T-575/22

Predbežné znenie

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora zasadajúca v päťčlennom zložení)

z 18. marca 2026( * )

„ Životné prostredie – Aarhuský dohovor – Zamietnutie žiadosti o vnútorné preskúmanie – Článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1367/2006 – Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 – Obhospodarovanie lesov – Činnosti súvisiace s výrobou palív a bioenergie z lesnej biomasy – Taxonómia – Požiadavky na technické kritériá preskúmania – Článok 19 nariadenia (EÚ) 2020/852 – Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na túto zmenu – Výrazné narušenie plnenia environmentálnych cieľov “

Vo veci T‑575/22,

Robin Wood – Gewaltfreie Aktionsgemeinschaft für Natur und Umwelt eV, so sídlom v Hamburgu (Nemecko) a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe( 1 ), v zastúpení: C. Baldon, N. Braoudakis, advokáti, a B Mitchell, barrister,

tajomník: A. Marghelis, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 14. novembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobcovia, združenie Robin Wood – Gewaltfreie Aktionsgemeinschaft für Natur und Umwelt eV a ďalšie osoby, ktorých mená sú uvedené v prílohe, domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie Ares(2022) 4939323 zo 6. júla 2022, ktorým Komisia zamietla ako nedôvodnú žiadosť o vnútorné preskúmanie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Ú. v. EÚ L 442, 2021, s. 1, ďalej len „delegované nariadenie“), pokiaľ ide o určité aspekty súvisiace s hospodárskymi činnosťami v odvetviach lesného hospodárstva a bioenergie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

5 Dňa 6. júla 2022 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť o vnútorné preskúmanie. V tomto rozhodnutí, ku ktorému bolo ako prílohy I a III pripojené podrobné posúdenie dôvodov na preskúmanie uvádzaných žalobcami, Komisia usúdila, že delegované nariadenie je v súlade s právom Únie.

Návrhy účastníkov konania

6 Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

– zrušil napadnuté rozhodnutie,

– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

7 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

Úvodné poznámky k nariadeniu o taxonómii a delegovanému nariadeniu

11 Článok 1 ods. 1 nariadenia o taxonómii uvádza, že týmto nariadením sa stanovujú kritériá na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, a to na účely stanovenia miery environmentálnej udržateľnosti investície. Podľa jeho odôvodnenia 3 toto nariadenie predstavuje kľúčový krok k nasmerovaniu finančných tokov na udržateľné činnosti s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu Európsku úniu.

12 Na tento účel nariadenie o taxonómii zavádza, ako vyplýva z jeho odôvodnení 6 a 12, jednotný systém klasifikácie udržateľných činností (nazývaný „taxonómia“) s cieľom harmonizovať na úrovni Únie kritériá na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, čo investorom a iným hospodárskym subjektom umožní spoločné pochopenie hospodárskych činností, ktoré sú environmentálne udržateľné.

13 Článok 3 nariadenia o taxonómii stanovuje:

„Na účely stanovenia miery do akej je investícia environmentálne udržateľná sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, ak uvedená hospodárska činnosť:

a) významne prispieva k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 v súlade s článkami 10 až 16;

c) udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;

d) prechod na obehové hospodárstvo;

e) prevencia a kontrola znečisťovania;

f) ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.“

15 Článok 4 nariadenia o taxonómii stanovuje, že členské štáty a Únia uplatňujú kritériá stanovené v jeho článku 3 na určenie, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú na účely akéhokoľvek opatrenia, ktorým sa stanovujú požiadavky na účastníkov finančného trhu alebo emitentov v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa sprístupňujú ako environmentálne udržateľné.

16 Článok 10 ods. 1 nariadenia o taxonómii stanovuje podmienky, za ktorých sa hospodárska činnosť považuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy.

„a) zahŕňa adaptačné riešenia, ktoré buď významne znižujú riziko nepriaznivého dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy na danú hospodársku činnosť, alebo významne znižuje tento nepriaznivý dôsledok bez toho, aby sa zvýšilo riziko nepriaznivého dôsledku na ľudí, prírodu alebo majetok; alebo

b) poskytuje adaptačné riešenia, ktoré popri splnení podmienok stanovených v článku 16 významne prispievajú k prevencii alebo znižovaniu rizika nepriaznivého dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy na ľudí, prírodu alebo majetok bez toho, aby sa zvýšilo riziko nepriaznivého dôsledku na ľudí, prírodu alebo majetok.“

21 Článok 11 ods. 3 nariadenia o taxonómii stanovuje, že Komisia prijme v súlade s článkom 23 uvedeného nariadenia delegovaný akt na účely:

„a) doplnenia odsekov 1 a 2 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy; a

b) doplnenia článku 17, aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania ustanovili podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.“

22 Článok 17 ods. 1 nariadenia o taxonómii znie:

d) obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie, ak:

i) daná činnosť vedie k výraznej neefektívnosti využívania materiálov alebo priameho alebo nepriameho využívania prírodných zdrojov, ako sú napríklad neobnoviteľné zdroje energie, suroviny, voda a pôda, v jednej alebo viacerých fázach životného cyklu výrobkov, okrem iného z hľadiska trvácnosti, opraviteľnosti, modernizovateľnosti, opätovnej použiteľnosti alebo recyklovateľnosti výrobkov,

ii) daná činnosť vedie k výraznému zvýšeniu vzniku, spaľovania alebo zneškodňovania odpadu, s výnimkou spaľovania nerecyklovateľného nebezpečného odpadu, alebo

iii) dlhodobé zneškodňovanie odpadu môže spôsobiť výrazné a dlhodobé poškodenie životného prostredia;

e) prevenciu a kontrolu znečisťovania, ak daná činnosť vedie k výraznému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti; alebo

f) ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov, ak daná činnosť:

d) tam, kde je to vhodné, vychádzajú zo systémov Únie na označovanie a certifikáciu, metodík Únie na posudzovanie environmentálnej stopy, ako aj štatistických klasifikačných systémov Únie, pričom zohľadňujú všetky príslušné existujúce právne predpisy Únie;

e) tam, kde je to možné, využívajú ukazovatele udržateľnosti uvedené v článku 4 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/2088;

f) vychádzajú z presvedčivých vedeckých dôkazov a zo zásady predbežnej opatrnosti zakotvenej v článku 191 ZFEÚ;

g) zohľadňujú životný cyklus vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, pričom berú do úvahy environmentálny vplyv samotnej hospodárskej činnosti a environmentálny vplyv výrobkov a služieb, ktoré poskytuje daná hospodárska činnosť, najmä z hľadiska výroby, používania a konca životnosti uvedených výrobkov a služieb;

h) zohľadňujú povahu a rozsah hospodárskej činnosti vrátane:

i) toho, či ide o podpornú činnosť uvedenú v článku 16, alebo

25 Článok 1 delegovaného nariadenia stanovuje, že technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých možno hospodársku činnosť považovať za činnosť, ktorá významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy a výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, sú stanovené v prílohe I k tomuto delegovanému nariadeniu. Podľa článku 2 uvedeného delegovaného nariadenia technické kritériá preskúmania na určenie toho, za akých podmienok možno hospodársku činnosť považovať za činnosť, ktorá významne prispieva k adaptácii na zmenu klímy a výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, sú stanovené v prílohe II k tomu istému delegovanému nariadeniu.

26 V prílohách I a II k delegovanému nariadeniu sa špecifikujú technické kritériá preskúmania pre každú hospodársku činnosť, najmä v pododsekoch 1.3, pokiaľ ide o obhospodarovanie lesov, a v pododsekoch 4.7, 4.8, 4.19, 4.20, 4.23 a 4.24, pokiaľ ide o rôzne lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou (najmä biomasou).

Úvodné poznámky k žiadosti o vnútorné preskúmanie a k rozsahu preskúmania Všeobecným súdom

27 Podľa článku 10 ods. 1 nariadenia o Aarhuskom dohovore je akákoľvek mimovládna organizácia, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 11 tohto nariadenia, oprávnená prostredníctvom odôvodnenej žiadosti iniciovať vnútorné preskúmanie správneho aktu na inštitúcii alebo orgáne Únie, ktoré tento akt prijali, a to z dôvodu, že je v rozpore s právom životného prostredia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia.

28 Samotnou podstatou systému vnútorného preskúmania je, že žiadateľ o preskúmanie predloží konkrétne a presné dôvody, ktoré môžu spochybniť úsudky, na ktorých je správny akt založený (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P, EU:C:2019:719, bod 68). Takýto žiadateľ o preskúmanie je preto povinný uviesť zásadné skutkové okolnosti alebo právne tvrdenia, ktoré môžu vyvolať dôvodné, a teda podstatné pochybnosti, pokiaľ ide o posúdenie inštitúcie alebo orgánu Únie v danom akte (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P, EU:C:2019:719, bod 69, a zo 6. októbra 2021, ClientEarth/Komisia, C‑458/19 P, EU:C:2021:802, bod 60).

31 Z judikatúry vyplýva, že inštitúcia Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ak má vykonať komplexné posúdenia, ako sú tie, ktoré sú základom vypracovania technických kritérií preskúmania s cieľom určiť, či je určitá hospodárska činnosť environmentálne udržateľná (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P, EU:C:2017:357, bod 53 a citovanú judikatúru). V tomto prípade súdne preskúmanie, ktoré musí súd Únie vykonať v súvislosti s dôvodnosťou odôvodnenia rozhodnutia, akým je napadnuté rozhodnutie, nesmie viesť k tomu, aby nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, ale má overiť, či toto rozhodnutie nespočíva na vecne nesprávnych skutočnostiach a či nie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P, EU:C:2023:368, bod 55 a citovanú judikatúru).

32 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd Únie musí okrem iného nielen overiť vecnú presnosť, spoľahlivosť a koherentnosť predložených dôkazov, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súbor relevantných údajov, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P, EU:C:2023:368, bod 56 a citovanú judikatúru). Ak totiž inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, má zásadný význam dodržiavanie procesných záruk, medzi ktoré patrí povinnosť tejto inštitúcie starostlivo a nestranne skúmať všetky relevantné okolnosti danej situácie (pozri rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P, EU:C:2023:368, bod 57 a citovanú judikatúru).

36 Podľa žalobcov je odpoveď Komisie uvedená v bode 2.1 (s. 66 až 69) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu v reakcii na výhrady vznesené v ich žiadosti o vnútorné preskúmanie, pokiaľ ide o zákonnosť použitia základnej hodnoty „za predpokladu nezmenených postupov“ pri posudzovaní podstatného prínosu lesníckej činnosti k zmierneniu zmeny klímy, poznačená nesprávnym právnym posúdením. Táto základná hodnota je uvedená v bode 2.1 písm. a) v rámci bodu 2 (s názvom „Analýza prínosov pre klímu“) pododdielu 1.3 (s názvom „Obhospodarovanie lesov“) prílohy I k delegovanému nariadeniu.

37 V prvom rade Komisia v bode 2.1 (strany 66 až 69) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu zdôraznila požiadavku vypracovať plán obhospodarovania lesov, pričom uviedla, že prvoradým cieľom kritérií je zabezpečiť zavedenie overeného plánu obhospodarovania lesov alebo rovnocenného nástroja. To zodpovedá plánu obhospodarovania lesov uvedenému v bode 1 (s názvom „Plán obhospodarovania lesov alebo rovnocenný nástroj“) pododdielu 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu.

38 Komisia tým podľa žalobcov porušila článok 10 ods. 1 a 3 nariadenia o taxonómii.

39 Konkrétne by sa malo po prvé dospieť k záveru, že Komisia chcela svojou odpoveďou vyhlásiť, že lesnícke činnosti nevyhnutne pozitívne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy. To je však nesprávne, pretože nemožno automaticky predpokladať, že lesnícke činnosti k tomu pozitívne prispievajú. Samotné nariadenie o taxonómii potvrdzuje, že uvedené činnosti nevyhnutne nemusia mať pozitívny prínos k zmierneniu zmeny klímy.

44 V treťom rade Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že vzhľadom na špecifickú geografickú variabilitu danej oblasti nemohla prijať stále kritérium na stanovenie, či lesnícka činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy.

45 Táto odpoveď je poznačená nesprávnym právnym posúdením. Zložitosť posúdenia nezbavuje Komisiu povinnosti zabezpečiť, aby delegované nariadenie spĺňalo povinné požiadavky týkajúce sa technických kritérií preskúmania stanovených v nariadení o taxonómii. V prejednávanej veci Komisia mohla použiť viaceré kritériá alebo uložiť požiadavku vykonať viac ako minimálne zlepšenie v porovnaní so scenárom nezmeneného vývoja.

46 V štvrtom rade odpoveď Komisie predstavuje zjavne nesprávne posúdenie, pretože nezohľadňuje dostupnosť prísnejších kritérií. Nebolo potrebné, aby Komisia prijala jedinú „celoeurópsku prahovú hodnotu“. Naproti tomu mohla prijať rad osobitných prahových hodnôt založených na geografických rozdieloch alebo dokonca na prísnejšej základnej hodnote. Týmto spôsobom mohla vyžadovať viac ako minimálne zlepšenie v porovnaní s touto základnou hodnotou na to, aby sa činnosť mohla považovať za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy.

47 V piatom rade žalobcovia tvrdia, že Komisia nemala „právomoc prijať technické kritériá preskúmania, ktoré nerešpektovali pôsobnosť nariadenia o taxonómii“. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia podľa nich dopustila nesprávnych právnych posúdení, „keď správne nepochopila rozsah požiadaviek [nariadenia o taxonómii] a/alebo [svojej] právomoci“. Okrem toho sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení, keď usúdila, že nebolo možné navrhnúť dostatočne prísne prahové hodnoty.

51 Pokiaľ pritom body 37 a 38 žaloby treba chápať tak, že žalobcovia namietajú existenciu protiprávností, ktorými je poznačené napadnuté rozhodnutie, v súvislosti s odpoveďou Komisie vo vzťahu k bodu 2.2 písm. a) zoznamu technických kritérií preskúmania uvedeného v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, treba konštatovať, že v bodoch 113 až 142 žiadosti o vnútorné preskúmanie žalobcovia v súvislosti s týmto ustanovením neuviedli nijaké konkrétne tvrdenie. Ich tvrdenia sa obmedzujú na spochybnenie zákonnosti samotného bodu 2.1 písm. a) uvedeného prehľadu, ako to možno vyvodiť z bodov 118 a 121 žiadosti o vnútorné preskúmanie. V tomto rozsahu musí byť každé tvrdenie uvedené na podporu tejto žaloby, ktoré sa týka tohto ustanovenia, odmietnuté ako neprípustné. Žaloba o neplatnosť rozhodnutia týkajúceho sa žiadosti o vnútorné preskúmanie totiž nemôže byť založená na nových dôvodoch alebo dôkazoch, ktoré sa nenachádzali v žiadosti o vnútorné preskúmanie, inak by bola požiadavka týkajúca sa odôvodnenia takejto žiadosti, ktorá je uvedená v článku 10 ods. 1 nariadenia o Aarhuskom dohovore, zbavená potrebného účinku a zmenil by sa predmet konania začatého na základe tejto žiadosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P, EU:C:2019:719, bod 39, a zo 4. apríla 2019, ClientEarth/Komisia, T‑108/17, EU:T:2019:215, bod 55). Žiadateľ o vnútorné preskúmanie má nárok na to, aby príslušná inštitúcia prijala stanovisko k dôvodom, ktoré uviedol vo svojej žiadosti. Naopak nemá žiaden nárok na to, aby Komisia zaujala stanovisko k otázkam, ktoré neboli vznesené, prinajmenšom takým spôsobom, aby boli primerane rozpoznateľné v takejto žiadosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. apríla 2019, ClientEarth/Komisia, T‑108/17, EU:T:2019:215, bod 56). V každom prípade žalobcovia neuvádzajú konkrétne tvrdenie zamerané na toto ustanovenie, takže v rozsahu, v akom sa týka bodu 2.2 písm. a) uvedeného zoznamu, treba prvú časť prvého žalobného dôvodu, ktorá je nepodložená, zamietnuť ako nedôvodnú.

54 Žalobcovia sa nesprávne domnievajú, že Komisia chcela svojou odpoveďou vyhlásiť, že lesnícke činnosti nevyhnutne pozitívne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy (pozri bod 39 vyššie). V tejto súvislosti na jednej strane, ako vyplýva z článku 10 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, práve normotvorca Únie vychádza z princípu, že posilnenie pôdnych záchytov uhlíka možno dosiahnuť opatreniami spojenými s lesným hospodárstvom. Pojmy „zabraňovanie odlesňovaniu a degradácii lesov“, „obnova lesov“ a „zalesňovanie“, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, svedčia o tom, že lesné hospodárstvo môže podľa normotvorcu prispieť k plneniu cieľa týkajúceho sa zmiernenia zmeny klímy. Na druhej strane Komisia v žiadnej časti napadnutého rozhodnutia netvrdila, že činnosti obhospodarovania lesov ako také bez rozdielu a v akomkoľvek scenári významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy. Z posúdení uvedených v bode 2.1 (strany 66 až 69) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu skôr vyplýva, že podľa Komisie za také možno považovať len činnosti obhospodarovania lesov, ktoré spĺňajú technické kritériá preskúmania uvedené v delegovanom nariadení.

55 Okrem toho tvrdenie žalobcov o údajnej nedostatočnosti odpovede Komisie týkajúcej sa existencie plánu obhospodarovania lesov a vplyvu takéhoto plánu na udržateľnosť lesníckej hospodárskej činnosti [bod 2.1 prílohy III (strana 67) k napadnutému rozhodnutiu] nie je presvedčivé.

56 Ak žalobcovia tvrdia, že povinnosť podriadiť hospodársku činnosť plánu obhospodarovania lesov, na ktorú sa odvoláva Komisia v napadnutom rozhodnutí, nič nemení na skutočnosti, že príslušné technické kritériá preskúmania výslovne nevyžadujú „posilnenie záchytov uhlíka v lese, aby sa dosiahol súlad s cieľmi Parížskej dohody v oblasti teploty“, nesprávne vykladajú nielen rozsah odpovede Komisie, ale aj rozsah ustanovenia, ktorého porušenie namietajú, konkrétne článku 10 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii

59 Na rozdiel od toho, čo naznačujú žalobcovia vo svojom tvrdení uvedenom v bode 41 vyššie, však článok 10 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii neukladá Komisii povinnosť vypracovať technické kritériá preskúmania týkajúce sa výlučne činností zameraných na aktívne posilnenie záchytov uhlíka. Naopak z tohto ustanovenia v podstate vyplýva, že hospodárska činnosť je uznaná aj ako „posilnenie pôdnych záchytov uhlíka“, a teda za environmentálne udržateľnú, ak umožňuje „zabraňova[ť] odlesňovaniu a degradácii lesov“. Inými slovami, posilnenie záchytov uhlíka sa neuskutočňuje len prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie záchytov uhlíka, ako je obnova lesov a ornej pôdy, ale aj prostredníctvom opatrení, ktoré umožňujú zabrániť odlesňovaniu a degradácii lesov. Rovnako z odôvodnenia 24 nariadenia o taxonómii vyplýva, že hospodárska činnosť (spojená okrem iného s obhospodarovaním lesov) sa považuje za činnosť, ktorá sleduje environmentálny cieľ zmiernenia zmeny klímy, nielen vtedy, ak je jej cieľom významne prispievať k stabilizácii emisií skleníkových plynov tým, že zlepšuje ich odstraňovanie, ale aj vtedy, ak umožňuje ich elimináciu alebo zníženie. V rámci svojej argumentácie uvedenej v bode 40 vyššie žalobcovia nezohľadňujú túto druhú časť pojmu „posilnenie“ uvedenú v článku 10 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii.

60 Povinnosť vypracovať plán obhospodarovania lesov v súlade s kritériami stanovenými v bode 1.2 písm. f) zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ uvedeného v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu pritom nevyhnutne rešpektuje pojem „posilnenie“ uvedený v bode 59 vyššie. Skutočnosť, že sa podľa uvedeného bodu 1.2 písm. f) vyžaduje, aby plán obhospodarovania lesov obsahoval informácie o „zavedených opatreniach na zachovanie dobrého stavu lesných ekosystémov“, sa rovná požadovaniu informácií o opatreniach zameraných okrem iného na „zabraňovanie odlesňovaniu a degradácii lesov“, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii.

62 V druhom rade treba odmietnuť tvrdenie založené na tom, že vysvetlenia obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o vplyv povinnosti dodržiavať kritériá udržateľnosti uplatniteľné na lesnú biomasu, ktoré sú uvedené v článku 29 ods. 7 písm. b) smernice RED II, porušujú článok 10 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii. Táto smernica je spomenutá v posúdeniach Komisie obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 43 vyššie), rovnako ako okrem iného v odôvodnení 32 a článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii. Pokiaľ ide konkrétne o túto smernicu, treba pripomenúť, že z jej článku 1 vyplýva, že vymedzuje spoločný rámec presadzovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov, že stanovuje záväzný cieľ Únie pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie v roku 2030, že stanovuje najmä pravidlá týkajúce sa finančnej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov, samospotreby takejto elektriny a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v niektorých odvetviach, a že vymedzuje tiež kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov okrem iného pre palivá z biomasy.

63 Žalobcovia nesprávne uvádzajú, že technické kritériá preskúmania uvedené v bode 2.1 písm. a) zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ uvedeného v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu neukladajú „žiadne požiadavky na posilnenie zásob a záchytov uhlíka, a už vôbec nie na úrovni zodpovedajúcej nárastu odstraňovania uhlíka v lesoch, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie súladu s cieľom Parížskej dohody v oblasti teploty“ (pozri bod 43 vyššie).

66 Pokiaľ ide o vykonávanie kritérií udržateľnosti pre výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy z lesnej biomasy založených na riziku, ktoré sú uvedené v článku 29 ods. 6 a 7 smernice RED II [pozri cieľ stanovený v článku 1 nariadenia o prevádzkových usmerneniach], nariadenie o prevádzkových usmerneniach pritom v článku 5 (s názvom „Posúdenie dodržiavania kritérií LULUCF na vnútroštátnej úrovni“) v bode ii) stanovuje, že členské štáty od hospodárskych subjektov vyžadujú, aby predložili dôkazy o tom, že krajina alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, z ktorej lesná biomasa pochádza, je zmluvnou stranou Parížskej dohody a má vnútroštátne alebo regionálne právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na oblasť zberu a ťažby a ktoré slúžia na zachovanie a zvýšenie zásob a záchytov uhlíka v lesoch.

67 Ďalej článok 6 nariadenia o prevádzkových usmerneniach stanovuje, že ak nie sú k dispozícii dôkazy o dodržiavaní kritérií využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) na vnútroštátnej úrovni, členské štáty od hospodárskych subjektov vyžadujú, aby poskytli overené informácie potvrdzujúce, že na úrovni lesnej zdrojovej oblasti sú zavedené a implementované systémy riadenia, ktoré majú zabezpečiť dlhodobé zachovávanie alebo posilňovanie úrovní zásob a záchytov uhlíka v lesoch.

68 Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, a najmä ich zužujúceho výkladu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k bodu 1.3 písm. c) zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ uvedeného v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, článku 29 ods. 7 smernice RED II a ustanoveniam nariadenia o prevádzkových usmerneniach, najmä jeho článkom 5 a 6, technické kritériá preskúmania stanovené v bode 2.1 písm. a) zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ uvedeného v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, skutočne vyžadujú posilnenie záchytov uhlíka v lesoch. Žalobcovia sa ani v žalobe, ani v replike nezaoberajú vplyvom nariadenia o prevádzkových usmerneniach na výklad technických kritérií preskúmania stanovených v uvedenom bode 2.1 písm. a).

„Pri prijímaní kritérií stanovených v [bode] 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, pokiaľ ide o podstatný prínos k cieľu zmiernenia zmeny klímy v odvetví lesného hospodárstva, posúdenie Komisie zohľadnilo vývoj [politického rámca v oblasti] lesov, najmä prebiehajúce procesy vyplývajúce zo stratégie pre biodiverzitu a stratégie pre lesy, ako aj očakávanie, že budúce požiadavky sa budú môcť v neskoršej fáze začleniť do kritérií taxonómie [Únie]. Vzhľadom na rozmanitosť lesov v Európe a na celom svete, ako aj rozmanitosť lesného obhospodarovania by zoznam stálych postupov mohol byť v mnohých špecifických lesných situáciách neúčinný. … Všeobecným cieľom je, aby kritériá zaručovali overenie plánu obhospodarovania lesov alebo rovnocenného plánu, ako aj iných záruk s cieľom dosiahnuť podstatný prínos k zmierneniu zmeny klímy v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Tento prístup zahŕňal rovnaké hlavné parametre, ale predstavoval významný rozdiel v porovnaní s hodnotením [skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie], ktoré vychádzalo z využívania postupov udržateľného obhospodarovania lesov. … Treba tiež poznamenať, že potenciál úspor emisií skleníkových plynov v lesnom hospodárstve závisí od geografickej polohy a ďalších prvkov charakterizujúcich danú pôdu, ako je druh a vek lesa, ako aj typ lesného hospodárstva.“

73 Z tohto znenia vyplýva, že upustenie od stanovenia stáleho kritéria nebolo dôsledkom svojvoľného rozhodnutia Komisie, ale skôr veľkej rozmanitosti lesov existujúcich v Únii a na celom svete z hľadiska druhu a veku lesa a typu lesného hospodárstva, ako aj vyvíjajúcej sa povahy postupov a stratégie pre biodiverzitu, ako aj stratégie pre lesy. Komisia sa znením bodu 72 vyššie snaží zdôrazniť, že priradenie fixnej hodnoty požadovaným parametrom by bolo z vedeckého hľadiska nemožné alebo neprijateľné. Okrem toho podľa článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii by sa mali technické kritériá preskúmania „ľahko používať“ a „stanoviť tak, aby sa dalo ľahko overiť ich plnenie“.

76 Žalobcovia sa teda nezaoberajú týmto konštatovaním, ktoré je rovnocenné s vyhlásením, že prahová hodnota navrhnutá v žiadosti o preskúmanie by vylúčila veľkú časť európskych lesov, konkrétne staré lesy, ako aj boreálne lesy. Vzhľadom na tieto skutočnosti a ďalšie informácie v spise treba dospieť k záveru, že vyhlásenia Komisie v bode 2.1 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu nie sú poznačené zjavne nesprávnym posúdením, keďže stále kritérium navrhované žalobcami nemôže spochybniť ich vierohodnosť, a to najmä vzhľadom na všetky relevantné parametre, ktoré charakterizujú lesy v Únii, ako ich zohľadnila Komisia v delegovanom nariadení. Žalobcovia rovnako nepreukázali porušenie článku 10 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii.

77 Napokon v bode 49 žaloby a v bode 33 repliky žalobcovia v rámci „alternatívnej“ argumentácie uvádzajú, že Komisia nemusela prijať jedinú „celoeurópsku prahovú hodnotu“, ale že mohla prijať „celý súbor osobitných prahových hodnôt“ založených na geografických rozdieloch alebo dokonca „prísnejšiu základnú hodnotu“, čím by vyžadovala viac ako minimálne zlepšenie v porovnaní s touto základnou hodnotou na to, aby sa činnosť mohla považovať za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy.

78 Táto argumentácia nemôže uspieť. Nariadenie o taxonómii totiž v článku 19 ods. 1 písm. c) nevyžaduje za každých okolností a bezvýhradne stanovenie kvantitatívnych kritérií. Komisia je za určitých podmienok oprávnená prijímať kvalitatívne kritériá. Cieľom uvedeného ustanovenia je teda ponechať Komisii potrebný priestor na prijatie vhodnej voľby v tomto smere.

83 Na druhej strane žalobcovia okrem svojho všeobecného a nepodloženého tvrdenia, že Komisia „nepochopila rozsah hmotnoprávnych požiadaviek“ nariadenia o taxonómii, neuvádzajú skutočnosti, ktoré by umožňovali na základe úvahy striktne obmedzenej na problematiku právomoci – akou je úvaha založená na možnej nezlučiteľnosti s článkom 290 ZFEÚ – a teda bez uplatnenia hmotnoprávnych požiadaviek, konštatovať, že Komisia prijatím delegovaného nariadenia porušila nariadenie o taxonómii.

84 Po druhé a v každom prípade z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobcovia nepreukázali, že Komisia pri prijímaní delegovaného nariadenia „nepochopila“ rozsah požiadaviek nariadenia o taxonómii.

85 Po tretie v rozsahu, v akom žalobcovia tvrdili, že Komisia „sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení, keď usúdila, že nie je možné navrhnúť dostatočne prísne prahové hodnoty“, treba konštatovať, že toto tvrdenie bez samostatného právneho dosahu predstavuje len zhrnutie tvrdení, ktoré už boli uvedené v bodoch 36 až 46 vyššie. Keďže boli tieto výhrady odmietnuté, ich jednoduché zopakovanie nemožno prijať.

86 Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na existencii pochybení, pokiaľ ide o odpoveď Komisie na výhrady žalobcov, podľa ktorých technické kritériá preskúmania mali byť kvantitatívne a neboli založené na presvedčivých vedeckých dôkazoch a zásade predbežnej opatrnosti

87 Podľa žalobcov všetky vysvetlenia poskytnuté Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o výhradu uvedenú v ich žiadosti o vnútorné preskúmanie, podľa ktorej technické kritériá preskúmania pre činnosti obhospodarovania lesov stanovené v delegovanom nariadení porušujú nariadenie o taxonómii, pretože nie sú kvantitatívne a sú nezlučiteľné so zásadou predbežnej opatrnosti, predstavujú porušenie článku 19 ods. 1 písm. c) a f) nariadenia o taxonómii.

92 Konkrétnejšie v rozsahu, v akom žalobcovia tvrdia, že pri prijímaní delegovaného nariadenia mala Komisia k dispozícii ľahko dostupné vedecké informácie, ktoré umožňovali kvantifikovať „vyžadované“ zníženia emisií z lesníckych činností, treba konštatovať, že žalobcovia v žalobe neuvádzajú, o aké vedecké informácie by mohlo ísť. Nepredložili žiadnu štúdiu ani vedecké stanovisko, ktoré by vysvetľovali, ako a do akej miery by bolo možné kvantifikovať zníženie emisií z lesníckych činností. V dôsledku toho argumentácia žalobcov nemôže zbaviť vierohodnosti vysvetlenia uvedené v bode 2.1 prílohy III (strany 66 až 69) k napadnutému rozhodnutiu. V tejto súvislosti preto nemožno konštatovať, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Tento záver platí z rovnakých dôvodov aj pre otázku, či sú vysvetlenia uvedené bode 2.1 prílohy III (strany 66 až 69) k napadnutému rozhodnutiu poznačené nesprávnym právnym posúdením.

93 Okrem toho tvrdenie, podľa ktorého Komisia „vyložila nesprávne [svoju] právomoc“, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie alebo zjavne nesprávne posúdenie, musí byť odmietnuté z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 81 až 84 vyššie.

94 Napokon treba odmietnuť tvrdenie žalobcov, podľa ktorého Komisia porušila zásadu predbežnej opatrnosti.

95 V tejto súvislosti treba uviesť, že je pravda, že žalobcovia v bode 54 žaloby vyhlásili, že dotknuté technické kritériá preskúmania vyžadujú len minimálne zníženie v porovnaní so základnou hodnotou za predpokladu nezmenených postupov, v dôsledku čoho sú nezlučiteľné so zásadou predbežnej opatrnosti. V uvedenom bode 54 žaloby žalobcovia tiež tvrdili, že Komisia odpovedala na toto tvrdenie len tak, že poznamenala, že v budúcnosti by sa mohol použiť prístup vyššej úrovne ochrany zahŕňajúci „prísnejšie základné hodnoty“. Podľa žalobcov táto okolnosť zjavne nemôže mať nijaký vplyv na súlad technických kritérií preskúmania „s požiadavkami nariadenia o taxonómii“. Odvolávajú sa tak na údajnú nezlučiteľnosť odpovede Komisie s nariadením o taxonómii.

99 Podľa žalobcov sú vysvetlenia uvedené v bode 2.2 prílohy III (strany 69 až 71) k napadnutému rozhodnutiu nesprávne, a teda v rozpore s článkom 10 ods. 1 písm. f), ako aj s článkom 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii. Okrem toho sú založené na nesprávnom výklade nariadenia o taxonómii, ako aj právomoci Komisie uvedenej v článku 10 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia.

100 Druhý žalobný dôvod sa v podstate delí na tri časti.

O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na nesprávnych právnych posúdeniach alebo zjavne nesprávnych posúdeniach v súvislosti s článkom 10 ods. 1 písm. f) a článkom 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, pokiaľ ide o odpoveď Komisie, podľa ktorej cieľom výnimky pre lesnícke podniky s rozlohou menej ako 13 hektárov stanovenej v bode 2.4 prílohy I k delegovanému nariadeniu je „minimalizovať administratívnu záťaž pre malé lesnícke podniky a drobných vlastníkov lesov“

101 V odpovedi na výhrady, ktoré žalobcovia vyjadrili v žiadosti o vnútorné preskúmanie, Komisia uviedla, že cieľom výnimky bolo „minimalizovať administratívnu záťaž pre malé lesnícke podniky a drobných vlastníkov lesov, a tým ich motivovať k väčšiemu prínosu k adaptácii na zmenu klímy a k jej zmierneniu“ [bod 2.2 prílohy III (strana 69) napadnutého rozhodnutia].

102 Táto odpoveď je pritom „nesprávna a iracionálna“, a teda je poznačená nesprávnym právnym posúdením. Komisia totiž nevysvetlila, ako by výnimka mohla motivovať vlastníkov lesov k väčšiemu príspevku k zmierneniu zmeny klímy.

103 Uvedená odpoveď je podľa žalobcov tiež poznačená zjavne nesprávnym posúdením z týchto dôvodov:

106 Táto argumentácia nemôže uspieť.

107 V prvom rade treba na úvod konštatovať, že žalobcovia neskúmajú túto odpoveď Komisie z hľadiska podmienok stanovených v článku 10 ods. 1 písm. f) a článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii. Naproti tomu namietajú neprimeranosť výnimky týkajúcej sa plôch menších ako 13 hektárov (pozri bod 103 prvú zarážku vyššie); možnosť, že uvedené opatrenie povedie k zneužívaniu (pozri bod 103 druhú zarážku vyššie), ako aj údajnú iracionálnosť hranice 13 hektárov uvedenej v bode 2.4 pododdielu 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu (pozri bod 103 tretiu zarážku vyššie).

108 Tieto tvrdenia treba odmietnuť.

109 Na jednej strane totiž žalobcovia nespájajú odpoveď poskytnutú Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa podnikov s rozlohou menej ako 13 hektárov, s otázkou posilnenia „pôdnych záchytov uhlíka“ [článok 10 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii], ani s požiadavkou týkajúcou sa „presvedčivých vedeckých dôkazov“, ani so zásadou predbežnej opatrnosti [článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii]. Nie je teda jasné, v čom je uvedená odpoveď Komisie v rozpore s hmotnoprávnymi podmienkami stanovenými v článku 10 ods. 1 písm. f) a článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii.

110 Na druhej strane žalobcovia po prvé namietajú porušenie zásady proporcionality, pričom tvrdia, že výnimka týkajúca sa plôch menších ako 13 hektárov nie je „primeraná“ (pozri bod 103 prvú zarážku vyššie). Táto zásada, ktorá predstavuje jednu zo všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou a neprekračovali hranice toho, čo je potrebné na uskutočnenie týchto cieľov, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (rozsudky zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 165, a z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18, EU:T:2021:28, bod 142).

114 Po tretie pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa výnimka pre podniky s rozlohou menšou ako 13 hektárov netýka minimálnej hranice – pretože hodnota 13 hektárov zodpovedá priemernej hodnote v Únii – a v každom prípade ani racionálnej minimálnej hranice (pozri bod 105 tretiu zarážku vyššie), treba uviesť, že skutočnosť, že plocha s rozlohou 13 hektárov zodpovedá priemernej hodnote v Únii, nevylučuje, aby bola minimálnou hranicou. Žalobcovia nespochybňujú, že ide o priemernú hodnotu uznávanú v Únii a že túto hodnotu si Komisia ani nevymyslela, ani neodvodila zo svojvoľného zdroja. Na uvedenej hranici 13 hektárov teda nie je nič iracionálne.

115 Navyše skutočnosť, že podniky s lesnými plochami menšími ako 13 hektárov sú oslobodené od povinnosti vykonať analýzu prínosov pre klímu, neznamená, že tieto podniky fungujú „v umelom právnom vákuu“, ktoré by im umožňovalo uznať ich hospodárske činnosti za environmentálne udržateľné bez toho, aby sa na ne uplatnilo technické kritérium preskúmania.

O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na nesprávnych právnych posúdeniach alebo zjavne nesprávnych posúdeniach v súvislosti s článkom 10 ods. 1 písm. f) a článkom 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, pokiaľ ide o odpoveď Komisie, podľa ktorej je v podstate výnimka pre lesnícke podniky s rozlohou menej ako 13 hektárov stanovená v bode 2.4 zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, odôvodnená vzhľadom na všetky požiadavky, ktoré musia spĺňať malé lesnícke podniky

118 Žalobcovia uvádzajú, že Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že „vzhľadom na všetky požiadavky, ktoré musia malé lesnícke podniky dodržať, a to od plánu obhospodarovania lesov až po preukázanie ich súladu s udržateľným obhospodarovaním lesov, cez záruku neexistencie degradácie pôdy s vysokými zásobami uhlíka a kritériá zásady ‚výrazne nenarúšať‘, bolo rozumné predpokladať, že kritériá významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy boli splnené bez toho, aby bolo potrebné vykonať analýzu prínosov pre klímu“.

119 Žiadny z faktorov uvedených Komisiou, konkrétne plán obhospodarovania lesov, preukázanie ich súladu s udržateľným obhospodarovaním lesov, záruka neexistencie degradácie pôdy s vysokými zásobami uhlíka a kritériá zásady „výrazne nenarúšať“ však neumožňuje zaručiť, že vyňaté lesnícke podniky významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy, aby sa tak zohľadnil článok 10 ods. 1 a 3 nariadenia o taxonómii. Je pravda, že odpoveď Komisie sa rovná vyhláseniu, že oslobodenie od povinnosti preukázať existenciu podstatného prínosu napriek tomu nejakým spôsobom „zaručí“ podstatný prínos. Táto odpoveď, ktorá v podstate stotožňuje povinnosť zachovať produkčné kapacity lesov s „významným prínosom“ k zmierneniu zmeny klímy, o ktorý ide v prvej časti prvého žalobného dôvodu, je však tiež poznačená nesprávnymi právnymi posúdeniami a zjavne nesprávnymi posúdeniami, a to z týchto dôvodov:

121 Pokiaľ ide o odpoveď Komisie uvedenú v bode 2.2 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu, podľa ktorej je výnimka pre podniky s rozlohou menej ako 13 hektárov stanovená v bode 2.4 zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, odôvodnená vzhľadom na všetky požiadavky, ktoré musia spĺňať malé lesnícke podniky, žalobcovia nepreukazujú existenciu nesprávneho právneho posúdenia ani zjavne nesprávneho posúdenia. Tvrdenia uvedené v bode 119 vyššie nie sú spôsobilé preukázať, že Komisia porušila článok 10 ods. 1 písm. f) alebo článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii. Nezbavujú posúdenia Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí vierohodnosti, takže nemožno konštatovať žiadne zjavne nesprávne posúdenie.

122 Po prvé je pravda, že žalobcovia správne tvrdia, že povinnosť vypracovať plán obhospodarovania lesov uvedená v bode 1.2 zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, sa týka prijatia administratívneho aktu. Nemôžu však účinne tvrdiť, že v prípade neuvedenia „čistých emisií“, ktorým sa treba vyhnúť, „žiadna z informácií, ktoré musí obsahovať takýto plán“, nezodpovedá „povinnosti posilniť záchyty uhlíka v lesoch na úroveň zosúladenú s úsporami požadovanými na splnenie teplotného cieľa Parížskej dohody“ (pozri bod 119 prvú zarážku vyššie).

123 Žalobcovia sa zrejme domnievajú, že Komisia môže splniť „povinnosť posilniť záchyty uhlíka v lesoch“, na ktorú odkazuje okrem iného článok 10 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, len stanovením technických kritérií preskúmania, ktoré predpokladajú „zníženie čistých emisií“. Na tento účel mala Komisia podľa žalobcov stanoviť parametre, ktoré sa týkajú zníženia emisií CO2 v presných číslach.

127 Ako už bolo uvedené v bode 115 vyššie, podniky s lesnými plochami menšími ako 13 hektárov nefungujú v právnom vákuu, ktoré by ich oslobodzovalo od povinnosti preukázať, že ich činnosť umožňuje posilniť záchyty uhlíka v lesoch. Naopak v súlade s bodom 1.3 písm. c) zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, sa udržateľnosť systémov obhospodarovania lesov vrátane podnikov s rozlohou menšou ako 13 hektárov musí zabezpečiť výberom najambicióznejšieho z prístupov uvedených v tomto bode, a to aj preukázaním súladu s kritériami udržateľnosti pre lesnú biomasu stanovenými v článku 29 ods. 6 smernice RED II a v nariadení o prevádzkových usmerneniach. Ako bolo pritom uvedené v bodoch 66 a 67 vyššie, nariadenie o prevádzkových usmerneniach stanovuje poskytnutie informácií potvrdzujúcich existenciu opatrení, ktoré majú zabezpečiť dlhodobé zachovávanie alebo posilňovanie úrovní zásob a záchytov uhlíka v lese.

128 Po druhé je nepochybne pravda, ako tvrdia žalobcovia, že „súlad s udržateľným obhospodarovaním lesov“, na ktorý poukazuje Komisia vo svojej odpovedi (pozri bod 104 vyššie), je odkazom na kritériá udržateľnosti týkajúce sa lesnej bioenergie, ktoré sú uvedené v článku 29 ods. 6 smernice RED II.

129 Žalobcom sa však nepodarilo preukázať, že Komisia nesprávne odkázala v napadnutom rozhodnutí na uvedené kritériá udržateľnosti týkajúce sa lesnej bioenergie.

132 Je pravda, že v bode 7 žaloby odkázali žalobcovia na početné vedecké správy, podľa ktorých sú kritériá na obmedzenie nepriaznivých účinkov lesnej bioenergie na životné prostredie uvedené v smernici RED II „neprimerané na ochranu lesov a klímy“. Podľa žalobcov k rovnakému záveru dospelo aj posúdenie vplyvu, ktoré vykonala Komisia pri revízii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16), ktorá viedla k prijatiu smernice RED II. Tieto tvrdenia však nie sú podložené. Keďže žalobcovia predložili uvedené posúdenie vplyvu ako prílohu A.8 k žalobe, nie je jasné, v ktorej časti tejto prílohy sa nachádzajú skutočnosti, ktoré by mohli podložiť dôvodnosť ich tvrdení. Hoci samotné tvrdenie, podľa ktorého kritériá udržateľnosti obsiahnuté v smernici RED II sú „neprimerané na ochranu lesov a klímy“, možno prípadne zohľadniť, samo osebe nemôže jasne preukázať, že uvedené kritériá nie sú „zosúladené“ s „teplotným cieľom Parížskej dohody“.

133 Po tretie žalobcovia nemôžu tvrdiť, že súlad zásady „výrazne nenarúšať“ s technickými kritériami preskúmania neumožňuje preukázať súlad s článkom 10 ods. 1 nariadenia o taxonómii, ani že predpoklad, že predmetná hospodárska činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy, nie je postačujúci (pozri bod 119 vyššie).

134 V tejto súvislosti žalobcovia vytýkajú Komisii skutočnosť, ktorá vôbec nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, takže ich argumentácia nie je skutkovo podložená. V bode 2.2 (strana 69) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu totiž Komisia vôbec neodkazuje na technické kritériá preskúmania zásady „výrazne nenarúšať“, či už na preukázanie súladu technických kritérií preskúmania stanovených v bode 1.3 zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, alebo z iných dôvodov.

139 Keď sa žalobcovia odvolávajú na údajné nesprávne právne posúdenie uvedené v bode 138 vyššie, vychádzajú z rovnakej logiky, ako je logika rozvinutá v rámci prvého žalobného dôvodu, podľa ktorej Komisia prekročila hranice svojej právomoci, keďže „nepochopila rozsah… požiadaviek“ stanovených v nariadení o taxonómii (pozri bod 47 vyššie).

140 Ako už pritom bolo uvedené v bode 82 vyššie, akékoľvek porušenie relevantného ustanovenia hmotného práva, ako sú hmotnoprávne požiadavky nariadenia o taxonómii, nevyhnutne nepredstavuje porušenie rozsahu právomoci priznanej článkom 10 ods. 3 nariadenia o taxonómii v spojení s článkom 290 ZFEÚ. Žalobcovia okrem toho, že namietajú údajné porušenie hmotnoprávnych ustanovení, nijako nespresňujú, v čom v prejednávanej veci spočíva porušenie zo strany Komisie, pokiaľ ide o jej právomoc prijať delegované nariadenie, ktorá je uvedená v článku 10 ods. 3 písm. a) nariadenia o taxonómii.

141 Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť tretiu časť druhého žalobného dôvodu, a teda aj druhý žalobný dôvod v celom rozsahu.

O treťom žalobnom dôvode založenom na existencii pochybení, ktorými je poznačená odpoveď Komisie na kritiku žalobcov, pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania umožňujúce určiť, či činnosť výrazne nenarúša adaptáciu na zmenu klímy

142 Podľa žalobcov sú úvahy formulované Komisiou v bode 2.3 (strany 71 až 73) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu v odpovedi na výhrady uvedené v žiadosti o vnútorné preskúmanie, pokiaľ ide o dodatok A prílohy I k delegovanému nariadeniu, ktorý je podľa žalobcov nezákonný, poznačené nesprávnym právnym posúdením. Uvedené úvahy Komisie sa podľa nich zakladajú na nesprávnom uplatnení článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii a právomoci, ktorú jej zveruje nariadenie o taxonómii, ako aj subsidiárne na zjavne nesprávnom posúdení.

145 V prvom rade podľa žalobcov odkaz Komisie na článok 11 ods. 1 nariadenia o taxonómii (pozri bod 143 prvú zarážku vyššie) nie je presvedčivý. Toto ustanovenie nemôže zmeniť jasný význam článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii. Článok 11 ods. 1 nariadenia o taxonómii, ktorý stanovuje podmienky umožňujúce dospieť k záveru, že hospodárska činnosť významne prispieva k adaptácii na zmenu klímy, totiž vyžaduje preukázanie podstatného zníženia pre dve kategórie dôsledkov, a to dôsledkov na samotnú činnosť [ďalej len „časť a)“] [článok 11 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii] a dôsledkov na ľudí, prírodu alebo majetok [ďalej len „časť b)“] [článok 11 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii]. Podľa tohto ustanovenia pozitívny prínos k adaptácii na zmenu klímy možno dosiahnuť riešením jednej alebo druhej z týchto častí. Ide o dve kategórie dôsledkov s rovnakou váhou, ktoré sa navyše vylučujú v tom zmysle, že na dosiahnutie významného prínosu k adaptácii na zmenu klímy, stačí splniť jednu z nich. Keďže požiadavka týkajúca sa technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ stanovená v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii, ktorý preberá časti a) a b) uvedené v článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia, bola formulovaná negatívne, je odôvodnené domnievať sa, že tento článok vyžaduje, aby sa predišlo obom typom narušení, teda narušeniam patriacim tak do časti a), ako aj do časti b), ktorých sa týka uvedený článok 11. Komisia bola teda povinná stanoviť kritériá technického preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ pre obe kategórie narušení. V prejednávanej veci sa tak nestalo. Technické kritériá preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy neriešia jednu z častí narušenia adaptácie, ktorá je identifikovaná v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii, a to zvýšené nepriaznivé dôsledky súčasnej klímy z dôvodu pokračovania samotnej činnosti. Tvrdenie Komisie (pozri bod 143 prvú zarážku vyššie), podľa ktorého výklad článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii podaný žalobcami ho robí „prísnejším“ ako článok 11 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, je irelevantné. V závislosti od skúmanej činnosti a dôsledku môže byť preukázanie neexistencie narušenia prísnejšie ako preukázanie pozitívneho prínosu (napríklad v prípade činností, ktoré sú vo svojej podstate škodlivé). V každom prípade tvrdenie, podľa ktorého ich výklad článku 17 ods. 1 písm. b) ho robí „prísnejším“ ako článok 11 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii, nemožno považovať za nevyhnutne dôvodné.

149 Okrem toho ani výhrady uvedené v bodoch 144 až 146 vyššie neumožňujú konštatovať, že úvahy uvedené v bode 2.3 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu sú v rozpore s článkom 17 ods. 1 písm. b) a článkom 19 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii.

150 V tejto súvislosti z bodu 2.3 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu vyplýva, že článok 11 ods. 1 a článok 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii treba vykladať systematicky, to znamená, že dotknutá hospodárska činnosť musí po prvé splniť kritériá stanovené na účely preukázania, že významne prispieva k adaptácii na zmenu klímy, a po druhé zabezpečiť, že nevedie k zvýšenému nepriaznivému dôsledku súčasnej klímy a očakávanej budúcej klímy na činnosť samú alebo na ľudí, prírodu alebo majetok.

151 Žalobcovia nesprávne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže delegované nariadenie nestanovuje žiadne kritérium, ktoré by vyžadovalo, aby hospodárska činnosť neprispievala k zvyšovaniu nepriaznivých dôsledkov klímy. Delegované nariadenie, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie, stanovilo technické kritériá preskúmania pre zásadu „výrazne nenarušiť“ uvedenú v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii. Ide o kritériá „process‑based“ uvedené v dodatku A prílohy I k delegovanému nariadeniu, ktoré sú spomenuté na strane 72 napadnutého rozhodnutia.

152 Napokon žalobcovia nesprávne tvrdia, že technické kritériá preskúmania nestanovujú žiadnu požiadavku, pokiaľ ide o predchádzanie nepriaznivým dôsledkom na ľudí, prírodu alebo majetok, ako to vyžaduje článok 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii. Ako je totiž uvedené na strane 73 napadnutého rozhodnutia, z dodatku A prílohy I k delegovanému nariadeniu vyplýva, že kritériá zásady „výrazne nenarušiť“ vyžadujú, aby „zavedené adaptačné riešenia nemali nepriaznivý dôsledok na adaptačné úsilie alebo úroveň odolnosti voči klimatickým rizikám iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností“.

157 Podľa žalobcov je pritom táto odpoveď nedostatočná, či dokonca iracionálna. Zachovanie dodávok na konštantnej úrovni môže mať za následok iba zachovanie nízkych cien surovín v porovnaní s udržateľnejšími možnosťami, ako je zníženie spotreby alebo opätovné použitie materiálov. Zachovanie dodávok, a teda využívania „primárnych surovín“ má tendenciu pokračovať v neefektívnom využívaní týchto surovín. Vylučuje tak činnosti, ktoré podporujú zachovalosť znížením ťažby, pretože znižujú dodávky primárnej lesnej biomasy, čo predstavuje jeden z aspektov výrazného narušenia prechodu na obehové hospodárstvo, ktorý je uvedený v článku 17 ods. 1 písm. d) bode i) nariadenia o taxonómii.

158 Komisia ďalej na strane 75 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu tvrdila, že z analýzy prínosov pre klímu vyplýva, že kapacita produktov z dreva ukladať uhlík sa nesmie znížiť.

159 Toto stanovisko je však nesprávne. Analýza prínosov pre klímu sa totiž týka úrovne zásob a záchytov uhlíka v lese. Naproti tomu nezohľadňuje produkty z dreva. Analýzu prínosov pre klímu preto nemožno použiť na preukázanie, že lesnícka činnosť zachováva dodávky primárnej biomasy vhodnej na použitie v obehovom hospodárstve.

160 Žalobcovia v rozsahu, v akom sa Komisia v rámci tohto sporu pokúsila odôvodniť svoj postup odkazom na zásadu kaskádového využívania dreva, tvrdia, že táto zásada nie je uvedená v delegovanom nariadení, takže Komisia nie je oprávnená sa na ňu odvolávať ani očakávať, že sa bude uplatňovať. Táto zásada nie je súčasťou požiadaviek dotknutej právnej úpravy ani žiadneho iného právneho predpisu.

166 Malo by sa rozlišovať medzi podporou využívania lesnej biomasy vhodnej na výrobu produktov z dreva s dlhodobým potenciálom obehovosti a rozvojom stratégií zameraných na predchádzanie využívaniu určitých materiálov alebo prírodných zdrojov. Existencia očakávanej neefektívnosti v jednej z týchto oblastí nemusí nevyhnutne znamenať výskyt neefektívnosti v druhej oblasti. Súvislosť, ktorú vytvárajú žalobcovia medzi podporou využívania lesnej biomasy a prípadnou neefektívnosťou pri znižovaní spotreby alebo opätovnom použití určitých surovín, nie je vôbec zrejmá.

167 V každom prípade nie je jasné, na akých ekonomických alebo vedeckých prvkoch žalobcovia zakladajú tézu, podľa ktorej by zachovanie dodávok lesnej biomasy – teda jej využívanie ako obnoviteľného materiálu – mohlo mať za následok udržanie ceny niektorých surovín na nízkej úrovni v porovnaní s nákladmi, ktoré prinášajú riešenia zamerané na zníženie spotreby alebo opätovné použitie iných surovín.

170 Aj keby zachovanie lesnej biomasy vhodnej na výrobu produktov z dreva s dlhodobým potenciálom obehovosti, ako sa uvádza v bode 4 zoznamu kritérií zásady „výrazne nenarušiť“ uvedeného v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, skutočne mohlo viesť k neefektívnosti pri vývoji riešení zameraných na zníženie spotreby alebo opätovné použitie určitých surovín, ako tvrdia žalobcovia, treba konštatovať, že takáto okolnosť nepostačuje na konštatovanie porušenia článku 17 ods. 1 písm. d) bodu i) nariadenia o taxonómii.

171 Treba totiž ešte preukázať existenciu „výraznej“ neefektívnosti, ako to vyplýva z článku 17 ods. 1 písm. d) bodu i) nariadenia o taxonómii. Keďže žalobcovia pritom nepredložili dôkazy v tomto zmysle, nemožno konštatovať, že zachovanie dodávok primárnej biomasy ako alternatívneho riešenia umožňujúceho vyhnúť sa používaniu materiálov s vysokým obsahom uhlíka sa považuje za neefektívnosť, ktorú možno kvalifikovať ako „výraznú“. Inými slovami, nebolo preukázané, ako naznačujú žalobcovia, že zvýšenie recyklovateľnosti obnoviteľného materiálu, ako je lesná biomasa, nevyhnutne vedie k výraznej neefektívnosti pri využívaní materiálov alebo prírodných zdrojov, a už vôbec pri využívaní materiálov s vysokým obsahom uhlíka.

172 V druhom rade žalobcovia spochybňujú odpoveď Komisie, podľa ktorej analýza prínosov pre klímu „predpokladá, že kapacita produktov z dreva ukladať uhlík sa nesmie znižovať tým, že sa zabezpečí, aby predmetné drevo pochádzalo z vysoko kvalitného dreva, ktoré ukladá uhlík čo najdlhšie a ktoré nahrádza zdroje uhlíkovo náročných materiálov a energie“. Analýzu prínosov pre klímu nemožno podľa nich použiť na preukázanie, že lesnícka činnosť zachováva dodávky primárnej biomasy vhodnej na použitie v obehovom hospodárstve, pretože uvedená analýza sa netýka produktov z dreva, ale len úrovne zásob a záchytov uhlíka v lese (pozri bod 159 vyššie).

176 Ako v podstate uviedla Komisia v bode 4 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu, uvedená analýza prínosov pre klímu má zabezpečiť, aby predmetné opatrenie významne prispelo k zmierneniu zmeny klímy tým, že zabezpečí dlhodobé zachovanie alebo posilnenie úrovní zásob a záchytov uhlíka v lese. Analýza prínosov pre klímu je reakciou na stratégiu, ktorá je všeobecne známa ako „zásada kaskádového využívania“ dreva. Podľa tejto stratégie je nevyhnutné, aby sa suroviny, akými sú drevo alebo iná biomasa, používali v chronologicky postupných fázach čo najdlhšie, najčastejšie a najefektívnejšie a aby sa z nich získavala energia až na konci životného cyklu výrobku. Analýza prínosov pre klímu uvedená v odpovedi Komisie je teda prvkom, ktorý spolu s inými parametrami umožňuje spustiť program kaskádového využívania lesnej biomasy, ktorý začína spracovaním biomasy v lese a končí fázou produktov z dreva. Inými slovami, analýza prínosov pre klímu má prinajmenšom nepriamy vplyv na to, čo sa deje s produktmi z dreva.

177 Vzhľadom na vyššie uvedené treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.

O piatom žalobnom dôvode založenom na existencii nesprávnych právnych posúdení, pokiaľ ide o odpoveď Komisie na kritiku žalobcov týkajúcu sa kritérií zásady „výrazne nenarušiť“ v rámci zmiernenia zmeny klímy

178 Podľa žalobcov posúdenia formulované v bode 2.5 (strany 74 a 75) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu v reakcii na obavy vyjadrené v žiadosti o vnútorné preskúmanie, pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ na účely zmiernenia zmeny klímy, ktoré sú uvedené v bode 1.3 zoznamu týchto kritérií nachádzajúceho sa v pododdiele 1.3 s názvom „Obhospodarovanie lesov“ prílohy II k delegovanému nariadeniu, nespĺňajú požiadavky článku 17 ods. 1 písm. a) a článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii.

181 Na jednej strane sú tvrdenia Komisie týkajúce sa požiadaviek článku 29 ods. 6 smernice RED II (bod 74 vyjadrenia k žalobe) nesprávne. Uvedený článok 29 ods. 6 totiž zabezpečuje len to, aby „sa les v oblastiach zberu a ťažby obnovoval“ [článok 29 ods. 6 písm. a) bod ii) smernice RED II] a aby „sa zberom a ťažbou zachovávala alebo zlepšovala dlhodobá produkčná kapacita lesa“ [článok 29 ods. 6 písm. a) bod v) smernice RED II]. Tieto požiadavky nespomínajú zachovanie zásob a záchytov v lese. Tak by sa mohla aj oblasť holorubu opísať ako oblasť schopná regenerácie. Je predstaviteľné, že „dlhodobá“ výrobná kapacita oblasti holorubu by sa zachovala, ak by stromy v určitom okamihu dorastali. Komisia však neposkytla presvedčivé odôvodnenie, pokiaľ ide o absenciu spresnenia časového obdobia na obnovenie uhlíka strateného v dôsledku holorubu. Rovnako nariadenie o prevádzkových usmerneniach, z ktorého vychádza Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, nie je v tejto súvislosti vôbec užitočné, keďže nemôže stanoviť prísnejšie požiadavky než primárne právne predpisy.

183 V druhom rade Komisia odpovedala na obavy žalobcov tak, že odkázala na bod 1.4 zoznamu technických kritérií preskúmania s názvom „Výrazne nenarušiť“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 prílohy II k delegovanému nariadeniu, a najmä na požiadavku, podľa ktorej „súčasťou činnosti nie je degradácia pôdy s vysokými zásobami uhlíka“. Ako sa však uvádza v poznámke pod čiarou uvedeného bodu 1.4, smernica RED II vymedzuje „pôdu s vysokými zásobami uhlíka“ tak, že zodpovedá určitým osobitným kategóriám pôdy. V tomto kontexte pritom pojem „degradácia“ označuje celkové preradenie pôdy z jednej kategórie do druhej. Z toho vyplýva, že požiadavka uvedená v tomto bode 1.4 sa nevzťahuje na všetku pôdu, ktorá je predmetom lesníckych činností, a nezahŕňa činnosti, ktoré produkujú významné emisie skleníkových plynov bez toho, aby to viedlo k takémuto preradeniu. Komisia teda tým, že vychádzala z uvedeného bodu 1.4, nesplnila požiadavky článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii.

184 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

185 Tvrdenia uvedené v bodoch 179 až 183 vyššie, ktorými žalobcovia poukazujú na porušenie článku 17 ods. 1 písm. a) a článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii, treba zamietnuť.

186 V prvom rade totiž žiadne z tvrdení uvádzaných žalobcami, ktoré spochybňujú napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia v tomto rozhodnutí poukázala na povinnosť hospodárskych subjektov mať plán obhospodarovania lesov (pozri body 179 až 182 vyššie), nemôže uspieť.

187 Na jednej strane žalobcovia v podstate tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je poznačené nesprávnym právnym posúdením, keďže Komisia v ňom v rozpore s článkom 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii odkazuje na technické kritériá preskúmania súvisiace s existenciou plánu obhospodarovania lesov vrátane odkazu na článok 29 ods. 6 smernice RED II, ktoré nie sú vhodné na zabezpečenie „zachovania zásob a záchytov v lese“ „aspoň na ich súčasnej úrovni“ (pozri bod 181 vyššie).

189 Pokiaľ ide o hypotézu uvádzanú žalobcami, že hospodárska činnosť môže ohroziť, či dokonca zničiť záchyty uhlíka, treba uviesť, že tento scenár je už upravený v článku 17 ods. 1 písm. a) samotného nariadenia o taxonómii, s prihliadnutím na ktorý treba vykladať a uplatňovať dotknuté technické kritériá preskúmania. Hoci samotné odstránenie existujúcich záchytov uhlíka v lese nemožno prirovnať k vytváraniu značných emisií skleníkových plynov, nič to nemení na tom, že ničenie záchytov uhlíka zníži schopnosť lesa ukladať CO2, ktorý je sám osebe skleníkovým plynom. Inými slovami, hospodárska činnosť, ktorá významne poškodzuje existujúce záchyty uhlíka v lese, nepriamo, ale nevyhnutne výrazne narúša plnenie cieľa zmierňovania zmeny klímy v zmysle článku 17 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii. Keď žalobcovia v rámci tejto žaloby trvajú na tom, že Komisia neposkytla vhodnú odpoveď, ktorá by napravila absenciu výslovnej zmienky o zachovaní záchytov uhlíka „aspoň na ich súčasnej úrovni“ v dotknutých technických kritériách preskúmania alebo dokonca v článku 29 ods. 6 smernice RED II, odvolávajú sa na prvky, ktoré sú už upravené článkom 17 nariadenia o taxonómii.

190 Z toho vyplýva, že predmetné technické kritériá preskúmania nemuseli obsahovať presnú zmienku o potrebe zabrániť ničeniu záchytov uhlíka v lese ako požiadavku vyplývajúcu z článku 17 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii.

191 Ďalej je nedôvodné tvrdenie, ktoré má preukázať, že odkaz na článok 29 ods. 6 smernice RED II v napadnutom rozhodnutí je neprimeraný, pretože Komisia neposkytla presvedčivé odôvodnenie, pokiaľ ide o absenciu spresnenia „časového obdobia na obnovenie uhlíka strateného“ v dôsledku holorubu, čo je však zlučiteľné s uvedeným článkom 29 ods. 6.

194 Na druhej strane, hoci, ako pripúšťa samotná Komisia (bod 73 vyjadrenia k žalobe), v napadnutom rozhodnutí nesprávne odkázala na článok 29 ods. 7 písm. b) smernice RED II, pokiaľ ide o kritérium zásady „výrazne nenarušiť“, zatiaľ čo delegované nariadenie odkazuje na toto ustanovenie v rámci analýzy prínosov pre klímu, a nie v rámci uvedeného kritéria (pozri bod 182 vyššie), toto pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

195 Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že odpoveď Komisie na výhrady žalobcov sa nezakladá v prvom rade na článku 29 ods. 7 písm. b) smernice RED II, ale na povinnosti mať plán obhospodarovania lesov alebo rovnocenný nástroj v súlade s článkom 29 ods. 6 tej istej smernice a nariadením o prevádzkových usmerneniach. Z bodov 187 až 193 vyššie pritom vyplýva, že tvrdenia uvádzané žalobcami proti technickým kritériám preskúmania súvisiacim s existenciou plánu obhospodarovania lesov, vrátane odkazu na článok 29 ods. 6 smernice RED II, boli zamietnuté.

196 Táto nesprávna zmienka o článku 29 ods. 7 písm. b) smernice RED II v napadnutom rozhodnutí tak nemôže viesť k jeho zrušeniu.

197 V druhom rade nemôže uspieť tvrdenie žalobcov, podľa ktorého vyhlásenie Komisie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, ktoré vyžaduje, aby „súčasťou činnosti [nebola] degradácia pôdy s vysokými zásobami uhlíka“, ako je stanovené v bode 1.4 zoznamu kritérií zásady „výrazne nenarušiť“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 prílohy II k delegovanému nariadeniu, bolo v podstate nedostatočné (pozri bod 183 vyššie).

201 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 17 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii sa hospodárska činnosť považuje za výrazne narúšajúcu zmierňovanie zmeny klímy, „ak daná činnosť vedie k značným emisiám skleníkových plynov“.

202 Žalobcovia pritom vo svojej argumentácii uvedenej v bode 183 vyššie presne neuviedli druh hospodárskych činností, ktoré by mohli predstavovať problém z hľadiska článku 17 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii, t. j. ktoré by mohli „produk[ovať] významné emisie skleníkových plynov bez toho, aby to viedlo k… preradeniu“ pôdy a ktoré nezakazuje článok 29 ods. 4 smernice RED II.

205 Napokon ani tvrdenia uvedené v bodoch 180 až 183 vyššie nemôžu preukázať porušenie článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii, keďže žalobcovia predovšetkým neuviedli súvislosť, ktorá by existovala medzi týmito tvrdeniami a konkrétnymi hmotnoprávnymi podmienkami tohto ustanovenia. Nevyjadrili jasne vplyv a dosah svojich výhrad vo vzťahu k podmienkam článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii tým, že by svoje tvrdenia podložili relevantnými dôkazmi.

206 Vzhľadom na vyššie uvedené treba piaty žalobný dôvod zamietnuť.

O šiestom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach, ktorými je poznačená odpoveď Komisie na kritiku žalobcov, pokiaľ ide o kritériá umožňujúce určiť, či činnosť výrazne nenarúša ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov

207 Podľa žalobcov odpoveď Komisie v bode 2.6 (strana 76) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu na otázky uvedené v bodoch 201 až 227 žiadosti o vnútorné preskúmanie, pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ týkajúce sa ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov, ktoré sú uvedené v bode 6 zoznamu nachádzajúceho sa v pododdiele 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu, ako aj v bode 6 zoznamu nachádzajúceho sa v pododdiele 1.3 s názvom „Obhospodarovanie lesov“ prílohy II k delegovanému nariadeniu, porušuje článok 17 ods. 1 písm. f) a článok 19 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia o taxonómii. Táto odpoveď je podľa nich poznačená nesprávnym právnym posúdením, ako aj zjavne nesprávnym posúdením a vyplýva z nej, že Komisia prijatím delegovaného nariadenia prekročila svoju právomoc.

211 Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe zdôraznila požiadavku, aby v chránených alebo určených oblastiach bola činnosť v súlade s cieľmi ochrany stanovenými pre tieto oblasti. Žalobcovia pripúšťajú, že tento prvok môže „v určitých prípadoch“ spĺňať požiadavky článku 17 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii. To však nestačí, keďže ciele ochrany predstavujú „vonkajší štandard“ a predmetná požiadavka sa týka len chránených oblastí.

212 Okrem toho podľa žalobcov technické kritériá preskúmania uvedené v bode 6 zoznamu kritérií zásady „výrazne nenarušiť“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 príloh I a II k delegovanému nariadeniu, nespĺňajú viaceré požiadavky stanovené v článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii. Vzhľadom na všeobecnú povahu informácií vyžadovaných v pláne obhospodarovania lesov samotná požiadavka zahrnutia týchto informácií nepredstavuje kritérium, ktoré identifikuje najrelevantnejšie potenciálne prínosy k plneniu cieľa biodiverzity [článok 19 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii], ani kritérium, ktoré špecifikuje minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby nedošlo k výraznému narušeniu [článok 19 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia], ani kvantitatívne kritérium stanovujúce jasné prahové hodnoty [článok 19 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia].

215 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

216 Týmto žalobným dôvodom žalobcovia nepreukázali, že odpoveď Komisie uvedená v bode 2.6 (strana 76) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu je protiprávna z dôvodu porušenia článku 17 ods. 1 písm. f), ako aj článku 19 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia o taxonómii. Všetky tvrdenia uvádzané žalobcami na podporu šiesteho žalobného dôvodu treba odmietnuť z nasledujúcich dôvodov.

217 Žalobcovia nesprávne tvrdia, že Komisia neodpovedala na výhradu uvedenú v žiadosti o vnútorné preskúmanie, podľa ktorej technické kritériá preskúmania uvedené v bode 6 zoznamu kritérií zásady „výrazne nenarušiť“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 príloh I a II k delegovanému nariadeniu, nevyžadujú, aby bola skutočne dosiahnutá minimálna úroveň ochrany alebo obnovy (pozri bod 209 vyššie). V bode 2.6 (strana 76) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu totiž Komisia odpovedá na túto výhradu stručne, ale úplne. Táto odpoveď sa vzťahuje na všetky výhrady uvedené v žiadosti o vnútorné preskúmanie. Konkrétne v tejto časti napadnutého rozhodnutia sa Komisia výslovne odvoláva na nepôvodné druhy, pesticídy a opeľovače uvedené v žiadosti o vnútorné preskúmanie.

218 Okrem toho bod 2.6 (strana 76) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu neobsahuje nesprávne právne posúdenie, ani zjavne nesprávne posúdenie. V tejto časti napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že žalobcovia nezohľadnili skutočnosť, že predmetné kritériá zásady „výrazne nenarušiť“ obsahujú požiadavku, aby sa „v prípade biotopov, ktoré sú osobitne citlivé na stratu biodiverzity alebo ktoré majú vysokú hodnotu z hľadiska ochrany, prípadne na územiach vyňatých na účely obnovy takýchto biotopov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi [nevykonávala] premena“. Z odpovede Komisie tiež vyplýva, že „na pralesy a staré lesy sa vzťahuje odkaz na ‚biotopy, ktoré sú osobitne citlivé na stratu biodiverzity alebo ktoré majú vysokú hodnotu ochrany‘“.

223 Naopak uvedené kritérium zásady „výrazne nenarušiť“, podľa ktorého musí byť činnosť v súlade s „cieľmi ochrany“ oblastí určených požiadavkou, aby sa „v prípade biotopov nevykonávala premena“, konkretizuje povinnosť hospodárskeho subjektu, ktorý chce, aby bola jeho hospodárska činnosť uznaná za environmentálne udržateľnú, zabezpečiť, že uvedená činnosť nebude „poškodzovať stav ochrany biotopov a druhov“ v zmysle článku 17 ods. 1 písm. f) bodu ii) nariadenia o taxonómii. Rovnako požiadavka zahrnúť ustanovenia zamerané na zachovanie a prípadne posilnenie biodiverzity, ktoré musia byť preukázané podrobnými informáciami uvedenými v bode 1.2 písm. i) zoznamu s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 príloh I a II k delegovanému nariadeniu, konkretizuje povinnosť hospodárskeho subjektu, ktorý chce, aby bola jeho hospodárska činnosť uznaná za udržateľnú, zabezpečiť, že uvedená činnosť nebude „výrazne poškodzovať dobrý stav a odolnosť ekosystémov“ v zmysle článku 17 ods. 1 písm. f) bodu i) nariadenia o taxonómii. Napokon odkaz Komisie na tieto kritériá možno tiež považovať za opatrenie, ktoré zodpovedá pojmu „minimálna požiadavka“ v zmysle článku 19 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia.

224 Je pravda, že v tomto kontexte žalobcovia tvrdia, že požiadavka, podľa ktorej v „chránených alebo určených oblastiach“ musí byť činnosť v súlade s cieľmi ochrany stanovenými pre tieto oblasti, nespĺňa požiadavky článku 17 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, pretože spoliehanie sa na „ciele ochrany“ predstavuje „vonkajší štandard“, ktorý nie je zosúladený s uvedeným nariadením (pozri bod 211 vyššie).

229 Na druhej strane žalobcovia nesprávne vykladajú pojem „premena“, ktorý uvádzajú v bode 100 žaloby. Dotknutú „premenu“ nemožno prirovnávať k extrémnemu scenáru preradenia lesa na nižší štatút. V tejto súvislosti je uvedená „premena“ podrobnejšie vymedzená v bode 6 písm. f) zoznamu kritérií zásady „výrazne nenarušiť“ uvedeného v pododdiele 1.3 príloh I a II k delegovanému nariadeniu. Cieľom tohto pojmu, ako je vymedzený v tomto bode, je „vylúčenie premeny ekosystémov s vysokou biodiverzitou na ekosystémy s nižšou biodiverzitou“. Okrem toho nemožno len na základe písomných podaní žalobcov vyvodiť, že táto definícia je sama osebe v rozpore s článkom 17 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii.

230 V tom istom kontexte žalobcovia tvrdia, že požiadavka, podľa ktorej v „chránených alebo určených oblastiach“ musí byť činnosť v súlade s cieľmi ochrany stanovenými pre tieto oblasti, nespĺňa požiadavky článku 17 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, keďže táto požiadavka sa týka iba chránených oblastí (pozri bod 211 vyššie).

231 Toto tvrdenie nemôže uspieť. S výnimkou prvého z kritérií stanovených v bode 6 zoznamu kritérií zásady „výrazne nenarušiť“, ktorý sa nachádza v pododdiele 1.3 príloh I a II k delegovanému nariadeniu, sa totiž všetky ostatné kritériá uplatňujú aj na lokality nachádzajúce sa mimo chránených oblastí, čím sa stanovujú dostatočné požiadavky na zabránenie výraznému narušeniu. Tak je to aj v prípade kritéria týkajúceho sa nevykonania premeny, ktoré je obsiahnuté v druhom a treťom odseku uvedeného bodu 6.

232 Okrem toho žiadne z tvrdení uvedených v bode 213 vyššie neumožňuje spochybniť dôvodnosť posúdení, ktoré Komisia uviedla v bode 2.6 (strana 76) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu.

235 Na jednej strane pritom uplatnenie pojmu „invázny nepôvodný druh“ v praxi závisí od komplexných vedeckých posúdení. Na rozdiel od toho, čo zrejme naznačujú žalobcovia, nie každý nepôvodný druh, ktorý sa dostane do Únie, alebo akýkoľvek druh pochádzajúci z jedného regiónu Únie, ktorý spôsobuje problémy v inom regióne Únie, je „invázny“ v zmysle pojmu „invázne nepôvodné druhy“ uvedeného v nariadení č. 1143/2014, a teda nie je nevyhnutne zaradený do zoznamu Únie. Pokiaľ teda nebolo vykonané primerané vedecké posúdenie, nie je možné s istotou určiť, či ide o invázny nepôvodný druh. Relevantným právnym rámcom na určenie tohto druhu je v prejednávanej veci rámec stanovený nariadením č. 1143/2014, a nie napadnutým rozhodnutím.

236 Na druhej strane nie je vôbec vylúčené, že Komisia môže byť v priebehu času nútená doplniť do zoznamu Únie „invázne nepôvodné druhy“. V takom prípade by absencia spresnenia v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o „druhy nepôvodných druhov používaných v lesnom hospodárstve, ktoré však môžu mať negatívny vplyv na plnenie cieľa biodiverzity“ – ktorú žalobcovia kritizujú – mohla byť vyriešená úpravou zoznamu Únie v rámci postupov uvedených v nariadení č. 1143/2014.

237 Vzhľadom na tieto skutočnosti odkaz Komisie na zoznam Únie v napadnutom rozhodnutí predstavuje jasné, dostatočné a správne vysvetlenie. V rámci technických kritérií preskúmania Komisia nebola povinná výslovne odkázať na zoznam Únie, keďže ustanovenia nariadenia č. 1143/2014 sú priamo a bezprostredne uplatniteľné bez toho, aby bol potrebný výslovný odkaz na toto nariadenie, a bez toho, aby príslušné technické kritériá preskúmania mohli zmeniť účinky tohto nariadenia.

241 Napokon, pokiaľ ide o opeľovače, Komisia v bode 2.6 (strana 76) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu uviedla:

„Po štvrté opeľovače sú zahrnuté v bode 6 písm. a), g) [a] h) kritérií [zásady ‚výrazne nenarušiť‘] uvedených v [pododdiele] 1.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu.“

242 Podľa žalobcov povinnosť zahrnúť informácie uvedené v bode 6 písm. a), g) a h) zoznamu kritérií zásady „výrazne nenarušiť“ nachádzajúceho sa v pododdiele 1.3 príloh I a II k delegovanému nariadeniu, na ktorú sa odvoláva Komisia v napadnutom rozhodnutí, zďaleka nemá presnosť požadovanú článkom 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii (pozri bod 213 vyššie).

243 Toto tvrdenie nie je nijako podložené, keďže žalobcovia neuvádzajú, ktoré ustanovenie článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii je údajne v rozpore s napadnutým rozhodnutím.

244 Vzhľadom na vyššie uvedené treba šiesty žalobný dôvod zamietnuť.

O siedmom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach, ktorých sa dopustila Komisia, keď v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že technické kritériá preskúmania zmierňovania zmeny klímy týkajúce sa lesníckych činností súvisiacich s bioenergiou sú primerané na určenie, či určitá činnosť významne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy

248 V prvom rade tvrdenie Komisie, podľa ktorého započítanie biogénnych emisií z lesnej bioenergie v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 2018, s. 1, ďalej len „nariadenie o LULUCF“), kompenzuje nezohľadnenie kritérií úspor emisií skleníkových plynov, je podľa žalobcov poznačené nesprávnym právnym posúdením, pretože porušuje článok 10 ods. 3 písm. a) nariadenia o taxonómii. Komisia totiž nie je oprávnená odkázať na iné ustanovenia, ktoré nie sú spresnené v smernici RED II ani v delegovanom nariadení – v prejednávanej veci v nariadení LULUCF – na účely splnenia požiadaviek stanovených v uvedenom článku 10 ods. 3 písm. a) nariadenia o taxonómii.

249 V druhom rade tvrdenie Komisie predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. Jej prístup založený na takom predpoklade nezmeneného vývoja, aký je základom nariadenia o LULUCF, je nesprávny. Podľa žalobcov nariadenie o LULUCF nemôže odstrániť údajné nedostatky kritérií úspor emisií skleníkových plynov. Nasledujúce dôvody môžu spochybniť akékoľvek odôvodnenie založené na tvrdení o započítaní biogénnych emisií z lesov podľa nariadenia o LULUCF:

– po prvé podľa žalobcov je nesprávne domnievať sa, ako to naznačila Komisia, že započítavanie emisií podľa nariadenia o LULUCF je náhradou za znižovanie emisií a že len na základe uvedeného započítania emisií sa vplyv lesníckych činností spojených s bioenergiou na klímu určitým spôsobom zmierni,

252 V prvom rade žalobcovia svojou argumentáciou uvedenou v bode 248 vyššie nepreukázali existenciu nesprávneho právneho posúdenia v bode 3.2.1 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu vzhľadom na porušenie článku 10 ods. 3 písm. a) nariadenia o taxonómii.

253 Posúdenie Komisie, podľa ktorého „pravidlá týkajúce sa činností súvisiacich s bioenergiou, ako sú vymedzené v delegovanom nariadení, sa musia uplatňovať v spojení s ďalšími uplatniteľnými právnymi predpismi Únie“ [bod 3.2.1 písm. b) prílohy III (strana 81) k napadnutému rozhodnutiu], sa týka kritiky uvedenej žalobcami v žiadosti o vnútorné preskúmanie vo vzťahu k technickým kritériám preskúmania stanoveným v bode 2 zoznamu s názvom „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“, ktorý sa nachádza v bodoch 4.8, 4.13, 4.20 a 4.24 prílohy I k delegovanému nariadeniu a ktorý odkazuje na prílohu VI k smernici RED II. Toto posúdenie súvisí s úvodnou vetou bodu 3.2.1 písm. b) prvého odseku prílohy III (strana 80) k napadnutému rozhodnutiu, podľa ktorej „kritériá úspor [emisií skleníkových plynov] vyžadujú, aby elektrárne na biomasu dosahovali aspoň 80 % úspor [emisií skleníkového plynu] v porovnaní s rovnocennou výrobou energie z fosílnych palív“ a podľa ktorej „táto prahová hodnota vychádza z metód výpočtu uvedených v prílohe VI k smernici RED II“.

254 Tieto odpovede – ktoré sú rovnako ako príslušné technické kritériá preskúmania založené na odkaze na prílohu VI k smernici RED II – sú pritom v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii.

255 Podľa článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii „hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak významne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov… výrob[ou], prenos[om], uchovávan[ím], distribúci[ou] alebo využívan[ím] energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou [RED II]“.

258 V druhom rade žiadna z výhrad uvedených v bode 249 vyššie nemôže zbaviť vierohodnosti posúdenia v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých „členské štáty biogénne emisie započítavajú do celkového rámca, ktorý tvoria povinnosti týkajúce sa ich národných inventúr podľa ‚nariadenia o LULUCF‘ a záväzkov na rok 2030, zatiaľ čo emisie z dodávateľského reťazca, ku ktorým dochádza v Únii (kultúra, doprava, atď.) sa započítavajú v rámci technických kritérií preskúmania Únie a odvetví [na ktoré sa vzťahuje nariadenie] o spoločnom úsilí“ (pozri bod 247 vyššie) [bod 3.2.1 písm. b) prílohy III (strana 81) k napadnutému rozhodnutiu].

259 Toto vyhlásenie presne opisuje vzťah medzi ustanoveniami uvedenými v bode 256 vyššie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kritériá LULUCF stanovené v článku 29 ods. 7 smernice RED II a v nariadení o LULUCF sú vnútorne prepojené, pretože započítavanie emisií a odstraňovania spojených s činnosťami LULUCF sa vykonáva na základe tohto nariadenia.

260 V prvom rade na rozdiel od toho, čo naznačujú žalobcovia (pozri bod 249 prvú zarážku vyššie), Komisia predovšetkým nevyhlásila ani nenaznačila, že „započítavanie biogénnych emisií z lesov podľa nariadenia o LULUCF“ je náhradou za znižovanie emisií a že len na základe uvedeného započítania emisií sa vplyv lesníckych činností spojených s bioenergiou na klímu určitým spôsobom zmierni. Z pasáže napadnutého rozhodnutia kritizovanej žalobcami vyplýva, že využívanie lesnej biomasy prispieva k zníženiu emisií, ak sú splnené určité kritériá. Táto téza je navyše predpokladom, z ktorého vychádza článok 1 posledná veta smernice RED II, pričom treba spresniť, že tento predpoklad formuloval samotný normotvorca. Tvrdenie uvedené v bode 249 prvej zarážke vyššie teda vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia, a preto ho možno len odmietnuť.

265 V treťom rade žalobcovia tvrdia, že nariadenie o LULUCF nezapočítava všetky emisie uhlíka z biomasy, ale len zmeny záchytov uhlíka v lese v porovnaní s referenčnou hodnotou, ktorá vychádza z projekcie úrovní záchytov uhlíka v lese založenej na historických úrovniach ťažby (pozri bod 249 tretiu zarážku vyššie).

266 Táto argumentácia nemôže preukázať zjavne nesprávne posúdenie v odpovedi Komisie uvedenej v bode 247 vyššie. Je pravda, že mechanizmus započítavania emisií stanovený v nariadení o LULUCF vychádza z prístupu založeného na referenčných hodnotách, ktoré odrážajú prognózu úrovní záchytov uhlíka v lese na základe historických úrovní ťažby a zberu.

267 Ako však správne tvrdí Komisia, ak by príslušné kritériá technického posúdenia prekročili parametre uvedené v smernici RED II a nariadení o LULUCF, najmä započítaním emisií zo spaľovania lesnej biomasy v odvetví energetiky, mohlo by to viesť k riziku dvojitého započítania emisií skleníkových plynov. Komisii teda nemožno vytýkať, že v rámci svojej voľnej úvahy vychádzala z kritérií LULUCF.

271 V dôsledku toho treba prvú časť siedmeho žalobného dôvodu odmietnuť.

O druhej časti siedmeho žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, ktorým je poznačené odmietnutie tvrdení žalobcov Komisiou, podľa ktorých sú kritériá udržateľnosti podľa smernice RED II a kritériá LULUCF neprimerané na posúdenie prínosu lesníckych činností súvisiacich s bioenergiou k zmierneniu zmeny klímy

272 Žalobcovia tvrdia, že v bode 3.2.1 písm. a) (strana 80) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu Komisia uviedla, že „odseky 6 a 7 článku 29 smernice RED II sa samy osebe netýkajú významného zmierňovania zmeny klímy“, ale že „ich treba vykladať v spojení s ostatnými ustanoveniami toho istého článku 29, ktoré zaručujú, že ak sa využíva bioenergia, musí prinášať úspory emisií skleníkových plynov“. Komisia tiež uviedla, že uplatňovanie článku 29 ods. 6 a 7 smernice RED II zaručuje, že „príspevok k zmierneniu zmeny klímy nie je na úkor životného prostredia, a najmä biodiverzity“ a že „činnosti súvisiace s bioenergiou podliehajú súboru kritérií, najmä pokiaľ ide o nahlasovanie a započítavanie emisií a odstraňovania v sektore LULUCF krajinou pôvodu biomasy“.

273 Toto odôvodnenie je pritom podľa žalobcov nesprávne. Na jednej strane sa Komisia nemohla opierať o nariadenie o LULUCF, aby odstránila nedostatky kritérií úspor emisií skleníkových plynov. Na druhej strane odôvodnenie Komisie je kruhové. Komisia totiž uznala, že kritériá udržateľnosti LULUCF podľa smernice RED II „sa samy osebe netýkajú významného zmierňovania zmeny klímy“. Naznačila však, že prínos lesníckych činností súvisiacich s bioenergiou k zmierňovaniu zmeny klímy je zaručený kritériami úspor emisií skleníkových plynov.

278 Okrem toho treba odmietnuť tvrdenie žalobcov, podľa ktorého odpoveď Komisie, ktorá je založená na kritériách udržateľnosti a kritériách LULUCF podľa smernice RED II uvedených v článku 29 ods. 6 a 7 tejto smernice, je nedostatočná.

279 Nie je totiž jasné, v čom spočíva pochybenie, ktorého sa údajne dopustila Komisia tým, že odkázala na kritériá udržateľnosti a kritériá LULUCF podľa smernice RED II.

280 Napokon výhrada žalobcov založená na tom, že odôvodnenie Komisie je kruhové (pozri bod 273 vyššie), možno len odmietnuť. Komisia mohla oprávnene konštatovať, že kritériá udržateľnosti a kritériá LULUCF „sa samy osebe netýkajú významného zmierňovania zmeny klímy“. Pojem „významné zmierňovanie zmeny klímy“ sa totiž ako taký v smernici RED II nenachádza.

284 Ôsmy žalobný dôvod sa delí na tri časti.

O prvej časti ôsmeho žalobného dôvodu založenej na existencii pochybení pri výklade zásady predbežnej opatrnosti

285 Žalobcovia tvrdia, že na účely odpovede na ich tvrdenia, pokiaľ ide o povinnosť vychádzať z presvedčivých vedeckých dôkazov (body 231 až 251 žiadosti o vnútorné preskúmanie) a zo zásady predbežnej opatrnosti (body 252 až 260 žiadosti o vnútorné preskúmanie), Komisia v rámci bodu 3.1.2 (strana 78) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu odkázala na bod 1 (strana 22) prílohy II k tomuto rozhodnutia. Uviedla v ňom, že zásada predbežnej opatrnosti jej priznáva širokú mieru voľnej úvahy pri výkone svojich právomocí, takže je oprávnená upraviť podstatný environmentálny výsledok danej hospodárskej činnosti stanovený technickými kritériami preskúmania.

290 Komisia totiž tým, že v bode 3.1.2 (strana 78) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu pripomenula, že zásada predbežnej opatrnosti „predpokladá situáciu neistoty“, v podstate odkázala na judikatúru súdu Únie, podľa ktorej zásada predbežnej opatrnosti uvedená najmä v článku 191 ods. 2 ZFEÚ umožňuje inštitúciám, ak pretrváva vedecká neistota o existencii alebo rozsahu rizík pre životné prostredie, prijať ochranné opatrenia bez toho, aby sa čakalo, kým sa plne preukáže existencia a závažnosť týchto rizík alebo kým sa prejavia nepriaznivé účinky na životné prostredie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17, EU:T:2021:143, bod 63 a citovanú judikatúru).

292 Napokon, keď Komisia v bode 1 (strana 22) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu uvádza, že „súčasné a kumulatívne uplatnenie všetkých týchto požiadaviek znamená, že [bola] oprávnená upraviť podstatný environmentálny výsledok danej hospodárskej činnosti… najmä vzhľadom na dostupné presvedčivé vedecké poznatky, súlad s osobitnými právnymi predpismi Únie a technologické a obchodné možnosti“, tieto vyhlásenia sa v podstate vzťahujú na judikatúru, podľa ktorej „určenie miery rizika považovanej za neprijateľnú pre spoločnosť závisí od posúdenia osobitných okolností každého prípadu príslušným orgánom verejnej moci“. Všeobecný súd v tejto súvislosti spresnil, že tento orgán môže zohľadniť najmä závažnosť dosahu tohto rizika na verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, vrátane rozsahu možných nepriaznivých účinkov, trvania, zvrátiteľnosti alebo možných oneskorených účinkov týchto škôd, ako aj viac‑menej konkrétne vnímanie rizika na základe dostupných vedeckých poznatkov (pozri rozsudok zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17, EU:T:2021:143, bod 77 a citovanú judikatúru).

293 Úvahy uvedené Komisiou v bode 3.1.2 (strana 78) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu, ako aj v bode 1 (strana 22) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu, ktoré ani zďaleka neskresľujú obsah zásady predbežnej opatrnosti, spočívajú v podstate v pripomenutí výkladu uvedenej zásady súdom Únie. V tejto súvislosti teda nemožno konštatovať žiadne nesprávne právne posúdenie.

294 Prvú časť ôsmeho žalobného dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

O druhej časti ôsmeho žalobného dôvodu založenej na nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa dopustila Komisia tým, že prikladala neprimeranú váhu požiadavke súdržnosti politík stanovenej v článku 19 ods. 1 písm. d) nariadenia o taxonómii

296 Podľa žalobcov sa tak Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia. Článok 19 ods. 1 písm. d) nariadenia o taxonómii jej totiž neumožňuje obmedziť sa na prebratie znenia platnej právnej úpravy na účely vymedzenia technických kritérií preskúmania, ak tento prístup vedie k výsledku, ktorý je v rozpore s požiadavkami nariadenia o taxonómii, najmä s článkom 10 ods. 1 a 3 tohto nariadenia. Zo znenia článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii podľa nich takisto vyplýva, že Komisia nemôže pripisovať neprimeranú dôležitosť súdržnosti politík vo vzťahu k vedeckým a environmentálnym hľadiskám. Zatiaľ čo článok 19 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia spresňuje, že technické kritériá preskúmania „vychádzajú“ z presvedčivých vedeckých dôkazov a zo zásady predbežnej opatrnosti, článok 19 ods. 1 písm. d) toho istého nariadenia len uvádza, že technické kritériá preskúmania „zohľadňujú“ príslušné právo Únie „tam, kde je to vhodné“. Vzhľadom na cieľ účinnej taxonómie by nebolo koherentné odvolávať sa na zásadu súdržnosti politík neodôvodnene a spoliehať sa predovšetkým na platné právne predpisy, keď samotným cieľom nariadenia o taxonómii je ísť nad rámec týchto povinností. Článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii tiež neoprávňuje Komisiu predpokladať, že činnosti, ktoré sú v súlade so smernicou RED II, významne prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy. Podľa článku 10 ods. 3 nariadenia o taxonómii je účelom delegovaného nariadenia doplniť technické kritériá preskúmania. Táto formulácia je pritom oveľa prísnejšia ako požiadavka uvedená v článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii, ktorý uvádza, že činnosti súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov sa musia vykonávať „v súlade“ so smernicou RED II. Odkaz na smernicu RED II sa má vykladať reštriktívne, aby nebol narušený hlavný cieľ nariadenia o taxonómii, ktorým je ochrana životného prostredia. Zoznam možností uvedený v článku 10 ods. 1 písm. a) až i) nariadenia o taxonómii možno považovať iba za stanovenie nevyhnutného minima, a v žiadnom prípade neumožňuje zabezpečiť úroveň ochrany vyžadovanú týmto nariadením.

299 Táto argumentácia nemôže uspieť. Výklad všetkých ustanovení uvedených v bode 298 vyššie, ktorý podala Komisia, sa totiž zdá byť v súlade s požiadavkami nariadenia o taxonómii. Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, keď Komisia vykonáva analýzu „presvedčivých vedeckých dôkazov“, ktorých sa týka článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, musí sa ubezpečiť, že prijatie uvedených technických kritérií preskúmania je zlučiteľné s právom Únie a „všetkými príslušnými existujúcimi právnymi predpismi Únie“, ako uvádza článok 19 ods. 1 písm. d) toho istého nariadenia. Vzhľadom na svoju úlohu dohliadať na uplatňovanie práva Únie stanovenú v článku 17 ods. 1 tretej vete ZEÚ je Komisia povinná zohľadniť právo Únie pri analýze relevantných skutočností a vedeckých dôkazov. Práve v tomto zmysle treba chápať odkaz Komisie v bode 2.1 písm. b) bode i) (strana 29) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu na jej právo priznať „určitú váhu“ požiadavkám „súdržnosti politík“, ktoré sú podľa nej uvedené v článku 19 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia.

300 Komisia tak bola oprávnená v rámci uvedeného bodu 2.1 písm. b) bodu i) (strana 29) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu odkázať na potrebu zabezpečiť koherentnosť technických kritérií preskúmania stanovených v delegovanom nariadení s ustanoveniami smernice RED II, ako je uvedené v odôvodnení 30 delegovaného nariadenia a nariadenia o LULUCF. Samotný článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii odkazuje na smernicu RED II. Bol to teda normotvorca, kto sa rozhodol pripísať smernici RED II osobitný význam. Okrem toho zásada predbežnej opatrnosti, ktorej porušenie namietali žalobcovia, nevyžaduje odlišný prístup vo vzťahu k smernici RED II.

304 Komisia si tým zamenila „použiteľnosť“ technických kritérií preskúmania s ich „uplatniteľnosťou“, keďže táto „uplatniteľnosť“ chýba v požiadavkách vymenovaných v článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii a v cieľoch uvedeného nariadenia. Je pravda, že podľa článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii a jeho odôvodnenia 47 kritérium „použiteľnosti“ vyžaduje, aby boli technické kritériá preskúmania navrhnuté čo najjasnejšie, aby sa zabezpečilo, že ich podniky ľahko pochopia a uplatnia. Komisia však rozšírila požiadavku „použiteľnosti“ do takej miery, že možno dospieť k záveru, že zbavila nariadenie o taxonómii jeho podstaty. Výkladom článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii v tom zmysle, že vyžaduje, aby technické kritériá preskúmania zmierňovania zmeny klímy týkajúce sa lesníckych činností súvisiacich s bioenergiou boli formulované tak, aby sa rozšírila ich uplatniteľnosť, aby ich mohol splniť čo najväčší počet hospodárskych činností, sa Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia.

305 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

306 Vo svojich tvrdeniach v bode 303 vyššie žalobcovia uvádzajú, že Komisia vo svojej odpovedi v bode 1 (strany 22 a 23), v bode 2.1 písm. a) bode ii) (strana 28), ako aj v bode 2.1 písm. b) bode ii) (strana 30) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu naznačila, že článok 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii sa má vykladať tak, aby umožnil „najväčšiemu počtu účastníkov trhu“ splniť podmienky technických kritérií preskúmania zmierňovania zmeny klímy stanovených pre lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou. Tieto tvrdenia sú nedôvodné.

310 Ani tieto posúdenia, ani iné úvahy, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, však nemožno vykladať v zmysle uvádzanom žalobcami, teda že Komisia sa rozhodla vykladať článok 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii tak, aby umožnila „najväčšiemu počtu účastníkov trhu“ splniť podmienky technických kritérií preskúmania zmierňovania zmeny klímy stanovené pre lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou. Uvedené úvahy nanajvýš umožňujú pochopiť, že podľa Komisie by sa článok 19 ods. 1 uvedeného nariadenia nemal vykladať príliš reštriktívne bez náležitého zohľadnenia všetkých jeho parametrov, pretože inak by bol ohrozený celkový cieľ tohto nariadenia. Tvrdenia žalobcov teda neumožňujú preukázať, že Komisia rozšírila pojem „použiteľnosť“ uvedený v článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii.

311 Z týchto dôvodov musia byť tvrdenia uvedené v bode 303 vyššie zamietnuté.

312 Z toho vyplýva, že túto časť a v dôsledku toho aj ôsmy žalobný dôvod treba zamietnuť.

O deviatom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnych posúdeniach vyplývajúcich z nezohľadnenia relevantných presvedčivých vedeckých dôkazov, ako aj z nedodržania zásady predbežnej opatrnosti

313 Vo svojom deviatom žalobnom dôvode žalobcovia tvrdia, že úvahy formulované Komisiou v bode 3.1.1 (strana 77), ako aj v bode 3.1.2 (strany 78 a 79) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu, podľa ktorých technické kritériá preskúmania zmierňovania zmeny klímy týkajúce sa lesníckych činností spojených s bioenergiou vychádzajú z presvedčivých vedeckých dôkazov a zo zásady predbežnej opatrnosti, predstavujú zjavne nesprávne posúdenie.

319 Okrem toho žalobcovia v žiadosti o vnútorné preskúmanie uviedli, že Komisia pri stanovení technických kritérií preskúmania týkajúcich sa lesníckych činností súvisiacich s bioenergiou neuplatnila zásadu predbežnej opatrnosti. Mnohé vedecké varovania týkajúce sa škody, ktorú získavanie a spaľovanie lesnej biomasy spôsobujú klíme a biodiverzite, mali totiž viesť Komisiu k tomu, aby z delegovaného nariadenia vylúčila lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou alebo stanovila oveľa prísnejšie kritériá na zmiernenie environmentálnych rizík.

320 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia pri tvrdení, že disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri „úprave“ technických kritérií preskúmania, odvolala len na zásadu predbežnej opatrnosti.

321 Odpoveď Komisie na tieto obavy vyjadrené v žiadosti o vnútorné preskúmanie je chybná, keďže porušuje uvedený článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii. Komisia totiž nevysvetlila, akým spôsobom túto zásadu dodržala. Komisia tým, že sa odvolávala na „kompromis“, ktorý podľa nej musela urobiť medzi rôznymi požiadavkami obsiahnutými v jednotlivých bodoch článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii, úmyselne nezohľadnila stav vedy, pričom uprednostnila hospodárske a politické úvahy pred zabezpečením vysokej úrovne ochrany životného prostredia, ako to vyplýva z bodu 3.1.1 prílohy III (strana 77) k napadnutému rozhodnutiu.

322 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

323 Treba konštatovať, že deviaty žalobný dôvod je neopodstatnený, ako to vyplýva z nasledujúcich dôvodov.

324 V prvom rade tvrdenia žalobcov založené na tom, že Komisia neposkytla primeranú odpoveď v súvislosti s údajným nedostatkom presvedčivých vedeckých dôkazov na podporu delegovaného nariadenia, nemôžu uspieť (pozri body 316 až 318 vyššie).

329 Po tretie tvrdenie uvedené v bode 318 vyššie vychádza z predpokladu, podľa ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí neposkytla konkrétne informácie týkajúce sa zohľadnenia presvedčivých vedeckých dôkazov pri prijímaní dotknutých technických kritérií preskúmania. Ako pritom vyplýva z bodov 325 a 326 vyššie, tento predpoklad je nesprávny.

330 Je pravda, že Komisia v bode 2.1 písm. b) bode ii) (strana 30) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu uviedla, že sa mohla „riadiť odporúčaním [skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie] a obmedziť rozsah surovín spôsobilých na výrobu pokročilých biopalív v prílohe IX časti A k smernici RED II, čím by sa uprednostnila požiadavka environmentálnych ambícií, avšak by to mohlo ohroziť požiadavky súladu s právnymi predpismi Únie, rovnakých podmienok a ľahkého používania pre hospodárske subjekty“. Z toho však vyplýva, že Komisia si zvolila riešenie, ktoré umožňuje čo najharmonickejšie skombinovať rôzne parametre vyplývajúce z článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii, a nie to, ako tvrdia žalobcovia, že sa ani nepokúsila argumentovať, že rozhodnutia vykonané v delegovanom nariadení boli podložené vedeckými dôkazmi, alebo že je nesprávne tvrdiť, ako to podľa nich urobila Komisia v napadnutom rozhodnutí, že „v čo najväčšej miere zohľadnila“ vedecké dôkazy (pozri bod 318 vyššie).

331 V druhom rade žalobcovia nepreukázali, že odpoveď Komisie na obavy vyjadrené v žiadosti o vnútorné preskúmanie, pokiaľ ide o údajné porušenie zásady predbežnej opatrnosti, je nesprávna z dôvodu, že porušuje článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii.

333 Okrem toho vyhlásenie, podľa ktorého Komisia urobila „kompromis“ medzi rôznymi požiadavkami článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii, nemožno vykladať, ako to robia žalobcovia, v tom zmysle, že Komisia „úmyselne“ nezohľadnila stav vedy, pričom uprednostnila hospodárske a politické úvahy pred zabezpečením vysokej úrovne ochrany životného prostredia (pozri bod 321 vyššie). Naopak v bode 3.1.2 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu (strana 79) Komisia uviedla, že „v situácii charakterizovanej nedostatkami v údajoch a búrlivou vedeckou diskusiou o ich výklade, ako aj vyvíjajúcimi sa trendmi na trhu (dopyt, ceny, vonkajšie otrasy), predstavujú presvedčivé vedecké dôkazy dynamickú referenciu, rovnako ako samotná smernica RED II“. Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, toto posúdenie Komisie nemožno vykladať tak, že spočíva na uplatnení ekonomických parametrov „bez ohľadu na stav vedy alebo bez zohľadnenia vysokej úrovne ochrany životného prostredia“.

334 Vzhľadom na vyššie uvedené treba deviaty žalobný dôvod zamietnuť.

O desiatom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o odpoveď Komisie na kritiku žalobcov týkajúcu sa kritérií zásady „výrazne nenarušiť“ pre lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou s ohľadom na prevenciu a znižovanie znečisťovania a na ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov

335 Vo svojom desiatom žalobnom dôvode žalobcovia tvrdia, že niektoré odpovede Komisie v bode 3.3.2 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu týkajúce sa obáv vyjadrených v ich žiadosti o vnútorné preskúmanie, pokiaľ ide o kritériá zásady „výrazne nenarušiť“ pre lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou s ohľadom na „prevenciu a znižovanie znečisťovania“ a na „ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov“ v zmysle článku 9 písm. e) a f) nariadenia o taxonómii, porušujú článok 10 ods. 3 písm. b) a článok 17 ods. 1 písm. e) a f) nariadenia o taxonómii.

338 V rámci uvedeného bodu 3.3.2 písm. i) (strana 89) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu Komisia odkázala najmä na bod 3.1.3 (strany 47 až 49) prílohy II k tomuto rozhodnutia. Okrem toho tvrdila, že formulácia technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ v súvislosti s biodiverzitou bola zvolená na zabezpečenie ich ľahkého používania, najmä mimo Únie. Komisia tiež odkázala na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“) a na kritériá udržateľnosti uvedené v smernici RED II. Odvolávala sa aj na svoj návrh revízie smernice RED II, ktorý zahŕňa „prísnejšie pravidlá týkajúce sa dodávok lesnej biomasy vo vzťahu k oblastiam s vysokou biodiverzitou“. Komisia napokon pripomenula odôvodnenie 31 delegovaného nariadenia, podľa ktorého by sa mali kritériá týkajúce sa činností spojených s bioenergiou revidovať, aby sa zohľadnil vývoj politík, ako je revízia smernice RED II. Okrem toho vyhlásila, že preskúma všetky ďalšie relevantné vedecké dôkazy s cieľom zohľadniť výsledky akejkoľvek aktuálnej alebo budúcej revízie politík, ako je revízia smernice RED II.

339 Tieto odpovede sú podľa žalobcov poznačené zjavne nesprávnymi posúdeniami, a to z nasledujúcich dôvodov.

341 Po druhé odkaz na kritériá udržateľnosti smernice RED II je „neúčinný“, pretože v oblasti biodiverzity tieto kritériá vyžadujú len existenciu právnych predpisov alebo „systémov riadenia“ na úrovni lesných dodávateľských oblastí, ktoré zabezpečujú, aby sa ťažba vykonávala v záujme „zachovania kvality pôdy a biodiverzity s cieľom minimalizovať nepriaznivé vplyvy“. Tieto kritériá však nestanovujú žiadnu prahovú hodnotu a nevylučujú ťažobné postupy, ktoré tak ako holorub výrazne narúšajú biodiverzitu.

342 Po tretie je irelevantné odvolávať sa na budúcu revíziu smernice RED II s cieľom odôvodniť nedostatky v technických kritériách preskúmania zásady „výrazne nenarúšať“. Skutočnosť, že kritériá smernice RED II môžu byť neskôr zmenené, nemôže zbaviť inštitúcie povinnosti zabezpečiť, aby tieto kritériá spĺňali požiadavky nariadenia o taxonómii v čase uverejnenia delegovaného nariadenia.

343 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

344 Prvá časť desiateho žalobného dôvodu je nedôvodná, ako vyplýva z nasledujúcich dôvodov.

345 Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 17 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii vzhľadom na životný cyklus výrobkov a služieb poskytovaných hospodárskou činnosťou vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu sa hospodárska činnosť považuje za výrazne narúšajúcu ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov, ak daná činnosť: „i) výrazne poškodzuje dobrý stav a odolnosť ekosystémov, alebo ii) poškodzuje stav ochrany biotopov a druhov vrátane tých, ktoré sú záujmom Únie“.

346 Ako vyplýva z bodu 193 žaloby, žalobcovia tvrdia, že na rozdiel od toho, čo Komisia konštatovala v napadnutom rozhodnutí, dotknuté technické kritériá preskúmania týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ nie sú vhodné na zabezpečenie toho, aby sa dotknutá hospodárska činnosť nemusela považovať za činnosť, ktorá „výrazne poškodzuje dobrý stav a odolnosť ekosystémov“ [článok 17 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii] ani za činnosť, ktorá „poškodzuje stav ochrany biotopov a druhov vrátane tých, ktoré sú záujmom Únie“ [článok 17 ods. 1 písm. f) bod ii) nariadenia o taxonómii].

351 Pokiaľ ide o problematiku nastolenú v súvislosti so smernicou o PVŽP, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, nemožno považovať za „nepravdepodobné“, že získavanie lesnej biomasy vykonávané na účely výroby lesnej biomasy patrí do prílohy II k smernici o PVŽP alebo že jedinými potenciálne relevantnými „projektmi“ v rámci smernice o PVŽP sú „prvotné zalesňovanie a odlesňovanie s cieľom zmeny na iný typ využívania územia“ uvedené v bode 1 písm. d) prílohy II k smernici o PVŽP, pričom treba spresniť, ako pripomínajú žalobcovia, že zmena na iný typ využívania územia si vyžaduje zmenu využívania pôdy.

352 Na jednej strane totiž získavanie lesnej biomasy, ktoré predstavuje projekt reštrukturalizácie vidieckych usadlostí, môže patriť aj do bodu 1 písm. a) prílohy II k smernici o PVŽP.

353 Na druhej strane výklad bodu 1 písm. d) prílohy II k smernici o PVŽP, ktorý podali žalobcovia, nie je zlučiteľný so širokým výkladom pôsobnosti tohto ustanovenia, ktorý podal Súdny dvor. Z bodov 32 až 38 rozsudku zo 7. augusta 2018, Prenninger a i. (C‑329/17, EU:C:2018:640), vyplýva, že aj činnosti vytvorenia lesného prieseku na účely zriadenia a prevádzkovania nadzemného elektrického vedenia patria do bodu 1 písm. d) prílohy II k smernici o PVŽP. Prebratie záverov, ktoré treba vyvodiť z tohto rozsudku, mutatis mutandis v prejednávanej veci, umožňuje dospieť k záveru, že akákoľvek činnosť získavania lesnej biomasy vykonaná s cieľom poskytnúť dotknutému územiu „nové využívanie“ pôdy spadá pod bod 1 písm. d) prílohy II k smernici o PVŽP, a preto vedie k povinnosti posúdiť jej vplyv na životné prostredie v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice o PVŽP.

356 Žalobcovia spochybňujú aj posúdenie Komisie uvedené v bode 3.1.3 štvrtom odseku (strana 48) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu, podľa ktorého „formulácia všeobecných kritérií [technického kritéria preskúmania zásady ‚výrazne nenarušiť‘] v oblasti ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov, ako sú uvedené v dodatku D prílohy I k delegovanému nariadeniu, bola tiež zámerne rozšírená tak, aby zahŕňala činnosti, ktoré nespadajú do primeraného posudzovania požadovaného smernicou o biotopoch alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie vyžadovaného smernicou [o PVŽP], avšak patria do pôsobnosti rovnocenných právnych predpisov[,] čo vysvetľuje výraz ‚s rovnocennými platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo medzinárodnými normami‘ [uvedený] v poznámke pod čiarou 3 dodatku D prílohy I k delegovanému nariadeniu“.

357 Hoci podľa žalobcov odkaz Komisie na „rovnocenné platné vnútroštátne právne predpisy alebo medzinárodné normy“ (pozri tiež poznámku pod čiarou 3 dodatku D príloh I a II k delegovanému nariadeniu) nerieši problém vyplývajúci zo „zákonov s nízkou úrovňou ochrany“ v niektorých krajinách, ktoré „v malej miere uplatňujú pravidlá ochrany životného prostredia“, takéto tvrdenie nemôže spochybniť zákonnosť odpovede Komisie. Preto ho treba zamietnuť ako nepodložené.

358 Z toho vyplýva, že odkaz Komisie v napadnutom rozhodnutí (bod 3.1.3 prílohy II) na poznámku pod čiarou 3 dodatku D príloh I a II k delegovanému nariadeniu sa neobmedzuje na zohľadnenie hospodárskych činností, ktoré prebiehajú v tretích krajinách s určitými právnymi predpismi v oblasti životného prostredia. Zo znenia uvedenej poznámky pod čiarou 3 vyplýva, že Komisia mala v úmysle odkázať výlučne na tretie krajiny, ktoré majú „rovnocenné“ právne predpisy ako právne predpisy Únie v oblasti posudzovania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7) a smernice o biotopoch.

362 Na jednej strane príklad holorubu, na ktorý sa odvolávajú žalobcovia, je realitou lesného hospodárstva, ktorá je v právnych úpravách jednotlivých štátov definovaná rozdielne, a to v závislosti od rôznych prahových hodnôt, ako to možno vyvodiť z článku 29 ods. 6 písm. a) bodu iv) a článku 29 ods. 6 písm. b) bodu iv) smernice RED II. Takáto rôznorodosť definícií prahových hodnôt pre holorub platí aj pre členské štáty Únie. Holorub, ktorý nie je systematicky považovaný za problematický, ako naznačujú žalobcovia, je tak v právnych úpravách členských štátov v závislosti od konkrétneho prípadu buď zakázaný, alebo prípustný ako prijateľná prax, či dokonca povolený za určitých podmienok. Holorub má teda nejednoznačný charakter, keďže jeho vplyv na životné prostredie nie je vždy negatívny. Nemožno teda konštatovať, ako to robia žalobcovia, že akýkoľvek holorub nevyhnutne spadá pod pojem činnosť, ktorá „výrazne poškodzuje dobrý stav a odolnosť ekosystémov“ [článok 17 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii] alebo činnosť, ktorá „poškodzuje stav ochrany biotopov a druhov vrátane tých, ktoré sú záujmom Únie“ [článok 17 ods. 1 písm. f) bod ii) nariadenia o taxonómii].

365 Na jednej strane žalobcovia nepreukázali existenciu „nedostatku“ v uvedených technických kritériách preskúmania, ani nespresnili, ktorý konkrétny prvok v nich chýba. Na druhej strane odkaz Komisie na nasledujúcu revíziu smernice RED II sa zdá byť relevantný. Komisia týmto vyjadrila svoju ochotu – či dokonca uznala svoju povinnosť – prispôsobiť dotknuté technické kritériá preskúmania s cieľom zohľadniť budúce zmeny smernice RED II v závislosti od vývoja stavu vedy alebo práva Únie, ktoré upravuje a vymedzuje prijímanie technických kritérií preskúmania. Nemožno konštatovať, že Komisia nebola oprávnená v napadnutom rozhodnutí oznámiť svoju ochotu zmeniť dotknuté kritériá technického preskúmania s cieľom reagovať na vývoj vedy alebo zmeny právnej úpravy Únie. Povinnosť Komisie pravidelne preskúmavať technické kritériá preskúmania uvedené v článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii je výslovne stanovená v článku 19 ods. 5 prvom pododseku uvedeného nariadenia.

366 Vzhľadom na tieto skutočnosti treba prvú časť desiateho žalobného dôvodu zamietnuť.

O druhej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na pochybeniach, ktorými je poznačená odpoveď Komisie na výhrady týkajúce sa technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ na účely prevencie a kontroly znečisťovania

367 Podľa žalobcov odpoveď Komisie uvedená v bode 3.3.2 bode ii) (strany 89 a 90) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu porušuje článok 17 ods. 1 písm. e) nariadenia o taxonómii.

371 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

372 Druhá časť desiateho žalobného dôvodu je neopodstatnená, a to z nasledujúcich dôvodov.

373 Treba pripomenúť, že podľa článku 17 ods. 1 písm. e) nariadenia o taxonómii sa vzhľadom na životný cyklus výrobkov a služieb poskytovaných hospodárskou činnosťou vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu táto hospodárska činnosť považuje za výrazne narúšajúcu prevenciu a kontrolu znečisťovania, ak vedie „k výraznému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti“.

374 Žiadne z tvrdení uvedených v bode 368 vyššie nepreukazuje existenciu nesprávneho právneho posúdenia z hľadiska porušenia podmienok obsiahnutých v článku 17 ods. 1 písm. e) nariadenia o taxonómii. Tieto tvrdenia tiež nezbavujú vierohodnosti posúdenia Komisie uvedené v bode 3.3.2 bode ii) (strany 89 a 90) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu.

375 V prvom rade totiž argumentácia žalobcov, podľa ktorej Komisia neposkytla štruktúrovanú odpoveď, ktorá by vyvrátila ich výhrady vznesené v žiadosti o vnútorné preskúmanie, ale iba im vytýkala, že nesprávne vyložili pojem „najlepšie dostupné techniky“ uvedený v článku 3 ods. 10 smernice o priemyselných emisiách, nemôže uspieť.

376 Žalobcovia presne neuvádzajú, v čom je skutočnosť, že Komisia vychádzala vo svojej odpovedi z pojmu „najlepšie dostupné techniky“, ako je uvedený v článku 3 ods. 10 smernice o priemyselných emisiách, v rozpore s článkom 17 ods. 1 písm. e) nariadenia o taxonómii. V týchto tvrdeniach predovšetkým nie je možné rozpoznať skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by mohli byť konkrétne spojené s pojmom „výrazný nárast emisií znečisťujúcich látok“, či dokonca s kategóriami „ovzdušie“, „voda“ a „pôda“ uvedenými v článku 17 ods. 1 písm. e) nariadenia o taxonómii.

380 V druhom rade nemôže uspieť ani tvrdenie žalobcov, podľa ktorého Komisia neodpovedala na výhradu týkajúcu sa absencie požiadaviek, pokiaľ ide o rozsah zníženia emisií v „oblastiach prekračujúcich limity znečistenia“ (pozri bod 369 vyššie).

381 Toto tvrdenie je pochopiteľné len vzhľadom na výhrady uvedené žalobcami v žiadosti o vnútorné preskúmanie, ktoré sa týkajú zariadení nachádzajúcich sa v oblastiach, ktoré nedodržiavajú „limitné hodnoty“ kvality ovzdušia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1). Tvrdenie, podľa ktorého Komisia neposkytla žiadnu odpoveď týkajúcu sa absencie požiadaviek v „oblastiach prekračujúcich limity znečistenia“, je v rámci tejto žaloby prípustné len v rozsahu, v akom bolo formulované v žiadosti o vnútorné preskúmanie. Toto tvrdenie sa pritom zdá byť prípustné vzhľadom na to, čo vyplýva z bodu 366 tejto žiadosti. Žalobcovia v tomto bode kritizovali absenciu požiadaviek pre „oblasti prekračujúce limity znečistenia“, a to nie všeobecne, ale s cieľom poukázať na absenciu „kvantitatívnej prahovej hodnoty“, pokiaľ ide o rozsah zníženia emisií.

382 Je pravda, že v bode 3.3.2 bode ii) (strany 89 a 90) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu Komisia výslovne neodkázala na znenie článku 19 ods. 1 písm. c) nariadenia o taxonómii, ani neuviedla, či bola schopná určiť kvantitatívne prahové hodnoty zamerané na rozsah zníženia emisií v oblastiach prekračujúcich limity znečistenia a či bola nútená obmedziť sa na stanovenie kvalitatívnych kritérií. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 19 ods. 1 písm. c) nariadenia o taxonómii technické kritériá preskúmania stanovené na základe článku 10 ods. 3 a článku 11 ods. 3 tohto nariadenia, vrátane kritérií uvedených v článku 17 toho istého nariadenia, sú „pokiaľ možno… kvantitatívne a obsahujú prahové hodnoty, a v ostatnom prípade sú kvalitatívne“.

385 Na jednej strane, keďže sa neodkazuje na konkrétne hmotnoprávne podmienky článku 17 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii uvedené v bode 345 vyššie, toto tvrdenie je nepodložené. Súvislosť medzi týmto tvrdením a hypotézou, podľa ktorej subjekt, ktorý chce preukázať environmentálnu udržateľnosť svojej činnosti, musí zabrániť tomu, aby sa táto činnosť považovala za činnosť, ktorá „i) výrazne poškodzuje dobrý stav a odolnosť ekosystémov“ alebo „ii) poškodzuje stav ochrany biotopov a druhov vrátane tých, ktoré sú záujmom Únie“, nie je vôbec zrejmá.

386 Na druhej strane treba konštatovať, že Komisia sa v odpovedi v bode 3.3.2 bode ii) (strany 89 a 90) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu „neobmedzila“ na tvrdenie uvedené v bodoch 368 a 384 vyššie. Naopak, pokiaľ ide o problematiku znečistenia súvisiaceho s prachom z výroby drevených peliet, Komisia pripojila k citovanej pasáži zátvorku, ktorá výslovne odkazuje na dokument nazvaný „Taxonomy [Regulation’s] Impact Assessment“, ktorý okrem iného uviedla v poznámke pod čiarou XXV napadnutého rozhodnutia a ktorého úplný názov znie: „Commission Staff Working Document ‚Impact Assessment‘, accompanying the document,Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council on the establishment of a framework to facilitate sustainable investment‘, SWD(2018) 264 final, [z] 24.5.2018“.

387 Ako vyplýva z bodu 1.2 prílohy I k napadnutému rozhodnutiu, ktorý sa týka všetkých subjektov, ktoré podali žiadosti o vnútorné preskúmanie delegovaného nariadenia, vrátane žalobcov, Komisia sa domnieva, že je dôvodné tvrdiť, že „všeobecné a špecifické ciele delegovaného nariadenia sú v súlade s cieľmi nariadenia o taxonómii, ktoré boli podrobne vysvetlené v [dokumente s názvom ‚Taxonomy [Regulation’s] Impact Assessment‘]“. Komisia sa ani zďaleka neobmedzila len na toto vyhlásenie, ale pokračovala vo svojom odôvodnení týkajúcom sa primeranosti technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ z hľadiska nariadenia o taxonómii uvedením právnych a vedeckých aspektov na stranách 10 až 12 prílohy I k napadnutému rozhodnutiu.

392 V bode 3.3.2 (strana 88) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu – ktorý odkazuje na bod 3.1.2 písm. b) (strana 44) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu – Komisia odpovedala na tieto obavy vyhlásením, že vzťah medzi zásadou kaskádového využívania a biomasou je „veľmi zložitý“ a že „neexistujú dostatočné vedecké dôkazy, na základe ktorých by bolo možné navrhnúť primerané kritériá“. Komisia sa tiež opierala o odkazy na obehové hospodárstvo uvedené v smernici RED II a o svoj návrh na revíziu tejto smernice, ktorého cieľom je odradiť štáty od poskytovania stimulov na výrobu energie spaľovaním rezanej a dyhovej gulatiny, pňov a koreňov.

393 V prvom rade pritom táto odpoveď podľa žalobcov potvrdzuje, že lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou poškodzujú obehové hospodárstvo a že absencia technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ týkajúcich sa obehového hospodárstva porušuje článok 10 ods. 3 písm. b) nariadenia o taxonómii v spojení s článkom 17 ods. 1 písm. d) bodom i) nariadenia o taxonómii.

394 V druhom rade v odpovedi na úvahy Komisie uvedené v jej vyjadrení k žalobe, podľa ktorých sa jej právomoc vypracovať technické kritériá preskúmania musí vykladať s prihliadnutím na jej oprávnenie prijať prístup „po etapách“ a postupovať na základe získaných skúseností, ako to vyžaduje článok 19 ods. 5 nariadenia o taxonómii, žalobcovia tvrdia, že pri prijímaní takého správneho aktu, akým je delegované nariadenie, musí Komisia rešpektovať legislatívny akt, ktorý ju oprávňuje prijať tento správny akt z dôvodu, že má právomoc ho neskôr revidovať. V prejednávanej veci pritom existovali dôkazy o tom, že činnosti súvisiace s bioenergiou môžu poškodzovať obehové hospodárstvo a že stanovenie technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ týkajúcich sa obehového hospodárstva bolo nevyhnutné a možné.

397 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 10 ods. 3 písm. b) nariadenia o taxonómii Komisia prijme delegované nariadenie na účely „doplnenia článku 17 aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania stanovujú… výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov“. Podľa článku 17 ods. 1 písm. d) nariadenia o taxonómii sa hospodárska činnosť považuje za výrazne narúšajúcu obehové hospodárstvo, ak „vedie k výraznej neefektívnosti využívania materiálov alebo priameho alebo nepriameho využívania prírodných zdrojov, ako sú napríklad neobnoviteľné zdroje energie, suroviny, voda a pôda, v jednej alebo viacerých fázach životného cyklu výrobkov, okrem iného z hľadiska trvácnosti, opraviteľnosti, modernizovateľnosti, opätovnej použiteľnosti alebo recyklovateľnosti výrobkov“.

398 V prvom rade žalobcovia tvrdia, že Komisia „potvrdila“, že lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou poškodzujú obehové hospodárstvo a že absencia technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ týkajúcich sa obehového hospodárstva porušuje články 10 a 17 nariadenia o taxonómii (pozri bod 393 vyššie). Toto tvrdenie je založené v podstate na tom, že žalobcovia spochybňujú tvrdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého Komisia ku dňu prijatia uvedeného rozhodnutia nemala k dispozícii dostatočné vedecké dôkazy na stanovenie technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ týkajúcich sa obehového hospodárstva (pozri tiež bod 392 vyššie).

„Komisia pri vypracúvaní [technických kritérií preskúmania] zmierňovania zmeny klímy týkajúcich sa lesníckych činností súvisiacich s bioenergiou tiež oficiálne potvrdila, že sa opierala o správu [skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie; táto skupina] však v skutočnosti nezhromažďovala vedecké poznatky, a preto sa nemožno domnievať, že jej správy spĺňajú požiadavku ‚presvedčivých vedeckých dôkazov‘[;] jediná ‚analýza‘ v záverečnej správe [skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie] uvádza, že využívanie bioenergie ‚ak sa nevykonáva správne, nemusí mať žiadny čistý pozitívny vplyv alebo môže mať dokonca negatívny vplyv‘ na zmiernenie zmeny klímy[;] správa [skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie] sa však nezmieňuje o pravidlách ‚správneho‘ využívania bioenergie.“

402 Za týchto podmienok skutočnosti uvádzané žalobcami neumožňujú konštatovať, že by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania zásady „výrazne nenarušiť obehové hospodárstvo“.

403 V druhom rade na rozdiel od toho, čo naznačujú žalobcovia, hlavný prvok, na ktorom je založená odpovede Komisie na ich tvrdenia uvedené v bode 394 vyššie a ktorý sa nachádza v bode 3.1.2 písm. b) (strany 44 až 46) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu, na ktorú odkazuje bod 3.3.2 (strana 88) prílohy III k tomuto rozhodnutiu, nie je odkazom Komisie na skutočnosť, že má právomoc následne revidovať delegované nariadenie.

406 Tento prístup po etapách, ktorý Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, vyplýva aj z odôvodnenia 31 delegovaného nariadenia, podľa ktorého by sa technické kritériá preskúmania pre činnosti v oblasti bioenergie mali doplniť, preskúmať a v prípade potreby zrevidovať, aby sa zohľadnili najnovšie dôkazy a príslušné právne predpisy Únie vrátane smernice RED II a jej budúcich revízií.

407 Takýto prístup je v súlade s judikatúrou súdov Únie. Z bodu 91 rozsudku zo 17. októbra 2013, Schaible (C‑101/12, EU:C:2013:661), tak vyplýva, že ak má normotvorca Únie reštrukturalizovať alebo vytvoriť „komplexný systém“, môže si zvoliť, že bude postupovať „po etapách“ a podľa získanej skúsenosti, pokiaľ je jeho výber odôvodnený objektívnymi a primeranými kritériami vo vzťahu k cieľu, ktorý predmetná právna úprava sleduje. Tento prístup sa v zásade uplatňuje nielen na normotvorcu, ale aj na Komisiu pri prijímaní delegovaných aktov v danej oblasti, keďže kontext technických kritérií preskúmania uvedených v takýchto aktoch patrí do hospodárskej oblasti, ktorá sa vyznačuje vysokým stupňom technickej zložitosti, a preto si zaslúži byť označená za „zložitú“ v zmysle vyššie uvedenej judikatúry.

408 V prejednávanej veci, ako uviedla Komisia v bode 3.1.2 písm. b) prílohy II (strana 44) k napadnutému rozhodnutiu a bez toho, aby to žalobcovia spochybnili, je súvislosť medzi zásadou kaskádového využívania a biomasou veľmi zložitá. Keďže Komisia podľa svojich vlastných vyhlásení nemala k dispozícii dostatočné vedecké dôkazy, na základe ktorých mohla prijať primerané technické kritériá preskúmania súvisiace s obehovým hospodárstvom, a vzhľadom na to, že informácie obsiahnuté v spise predloženom Všeobecnému súdu neumožňujú konštatovať nezákonnosť týchto vyhlásení, treba dospieť k záveru, že Komisia bola oprávnená upustiť od prijatia špecifického technického kritéria preskúmania súvisiaceho s obehovým hospodárstvom a obmedziť sa na prístup „po etapách“.

412 V bode 1.2 prílohy III (strany 64 a 65) k napadnutému rozhodnutiu Komisia v odpovedi na tvrdenia uvedené v žiadosti o vnútorné preskúmanie uviedla, aký prístup prijala na stanovenie technických kritérií preskúmania adaptácie na zmenu klímy. Vychádzala z predpokladu, že „všetky odvetvia a činnosti hospodárstva by mali byť schopné významne prispievať k adaptácii na zmenu klímy“ a že „vzhľadom na lehoty stanovené na prijatie tohto delegovaného aktu nebolo možné zahrnúť do tohto aktu celé hospodárstvo v rámci adaptácie na zmenu klímy“. Okrem toho, hoci Komisia uviedla, že technické kritériá preskúmania adaptácie sú „jednotné“ a „založené na procesoch“, zároveň tvrdila, že „primárne kvalitatívna povaha kritérií vyplýva z absencie nameraných referenčných hodnôt alebo akceptovateľných parametrov, ktoré by v tejto fáze umožnili vymedziť kvantitatívne kritériá preskúmania pre adaptáciu, a z relatívneho nedostatku kvantitatívnych cieľov adaptácie vymedzených na národnej, sektorovej alebo subnárodnej úrovni“.

413 Podľa žalobcov je pritom odôvodnenie Komisie zhrnuté v bode 412 vyššie založené na nesprávnom výklade požiadaviek článku 11 ods. 1 a článku 11 ods. 3 písm. a) nariadenia o taxonómii zo strany Komisie.

414 V prvom rade predpoklad, z ktorého vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého „všetky činnosti môžu prispievať k adaptácii na zmenu klímy“(pozri bod 412 vyššie), sa rovná tvrdeniu, že akákoľvek činnosť, ktorá sa považuje za činnosť významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy podľa prílohy I k delegovanému nariadeniu, by sa považovala za činnosť, ktorá významne prispieva aj k adaptácii na zmenu klímy podľa prílohy II k delegovanému nariadeniu. Takýto prístup by pritom spôsobil, že stanovenie technických kritérií preskúmania adaptácie, ktoré vyžaduje článok 11 ods. 3 písm. a) nariadenia o taxonómii, by bolo zbytočné, a teda by bol v rozpore s cieľom tohto nariadenia.

418 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

419 Prvá časť jedenásteho žalobného dôvodu je neopodstatnená, a to z nasledujúcich dôvodov.

420 Pokiaľ ide o rozsah prvej časti jedenásteho žalobného dôvodu, žalobcovia v bode 218 žaloby uviedli výhrady, ktoré formulovali v bodoch 333 až 337 žiadosti o vnútorné preskúmanie. Žaloba však neobsahuje žiadne tvrdenie týkajúce sa odpovede Komisie uvedenej v bode 3.3.1 prílohy III (strana 88) k napadnutému rozhodnutiu v spojení s bodom 2.3 prílohy III (strany 71 až 73) k uvedenému rozhodnutiu. Z toho vyplýva, že odpoveď Komisie na výhrady uvedené v bodoch 333 až 337 žiadosti o vnútorné preskúmanie nie je spochybnená. Jedenásty žalobný dôvod sa teda týka len odpovede Komisie uvedenej v bode 1.2 prílohy III (strany 63 až 65) k napadnutému rozhodnutiu. Tento výklad tohto žalobného dôvodu potvrdzuje poznámka pod čiarou 51 (strana 27) repliky, z ktorej vyplýva, že jedenásty žalobný dôvod sa týka len odpovede uvedenej v bode 1.2 prílohy III (strany 63 až 65) k napadnutému rozhodnutiu.

421 Okrem toho žiadne z tvrdení uvedených v bodoch 413 až 417 vyššie nie je spôsobilé preukázať existenciu nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia v napadnutom rozhodnutí.

422 V prvom rade treba zamietnuť ako nedôvodnú výhradu založenú na tom, že prístup Komisie, podľa ktorého „všetky činnosti môžu prispievať k adaptácii na zmenu klímy“ (pozri bod 414 vyššie), je „takmer nadbytočný“ a spôsobuje, že stanovenie technických kritérií preskúmania adaptácie, ktoré vyžaduje článok 11 ods. 3 písm. a) nariadenia o taxonómii, sa stáva zbytočným.

426 Téza žalobcov uvedená v bode 414 vyššie spočíva na teoretickom výklade odpovede Komisie. Podľa žalobcov vyhlásenie Komisie vedie k tomu, že uplatňovanie kritérií súvisiacich s adaptáciou na zmenu klímy podľa prílohy II k delegovanému nariadeniu sa stáva vo vzťahu k hospodárskej činnosti „zbytočným“, keďže táto činnosť už spĺňa požiadavky týkajúce sa zmiernenia zmeny klímy podľa prílohy I k tomuto delegovanému nariadeniu. Odpoveď Komisie však nemožno vykladať v tom zmysle, že uznanie hospodárskej činnosti za „environmentálne udržateľnú“ v súlade s technickými kritériami preskúmania uvedenými v prílohe I k delegovanému nariadeniu by malo za následok, že táto činnosť automaticky spĺňa kritériá uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Takýto automatizmus nemožno akceptovať už len z dôvodu, že technické kritériá preskúmania uvedené v prílohách I a II delegovaného nariadenia sú odlišné, ako vyplýva z porovnania dotknutých ustanovení, konkrétne pododdielov 4.7, 4.8, 4.13, 4.19, 4.20, 4.23 a 4.24 príloh I a II k delegovanému nariadeniu, ktoré sa týkajú lesníckych činností súvisiacich s bioenergiou.

427 Napokon žalobcovia nespochybňujú skutočnosť, že kritériá uvedené v prílohách I a II delegovaného nariadenia sa týkajú tých istých hospodárskych činností, pretože „vzhľadom na lehoty stanovené na prijatie tohto delegovaného nariadenia [by] nebolo možné zahrnúť do tohto aktu celé hospodárstvo v rámci adaptácie na zmenu klímy“ (pozri bod 412 vyššie).

428 V tejto súvislosti žalobcovia na jednej strane nespochybňujú skutočnosť, že niektoré hospodárske činnosti uvedené v prílohe I k delegovanému nariadeniu môžu tiež spadať do pôsobnosti prílohy II k tomuto nariadeniu.

433 V treťom rade tvrdenia žalobcov uvedené v bode 416 vyššie sú nedôvodné. Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, nebolo preukázané, že technické kritériá preskúmania adaptácie na zmenu klímy porušujú povinnosť preskúmať a identifikovať riziká vyplývajúce z adaptačných riešení, ktoré môžu mať vplyv na ľudí, prírodu alebo majetok, ako je stanovená v článku 11 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii. Žalobcovia neuviedli konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli vyvrátiť tézu Komisie uvedenú v jej vyjadrení k žalobe, podľa ktorej sa uvedené technické kritériá preskúmania nemajú vykladať izolovane, ale s ohľadom na ostatné kritériá, takže tieto kritériá v kombinácii zabezpečujú významný prínos k adaptácii na zmenu klímy, ako to vyžaduje článok 11 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii. Tvrdenia žalobcov sú selektívne a nezohľadňujú všetky parametre obsiahnuté v uvedených technických kritériách preskúmania.

434 Druhá časť jedenásteho žalobného dôvodu je tiež nedôvodná. Tvrdenie žalobcov, podľa ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla „žiadne tvrdenie, ktoré by vysvetľovalo, ako môžu technické kritériá preskúmania adaptácie zaručiť, že lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou významne prispievajú k adaptácii na zmenu klímy“ neumožňuje zbaviť vierohodnosti posúdenia Komisie uvedené v bode 1.2 (strany 63 až 65) prílohy III k napadnutému rozhodnutiu.

437 Svojím dvanástym žalobným dôvodom žalobcovia spochybňujú napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia zamietla ich tvrdenia uvádzané v žiadosti o vnútorné preskúmanie, podľa ktorých delegované nariadenie porušuje článok 2 Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a článok 2 ods. 1 Parížskej dohody.

438 Komisia v bode 4.3 prílohy III (strany 94 až 96) k napadnutému rozhodnutiu na jednej strane nesprávne spochybnila tvrdenie žalobcov, podľa ktorého technické kritériá preskúmania zmierňovania zmeny klímy boli z hľadiska Parížskej dohody neprimerané, a na druhej strane nesprávne tvrdila, že v každom prípade „povaha a všeobecná logika Parížskej dohody a UNFCCC sú také, že neumožňujú preskúmať platnosť delegovaného nariadenia vo svetle týchto nástrojov medzinárodného práva“.

439 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

440 Dvanásty žalobný dôvod je nedôvodný.

441 Vzhľadom na to, že všetky tvrdenia uvádzané žalobcami na podporu tohto žalobného dôvodu vychádzajú z predpokladu, že žalobcovia sa môžu dovolávať UNFCCC, najmä jeho článku 2, a Parížskej dohody, najmä jej článku 2 ods. 1, tak v rámci svojej žiadosti o vnútorné preskúmanie, ktorou sa domáhajú určenia nezákonnosti delegovaného nariadenia, ako aj v rámci spochybnenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rámci tejto žaloby, Všeobecný súd najprv preskúma, či, ako tvrdia žalobcovia, uvedené ustanovenia majú takýto priamy účinok.

442 Treba pripomenúť, že podľa článku 216 ods. 2 ZFEÚ medzinárodné dohody uzavreté Úniou zaväzujú jej inštitúcie a v dôsledku toho majú prednosť pred aktmi, ktoré inštitúcie prijímajú (pozri rozsudok z 13. januára 2015, Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2015:4, bod 52 a citovanú judikatúru).

445 Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdia žalobcovia, tieto podmienky možnosti dovolávať sa ustanovení medzinárodnej dohody uzavretej Úniou platia nielen vtedy, ak sa na uvedené ustanovenia odkazuje na podporu žaloby o neplatnosť aktu sekundárneho práva Únie, ale aj v rámci žiadosti o vnútorné preskúmanie podľa článku 10 ods. 1 nariadenia o Aarhuskom dohovore. Z odôvodnení 19 a 21 nariadenia o Aarhuskom dohovore totiž vyplýva, že cieľom konania o vnútornom preskúmaní podľa tohto nariadenia je zabezpečiť „primerané a účinné prostriedky nápravy vrátane tých, ktoré sú dostupné pred Súdnym dvorom [Európskej únie] na základe príslušných ustanovení zmluvy“, a že možnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy vzniká v prípade, ak žiadosť o vnútorné preskúmanie bola neúspešná. Žiadosť o vnútorné preskúmanie podaná podľa článku 10 ods. 1 nariadenia o Aarhuskom dohovore tak predstavuje predchádzajúcu procesnú etapu, ktorá môže byť prípadne základom neskoršej žaloby na súde Únie v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia. Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 30 vyššie, rozsah súdneho preskúmania rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť o vnútorné preskúmanie, sa nelíši od rozsahu súdneho preskúmania správneho aktu, ktorý bol predmetom uvedenej žiadosti, ak by tento akt mal byť predmetom súdneho konania. Za týchto okolností neexistujú dôvody na to, aby sa v rámci žiadosti o vnútorné preskúmanie založenej na článku 10 ods. 1 nariadenia o Aarhuskom dohovore neuplatnili rovnaké podmienky možnosti dovolávať sa ustanovení medzinárodnej dohody uzavretej Úniou, aké sa uplatňujú v rámci žaloby podanej na súd Únie.

448 Ako však žalobcovia správne uvádzajú, Súdny dvor pripustil, že v prípade, že Únia zamýšľala vykonať osobitnú povinnosť, ktorú prevzala v rámci dohôd uzavretých v rámci Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „dohody WTO“) alebo v prípade, keď dotknutý akt práva Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia týchto dohôd, Súdnemu dvoru tiež prináleží preskúmať zákonnosť dotknutého aktu a aktov prijatých na jeho vykonanie vzhľadom na pravidlá týchto dohôd (pozri rozsudok z 13. januára 2015, Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2015:4, bod 56 a citovanú judikatúru). Súdny dvor však objasnil skutočnosť, že tieto dve výnimky boli odôvodnené len osobitosťami dohôd, ktoré viedli k ich uplatneniu (rozsudky z 13. januára 2015, Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2015:4, bod 57, a z 13. januára 2015, Rada a Komisia/Stichting Natuur en Milieu a Pesticide Action Network Europe, C‑404/12 P a C‑405/12 P, EU:C:2015:5, bod 49).

449 Pokiaľ ide o túto prvú výnimku, Súdny dvor už v podstate rozhodol, že na preukázanie vôle normotvorcu Únie splniť v práve Únie konkrétny záväzok, ktorý bol prijatý v rámci dohôd WTO, nestačí, aby z odôvodnení predmetného aktu Únie všeobecne vyplývalo, že tento akt bol prijatý pri zohľadnení medzinárodných záväzkov Únie. Naopak je nevyhnutné, aby zo sporného osobitného ustanovenia práva Únie bolo možné vyvodiť, že jeho cieľom je splniť v práve Únie konkrétny záväzok vyplývajúci z dohôd WTO (pozri rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑123/21 P, EU:C:2023:708, bod 79 a citovanú judikatúru).

453 Vzhľadom na túto širokú mieru voľnej úvahy, ktorú ponecháva UNFCCC a Parížska dohoda, pokiaľ ide o vymedzenie presných pravidiel ich vykonávania, nemožno konštatovať, že Komisia prijatím delegovaného nariadenia zamýšľala splniť konkrétne záväzky vyplývajúce z článku 2 UNFCCC alebo z článku 2 ods. 1 Parížskej dohody (pozri analogicky rozsudky z 13. januára 2015, Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2015:4, body 59 a 60, a z 13. januára 2015, Rada a Komisia/Stichting Natuur en Milieu a Pesticide Action Network Europe, C‑404/12 P a C‑405/12 P, EU:C:2015:5, body 51 a 52).

454 Pokiaľ ide o druhú výnimku, z judikatúry vyplýva, že táto výnimka v podstate predpokladá, že ustanovenie práva Únie, ktorého nezlučiteľnosť s medzinárodnou dohodou zaväzujúcou Úniu sa namieta, priamo a výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia príslušnej medzinárodnej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. januára 2015, Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2015:4, bod 58, a z 13. januára 2015, Rada a Komisia/Stichting Natuur en Milieu a Pesticide Action Network Europe, C‑404/12 P a C‑405/12 P, EU:C:2015:5, bod 50).

455 Ako pritom bolo uvedené v bode 450 vyššie, treba konštatovať, že žalobcovia ani v žiadosti o vnútorné preskúmanie, ani v rámci tejto žaloby neuviedli konkrétne ustanovenie práva Únie, ktoré spochybňujú, teda konkrétne ustanovenie delegovaného nariadenia, ktoré by priamo a výslovne odkazovalo na článok 2 UNFCCC alebo na článok 2 ods. 1 Parížskej dohody.

458 V rozsahu, v akom sa žalobcovia odvolávajú na judikatúru, podľa ktorej okolnosť, že medzinárodná dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré nemajú priamy účinok v tom zmysle, že nevytvárajú práva, ktorých sa jednotlivci môžu priamo dovolávať na súde, nebráni tomu, aby súd preskúmal dodržanie záväzkov vyplývajúcich pre Úniu ako zmluvnú stranu tejto dohody, Komisia v podstate správne tvrdí, že súdne rozhodnutie, na ktoré sa v tejto súvislosti odvolávajú žalobcovia (rozsudok z 9. októbra 2001, Holandsko/Parlament a Rada, C‑377/98, EU:C:2001:523, bod 54), zostalo ojedinelé (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen v spojených veciach Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2014:310, bod 67), a nebolo v následnej judikatúre súdov Únie nasledované. Napriek výslovnej výzve riadiť sa týmto rozhodnutím (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen v spojených veciach Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2014:310, bod 10), súd Únie namiesto toho potvrdil, najmä rozsudkami uvedenými v bodoch 442 až 444 vyššie, ustálenú judikatúru, na ktorú sa odkazuje v uvedených bodoch vyššie a z ktorej pre prejednávanú vec vyplýva, že žalobcovia sa nemôžu dovolávať článku 2 UNFCCC, ani článku 2 ods. 1 Parížskej dohody, či už v rámci tejto žaloby, alebo v štádiu svojej žiadosti o vnútorné preskúmanie delegovaného nariadenia.

459 Komisia teda v napadnutom rozhodnutí správne konštatovala, že zákonnosť delegovaného nariadenia nemožno preskúmať z hľadiska týchto ustanovení medzinárodného práva.

rozhodol takto:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Robin Wood – Gewaltfreie Aktionsgemeinschaft für Natur und Umwelt eV a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, sú povinní nahradiť trovy konania.

Costeira

Kănčeva

Öberg

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

Úvodné poznámky k nariadeniu o taxonómii a delegovanému nariadeniu

Úvodné poznámky k žiadosti o vnútorné preskúmanie a k rozsahu preskúmania Všeobecným súdom

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o odpoveď Komisie na kritiku formulovanú žalobcami v súvislosti s technickými kritériami preskúmania umožňujúcimi určiť, či činnosť obhospodarovania lesov významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy

O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o posúdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú použitia základnej hodnoty „za predpokladu nezmenených postupov“ v rámci technických kritérií preskúmania umožňujúcich určiť, či činnosť obhospodarovania lesov významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy

O tretej časti druhého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa nesprávneho výkladu Komisie, pokiaľ ide o jej právomoc priznanú článkom 10 ods. 3 písm. a) nariadenia o taxonómii

O treťom žalobnom dôvode založenom na existencii pochybení, ktorými je poznačená odpoveď Komisie na kritiku žalobcov, pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania umožňujúce určiť, či činnosť výrazne nenarúša adaptáciu na zmenu klímy

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o odpoveď Komisie na kritiku žalobcov týkajúcu sa kritérií, ktoré umožňujú určiť, kedy činnosť výrazne nenarúša prechod na obehové hospodárstvo

O piatom žalobnom dôvode založenom na existencii nesprávnych právnych posúdení, pokiaľ ide o odpoveď Komisie na kritiku žalobcov týkajúcu sa kritérií zásady „výrazne nenarušiť“ v rámci zmiernenia zmeny klímy

O šiestom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach, ktorými je poznačená odpoveď Komisie na kritiku žalobcov, pokiaľ ide o kritériá umožňujúce určiť, či činnosť výrazne nenarúša ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov

O siedmom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach, ktorých sa dopustila Komisia, keď v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že technické kritériá preskúmania zmierňovania zmeny klímy týkajúce sa lesníckych činností súvisiacich s bioenergiou sú primerané na určenie, či určitá činnosť významne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy

O deviatom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnych posúdeniach vyplývajúcich z nezohľadnenia relevantných presvedčivých vedeckých dôkazov, ako aj z nedodržania zásady predbežnej opatrnosti

O desiatom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o odpoveď Komisie na kritiku žalobcov týkajúcu sa kritérií zásady „výrazne nenarušiť“ pre lesnícke činnosti súvisiace s bioenergiou s ohľadom na prevenciu a znižovanie znečisťovania a na ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov

O prvej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na nedostatočnej odpovedi Komisie na výhrady týkajúce sa neexistencie primeraných kritérií na predchádzanie závažným škodám na biodiverzite a ekosystémoch

O druhej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na pochybeniach, ktorými je poznačená odpoveď Komisie na výhrady týkajúce sa technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ na účely prevencie a kontroly znečisťovania

O tretej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na pochybeniach týkajúcich sa technických kritérií preskúmania zásady „výrazne nenarušiť“ v rámci obehového hospodárstva

O jedenástom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych právnych posúdeniach a nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o odpoveď Komisie na kritiku žalobcov v súvislosti s technickými kritériami preskúmania adaptácie na zmenu klímy