T-448/22

62022TJ0448

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

z 2. októbra 2024 ( *1 )

„Verejná služba – Zmluvný zamestnanec – Odmietnutie náhrady ročných cestovných výdavkov pre nezaopatrené deti – Článok 8 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku – Žaloba o neplatnosť – Akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie, ktorým sa s konečnou platnosťou stanovuje stanovisko administratívy – Prípustnosť – Zásada riadnej správy vecí verejných – Povinnosť starostlivosti“

Vo veci T‑448/22,

PW , v zastúpení: S. Rodrigues a A. Champetier, advokáti,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä so zreteľom na:

–

písomné otázky Všeobecného súdu položené účastníkom konania a ich odpovede na tieto otázky podané do kancelárie Všeobecného súdu 20. marca 2024,

–

písomnú otázku Všeobecného súdu položenú ESVČ a jej odpoveď podanú do kancelárie Všeobecného súdu 30. apríla 2024, ako aj pripomienky žalobcu k tejto odpovedi podané do kancelárie Všeobecného súdu 28. mája 2024,

2

Dňa 16. februára 2020 žalobca nastúpil do funkcie na delegáciu Európskej únie nachádzajúcej sa vo Washingtone, DC (Spojené štáty), ako zmluvný zamestnanec Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) podľa článku 3a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie (ďalej len „PZOZ“). Manželka žalobcu bola zamestnaná v Európskom parlamente v Bruseli (Belgicko).

3

Oznámením z 9. marca 2020 Úrad Európskej komisie „Správa a úhrada individuálnych nárokov“ (PMO) informoval žalobcu o jeho právach a finančných príspevkoch podľa prílohy VII k Služobnému poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“). Pokiaľ ide o rodinné prídavky, v tomto oznámení bolo spresnené, že sa vyplácajú manželke žalobcu a že pokiaľ ide o ročné cestovné výdavky, vybavuje ich ESVČ. V poznámke pod čiarou 6 bolo uvedené, že „v prípade detí, ktorých obaja rodičia pracujú v inštitúciách, [títo rodičia] môžu požiadať o úhradu ročných cestovných výdavkov na [svoje] deti na základe miesta pôvodu druhého rodiča, ak by to bolo výhodnejšie“, a že „v tomto prípade [je] potrebná spoločná žiadosť oboch rodičov“.

4

Dňa 23. júna 2020 žalobca kontaktoval ESVČ so žiadosťou o úhradu ročných cestovných výdavkov pre seba a svoje nezaopatrené deti. ESVČ mu v ten istý deň odpovedala, že úhrada ročných cestovných výdavkov bola zaúčtovaná do jeho odmeny za august 2020 a zaslala mu snímku obrazovky zobrazujúcej, čo táto platba zahŕňala. V nadväznosti na túto odpoveď žalobca požiadal, aby bola pripočítaná úhrada za jeho nezaopatrené deti, na ktorú ESVČ ešte 23. júna 2020 odpovedala, že nie je možné vykonať opravu ročných cestovných výdavkov, pretože deti žalobcu neboli uvedené v systéme Sysper ako jeho nezaopatrené deti. Na to, aby bolo možné pristúpiť k úhrade, ESVČ odporučila žalobcovi, aby sa obrátil na PMO a požiadal ho o skontrolovanie jeho zloženia domácnosti, ako aj nezaopatrených osôb.

8

E‑mailom z 9. júla 2020 PMO potvrdil svoje stanovisko, pričom uviedol, že oznámenie z 9. marca 2020 jasne vysvetľuje, že platba sa nevykonáva automaticky rodičovi, pre ktorého je vzdialenosť výhodnejšia, ale na požiadanie. Z dôvodu vyššej platovej triedy dostávala manželka žalobcu rodinné prídavky a z tohto dôvodu úhradu ročných cestovných výdavkov. Spoločná žiadosť o prevod ročných cestovných výdavkov na nezaopatrené deti manželského páru v prospech žalobcu mala byť preto podaná pred 2. májom 2020.

9

E‑mail z 29. júna 2020, ako aj e‑mail z 9. júla 2020 obsahovali zmienku, podľa ktorej „[zodpovedajúca] správa [bola] zaslaná pre informáciu a nepredstav[ovala] rozhodnutie…, ktoré by mohlo byť predmetom sťažnosti podľa článku 90 služobného poriadku“.

10

Dňa 27. júla 2020 žalobca spochybnil stanovisko PMO, pričom okrem iného poznamenal, že lehota, ktorú uplatnil PMO, nebola uvedená ani v oznámení z 9. marca 2020, ani v iných pokynoch vydaných pri jeho nástupe do funkcie.

14

E‑mailom zo 7. decembra 2020 žalobca oznámil ESVČ, že sa mu podarilo dosiahnuť registráciu svojich nezaopatrených detí v systéme Sysper, a požiadal o úpravu úhrady ročných cestovných výdavkov za rok 2020. Túto žiadosť zopakoval 14. a 18. januára 2021.

15

ESVČ e‑mailom z 18. januára 2021 žalobcovi oznámila, že v nadväznosti na opravy, ku ktorým došlo v systéme Sysper, sa vyplatí „2/12“ za jeho nezaopatrené deti spolu s jeho mzdou za február.

16

E‑mailom z 11. februára 2021 žalobca oznámil ESVČ, že mu neboli vyplatené cestovné výdavky spolu s jeho mzdou za február, zaslal jej svoju výplatnú listinu a položil jej otázku, kedy budú uhradené ročné cestovné výdavky.

20

E‑mailom z 29. marca 2021 PMO informoval žalobcu, že po podrobnej analýze jeho spisu sa zdá, že mu už boli vyplatené ročné cestovné výdavky spolu s jeho mzdami za august 2020 (9882,10 eura), december 2020 (1273,32 eura) a február 2021 (3506,26 eura) a zaslal v tejto súvislosti žalobcovi tabuľku s príslušnými informáciami.

21

E‑mailom z 30. marca 2021 zaslaným PMO spolu s ESVČ v kópii žalobca spochybnil celkovú sumu, ktorú PMO uviedol vo svojom e‑maile z 29. marca 2021. Pripomenul kroky, ktoré podnikol s cieľom zabezpečiť, aby jeho deti boli zadané v systéme Sysper ako jeho nezaopatrené deti, a vysvetlil, že sa domnieva, že má nárok na vyplatenie ročných cestovných výdavkov pre svoje nezaopatrené deti za rok 2020 v celom rozsahu. Žiadal, aby sa stanovisko administratívy prehodnotilo a aby boli vyplatené všetky zodpovedajúce sumy. E‑mailom zo 7. júna 2021 žalobca túto žiadosť zopakoval.

22

ESVČ na tieto e‑maily nereagovala.

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil implicitné rozhodnutie z 30. júla 2021,

–

v prípade potreby zrušil rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,

–

v každom prípade zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

O prípustnosti

27

Článok 91 ods. 2 služobného poriadku stanovuje, že žaloba podaná na Všeobecný súd je neprípustná, ak sťažnosť nebola predtým podaná, a to v lehote troch mesiacov.

31

Podľa ustálenej judikatúry sú aktmi spôsobujúcimi ujmu iba opatrenia prijaté príslušným orgánom, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky, ktoré môžu priamo a bezprostredne ovplyvniť záujmy dotknutej osoby tým, že podstatne menia jeho právne postavenie, a ktoré stanovujú konečné stanovisko inštitúcie (rozsudky z 10. januára 2006, Komisia/Alvarez Moreno, C‑373/04 P , EU:C:2006:11 , bod 42 ; z 20. mája 2010, Komisia/Violetti a i., T‑261/09 P , EU:T:2010:215 , bod 46 , a z 8. októbra 2014, Bermejo Garde/EHSV, T‑530/12 P , EU:T:2014:860 , bod 45 ).

32

V tomto prípade e‑mail z 18. januára 2021 bol zaslaný sekciou ESVČ príslušnou pre otázky ľudských zdrojov „Práva, povinnosti a zdravotné oddelenie“. Je podpísaný asistentkou tejto sekcie. Tento e‑mail vysvetľuje žalobcovi, že odpoveď mu nebola predtým zaslaná napriek jeho žiadosti z decembra, pretože bolo potrebné počkať na dohodu medzi ESVČ a Parlamentom o prevode práv. Uvádza sa v ňom, že v decembri nebolo možné vykonať žiadnu opravu, pretože jeho deti boli stále na účte jeho manželky. Žalobca bol v e‑maile informovaný takto:

„Vidím však už, že v systéme Sysper sa zdá byť všetko ok, a pristúpim teda k úhrade 2/12, pokiaľ ide o Vaše deti, ktoré dostanete spolu s vašou mzdou za február.“

36

Zo spisu totiž vyplýva, že e‑mail z 18. januára 2021 je odpoveďou na e‑mail žalobcu zo 7. decembra 2020, ktorým žalobca oznámil ESVČ, že dokončil potvrdenie registrácie svojich nezaopatrených detí v systéme Sysper a požiadal o úpravu ročných cestovných výdavkov, pričom táto žiadosť bola zopakovaná 14. a 18. januára 2021.

37

Hoci sa žiadosť žalobcu týkala úhrady všetkých ročných cestovných výdavkov za rok 2020, zmienka o úhrade „2/12“ pre deti žalobcu neumožňovala pochopiť, že úhrada zvyšnej časti sumy mu bola zamietnutá. E‑mail z 18. januára 2021 s prihliadnutím na žiadosť žalobcu, na ktorú tento e‑mail predstavoval odpoveď, mohol prípadne chápať tak, že bude nasledovať vyplatenie zvyšnej sumy.

38

Po tretie kontext prijatia aktu, a to konanie ESVČ v nadväznosti na e‑mail z 18. januára 2021 preukazuje, že samotná ESVČ nepovažovala svoje stanovisko za konečné.

42

Ani e‑mail z 29. marca 2021 nemôže predstavovať začiatok plynutia tejto lehoty. Na jednej strane totiž pochádza od PMO, a nie od ESVČ, ktorý je orgánom príslušným v danej oblasti, ako to vysvetľuje ESVČ vo svojich písomných podaniach a odpovediach na otázky položené Všeobecným súdom a ako vyplýva z oznámenia z 9. marca 2020 (pozri bod 3 vyššie). Na druhej strane, hoci PMO týmto e‑mailom vysvetlil žalobcovi, že „už dostal úhradu cestovných výdavkov“, nevyjadril sa k žiadosti žalobcu, ktorá sa týkala úplného zaplatenia ročných cestovných výdavkov za nezaopatrené deti za rok 2020. Okrem toho žiadny z účastníkov konania netvrdí, že e‑mail z 29. marca 2021 predstavuje akt spôsobujúci ujmu.

43

Z toho vyplýva, že žalobca bol podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku oprávnený 30. marca 2021 predložiť administratíve žiadosť, aby v jeho veci prijala rozhodnutie.

44

Skutočnosť, že na túto žiadosť nebolo odpovedané v lehote štyroch mesiacov odo dňa podania uvedenej žiadosti, sa v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku považuje táto žiadosť za implicitné rozhodnutie o zamietnutí a z právneho hľadiska správne žalobca podal 28. októbra 2021 sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia, pričom dodržal lehotu troch mesiacov stanovenú v článku 90 ods. 2 služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 1980, Hochstrass/Súdny dvor, 147/79 , EU:C:1980:238 , bod 3 ).

V prejednávanej veci rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, ktorým sa konštatuje neprípustnosť sťažnosti, nemá samostatný obsah vo vzťahu k implicitnému rozhodnutiu z 30. júla 2021.

48

Za týchto podmienok treba žalobu považovať za žalobu, ktorou sa žalobca domáha zrušenia implicitného rozhodnutia z 30. júla 2021 o zamietnutí jeho žiadosti o ročné cestovné výdavky za celý rok 2020, pokiaľ ide o jeho nezaopatrené deti.

O veci samej

49

Na podporu svojich návrhov na zrušenie uvádza žalobca dva dôvody, ktoré sa zakladajú:

Žalobca uvádza, že ESVČ tvrdila, že údaje zadané v systéme Sysper týkajúce sa jeho detí boli nesprávne, hoci tieto údaje mali byť správne zadané do jeho profilu v systéme Sysper od roku 2014. Žalobca požiadal o opravu svojich údajov v systéme Sysper dva až tri mesiace pred dátumom, keď bola táto oprava vykonaná v novembri 2020. To malo za následok, že nemohol mať nárok na úhradu ročných cestovných výdavkov v celom rozsahu, ale len na dva mesiace, a to od novembra 2020. Čiastočná úhrada je však v rozpore s jeho nárokom na úhradu za celý kalendárny rok. Okrem toho oddelenie ľudských zdrojov ESVČ si je plne vedomé týchto chýb, za ktoré nie je zodpovedný žalobca a ktoré by mu nemali spôsobiť ujmu. Na to, aby mal žalobca nárok na úhradu ročných cestovných výdavkov, nie je nevyhnutné, aby boli deti žalobcu uvádzané ako nezaopatrené osoby.

51

ESVČ vyvracia tvrdenia žalobcu a na jednej strane odpovedá, že lehota stanovená na zmenu príjemcu úhrady ročných cestovných výdavkov za prebiehajúci rok, a to 2. máj, nebola žalobcom dodržaná a že ročné cestovné výdavky už boli vyplatené jeho manželke. Okrem toho úhrada cestovných výdavkov žalobcovi za dva mesiace predstavuje administratívnu chybu v prospech žalobcu. Nie je totiž možné uhradiť dočasnému zamestnancovi ročné cestovné výdavky len za dva mesiace.

55

Na úvod treba konštatovať, že napriek tomu, že žalobca v názve svojho prvého žalobného dôvodu uvádza porušenie článku 7 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku, neuvádza tvrdenia týkajúce sa takéhoto porušenia.

56

Podľa judikatúry je cieľom článku 8 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku umožniť úradníkovi a jeho nezaopatreným osobám odísť aspoň raz ročne do miesta pôvodu úradníka, aby si tam zachovali rodinné, sociálne a kultúrne väzby (pozri rozsudok zo 16. februára 2005, Reggimenti/Parlament, T‑354/03 , EU:T:2005:54 , bod 68 a citovanú judikatúru; rozsudok z 30. apríla 2019, Ardalic a i./Rada, T‑523/16 a T‑542/16 , neuverejnený, EU:T:2019:272 , bod 104 ). Normotvorca však v rámci svojej diskrečnej právomoci rozhodol, že členom verejnej služby Únie budú nahradené cestovné výdavky, ktoré im vznikli počas ich dovolenky za kalendárny rok, hoci žiadne pravidlo práva Únie alebo medzinárodného poriadku vyššej právnej sily ho nezaväzuje priznať takéto práva úradníkom a ich rodinným príslušníkom. Preto má o to širšiu mieru voľnej úvahy pri určovaní podmienok a spôsobov takejto náhrady (pozri rozsudok z 30. apríla 2019, Ardalic a i./Rada, T‑523/16 a T‑542/16 , neuverejnený, EU:T:2019:272 , bod 48 a citovanú judikatúru).

58

Podľa článku 8 ods. 2 prílohy VII k služobnému poriadku je úhrada ročných cestovných výdavkov paušálna a vypláca sa na základe príspevku vypočítaného na kilometer geografickej vzdialenosti medzi miestom výkonu práce a miestom pôvodu úradníka alebo zamestnanca.

59

Komisia po porade s Výborom pre služobný poriadok a Výborom zamestnancov prijala rozhodnutie zo 16. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 8 prílohy VII k služobnému poriadku (ďalej len „VVU“), uplatniteľné na ESVČ na základe rozhodnutia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 3. februára 2014, ktorým sa mení príloha I k rozhodnutiu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú všeobecné vykonávacie ustanovenia na vykonávanie služobného poriadku a PZOZ.

Na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb uzavretej medzi PMO a ESVČ prijatej 5. januára 2011 PMO vypláca mzdy zamestnancov ESVČ. ESVČ okrem toho delegovala na PMO správu ročného preplácania cestovných výdavkov pre zamestnancov ESVČ pôsobiacich v Únii. Podľa článku 16 ods. 1 tejto dohody PMO stanovil podmienky, za ktorých sa novému príjemcovi poskytuje úhrada ročných cestovných výdavkov pre zamestnancov pôsobiacich v Únii, vrátane lehoty do 2. mája. Na intranetovej stránke poskytnutej žalobcom sa totiž spresňuje, že úhrada sa vypláca rodičovi, ktorý poberá prídavky, ak obaja rodičia pracujú pre inštitúcie Únie, a že úhrada ročných cestovných výdavkov sa uskutočňuje podľa miesta pôvodu jedného z rodičov na základe formálnej žiadosti podpísanej oboma rodičmi. Na tej istej intranetovej stránke sa tiež spresňuje, že táto žiadosť nemôže byť retroaktívna, že platba sa vypláca spolu so mzdou za jún a že v dôsledku toho žiadosti podané po 2. máji nebudú spracované za prebiehajúci rok.

63

V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu ESVČ, ktorá je orgánom zodpovedným za správu ročných cestovných výdavkov pre zamestnancov pôsobiacich mimo Únie, spresnila, že sa rozhodla zosúladiť s pravidlom PMO v záujme rovnosti zaobchádzania a s cieľom umožniť plynulé a koherentné spracovania zadávania rôznych individuálnych nárokov. Pravidlo stanovené na intranetovej stránke, ktoré obsahuje lehotu do 2. mája, nerozlišuje medzi zamestnancami pracujúcimi v Únii a zamestnancami zamestnanými mimo Únie.

64

66

Okrem toho vzhľadom na povahu paušálnej platby a lehotu stanovenú vo VVU na jej vykonanie PMO nešiel nad rámec svojej voľnej úvahy, keď stanovil, že žiadosť stanovená v článku 8 ods. 1 služobného poriadku nemôže mať retroaktívny účinok. Dodržanie tejto lehoty totiž nepodmieňuje úhradu ročných cestovných výdavkov, ktorá je nárokom vyplývajúcim zo služobného poriadku a ktorá sa vypláca jednému alebo druhému rodičovi, ale jeho cieľom je len umožniť administratíve včas disponovať informáciami o geografickej vzdialenosti, na základe ktorej sa suma úhrady vypočíta.

67

V prejednávanej veci zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že ročné cestovné výdavky boli manželke žalobcu uhrádzané na základe vzdialenosti medzi Bruselom a Madridom. Žalobca, ktorý nastúpil do služby v rámci ESVČ 16. februára 2020, mal dostatočnú lehotu na podanie žiadosti podľa článku 8 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku so svojou manželkou pred 2. májom 2020.

68

Okrem toho žalobca nemôže platne tvrdiť, že nevedel, že na to, aby boli ročné cestovné výdavky pre nezaopatrené deti vypočítané na základe jeho miesta výkonu práce, bolo potrebné, aby jeho manželka a on sám podali na tieto účely spoločnú žiadosť. Na jednej strane je táto žiadosť upravená služobným poriadkom a z judikatúry totiž vyplýva, že úradníci a zamestnanci majú poznať služobný poriadok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 1999, Connolly/Komisia, T‑34/96 a T‑163/96 , EU:T:1999:102 , bod 168 a citovanú judikatúru). Na druhej strane možnosť podať takúto žiadosť, ktorá mala byť spoločná pre oboch rodičov, bola žalobcovi výslovne a osobne oznámená oznámením z 9. marca 2020, ktoré mu bolo adresované.

72

Po prvé táto lehota je pre zamestnancov ESVČ dostupná na intranetovej stránke poskytnutej žalobcom, čo postačuje na preukázanie toho, že úradníci a zamestnanci, ktorí k nej majú prístup, sa s ňou oboznámili (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. marca 2013, Inglewood/Parlament, T‑229/11 a T‑276/11 , EU:T:2013:127 , body 33 a 34 ). Po druhé vzhľadom na článok 7 VVU, ktorý stanovuje, že ročné cestovné výdavky sa nahrádzajú najneskôr v júli, možno vyvodiť, že žiadosť týkajúca sa tejto platby sa musí podať v dostatočnom predstihu pred uplynutím tejto lehoty, aby administratíva mohla túto platbu spracovať. Po tretie žalobca tvrdí, že bol po prvýkrát zaregistrovaný ako zamestnanec v službe Únie v roku 2014, čo znamená, že mal príležitosť oboznámiť sa s platobnými postupmi, zatiaľ čo jeho nástup do služby v rámci ESVČ sa uskutočnil vo februári 2020, čo mu ako starostlivému zamestnancovi poskytuje dostatočný čas na to, aby sa so svojou manželkou informoval a predložil žiadosť stanovenú v článku 8 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku pred 2. májom 2020.

73

Z toho vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že spoločná žiadosť žalobcu a jeho manželky bola dokončená až 29. júna 2020, ESVČ neporušila článok 8 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku tým, že v celom rozsahu nevyplatila ročné cestovné výdavky na nezaopatrené deti žalobcu na základe vzdialenosti medzi Madridom a Washingtonom.

74

Tento záver nemožno spochybniť tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa chýb na jeho účte v systéme Sysper a údajného porušenia zásady riadnej správy vecí verejných.

Žalobca tvrdí, že ESVČ si nesplnila povinnosti starostlivosti a náležitej starostlivosti, pretože nezohľadnila ani jeho záujem, ani osobitný kontext pandémie COVID‑19, ani skutočnosť, že problém spočíval v administratívnych pochybeniach, ktorých sa dopustila administratíva.

78

Podľa ustálenej judikatúry povinnosť starostlivosti, ktorú má administratíva voči svojim zamestnancom, vyjadruje rovnováhu medzi vzájomnými právami a povinnosťami stanovenými služobným poriadkom vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby. Táto povinnosť, ako aj zásada riadnej správy vecí verejných, znamená najmä to, že príslušný orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka (pozri rozsudok z 25. júna 2003, Pyres/Komisia, T‑72/01 , EU:T:2003:176 , bod 77 a citovanú judikatúru).

79

V prvom rade pritom žalobca neuvádza, v čom administratíva nevyvážila jeho záujmy so záujmom služby, keď na jeho prípad jednoducho uplatnila lehotu na podanie spoločnej žiadosti stanovenú v článku 8 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku.

80

Vzhľadom na to je potrebné zamietnuť žalobu v celom jej rozsahu.

O trovách

84

Podľa článku 135 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, tento súd môže účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť časť alebo celé trovy konania, aj keď mal vo veci úspech, pokiaľ to odôvodňuje jeho konanie, vrátane konania pred podaním žaloby.

85

V prejednávanej veci zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že žalobca nemohol napriek svojim viacerým žiadostiam získať jasnú a úplnú odpoveď od príslušného orgánu, konkrétne ESVČ, týkajúcu sa vecnej stránky jeho žiadosti o ročné cestovné výdavky za celý rok 2020, pokiaľ ide o jeho deti. ESVČ sa totiž aj vo svojom rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti uspokojila len s tým, že zamietla sťažnosť ako neprípustnú. Skutočnosť, že ESVČ sa nesprávne domnievala, že sťažnosť žalobcu bola oneskorená, prinajmenšom čiastočne viedla k vzniku sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2018, CRM/Komisia, T‑43/15 , neuverejnený, EU:T:2018:208 , body 105 až 108 ).

Žaloba sa zamieta.

2.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) znáša svoje vlastné trovy konania a polovicu trov konania, ktoré vznikli PW.

3.

PW znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

da Silva Passos