T-579/22

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: G. von Rintelen, C. Auvret, G. Gattinara, R. Lindenthal a B. De Meester, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Francúzska republika , v zastúpení: T. Stéhelin a B. Fodda, splnomocnení zástupcovia,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, ClientEarth AISBL, navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie Ares(2022) 4942150 zo 6. júla 2022, ktorým Európska komisia zamietla žiadosť o vnútorné preskúmanie jej delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov ( Ú. v. EÚ L 442, 2021, s. 1 , ďalej len „delegované nariadenie“), pokiaľ ide o určité aspekty týkajúce sa hospodárskych činností spojených s bioenergiou, výrobou základných organických chemikálií a výrobou plastov v primárnej forme (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

K návrhu delegovaného nariadenia bol pripojený jednak dokument Komisie SWD(2021) 2800 final zo 4. júna 2021, ktorý obsahuje dôvodovú správu k uvedenému návrhu, a jednak dokument Komisie SWD(2021) 152 final zo 4. júna 2021, ktorý pripravilo Generálne riaditeľstvo pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov najmä v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom pre oblasť klímy, ktorý obsahuje správu o posúdení vplyvu spolu s jedenástimi prílohami (ďalej len „posúdenie vplyvu pripojené k návrhu delegovaného nariadenia“).

6

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

9

Komisia, ktorú podporuje Francúzska republika, navrhuje, aby Všeobecný súd:

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení požiadaviek uplatniteľných na technické kritériá preskúmania stanovené v článku 19 nariadenia o taxonómii, druhý na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s bioenergiou, tretí na zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o výrobu základných organických chemikálií, a štvrtý na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o výrobu plastov v primárnej forme.

Úvodné poznámky k nariadeniu o taxonómii a delegovanému nariadeniu

11

Článok 1 ods. 1 nariadenia o taxonómii uvádza, že týmto nariadením sa stanovujú kritériá na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, na účely stanovenia miery environmentálnej udržateľnosti investície. Podľa jeho odôvodnenia 3 toto nariadenie predstavuje kľúčový krok pri nasmerovaní finančných tokov do udržateľných činností s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálnu Európsku úniu do roku 2050.

12

Na tento účel nariadenie o taxonómii zavádza, ako vyplýva z jeho odôvodnení 6 a 12, jednotný systém klasifikácie udržateľných činností (nazývaný „taxonómia“) s cieľom harmonizovať na úrovni Únie kritériá na určenie toho, či je určitá hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, čím sa investorom a iným hospodárskym subjektom poskytuje spoločné chápanie hospodárskych činností, ktoré sú environmentálne udržateľné.

c)

…; a

d)

spĺňa technické kritériá preskúmania, ktoré stanovila Komisia v súlade s článkom 10 ods. 3 [a] článkom 11 ods. 3“.

14

Šiestimi environmentálnymi cieľmi vymenovanými v článku 9 nariadenia o taxonómii sú:

15

Článok 4 nariadenia o taxonómii stanovuje, že členské štáty a Únia uplatňujú kritériá stanovené v jeho článku 3 na určenie, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú na účely akéhokoľvek opatrenia, ktorým sa stanovujú požiadavky na účastníkov finančného trhu alebo emitentov v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa sprístupňujú ako environmentálne udržateľné.

16

Článok 10 ods. 1 nariadenia o taxonómii stanovuje podmienky, za ktorých sa hospodárska činnosť považuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy.

17

„Zmierňovanie zmeny klímy“ je vymedzené v článku 2 ods. 5 nariadenia o taxonómii ako „proces zameraný na udržanie zvýšenia priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C a snahy o obmedzenie tejto zmeny na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, ako sa stanovuje v Parížskej dohode [o zmene klímy schválenej 12. decembra 2015]“.

b)

doplnenia článku 17[,] aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania stanovujú podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov“.

20

Článok 11 ods. 1 nariadenia o taxonómii stanovuje, že hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy, ak daná činnosť:

„a)

zahŕňa adaptačné riešenia, ktoré buď významne znižujú riziko nepriaznivého dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy na danú hospodársku činnosť, alebo významne znižuje tento nepriaznivý dôsledok bez toho, aby sa zvýšilo riziko nepriaznivého dôsledku na ľudí, prírodu alebo majetok; alebo

b)

doplnenia článku 17, aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania ustanovili podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov“.

22

Článok 17 ods. 1 nariadenia o taxonómii znie:

„Na účely článku 3 písm. b), berúc do úvahy životný cyklus výrobkov a služieb poskytovaných hospodárskou činnosťou vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, sa hospodárska činnosť považuje za výrazne narúšajúcu:

a)

dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál vodných útvarov vrátane povrchových a podzemných vôd, alebo

ii)

dobrý environmentálny stav morských vôd;

d)

obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie, ak:

i)

prevenciu a kontrolu znečisťovania, ak daná činnosť vedie k výraznému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti; alebo

f)

ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov, ak daná činnosť:

i)

výrazne poškodzuje dobrý stav a odolnosť ekosystémov, alebo

ii)

špecifikujú minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby nedošlo k výraznému narušeniu plnenia relevantných environmentálnych cieľov, pričom sa zohľadňujú krátkodobé i dlhodobé vplyvy danej hospodárskej činnosti;

c)

pokiaľ možno sú kvantitatívne a obsahujú prahové hodnoty, v ostatnom prípade sú kvalitatívne;

d)

tam, kde je to vhodné, vychádzajú zo systémov Únie na označovanie a certifikáciu, metodík Únie na posudzovanie environmentálnej stopy, ako aj štatistických klasifikačných systémov Únie, pričom zohľadňujú všetky príslušné existujúce právne predpisy Únie;

e)

zohľadňujú povahu a rozsah hospodárskej činnosti vrátane:

i)

toho, či ide o podpornú činnosť uvedenú v článku 16, alebo

ii)

toho, či ide o prechodnú činnosť uvedenú v článku 10 ods. 2;

i)

Delegované nariadenie bolo prijaté okrem iného na základe článku 10 ods. 3 a článku 11 ods. 3 nariadenia o taxonómii (pozri bod 3 vyššie).

25

V článku 1 delegovaného nariadenia sa stanovuje, že technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých možno hospodársku činnosť označiť za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, a na určenie toho, či tieto činnosti výrazne narúšajú niektorý z iných environmentálnych cieľov, sú stanovené v prílohe I k uvedenému nariadeniu. Podľa článku 2 delegovaného nariadenia technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, sú stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

26

V prílohách I a II k delegovanému nariadeniu sa spresňujú technické kritériá preskúmania pre každú hospodársku činnosť, na ktorú sa vzťahuje uvedené nariadenie, okrem iného v bode 3.14 vo vzťahu k výrobe základných organických chemikálií a v bode 3.17 vo vzťahu k výrobe plastov v primárnej forme.

Úvodné poznámky k žiadosti o vnútorné preskúmanie a k rozsahu preskúmania Všeobecným súdom

30

Rozsah súdneho preskúmania rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť o vnútorné preskúmanie, sa v zásade nelíši od rozsahu súdneho preskúmania správneho aktu, ktorý bol predmetom uvedenej žiadosti, ak by tento akt mal byť predmetom súdneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2016, TestBioTech a i./Komisia, T‑177/13 , neuverejnený, EU:T:2016:736 , body 76 a 81 ).

31

Z judikatúry vyplýva, že inštitúcia Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ak má vykonať komplexné posúdenia, ako sú tie, ktoré sú základom vypracovania technických kritérií preskúmania s cieľom určiť, či je určitá hospodárska činnosť environmentálne udržateľná (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P , EU:C:2017:357 , bod 53 a citovanú judikatúru). V tomto prípade súdne preskúmanie, ktoré musí súd Únie vykonať v súvislosti s dôvodnosťou odôvodnenia rozhodnutia, akým je napadnuté rozhodnutie, nesmie viesť k tomu, aby nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, ale má overiť, či toto rozhodnutie nespočíva na vecne nesprávnych skutočnostiach a či nie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P , EU:C:2023:368 , bod 55 a citovanú judikatúru).

32

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd Únie musí okrem iného nielen overiť vecnú presnosť, spoľahlivosť a koherentnosť predložených dôkazov, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súbor relevantných údajov, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P , EU:C:2023:368 , bod 56 a citovanú judikatúru). Ak totiž inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, má zásadný význam dodržiavanie procesných záruk, medzi ktoré patrí povinnosť tejto inštitúcie starostlivo a nestranne skúmať všetky relevantné okolnosti danej situácie (pozri rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P , EU:C:2023:368 , bod 57 a citovanú judikatúru).

Žalobkyňa formálne tvrdí, že „Komisia nemala právomoc prijať delegované nariadenie z dôvodu, že [Komisia] nezohľadnila podstatné prvky nariadenia [o taxonómii]“. Ako však vyplýva zo žaloby a z odpovede na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní, jej tvrdenia sa nezakladajú na nezrovnalosti spočívajúcej v nedostatku právomoci v pravom zmysle slova, ale na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mala dopustiť Komisia pri výklade požiadaviek uplatniteľných na technické kritériá preskúmania uvedené v článku 19 nariadenia o taxonómii.

36

Tento žalobný dôvod treba teda vykladať tak, že je založený na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o požiadavky uplatniteľné na technické kritériá preskúmania stanovené v článku 19 nariadenia o taxonómii.

37

Tento žalobný dôvod sa delí na štyri časti:

–

štvrtú, týkajúcu sa požiadavky zohľadniť životný cyklus, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s výrobou základných organických chemikálií a výrobou plastov v primárnej forme.

O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa pojmu „presvedčivé vedecké dôkazy“ uvedeného v článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, ako aj uplatnenia zásady predbežnej opatrnosti

38

Žalobkyňa tvrdí, že v bode 1 a v bode 2.1 písm. a) a b) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu Komisia po prvé nesprávne vyložila pojem „presvedčivé vedecké dôkazy“ uvedený v článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii tak, že zodpovedá „vedeckým dôkazom, z ktorých možno vyvodiť záver,“ namiesto toho, aby zodpovedal „najlepším dostupným dôkazom“ alebo „najnovším a najspoľahlivejším vedeckým dôkazom“, čo podľa žalobkyne znižuje požiadavku tohto kritéria, po druhé Komisia opomenula uznať riziko „zablokovania“ činností, ktoré by v konečnom dôsledku podstatne neprispeli k zmierneniu zmeny klímy, po tretie Komisia nesprávne obhajovala jednak svoje údajné právo ignorovať najlepšie a najnovšie vedecké dôkazy z dôvodu, že delegované nariadenie sa priebežne aktualizuje, a jednak svoju možnosť usúdiť, že jeho výklad vyžaduje „určitú istotu vyplývajúcu z poznania“, a po štvrté nesprávne uplatnila zásadu predbežnej opatrnosti.

39

Komisia tvrdenia žalobkyne popiera.

43

Z uvedeného vyplýva, že ani keby bola výhrada žalobkyne, ktorá je založená na nesprávnom právnom posúdení pri výklade výrazu „presvedčivé vedecké dôkazy“ uvedeného v článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, dôvodná, nemohla by viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

44

Ani ostatné tvrdenia žalobkyne nemôžu uspieť. Po prvé jej tvrdenie, podľa ktorého výklad výrazu „presvedčivé vedecké dôkazy“, ktorý prijala Komisia, vedie k riziku „zablokovania“ a „uviaznutých aktív“, nie je nijako podložené, keďže žalobkyňa sa len veľmi všeobecne obmedzuje na tvrdenie o hypotetickom riziku, ktoré by malo vyplývať z takéhoto výkladu.

45

Po druhé tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého Komisia usúdila, že môže ignorovať najlepšie a najnovšie vedecké dôkazy z dôvodu, že delegované nariadenie sa priebežne aktualizuje, vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia. Z bodu 1 prílohy II k tomuto rozhodnutiu totiž vyplýva, že Komisia sa odvoláva na článok 19 ods. 5 nariadenia o taxonómii len na účely tvrdenia, že príliš reštriktívny výklad požiadavky uvedenej v článku 19 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia by spochybnil ciele tohto nariadenia, a najmä by zbavil článok 19 ods. 5 toho istého nariadenia akéhokoľvek potrebného účinku, keďže toto posledné uvedené ustanovenie ukladá Komisii povinnosť pravidelne preskúmavať kritériá technického preskúmania na základe vedeckého a technického vývoja.

49

V dôsledku uvedeného je potrebné prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa vyváženia požiadaviek uplatniteľných na technické kritériá preskúmania uvedené v článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii

50

Žalobkyňa tvrdí, že v bode 1, v bode 2.1 písm. a) i) a v bode 2.1 písm. b) i) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii, keďže usúdila, že rôzne požiadavky, ktoré sú v ňom stanovené, musia byť vyvážené, aby sa dosiahla spravodlivá rovnováha. Podľa názoru žalobkyne je však každá z týchto požiadaviek právne záväzná a Komisia je povinná dodržiavať všetky z nich.

51

Na úvod je hneď potrebné konštatovať, že žalobkyňa napáda skutočnosť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, že je oprávnená vyvážiť požiadavky uvedené v článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii, ale neuvádza nijaké konkrétne tvrdenie, podľa ktorého by takéto vyváženie viedlo k výsledku nezlučiteľnému s niektorým z kritérií stanovených v tomto ustanovení.

55

Okrem toho treba uviesť, že článok 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii, ktorého znenie bolo pripomenuté v bode 23 vyššie, stanovuje súbor požiadaviek, ktoré sa týkajú tak obsahu technických kritérií preskúmania [pozri najmä jeho odsek 1 písm. a) a b)], ako aj formy, ktorú tieto kritériá majú mať [pozri najmä jeho odsek 1 písm. c)]. Okrem toho tieto technické kritériá preskúmania musia zohľadňovať viaceré faktory sledujúce odlišné ciele, a to najmä environmentálne, vedecké, hospodárske, finančné ciele a ciele uskutočniteľnosti [pozri najmä jeho odsek 1 písm. g) až i) a k)]. V tom istom zmysle treba konštatovať, že potenciálne náklady a prínosy uplatňovania technických kritérií preskúmania, ako aj jednoduchosť ich používania sú tiež súčasťou prvkov, ktoré musí platforma pre udržateľné financovanie zohľadniť pri poskytovaní poradenstva Komisii v súvislosti s týmito technickými kritériami preskúmania [pozri článok 20 ods. 2 písm. b) a g) tohto nariadenia].

56

Okolnosť, že stanovenie technických kritérií preskúmania závisí od vyváženia rôznych záujmov a cieľov, navyše vychádzajú aj odôvodnenia 44 až 46 nariadenia o taxonómii, v ktorých sa uvádza, že Komisia musí „v rámci analýzy nákladov a prínosov brať do úvahy environmentálne, sociálne a ekonomické externality“, „príslušné právo Únie“ alebo akýkoľvek „nepriaznivý vplyv na finančné trhy“.

Žalobkyňa tvrdí, že v bode 2.1 písm. b) i) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že vychádzala výlučne z platnej právnej úpravy Únie, najmä zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov ( Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 82 , ďalej len „smernica RED II“), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ ( Ú. v. EÚ L 156, 2018, s. 1 , ďalej len „nariadenie o LULUCF“). Tvrdí, že uvedená právna úprava plní v porovnaní s nariadením o taxonómii iné funkcie a zakladá sa na zastaraných vedeckých poznatkoch, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami článku 19 ods. 1 tohto nariadenia. Nevhodnosť takejto právnej úpravy uznala samotná Komisia, keďže navrhla viaceré zmeny tejto právnej úpravy.

60

Komisia tvrdenia žalobkyne popiera.

61

V prejednávanej veci treba konštatovať, že Komisia v bode 2.1 písm. b) i) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu uvádza, že pri stanovení technických kritérií preskúmania pre činnosti súvisiace s bioenergiou zohľadnila ustanovenia smernice RED II a nariadenia o LULUCF. Podľa Komisie tieto texty obsahovali pravidlá udržateľnosti bioenergie a započítavania uhlíka, ktoré zahŕňali všetky emisie bioenergie a ktorých cieľom bolo zabezpečiť, aby sa tieto emisie zohľadňovali na vnútroštátnej úrovni. V tomto zmysle sa v odôvodnení 30 delegovaného nariadenia uvádzalo, že „technické kritériá preskúmania pre výrobu tepla, chladu a elektriny z bioenergie a výrobu biopalív a bioplynu pre odvetvie dopravy by mali byť v súlade s komplexným rámcom udržateľnosti pre tieto odvetvia stanoveným v smernici [RED II]“.

65

Po prvé tvrdenie žalobkyne založené na údajnej zastaranosti smernice RED II a nariadenia o LULUCF treba zamietnuť. Na jednej strane dátum prijatia právnej úpravy nie je sám osebe spôsobilý preukázať nesúlad s požiadavkami stanovenými v nariadení o taxonómii. Na druhej strane, ako tvrdí Komisia, odkazy na iné legislatívne nástroje v technických kritériách preskúmania treba vykladať tak, že odkazujú na ich najnovšie platné znenie.

66

Po druhé z článku 1 smernice RED II vyplýva, že táto smernica stanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov. Táto smernica stanovuje záväzný cieľ Únie pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie v roku 2030. Stanovujú sa v nej tiež pravidlá týkajúce sa finančnej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov, samospotreby takejto elektriny a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v určitých odvetviach. Upravujú sa v nej aj kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov najmä v súvislosti s palivami z biomasy. Z článku 1 nariadenia o LULUCF okrem toho vyplýva, že sa v ňom stanovujú záväzky členských štátov v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF), ktoré prispievajú k plneniu cieľov Parížskej dohody o zmene klímy schválenej 12. decembra 2015 a k plneniu cieľa Únie znížiť emisie skleníkových plynov na obdobie rokov 2021 až 2030. Týmto nariadením sa stanovujú aj pravidlá započítavania emisií a ich odstránených množstiev v sektore LULUCF a kontroly dodržiavania záväzkov zo strany členských štátov.

70

Po tretie z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že technické kritériá preskúmania stanovené delegovaným nariadením pre činnosti súvisiace s bioenergiou sa opierajú výlučne o požiadavky stanovené najmä smernicou RED II. Ako naopak tvrdí Komisia, tieto technické kritériá preskúmania stanovujú iné požiadavky, než sú tie, ktoré sú v súčasnosti stanovené v platnej právnej úprave, ako to preukazujú príklady uvedené v bode 3.1.1 písm. b) prílohy II k uvedenému rozhodnutiu, ktoré žalobkyňa v tomto konkrétnom bode nespochybňuje a ktoré sa týkajú najmä zavedenia vyššej prahovej hodnoty zníženia emisií skleníkových plynov z používania biomasy.

71

Po štvrté, na rozdiel tvrdenia žalobkyne, návrhy Komisie na revíziu smernice RED II a nariadenia o LULUCF nemožno považovať za uznanie Komisie, že ich ustanovenia v zneniach účinných k dátumu napadnutého rozhodnutia sú nevhodné na účely ich zohľadnenia pri stanovení technických kritérií preskúmania pre činnosti súvisiace s bioenergiou.

72

V dôsledku uvedeného je potrebné tretiu časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

Podľa článku 19 ods. 1 písm. g) nariadenia o taxonómii technické kritériá preskúmania „zohľadňujú životný cyklus vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, pričom berú do úvahy environmentálny vplyv samotnej hospodárskej činnosti a environmentálny vplyv výrobkov a služieb, ktoré poskytuje daná hospodárska činnosť, najmä z hľadiska výroby, používania a konca životnosti uvedených výrobkov a služieb“. Toto konštatovanie vyplýva aj z odôvodnenia 34 toho istého nariadenia.

76

Okrem toho odôvodnenie 40 nariadenia o taxonómii stanovuje, že „pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby tieto kritériá vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov, aby sa pri ich vypracúvaní zohľadňovali aspekty životného cyklu vrátane existujúcich posúdení životného cyklu a aby sa pravidelne aktualizovali“. Navyše odôvodnenie 47 toho istého nariadenia uvádza, že „ak je to uskutočniteľné a potrebné, v rámci technických kritérií preskúmania sa môže vyžadovať posúdenie životného cyklu“.

77

V prejednávanej veci Komisia v bode 2.1 písm. a) i) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu odkázala na posúdenie vplyvu pripojené k návrhu delegovaného nariadenia, dospela k záveru, že povinnosť zohľadniť životný cyklus je povinnosťou použiť určitý prostriedok, a usúdila, že túto povinnosť splnila zohľadnením posúdenia životného cyklu emisií skleníkových plynov vo všeobecnosti a osobitne emisií z výrobných činností vrátane výroby základných organických chemikálií.

78

81

Pokiaľ ide o výrobu tak základných organických chemikálií, ako aj o výrobu plastov v primárnej forme, emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú počas celého životného cyklu, sa majú vypočítať v súlade s príslušnými odporúčaniami Komisie alebo normami Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) a má ich overovať nezávislá tretia strana.

82

Komisia navyše usúdila, že bude aktualizovať technické kritériá preskúmania na základe technologického a vedeckého pokroku s cieľom začleniť nové prvky súvisiace so životným cyklom činností. V súlade s článkom 19 ods. 5 nariadenia o taxonómii sa táto aktualizácia má uskutočniť každé tri roky, pokiaľ ide o prechodné činnosti, ako je výroba základných organických chemikálií a plastov v primárnej forme.

83

V prvom rade je pravda, že z bodov 78 až 83 vyššie vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí tvrdila, že všeobecné začlenenie hľadísk týkajúcich sa životného cyklu do technických kritérií preskúmania sa ukázalo ako zložité pre absenciu použiteľných a porovnateľných údajov. Z tohto rozhodnutia však tiež vyplýva, že pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania týkajúce sa výroby základných organických chemikálií, Komisia zohľadnila priame emisie skleníkových plynov vo výrobnom proces a najmä referenčné body systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v súlade so smernicou 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32 ; Mim. vyd. 15/007, s. 631). Okrem toho, pokiaľ ide o výrobu plastov v primárnej forme, technické kritériá preskúmania boli založené na odborných stanoviskách, ako aj na analýze životného cyklu a dokumentárnej analýze najvýkonnejších priemyselných odvetví v týchto sektoroch.

85

V druhom rade treba uviesť, ako tvrdila Komisia, že článok 19 ods. 1 písm. g) v spojení s odôvodneniami 34, 40 a 47 nariadenia o taxonómii (pozri body 75 a 76 vyššie), ani nevyžaduje stanovenie technických kritérií preskúmania týkajúcich sa osobitne životného cyklu, ani neukladá Komisii povinnosť vykonať vo všetkých prípadoch analýzu životného cyklu. Vyžaduje sa, aby Komisia pri prijímaní technických kritérií preskúmania zohľadnila životný cyklus, najmä už existujúce analýzy uvedeného cyklu.

O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s bioenergiou

89

Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti, z ktorých prvá je založená na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa podstatného prínosu k zmierneniu zmeny klímy, a druhá, uvádzaná subsidiárne, je založená na nesprávnom uplatnení zásady výrazne nenarúšať plnenie cieľa prechodu na obehové hospodárstvo v súvislosti so zásadou kaskádového využívania lesnej biomasy.

O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa podstatného prínosu k zmierneniu zmeny klímy

90

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že v bode 3.1 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia usúdením, že spaľovanie lesnej biomasy podstatne prispieva k zmierneniu zmeny klímy a výrazne nenarúša plnenie environmentálnych cieľov.

94

Na jednej strane žalobkyňa síce spochybňuje, že by Komisia mohla na účely stanovenia technických kritérií preskúmania vyvážiť rôzne požiadavky uvedené v článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii, neuvádza však žiadne konkrétne tvrdenie umožňujúce preukázať, že Komisia toto vyváženie vykonala nesprávne. Navyše, ako vyplýva z bodov 55 až 57 vyššie, Komisii prináleží, aby pri stanovení technických kritérií preskúmania zohľadnila všetky požiadavky stanovené v tomto ustanovení, a prípadne našla primeranú rovnováhu alebo praktický súlad medzi týmito požiadavkami vzhľadom na rôznorodosť ich cieľov a povahy a na skutočnosť, že sa nutne nemusia zhodovať.

95

Na druhej strane treba poukázať na to, ako bolo konštatované v bodoch 63 a 69 vyššie, že technické kritériá preskúmania nemôže Komisia stanoviť bez zohľadnenia platnej právnej úpravy Únie a najmä smernice RED II a nariadenia o LULUCF.

96

V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako vyplýva z bodu 67 vyššie, že nariadenie o taxonómii výslovne odkazuje na smernicu RED II a nepriamo na nariadenie o LULUCF. Článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii tak stanovuje, že hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak významne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére, okrem iného prostredníctvom výroby, prenosu, uchovávania, distribúcie alebo využívania energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s uvedenou smernicou. Okrem toho z odôvodnenia 32 toho istého nariadenia vyplýva, že výraz „udržateľné obhospodarovanie lesov“ treba chápať tak, že zohľadňuje okrem iného túto smernicu a nariadenie o LULUCF.

100

Z uvedeného vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať, že pri stanovení technických kritérií preskúmania zohľadnila smernicu RED II a nariadenie o LULUCF. Neurčité tvrdenie žalobkyne, že technická expertná skupina pre udržateľné financovanie konštatovala, že táto právna úprava úplne nespĺňa požiadavky nariadenia o taxonómii, nemôže tento záver spochybniť, a to tým skôr, že je preukázané, že predmetné technické kritériá preskúmania stanovujú iné požiadavky, než sú tie, ktoré sú v súčasnosti stanovené v uvedenej právnej úprave.

101

V druhom rade žalobkyňa vytýka Komisii, že všetky suroviny lesného pôvodu posudzovala jednotne bez toho, aby sa riadila odporúčaniami technickej expertnej skupiny pre udržateľné financovanie, ktorá uprednostňovala obmedzenie zoznamu udržateľnej biomasy, bioplynu a biopalív na suroviny vymenované v časti A prílohy IX k smernici RED II.

102

V tejto súvislosti Komisia v bode 3.1.1 písm. b) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu uviedla, že je pravda, že sa neriadila uvedenými odporúčaniami technickej expertnej skupiny pre udržateľné financovanie. Na jednej strane však tieto odporúčania nezohľadňovali skutočnosť, že suroviny uvedené v časti A prílohy IX k smernici RED II síce mali vysoký dekarbonizačný potenciál, neboli však ešte z obchodného hľadiska konkurencieschopné. Na druhej strane uprednostňovali systém certifikácie, ktorý by viedol k zvýšeniu administratívnej záťaže a nákladov pre vlastníkov lesov, čo by bolo v rozpore s cieľom vyjadreným v odôvodnení 47 nariadenia o taxonómii, podľa ktorého by Komisia mala stanoviť technické kritériá preskúmania, ktoré zabezpečia dostatočnú právnu istotu a ktoré budú ľahko uplatniteľné a overiteľné v medziach primeraných nákladov na dodržiavanie predpisov, čím sa vyhne zbytočnej administratívnej záťaži.

106

Treba konštatovať, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú z právneho hľadiska dostatočne preukázané. Po prvé z bodu 3.1.1 písm. b) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu vyplýva, že Komisia na tvrdenia uvedené žalobkyňou v žiadosti o vnútorné preskúmanie, vrátane tvrdení týkajúcich sa vedeckých dôkazov, odpovedala. Tieto odpovede sú navyše zhrnuté v žalobe. Nie je teda nijako preukázané, že Komisia v uvedenom rozhodnutí nezohľadnila vedecké dôkazy uvedené žalobkyňou.

107

Po druhé z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že vedecké dôkazy uvedené žalobkyňou neboli jedinými existujúcimi dôkazmi. V bode 3.1.1 písm. b) prílohy II k uvedenému rozhodnutiu totiž Komisia uvádza viacero ďalších skutočností, ktoré zohľadnila, a to odporúčania technickej expertnej skupiny pre udržateľné financovanie, posúdenie vplyvu pripojené k návrhu delegovaného nariadenia, posúdenie vplyvu pripojené k smernici RED II, usmernenia Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a vedecké štúdie vypracované v rámci jeho Spoločného výskumného centra (JRC).

108

Po tretie a v každom prípade treba poukázať na to, že žalobkyňa sa v žalobe obmedzuje na zopakovanie tvrdení, ktoré uviedla v štádiu žiadosti o vnútorné preskúmanie, a odpovedí Komisie na uvedené tvrdenia, pričom neuvádza akúkoľvek konkrétnu skutočnosť, ktorá by umožnila spochybniť hodnovernosť týchto odpovedí. Samotná okolnosť, že Komisia v rámci hodnotenia týchto dôkazov vedeckej a komplexnej povahy uprednostnila niektoré dôkazy na úkor dôkazov predložených žalobkyňou, neumožňuje dospieť k záveru, že Komisia tieto dôkazy vylúčila nesprávne, ani spochybniť takéto hodnotenie, pri ktorom Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ako bolo pripomenuté v bode 31 vyššie.

O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom uplatnení zásady výrazne nenarúšať plnenie cieľa plnenia cieľa prechodu na obehové hospodárstvo v súvislosti so zásadou kaskádového využívania lesnej biomasy

112

Žalobkyňa tvrdí, že bod 3.1.2 písm. b) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu obsahuje zjavne nesprávne posúdenie. Podľa nej Komisia nesprávne usúdila, že neexistuje dostatok vedeckých dôkazov na stanovenie technických kritérií preskúmania týkajúcich sa zásady výrazne nenarúšať plnenie cieľa prechodu na obehové hospodárstvo v súvislosti s využívaním lesnej biomasy pri činnostiach súvisiacich s bioenergiou. Vedecké dôkazy sú však podľa nej do veľkej miery dostatočné a technická expertná skupina pre udržateľné financovanie odporučila stanoviť takéto kritériá s cieľom zohľadniť zásadu kaskádového využívania biomasy, pričom táto zásada bola uznaná aj v návrhu smernice, ktorou sa mení smernica RED II. Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že ak by sa ukázalo, že vedecké dôkazy boli nedostatočné, zásada predbežnej opatrnosti vyžaduje, aby spaľovanie lesnej biomasy nebolo zahrnuté do taxonómie. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne vychádzala z perspektívy budúcej právnej úpravy, aby odôvodnila skutočnosť, že v danom čase nekonala v súlade s požiadavkami nariadenia o taxonómii.

113

Komisia tvrdenia žalobkyne popiera.

114

117

Po štvrté Komisia uviedla, že v návrhu smernice, ktorou sa mení smernica RED II, sa okrem iného predpokladalo, že členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa energia z biomasy vyrábala spôsobom, ktorý zohľadňuje hierarchiu odpadového hospodárstva a zásadu kaskádového využívania. Okrem toho tento návrh smernice ukladal Komisii povinnosť prijať delegovaný akt o podrobných pravidlách uplatňovania zásady kaskádového využívania biomasy.

118

Tento postupný prístup, ktorý Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, vyplýva aj z odôvodnenia 31 delegovaného nariadenia, podľa ktorého „by sa mali doplniť, preskúmať a v prípade potreby zrevidovať technické kritériá preskúmania pre činnosti v oblasti bioenergie, aby sa zohľadnili najnovšie dôkazy…, ako aj príslušné právne predpisy Únie vrátane smernice [RED II] a jej budúcich revízií“.

119

Ďalej treba poukázať na to, že technická expertná skupina pre udržateľné financovanie odporučila Komisii, aby v súvislosti s prechodom na obehové hospodárstvo zaradila kritériá týkajúce sa činností súvisiacich s bioenergiou.

123

Okrem toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne založené na zásade predbežnej opatrnosti. Samotné odvolanie sa na uvedenú zásadu totiž nemôže stačiť na spochybnenie hodnovernosti posúdení Komisie spomenutých v bodoch 114 až 117 vyššie, ktoré ju viedli k tomu, aby do delegovaného nariadenia zahrnula využívanie lesnej biomasy v činnostiach súvisiacich s bioenergiou, keďže usúdila, že mohla uplatniť postupný prístup a postupovať na základe získaných skúseností.

124

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa skutočnosti, že Komisia vychádzala z perspektívy budúcej právnej úpravy, aby odôvodnila skutočnosť, že v danom čase nekonala v súlade s požiadavkami nariadenia o taxonómii, toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom chápaní napadnutého rozhodnutia. Z bodu 3.1.2 písm. b) prílohy II k tomuto rozhodnutiu, v časti spomenutej v bode 114 vyššie, totiž vyplýva, že Komisia sa odvolala na článok 19 ods. 5 nariadenia o taxonómii s cieľom tvrdiť, že môže použiť postupný prístup a postupovať na základe získaných skúseností, pretože je povinná pravidelne preskúmavať technické kritériá preskúmania, a v prípade potreby zmeniť delegované akty prijaté na základe vedeckého a technologického pokroku v súlade s uvedeným článkom 19 ods. 5.

125

Komisia sa navyše odvolávala na návrh smernice, ktorou sa mení smernica RED II, s cieľom zdôrazniť budúce záväzky, ktoré už v tejto súvislosti prijala vzhľadom na okolnosti zohľadnené v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa zložitosti vzťahu medzi zásadou kaskádového využívania a biomasou a absencie dostatočných vedeckých dôkazov na vymedzenie vhodných kritérií na zabezpečenie správneho uplatňovania zásady kaskádového využívania.

129

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu, a v dôsledku toho aj uvedený žalobný dôvod.

O treťom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o výrobu základných organických chemikálií

130

Tento žalobný dôvod sa delí na štyri časti založené na zjavne nesprávnych posúdeniach:

–

štvrtú, týkajúcu sa kritérií uplatňovania zásady výrazne nenarúšať plnenie cieľa prevencie a kontroly znečisťovania.

131

Najprv treba uviesť, že z napadnutého rozhodnutia v spojení s bodom 3.14 prílohy I k delegovanému nariadeniu vyplýva, že činnosť výroby základných organických chemikálií, na ktorú sa vzťahuje toto delegované nariadenie, zahŕňa sedem druhov chemikálií, a to chemické látky vysokej hodnoty, aromatické uhľovodíky, vinylchlorid, styrén, etylénoxid, monoetylénglykol a kyselinu adipovú.

132

Ďalej z bodu 3.14 prílohy I k delegovanému nariadeniu vyplýva, že hospodárska činnosť, na ktorú sa vzťahuje tento bod, predstavuje prechodnú činnosť, ako je uvedená v článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii, keďže spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v uvedenom bode, a to kritériá týkajúce sa jednak podstatného príspevku k zmierneniu zmeny klímy a jednak zásady spočívajúcej v tom, že nesmie spôsobiť výrazné narúšania, vrátane kritérií stanovených v dodatkoch A až D k tejto prílohe I.

133

Žalobkyňa tvrdí, že v bode 3.2.1 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 19 ods. 1 písm. g) nariadenia o taxonómii usúdením, že výroba základných organických chemikálií môže byť klasifikovaná ako prechodná činnosť v zmysle článku 10 ods. 2 uvedeného nariadenia. Na jednej strane Komisia nezohľadnila vplyv životného cyklu výrobkov a na druhej strane nepodložila klasifikáciu tejto činnosti ako prechodnej činnosti presvedčivými vedeckými dôkazmi. Vedecké dôkazy uvedené v žiadosti o vnútorné preskúmanie poukazujú na absenciu akéhokoľvek primeraného základu na vyvodenie záveru, že technické kritériá preskúmania uplatniteľné na výrobu základných organických chemikálií podstatne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy a nespôsobujú výrazné narušenia. Okrem toho Komisia nemôže oslabiť povinnosť zabezpečiť, aby technické kritériá preskúmania zohľadňovali celý životný cyklus výrobku, tak, že bude vychádzať zo zásady predbežnej opatrnosti. V prejednávanej veci zásada predbežnej opatrnosti vyžaduje nezahrnúť túto činnosť do taxonómie.

135

Komisia tvrdenia žalobkyne popiera.

136

Na úvod treba konštatovať, ako bolo uvedené v bodoch 16 a 18 vyššie, že článok 10 ods. 1 nariadenia o taxonómii stanovuje podmienky, za ktorých sa hospodárska činnosť považuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy. Článok 10 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje tieto podmienky vo vzťahu k hospodárskym činnostiam, pre ktoré neexistuje žiadna technologicky a hospodársky uskutočniteľná nízkouhlíková alternatíva, teda k tzv. „prechodným“ činnostiam podľa článku 19 ods. 1 písm. h) ii) tohto nariadenia.

140

Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že Komisia nezohľadnila vplyv životného cyklu výrobkov. Toto tvrdenie je podobné tvrdeniu uvedenému na podporu štvrtej časti prvého žalobného dôvodu, a preto musí byť zamietnuté z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 77 až 86 vyššie.

141

Ako bolo totiž konštatované v bode 84 vyššie, Komisia v napadnutom rozhodnutí tvrdila, že všeobecné začlenenie hľadísk týkajúcich sa životného cyklu do technických kritérií preskúmania sa ukázalo ako zložité pre absenciu použiteľných a porovnateľných údajov. Z uvedeného rozhodnutia však tiež vyplýva, že pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania týkajúce sa výroby základných organických chemikálií, Komisia zohľadnila priame emisie skleníkových plynov vyplývajúce z výrobného procesu a najmä referenčné body systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.

142

Navyše, ako bolo uvedené v bode 85 vyššie, článok 19 ods. 1 písm. g) v spojení s odôvodneniami 34, 40 a 47 nariadenia o taxonómii ani nevyžaduje stanovenie technických kritérií preskúmania týkajúcich sa konkrétne životného cyklu ani neukladá Komisii povinnosť vo všetkých prípadoch vykonať analýzu životného cyklu. Vyžaduje sa to, aby Komisia pri prijímaní technických kritérií preskúmania zohľadnila životný cyklus, pričom zohľadní najmä existujúce analýzy životného cyklu.

146

Žalobkyňa napokon tvrdí, že zásada predbežnej opatrnosti vyžaduje, aby sa činnosť výroby základných organických chemikálií nezahrnula do taxonómie. Nevysvetľuje však, v čom klasifikácia výroby základných organických chemikálií ako prechodnej činnosti naráža na túto zásadu.

147

Okrem toho treba rovnako ako Komisia uviesť, že žalobkyňa nepredložila žiadne tvrdenie, ktoré by preukazovalo, že Komisia prekročila hranice svojej voľnej úvahy rozhodnutím klasifikovať výrobu základných organických chemikálií ako prechodnú činnosť v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii.

148

V dôsledku uvedeného je potrebné prvú časť tretieho žalobného dôvodu zamietnuť.

Na úvod je hneď potrebné konštatovať, že v rámci tejto časti sa žalobkyňa obmedzuje na odkaz na tvrdenia, ktoré uviedla v rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu. Tieto tvrdenia teda treba zamietnuť z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 143, 145 a 146 vyššie.

152

Okolnosť, že táto časť je zrejme založená na porušení článku 17 ods. 1 písm. d) nariadenia o taxonómii, zatiaľ čo prvá časť tretieho žalobného dôvodu je založená na porušení článku 19 ods. 1 písm. g) tohto nariadenia, na tomto závere nič nemení. Žalobkyňa totiž neuvádza žiadne podrobné tvrdenie, ktoré by umožnilo preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vo svojej analýze zásady výrazne nenarúšať plnenie cieľa prechodu na obehové hospodárstvo, pokiaľ ide o činnosť výroby základných organických chemikálií.

153

V dôsledku uvedeného treba druhú časť tretieho žalobného dôvodu zamietnuť.

O tretej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o kritériá na uplatnenie zásady výrazne nenarúšať plnenie cieľa udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov

157

Článok 9 písm. c) nariadenia o taxonómii stanovuje ako environmentálny cieľ „udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov“ (pozri bod 14 vyššie).

158

Článok 17 ods. 1 písm. c) i) a ii) nariadenia o taxonómii stanovuje, že na účely článku 3 písm. b) tohto nariadenia, berúc do úvahy životný cyklus výrobkov a služieb poskytovaných hospodárskou činnosťou vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, sa hospodárska činnosť považuje za výrazne narúšajúcu udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov, ak daná činnosť poškodzuje dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál vodných útvarov vrátane povrchových a podzemných vôd alebo dobrý environmentálny stav morských vôd (pozri body 13 a 22 a vyššie).

159

Okrem toho podľa článku 1 prvého odseku rámcovej smernice o vode je jej účelom ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd.

V prejednávanej veci z bodu 3.2.2 písm. b) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu vyplýva, že pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania, Komisia usúdila, že nariadenie o taxonómii pôsobí na úrovni hospodárskych činností a že pokiaľ ide o činnosť výroby základných organických chemikálií, dodatok B k prílohe I k delegovanému nariadeniu stanovuje dostatočné kritériá na splnenie zásady výrazne nenarúšať udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov. Tieto kritériá sa týkali plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa článku 13 a prílohy VII k rámcovej smernici o vode. Tieto plány vodohospodárskeho manažmentu sa vzťahovali aj na pobrežné a brakické vody, čiže na vody vzdialené do jednej námornej míle vo vzťahu k väčšine prvkov kvality definujúcich dobrý stav vody a na vody vzdialené do dvanástich námorných míľ vo vzťahu k chemickému stavu. Okrem toho prílohy II a VIII k uvedenej rámcovej smernici vyžadovali, aby členské štáty zahrnuli plasty a mikroplasty do kategórie „nerozpustených látok“ patriacich medzi znečisťujúce látky vo vode. Podľa Komisie boli dosahy predmetnej činnosti na výstupe zložité a spojené s mnohými hospodárskymi činnosťami vzhľadom na veľmi rôznorodé využívanie základných organických chemikálií. Pokiaľ ide o potenciálny vplyv znečistenia mikroplastmi a nanoplastmi na výstupe, ten by bol lepšie pokrytý špecifickejšími činnosťami na výstupe vrátane činností súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu a nakladaním s ním, ktoré by sa mohli postupne zohľadniť v taxonómii.

162

Pokiaľ ide o rámcovú smernicu o morskej stratégii, Komisia v bode 3.2.2 písm. b) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu usúdila, že táto rámcová smernica nestanovuje maximálnu koncentráciu určitých znečisťujúcich látok vrátane základných organických chemikálií. Členské štáty boli zodpovedné za stanovenie maximálnych koncentrácií v rámci regionálnej alebo subregionálnej spolupráce, ako vyplývalo z článku 9 a kvalitatívnych deskriptorov uvedených v bodoch 8 a 9 prílohy I k tejto rámcovej smernici slúžiacich na definovanie dobrého environmentálneho stavu.

166

Z ustanovení nariadenia o taxonómii však nevyplýva, že technické kritériá preskúmania stanovené z hľadiska zásady výrazne nenarúšať plnenie environmentálnych cieľov a najmä zásady udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov musia zohľadňovať hospodárske činnosti nadväzujúce na činnosť, na ktorú sa vzťahujú uvedené kritériá.

167

Cieľom nariadenia o taxonómii je totiž zaviesť jednotný systém klasifikácie hospodárskych činností považovaných za environmentálne udržateľné (pozri bod 12 vyššie). Táto klasifikácia alebo taxonómia sa teda týka daných hospodárskych činností.

168

Okrem toho v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. g) nariadenia o taxonómii technické kritériá preskúmania zohľadňujú životný cyklus vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, pričom berú do úvahy environmentálny vplyv samotnej hospodárskej činnosti a environmentálny vplyv výrobkov a služieb, ktoré poskytuje daná hospodárska činnosť, najmä z hľadiska výroby, používania a konca životnosti uvedených výrobkov a služieb.

172

Z toho vyplýva, že treba zamietnuť aj tvrdenie žalobkyne založené na tom, že technické kritériá preskúmania stanovené Komisiou nezohľadnili rámcovú smernicu o morskej stratégii. Žalobkyňa sa totiž odvolávala na túto rámcovú smernicu na podporu svojej argumentácie, ktorá nebola založená na environmentálnom vplyve činnosti, o ktorú ide v rámci tohto žalobného dôvodu, ale na environmentálnom vplyve následnej činnosti výroby plastov, mikroplastov a nanoplastov, poskytovaných touto činnosťou.

173

V dôsledku uvedeného je potrebné tretiu časť tretieho žalobného dôvodu zamietnuť.

O štvrtej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o kritériá na uplatnenie zásady výrazne nenarúšať plnenie cieľa prevencie a kontroly znečisťovania

174

Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne vychádzala z ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 ( Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1 , ďalej len „nariadenie CLP“), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 , ďalej len „nariadenie REACH“). Tieto ustanovenia totiž podľa žalobkyne nie sú relevantné, pretože definujú podmienky zákonného používania týchto látok, ale nestanovujú kritériá umožňujúce klasifikovať určitú činnosť ako environmentálne udržateľnú.

176

Komisia tvrdenia žalobkyne popiera.

177

Na úvod treba konštatovať, že zo znenia článku 9 písm. e) v spojení s článkom 10 ods. 3 písm. b) a článkom 17 ods. 1 písm. e) nariadenia o taxonómii vyplýva, že delegovaný akt prijatý Komisiou musí stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či predmetná hospodárska činnosť výrazne narúša plnenie cieľa prevencie a kontroly znečisťovania.

178

Komisia navyše uviedla, že základné organické chemikálie zahŕňajú nebezpečné látky, čiže látky, ktoré sú predmetom harmonizovanej klasifikácie a označovania podľa nariadenia CLP, látky, ktoré by mohli byť identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy podľa nariadenia REACH, a látky, na ktorých použitie sa môžu vzťahovať obmedzenia výroby, uvádzania na trh a používania stanovené v prílohe XVII k tomuto druhému nariadeniu (ďalej spoločne len „nebezpečné látky“). Spresnila však, že výroba základných organických chemikálií uvedená v bode 3.14 prílohy I k delegovanému nariadeniu musí spĺňať podmienky dodatku C k tejto prílohe, z ktorých vyplýva, že uvedená výroba nemôže viesť k výrobe, uvádzaniu na trh alebo používaniu nebezpečných látok, akými sú vyššie uvedené látky, s výnimkou látok, ktorých použitie je preukázateľne veľmi dôležité pre spoločnosť. Koncept „nevyhnutného použitia“ pre spoločnosť vychádzal z oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti zo 14. októbra 2020 [COM(2020) 667 final] (ďalej len „oznámenie Komisie o stratégii udržateľnosti chemikálií“).

180

Z napadnutého rozhodnutia v spojení s delegovaným nariadením tak vyplýva, že činnosť výroby základných organických chemikálií sa na účely nariadenia o taxonómii klasifikuje ako prechodná činnosť len vtedy, ak sa vykonáva s použitím procesu s nižšou uhlíkovou náročnosťou, čiže ak sú emisie skleníkových plynov z jej výrobného procesu nižšie než prahové hodnoty stanovené v bode 3.14 prílohy I k uvedenému nariadeniu.

184

Oznámenie Komisie o stratégii udržateľnosti chemikálií odkazuje na Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, ktorých zmluvnou stranou sa Únia stala rozhodnutím Rady 88/540/EHS zo 14. októbra 1988 týkajúcim sa uzatvorenia Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu ( Ú. v. ES L 297, 1988, s. 8 ; Mim. vyd. 11/016, s. 206). Povinnosti vyplývajúce z uvedeného dohovoru a uvedeného protokolu sa v súčasnosti vykonávajú v právnom poriadku Únie nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu [ Ú. v. EÚ L 286, 2009, s. 1 , naposledy zmeneným nariadením Komisie (EÚ) 2017/605 z 29. marca 2017, ktorým sa mení príloha VI k nariadeniu č. 1005/2009 ( Ú. v. EÚ L 84, 2017, s. 3 )]. Nariadenie č. 1005/2009 obsahuje viacero ustanovení týkajúcich sa okrem iného „základných laboratórnych a analytických použití“„kontrolovaných látok“ uvedených v jeho prílohe I.

185

Za týchto okolností nie je preukázané, že Komisia nemala k dispozícii informácie o nebezpečných látkach, ktorých používanie je pre spoločnosť veľmi dôležité.

186

Na druhej strane žalobkyňa nesprávne tvrdí, že nariadenia REACH a CLP, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie, nie sú v tejto súvislosti relevantné.

190

Žalobkyňa pritom nijako nevysvetľuje, prečo právny rámec, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí a pripomenutý v bodoch 184 a 187 až 189 vyššie, ako ani povinnosti, ktoré z neho vyplývajú, nepostačujú na predloženie dôkazov o následnom použití nebezpečných látok.

191

Okrem toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého narúšanie spôsobené používaním nebezpečných látok nemožno kompenzovať skutočnosťou, že tieto látky by mohli byť vyrobené postupom s nižšími emisiami uhlíka. Toto tvrdenie, ktoré je navyše vágne, nemôže preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

192

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je preukázané, že Komisia sa v bode 3.2.2 písm. d) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa kritérií na uplatnenie zásady výrazne nenarúšať plnenie cieľa prevencie a kontroly znečisťovania, pokiaľ ide o činnosť výroby základných organických chemikálií.

prvú, týkajúcu sa absencie kvantitatívnej prahovej hodnoty,

–

druhú, týkajúcu sa cieľa prechodu na obehové hospodárstvo; a

–

tretiu, týkajúcu sa cieľa udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov.

195

198

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa v bode 3.3 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keďže technické kritériá preskúmania týkajúce sa výroby plastov v primárnej forme neobsahujú žiadnu kvantitatívnu prahovú hodnotu, pokiaľ ide o podiel obnoviteľných surovín potrebný na to, aby táto výroba mohla byť klasifikovaná ako činnosť významne prispievajúca k zmierneniu zmeny klímy. To vedie k riziku tzv. „greenwashingu“, pretože výrobok by sa mohol kvalifikovať ako bioplast, hoci by obsahoval len veľmi malú časť plastov na biologickej báze. Žalobkyňa napríklad uvádza, že bolo možné spresniť percentuálny podiel obnoviteľných plastov potrebných na klasifikáciu činnosti ako udržateľnej činnosti. Okrem toho Komisia v uvedenom rozhodnutí údajne pripustila, že technické kritériá preskúmania nie sú založené na štúdiách alebo odborných posudkoch, pričom sa obmedzila na uvedenie možnosti budúcej revízie týchto kritérií. Ani neskoršie zmeny právneho rámca uvedené v tomto rozhodnutí, ani oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. novembra 2022 [COM(2022) 682 final] (ďalej len „oznámenie Komisie o plastoch“) pritom nemôžu odstrániť tieto nedostatky pri stanovovaní technických kritérií preskúmania.

199

Komisia tvrdenia žalobkyne popiera.

200

V prvom rade žalobkyňa vytýka Komisii, že nestanovila kvantitatívne prahové hodnoty, pokiaľ ide o množstvo obnoviteľných surovín použitých pri výrobe plastov v primárnej forme. Tým sa údajne vytvára riziko tzv. „greenwashingu“ umožňujúce kvalifikovať plasty s veľmi malou časťou plastov na biologickej báze ako bioplasty.

204

Argumentácia žalobkyne nemôže spochybniť hodnovernosť rozhodnutí Komisie týkajúcich sa technických kritérií preskúmania stanovených vo vzťahu k činnosti výroby plastov v primárnej forme v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 32 vyššie.

205

Je pravda, že žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala stanoviť kvantitatívne kritérium stanovujúce minimálny podiel obnoviteľných surovín na výrobu plastov v primárnej forme. Zahrnutie kvantitatívnych kritérií alebo prahových hodnôt do technických kritérií preskúmania však nie je povinné vo všetkých situáciách.

206

Článok 19 ods. 1 písm. c) nariadenia o taxonómii totiž stanovuje, že tieto kritériá „pokiaľ možno sú kvantitatívne a obsahujú prahové hodnoty, v ostatnom prípade sú kvalitatívne“ (pozri bod 23 vyššie). Navyše článok 19 ods. 1 písm. k) uvedeného nariadenia stanovuje, že technické kritériá preskúmania „sa ľahko používajú a stanovujú sa tak, aby sa dalo ľahko overiť ich plnenie“.

210

Treba konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nepripúšťa, že technické kritériá preskúmania sa nezakladajú na vedeckých dôkazoch. Bod 3.3 prílohy II k uvedenému rozhodnutiu naopak odkazuje na bod 2.1 písm. a) i) tej istej prílohy, a teda na posúdenie vplyvu pripojené k návrhu delegovaného nariadenia (pozri bod 5 vyššie) a štúdie, ktoré sú v ňom uvedené. Okrem toho sa v tomto rozhodnutí, ako aj v odôvodneniach delegovaného nariadenia uvádza niekoľko odborných štúdií a stanovísk.

211

Žalobkyňa pritom neuvádza žiadne zjavne nesprávne posúdenie týkajúce sa štúdií alebo stanovísk uvedených v napadnutom rozhodnutí a ani neuvádza, že Komisia nevzala do úvahy akúkoľvek relevantnú štúdiu na účely stanovenia technických kritérií preskúmania týkajúcich sa činnosti výroby plastov v primárnej forme.

212

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobkyne založené na absencii vedeckých dôkazov nie je preukázané.

216

Keďže výroba plastov v primárnej forme sa klasifikuje ako prechodná činnosť (pozri body 26, 195 a 196 vyššie), nemožno Komisii vytýkať, že v napadnutom rozhodnutí pripomenula svoju povinnosť pravidelného preskúmavania technických kritérií preskúmania. Prechodná alebo dočasná povaha klasifikácie činnosti ako environmentálne udržateľnej je základom tejto povinnosti, keďže ide o činnosť, pre ktorú neexistuje žiadna technologicky a hospodársky uskutočniteľná nízkouhlíková alternatíva v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii.

217

V dôsledku uvedeného je potrebné prvú časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o cieľ prechodu na obehové hospodárstvo

218

221

V prejednávanej veci Komisia v bode 3.3.1 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu najprv usúdila, že vplyvy plastov na biologickej báze na výstupe sú veľmi zložité, rôznorodé a spojené s mnohými hospodárskymi činnosťami z dôvodu viacnásobného používania týchto plastov. Pri vypracovaní technických kritérií preskúmania uplatniteľných na výrobu plastov v primárnej forme Komisia v čo najväčšej možnej miere dbala na zohľadnenie environmentálnych vplyvov tak samotnej činnosti, ako aj výrobkov a služieb poskytovaných touto činnosťou počas celého ich životného cyklu v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. g) nariadenia o taxonómii.

222

Komisia ďalej usúdila, že všeobecná integrácia prvkov životného cyklu do technických kritérií preskúmania je zložitá v dôsledku nedostatku použiteľných a porovnateľných údajov a rozmanitosti použití plastov na biologickej báze. Podľa jej názoru boli tieto skutočnosti uvedené v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu delegovaného nariadenia. Keďže najnovšie vedecké dôkazy neboli dostatočne funkčné na to, aby sa mohli použiť, Komisia sa v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii rozhodla, že vo vzťahu k činnosti výroby plastov v primárnej forme nezahrnie kritérium týkajúce sa zásady výrazného nenarúšania plnenia cieľa prechodu na obehové hospodárstvo.

223

Komisia napokon uviedla, že bude skúmať relevantné dodatočné vedecké dôkazy a zohľadní ich pri preskúmaní delegovaného aktu v súlade s článkom 19 ods. 5 nariadenia o taxonómii. Uviedla, že už pracuje na politike v tejto oblasti, najmä na návrhu oznámenia o plastoch, ktoré poskytne usmernenie o tom, ako vyrábať, používať a spracovávať plasty na biologickej báze.

227

Argumentácia žalobkyne založená na existencii iných relevantných dôkazov alebo alternatívnych riešení navyše nie je spôsobilá preukázať zjavne nesprávne posúdenie Komisie v rámci jej úsudku, že všeobecné zahrnutie prvkov životného cyklu do kritérií bolo ťažké v dôsledku nedostatku použiteľných a porovnateľných údajov a rozmanitosti použití plastov na biologickej báze. Toto nesprávne posúdenie nemožno preukázať okrem iného okolnosťou, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, že určité technológie umožňujú identifikáciu a monitorovanie výrobkov, a to vzhľadom na všeobecnú povahu tohto tvrdenia.

228

Rovnako ani niektoré skutočnosti uvedené žalobkyňou, ktoré sú uvedené nižšie, nie sú v prejednávanej veci podrobne uvedené ani preukázané, a teda nepostačujú na spochybnenie posúdenia Komisie, podľa ktorého sa výroba plastov v primárnej forme mala klasifikovať ako prechodná činnosť, ktorá významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy.

229

V prvom rade údajná neexistencia recyklácie plastov na biologickej báze pochádzajúcich z polylaktidu nemôže mať vplyv na všetky plasty v primárnej forme, pričom žalobkyňa ju navyše uvádza len ako príklad.

O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o cieľ udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov

233

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa v bode 3.3.2 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia z dôvodov uvedených v rámci tretej časti tretieho žalobného dôvodu, pokiaľ ide o výrobu plastov v primárnej forme.

234

Komisia tvrdenia žalobkyne popiera.

235

238

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Francúzska republika, ktorá vstúpila do konania na podporu návrhov Komisie, tak znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Kănčeva

Öberg

Zilgalvis

Tichy‑Fisslberger

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. septembra 2025.

Podpisy

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o požiadavky uplatniteľné na technické kritériá preskúmania stanovené v článku 19 nariadenia o taxonómii

O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa pojmu „presvedčivé vedecké dôkazy“ uvedeného v článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, ako aj uplatnenia zásady predbežnej opatrnosti

O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa vyváženia požiadaviek uplatniteľných na technické kritériá preskúmania uvedené v článku 19 ods. 1 nariadenia o taxonómii

O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa nesprávnej domnienky, podľa ktorej platná právna úprava Únie spĺňa požiadavky týkajúce sa taxonómie

O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa povinnosti zohľadniť životný cyklus, pokiaľ ide o činnosti výroby základných organických chemikálií a výroby plastov v primárnej forme

O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s bioenergiou

O štvrtej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o kritériá na uplatnenie zásady výrazne nenarúšať plnenie cieľa prevencie a kontroly znečisťovania

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o výrobu plastov v primárnej forme

O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o neexistenciu kvantitatívnej prahovej hodnoty

O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o cieľ prechodu na obehové hospodárstvo

O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o cieľ udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov

O trovách