T-498/22

62022TJ0498_EXT

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)

z 26. februára 2025 ( *1 )

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Obmedzenia vstupu na územie členských štátov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ako aj obmedzenia vstupu na územie členských štátov – Ponechanie mena žalobcu na zozname – Pojem ‚združenie‘ – Článok 2 ods. 1 in fine rozhodnutia 2014/145/SZBP – Námietka nezákonnosti – Nesprávne posúdenie – Základné práva – Proporcionalita“

Vo veci T‑498/22,

Aleksandra Meľničenko , bydliskom v Saint-Moritzi (Švajčiarsko), v zastúpení: A. Miron, D. Müller, H. Bajer Pellet, R. Pieri, A. Beauchemin, advokáti, a C. Zatschler, SC,

vedľajší účastníci konania,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: B. Driessen a J. Rurarz, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Maingain a S. Remy, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Belgické kráľovstvo , v zastúpení: C. Pochet, M. Van Regemorter a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa Aleksandra Meľničenko (Melnichenko) domáha zrušenia týchto aktov v rozsahu, v akom uvádzajú a ponechávajú jej meno na zoznamoch, ktoré tvoria ich prílohy (ďalej len „predmetné zoznamy“):

–

po prvé rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/883 z 3. júna 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 92 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/878 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 15 ) (ďalej spolu len „pôvodné akty“),

po tretie rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/572 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 134 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/571 z 13. marca 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 1 ) (ďalej spolu len „akty z marca 2023“), ako aj rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/811 z 13. apríla 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 101, 2023, s. 67 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/806 z 13. apríla 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 101, 2023, s. 1 ) (ďalej spolu len „akty z apríla 2023“ a spolu s pôvodnými aktmi, aktmi zo septembra 2022 a aktmi z marca 2023 len „napadnuté akty“).

[ omissis ]

Návrhy účastníkov konania

27

Žalobkyňa, ktorú v konaní podporujú EuroChem Group a SUEK, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

Rada podporovaná Belgickým kráľovstvom navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny rámec

[ omissis ]

105

Žalobkyňa, ktorú podporujú EuroChem Group a SUEK, okrem toho dodáva, že vzhľadom na to, že nikdy nebola prepojená s ruskými činiteľmi s rozhodovacou právomocou, jej sankcionovanie nijako neprispieva k dosiahnutiu cieľov zmeneného nariadenia č. 269/2014, ktoré spočívajú vo vyvíjaní tlaku na ruské orgány, a je v rozpore s politikou Únie, ktorej cieľom je zabezpečiť celosvetovú potravinovú bezpečnosť. Zachovanie týchto reštriktívnych opatrení, ktoré sa jej týkajú, teda podľa nej nie je ani nevyhnutné, ani vhodné.

106

Rada podporovaná Belgickým kráľovstvom spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

107

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že podľa znenia článku 52 ods. 1 Charty jednak „akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v [C]harte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd“ a jednak „za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných“.

111

Na to, aby bolo obmedzenie výkonu základných práv a slobôd v súlade s právom Únie, musí zodpovedať štyrom podmienkam. Po prvé musí byť „ustanovené zákonom“ v tom zmysle, že inštitúcia Únie prijímajúca opatrenia, ktoré môžu obmedziť základné práva fyzickej alebo právnickej osoby, musí mať na tento účel istý právny základ. Po druhé musí rešpektovať podstatu týchto práv. Po tretie musí sledovať cieľ všeobecného záujmu uznaný ako taký Úniou. Po štvrté musí byť primerané (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , body 145 a 222 a citovanú judikatúru).

112

V prejednávanej veci je pritom potrebné konštatovať, že tieto štyri podmienky sú splnené.

113

116

Po štvrté pokiaľ ide o zásadu proporcionality, treba pripomenúť, že ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou. Pokiaľ sa pritom ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy najmä nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudok z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14 , EU:T:2016:689 , bod 178 a citovanú judikatúru).

117

Pokiaľ ide o primeranosť obmedzení uvedených v bode 113 vyššie, treba uviesť, že vzhľadom na ciele všeobecného záujmu, ktoré sú pre medzinárodné spoločenstvo také zásadné, ako sú ciele uvedené v napadnutých aktoch, nemožno tieto obmedzenia ako také považovať za neprimerané. Okrem toho pokiaľ ide o ich nevyhnutnosť, treba konštatovať, že alternatívne a menej obmedzujúce opatrenia, ako je systém predchádzajúceho povolenia, neumožňujú dosiahnuť sledované ciele rovnako účinne. Navyše ide o dočasné a zvrátiteľné obmedzenia, ktoré umožňujú výnimky. Preto treba konštatovať, že ťažkosti spôsobené žalobkyni nie sú neprimerané vo vzťahu k významu cieľa sledovaného týmito aktmi.

118

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého obmedzenia uvedené v bode 113 vyššie nie sú primerané z dôvodu nebezpečenstva, ktoré predstavujú pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť, toto tvrdenie treba zamietnuť ako neúčinné z dôvodu, že nemá žiadnu súvislosť s právom žalobkyne vlastniť majetok, ani nemá súvislosť s jej právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života a jej obydlia.

122

Ako však bolo uvedené v bode 111 vyššie, na to, aby boli obmedzenia výkonu práv zakotvených v Charte v súlade s právom Únie, musia spĺňať podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 Charty, a to: musia byť stanovené zákonom, rešpektovať podstatu týchto práv, sledovať cieľ všeobecného záujmu, ktorý Únia ako taký uznáva, a nesmú byť neprimerané. To sa vzťahuje aj na práva uznané Chartou, ktoré sú predmetom ustanovení Zmlúv (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Delvigne, C‑650/13 , EU:C:2015:648 , bod 46 , a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Agenzia delle dogane e dei monopoli a Ministero dell’Economia e delle Finanze, C‑452/20 , EU:C:2021:855 , bod 60 ). Obmedzenia výkonu práva zakotveného v článku 45 ods. 1 Charty, vykonané v rámci uplatňovania SZBP, musia preto zodpovedať uvedeným podmienkam.

123

V prejednávanej veci sú po prvé obmedzenia práva žalobkyne voľne sa pohybovať na území členských štátov, vyplývajúce z napadnutých aktov, „ustanovené zákonom“, pretože sú uvedené v aktoch, ktoré majú najmä všeobecnú pôsobnosť, a to v zmenenom rozhodnutí 2014/145 a zmenenom nariadení č. 269/2014, a majú jasný právny základ v práve Únie, a to v uvedenom poradí v článku 29 ZEÚ a článku 215 ZFEÚ.

124

Po druhé pokiaľ ide o otázku, či obmedzenia uvedené v bode 123 vyššie rešpektujú „podstatu“ práva žalobkyne voľne sa pohybovať na území členských štátov, treba vychádzať z povahy a obsahu predmetných reštriktívnych opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 153 ).

128

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť obmedzení uvedených v bode 123 vyššie, treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že Rada mohla zvážiť prijatie menej obmedzujúcich opatrení, ktoré by však boli rovnako vhodné ako stanovené opatrenia. Okrem toho uplatňovanie predmetných reštriktívnych opatrení je predmetom režimu výnimiek uvedeného v článku 1 ods. 6 zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktorý umožňuje členským štátom odchýliť sa od uložených opatrení, najmä ak je premiestnenie osoby odôvodnené naliehavými humanitárnymi dôvodmi.

129

Navyše aj keď sa uznávajú negatívne dôsledky pre žalobkyňu, ako ich opísala, vyplývajúce z uplatnenia predmetných reštriktívnych opatrení, treba uviesť, že vzhľadom na význam cieľov sledovaných týmito opatreniami obmedzenia uvedené v bode 123 vyššie nie sú zjavne neprimerané (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08 , EU:T:2009:401 , bod 71 ).

130

Okrem toho žalobkyňa nepredložila nijaký konkrétny dôkaz na podporu údajnej závažnosti negatívnych dôsledkov vyplývajúcich z uplatnenia predmetných reštriktívnych opatrení. Pokiaľ sa odvoláva na nemožnosť dostať sa do rodinného bydliska vo Švajčiarsku, táto skutočnosť nie je relevantná v rámci analýzy jej tvrdenia založeného na porušení jej práva na voľný pohyb v rámci Únie.

134

Pokiaľ ide o odkaz žalobkyne na právo jej maloletých detí voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, treba pripomenúť, že článok 24 ods. 2 Charty stanovuje, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

135

V prejednávanej veci však treba na jednej strane poznamenať, že žalobkyňa vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní spresnila, že sa neodvolávala na porušenie práva svojich detí na voľný pohyb a pobyt v rámci Únie samostatným spôsobom. Na druhej strane v rozsahu, v akom žalobkyňa odkazuje na situáciu svojich detí s cieľom preukázať údajnú neprimeranosť obmedzenia jej vlastného práva na voľný pohyb v Únii, treba uviesť, že toto tvrdenie nie je podložené. Žalobkyňa sa totiž obmedzuje na tvrdenie, že reštriktívne opatrenia, ktoré sú jej uložené, nútia jej deti opustiť územie Únie. Okrem toho v odpovedi na otázku položenú v tejto súvislosti na pojednávaní sa obmedzila na všeobecné tvrdenie, že jej rodinní príslušníci nemôžu žiť spolu vo svojich bydliskách nachádzajúcich sa v Únii a vo Švajčiarsku, a uviedla prerušenie rodinných vzťahov svojich detí so starými rodičmi žijúcimi v Európe, ako aj prerušenie ich vzdelávania. Treba však uviesť, že predmetné reštriktívne opatrenia sa jednak netýkajú detí žalobkyne a jednak neobmedzujú právo žalobkyne voľne vstúpiť na územie členského štátu Únie, ktorého je štátnou príslušníčkou, a zdržiavať sa na jeho území. Žalobkyňa preto nesprávne tvrdí, že z dôvodu uvedených opatrení boli jej deti nútené opustiť toto územie. Navyše treba pripomenúť, že článok 1 ods. 6 zmeneného rozhodnutia 2014/145 umožňuje členským štátom odchýliť sa od predmetných opatrení, najmä ak je premiestnenie osoby odôvodnené naliehavými humanitárnymi dôvodmi, pričom toto ustanovenie sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s článkom 24 ods. 2 Charty s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Tóth

Kalėda

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. februára 2025.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.