich písomných podaniach pred Všeobecným súdom s odkazom na rozsudok z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada ( C‑236/17 P , EU:C:2019:258 ), uvádza, že táto metodika je v rozpore s povinnosťou uvedenou v bode 169 tohto rozsudku nepripisovať cieleným dovozom škodlivé účinky spôsobené inými faktormi. Žalobkyňa sa však odvoláva na rozsudok z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada ( C‑236/17 P , EU:C:2019:258 ), len na účely preukázania existencie takejto povinnosti bez toho, aby konkrétne a presne uviedla, že tento rozsudok spochybnil použitie vyššie uvedenej metodiky v prípade existencie iných faktorov ujmy. Okrem toho z uvedeného rozsudku vôbec nevyplýva, že by Súdny dvor kritizoval použitie tzv. metodiky „predaja pod cieľovú cenu“, ktorá je v súčasnosti kodifikovaná v článku 7 ods. 2c základného nariadenia, z dôvodu, že táto metodika môže porušovať pravidlo, podľa ktorého je nevyhnutné, aby výška antidumpingového cla nezohľadňovala škodlivé účinky spôsobené inými faktormi, než sú dumpingové dovozy.
293
Okrem toho treba uviesť, že žalobkyňa vo svojej žalobe konkrétne a presne nespochybnila váženú priemernú dovoznú cenu, ktorú Komisia použila na stanovenie cenového podhodnotenia. Naopak vo svojej replike po prvýkrát tvrdí, že aj kórejské ceny sú stlačené účinkami iných faktorov, akými sú najmä japonské a turecké dovozy za nízke ceny. Treba konštatovať, že toto tvrdenie je neprípustné, keďže sa po prvýkrát uvádza v replike. V každom prípade toto tvrdenie, ktoré navyše nikdy nebolo uvedené s cieľom spochybniť príčinnú súvislosť medzi dovozom z Kórey a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nie je v replike podložené žiadnym konkrétnym a podrobným vysvetlením, ani žiadnymi konkrétnymi dôkazmi o vplyve týchto iných faktorov na kórejské ceny.
294
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení a porušila článok 3 ods. 3 alebo článok 9 ods. 4 základného nariadenia tým, že uplatnila svoju metodiku výpočtu rozpätia ujmy a sadzby antidumpingového cla, alebo že porušila jej právo na obranu.
295
Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť v celom rozsahu.
[ omissis ]
E.
Záver
341
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
[ omissis ]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)
rozhodol takto:
1.
Žaloba sa zamieta.
2.
LG Chem, Ltd. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie a spoločností BASF Antwerpen NV, Nippon Shokubai Europe NV a Evonik Superabsorber GmbH.
Kowalik‑Bańczyk
Buttigieg
Hesse
Dimitrakopoulos
Ricziová
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. marca 2025.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.
( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.