T-484/22

žalobca,

proti

Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu‑LISA) , v zastúpení: M. Chiodi, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Duron a D. Waelbroeck, advokáti,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora),

v zložení: predsedníčka komory O. Porchia, sudcovia L. Madise a P. Nihoul (spravodajca),

Žalobca QN sa svojou žalobou založenou na článku 270 ZFEÚ domáha jednak zrušenia rozhodnutia Agentúry Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu‑LISA) z 22. decembra 2021 o tom, že na konci nového zaraďovania v roku 2021 nedôjde k jeho novému zaradeniu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), a jednak náhrady škody, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku toho, že nedošlo k jeho novému zaradeniu.

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobca bol 1. marca 2019 prijatý agentúrou eu‑LISA ako dočasný zamestnanec podľa článku 2 písm. f) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“) a zaradený do platovej triedy AD 9, aby vykonával funkciu vedúceho oddelenia „Všeobecné služby“ tejto agentúry.

3

Žalobca 28. februára 2021 nadobudol nárok na nové zaradenie.

7

V ten istý deň výkonný riaditeľ agentúry eu‑LISA (ďalej len „výkonný riaditeľ“) ako orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „OOUPZ“) zverejnil zoznam pracovníkov s novým zaradením v rámci nového zaraďovania v roku 2021, v ktorom sa meno žalobcu nenachádzalo.

8

Žalobca 1. marca 2022 podal proti napadnutému rozhodnutiu sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), ktorý je na dočasných zamestnancov analogicky uplatniteľný na základe článku 46 PZOZ. Táto sťažnosť bola zamietnutá rozhodnutím predsedu správnej rady agentúry eu‑LISA 25. júna 2022 (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí“).

Návrhy účastníkov konania

9

uložil agentúre eu‑LISA povinnosť nahradiť trovy konania.

10

Agentúra eu‑LISA navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–

[ omissis ]

– O zohľadnení oddielu B prílohy I k služobnému poriadku a prílohy II k VVU

28

Žalobca v tejto výhrade uvádza, že napriek zneniu prílohy II k VVU možno doložku o multiplikačných sadzbách vykladať len ako mechanizmus na určenie počtu pracovných miest, ktoré sú k dispozícii na nové zaradenie zamestnancov.

29

V podstate vychádza z kontextuálneho výkladu uvedenej doložky a zohľadňuje aj jej ciele.

33

Analogicky podľa článku 5 ods. 5 a 7 VVU nesmie ani zoznam zamestnancov navrhnutých na nové zaradenie a odporúčanie spoločného výboru prekročiť tieto sadzby, ako sú stanovené v prílohe II k VVU.

34

Na jednej strane sa v prílohe II k VVU vyžaduje, aby sa neprekročili referenčné multiplikačné sadzby pre riadenie rovnocennosti priemernej kariéry stanovené v oddiele B prílohy I k služobnému poriadku, a pripomína, že tieto sadzby sa uplatňujú na päťročnom základe od 1. januára 2014. Na strane druhej sa v ňom tieto sadzby prepočítavajú na priemerný počet odpracovaných rokov v každej triede pred preradením do nasledujúcej vyššej triedy. V prípade triedy AD 9, kde je sadzba 25 %, je tento priemerný počet odpracovaných rokov štyri roky.

35

V prílohe II k VVU, na ktorú sa odkazuje v článku 5 VVU, sa jednoznačne stanovuje spôsob, akým sa na účely nového zaradenia uplatňujú multiplikačné sadzby uvedené v oddiele B prílohy I k služobnému poriadku.

–

keďže oddielom B prílohy I sa vykonáva článok 6 ods. 2 služobného poriadku, tieto sadzby možno použiť len na výpočet počtu voľných pracovných miest v každej platovej triede,

–

článok 5 ods. 8 a príloha II k VVU sa preto majú vykladať takto, a to tým skôr, že aj v článku 54 PZOZ, ktorý je hierarchicky nadradený VVU, sa odkazuje na oddiel B prílohy I k služobnému poriadku, pokiaľ ide o multiplikačné sadzby; v dôsledku toho má výklad týchto sadzieb vo svetle služobného poriadku prednosť pred výkladom, ktorý možno uskutočniť vo svetle prílohy II k VVU.

38

V tejto súvislosti si kontextuálny výklad doložky o multiplikačných sadzbách vyžaduje objasnenie vzťahu medzi VVU, článkom 54 PZOZ a príslušnými ustanoveniami služobného poriadku, konkrétne oddielom B prílohy I a článkom 6 služobného poriadku.

42

Takouto internou smernicou sa však nesmie v žiadnom prípade zúžiť pôsobnosť služobného poriadku alebo PZOZ ani stanoviť pravidlá, ktoré sa odchyľujú od hierarchicky nadradených ustanovení, ako sú ustanovenia služobného poriadku a PZOZ alebo všeobecné právne zásady (pozri rozsudky z 20. marca 2018, Argyraki/Komisia, T‑734/16 , neuverejnený, EU:T:2018:160 , bod 66 a citovanú judikatúru, a z 15. februára 2023, Freixas Montplet a i./Výbor regiónov, T‑260/22 , neuverejnený, EU:T:2023:71 , bod 39 a citovanú judikatúru).

43

Prvý pododsek článku 54 PZOZ totiž podmieňuje nové zaradenie dočasných zamestnancov porovnaním zásluh a dodržaním multiplikačných sadzieb, pričom sa jednoducho uvádza, že sa „nesmú… prekročiť multiplikačné sadzby… stanovené pre úradníkov v oddiele B prílohy I k služobnému poriadku“.

44

Toto ustanovenie, v ktorom sa ako v jedinom v PZOZ odkazuje na multiplikačné sadzby a na oddiel B prílohy I k služobnému poriadku, teda nešpecifikuje, ako sa majú tieto sadzby uplatňovať.

48

VVU pritom boli prijaté práve na základe článku 110 ods. 2 služobného poriadku a článku 54 PZOZ, ako aj na základe článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1077/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ( Ú. v. EÚ L 286, 2011, s. 1 ), ktorý bol od 11. decembra 2018 zrušený a nahradený článkom 28 nariadenia 2018/1726, uvedeného vyššie v bode 47, na jednej strane a predchádzajúceho súhlasu Komisie zo 16. decembra 2015 udeleného agentúram v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku, ktorý sa týka vykonávacích pravidiel k článku 54 PZOZ, na strane druhej.

49

Ustanovenia uvedené vyššie v bodoch 46 a 47 teda obmedzujú priestor agentúry eu‑LISA na voľnú úvahu pri určovaní jej pravidiel nového zaraďovania jej zamestnancov.

50

Agentúra eu‑LISA okrem toho uvádza, a žalobca to nevyvracia, že VVU boli Komisiou schválené a že vychádzajú z ustanovení vzorového rozhodnutia pre decentralizované agentúry a spoločné podniky, ktorým sa stanovujú všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 54 PZOZ (ďalej len „vzorové rozhodnutie“), ktoré prijala Komisia a ktoré je uvedené v prílohe I k rozhodnutiu Komisie C(2015) 9563 final zo 16. decembra 2015 o udelení predchádzajúceho súhlasu decentralizovaným agentúram a spoločným podnikom, pokiaľ ide o všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 45 služobného poriadku.

54

V oddiele B prílohy I k služobnému poriadku sa naopak presne neuvádza, v akom rámci sa tieto sadzby uplatňujú ani ako sa majú používať.

55

Jediným ustanovením služobného poriadku, ktoré sa vzťahuje na uvedené sadzby stanovené v tejto prílohe, je článok 6 ods. 2 služobného poriadku. V tomto smere sa podľa článku 6 ods. 1 uvedeného služobného poriadku počet pracovných miest v každej platovej triede a v každej funkčnej skupine uvádza v pláne pracovných miest pripojenom ku kapitole rozpočtu týkajúcej sa jednotlivých inštitúcií. V súlade s článkom 6 ods. 2 služobného poriadku platí, že bez toho, aby bola dotknutá zásada povyšovania podľa zásluh stanovená v článku 45 služobného poriadku, tento plán zabezpečí, aby počet voľných pracovných miest v každej platovej triede plánu pracovných miest k 1. januáru každého roka zodpovedal pre každú inštitúciu počtu úradníkov v nižšej platovej triede, ktorí boli v aktívnom pracovnom pomere k 1. januáru predchádzajúceho roka, vynásobenému sadzbami stanovenými pre túto platovú triedu v oddiele B prílohy I k služobnému poriadku, pričom tieto sadzby sa uplatňujú na základe päťročného priemeru od 1. januára 2014.

56

V článku 6 ods. 2 služobného poriadku sa teda stanovuje, že multiplikačné sadzby sa používajú na výpočet počtu voľných pracovných miest pre každú platovú triedu a na každý rok v pláne pracovných miest, ktorý je prílohou ku kapitole rozpočtu týkajúcej sa príslušnej inštitúcie, a že tento počet sa zohľadňuje v rámci povyšovania úradníkov.

60

V súvislosti s povyšovaním úradníkov pritom Všeobecný súd tento dvojaký účel multiplikačných sadzieb potvrdil tým, že rozhodol, že sa môžu nezávisle od článku 6 ods. 2 služobného poriadku použiť aj na určenie priemernej dĺžky trvania kariéry v platovej triede (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2017, Schönberger/Dvor audítorov, T‑688/15 P , neuverejnený, EU:T:2017:76 , body 121 , 122 a 124 ).

61

Všeobecný súd v tejto súvislosti na jednej strane uviedol, že podľa článku 6 ods. 2 služobného poriadku tieto sadzby umožňujú vypočítať počet pracovných miest, v prípade ktorých je možné povýšenie, a že sa v tomto rámci uplatňujú na základe päťročného priemeru (rozsudok zo 14. februára 2017, Schönberger/Dvor audítorov, T‑688/15 P , neuverejnený, EU:T:2017:76 , bod 121 ).

62

Na strane druhej sa podľa Všeobecného súdu tieto sadzby prepočítané na roky používajú na určenie priemernej dĺžky kariéry v platovej triede (rozsudok zo 14. februára 2017, Schönberger/Dvor audítorov, T‑688/15 P , neuverejnený, EU:T:2017:76 , body 121 , 122 a 124 ). Pri tejto otázke treba zohľadniť multiplikačné sadzby, ktoré boli uplatniteľné počas rokov, v ktorých bol zamestnanec zaradený do predmetnej platovej triedy, a obmedzenie päťročného základu stanovené v článku 6 ods. 2 služobného poriadku sa preto neuplatní (rozsudok zo 14. februára 2017, Schönberger/Dvor audítorov, T‑688/15 P , neuverejnený, EU:T:2017:76 , bod 121 ).

66

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že z článku 6 ods. 2 služobného poriadku vyplýva, že bez toho, aby bola dotknutá zásada povyšovania na základe zásluh, multiplikačné sadzby vyjadrujú vývoj priemernej kariéry (rozsudok z 13. marca 2013, AK/Komisia, F‑91/10 , EU:F:2013:34 , bod 71 ).

67

Prepočet týchto sadzieb na minimálny priemerný počet odpracovaných rokov v platovej triede je však iný spôsob regulácie priemernej rýchlosti, akou môžu byť zamestnanci novo zaradení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2017, Schönberger/Dvor audítorov, T‑688/15 P , neuverejnený, EU:T:2017:76 , body 122 a 124 ), a preto sleduje rovnaký cieľ ako článok 6 ods. 2 služobného poriadku.

68

Druhé odôvodnenie VVU a vzorového rozhodnutia sa v tomto bode týka potreby vymedziť osobitné a jednotné pravidlá nového zaraďovania dočasných zamestnancov s cieľom uľahčiť ich mobilitu medzi agentúrami.

72

To isté nevyhnutne platí aj pre dočasných zamestnancov, a to z dôvodov uvedených v judikatúre citovanej v bodoch 69 a 70 vyššie.

73

S tým nie je v rozpore podmienenie nového zaradenia zamestnancov tým, že strávia v priemere určitý počet rokov vo svojej platovej triede, a to najmä preto, že aj v prípade povýšenia úradníkov, ktorí majú právo postúpiť v kariére v rámci svojej inštitúcie, zohľadnenie počtu pracovných miest, pri ktorých je možné povýšenie, nebráni súčasnému uplatneniu podmienky minimálneho počtu odpracovaných rokov v platovej triede (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2017, Schönberger/Dvor audítorov, T‑688/15 P , neuverejnený, EU:T:2017:76 , body 121 , 122 a 124 ).

74

V druhom rade tým, že sa v článku 6 ods. 1 a 2 služobného poriadku stanovuje, že sa multiplikačné sadzby majú použiť na výpočet počtu voľných pracovných miest pre každú triedu uvedenú v pláne pracovných miest priloženom ku kapitole rozpočtu týkajúcej sa príslušnej inštitúcie, vytvára toto ustanovenie priame prepojenie medzi multiplikačnými sadzbami a rozpočtom príslušnej inštitúcie. Z tohto textu vyplýva, že tieto sadzby predstavujú mechanizmus používaný súčasne na reguláciu rýchlosti kariérneho postupu, ako aj na prideľovanie rozpočtových zdrojov, pritom z toho však nemožno vyvodiť, že v rámci nového zaraďovania zamestnancov možno túto rýchlosť regulovať len uplatňovaním kvót, hoci aj orientačných, na nové zaradenie bez toho, aby bolo možné stanoviť minimálny priemerný počet odpracovaných rokov v platovej triede.

91

Subsidiárne žalobca vznáša námietku nezákonnosti ustanovení VVU, v ktorých sa stanovuje uplatnenie podmienky minimálneho priemerného počtu odpracovaných rokov v platovej triede. Tento žalobný dôvod sa delí na dve výhrady.

– O porušení článku 45 služobného poriadku, článku 54 PZOZ, článku 4 VVU a zásady nového zaradenia na základe zásluh

92

V tejto výhrade žalobca uvádza, že podmienka minimálneho priemerného počtu odpracovaných rokov v platovej triede je v rozpore so zásadou nového zaraďovania na základe zásluh, ktorá je stanovená v článku 45 služobného poriadku, článku 54 PZOZ a článku 4 VVU. Domnieva sa jednak, že zásluhy sú tejto podmienke podriadené a že jej splnenie nezávisí len od dotknutej osoby, a jednak, že táto podmienka týmto vylučuje z nového zaradenia celé platové triedy bez ohľadu na zásluhy zamestnancov, ktorí majú byť novo zaradení.

93

Okrem toho z rozhodnutia o zamietnutí vyplýva, že zásluhy kandidátov určujú na jednej strane výpočet počtu odpracovaných rokov v platovej triede, keďže pri tomto výpočte sa zohľadňujú len kandidáti s najlepšími výsledkami, a to až do počtu miest, ktoré sú k dispozícii v pláne pracovných miest (ďalej len „kandidáti s najvyššími zásluhami“), a na druhej strane možnosť nového zaradenia kandidátov s najvyššími zásluhami, ktorí prípadne môžu mať individuálny počet odpracovaných rokov v platovej triede vyšší než príslušný priemerný počet odpracovaných rokov.

97

V tomto smere agentúra eu‑LISA v rozhodnutí o zamietnutí pomocou príkladu uviedla metódu uplatňovanú v rozpočtovom roku 2021. Pri tejto metóde sa na zoradenie kandidátov najprv použije porovnanie zásluh a agentúra eu‑LISA vo výbere ponechá len kandidátov s najvyššími zásluhami. Následne vypočíta priemerný počet odpracovaných rokov v platovej triede kandidátov s najvyššími zásluhami. Ak je tento priemerný počet odpracovaných rokov nedostatočný, ale jeden z kandidátov s najvyššími zásluhami má vyšší individuálny počet odpracovaných rokov v platovej triede, než je príslušný priemerný počet odpracovaných rokov, nebude môcť byť novo zaradený, ak kandidát s lepšími výsledkami má nižší individuálny počet odpracovaných rokov, než je tento priemerný počet odpracovaných rokov. V takomto prípade nie je novo zaradený žiaden z kandidátov s najvyššími zásluhami.

98

Pri tejto metóde by teda uplatnenie podmienky priemerného počtu odpracovaných rokov v platovej triede mohlo viesť k vylúčeniu z nového zaradenia celej skupiny kandidátov patriacich do tej istej platovej triedy, ak by na jednej strane kandidáti s najvyššími zásluhami mali spoločne priemerný počet odpracovaných rokov v ich platovej triede nižší než uplatniteľný priemerný počet odpracovaných rokov, a ak by na druhej strane medzi týmito kandidátmi tí s najlepšími výsledkami mali individuálny počet odpracovaných rokov v platovej triede nižší, než je tento priemerný počet odpracovaných rokov. V takomto prípade by kandidáti so slabšími výsledkami s vyšším individuálnym počtom odpracovaných rokov, než je uplatniteľný minimálny priemerný počet odpracovaných rokov, nemohli byť novo zaradení.

–

vykonala porovnávacie preskúmanie zásluh oprávnených zamestnancov v každej platovej triede; po tomto preskúmaní overila stav priemerného počtu odpracovaných rokov v platovej triede,

–

táto podmienka nebola splnená v platovej triede AD 9, keďže každý zo siedmich oprávnených zamestnancov vrátane žalobcu, strávil v tejto platovej triede v priemere len dva roky pričom priemerný počet odpracovaných rokov v nej mal dosiahnuť štyri roky,

–

podľa článku 5 ods. 5 VVU jej nesplnenie tejto podmienky bránilo v novom zaradení zamestnancov v tejto platovej triede,

Treba však po prvé pripomenúť, že podmienka minimálneho priemerného počtu odpracovaných rokov v platovej triede stanovená vo VVU je rovnaká ako vo vzorovom rozhodnutí a jej cieľom je zachovať rovnocennosť priemerných kariér tým, že poskytuje rámec pre rýchlosť, s akou môže agentúra meniť zaradenie svojich zamestnancov s najvyššími zásluhami. Po druhé podľa článku 6 ods. 2 služobného poriadku skutočnosť, že rýchlosť možného povýšenia úradníkov sa reguluje podmienkou priemerného počtu odpracovaných rokov v platovej triede založenou na multiplikačných sadzbách, nemá dosah na zásadu povyšovania na základe zásluh (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2013, AK/Komisia, F‑91/10 , EU:F:2013:34 , bod 71 ), a to isté platí a fortiori pre zamestnancov, ktorí nemajú rovnaké kariérne vyhliadky ako úradníci. Po tretie požiadavka minimálneho priemerného počtu odpracovaných rokov v platovej triede má tiež uľahčiť mobilitu medzi agentúrami (pozri bod 68 vyššie), čo je v záujme zamestnancov s najvyššími zásluhami.

104

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca nemôže tvrdiť, že podmienka priemerného počtu odpracovaných rokov v platovej triede porušuje zásadu nového zaraďovania na základe zásluh.

[ omissis ]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora)

Agentúra eu‑LISA je povinná nahradiť trovy konania.

Porchia

Madise

Nihoul

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. novembra 2023.

Podpisy