T-596/22

Berry Superfos Pamplona, SA , so sídlom v Navarre (Španielsko),

Promens Packaging, SA , so sídlom v Barcelone,

RPC Envases, SA , so sídlom v Madride (Španielsko),

Zeller Plastik España, SL , so sídlom v Barcelone,

v zastúpení: P. Holtrop, advokát,

žalobkyne,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),

v zložení: predseda M. van der Woude, sudcovia P. Škvařilová‑Pelzl, I. Nõmm (spravodajca), G. Steinfatt a D. Kukovec,

tajomník: A. Marghelis, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 17. septembra 2024,

vyhlásil tento

3

Napadnutým rozhodnutím Komisia rozhodla, že nevznesie námietky podľa článku 4 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovania článku 108 ZFEÚ ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).

4

V napadnutom rozhodnutí Komisia po prvé opísala základné charakteristiky oznámeného opatrenia. Konkrétne uviedla, že:

–

oznámené opatrenie sa uskutočnilo v kontexte kríz, ktorým museli čeliť vnútorné a medzinárodné trhy s energiou v posledných desaťročiach a ktoré viedli k nárastu cien fosílnych palív, najmä zemného plynu (body 4 a 5),

–

oznámené opatrenie sa financuje konkrétne z príspevku (ďalej len „príspevok“), ktorý ukladá spoločnosť Operador del Mercado Ibérico de la Energía‑Polo Español, SA (OMIE) kupujúcim na veľkoobchodnom trhu s elektrinou, konkrétne dodávateľom elektriny a spotrebiteľom, ktorí nakupujú elektrinu priamo na veľkoobchodnom trhu na vlastnú spotrebu (ďalej len „priami spotrebitelia“), proporčne k množstvu nakúpenej elektriny (body 25 a 44),

–

niektorí kupujúci na veľkoobchodnom trhu s elektrinou by boli oslobodení od platenia príspevku, a to najmä tí, ktorí uzavreli zmluvy s pevnou cenou pred 26. aprílom 2022, za predpokladu splnenia určitých podmienok a najmä od oznámenia svojich zmlúv OMIE (ďalej len „oslobodenie od príspevku“) [bod 45 písm. d) až bod 48].

5

Po druhé Komisia preskúmala kvalifikáciu oznámeného opatrenia podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Hoci usúdila, že oznámené opatrenie patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, tento záver sa nevzťahoval na oslobodenie od príspevku. V tejto súvislosti konštatovala, že kupujúci na veľkoobchodnom trhu, ktorí uzavreli zmluvy na pokrytie svojich nákupov elektriny pred prijatím oznámeného opatrenia, nebudú mať prospech z účinkov uvedeného opatrenia, a dospela k záveru, že oslobodenie od príspevku im neposkytne selektívnu výhodu, a preto nespadá pod definíciu štátnej pomoci (body 97 až 106 napadnutého rozhodnutia).

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

8

Komisia a Španielske kráľovstvo navrhujú, aby Všeobecný súd:

–

10

Žalobkyne ako zainteresované strany a s cieľom chrániť svoje procesné práva podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 vytýkajú Komisii, že nezohľadnila skutočnosť, že oznámené opatrenie spôsobilo vážne ťažkosti odôvodňujúce začatie konania vo veci formálneho zisťovania.

11

Treba pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia, akým je napadnuté rozhodnutie, o nevznesení námietok, založeného na článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, závisí od toho, či posúdenie informácií a skutočností, ktorými Komisia disponovala v priebehu predbežného preskúmania oznamovaného opatrenia, mohlo objektívne vyvolať pochybnosti v súvislosti s kvalifikáciou tohto opatrenia ako pomoci a so zlučiteľnosťou tohto opatrenia s vnútorným trhom, pretože v prípade takýchto pochybností treba začať konanie vo veci formálneho zisťovania, na ktorom sa môžu zúčastniť zainteresované strany v zmysle článku 1 písm. h) tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P , EU:C:2021:663 , bod 38 , a z 5. septembra 2024, Slovinsko/Komisia, C‑447/22 P , EU:C:2024:678 , bod 53 ).

12

14

Konkrétne, nedostatočné alebo neúplné preskúmanie uskutočnené Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní predstavuje nepriamy dôkaz o existencii vážnych ťažkostí pri posúdení dotknutého opatrenia, ktorých existencia ju zaväzuje začať konanie vo veci formálneho zisťovania (rozsudky z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P , EU:C:2021:663 , bod 41 , a z 5. septembra 2024, Slovinsko/Komisia, C‑447/22 P , EU:C:2024:678 , bod 52 ).

15

Navyše zákonnosť rozhodnutia o nevznesení námietok, ktoré bolo prijaté v rámci konania o predbežnom preskúmaní, musí súd Únie posúdiť nielen v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala, ale aj v závislosti od informácií, ktoré mohla mať k dispozícii (pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P , EU:C:2021:663 , bod 42 a citovanú judikatúru).

16

Tieto informácie, ktoré Komisia „mohla mať k dispozícii“, pritom zahŕňajú informácie, ktoré sa javia ako relevantné na posúdenie, ktoré sa má uskutočniť v súlade s judikatúrou citovanou v bode 11 vyššie a ktorých predloženie mohla na základe svojej žiadosti získať počas správneho konania (rozsudky z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P , EU:C:2021:663 , bod 43 , a z 5. septembra 2024, Slovinsko/Komisia, C‑447/22 P , EU:C:2024:678 , bod 54 ).

20

V rámci týchto žalobných dôvodov žalobkyne vytýkajú Komisii, že nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania oznámeného opatrenia, hoci existovali pochybnosti o zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom, a to z dôvodu, že rozsah oslobodenia od príspevku bol obmedzený len na kupujúcich na veľkoobchodnom trhu s elektrinou, a nie na kupujúcich na maloobchodnom trhu, ako aj na negatívne dopady takéhoto obmedzenia na kupujúcich na maloobchodnom trhu, ktorí uzavreli finančné zmluvy o nákupe elektriny, ako sú žalobkyne, na ktorých preniesol náklady na príspevok ich fyzický dodávateľ elektriny bez toho, aby mali prospech zo zníženia ceny ich elektriny.

O dôkazoch a argumentácii žalobkýň predložených 10. augusta 2023

21

Komisia a Španielske kráľovstvo sa domnievajú, že dôkazy a argumentácia, ktoré žalobkyne predložili 10. augusta 2023 v odpovedi na vyjadrenie Španielskeho kráľovstva ako vedľajšieho účastníka, musia byť odmietnuté ako neprípustné z dôvodu ich oneskoreného predloženia. Komisia dodáva, že sú v každom prípade neúčinné, keďže vznikli po prijatí napadnutého rozhodnutia, a preto ich nemožno zohľadniť pri preskúmaní jeho zákonnosti.

22

Dôkazy, ktoré predložili žalobkyne 10. augusta 2023, a teda ani ich argumentáciu, ktorá s nimi súvisí, preto nemožno zohľadniť pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

O prvom a štvrtom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia nesprávne pochopila oznámené opatrenie a jeho diskriminačnú povahu

26

Všeobecný súd zastáva názor, že je vhodné preskúmať tieto dva žalobné dôvody spoločne.

27

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že analýza Komisie týkajúca sa fungovania oznámeného opatrenia nie je dostatočne presná, keďže z tejto analýzy nie je jasné, či zohľadnila skutočnosť, že aj kupujúci na maloobchodnom trhu využívali mechanizmy na zabezpečenie svojich nákupov elektriny rovnocenné s nákupmi kupujúcich na veľkoobchodnom trhu, vrátane finančných zmlúv o nákupe elektriny. V tejto súvislosti tvrdia, že používanie takýchto zmlúv vyplýva z právnej organizácie trhu s elektrinou podľa práva Únie a predstavuje jednoduchú a bežnú zmluvnú štruktúru, ktorú Komisia nemohla ignorovať.

31

Z kombinovaného výkladu týchto dvoch žalobných dôvodov vyplýva, že žalobkyne v podstate uviedli tri výhrady s cieľom preukázať existenciu vážnych ťažkostí, ktoré odôvodňovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania. Po prvé sa domnievajú, že výklad napadnutého rozhodnutia vyvoláva neistotu, pokiaľ ide o presné určenie odberateľov elektriny, na ktorých sa vzťahuje oslobodenie. Po druhé tvrdia, že Komisia nemohla nevedieť, že niektorí kupujúci na maloobchodnom trhu s elektrinou zabezpečili cenovú stabilitu svojich dodávok prostredníctvom finančných zmlúv o nákupe elektriny. Po tretie sa domnievajú, že odberatelia na maloobchodnom trhu, ktorí využili takéto zmluvy, sú v porovnateľnej situácii ako priami spotrebitelia na veľkoobchodnom trhu, v dôsledku čoho oznámené opatrenie porušuje zásadu nediskriminácie.

32

V prvom rade treba uviesť, že z bodov 4 až 7, 24 a 33 až 39 napadnutého rozhodnutia vyplýva najmä to, že jednak cieľom oznámeného opatrenia je dosiahnuť zníženie cien elektriny v kontexte silného tlaku na rast cien palív, ktorý súvisí s krízou, ktorej museli čeliť vnútorné a medzinárodné trhy s energiou, a že jednak opatrenie má tento cieľ, teda dosiahnuť dotovaním určitých zdrojov elektriny, aby sa dosiahol pokles cien na veľkoobchodnom trhu, čo by následne malo viesť k poklesu cien na maloobchodnom trhu.

33

Pokiaľ ide po prvé o dotované zdroje energie, z bodov 33 až 39 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že oznámené opatrenie má za cieľ znížiť výrobné náklady elektrárni na fosílne palivá a viesť k zníženiu ponúk, ktoré predkladajú v dennej aukcii, najmä na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Podľa bodu 43 je výpočet príslušnej dotácie a jej skutočná platba záležitosťou spoločnosti OMIE.

37

V druhom rade a v dôsledku uvedeného nie je opodstatnená výhrada týkajúca sa neistoty, pokiaľ ide o rozsah oslobodenia v napadnutom rozhodnutí. Z bodov 34 a 35 vyššie totiž vyplýva, že na jednej strane sa oslobodenie vzťahuje len na kupujúcich na veľkoobchodnom trhu, ktorí uzavreli zmluvy o dodávke elektriny za pevnú cenu pred 26. aprílom 2022, a že na druhej strane vplyv – tak poklesu ceny na veľkoobchodnom trhu, ako aj prípadného zaplatenia príspevku – na zmluvy uzavreté konečnými spotrebiteľmi, ktoré nie sú regulovanými zmluvami, je súčasťou hospodárskej súťaže na maloobchodnom trhu.

38

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o body 48, 80, 104 a 142 napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyne zdôraznili ako také, z ktorých v podstate vyplýva, že niektorí kupujúci na maloobchodnom trhu by mohli využiť oslobodenie od platenia príspevku, treba konštatovať, že ich nemožno vykladať v tomto zmysle.

39

Po prvé bod 48 napadnutého rozhodnutia patrí do kontextu bodov 44 až 48 uvedených v bode 34 vyššie, ktoré sa týkajú príspevku, ktorému podliehajú kupujúci na veľkoobchodnom trhu s elektrinou, a ich prípadného oslobodenia. Konkrétne sa v ňom uvádza stanovisko portugalských a španielskych orgánov, podľa ktorého má toto oslobodenie dočasný charakter a prestáva sa uplatňovať v prípade obnovenia zmlúv o dodávke elektriny za pevnú cenu, a v tejto súvislosti sa spresňuje, že ich trvanie je spravidla jeden rok.

43

V treťom rade nemôže uspieť ani výhrada, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že kupujúci na maloobchodnom trhu využívajú finančné zmluvy o nákupe elektriny.

44

Je pravda, že finančné zmluvy o nákupe elektriny, aké uzavreli žalobkyne, majú špecifické vlastnosti, ktoré vzhľadom na fungovanie oznámeného opatrenia znamenajú, že výška príspevku, ale nie zníženie ceny elektriny, sa prenáša na kupujúcich na maloobchodnom trhu, ktorí ich uzavreli. Zatiaľ čo oznámené opatrenie vedie k prenosu príspevku fyzickým dodávateľom, uplatňovanie zmluvy s iným podnikom, založenej na kompenzačných platbách v závislosti od rozdielu medzi trhovou cenou a cenou stanovenou v uvedenej zmluve, má za následok, že uvedení kupujúci nemajú prospech z celkového zníženia ceny elektriny, ktoré očakávajú autori oznámeného opatrenia.

45

Treba však konštatovať, že žalobkyne nepreukázali, že by existovali dôkazy, ktoré by naznačovali, že niektoré zmluvy o nákupe elektriny uzavreté kupujúcimi na maloobchodnom trhu vzhľadom na ich štruktúru neboli vhodné alebo neboli dostatočne vhodné na prenos poklesu cien elektriny na veľkoobchodnom trhu, čo by mohlo Komisiu oprávniť k tomu, aby pri uplatnení judikatúry uvedenej v bode 18 prekročila rámec jednoduchého preskúmania skutkových a právnych skutočností, ktoré jej boli známe.

Po druhé treba uviesť, že žalobkyne sa všeobecne odvolávajú na niektoré dokumenty Komisie bez toho, aby uviedli časti týchto dokumentov, ktoré sa týkajú podpory zmluvných štruktúr rovnocenných s tými, ktoré uprednostnili. To isté sa týka návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/943 a (EÚ) 2019/942 a smernice (EÚ) 2018/2001 a (EÚ) 2019/944 s cieľom zlepšiť organizáciu trhu Únie s elektrinou (COM/2023/148 final) zo strany Komisie, zo 14. marca 2023 alebo pracovného dokumentu Komisie z 18. mája 2022 s názvom „Usmernenia pre členské štáty k osvedčeným postupom na urýchlenie postupov udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“ (SWD/2022/0149 final). Je síce pravda, že v týchto dokumentoch sa zdôrazňujú potenciálne výhody uzatvárania zmlúv o nákupe elektriny, nezaoberajú sa konkrétnym prípadom zmlúv takého typu, aké uzavreli žalobkyne, ktoré sa navyše neodvolávajú na žiadnu konkrétnu časť v uvedených dokumentoch.

48

V tejto súvislosti jediným dôkazom, ktorý žalobkyne predložili a ktorý sa podľa ich tvrdení týka ich zmluvnej štruktúry dodávok, je štúdia vypracovaná v mene Európskej investičnej banky (EIB) a Komisie. Stačí však zdôrazniť, že ide o perspektívnu analýzu možností rozvoja zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov – vrátane tých, ktoré uzavreli žalobkyne – v Únii. Nie je teda taká, aby preukazovala, že využívanie tohto typu zmlúv o nákupe elektriny kupujúcimi na maloobchodnom trhu bolo všeobecne známe, z čoho vyplýva, že Komisia mala sama zohľadniť ich existenciu pri skúmaní oznámeného opatrenia.

52

Po druhé treba jednak uviesť, že Komisia v bodoch 97 až 101, 104 a 105 napadnutého rozhodnutia preskúmala, či toto oslobodenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a dospela k záveru, že to tak nie je, keďže v súvislosti s ňou nebola splnená podmienka selektívnosti, ktorá je tomuto pojmu vlastná. Z bodu 104 napadnutého rozhodnutia jednak konkrétnejšie vyplýva, že Komisia sa výslovne vyjadrila len k otázke, či rozdielne zaobchádzanie s kupujúcimi na veľkoobchodnom trhu v závislosti od toho, či využívajú alebo nevyužívajú oslobodenie, vedie k selektívnej výhode, ale nezaoberala sa možnou existenciou selektívnej výhody z dôvodu vylúčenia kupujúcich na maloobchodnom trhu z nároku na oslobodenia.

53

Po tretie však vzhľadom na logiku oznámeného opatrenia, ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí (pozri body 32 až 36 vyššie), bolo zrejmé, že kupujúci na veľkoobchodnom a maloobchodnom trhu neboli v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o spôsob, akým sa malo zníženie cien na veľkoobchodnom trhu a platba príspevku premietnuť do ceny elektriny, Komisia preto nemusela výslovne rozhodnúť o otázke, či obmedzenie rozsahu oslobodenia od príspevku na kupujúcich na veľkoobchodnom trhu predstavuje selektívnu výhodu.

54

Na jednej strane kupujúci na veľkoobchodnom trhu odoberajú elektrinu priamo za trhovú cenu. Výhoda, ktorú využívajú, závisí práve od rozdielu, ktorý vypočítava OMIE, jednak medzi trhovou cenou vyplývajúcou z dotovania určitých zdrojov energie, a jednak cenou, ktorá by bola bez takéhoto dotovania. Podobne OMIE zodpovedá za určenie presnej výšky príspevku a oslobodenia pre kupujúcich, ktorí nemohli mať prospech zo zníženia týchto cien.

58

Na jednej strane je takáto argumentácia založená na predpoklade, že Komisia mala sama zohľadniť osobitnú povahu kupujúcich na maloobchodnom trhu, ktorí využívajú finančné zmluvy o nákupe elektriny. Z dôvodov uvedených v bodoch 43 až 48 vyššie však takýto predpoklad nemožno zohľadniť.

59

Na druhej strane a v každom prípade, hoci účel odoberania elektriny priamymi spotrebiteľmi na veľkoobchodnom trhu je podobný účelu žalobkýň, keďže sa uskutočňuje pre ich vlastnú spotrebu, a nie na účely dodávky elektriny ďalším odberateľom, skutočnosťou zostáva, že takéto odoberanie sa uskutočňuje na dvoch rôznych trhoch, ktorých cenotvorba sa neriadi rovnakou logikou, ako je uvedené v bodoch 53 a 54 vyššie.

60

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prvý a štvrtý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodné.

64

Po druhé rozsah žiadosti žalobkýň o vydanie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania je taký, že vyžaduje, aby boli na pojednávaní predložené dokumenty obsiahnuté v administratívnom spise Komisie, hoci žalobkyne ani v postavení zainteresovaných strán nemajú právo na prístup k tomuto spisu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C‑139/07 P , EU:C:2010:376 , bod 58 ).

65

Po tretie za týchto okolností mali žalobkyne predložiť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že okrem znenia oznámeného opatrenia sa počas výmeny názorov, ktorá sprevádzala oznámenie, riešila aj otázka využívania finančných zmlúv o nákupe elektriny kupujúcimi na maloobchodnom trhu, čo Komisia, ako aj Španielske kráľovstvo popierajú. Treba však povedať, že takéto dôkazy neboli predložené.

66

Návrh žalobkýň na vydanie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania musí byť zamietnutý.

Na úvod treba konštatovať, že v rozsahu, v akom sa tento žalobný dôvod zakladá na domnienke, že Komisia mala zohľadniť osobitnú situáciu kupujúcich na maloobchodnom trhu, ktorí uzavreli zmluvy typu, ktorý uprednostňujú žalobkyne, treba ho bez ďalšieho zamietnuť z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bodoch 43 až 48 vyššie.

70

Podobne tvrdenie žalobkýň, že oznámené opatrenie vylúčilo z pôsobnosti oslobodenia určité typy zmlúv o nákupe elektriny, je založené na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v bodoch 33 až 35 vyššie, pôsobnosť oslobodenia predpokladaného v bode 45 písm. d) napadnutého rozhodnutia nezávisí od typu uzatvorených zmlúv, ale od trhu, na ktorom sa elektrina nakupuje.

71

Jedinou relevantnou otázkou preto je, či samotné obmedzenie oslobodenia od príspevku na kupujúcich na veľkoobchodnom trhu predstavovalo vážny problém z hľadiska proporcionality.

72

Pokiaľ ide konkrétnejšie o zložku týkajúcu sa nevyhnutnosti oznámeného opatrenia, z ustálenej judikatúry jasne vyplýva, že Komisia sa nemusí abstraktne vysloviť ku všetkým alternatívnym opatreniam, ktoré by mohli byť zamýšľané, pretože hoci dotknutý členský štát musí podrobne uviesť dôvody, ktoré viedli k prijatiu predmetnej schémy pomoci, najmä pokiaľ ide o použité kritériá oprávnenosti, nie je povinný pozitívne preukázať, že žiadne iné opatrenie, ktoré by bolo možné si predstaviť a z podstaty veci je hypotetické, nemohlo lepšie dosiahnuť sledovaný cieľ. Ak uvedený členský štát takúto povinnosť nemá, žalobkyňa nemôže dôvodne požadovať, aby Všeobecný súd uložil Komisii povinnosť nahradiť vnútroštátne orgány pri tejto úlohe normatívneho prieskumu s cieľom preskúmať akékoľvek alternatívne opatrenie, ktoré by prichádzalo do úvahy (pozri rozsudok zo 6. mája 2019, Scor/Komisia, T‑135/17 , neuverejnený, EU:T:2019:287 , bod 94 a citovanú judikatúru).

75

Okrem toho, keďže žalobkyne týmto žalobným dôvodom spochybňujú posúdenie proporcionality schémy pomoci, ktorú Komisia považovala za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, treba pripomenúť, že Komisia má pri uplatnení článku 107 ods. 3 ZFEÚ širokú mieru voľnej úvahy, ktorej uplatnenie zahŕňa komplexné hodnotenie hospodárskeho a sociálneho charakteru (pozri rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, C‑654/17 P , EU:C:2019:634 , bod 80 a citovanú judikatúru), v dôsledku čoho sa súdne preskúmanie musí obmedziť na overenie dodržiavania procesných noriem a odôvodnenia, ako aj na preskúmanie vecnej presnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia, nesprávneho právneho posúdenia a zneužitia právomoci (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07 , EU:C:2008:764 , bod 78 a citovanú judikatúru).

79

V druhom rade treba poznamenať, že článok 3 písm. a) a b) nariadenia 2019/943, ako aj článok 5 ods. 1 smernice 2019/944 podporujú voľnú tvorbu cien elektriny na základe ponuky a dopytu. V týchto článkoch sa uvádza, že „ceny sa musia tvoriť na základe dopytu a ponuky“, „trhové pravidlá musia podporovať voľnú tvorbu cien a musia predchádzať opatreniam, ktoré bránia tvorbe cien na základe dopytu a ponuky“, „dodávatelia majú voľnosť v určovaní ceny, za ktorú dodávajú elektrinu odberateľom“ a „členské štáty prijmú primerané kroky na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi“.

80

Treba však konštatovať, že oznámené opatrenie v rozsahu, v akom obmedzuje priamy zásah vnútroštátnych orgánov na tvorbu cien na veľkoobchodnom trhu a nerozširuje ho na maloobchodný trh, s výnimkou regulovaných zmlúv, zachováva v čo najväčšej miere zásadu voľnej tvorby cien elektriny na základe ponuky a dopytu stanovenú v nariadení 2019/943 a smernici 2019/944.

81

V treťom rade v rozsahu, v akom žalobkyne tvrdia, že zníženie ceny elektriny na maloobchodnom trhu sa malo dosiahnuť stanovením možnosti, aby kupujúci na tomto trhu oznámili svoje zmluvy o nákupe elektriny, aby mohli ako takí využiť oslobodenie od platenia príspevku, uvádzajú alternatívny prístup k prístupu, ktorý uprednostňujú členské štáty a ktorý schválila Komisia, ktorý pri uplatnení judikatúry citovanej v bode 74 vyššie nemožno zohľadniť.

Žalobkyne tvrdia, že keďže oznámené opatrenie sa odchyľuje od zásady voľnej tvorby cien, malo spĺňať podmienky umožňujúce výnimku z uplatňovania tejto zásady, ktoré sú stanovené v článku 5 ods. 4 smernice 2019/944, čo sa nestalo z dôvodu účinkov oznámeného opatrenia na spotrebiteľov elektriny, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii ako ony.

85

Treba konštatovať, že tento žalobný dôvod je založený výlučne na predpoklade, že Komisia mala zohľadniť situáciu kupujúcich elektriny na maloobchodnom trhu, ktorí uzavreli finančné zmluvy o nákupe elektriny. Tento žalobný dôvod je preto potrebné bez ďalšieho zamietnuť z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bodoch 43 až 48 vyššie, ako to správne tvrdí Komisia a Španielske kráľovstvo.

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

86

Žalobkyne zdôrazňujú, že Komisia a vo všeobecnosti aj Únia podporovali uzatváranie finančných zmlúv o nákupe elektriny, najmä s cieľom podporiť obnoviteľné zdroje energie. Z toho vyvodili, že mohli oprávnene očakávať, že sa s nimi nebude zaobchádzať menej priaznivo ako s podnikmi, ktoré sa nesnažili pokryť riziká trhu, lepšie sa organizovať a menej znečisťovať životné prostredie.

90

Treba konštatovať že argumentácia žalobkýň založená na predpoklade, že Komisia u nich vyvolala legitímne očakávanie, že s konečnými spotrebiteľmi, ktorí využili zmluvy o nákupe elektriny, sa bude zaobchádzať prinajmenšom rovnako priaznivo ako s tými, ktorí uzavreli iné typy zmlúv.

91

V tejto súvislosti stačí uviesť, že z dôvodov podobných tým, ktoré boli uvedené v bodoch 46 až 48 vyššie, žalobkyne nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že presné, nepodmienečné a zhodné informácie, ktoré pochádzajú z oprávnených a spoľahlivých zdrojov, by zabezpečili, že situácia spotrebiteľov využívajúcich zmluvy o nákupe elektriny by bola zohľadnená pri výkone právomocí Komisie v oblasti kontroly štátnej pomoci.

92

Piaty žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť, aby okrem toho, že budú znášať svoje vlastné trovy konania, nahradili trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi.

96

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Španielske kráľovstvo preto znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

rozhodol takto:

Van der Woude

Škvařilová‑Pelzl

Nõmm

Steinfatt

Kukovec

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. marca 2025.