T-583/22

Bundesinitiative Vernunftkraft eV , so sídlom v Berlíne (Nemecko),

Vent de Colère! – Fédération nationale , so sídlom v Peyraud (Francúzsko),

Vent de Raison – Wind met Redelijkheid (VdR‑WmR) , so sídlom v Petit‑Rœulx (Belgicko),

v zastúpení: M. Le Berre, advokát,

žalobkyne,

proti

so zreteľom na list žalobkýň doručený do kancelárie Všeobecného súdu 6. decembra 2023,

so zreteľom na otázku Všeobecného súdu účastníčkam konania,

po pojednávaní z 28. novembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

4

Dňa 3. februára 2022 žalobkyne podali Komisii žiadosť o vnútorné preskúmanie delegovaného nariadenia podľa článku 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Únie ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1767 zo 6. októbra 2021 ( Ú. v. EÚ L 356, 2021, s. 1 ). V podstate tvrdili, že uvedené delegované nariadenie nepreukazuje, že hospodárska činnosť „výroby elektriny z veternej energie“ významne prispieva k environmentálnym cieľom sledovaným týmto delegovaným nariadením.

5

Dňa 7. júla 2022 Komisia oznámila žalobkyniam napadnuté rozhodnutie. V tomto rozhodnutí zamietla žiadosť o vnútorné preskúmanie ako nedôvodnú z dôvodu, že delegované nariadenie je v súlade s príslušným právom Európskej únie.

Návrhy účastníkov konania

6

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

V znení článku 1 ods. 1 nariadenia 2020/852 sa stanovujú kritériá na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, a to na účely stanovenia miery environmentálnej udržateľnosti investície. Podľa odôvodnenia 3 toto nariadenie predstavuje kľúčový krok k nasmerovaniu finančných tokov na udržateľné činnosti s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu Úniu.

11

Na tento účel nariadenie 2020/852 zavádza, ako vyplýva z jeho odôvodnení 6 a 12, jednotný systém klasifikácie udržateľných činností (nazývaný „taxonómia“) s cieľom harmonizovať na úrovni Únie kritériá na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, čo investorom a iným hospodárskym subjektom umožní spoločné pochopenie hospodárskych činností, ktoré sú environmentálne udržateľné.

12

Podľa článku 3 nariadenia 2020/852 „na účely stanovenia miery do akej je investícia environmentálne udržateľná sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, ak uvedená hospodárska činnosť:

a)

13

V článku 9 nariadenia 2020/852 je uvedených týchto šesť environmentálnych cieľov:

„a)

zmiernenie zmeny klímy;

b)

adaptácia na zmenu klímy;

f)

ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.“

14

Článok 4 nariadenia 2020/852 stanovuje, že členské štáty a Únia uplatňujú kritériá stanovené v článku 3 na určenie, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú na účely akéhokoľvek opatrenia, ktorým sa stanovujú požiadavky na účastníkov finančného trhu alebo emitentov v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa sprístupňujú ako environmentálne udržateľné.

15

V článku 10 ods. 1 nariadenia 2020/852 sa stanovuje, že „hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak významne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá bráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému v súlade s dlhodobým teplotným cieľom [Parížskej dohody o zmene klímy schválenej 12. decembra 2015] prostredníctvom prevencie alebo znižovania emisií skleníkových plynov alebo posilnením odstraňovania skleníkových plynov…:

„a)

doplnenia odsekov 1 a 2 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy; a

b)

doplnenia článku 17 aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania stanovujú podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.“

18

V článku 11 ods. 1 nariadenia 2020/852 sa stanovuje, že hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy, ak daná činnosť:

„a)

doplnenia odsekov 1 a 2 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy; a

b)

doplnenia článku 17, aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania ustanovili podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.“

20

Článok 17 ods. 1 nariadenia 2020/852 znie:

udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov, ak daná činnosť poškodzuje:

i)

dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál vodných útvarov vrátane povrchových a podzemných vôd; alebo

ii)

dobrý environmentálny stav morských vôd;

d)

dlhodobé zneškodňovanie odpadu môže spôsobiť výrazné a dlhodobé poškodenie životného prostredia;

e)

prevenciu a kontrolu znečisťovania, ak daná činnosť vedie k výraznému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti; alebo

f)

ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov, ak daná činnosť:

i)

identifikujú najrelevantnejšie potenciálne prínosy k plneniu daného environmentálneho cieľa, pričom sa dodržiava zásada technologickej neutrality a zohľadňujú sa krátkodobé i dlhodobé vplyvy danej hospodárskej činnosti;

…

c)

pokiaľ možno sú kvantitatívne a obsahujú prahové hodnoty, v ostatnom prípade sú kvalitatívne;

…

f)

…“

22

Delegované nariadenie bolo prijaté najmä na základe článku 10 ods. 3 a článku 11 ods. 3 nariadenia 2020/852 (pozri bod 2 vyššie).

23

V článku 1 delegovaného nariadenia sa stanovuje, že technické kritériá preskúmania na určenie toho, za akých podmienok sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, a toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, sú stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu. Podľa článku 2 uvedeného delegovaného nariadenia technické kritériá preskúmania na určenie toho, za akých podmienok sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy, a toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, sú stanovené v prílohe II k tomuto delegovanému nariadeniu.

24

27

Žiadosť o vnútorné preskúmanie správneho aktu teda smeruje k rozhodnutiu o údajnej protiprávnosti alebo nedostatku dôvodnosti dotknutého aktu. Žiadateľ môže následne v súlade s článkom 12 nariadenia č. 1367/2006 v spojení s článkom 10 tohto nariadenia podať na súd Únie žalobu z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmlúv alebo akejkoľvek právnej normy týkajúcej sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomocí proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o vnútorné preskúmanie ako nedôvodná (rozsudok z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P , EU:C:2019:719 , bod 38 ).

28

Takáto žaloba nemôže byť založená na nových dôvodoch alebo dôkazoch, ktoré sa nenachádzali v žiadosti o preskúmanie, inak by bola požiadavka týkajúca sa odôvodnenia takejto žiadosti, ktorá je uvedená v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, zbavená potrebného účinku a zmenil by sa predmet konania začatého na základe tejto žiadosti (rozsudok z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P , EU:C:2019:719 , bod 39 ). Inštitúcia alebo orgán Únie, ktorý je autorom správneho aktu, ktorého vnútorné preskúmanie sa požaduje, nie je povinný skúmať iné dôvody než tie, ktoré uviedol žiadateľ pri podaní žiadosti o vnútorné preskúmanie (rozsudok z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P , EU:C:2019:719 , bod 40 ).

29

30

V rámci žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o vnútorné preskúmanie zamieta ako nedôvodná, sú prípustné len žalobné dôvody poukazujúce na nesprávne právne posúdenie alebo nesprávne skutkové posúdenie, ktoré mali za následok protiprávnosť tohto rozhodnutia, a nie žalobné dôvody týkajúce sa správneho aktu, ktorého vnútorné preskúmanie sa požadovalo (rozsudok zo 6. októbra 2021, ClientEarth/Komisia, C‑458/19 P , EU:C:2021:802 , bod 49 ).

31

Rozsah súdneho preskúmania rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť o vnútorné preskúmanie, sa v zásade nelíši od rozsahu súdneho preskúmania správneho aktu, ktorý bol predmetom uvedenej žiadosti, ak by tento akt mal byť predmetom súdneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2016, TestBioTech a i./Komisia, T‑177/13 , neuverejnený, EU:T:2016:736 , body 76 a 81 ).

32

34

Na preukázanie toho, že sa inštitúcia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia komplexného skutkového stavu, ktoré by mohlo odôvodniť zrušenie aktu, ktorý prijala, musia byť dôkazy na podporu takéhoto tvrdenia dostatočné na to, aby sa posúdenie skutkového stavu zvolené v tomto akte stalo neprijateľným (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júna 2018, Lubrizol France/Rada, C‑223/17 P , neuverejnený, EU:C:2018:442 , bod 39 , a zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia, C‑148/19 P , EU:C:2020:354 , bod 74 ).

O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa vypracovania delegovaného nariadenia

35

Žalobkyne spochybňujú odpovede, ktoré Komisia poskytla v napadnutom rozhodnutí v reakcii na žiadosť o vnútorné preskúmanie a ktoré sa týkajú určitých aspektov vypracovania delegovaného nariadenia. V rámci troch samostatných častí tohto žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že tieto odpovede porušujú viaceré ustanovenia.

O prvej časti založenej na porušení článkov 6 až 8 Aarhuského dohovoru a článku 9 nariadenia č. 1367/2006

37

V replike žalobkyne tvrdia, že Komisia neuvádza, že poskytla informácie najmä v súvislosti s otázkou technických kritérií preskúmania na účely taxonómie a počas prípravy delegovaného nariadenia s cieľom získať k tomuto konkrétnemu bodu príspevky. Podľa nich Komisia neuvádza ani obsah týchto príspevkov a spôsob, akým boli v čo najväčšej možnej miere zohľadnené. Tvrdia, že uvedené delegované nariadenie skutočne spadá pod definíciu „plánov alebo programov“ v zmysle článku 9 nariadenia č. 1367/2006.

38

Komisia s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí.

39

V bode 48 žaloby žalobkyne uvádzajú, že „zákonnosť vypracovania delegovaného nariadenia je spochybnená v žiadosti [o vnútorné preskúmanie] (príloha A.1 žaloby, s. 13 a 14)“. V tejto súvislosti treba uviesť, že táto žiadosť obsahuje časť s názvom „Preskúmanie prípravy delegovaného nariadenia“, ktorá začína na strane 13 odsekom, ktorý znie takto: „[žalobkyne] žiadajú, aby sa ustanovenia [uvedeného] delegovaného nariadenia týkajúce sa [hospodárskej] činnosti výroby elektriny z veternej energie preskúmali s využitím krokov stanovených v príslušných ustanoveniach nariadenia 2020/852.“ Následne žalobkyne rozdelili svoje tvrdenia do štyroch skupín. Táto časť odkazuje na tretí súbor tvrdení uvedených v dvoch odsekoch, ktoré znejú takto:

42

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo vyžaduje judikatúra citovaná v bode 26 vyššie, žalobkyne v predmetných odsekoch v žiadosti o vnútorné preskúmanie neuviedli konkrétne a presné dôvody, ktoré by mohli spochybniť posúdenia, na ktorých je delegované nariadenie ako správny akt založené, ani neuviedli podstatné skutkové okolnosti alebo právne tvrdenia, ktoré by mohli vyvolať hodnoverné, a teda podstatné pochybnosti, pokiaľ ide o posúdenie, ktoré Komisia vykonala v tomto delegovanom nariadení, ktoré je aktom, ktorého sa týka žiadosť o vnútorné preskúmanie.

43

V súlade s judikatúrou citovanou v bode 28 vyššie však Komisia nebola povinná preskúmať iné dôvody než tie, ktoré uviedli žalobkyne pri podaní žiadosti o vnútorné preskúmanie. Predovšetkým nebola povinná z vlastnej iniciatívy preskúmať potenciálne dôvody v súvislosti s informovaním verejnosti a konzultáciami s ňou pri príprave a prijímaní delegovaného nariadenia, na ktoré sa žalobkyne neodvolávali.

44

Tejto časti teda nemožno vyhovieť.

47

Zo spisu vyplýva, že prvé dva body uvádzané žalobkyňami (pozri bod 45 vyššie) sa týkajú prvých dvoch súborov tvrdení uvedených v časti nazvanej „Preskúmanie prípravy delegovaného nariadenia“ v štyroch odsekoch, ktoré znejú takto:

„Po prvé toto preskúmanie príslušných technických kritérií preskúmania by malo zahŕňať poradenstvo platformy pre udržateľné financovanie stanovené v [článku 20 ods. 2] nariadenia 2020/852.

V súčasnosti z vlastnej správy [platformy pre udržateľné financovanie] jasne vyplýva, že ‚platforma bola poverená zamerať sa na [technické kritériá preskúmania] a vydať odporúčanie k zámeru Komisie v prípade druhého návrhu delegovaného aktu o udržateľných činnostiach pre environmentálne ciele 3 – 6‘…

Preskúmanie by preto malo zahŕňať osobitné poradenstvo [platformy pre udržateľné financovanie] týkajúce sa technických kritérií preskúmania významného prínosu výroby elektriny z veternej energie k plneniu prvých dvoch environmentálnych cieľov, a to k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na zmenu klímy.

Na druhej strane z predchádzajúceho bodu vyplýva, že delegované nariadenie nespĺňa požiadavku ‚pred prijatím zhromaždiť všetky potrebné odborné znalosti‘, ako je stanovená v [článku 23 ods. 4] nariadenia 2020/852.“

„V článku 20 ods. 2 písm. a) a v odôvodnení 38 nariadenia [2020/852] sa uvádza, že platforma poskytuje Komisii poradenstvo o technických kritériách preskúmania, zatiaľ čo v článku 10 ods. 4, článku 11 ods. 4 a v odôvodnení 54 [toho istého] nariadenia sa vyžaduje, aby Komisia pred prijatím delegovaných aktov obsahujúcich technické kritériá preskúmania týkajúce sa zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu konzultovala s platformou. V týchto ustanoveniach sa nešpecifikujú spôsoby ani harmonogram konzultácií s platformou a uvádza sa v nich len to, že tieto konzultácie sa musia uskutočniť pred prijatím delegovaných aktov.

…

Na základe článku 10 ods. 4, článku 11 ods. 4 a článku 20 nariadenia [2020/852] Komisia vyzvala 19. novembra 2020 platformu, aby poskytla svoje stanovisko k návrhu delegovaného aktu pred jeho prijatím. Komisia uverejnila 20. novembra 2020 návrh delegovaného aktu na účely verejnej konzultácie s lehotou do 18. decembra 2020. Dňa 18. decembra 2020 platforma predložila v rámci verejnej konzultácie svoje pripomienky k návrhu delegovaného aktu [dokument, ktorý je v súčasnosti k dispozícii na adrese,https://finance.ec.europa.eu/system/files/2020‑12/201218‑eu‑platform‑on‑sustainable‑finance‑opinion‑taxonomy‑delegated‑act_en.pdf‘]. Pri príprave delegovaného aktu a pred jeho prijatím sa preto uskutočnili náležité konzultácie s platformou. Komisia prijala konečný návrh až 4. júna 2021…“

51

Vzhľadom na tieto jasné vysvetlenia sa žalobkyne mýlia, pokiaľ tvrdia, že „[napadnuté] rozhodnutie nespochybňuje skutočnosť, že stanovisko platformy týkajúce sa konkrétne technických kritérií preskúmania budúceho delegovaného nariadenia bolo vydané 31. augusta 2021, t. j. po [prijatí] delegovaného nariadenia 4. júna 2021“.

Inými slovami, oba vyššie uvedené delegované akty mali byť… pripravené a prijaté predtým, ako sa začne uplatňovať prvý z nich (delegované nariadenie). Preskúmanie delegovaného nariadenia by sa preto malo uskutočniť so znalosťou druhého delegovaného aktu, ako bolo pôvodne stanovené v nariadení 2020/852.“

54

Ako správne poznamenávajú žalobkyne, Komisia sa týmto bodom v napadnutom rozhodnutí nezaoberala. Tvrdí však, že vzhľadom na to, že tento bod nebol podložený, bol neprípustný v súlade s judikatúrou citovanou v bode 26 vyššie, takže Komisia naň nemohla odpovedať.

55

V prvom rade treba uviesť, že v odseku 6 článkov 10 a 11 nariadenia 2020/852 sa skutočne stanovuje, že Komisia prijme delegované akty, ktorými sa stanovia technické kritériá preskúmania pre dva environmentálne ciele, ktorými sú zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu, „do 31. decembra 2020, aby sa moh[li] začať uplatňovať od 1. januára 2022“. V odseku 5 článkov 12 až 15 nariadenia 2020/852 sa naopak stanovuje, že Komisia prijme delegované akty, ktorými sa stanovia technické kritériá preskúmania pre ďalšie štyri environmentálne ciele uvedené v článku 9 nariadenia 2020/852 „do 31. decembra 2021, aby sa moh[li] začať uplatňovať od 1. januára 2023“.

56

Skutočnosť, že delegované nariadenie 2023/2486 bolo pre ďalšie štyri environmentálne ciele prijaté po delegovanom nariadení, pritom zodpovedá harmonogramom stanoveným jednak v odseku 6 článkov 10 a 11 nariadenia 2020/852 a jednak v odseku 5 článkov 12 až 15 tohto nariadenia. Aj keby boli tieto harmonogramy dodržané, delegované nariadenie by bolo prijaté „do 31. decembra 2020“, zatiaľ čo delegované nariadenie 2023/2486 sa malo pre ostatné štyri environmentálne ciele prijať až „do 31. decembra 2021“. Je teda zjavné, že postupnosť oboch delegovaných nariadení odporúčaná v uvedených ustanoveniach nariadenia 2020/852 bola v plnom rozsahu dodržaná, aj keď tieto delegované nariadenia boli prijaté oneskorene.

60

Za týchto okolností, aj keby sa pripustilo, že toto tvrdenie žalobkýň je prípustné, či už v štádiu žiadosti o vnútorné preskúmanie, alebo v štádiu tejto žaloby, v žiadnom prípade nemôže vyvolať hodnoverné, a teda podstatné pochybnosti, pokiaľ ide o posúdenia vykonané Komisiou v delegovanom nariadení.

61

Z toho vyplýva, že táto časť sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

O tretej časti založenej na porušení článku 10 ods. 4, článku 11 ods. 4 a článku 20 ods. 2 nariadenia 2020/852

65

Ako bolo pripomenuté v bodoch 50 a 52 vyššie, v napadnutom rozhodnutí sa jasne vysvetľuje, že Komisia vyzvala platformu pre udržateľné financovanie, aby poskytla svoje stanovisko k návrhu delegovaného aktu pred jeho prijatím, že Komisia uverejnila 20. novembra 2020 návrh delegovaného aktu na účely verejnej konzultácie s lehotou do 18. decembra 2020 a že platforma predložila 18. decembra 2020 svoje pripomienky k návrhu delegovaného aktu.

66

V žalobe žalobkyne odkazujú na iný dokument, údajne datovaný 31. augusta 2021, aby poukázali na dve skutočnosti. Na jednej strane z tohto dokumentu vyplýva, že platforma pre udržateľné financovanie sa domnievala, že je poverená zaoberať sa len druhým návrhom delegovaného aktu, ktorý sa týka štyroch ďalších environmentálnych cieľov. Na druhej strane uvedená platforma poskytla svoje stanovisko konkrétne k technickým kritériám preskúmania „budúceho delegovaného nariadenia“ až v rámci tohto dokumentu.

67

Ako však správne tvrdí Komisia, predmetný dokument, na ktorý odkazujú žalobkyne, je v prejednávanej veci irelevantný. Z internetovej stránky platformy pre udržateľné financovanie totiž vyplýva, že táto platforma uverejnila návrh stanoviska k technickým kritériám preskúmania, pokiaľ ide o ďalšie štyri environmentálne ciele na účely zhromaždenia pripomienok, 3. augusta 2021, pričom konečné stanovisko bolo uverejnené 30. marca 2022.

71

V prejednávanej veci z údajov dostupných na portáli Komisie pre lepšiu právnu reguláciu vyplýva, že návrh delegovaného nariadenia, ako aj jeho dve prílohy boli uverejnené 20. novembra 2020 na účely verejnej konzultácie s lehotou do 18. decembra 2020. Aj za predpokladu, že by Komisia neoznámila tieto prílohy 19. novembra 2020, keď vyzvala platformu pre udržateľné financovanie, aby k návrhu vyjadrila svoje stanovisko, táto platforma mala k uvedeným prílohám prístup najneskôr v deň nasledujúci po dni, keď bola vyzvaná, aby sa vyjadrila, a mohla ich vo svojom vyjadrení zohľadniť.

72

Vzhľadom na to, že žalobkyne nemohli vyvrátiť tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa s platformou pre udržateľné financovanie konzultovalo o návrhu delegovaného nariadenia a jeho prílohách, ktoré podrobne opisujú technické kritériá preskúmania, je teda okrem toho irelevantné, že uvedená platforma sa k uvedeným technickým kritériám preskúmania podrobne nevyjadrila a obmedzila sa na predloženie pripomienok všeobecnej povahy.

73

Hoci totiž odsek 4 článkov 10 a 11 nariadenia 2020/852 stanovuje, že „pred prijatím delegovaného aktu uvedeného v odseku 3 tohto článku Komisia konzultuje s platformou uvedenou v článku 20 ohľadne technických kritérií preskúmania uvedených v odseku 3 tohto článku“, tieto ustanovenia nemožno vykladať tak, že bránia prijatiu týchto delegovaných aktov, ak tak ako v prejednávanej veci uvedená platforma nezaujala výslovné stanovisko ku všetkým aspektom návrhov delegovaných aktov, ktoré jej boli predložené na vyjadrenie stanoviska.

Žalobkyne v podstate spochybňujú dva prístupy, ktoré podľa nich použila Komisia pri stanovení technických kritérií preskúmania pre výrobu elektriny z veternej energie. V podstate tvrdia, že Komisia tým, že v napadnutom rozhodnutí obhajovala tieto dva prístupy napriek tvrdeniam, ktoré uviedli v žiadosti o vnútorné preskúmanie, porušila rôzne ustanovenia práva Únie.

77

Všeobecný súd považuje za užitočné stručne zhrnúť tieto dve výhrady žalobkýň pred začatím svojej analýzy štyroch častí, ktoré žalobkyne predložili.

78

Na jednej strane žalobkyne kritizujú skutočnosť, že technické kritériá preskúmania pre výrobu elektriny z veternej energie nestanovujú, že emisie CO 2 na kilowatthodinu (kWh) elektriny vyrobenej z veternej energie sa skutočne merajú a dodržujú určitú prahovú hodnotu. Bod 4.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu sa totiž obmedzuje na to, že ako technické kritérium preskúmania pre významný prínos k zmierneniu zmeny klímy stanovuje, že „v rámci tejto činnosti sa vyrába elektrina z veternej energie“. Účastníci konania nespochybňujú, že to konkrétne znamená, že výkon tejto hospodárskej činnosti sa v uvedenom delegovanom nariadení označuje za stále významne prispievajúci k zmierneniu zmeny klímy, a to bez ohľadu na konkrétne okolnosti.

79

Pred preskúmaním štyroch častí tohto dôvodu treba rozhodnúť o prípustnosti tvrdení, ktoré žalobkyne uviedli v liste, ktorý doručili do kancelárie Všeobecného súdu 6. decembra 2023.

O prípustnosti tvrdení, ktoré žalobkyne uviedli v liste, ktorý doručili do kancelárie 6. decembra 2023

83

Dňa 6. decembra 2023 žalobkyne doručili do kancelárie list spolu s prílohou, a to s oznámením Komisie s názvom „Technické usmernenie týkajúce sa uplatňovania zásady ‚výrazne nenarušiť‘ nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti“ (Ú. v. EÚ C, C/2023/111). Podľa nich sú tento list a jeho príloha prípustné podľa článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu ako nový dôkazný prostriedok, keďže uvedené oznámenie bolo k dispozícii až po podaní žaloby a po skončení písomnej časti konania. V podstate sa domnievajú, že toto oznámenie potvrdzuje ich tvrdenia na podporu druhého žalobného dôvodu, podľa ktorých treba zohľadniť nestálu povahu výroby elektriny z veternej energie, ako aj tvrdenia, že Komisia nedodržala technologickú neutralitu.

84

Dňa 12. decembra 2023 kancelária okrem iného informovala účastníkov konania, že Komisia bola vyzvaná, aby na pojednávaní zaujala stanovisko k prípustnosti a dôvodnosti listu, ktorý žalobkyne doručili do kancelárie 6. decembra 2023, a jeho prílohy.

88

Ako bolo pripomenuté v bode 83 vyššie, žalobkyne v liste, ktorý doručili do kancelárie 6. decembra 2023, sa v podstate domnievajú, že oznámenie pripojené k uvedenému listu potvrdzuje ich tvrdenia na podporu druhého žalobného dôvodu, podľa ktorých treba zohľadniť nestálu povahu výroby elektriny z veternej energie, ako aj tvrdenia, že Komisia nedodržala technologickú neutralitu. V rozsahu, v akom žalobkyne zakladajú tvrdenia obsiahnuté v tomto liste na oznámení, ktoré je jeho prílohou, uvádzajú teda nové tvrdenia v zmysle článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku.

89

Ako bolo tiež pripomenuté v bode 83 vyššie, žalobkyne zastávajú názor, že list, ktorý doručili do kancelárie 6. decembra 2023, a jeho príloha sú prípustné, keďže oznámenie, ktoré tvorí túto prílohu a na ktorom sú založené nové tvrdenia uvedené v uvedenom liste, bolo dostupné až po podaní žaloby a po skončení písomnej časti konania v prejednávanej veci. V podstate teda tvrdia, že uverejnenie uvedeného oznámenia predstavuje právnu alebo skutkovú okolnosť, ktorá vyšla najavo v priebehu konania v zmysle článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku, a ktorá teda odôvodňuje predloženie nových tvrdení obsiahnutých v tomto liste.

90

Hoci je pravda, že predmetné oznámenie bolo uverejnené v úradnom vestníku až 11. októbra 2023, a teda až po skončení písomnej časti konania v prejednávanej veci, ktoré bolo žalobkyniam oznámené listom kancelárie zo 4. mája 2023, treba konštatovať, že dve konkrétne časti tohto oznámenia, na ktoré odkazujú žalobkyne, a to prvý a tretí odsek bodu 2.4 s názvom „Hlavné princípy posudzovania dodržiavania zásady [‚výrazne nenarušiť‘]“ boli v rovnakom znení obsiahnuté už v skoršom znení tohto oznámenia, ktoré bolo uverejnené v úradnom vestníku 18. februára 2021 ( Ú. v. EÚ C 58, 2021, s. 1 ), a teda pred podaním žaloby.

Žalobkyne sa domnievajú, že pokiaľ ide o výrobu elektriny z veternej energie, delegované nariadenie nestanovuje povinnosť vykonať skutočné kvantitatívne meranie emisií CO 2 na kWh elektriny vyrobenej z veternej energie, ani meranie vplyvu nestálosti výroby elektriny z veternej energie na emisie CO 2 na kWh vyrobenej elektriny, a to pri zohľadnení všetkých zdrojov energie spoločne. Toto delegované nariadenie naopak vychádza z predpokladu, že výroba elektriny z veternej energie je zlučiteľná s požiadavkami nariadenia 2020/852.

94

Podľa žalobkýň takýto prístup bráni hľadaniu a skúmaniu presvedčivých vedeckých dôkazoch týkajúcich sa tejto činnosti, čo nie je v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, a nevedie k zohľadneniu dostupných vedeckých a technických údajov, čo je v rozpore s článkom 19 ods. 1 písm. f) nariadenia 2020/852 a článkom 191 ods. 1 ZFEÚ. Tento prístup nepredstavuje ani obozretné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a nemožno ho považovať za prístup, ktorý preukazuje, že činnosť prispieva k boju proti zmene klímy v zmysle článku 191 ZFEÚ. Tým by sa však nezabezpečila vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja, čo je v rozpore s článkom 37 Charty základných práv.

95

Žalobkyne tvrdia, že štúdiu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) nemožno považovať za obsahujúcu vedecké údaje, ktoré by mohli viesť k technickým kritériám preskúmania v zmysle článku 19 nariadenia 2020/852. Podľa nich článok 19 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia odkazuje na analýzu na úrovni jedného odvetvia (v prejednávanej veci odvetvie elektrickej energie) a na potrebu porovnať výsledky činností v rámci daného odvetvia s ich príslušným prínosom k environmentálnym cieľom. Domnievajú sa, že možno ľahko a v reálnom čase zistiť konkrétne emisie CO 2 pri výrobe jednej kWh elektrickej energie podľa daného zdroja.

Delegované nariadenie neobsahuje ani neuvádza, že by sa malo preukázať, že činnosť výroby elektriny z veternej energie významne prispieva k stabilizácii, prevencii alebo znižovaniu emisií skleníkových plynov alebo k zvýšeniu odstraňovania skleníkových plynov, a v akom rozsahu.

Toto nepreukázanie je relevantné vzhľadom na účel nariadenia 2020/852 a ‚technické kritériá preskúmania“, ktoré musí obsahovať.

Na jednej strane sa v nariadení 2021/1119 (európsky právny predpis v oblasti klímy), ktorým sa zavádzajú záväzné ciele znižovania emisií skleníkových plynov, odkazuje na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní tohto cieľa výslovne na nariadenie 2020/852.

Na druhej strane v nariadení 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy sa tiež vyžaduje, aby sa obnoviteľné zdroje energie posudzovali z hľadiska ich príslušných príspevkov k emisiám skleníkových plynov, a nie aby sa uplatnila domnienka, že túto požiadavku spĺňajú.

Po druhé, aj keby sa malo konštatovať, že uvedené vyhlásenie predstavuje technické kritérium preskúmania, ide v skutočnosti o hypotézu, a nie o kritérium. Tento výklad potvrdzuje znenie [technickej prílohy], ktorá je pripojená k správe skupiny technických expertov, v ktorej sa uvádza, že ‚na veternú energiu sa v súčasnosti vzťahuje výnimka z vykonania posúdenia [uhlíkovej stopy výrobku] alebo [skleníkových plynov] počas celého životného cyklu, s výhradou pravidelného preskúmania v nadväznosti na klesajúcu prahovú hodnotu. Veterná energia sa v súčasnosti považuje za spôsobilú pre taxonómiu, ktorá podlieha pravidelnému preskúmaniu‘ (strana 218).

Tento rozdiel medzi výrobou a spotrebou elektriny sa mal napraviť v delegovanom nariadení a mal by sa riešiť v rámci požadovaného vnútorného preskúmania.

Po piate a v každom prípade vyhlásenie uvedené v delegovanom nariadení nie je preukázané ani podložené dôkazom.“

98

Podobne ako Komisia treba v prvom rade konštatovať, že žalobkyne v časti žiadosti o vnútorné preskúmanie, nazvanej „Výroba elektriny z veternej energie v súvislosti so zmiernením zmeny klímy“ vôbec neuvádzajú článok 37 Charty základných práv, ani článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia 2020/852. Z toho vyplýva, že tvrdenia uvedené v žalobe založené na týchto ustanoveniach sú nové, a teda neprípustné v súlade s judikatúrou citovanou v bode 28 vyššie. V uvedenej žiadosti nie je ani odkaz na článok 191 ZFEÚ, takže tvrdenia založené na tomto ustanovení sú tiež nové, a teda neprípustné.

99

V každom prípade, hoci žalobkyne v rámci tejto časti v podstate tvrdia, že delegované nariadenie sa nezakladá na presvedčivých vedeckých dôkazoch, pokiaľ ide o určenie technických kritérií preskúmania, z bodu 77 žaloby, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, jasne vyplýva, že žalobkyne spochybňujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a nie zákonnosť uvedeného delegovaného nariadenia.

V posúdení vplyvu na zmenu klímy pripojenom k delegovanému aktu sa vysvetľujú dôvody pre uplatnenie kvantitatívnej prahovej hodnoty 100 g CO 2 na kWh, ktorá je technologicky neutrálna a založená na životnom cykle, na všetky činnosti v oblasti výroby elektriny. Predstavuje aj odôvodnenie uplatnené na stanovenie výnimky z povinnosti vykonať výpočet emisií počas životného cyklu a de facto výnimku z povinnosti dodržiavať technologicky neutrálnu prahovú hodnotu. Na základe presvedčivých vedeckých dôkazov, ktoré okrem iného predložil IPCC… a ktoré sú založené na celosvetových údajoch o emisiách počas životného cyklu technológií dodávok elektrickej energie sa Komisia – na základe prístupu [skupiny technických expertov] – rozhodla vyňať určité činnosti z uplatnenia tejto prahovej hodnoty. Vyňatie sa obmedzuje na prípady, v ktorých bol svetový medián emisií počas životného cyklu nižší ako 100 g CO 2 na kWh. Podľa údajov IPCC sú emisie [skleníkových plynov] počas životného cyklu veternej energie (na pevnine aj na mori) výrazne nižšie ako stanovená prahová hodnota (maximálne emisie 56 g CO 2 na kWh). Prahová hodnota je teda v prípade činnosti výroby elektriny z veternej energie vždy dodržaná a zostávajúca uplatniteľná požiadavka sa tak obmedzuje len na výpočet životného cyklu podľa jednej z troch alternatívnych technológií. Vzhľadom na výsledky výskumu IPCC v oblasti emisií počas životného cyklu, uznanie skutočnosti, že kritériá sa pri určitých činnostiach s nízkymi emisiami obmedzia len na správny postup, a na smerovanie európskej energetickej politiky – ktorá podporuje rýchle zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a zohľadňuje požiadavku článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia [2020/852], podľa ktorého sa kritériá musia ľahko používať – sa Komisia rozhodla oslobodiť veternú energiu od povinnosti dodržiavať kvantitatívne technické kritériá preskúmania pre činnosti v oblasti výroby elektriny.“

104

Na druhej strane žalobkyne v bode 77 repliky výslovne uznávajú, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia správne vychádzala z vedeckých dôkazoch. Sú teda v rozpore s ich tvrdením, že Komisia nevychádzala z presvedčivých vedeckých údajov. Okrem toho ostatné tvrdenia uvedené v replike, podľa ktorých nie sú technické kritériá preskúmania v súlade s nariadením 2020/852 z iných dôvodov, sú neprípustné, pretože sú nové.

105

Keďže žalobkyne uznali, že v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že technické kritériá preskúmania, pokiaľ ide o významný prínos výroby elektriny z veternej energie k zmierneniu zmeny klímy, sú založené na presvedčivých vedeckých údajoch, táto časť sa musí v každom prípade zamietnuť ako nedôvodná.

O druhej časti založenej na porušení článku 10 ods. 3 písm. a) nariadenia 2020/852

106

109

Článok 10 ods. 3 písm. a) nariadenia 2020/852 stanovuje, že „Komisia prijme… delegovaný akt na účely… doplnenia odsekov 1 a 2 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy“.

110

Článok 10 ods. 3 písm. a) nariadenia 2020/852 sa týka len „podmienok, za ktorých“ sa určitá činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy. Žalobkyne sa preto mýlia, keď tvrdia, že z tohto ustanovenia vyplýva, že „[má za cieľ] určiť, či a do akej miery činnosť“ prináša takýto príspevok. Uvedené ustanovenie totiž neobsahuje nijaký odkaz na myšlienku nevyhnutne kvantitatívneho posúdenia v zmysle dodržania vymedzenej prahovej hodnoty.

111

Okrem toho v druhom odseku citovanom v bode 100 vyššie Komisia v podstate uviedla, že z dôvodov uvedených v posúdení vplyvu delegovaného nariadenia sa domnieva, že každá činnosť výroby elektrickej energie (t. j. všetky technológie spoločne), ktorá spôsobuje emisie pod prahovou hodnotou 100 g CO 2 na kWh založenou na životnom cykle, významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy.

115

Jediné tvrdenie uvádzané žalobkyňami, ktoré môže spochybniť úvahu Komisie, podľa ktorej je prahová hodnota 100 g CO 2 na kWh (ako taká nespochybnená žalobkyňami, pozri bod 112 vyššie) pri výrobe elektriny z veternej energie vždy dodržaná, je založené na „nestálosti“ výroby elektriny z veternej energie.

116

V tejto súvislosti Komisia v prvom odseku citovanom v bode 100 vyššie vysvetlila, že presný rozsah jednotlivých hospodárskych činností je vymedzený práve v delegovanom nariadení. Podľa jej názoru „vzhľadom na to, že nariadenie [2020/852] sa týka najmä hospodárskych činností, nebolo možné rozšíriť rozsah posúdenia na analýzu celého systému“, „každá činnosť sa posudzovala z hľadiska jej významného prínosu k plneniu cieľov v oblasti klímy a výrazného narušenia plnenia iných environmentálnych cieľov bez toho, aby sa posúdili iné činnosti, ktoré s nimi súvisia,“, a „v rámci tohto prístupu nie je možné zohľadniť nestálosť činností“.

117

V prvom rade z rôznych ustanovení nariadenia 2020/852 jednoznačne vyplýva, že toto nariadenie je založené na myšlienke, že kritériá stanovené týmto nariadením alebo na jeho základe na účely posúdenia, či sa tieto „hospodárske činnosti“ považujú za environmentálne udržateľné, sa vzťahujú na konkrétne „hospodárske činnosti.

121

Po štvrté podľa článku 10 ods. 3 písm. a) nariadenia 2020/852 Komisia prijme delegovaný akt na účely „doplnenia odsekov 1 a 2 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy“.

122

Komisia teda správne štruktúrovala delegované nariadenie, keď v jeho prílohách I a II stanovila body pre každú hospodársku činnosť, na ktorú sa vzťahuje. Žalobkyne navyše tento prístup nespochybňujú.

123

V bode 4.3 príloh I a II k delegovanému nariadeniu s názvom „Výroba elektriny z veternej energie“ Komisia uviedla tento „opis činnosti“: Výstavba alebo prevádzka zariadení na výrobu elektriny, v ktorých sa elektrina vyrába z veternej energie“.

127

Toto stanovisko neobsahuje zjavne nesprávne posúdenie.

128

Na jednej strane vzhľadom na body 117 až 122 vyššie Komisia správne tvrdí, že podľa nariadenia 2020/852 sa hospodárska činnosť musí v zásade posudzovať individuálne.

129

Na druhej strane Komisia tiež správne tvrdí, že by bolo veľmi ťažké kvantifikovať nestálosť výroby elektriny z veternej energie a stanoviť jej vplyv.

133

Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nezohľadnila nestálosť výroby elektriny z veternej energie.

134

Treba preto dospieť k záveru, že úvaha Komisie, podľa ktorej je prahová hodnota 100 g CO 2 na kWh pri výrobe elektrickej energie z veternej energie vždy dodržiavaná, nie je spochybnená tvrdeniami žalobkýň (pozri body 114 a 115 vyššie).

135

V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň, že Komisia neuplatnila kvantitatívnu prahovú hodnotu, rovnako ako túto časť, na podporu ktorej bolo toto tvrdenie predložené.

Treba konštatovať, v súlade s Komisiou, že žiadosť o vnútorné preskúmanie neobsahuje absolútne nič, čo by sa dalo vykladať v tom zmysle, že nebola dodržaná „zásada technologickej neutrality“, ktorá je údajne stanovená v článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia 2020/852, alebo že nebolo dodržané rovnaké zaobchádzanie s činnosťami, ktoré rovnako prispievajú k dosiahnutiu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov v zmysle článku 19 ods. 1 písm. j) toho istého nariadenia.

139

Tvrdenia uvedené na podporu tejto časti sa preto musia v súlade s judikatúrou citovanou v bode 28 vyššie zamietnuť ako neprípustné, pretože sú nové.

140

Táto časť sa teda musí zamietnuť.

O štvrtej časti založenej na porušení článku 19 ods. 3 nariadenia č. 2020/852

144

Navyše v rozpore s tvrdením žalobkýň, takéto tvrdenie, ktoré je výslovne založené na článku 19 ods. 3 nariadenia 2020/852, nemožno považovať ani za jednoduché rozšírenie tvrdení, ktorými žalobkyne na jednej strane spochybňujú tvrdenie Komisie, že nie je možné zohľadniť nestálosť výroby elektriny z veternej energie, a na druhej strane odkazujú na postavenie tejto činnosti v rámci celkovej výroby elektriny. Týmito tvrdeniami sa totiž žalobkyne odvolávajú jednak na porušenie článku 10 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia, ktoré bolo preskúmané v rámci druhej časti druhého žalobného dôvodu, zatiaľ čo táto časť je založená na porušení článku 19 ods. 3 tohto nariadenia. Vzhľadom na to, že príslušné právne základy uvádzané žalobkyňami sú odlišné, nemožno tvrdiť, že táto časť má dostatočne úzku súvislosť s druhou časťou druhého žalobného dôvodu, aby ju bolo možné považovať za súčasť riadneho vývoja diskusie v súdnom konaní v zmysle judikatúry citovanej v bode 29 vyššie.

145

V dôsledku toho sa tvrdenia na podporu tejto časti, ako aj táto časť musia v súlade s judikatúrou citovanou v bode 28 vyššie zamietnuť ako neprípustné, pretože sú nové.

146

Druhý žalobný dôvod sa teda musí zamietnuť v celom rozsahu.

Ako žalobkyne uznali aj na pojednávaní, zo znenia tretieho žalobného dôvodu vyplýva, že sa obmedzujú na tvrdenie, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neodpovedala na niektoré tvrdenia obsiahnuté v žiadosti o vnútorné preskúmanie.

150

Článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1367/2006 stanovuje, že „inštitúcia… Únie zváž[i] každú… žiadosť [o vnútorné preskúmanie]… Inštitúcia…uvedie svoje dôvody v písomnej odpovedi“.

151

Túto povinnosť odôvodniť odpoveď na žiadosť o vnútorné preskúmanie podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1367/2006 treba vykladať rovnako ako povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv.

152

155

Uznáva sa tak, že odôvodnenie môže byť implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a Všeobecnému súdu poskytne dostatok podkladov na uskutočnenie jeho preskúmania (pozri rozsudok z 13. júla 2011, General Technic‑Otis a i./Komisia, T‑141/07, T‑142/07, T‑145/07 a T‑146/07 , EU:T:2011:363 , bod 302 a citovanú judikatúru).

156

Z toho vyplýva, že žalobkyne sa mýlia, keď sa v podstate domnievajú, že Komisia bola povinná odpovedať osobitne na každý konkrétny bod uvedený v žiadosti o vnútorné preskúmanie. Keďže z napadnutého rozhodnutia implicitne vyplýva, že Komisia zamietla bod vznesený žalobkyňami v uvedenej žiadosti, nemožno konštatovať, že Komisia porušila článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1367/2006 tým, že na tento bod neodpovedala samostatne.

157

V prvom rade žalobkyne tvrdia, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila k údajnému rozporu medzi technickými kritériami preskúmania a podmienkami stanovenými v článku 11 ods. 1 a 3 nariadenia 2020/852.

Vzhľadom na dotknuté časti, na ktoré žalobkyne výslovne odkazujú, je zrejmé, že toto tvrdenie uvedené v žalobe treba chápať tak, že Komisia nezaujala stanovisko ku kritike formulovanej v žiadosti o vnútorné preskúmanie, podľa ktorej technické kritériá preskúmania v podstate nie sú kvantitatívne, a preto neumožňujú posúdiť rozsah prínosu k adaptácii na zmenu klímy, ani to, či je tento prínos významný.

160

V časti s názvom „Výroba elektriny z veternej energie v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy“, ktorá sa nachádza v prílohe IV k napadnutému rozhodnutiu, Komisia vysvetlila toto:

„Prístup Komisie k adaptácii na zmenu klímy stanovený v dodatku A prílohy I a v prílohe II k delegovanému nariadeniu je vysvetlený vyššie v [bodoch] 1.2 a 2.3 prílohy III v odpovedi na tvrdenia iného žiadateľa [o vnútorné preskúmanie] uvedené v bodoch 106 a 107, 161 až 177 a 381 až 389 žiadosti tohto iného žiadateľa. Komisia v nich vysvetľuje, že jej prístup k adaptácii na zmenu klímy je v súlade s [článkom] 11 ods. 1, [článkom] 17 ods. 1 písm. b) a [článkom] 19 ods. 1 [nariadenia 2020/852]. Z dôvodov uvedených v týchto častiach odpovede Komisie [sú] tvrdenia žalobkýň nedôvodné.“

161

V bode 1.2 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu, nazvanom „Kritériá týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy“, Komisia okrem iného uviedla toto:

Tento prístup je v súlade so splnomocnením uvedeným v článku 11 ods. 3 nariadenia [2020/852] a s požiadavkami uvedenými v článku 19 ods. 1 [tohto nariadenia], najmä s požiadavkou uvedenou v [jeho] článku 19 ods. 1 písm. c), ktorý stanovuje, že technické kritériá preskúmania ,pokiaľ možno sú kvantitatívne a obsahujú prahové hodnoty, v ostatnom prípade sú kvalitatívne‘.

Komisia teda nezneužila svoje delegované právomoci, keď sa rozhodla:

…

Stanoviť jednotné pravidlá kvalitatívnej povahy pre prispôsobené činnosti.“

162

Treba teda konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí správne vysvetlila, prečo stanovila kvalitatívne a nie kvantitatívne technické kritériá preskúmania. Komisia v ňom tiež vysvetlila, že tento prístup považuje za zlučiteľný s nariadením 2020/852, najmä na základe článku 19 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, podľa ktorého technické kritériá preskúmania „pokiaľ možno sú kvantitatívne a obsahujú prahové hodnoty, v ostatnom prípade sú kvalitatívne“. Podľa nej neboli k dispozícii prijaté kvantitatívne kritériá.

„Po druhé, aj keby sa malo konštatovať, že kritériá uvedené v bode 4.3 prílohy II k delegovanému nariadeniu sú v súlade s podmienkami vyššie uvedeného článku 11 ods. 1, štyri body neumožňujú dostatočne presné technické preskúmanie činnosti.

Pokiaľ ide o prvý bod (‚adaptačné riešenia‘), pojem ,fyzické a nefyzické riešenia‘ nie je definovaný a podmienka, podľa ktorej tieto riešenia ‚významn[e] zmier[ňujú] najvýznamnejš[ie] fyzick[é] klimatick[é] riz[iká], ktoré sú pre danú činnosť podstatné‘, je vágna a neumožňuje objektívne meranie výkonnosti uvedenej činnosti.

Rovnako druhý bod (‚fyzické klimatické riziká‘) a tretí bod (‚dostupné najlepšie postupy a usmernenia‘) vytvárajú domnienku, že činnosť významne prispieva k adaptácii na zmenu klímy bez podporného odôvodnenia.“

166

Na úvod treba uviesť, že tretí odsek citácie uvedenej v bode 165 vyššie sa netýka údajnej neexistencie definície pojmov použitých v delegovanom nariadení, a teda nie je v prejednávanej veci relevantný.

167

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že „z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že technické kritériá preskúmania týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy stanovené v delegovanom akte, pokiaľ ide o [výrobu elektriny z veternej energie], sú v súlade s článkom 11 nariadenia [2020/852], a že teda nebolo potrebné odpovedať na každé z tvrdení uvedených žalobkyňami“. V podstate uvádza, že uvedené rozhodnutie obsahuje všeobecné tvrdenie, podľa ktorého technické kritériá preskúmania, pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy, sú v súlade so všetkými požiadavkami uvedeného nariadenia, najmä s požiadavkami vyplývajúcimi z jeho článku 11.

171

Komisia konkrétne odkazuje na bod 1.2 prílohy IV k napadnutému rozhodnutiu, v ktorom sa odkazuje na body 1.2 a 2.3 prílohy III k uvedenému rozhodnutiu.

172

Ako bolo uvedené v bode 160 vyššie, Komisia v bode 1.2 prílohy IV k napadnutému rozhodnutiu vysvetlila, že „[jej] prístup… k adaptácii na zmenu klímy… je vysvetlený… v [bodoch] 1.2 a 2.3 prílohy III [k uvedenému rozhodnutiu] v odpovedi na tvrdenia iného žiadateľa [o vnútorné preskúmanie]“ a že „v nich vysvetľuje, že jej prístup k adaptácii na zmenu klímy je v súlade s [článkom] 11 ods. 1, [článkom] 17 ods. 1 písm. b) a [článkom] 19 ods. 1 [nariadenia 2020/852]. Podľa nej „z dôvodov uvedených v týchto častiach [tohto rozhodnutia] sú tvrdenia žalobkýň nedôvodné“.

173

V dôsledku toho z dôvodov uvedených v bodoch 155 a 156 vyššie nemožno konštatovať, že Komisia si v súvislosti so sporným tvrdením nesplnila povinnosť odôvodnenia podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1367/2006.

177

V treťom rade podľa žalobkýň Komisia v napadnutom rozhodnutí neodpovedala na tvrdenie týkajúce sa neexistencie metódy overenia podstatného prínosu a určenia toho, čo predstavuje „vopred vymedzené ukazovatele“.

178

Predmetné tvrdenie sa nachádza v nasledujúcom odseku žiadosti o vnútorné preskúmanie:

„Po tretie ani štvrtý bod (‚dodatočné podmienky, ktoré musia spĺňať zavedené riešenia‘) neumožňuje overenie. Predovšetkým nie je vysvetlený pojem vopred vymedzené ukazovatele uvedený v [bode 4] písm. d) [tabuľky s názvom ‚Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy‘].“

182

V tejto súvislosti žalobkyne odkazujú na tieto dva odseky žiadosti o vnútorné preskúmanie:

„Po štvrté skutočnosť, že výroba elektriny z veternej energie je činnosťou, ktorá závisí od dostupnosti dostatočného vetra, a teda nie je ľahko dostupná, zatiaľ čo elektrinu nemožno životaschopne vo veľkom objeme skladovať, sa nepovažuje za praktické obmedzenie, ani za obmedzenie z hľadiska vplyvu, ktorý to môže mať na cyklus výroby elektriny, t. j. dôsledky, a to aj pokiaľ ide o potrebu iného trvalého zdroja výroby elektriny na doplnenie výroby elektriny z veternej energie.

Ako už bolo uvedené v súvislosti s cieľom zmiernenia zmeny klímy, údajný významný prínos výroby elektriny z veternej energie k cieľu adaptácie na zmenu klímy by sa mal posudzovať z hľadiska konečnej spotreby elektriny, a nie výlučne z hľadiska výroby elektriny z veternej energie.“

183

Ako vyplýva z úvah týkajúcich sa druhého žalobného dôvodu, a najmä z bodu 116 vyššie, Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetlila, prečo nezohľadnila nestálosť a že definovala predmetnú hospodársku činnosť ako činnosť výroby elektriny z veternej energie.

Žalobkyne spochybňujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o odpovede Komisie na žiadosť o vnútorné preskúmanie týkajúce sa zásady, podľa ktorej predmetná činnosť nesmie výrazne narušiť plnenie iných environmentálnych cieľov. Na podporu tohto žalobného dôvodu uvádzajú štyri časti, z ktorých každá sa týka jedného z ďalších environmentálnych cieľov, a to po prvé udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov, po druhé prechodu na obehové hospodárstvo, po tretie prevencie a kontroly znečisťovania a po štvrté ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov.

187

O prvej časti týkajúcej sa udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov

190

Žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neodpovedala na tvrdenia obsiahnuté v žiadosti o vnútorné preskúmanie týkajúce sa technických kritérií preskúmania zameraných na udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov, čím porušila článok 10 ods. 2 nariadenia 2020/852. Podľa nich Komisia osobitne nepreskúmala vylučujúci účinok, ktorý by de facto mala výroba elektriny z veternej energie v námornom priestore. Domnievajú sa, že táto otázka, ktorá bola položená v uvedenej žiadosti, vyvolala vážne pochybnosti o technických kritériách preskúmania, a preto je prípustná. Tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého výroba elektriny z veternej energie nevyhnutne neznamená výlučné využívanie námorného priestoru, nie je podložené nijakým dôkazom a nie je v súlade so závermi uznesenia Európskeho parlamentu citovaného v tejto žiadosti. Odkaz na existujúce právne prepisy Únie v technických kritériách preskúmania sa nezaoberá dôsledkami vylučujúceho účinku činnosti ani jej dôsledkami pre životné prostredie.

191

Komisia s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí.

192

„[Komisia] však poznamenáva, že výroba elektriny na mori nemusí nevyhnutne znamenať výlučné využívanie námorného priestoru, pretože uvedený priestor je možné využívať aj na viac účelov, čo môže prispieť k jeho efektívnejšiemu využívaniu (napr. viacúčelové využívanie na akvakultúru, rybolov, obnovu prírody, cestovný ruch a získavanie obnoviteľných zdrojov energie na mori). Environmentálna udržateľnosť výroby elektriny na mori z veternej energie je zabezpečená kritériami zásady ,výrazne nenarušiť‘, ktoré vychádzajú z existujúcich európskych právnych predpisov, najmä z posúdení vplyvov na životné prostredie, ktoré požaduje smernica [Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ( Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30 ; Mim. vyd. 15/006, s. 157)], smernica [Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1 )], [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) ( Ú. v. EÚ L 164, 2008, s. 19 )], smernica [Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. EÚ L 20, 2009, s. 7 )] a smernica [Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102)].“

197

Pokiaľ ide o vec samu, žiadosť o vnútorné preskúmanie sa obmedzuje na odkaz na uznesenie Parlamentu zo 7. júla 2021„o vplyve veterných elektrární na mori a ďalších systémov energie z obnoviteľných zdrojov na odvetvie rybolovu“ [dokument P9_TA(2021)0338], z ktorého vychádza tvrdenie, že pri výrobe elektriny z veternej energie na mori sa využíva výlučne námorný priestor, a že neexistujú dostatočné vedecké údaje o vplyvoch na životné prostredie.

198

V bode 30 uznesenia Parlamentu zo 7. júla 2021„o vplyve veterných elektrární na mori a ďalších systémov energie z obnoviteľných zdrojov na odvetvie rybolovu“ sa však takáto výlučnosť neuvádza:

„[Parlament] vyjadruje znepokojenie nad tým, že okrem prípadov zákazov a obmedzení rybolovných činností majú rybári tendenciu vyhýbať sa rybolovu v oblastiach s veternými parkmi na mori, aj keď je prístup povolený, a to z dôvodu rizika náhodného poškodenia, zachytenia a straty rybárskeho výstroja, a že strach z prípadného vyvodenia zodpovednosti voči nim je preto zdrojom obáv, ktoré bránia koexistencii.“

199

Podobné konštatovanie platí v súvislosti s odkazom na body 4, 14 a 38 uznesenia Parlamentu zo 7. júla 2021„o vplyve veterných elektrární na mori a ďalších systémov energie z obnoviteľných zdrojov na odvetvie rybolovu“, ktorý je obsiahnutý tak v žiadosti o vnútorné preskúmanie, ako aj v žalobe. V bode 4 uvedeného uznesenia Parlament uvádza, že „vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným výskumom v oblasti vyraďovania veterných turbín na mori z prevádzky a vplyvov vyraďovania z prevádzky na životné prostredie“. V bode 14 tohto uznesenia „zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať možné účinky… na morský život a rybolov, ktoré by sa mohli obmedzovať na prevádzkovú fázu, a preskúmať, ako možno vykonávať vyraďovanie z prevádzky takým spôsobom, aby jeho prínosy neboli dočasné“, a „zdôrazňuje, že po vyradení veterných parkov na mori z prevádzky musia byť lokality ponechané v stave, ktorý umožňuje rybolovné činnosti… a ktorým sa chráni a rešpektuje životné prostredie“. V bode 38 toho istého uznesenia „zdôrazňuje, že sú potrebné štandardizované monitorovacie programy a harmonizácia údajov o rybolovnom úsilí, aby bolo možné uskutočniť súhrnné posúdenie ekologického a sociálno‑ekonomického, ako aj environmentálneho vplyvu rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov na mori a že sa musí zlepšiť kompatibilita a porovnateľnosť údajov“.

201

Bez ohľadu na skutočnosť, že na politické uznesenie Parlamentu sa nemožno odvolávať na účely „preukázania“ faktických vedeckých tvrdení, v bodoch 4, 14 a 38 uznesenia Parlamentu zo 7. júla 2021„o vplyve veterných elektrární na mori a ďalších systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov na odvetvie rybolovu“ nie v každom prípade obsiahnuté žiadne jasné tvrdenie, že neexistujú dostatočné vedecké údaje o vplyvoch na životné prostredie. Naopak Parlament tým, že v bode 38 uvedeného uznesenia vyjadril želanie, že „sa musí zlepšiť kompatibilita a porovnateľnosť“ údajov, výslovne pripúšťa, že takéto údaje „[na posúdenie] ekologického a sociálno‑ekonomického, ako aj environmentálneho vplyvu rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov na mori“ skutočne existujú, ale že je potrebné vyvinúť úsilie na to, aby sa zvýšila ich využiteľnosť.

Žalobkyne tvrdia, že odpoveď poskytnutá Komisiou v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberá otázkou nastolenou v žiadosti o vnútorné preskúmanie, ktorá sa týka stanovenia referenčných kritérií týkajúcich sa dostupnosti a jednoduchosti používania potrebných zariadení a komponentov, ich životnosti a recyklovateľnosti, ako aj jednoduchosti ich demontáže a renovácie. Komisia nebola oprávnená odmietnuť túto otázku ako neprípustnú. Komisia nezohľadnila požiadavky článku 17 ods. 1 písm. d) nariadenia 2020/852, v ktorom sa konkrétne uvádza, za akých podmienok sa činnosť označuje za výrazne narušujúcu plnenie cieľa prechodu na obehové hospodárstvo. Tým, že odkázala na skutočnosť, že tieto priority sú vhodnejšie riešené inými politickými nástrojmi a predpismi, potvrdila, že neuplatnila požiadavky uvedeného ustanovenia.

205

Komisia s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí.

206

V žiadosti o vnútorné preskúmanie žalobkyne najprv citovali technické kritérium preskúmania týkajúce sa prechodu na obehové hospodárstvo a tvrdili toto:

„Vnútorné preskúmanie by malo viesť k stanoveniu jasných referenčných kritérií a) dostupnosti a použiteľnosti potrebného vybavenia a komponentov, b) ich životnosti a recyklovateľnosti a c) jednoduchosti ich demontáže a renovácie v súlade s požiadavkami článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia 2020/852.“

209

Na jednej strane treba pripomenúť, že predmetné technické kritérium preskúmania znie takto: „Pri tejto činnosti sa posudzuje dostupnosť vysokotrvanlivých a recyklovateľných zariadení a komponentov, ktoré sa dajú jednoducho rozobrať a renovovať, a, ak je to možné, tieto zariadenia a komponenty sa pri nej aj používajú.“ V žiadosti o vnútorné preskúmanie žalobkyne obmedzili svoju výhradu na neexistenciu referenčných hodnôt, ktoré by boli v tejto súvislosti jasné a ktoré sa vyžadujú. Toto tvrdenie o neexistencii takýchto hodnôt nebolo možné podložiť skutkovými okolnosťami. Na rozdiel od toho, čo Komisia konštatovala v prvej vete prvého odseku citovaného v bode 207 vyššie, skutočnosť, že toto tvrdenie o neexistencii takýchto hodnôt nebolo podložené dôkazmi, teda nemala za následok jeho neprípustnosť.

210

Na druhej strane Komisia v druhej vete prvého odseku citovaného v bode 207 vyššie nesprávne konštatovala, že toto tvrdenie je neprípustné, keďže žalobkyne v žiadosti o vnútorné preskúmanie neuviedli ustanovenie, z ktorého by mohla vyplývať povinnosť stanoviť jasné referenčné hodnoty. Právne otázky nepatria do skutkového rámca, ktorý majú účastníci konania preukázať predložením dôkazov.

211

Pokiaľ ide o vec samu, žalobkyne tvrdia, že odpoveď Komisie na predmetné tvrdenie v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s článkom 17 ods. 1 písm. d) nariadenia 2020/852. Podľa tohto ustanovenia „sa hospodárska činnosť považuje za výrazne narúšajúcu… obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie, ak:

212

Žalobkyne teda tvrdia, že povinnosť stanoviť jasné referenčné hodnoty vyplýva z článku 17 ods. 1 písm. d) nariadenia 2020/852, čo predstavuje prípustné spresnenie predmetného tvrdenia. Téza obhajovaná Komisiou, že tu ide o nový, a teda neprípustný dôvod, sa preto musí zamietnuť.

213

Tvrdenie žalobkýň v podstate spočíva v tom, že Komisia mala stanoviť kvantitatívne prahové hodnoty alebo jasné referenčné hodnoty.

214

Z článku 19 ods. 1 písm. c) nariadenia 2020/852 však vyplýva, že technické kritériá preskúmania stanovené najmä podľa článku 10 ods. 3 a článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia „pokiaľ možno sú kvantitatívne a obsahujú prahové hodnoty, v ostatnom prípade sú kvalitatívne“ (pozri aj bod 162 vyššie). V prejednávanej veci Komisia v druhej vete druhého odseku citovaného v bode 207 vyššie veľmi jasne uviedla, že podľa nej sú pojmy „dostupnosť“, „použiteľnosť“, „udržateľnosť“ a „jednoduchosť demontáže“ a „renovácia“, použité v technických kritériách preskúmania, veľmi zložité, čo obmedzuje účinnosť všeobecných prahových hodnôt v rámci európskej taxonómie.

218

Žalobkyne však skresľujú to, čo Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí. V prvom rade uviedla, že pojmy „dostupnosť“, „použiteľnosť“, „udržateľnosť“ a „jednoduchosť demontáže“ a „renovácia“, použité v technických kritériách preskúmania, sú veľmi zložité, čo obmedzuje účinnosť všeobecných prahových hodnôt v rámci európskej taxonómie (pozri bod 214 vyššie). Je teda zrejmé, že Komisia sa predovšetkým domnieva, že v osobitnom rámci taxonómie boli údaje príliš zložité na to, aby umožnili stanovenie všeobecných prahových hodnôt. Až v druhom rade Komisia v podstate vysvetlila, že konkrétnejšie právne nástroje, t. j. nástroje venované aspektom obehového hospodárstva, by boli oveľa vhodnejšie na stanovenie podrobnejšieho rámca a potenciálne kvantitatívnych prahových hodnôt. V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia v uvedenom rozhodnutí jednoducho neuvádza to, čo z neho vyvodzujú žalobkyne.

219

Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkýň nespochybňujú vecné posúdenie predmetného tvrdenia, ktoré Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí, takže túto časť treba zamietnuť.

O tretej časti týkajúcej sa prevencie a kontroly znečisťovania

220

Vnútorné preskúmanie by malo predovšetkým posúdiť zásadu ‚výrazne nenarušiť‘ v súvislosti s činnosťou v oblasti znečistenia hlukom, a najmä ustanovenie a potrebný účinok smernice 2002/49 o znečistení hlukom.

Združenia odkazujú aj na rozhodnutie Výboru pre petície Európskeho parlamentu z 10. januára 2022 týkajúce sa petície 0482/2021 o hluku veterných turbín, podľa ktorého treba dôkladnejšie posúdiť nielen povahu hluku veterných turbín, ale aj spôsob jeho nápravy prostredníctvom prijatia predpisov Únie.“

223

V bode 1.5 prílohy IV k napadnutému rozhodnutiu Komisia odpovedala na predmetné tvrdenie takto:

„Toto tvrdenie nie je podložené dôkazmi, a musí sa preto zamietnuť ako neprípustné. Žiadateľ nepreukázal, z čoho by mala byť táto povinnosť vyvodená. Namiesto toho sa obmedzuje na kategorické vyhlásenia.

226

Pokiaľ ide o otázku prípustnosti tvrdení žalobkýň uvedených v žiadosti o vnútorné preskúmanie, ktorou sa zaoberá tak napadnuté rozhodnutie, ako aj vyjadrenie k žalobe, z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 210 vyššie, nemožno žalobkyniam vytýkať, že neodkázali na konkrétne ustanovenie, z ktorého by vyplývala povinnosť stanoviť presné technické kritériá preskúmania, aby sa zabezpečilo, že výroba elektriny z veternej energie výrazne nenarúša prevenciu a kontrolu znečisťovania.

227

Zdá sa, že Komisia súhlasí s tým, že nariadenie 2020/852 v zásade vyžaduje takéto kritériá. Ako však správne tvrdia žalobkyne, v tejto situácii môže prekvapiť, že delegované nariadenie v skutočnosti nestanovuje technické kritériá preskúmania, keďže len uvádza „neuplatňuje sa“. Za týchto okolností nebolo potrebné ďalej odôvodniť žiadosť žalobkýň o vnútorné preskúmanie, ktoré len tvrdia, že namiesto „neuplatňuje sa“ mali byť uvedené presné kritériá.

228

Pokiaľ ide o vec samu, tvrdenia žalobkýň sa týkajú len aspektu hluku a konkrétnejšie smernice 2002/49. Podľa žalobkýň Komisia uznala, že táto smernica sa uplatňuje na činnosť výroby elektriny z veternej energie. Tvrdia, že Komisia mala jasne uviesť, či túto smernicu doplní (alebo nedoplní) o osobitné ustanovenia týkajúce sa tejto činnosti.

231

Aj keby sa však toto spresnenie malo prijať, takáto argumentácia nemôže uspieť. V súlade s tým, čo spresňuje Komisia vo vyjadrení k žalobe, treba totiž konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odkazuje na smernicu 2011/92. Podľa názoru Komisie sa v prípade činností alebo projektov, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v súlade s požiadavkami stanovenými v kritériách zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k plneniu environmentálneho cieľa ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov podľa dodatku D prílohy I a prílohy II k delegovanému nariadeniu, budú potenciálne vplyvy hluku posudzovať v rámci tohto posúdenia vplyvov na životné prostredie. Z toho vyplýva, že vplyvy hluku sa riešia v delegovanom nariadení.

232

Treba však konštatovať, ako to urobila Komisia v duplike, že žalobkyne sa v žalobe ani v replike vôbec nevyjadrujú k tvrdeniu Komisie založenému na smernici 2011/92. Vzhľadom na to, že žalobkyne nepredložili tvrdenia, ktoré by spochybňovali alebo sa prinajmenšom zaoberali týmto kľúčovým tvrdením Komisie, nesplnili si svoju povinnosť preukázať zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa mala Komisia dopustiť v napadnutom rozhodnutí. Táto časť sa teda musí zamietnuť.

O štvrtej časti týkajúcej sa ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov

233

To vyvoláva dve otázky, ktoré treba preskúmať v rámci vnútorného preskúmania.

Na jednej strane to znamená, že posúdenie zásady ,výrazne nenarušiť‘, pokiaľ ide o cieľ ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov, neskúma charakteristiky celkovej výroby elektriny na pevnine (na rozdiel od výroby elektriny na mori) z veternej energie, ale zaoberá sa len územiami sústavy Natura 2000….

…

Naproti tomu uvedené požiadavky týkajúce sa konkrétne výroby elektriny z veternej energie na mori sú len všeobecným odkazom na smernicu 2008/56, rozhodnutie 2017/848 a smernicu 2011/92.“

236

V bode 1.6 prílohy IV k napadnutému rozhodnutiu Komisia odpovedala na predmetné tvrdenie takto:

Komisia tvrdí, že zistila, že predmetné tvrdenie bolo neprípustne rozšírené. Podľa nej žalobkyne v žalobe uviedli „všeobecné a celkové tvrdenie týkajúce sa ‚relevantných technických kritérií preskúmania‘“.

240

Formulácia „najmä“ uvedená na začiatku bodu 163 žaloby však jasne vysvetľuje, na ktorý konkrétny aspekt sa žalobkyne odvolávajú, keď tvrdia, že technické kritériá preskúmania sú problematické. Otázkou uplatniteľnosti mimo území sústavy Natura 2000 sa však žalobkyne v žiadosti o vnútorné preskúmanie skutočne zaoberali. Keďže tvrdenia žalobkýň v žalobe sa vykladajú týmto spôsobom, nevzniká nijaký problém v súvislosti s prípustnosťou.

241

Pokiaľ ide o vec samu, predmetné tvrdenie je zjavne nedôvodné. Z predposlednej vety odseku citovaného v bode 236 vyššie totiž jednoznačne vyplýva, že podľa Komisie je otázka, či sa projekt nachádza na území sústavy Natura 2000, irelevantná. Komisia teda na toto tvrdenie skutočne odpovedala, takže táto časť nie je v tomto ohľade nedôvodná.

242

Žalobkyne zdôrazňujú, že tieto tvrdenia založené na odporúčaní a návrhu smernice Komisie z 18. mája 2022 nemohli byť formulované v žiadosti o vnútorné preskúmanie podanej 3. februára 2022. Napadnuté rozhodnutie zo 7. júla 2022 malo zohľadniť vplyv tohto odporúčania a tohto návrhu smernice vo vzťahu k cieľu ochrany a obnovy biodiverzity ekosystémov.

246

Ako správne tvrdí Komisia, tieto tvrdenia sa musia zamietnuť ako neprípustné. Ako bolo pripomenuté v bode 28 vyššie, z judikatúry vyplýva, že žaloba proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o vnútorné preskúmanie zamieta ako nedôvodná, nemôže byť založená na nových dôvodoch alebo dôkazoch, ktoré neboli uvedené v žiadosti o preskúmanie, inak by bola požiadavka týkajúca sa odôvodnenia takejto žiadosti stanovená v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 zbavená svojho potrebného účinku a zmenil by sa predmet konania začatého na základe tejto žiadosti. Inštitúcia alebo orgán Únie, ktorý je autorom administratívneho aktu, ktorého vnútorné preskúmanie sa požaduje, nie je povinný skúmať iné dôvody než tie, ktoré uviedol žiadateľ pri podaní žiadosti o vnútorné preskúmanie.

247

Z toho vyplýva, že Komisia nebola povinná preskúmať dôsledky odporúčania a návrhu smernice, ktoré neboli uvedené v žiadosti o vnútorné preskúmanie, a to tým skôr, že tak mala urobiť z vlastnej iniciatívy.

248

251

Komisia s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí.

252

Na úvod treba pripomenúť, že povinnosť odôvodniť rozhodnutia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí so zákonnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Ak sú tieto dôvody poznačené chybami, tieto chyby majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, ale nie na jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, hoci vyjadruje chybné dôvody (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 181 a citovanú judikatúru).

253

Zdá sa teda, že dvomi tvrdeniami uvedenými v rámci piateho žalobného dôvodu žalobkyne nespochybňujú odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti, ale jeho dôvodnosť.

257

Piaty žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

O subsidiárnom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti delegovaného nariadenia

258

V replike žalobkyne subsidiárne uvádzajú dodatočný žalobný dôvod podľa článku 277 ZFEÚ, ktorý je založený na protiprávnosti delegovaného nariadenia. Tento žalobný dôvod je uvedený „ako odpoveď na tvrdenia o neprípustnosti…, podľa ktorých žalobkyne nespochybňujú napadnuté rozhodnutie, ale delegované nariadenie“, ktoré Komisia podľa žalobkýň uviedla v bodoch 33 až 35, 58, 62, 74, 90, 101, 102, 128, 135, 153 a 156 vyjadrenia k žalobe. Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobkyne odkazujú na niektoré tvrdenia, ktoré uviedli v žalobe na podporu prvého žalobného dôvodu (konkrétne body 51 až 58, 63 a 68 až 70 žaloby), druhého žalobného dôvodu (konkrétne body 75, 82, 83, 91 až 97 žaloby) a štvrtého žalobného dôvodu (konkrétne body 139, 140, 144, 145, 147, 148 a 162 až 171 žaloby) a zastávajú názor, že uvedené rozhodnutie treba zrušiť na základe tohto subsidiárneho žalobného dôvodu, ktorý bol uvedený podľa článku 277 ZFEÚ a je založený na protiprávnosti delegovaného nariadenia.

259

Po druhé, pokiaľ ide o zvyšnú časť uvedených tvrdení Komisie, a to tvrdenia, ktoré uviedla v bodoch 90 (ale nie vo vzťahu k bodom 82 a 83 žaloby, pozri bod 259 vyššie, a teda len vo vzťahu k bodom 91 a 92 žaloby), 101, 102, 153, ako aj 156 žaloby, treba najprv poznamenať, že na rozdiel od toho, čo sa zdá, že tvrdia žalobkyne, je potrebné poznamenať, že na rozdiel od názoru, ktorý zrejme zastávajú žalobkyne (pozri bod 258 vyššie), Komisia v bodoch 102 a 156 vyjadrenia k žalobe namieta neprípustnosť tvrdení žalobkýň, ktoré sú v nich uvedené, nie z dôvodu, že sa týkajú delegovaného nariadenia namiesto napadnutého rozhodnutia, ale z iných dôvodov.

263

Po tretie z vyššie uvedeného vyplýva, že druhá časť druhého žalobného dôvodu, na ktorú odkazuje tvrdenie Komisie v bode 90 vyjadrenia k žalobe, a tretia časť štvrtého žalobného dôvodu, na ktorú Komisia odkazuje v bode 101 uvedeného vyjadrenia k žalobe, mohli byť z meritórneho hľadiska zamietnuté (pozri body109 až 135 a 224 až 232 vyššie). Štvrtá časť tohto žalobného dôvodu, na ktorú odkazuje Komisia v bode 153 tohto vyjadrenia k žalobe, bola zamietnutá ako čiastočne neprípustná z iného dôvodu, než preto, že smeruje proti delegovanému nariadeniu, a nie proti napadnutému rozhodnutiu, a čiastočne zamietnutá ako nedôvodná (pozri bod 237 až 249 vyššie).

264

V dôsledku toho všetky tvrdenia Komisie, v ktorých sa namieta neprípustnosť niektorých tvrdení uvedených žalobkyňami v žalobe z dôvodu, že nespochybňujú napadnuté rozhodnutie, ale delegované nariadenie, boli buď vzaté späť, alebo ich Všeobecný súd neprijal, takže podmienka stanovená žalobkyňami na uplatnenie tohto subsidiárneho žalobného dôvodu nie je splnená. Všeobecný súd ho preto nemusí analyzovať.

267

Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je potrebné uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Zilgalvis

Tichy‑Fisslberger

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. septembra 2025.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

O druhej časti založenej na porušení článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1367/2006

O tretej časti založenej na porušení článku 10 ods. 4, článku 11 ods. 4 a článku 20 ods. 2 nariadenia 2020/852

O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa zmiernenia zmeny klímy

O prípustnosti tvrdení, ktoré žalobkyne uviedli v liste, ktorý doručili do kancelárie 6. decembra 2023

O prvej časti založenej na porušení článku 37 Charty základných práv, článku 191 ZFEÚ a článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia 2020/852

O druhej časti založenej na porušení článku 10 ods. 3 písm. a) nariadenia 2020/852

O tretej časti týkajúcej sa prevencie a kontroly znečisťovania

O štvrtej časti týkajúcej sa ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov

O piatom žalobnom dôvode týkajúcom sa povinnosti odôvodnenia

O subsidiárnom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti delegovaného nariadenia

Záver

O trovách