T-625/22

62022TJ0625

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (veľká komora)

z 10. septembra 2025 ( *1 )

„Životné prostredie – Delegované nariadenie (EÚ) 2022/1214 – Taxonómia – Hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom a jadrovou energiou – Začlenenie do udržateľných hospodárskych činností – Investície – Prínos k prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo v súlade s cieľom 1,5 °C Parížskej dohody – Cieľ nulovej bilancie emisií do roku 2050 – Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na zmenu klímy – Články 10 a 11 nariadenia (EÚ) 2020/852 – Pojem ‚nízkouhlíková činnosť‘ – Výrazné narušenie plnenia environmentálnych cieľov – Riziká spojené so závažnými haváriami reaktora – Riziká spojené s vysokoaktívnym rádioaktívnym odpadom – Riziká spojené so suchom a nebezpečenstvami súvisiacimi s klímou – Zásada predbežnej opatrnosti – Technické kritériá preskúmania – Zníženie emisií skleníkových plynov – Článok 290 ZFEÚ – Pojem ‚podstatné prvky‘ legislatívneho aktu – Vedecké dôkazy – Miera voľnej úvahy Komisie – Zjavne nesprávne posúdenie“

Vo veci T‑625/22,

Rakúska republika , v zastúpení: M. Klamert a F. Koppensteiner, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Lünenbürger, K. Reiter a M. Kottmann, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Bulharská republika , v zastúpení: T. Mitova a S. Ogňanova Ruseva, splnomocnené zástupkyne,

Česká republika , v zastúpení: J. Vláčil, a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia,

Francúzska republika , v zastúpení: T. Stéhelin, B. Fodda a M. de Lisi, splnomocnení zástupcovia,

Maďarsko , v zastúpení: M. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (veľká komora),

v zložení: predseda M. van der Woude, sudcovia S. Papasavvas, A. Marcoulli, J. Costeira, O. Porchia, M. Kănčeva, U. Öberg, G. De Baere, T. Pynnä, J. Laitenberger, G. Steinfatt, D. Petrlík, P. Zilgalvis (spravodajca), E. Tichy‑Fisslberger, L. Spangsberg Grønfeldt,

tajomník: S. Jund, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 10. septembra 2024 a odpoveď Komisie doručenú do kancelárie Všeobecného súdu 30. septembra 2024,

2

Dňa 18. júna 2020 Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali nariadenie (EÚ) 2020/852 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 ( Ú. v. EÚ L 198, 2020, s. 13 , ďalej len „nariadenie o taxonómii“).

3

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia o taxonómii sa týmto nariadením stanovujú kritériá na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, na účely stanovenia miery environmentálnej udržateľnosti investície. Podľa jeho odôvodnenia 3 toto nariadenie predstavuje kľúčový krok k nasmerovaniu finančných tokov na udržateľné činnosti s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu Európsku úniu.

4

Na tento účel nariadenie o taxonómii zavádza, ako vyplýva z jeho odôvodnení 6 a 12, jednotný systém klasifikácie udržateľných činností, ktorý na úrovni Únie harmonizuje kritériá na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, čo investorom a iným hospodárskym subjektom umožní spoločné pochopenie hospodárskych činností, ktoré sú environmentálne udržateľné.

Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté nariadenie,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

8

9

Rakúska republika uvádza na podporu svojej žaloby šestnásť žalobných dôvodov.

10

Na jednej strane sa prvých osem žalobných dôvodov týka hospodárskych činností súvisiacich s odvetvím jadrovej energie.

11

Prvý žalobný dôvod je najmä založený na porušení procesných pravidiel nariadenia o taxonómii a článku 6 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) ( Ú. v. EÚ L 243, 2021, s. 1 ; ďalej len „európsky právny predpis v oblasti klímy“).

15

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 11 a článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, ako aj zásady predbežnej opatrnosti.

16

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii.

17

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení účelu a potrebného účinku nariadenia o taxonómii z dôvodu rizika fragmentácie trhu.

21

Desiaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 10 ods. 2 a článku 19 ods. 1 písm. f) a g) nariadenia o taxonómii, ako aj zásady predbežnej opatrnosti.

22

Jedenásty žalobný dôvod je založený na porušení zásady technologickej neutrality stanovenej v článku 19 ods. 1 písm. a) a j) nariadenia o taxonómii a zákazu diskriminácie.

23

Dvanásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 17 a článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, ako aj zásady predbežnej opatrnosti.

27

Šestnásty žalobný dôvod je založený na porušení účelu a potrebného účinku nariadenia o taxonómii z dôvodu rizika fragmentácie trhu.

28

Všeobecný súd považuje za vhodné najprv spoločne preskúmať prvý a deviaty žalobný dôvod. Pokiaľ ide o hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou, Všeobecný súd preskúma spoločne ôsmy a druhý žalobný dôvod, potom spoločne tretí a štvrtý žalobný dôvod a napokon piaty, šiesty a siedmy žalobný dôvod.

29

Pokiaľ ide o hospodárske činnosti súvisiace s odvetvím fosílneho plynu, Všeobecný súd považuje za vhodné najprv preskúmať desiaty žalobný dôvod a potom jedenásty až šestnásty žalobný dôvod.

Treba pripomenúť, že ak inštitúcia Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, najmä v rámci komplexných posúdení, súdne preskúmanie, ktoré musí súd Únie vykonať v súvislosti s dôvodnosťou aktu prijatého pri výkone tejto právomoci, ho nesmie viesť k tomu, aby nahradil posúdenie predmetnej inštitúcie vlastným posúdením, ale jeho cieľom je overiť, či sa tento akt nezakladá na vecne nesprávnych skutkových okolnostiach a či nie je postihnutý zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P , EU:C:2023:368 , bod 55 a citovanú judikatúru).

33

Okrem toho v kontexte delegovanej právomoci v zmysle článku 290 ZFEÚ disponuje Komisia v rámci výkonu právomocí, ktoré sú jej zverené, širokou mierou voľnej úvahy najmä vtedy, pokiaľ má vykonať komplexné posúdenia a hodnotenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P , EU:C:2017:357 , bod 53 a citovanú judikatúru).

34

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd Únie musí okrem iného nielen overiť vecnú presnosť, spoľahlivosť a koherentnosť predložených dôkazov, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súbor relevantných údajov, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P , EU:C:2023:368 , bod 56 a citovanú judikatúru).

35

Žalobné dôvody, ktoré uviedla Rakúska republika, treba preskúmať s prihliadnutím na tieto úvahy.

O prvom a deviatom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na porušení procesných ustanovení obsiahnutých v nariadení o taxonómii, a článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy

39

Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom v podstate tvrdí, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore s procesnými ustanoveniami, ktoré nariadenie o taxonómii stanovuje na prijatie delegovaného aktu, najmä s ustanoveniami týkajúcimi sa stanovenia technických kritérií preskúmania, a procesnými ustanoveniami Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva ( Ú. v. EÚ L 123, 2016, s. 1 , ďalej len „medziinštitucionálna dohoda“), ako aj v rozpore s požiadavkami článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.

40

Komisia podporovaná Bulharskou republikou, Českou republikou, Francúzskou republikou, Maďarskom, Poľskou republikou a Rumunskom túto argumentáciu spochybňuje.

44

Okrem toho podľa článku 24 ods. 1 nariadenia o taxonómii skupina expertov členských štátov poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa vhodnosti technických kritérií preskúmania a prístupu platformy, pokiaľ ide o vypracovanie uvedených kritérií.

45

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že na účely prijatia delegovaného nariadenia 2021/2139 technická expertná skupina pre udržateľné financovanie (ďalej len „skupina TEG“), ktorú zriadila Komisia s cieľom pomôcť jej pri vypracovaní taxonómie, vydala odporúčania týkajúce sa technických kritérií preskúmania pre hospodárske činnosti, ktoré by významne prispeli k plneniu dvoch environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 písm. a) a b) nariadenia o taxonómii. Skupina TEG uverejnila dve predbežné verzie svojich odporúčaní vo svojich správach z decembra 2018 a júna 2019. Každá z týchto dvoch správ bola predmetom konzultácií s verejnosťou. Záverečná správa skupiny TEG bola uverejnená v marci 2020 spolu s technickou prílohou.

46

Komisia okrem toho v marci 2020 zverejnila posúdenie vplyvu na účely prijatia delegovaného nariadenia 2021/2139, ku ktorému bolo možné predkladať pripomienky do konca apríla 2020. Okrem toho bol návrh delegovaného nariadenia 2021/2139 na obdobie štyroch týždňov (od 20. novembra do 18. decembra 2020), ktoré bolo určené na pripomienkovanie, uverejnený na portáli pre lepšiu právnu reguláciu, v decembri 2020 ho platforma posúdila a v období od decembra 2020 do marca 2021 bol predložený expertom z členských štátov na viacerých zasadnutiach skupiny expertov z členských štátov. Komisia 4. júna 2021 uverejnila posúdenie vplyvu na účely prijatia delegovaného nariadenia 2021/2139 [SWD(2021)152 final].

50

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa bodu 4 prílohy k medziinštitucionálnej dohode sa s expertmi z členských štátov včas uskutočňujú konzultácie o každom návrhu delegovaného aktu, ktorý vypracovali útvary Komisie.

51

Okrem toho Komisia 31. decembra 2021 zaslala návrh napadnutého nariadenia platforme a skupine expertov členských štátov.

52

Platforma zverejnila svoje konečné stanovisko na svojich internetových stránkach 24. januára 2022.

56

To platí o to viac, že na jednej strane experti boli o tejto veci vopred informovaní, keďže už na zasadnutí v máji 2020 predkladali pripomienky k odporúčaniam skupiny TEG uvedeným v bode 45, a na druhej strane platforma, ani skupina expertov členských štátov nepovažovali predĺženú lehotu za nedostatočnú.

57

V tejto súvislosti Komisii nemožno vytýkať, že návrh napadnutého nariadenia predložila 31. decembra 2021, a to tým skôr, že lehota poskytnutá skupine expertov členských štátov a platforme na vydanie ich stanoviska k návrhu delegovaného aktu bola predĺžená do 21. januára 2022.

58

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rakúska republika, treba teda konštatovať, že s členskými štátmi sa včas uskutočnili konzultácie o návrhu napadnutého nariadenia v súlade s bodom 4 prílohy k medziinštitucionálnej dohode.

62

V treťom rade Rakúska republika v podstate vytýka Komisii, že definovala technické kritériá preskúmania bez toho, aby po doplňujúcich posúdeniach vykonaných v správe centra JRC zabezpečila novú konzultáciu s verejnosťou a nové posúdenie vplyvu.

63

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa bodu 13 medziinštitucionálnej dohody Komisia bude vykonávať posúdenie vplyvu svojich delegovaných aktov, v prípade ktorých sa očakáva významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv, a uskutoční čo najrozsiahlejšie konzultácie.

64

Z judikatúry však vyplýva, že povinnosť vykonať posúdenie vplyvu delegovaných nariadení za každých okolností nevyplýva zo znenia bodov 12 až 15 medziinštitucionálnej dohody (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 3. decembra 2019, Česká republika/Parlament a Rada, C‑482/17 , EU:C:2019:1035 , body 82 až 85 , a z 5. júla 2023, TIB Chemicals/Komisia, T‑639/20 , neuverejnený, EU:T:2023:374 , bod 206 ).

68

Posúdenie vplyvu na účely prijatia delegovaného nariadenia 2021/2139 [SWD(2021)152 final] okrem toho na strane 23 uvádzalo, že pokiaľ ide o činnosti súvisiace s jadrovou energiou zvolilo sa pokračovať v technickej analýze kritériá „výrazne nenarušiť“.

69

Ako vyplýva z odôvodnenia 3 napadnutého nariadenia, stanovenie technických kritérií preskúmania pre tieto činnosti bolo následne odložené, keďže sa čakalo na hĺbkové odborné posúdenie.

70

Odborné posúdenia a konzultácie s verejnosťou vykonané na účely prijatia delegovaného nariadenia 2021/2139 pritom už zahŕňali činnosti súvisiace s jadrovou energiou, takže napadnuté nariadenie nadväzuje na uvedené nariadenie. Komisiu okrem toho viedli k tomu, aby vykonala doplňujúce posúdenia na účely prijatia napadnutého nariadenia.

74

Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že po doplňujúcom posúdení kritéria „výrazne nenarušiť“ v prípade činností súvisiacich s jadrovou energiou, ktoré bolo vykonané v správe centra JRC, nie je potrebné vykonať dodatočné a osobitné posúdenie vplyvu a konzultácie s verejnosťou.

75

Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o tvrdenie uvedené v bode 30 vyjadrenia Luxemburského veľkovojvodstva ako vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého nevykonanie novej konzultácie s verejnosťou predstavuje porušenie článku 8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia ( Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 4 ) treba pripomenúť, že podľa článku 40 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 toho istého štatútu návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania môže obsahovať iba návrhy podporujúce jedného z účastníkov konania vo veci samej. Okrem toho podľa článku 142 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vedľajší účastník konania musí prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania.

76

Hoci tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedľajší účastník konania predložil nové tvrdenia alebo tvrdenia odlišné od tvrdení účastníka konania, ktorého podporuje, pretože inak by sa jeho vedľajšie účastníctvo obmedzovalo len na zopakovanie tvrdení uvedených v žalobe, nemožno pripustiť, aby mu tieto ustanovenia umožnili prostredníctvom nových dôvodov zmeniť alebo pretvoriť rámec sporu určený žalobou [rozsudky z 10. novembra 2021, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), T‑612/17 , EU:T:2021:763 , bod 192 , a z 2. októbra 2024, ACE/Rada, T‑828/22 , neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:672 , bod 44 ).

80

Odborné posúdenia a konzultácie s verejnosťou vykonané na účely prijatia delegovaného nariadenia 2021/2139 pritom už hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom zahŕňali. Komisiu okrem toho viedli k tomu, aby vykonala doplňujúce posúdenia na účely prijatia napadnutého nariadenia. Posúdenie vplyvu na účely prijatia delegovaného nariadenia 2021/2139 [SWD(2021)152 final] okrem toho na strane 146 uvádzalo potrebu ďalších prací na činnostiach súvisiacich s fosílnym plynom.

81

Hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom boli okrem toho posúdené v technickej prílohe k záverečnej správe skupiny TEG.

82

Vzhľadom na to, že odvetvie fosílneho plynu bolo predmetom prípravnej fázy delegovaného nariadenia 2021/2139, a z dôvodu kontinuity medzi týmto nariadením a napadnutým nariadením, pripomenutej v bode 72 vyššie, nemožno Komisii vytýkať, že vo vzťahu k tomuto odvetviu nevykonala nové posúdenie vplyvu ani novú verejnú konzultáciu.

86

Článok 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy nestanovuje žiadnu konkrétnu formu, ktorá by sa mala dodržiavať pri posudzovaní, ktoré stanovuje. Základným cieľom tohto ustanovenia je teda zabezpečiť, aby Komisia prijala informované rozhodnutie o súlade návrhu opatrenia s cieľmi uvedeného právneho predpisu.

87

Dodržiavanie tohto základného cieľa však možno zabezpečiť tým, že Komisia overí, či boli zohľadnené osobitné požiadavky nariadenia o taxonómii, najmä jeho článku 10, ktorý upravuje významný prínos k zmierneniu zmeny klímy.

88

Článok 2 ods. 1 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, v ktorom sa vymedzuje cieľ klimatickej neutrality, totiž znie:

Z toho vyplýva, že cieľ klimatickej neutrality sledovaný európskym právnym predpisom v oblasti klímy je podobný cieľu zmiernenia zmeny klímy, ktorý je zavedený nariadením o taxonómii, keďže oba tieto akty smerujú k zníženiu alebo odstráneniu emisií skleníkových plynov.

92

Posúdenie vplyvu delegovaného nariadenia 2021/2139 a vedecké analýzy prínosu hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou a fosílnym plynom k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na zmenu klímy, ako aj vedecká analýza dodržiavania kritéria „výrazne nenarušiť“ týmito činnosťami, ktoré boli vykonané pri prijímaní napadnutého nariadenia na účely merania potenciálneho prínosu týchto činností k cieľu zníženia alebo odstránenia skleníkových plynov, umožnili Komisii, aby bez potreby ďalšieho posúdenia posúdila zlučiteľnosť napadnutého nariadenia s cieľmi Únie v oblasti klímy do rokov 2030 a 2040 v súlade s článkom 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.

93

Prvý a deviaty žalobný dôvod sa teda musia zamietnuť.

O druhom až ôsmom žalobnom dôvode, ktoré sa týkajú hospodárskych činností súvisiacich s odvetvím jadrovej energie

–

výroba elektriny z jadrovej energie K (nové oddiely 4.28 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139, ktoré boli do uvedených príloh vložené napadnutým nariadením) (ďalej spoločne len „hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou“).

95

Príloha I k napadnutému nariadeniu stanovuje pre každú z týchto činností kvalifikovaných ako udržateľná investícia technické kritériá preskúmania na určenie jednak podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, a jednak toho, či hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 nariadenia o taxonómii. Príloha II k napadnutému nariadeniu stanovuje technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy, a na druhej strane na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 nariadenia o taxonómii.

O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 290 ZFEÚ

96

Na úvod treba uviesť, že Rakúska republika nevzniesla námietku nezákonnosti založenú na porušení článku 290 ZFEÚ nariadením o taxonómii, ako potvrdila na pojednávaní. Rakúska republika teda nespochybňuje zákonnosť delegovania právomocí, ktoré bolo Komisii udelené najmä článkom 1 ods. 3 a článkom 10 ods. 3 uvedeného nariadenia.

100

Ďalej treba pripomenúť, že podľa článku 290 ods. 1 ZFEÚ legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.

101

Účelom možnosti delegovať právomoci stanovenej v článku 290 ZFEÚ je umožniť normotvorcovi Únie sústrediť sa na podstatné prvky právnej úpravy, ako aj na prvky, ktoré nie sú podstatné, ale ktorých úpravu považuje za vhodnú, pričom Komisii zveruje úlohu „doplniť“ určité nepodstatné prvky prijatého legislatívneho aktu alebo „zmeniť“ tieto prvky v rámci delegovania, ktoré jej bolo udelené (pozri rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P , EU:C:2017:357 , bod 58 a citovanú judikatúru).

102

Určenie prvkov určitej oblasti, ktoré sa majú kvalifikovať ako podstatné, musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania, a vyžaduje, aby sa zohľadnili vlastnosti a osobitosti dotknutej oblasti (pozri rozsudok z 22. júna 2016, DK Recycling und Roheisen/Komisia, C‑540/14 P , EU:C:2016:469 , bod 48 a citovanú judikatúru).

106

V tejto súvislosti po prvé z článku 1 nariadenia o taxonómii vyplýva, že jeho cieľom je stanoviť, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, na účely stanovenia miery environmentálnej udržateľnosti investície.

107

V súlade s článkom 3 nariadenia o taxonómii sa hospodárska činnosť považuje za environmentálne udržateľnú, ak spĺňa „kritériá environmentálnej udržateľnosti“ stanovené v písmenách a) až d) tohto ustanovenia, teda ak významne prispieva k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 tohto nariadenia, výrazne nenarúša plnenie žiadneho z týchto cieľov, vykonáva sa v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 18 tohto nariadenia a spĺňa technické kritériá preskúmania, ktoré stanovila Komisia v súlade najmä s článkom 10 ods. 3 a článkom 11 ods. 3 tohto nariadenia.

108

Medzi týmito požiadavkami sa v článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii uvádza, že technické kritériá preskúmania identifikujú najrelevantnejšie potenciálne prínosy k plneniu daného environmentálneho cieľa, pričom sa dodržiava zásada technologickej neutrality a zohľadňujú sa krátkodobé i dlhodobé vplyvy danej hospodárskej činnosti.

112

Okrem toho podľa článku 19 ods. 3 nariadenia o taxonómii technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 tohto článku zabezpečia, aby sa činnosti výroby energie, pri ktorých sa využívajú tuhé fosílne palivá, neoznačovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

113

Okrem toho zásada technologickej neutrality v judikatúre znamená, že dotknutá právna úprava musí všeobecným spôsobom stanoviť práva a povinnosti osôb, aby sa neuprednostnilo využívanie jednej technológie na úkor inej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2022, Austro‑Mechana, C‑433/20 , EU:C:2022:217 , bod 27 a citovanú judikatúru).

114

117

Rovnako tak normotvorca Únie tým, že ponechal Komisii možnosť stanoviť technické kritériá preskúmania pre všetky druhy činností, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti, s výnimkou činností spojených s výrobou elektriny, pri ktorých sa využívajú tuhé fosílne palivá, urobil politické rozhodnutia, ktoré v súvislosti s podstatnými prvkami nariadenia o taxonómii spadajú do jeho výlučnej zodpovednosti.

118

Z toho vyplýva, že určenie samotných hospodárskych činností, ako aj stanovenie technických kritérií preskúmania pre každú hospodársku činnosť uplatňujúcu kritériá udržateľnosti, nepatria na rozdiel od toho, čo tvrdí Rakúska republika, medzi podstatné prvky nariadenia o taxonómii.

119

Z toho vyplýva, že Komisia tým, že napadnutým nariadením stanovila technické kritériá preskúmania, nezasiahla do podstatných prvkov nariadenia o taxonómii.

123

Pokiaľ ide o tvrdenie, že právnym základom nariadenia o taxonómii by mal byť článok 203 Zmluvy o Euratome, ak zákonodarca rozhodol, že jadrová energia má byť začlenená do taxonómie, treba uviesť, že Rakúska republika nevznáša námietku nezákonnosti tohto nariadenia založenú najmä na nesprávnom právnom základe. Navyše skutočnosť, že nariadenie o taxonómii sa nezakladá na Zmluve o Euratome, je vysvetlená predmetom tohto nariadenia, ktorý sa týka nielen jadrovej energie, ale aj iných hospodárskych činností. Toto tvrdenie okrem iného v každom prípade nemôže preukázať, že určenie hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou ako činností prispievajúcich k zmierneniu zmeny klímy alebo k adaptácii na zmenu klímy patrí medzi podstatné aspekty nariadenia o taxonómii.

124

Pokiaľ ide napokon o tvrdenie, že začlenenie jadrovej energie napadnutým nariadením do taxonómie predstavuje zásah do vlastníckeho práva (článok 17 Charty základných práv Európskej únie), slobodnej voľby povolania (článok 15 Charty základných práv) a slobody podnikania (článok 16 Charty základných práv) (finančných) podnikov, takže patrí do právomoci normotvorcu Únie, treba pripomenúť, že je pravda, že podľa judikatúry je zásah normotvorcu nevyhnutný, ak prijatý akt umožňuje zásahy do základných práv osobitného významu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2012, Parlament/Rada, C‑355/10 , EU:C:2012:516 , bod 77 ).

125

Treba však pripomenúť, že Rakúska republika nevzniesla námietku nezákonnosti nariadenia o taxonómii, ktorá by sa okrem iného zakladala na nevylúčení činností súvisiacich s jadrovou energiou. Navyše Rakúska republika nemôže tvrdiť, že samotná definícia technických kritérií preskúmania pre hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou sama osebe postačuje na to, aby išlo o obzvlášť významné zásahy do základných práv, keďže len uvádza významné dôsledky uvedenej definície pre základné práva zakotvené v článkoch 15, 16 a 17 Charty bez toho, aby predložila dôkazy, ktoré by mohli takýto zásah preukázať.

Vo svojom druhom žalobnom dôvode Rakúska republika tvrdí, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore s článkom 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii, pretože toto ustanovenie sa neuplatňuje na hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou, a subsidiárne nie sú splnené podmienky uplatňovania uvedeného ustanovenia.

129

Druhý žalobný dôvod sa delí na tri časti, z ktorých prvá je založená na neuplatniteľnosti článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii na hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou, druhá na nedodržaní podmienok stanovených v článku 10 ods. 2 tohto nariadenia a tretia na porušení článku 19 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia, ako aj zásady predbežnej opatrnosti.

– O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na neuplatniteľnosti článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii na hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou

130

Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom v podstate tvrdí, že článok 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii sa neuplatňuje na nízkouhlíkové hospodárske činnosti, akými sú hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou, pretože sa týka len tzv. „prechodných“ hospodárskych činností s vysokými emisiami uhlíka.

„Na účely odseku 1 [tohto článku] sa hospodárska činnosť, pre ktorú neexistuje žiadna technologicky a hospodársky uskutočniteľná nízkouhlíková alternatíva, označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak podporuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade so smerovaním k obmedzeniu zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami okrem iného postupným znižovaním emisií skleníkových plynov, najmä fosílií [emisií – neoficiálny preklad ] z tuhých fosílnych palív, pričom táto činnosť:

a)

má úrovne emisií skleníkových plynov, ktoré zodpovedajú najlepšiemu výkonu v danom odvetví [alebo priemysle – neoficiálny preklad ];

b)

nebráni rozvoju a zavádzaniu nízkouhlíkových alternatív; a

c)

„Pri stanovovaní a aktualizácií technických kritérií preskúmania pre environmentálny cieľ zmiernenia zmeny klímy by Komisia mala zohľadniť a podnecovať prebiehajúci a nevyhnutný prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s článkom 10 ods. 2 tohto nariadenia. Okrem využívania klimaticky neutrálnej energie a väčších investícií do hospodárskych činností a odvetví, ktoré sú už teraz nízkouhlíkové, si tento prechod vyžaduje značné zníženie emisií skleníkových plynov aj v iných hospodárskych činnostiach a odvetviach, pre ktoré nie sú k dispozícii žiadne technologicky a hospodársky uskutočniteľné nízkouhlíkové alternatívy. Tieto prechodné hospodárske činnosti by sa mali označovať za významne prispievajúce k zmierňovaniu zmeny klímy, ak sú ich emisie skleníkových plynov podstatne nižšie ako priemer daného odvetvia, nebránia vývoju a zavádzaniu nízkouhlíkových alternatív a nevedú k zakonzervovaniu aktív, ktoré sú vzhľadom na ich hospodársku životnosť v rozpore s cieľom klimatickej neutrálnosti. Technické kritériá preskúmania týchto prechodných hospodárskych činností by mali zabezpečiť, aby uvedené prechodné činnosti dôveryhodne smerovali ku klimatickej neutrálnosti a mali by sa pravidelne zodpovedajúcim spôsobom upravovať.“

136

Rakúska republika vo svojej argumentácii tvrdí, že článok 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii sa uplatňuje len na činnosti s vysokými emisiami uhlíka, a nie na existujúce nízkouhlíkové činnosti, akými sú hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou. Takáto argumentácia vyžaduje vykonať výklad predmetného ustanovenia.

140

Článok 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii sa však nevzťahuje na „činnosti, ktoré nie sú nízkouhlíkové“, ako to zrejme tvrdí Rakúska republika, ale na „činnos[ti], pre ktor[é] neexistuje žiadna technologicky a hospodársky uskutočniteľná nízkouhlíková alternatíva“, takže ho možno vykladať aj tak, že zahŕňa činnosti, ktoré sú nízkouhlíkové. Doslovný výklad, na ktorý sa odvoláva Rakúska republika, tak nie je podporený znením tohto ustanovenia.

141

Po druhé podľa Rakúskej republiky článok 10 ods. 2 písm. a) až c) nariadenia o taxonómii potvrdzuje jej výklad, keďže stanovuje, že na to, aby hospodárska činnosť patrila do pôsobnosti článku 10 ods. 2 tohto nariadenia, musí mať úrovne emisií skleníkových plynov, ktoré zodpovedajú najlepšiemu výkonu v danom odvetví alebo priemysle. Toto ustanovenie tak uplatňuje tzv. kritérium „prvý v danej triede“ v tom zmysle, že umožňuje, aby sa hospodárske činnosti, ktoré sú pri súčasnom stave techniky síce spojené s vysokými emisiami uhlíka, ale zodpovedajú najlepšiemu výkonu v danom odvetví alebo priemysle, kvalifikovali ako činnosti, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy, ak neexistuje žiadna technologicky a hospodársky uskutočniteľná nízkouhlíková alternatíva.

142

Treba pripomenúť, že článok 10 ods. 2 písm. a) nariadenia o taxonómii odkazuje na hospodársku činnosť, ktorá „má úrovne emisií skleníkových plynov, ktoré zodpovedajú najlepšiemu výkonu v danom odvetví [alebo priemysle]“.

146

Na jednej strane totiž investícia do nízkouhlíkovej hospodárskej činnosti nebráni rozvoju ani zavádzaniu nízkouhlíkových alternatív, ale naopak, môže podporovať ich rozvoj a zavádzanie. Na druhej strane investícia do takejto činnosti nevedie k zakonzervovaniu uhlíkovo náročných aktív, keďže sa týka nízkouhlíkových aktív.

147

Obe tieto požiadavky teda môžu byť splnené rovnako prostredníctvom hospodárskych činností s vysokými emisiami uhlíka, ako aj prostredníctvom nízkouhlíkových činností.

148

Z podmienok stanovených v článku 10 ods. 2 písm. a) až c) nariadenia o taxonómii teda nemožno vyvodiť, že toto ustanovenie sa neuplatňuje na nízkouhlíkové činnosti a týka sa len činností s vysokými emisiami uhlíka.

152

Požiadavka, aby technické kritériá preskúmania uplatniteľné na prechodné hospodárske činnosti mali zabezpečiť, aby tieto prechodné činnosti dôveryhodne smerovali ku klimatickej neutrálnosti, sa však môže týkať aj nízkouhlíkových činností tým, že pre dotknuté činnosti stanovuje, aby smerovali k zníženiu emisií skleníkových plynov.

153

Z toho vyplýva, že systematický výklad, na ktorý sa odvoláva Rakúska republika, nebráni tomu, aby sa jadrová energia označovala za nízkouhlíkovú činnosť, na ktorú sa vzťahuje článok 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii. Navyše cieľom predmetného ustanovenia je práve zohľadniť hospodárske činnosti, ktoré podporujú prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, aj keď nespĺňajú podmienky stanovené v článku 10 ods. 1 tohto nariadenia, za predpokladu, že sú splnené osobitné podmienky článku 10 ods. 2 uvedeného nariadenia.

154

Okrem toho z odôvodnenia 41 nariadenia o taxonómii vyplýva, že cieľom článku 10 ods. 2 tohto nariadenia je uľahčiť prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to pri súčasnom využívaní zdrojov klimaticky neutrálnej energie a iných prechodných hospodárskych činností. Nemožno sa teda domnievať, že klimaticky neutrálnymi energiami, ktoré majú uľahčiť prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, sú len energie uvedené v článku 10 ods. 1 uvedeného nariadenia.

158

Vo štvrtom rade sa Rakúska republika opiera o teleologický výklad článku 10 ods. 1 a 2 nariadenia o taxonómii. Tvrdí, že cieľom článku 10 ods. 2 tohto nariadenia je pri úplnej neexistencii technologicky a hospodársky uskutočniteľných bezuhlíkových alebo nízkouhlíkových alternatív presmerovať finančné toky na hospodárske činnosti s čo najnižšími emisiami uhlíka, a podporiť tak technológie s vysokými emisiami uhlíka, ktorú sú „prvé v danej triede“. Keďže nízkouhlíková jadrová energia nepredstavuje takúto činnosť, považovať ju za prechodnú činnosť v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii by zbavilo ustanovenia tohto nariadenia určené na podporu technológií s vysokými emisiami uhlíka ich potrebného účinku.

159

162

V tejto súvislosti treba uviesť, že z odôvodnenia 6 napadnutého nariadenia vyplýva, že činnosti súvisiace s jadrovou energiou sú nízkouhlíkové činnosti, ktoré však nepredstavujú energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii a nepatria ani do iných kategórií hospodárskych činností uvedených v článku 10 ods. 1 písm. b) až i) uvedeného nariadenia.

163

Komisia sa v odôvodnení 6 napadnutého nariadenia tiež domnievala, že vzhľadom na to, že výroba jadrovej energie má takmer nulové emisie skleníkových plynov a že neexistuje technologicky a hospodársky uskutočniteľná nízkouhlíková alternatíva v dostatočnom rozsahu na to, aby nepretržite a spoľahlivo pokrývala dopyt po energii, činnosti súvisiace s jadrovou energiou prispievajú k cieľom zmiernenia zmeny klímy a musia byť kvalifikované ako „prechodné“ činnosti podľa článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii.

164

Je však dôležité po prvé pripomenúť, že článok 194 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že v rámci vytvorenia a fungovania vnútorného trhu a so zreteľom na potrebu zachovávať a zlepšovať životné prostredie sleduje politika Únie v oblasti energetiky v duchu solidarity medzi členskými štátmi cieľ zabezpečovať fungovanie trhu v oblasti energetiky, cieľ zabezpečovať bezpečnosť dodávok energie v Únii, cieľ presadzovať energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie a cieľ podporovať prepojenie energetických sietí.

168

Tento cieľ by však bol ohrozený, ak by využívanie zdrojov energie, ktoré sa označujú za významne prispievajúce k zmierneniu zmeny klímy, neumožňovalo dodávky energie, ktoré by dostatočne pokrývali dopyt po energii.

169

Po tretie treba pripomenúť, že článok 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii odkazuje na neexistenciu „technologicky a hospodársky uskutočniteľn[ej]“ nízkouhlíkovej alternatívy. Normotvorca Únie však tým, že podmienil existenciu alternatív ich technologickou a hospodárskou uskutočniteľnosťou, zdôraznil realizovateľnosť a dostupnosť týchto alternatív, čo je základom požiadavky bezpečnosti dodávok energie a uspokojenia potrieb Únie v oblasti energetiky. Toto ustanovenie sa teda má vykladať tak, že sa vzťahuje na prechodné činnosti, pre ktoré neexistujú reálne a realizovateľné alternatívy umožňujúce Únii naďalej pokrývať jej energetické potreby.

170

Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia Rakúskej republiky neumožňujú preukázať, že Komisia porušila článok 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii tým, že toto ustanovenie uplatnila na hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou.

Komisia podporovaná Bulharskou republikou, Českou republikou, Francúzskou republikou, Maďarskom, Rumunskom, Slovenskou republikou a Fínskou republikou túto argumentáciu spochybňuje.

174

V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že začlenenie jadrovej energie do taxonómie je v rozpore s podmienkou, podľa ktorej nesmie existovať žiadna technologicky a hospodársky uskutočniteľná nízkouhlíkova alternatíva, pretože takéto alternatívy k jadrovej energii v podobe energie z obnoviteľných zdrojov už existujú a sú výhodnejšie ako jadrová energia.

175

Rakúska republika tiež tvrdí, že Komisia porušila článok 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii, keď sa domnievala, že nízkouhlíkové alternatívy k jadrovej energii zatiaľ nie sú dostatočne dostupné, keďže toto ustanovenie sa neobmedzuje na dostatočne dostupné alternatívy.

176

179

Toto tvrdenie Rakúskej republiky teda neumožňuje preukázať, že Komisia sa týmto konštatovaním dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

180

V druhom rade sa Rakúska republika domnieva, že napadnuté nariadenie nespĺňa podmienky článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii, pretože toto ustanovenie predpokladá, že hospodársku činnosť možno považovať za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy len vtedy, ak podporuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade so smerovaním k obmedzeniu zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami v súlade s cieľmi Parížskej dohody ( Ú. v. EÚ L 282, 2016, s. 4 ).

181

Podľa Rakúskej republiky napadnuté nariadenie porušuje ciele Parížskej dohody v oblasti klímy, pretože technické kritériá preskúmania považujú činnosti v odvetví jadrovej energie za významne prispievajúce k zmierneniu zmeny klímy, zatiaľ čo môžu viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov až vo vzdialenej budúcnosti a nemôžu prispieť k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2030 alebo 2050. Uvedené kritériá by najmä umožnili uviesť do súladu s taxonómiou nové elektrárne, ktoré dostanú stavebné povolenie do roku 2045, a existujúce elektrárne, ktoré budú upravené do roku 2040, keď už bude príliš neskoro na to, aby prispeli k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality.

185

Cieľom nariadenia o taxonómii je teda, ako sa uvádza v jeho odôvodnení 3 a článku 10 ods. 2, zabezpečiť dosiahnutie cieľov Parížskej dohody, ktoré sú začlenené do jeho ustanovení.

186

Okrem toho európsky právny predpis v oblasti klímy v článku 1 druhom odseku stanovuje „záväzný zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu Únie do roku 2050 v záujme plnenia dlhodobého teplotného cieľa stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. a) Parížskej dohody“, na ktorý sa odkazuje v odôvodnení 6 napadnutého nariadenia.

187

Parížska dohoda okrem toho zaväzuje Úniu, keďže bola schválená v mene Únie rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 282, 2016, s. 1 ). Táto dohoda má preto prednosť pred aktmi sekundárneho práva Únie a tieto akty sa musia vykladať v čo najväčšej miere v súlade s ustanoveniami tejto dohody. Z toho vyplýva, že nariadenie o taxonómii sa má v čo najväčšej možnej miere vykladať v súlade s Parížskou dohodou (pozri analogicky rozsudky z 27. februára 2024, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2024:172 , bod 70 a citovanú judikatúru, a zo 17. októbra 2024, PT Pelita Agung Agrindustri a PT Permata Hijau Palm Oleo/Komisia, C‑112/23 P , EU:C:2024:899 , bod 38 ).

190

Výklad článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii v súlade s Parížskou dohodou, ako ju vyložili samotné zmluvné strany uvedenej dohody na COP 28 v súlade s článkom 31 ods. 3 písm. a) a b) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, tak skôr potvrdzuje, že hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou môžu predstavovať činnosti, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy tým, že podporujú prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade so smerovaním k obmedzeniu zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

191

Treba spresniť, že účastníci konania mali na pojednávaní v rámci odpovede na otázky položené Všeobecným súdom príležitosť vyjadriť sa k záverom, ktoré možno vyvodiť z takéhoto výkladu v súlade s Parížskou dohodou.

192

Navyše treba uviesť, že z článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii, ktorého zákonnosť nie je spochybnená, vyplýva, že tieto ciele v oblasti klímy sú splnené, ak predmetná hospodárska činnosť podporuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, najmä prostredníctvom odstránenia emisií skleníkových plynov. Treba tiež pripomenúť, že Komisia v odôvodnení 6 napadnutého nariadenia na základe stanovísk zhromaždených počas postupu prijímania tohto nariadenia uviedla, že hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou sú nízkouhlíkové, že výroba jadrovej energie má takmer nulové emisie skleníkových plynov a že dôkazy o potenciálne významnom prínose jadrovej energie k plneniu cieľov zmierňovania zmeny klímy boli rozsiahle a jasné.

196

Rakúska republika dodáva, že napadnuté nariadenie porušuje článok 1 ods. 2 a odôvodnenie 16 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 ( Ú. v. EÚ L 114, 2022, s. 22 ), podľa ktorých sa Únia musí snažiť uskutočniť zelenú transformáciu a založiť svoje hospodárstvo na energii z obnoviteľných zdrojov, keďže dlhodobá podpora zariadení pre jadrovú energiu vyplývajúca z napadnutého nariadenia je s týmto cieľom v diametrálnom rozpore.

197

V tejto súvislosti stačí uviesť, že jadrová energia je prechodnou činnosťou v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii.

198

Technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii preto dopĺňajú opatrenia Únie na podporu energie z obnoviteľných zdrojov.

202

V tejto súvislosti treba uviesť, že Rakúska republika nesprávne vykladá nariadenie o taxonómii, keďže podmienku, že činnosť musí mať úrovne emisií skleníkových plynov, ktoré zodpovedajú najlepšiemu výkonu v danom odvetví alebo priemysle, nemožno vykladať v tom zmysle, že by malo ísť o činnosť s najnižšími emisiami uhlíka v danom odvetví alebo priemysle.

203

Z odôvodnenia 41 nariadenia o taxonómii totiž vyplýva, že prechodné hospodárske činnosti by sa mali označovať za významne prispievajúce k zmierňovaniu zmeny klímy, najmä ak sú ich emisie skleníkových plynov podstatne nižšie ako priemer daného odvetvia alebo priemyslu.

204

Tvrdenia Rakúskej republiky teda neumožňujú preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou možno za určitých podmienok považovať za zodpovedajúce najlepšiemu výkonu v danom odvetví alebo priemysle v zmysle článku 10 ods. 2 písm. a) nariadenia o taxonómii.

208

Treba tiež uviesť, že delegované nariadenie 2021/2139 stanovuje technické kritériá preskúmania, ktoré sa vzťahujú na niekoľko hospodárskych odvetví a činností, ktoré majú potenciál prispieť k cieľom Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, vrátane činností súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov.

209

Nemožno sa teda domnievať, že podľa napadnutého nariadenia, ktoré nemožno posudzovať nezávisle od iných delegovaných nariadení prijatých na základe nariadenia o taxonómii, majú prednosť investície do hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou pred investíciami spojenými s energiou z obnoviteľných zdrojov.

210

Tento výklad napadnutého nariadenia je v súlade s článkom 194 ods. 2 druhým pododsekom ZFEÚ, podľa ktorého má každý členský štát právo určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov, zvoliť si medzi rôznymi zdrojmi energie a určiť, aká bude všeobecná štruktúra jeho zásobovania energiou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C‑594/18 P , EU:C:2020:742 , body 48 a 80 ).

214

Tieto dôkazy teda nepreukazujú, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou uľahčujú zavádzanie nestálych obnoviteľných zdrojov energie a nebránia ich rozvoju.

215

Rakúska republika tiež vytýka Komisii, že v tejto súvislosti nevykonala preskúmanie, takže napadnuté nariadenie je nedostatočne odôvodnené.

216

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byť odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli poznať dôvody prijatého opatrenia a aby príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 8. mája 2019, Landeskreditbank Baden‑Württemberg/ECB, C‑450/17 P , EU:C:2019:372 , body 85 a 87 a citovanú judikatúru).

220

Na podporu tohto tvrdenia sa Rakúska republika opiera o odpoveď platformy, v ktorej na jednej strane uvádza, že k zakonzervovaniu aktív v činnostiach s vysokými emisiami uhlíka by mohlo dôjsť („may occur“), ak by očakávané zníženie skleníkových plynov bolo príliš pomalé alebo príliš oneskorené, a na druhej strane, že riziko zakonzervovania existuje aj z dôvodu časového harmonogramu potrebného na výstavbu jadrových elektrární a dĺžky ich prevádzky.

221

Treba pripomenúť, že článok 10 ods. 2 písm. c) nariadenia o taxonómii vyžaduje, aby hospodárska činnosť neviedla k zakonzervovaniu uhlíkovo náročných aktív vzhľadom na hospodársku životnosť týchto aktív.

222

Z toho vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. c) nariadenia o taxonómii má zabrániť zakonzervovaniu, teda zachovaniu aktív s vysokými emisiami uhlíka, a podľa odôvodnenia 41 uvedeného nariadenia zabezpečiť, aby hospodárske činnosti neviedli k zakonzervovaniu aktív, ktoré je nezlučiteľné s cieľom klimatickej neutrality.

226

Rakúska republika Komisii v podstate vytýka aj to, že nepreskúmala vplyvy zakonzervovania hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou, ktoré sú značné a poškodzujú rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň vyžadujú výrobu energie z uhlia a plynu, takže napadnuté nariadenie je nedostatočne odôvodnené.

227

Vzhľadom však na to, že riziko vplyvu zakonzervovania aktív s vysokými emisiami uhlíka neexistuje v prípade hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou, ktoré aktíva s vysokými emisiami uhlíka nezahŕňajú, nemožno Komisii vytýkať, že nepreskúmala vplyvy zakonzervovania týchto aktív alebo že v tejto súvislosti porušila svoju povinnosť odôvodnenia.

228

V šiestom rade Rakúska republika tvrdí, že porušenia článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii vedú tiež k porušeniu článku 19 ods. 1 písm. g) tohto nariadenia, ktorý stanovuje povinnosť zohľadniť životný cyklus, vrátane dôkazov vyplývajúcich z existujúcich posúdení životného cyklu. Komisia totiž nezohľadnila dlhé obdobia plánovania, povoľovania a prevádzky jadrových elektrární, a teda ani celý životný cyklus, najmä s prihliadnutím na prekážku pre nízkouhlíkové alternatívy a vplyvy zakonzervovania.

– O tretej časti druhého žalobného dôvodu založenej subsidiárne na porušení článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii a zásady predbežnej opatrnosti

232

Rakúska republika v podstate tvrdí, že technické kritériá preskúmania stanovené napadnutým nariadením sú poznačené porušením článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, pretože nevychádzajú z presvedčivých vedeckých dôkazov a zo zásady predbežnej opatrnosti a neumožňujú overiť, či hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou spĺňajú podmienky článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii.

233

Komisia podporovaná Bulharskou republikou, Českou republikou, Maďarskom, Rumunskom a Fínskou republikou túto argumentáciu spochybňuje.

234

Za týchto podmienok a vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanú Komisii pri výbere a hodnotení vedeckých štúdií, pripomenutú v bode 212 vyššie, Rakúska republika z právneho hľadiska dostatočne nepreukazuje, že Komisia porušila svoju povinnosť vychádzať z presvedčivých vedeckých dôkazov.

238

V každom prípade vzhľadom na uvedenú širokú mieru voľnej úvahy samotná okolnosť, že voči posúdeniu Komisie boli vyslovené výhrady vo vedeckej literatúre, nepostačuje na jeho spochybnenie.

239

Po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdí Rakúska republika, nemožno sa ani domnievať, že napadnuté nariadenie je poznačené „nedostatkami v posúdení a odôvodnení“, pokiaľ ide o otázku, či tri relevantné hospodárske odvetvia súvisiace s jadrovou energiou spĺňajú podmienky článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii.

240

Vzhľadom na vyššie uvedené sa tretia časť druhého žalobného dôvodu zamieta, a teda sa zamieta aj druhý žalobný dôvod v celom rozsahu.

O treťom a štvrtom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na porušení článku 17 a článku 19 ods. 1 písm. f) a g) nariadenia o taxonómii, ako aj zásady predbežnej opatrnosti

244

Na podporu tretieho a štvrtého žalobného dôvodu Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom v podstate tvrdí, že napadnuté nariadenie tým, že začlenilo hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou do prechodných činností a stanovilo pre tieto činnosti technické kritériá preskúmania, porušilo kritérium „výrazne nenarušiť“, a to kritérium, podľa ktorého dotknutá hospodárska činnosť nesmie výrazne narušiť plnenie niektorého z environmentálnych cieľov sledovaných nariadením o taxonómii, ktoré je stanovené v článku 17 tohto nariadenia a článku 19 ods. 1 písm. f) a g) tohto nariadenia, ako aj zásadu predbežnej opatrnosti.

245

Článok 17 ods. 1 nariadenia o taxonómii znie takto:

udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov, ak daná činnosť poškodzuje:

i)

dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál vodných útvarov vrátane povrchových a podzemných vôd; alebo

ii)

dobrý environmentálny stav morských vôd;

d)

dlhodobé zneškodňovanie odpadu môže spôsobiť výrazné a dlhodobé poškodenie životného prostredia;

e)

prevenciu a kontrolu znečisťovania, ak daná činnosť vedie k výraznému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti; alebo

f)

ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov, ak daná činnosť:

i)

identifikujú najrelevantnejšie potenciálne prínosy k plneniu daného environmentálneho cieľa, pričom sa dodržiava zásada technologickej neutrality a zohľadňujú sa krátkodobé i dlhodobé vplyvy danej hospodárskej činnosti;

b)

špecifikujú minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby nedošlo k výraznému narušeniu plnenia relevantných environmentálnych cieľov, pričom sa zohľadňujú krátkodobé i dlhodobé vplyvy danej hospodárskej činnosti;

c)

pokiaľ možno sú kvantitatívne a obsahujú prahové hodnoty, v ostatnom prípade sú kvalitatívne;

d)

zohľadňujú životný cyklus vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, pričom berú do úvahy environmentálny vplyv samotnej hospodárskej činnosti a environmentálny vplyv výrobkov a služieb, ktoré poskytuje daná hospodárska činnosť, najmä z hľadiska výroby, používania a konca životnosti uvedených výrobkov a služieb;

h)

zohľadňujú povahu a rozsah hospodárskej činnosti vrátane:

i)

toho, či ide o podpornú činnosť uvedenú v článku 16, alebo

ii)

sa ľahko používajú a stanovujú sa tak, aby sa dalo ľahko overiť ich plnenie…“

247

Na úvod treba pripomenúť, že zásada obozretnosti predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie vyplývajúcu z článku 11, článku 168 ods. 1, článku 169 ods. 1 a 2 a článku 191 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ktorá ukladá dotknutým orgánom povinnosť prijímať v presnom rámci výkonu právomocí, ktoré im priznáva príslušná úprava, vhodné opatrenia na predchádzanie určitým potenciálnym rizikám pre verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, pričom požiadavky spojené s ochranou týchto záujmov majú prednosť pred hospodárskymi záujmami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2018, BASF Agro a i./Komisia, T‑584/13 , EU:T:2018:279 , bod 58 a citovanú judikatúru).

248

Zo zásady obozretnosti vyplýva, že ak pretrváva vedecká neistota o existencii alebo rozsahu rizík pre zdravie osôb alebo životné prostredie, môžu inštitúcie prijať ochranné opatrenia bez toho, aby sa čakalo, kým sa plne preukáže existencia a závažnosť týchto rizík alebo kým sa prejavia nepriaznivé účinky na zdravie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2018, BASF Agro a i./Komisia, T‑584/13 , EU:T:2018:279 , bod 59 a citovanú judikatúru).

249

252

Vzhľadom na to, že ide o vedecký postup, inštitúcia musí zveriť vedecké hodnotenie rizika vedeckým odborníkom (pozri rozsudok zo 17. mája 2018, BASF Agro a i./Komisia, T‑584/13 , EU:T:2018:279 , bod 64 a citovanú judikatúru).

253

Určenie miery rizika považovanej za neprijateľnú pre spoločnosť prislúcha inštitúciám, ktoré sú pri dodržaní uplatniteľných noriem poverené politickou voľbou, ktorá predstavuje určenie vhodnej úrovne ochrany pre uvedenú spoločnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2018, BASF Agro a i./Komisia, T‑584/13 , EU:T:2018:279 , bod 71 a citovanú judikatúru).

254

Pri určení miery rizika považovanej za neprijateľnú pre spoločnosť sú inštitúcie viazané povinnosťou zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia, bezpečnosti a životného prostredia. Táto vysoká úroveň ochrany nemusí byť nevyhnutne technicky najvyššou možnou úrovňou. Tieto inštitúcie navyše nemôžu prijať čisto hypotetický prístup k riziku a smerovať svoje rozhodnutia k „nulovej miere rizika“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2018, BASF Agro a i./Komisia, T‑584/13 , EU:T:2018:279 , bod 72 a citovanú judikatúru).

258

Na tvrdenia Rakúskej republiky treba odpovedať s prihliadnutím na tieto úvahy.

– O prvej časti tretieho žalobného dôvodu, prvej časti štvrtého žalobného dôvodu a piatej výhrade tretej časti tretieho žalobného dôvodu založených na nedodržaní úrovne ochrany

259

Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom v podstate tvrdí, že cieľ environmentálnej udržateľnosti sledovaný nariadením o taxonómii a zásada predbežnej opatrnosti svedčia v prospech nižšej úrovne prijateľného rizika podľa článku 17 tohto nariadenia, a teda v porovnaní s ustanoveniami tradičných právnych predpisov v oblasti jadrovej energie v prospech vyššej úrovne ochrany. Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom z toho vyvodzuje, že technické kritériá preskúmania nie sú dostatočné, pretože tieto kritériá najčastejšie odkazujú na právne predpisy prijaté na základe Zmluvy o Euratome alebo na všeobecne záväzné právne akty Únie.

260

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého cieľ environmentálnej udržateľnosti nariadenia o taxonómii svedčí v prospech reštriktívneho výkladu článku 17 tohto nariadenia, treba pripomenúť, že podľa odôvodnenia 40 uvedeného nariadenia „hospodárska činnosť by sa nemala označovať za environmentálne udržateľnú, ak spôsobuje životnému prostrediu viac škody než úžitku“ a „technické kritériá preskúmania by mali určiť minimálne požiadavky potrebné na to, aby sa zabránilo výraznému narušeniu plnenia iných cieľov, a to aj tým, že budú vychádzať z minimálnych požiadaviek stanovených podľa práva Únie“.

264

Treba konštatovať, že táto časť odôvodnenia 40 nariadenia o taxonómii potvrdzuje, že normotvorca Únie zastával názor, že technické kritériá preskúmania môžu dosiahnuť cieľ environmentálnej udržateľnosti a byť zlučiteľné so zásadou predbežnej opatrnosti tým, že odkazujú na dodržiavanie minimálnych požiadaviek stanovených v príslušných právnych predpisoch.

265

Tento zámer normotvorcu navyše potvrdzuje článok 19 ods. 1 písm. d) nariadenia o taxonómii, ktorý vyžaduje, aby Komisia pri stanovovaní technických kritérií preskúmania zohľadnila „všetky príslušné existujúce právne predpisy Únie“, a odôvodnenia 43 a 44 tohto nariadenia.

266

Prvá časť tretieho žalobného dôvodu, prvá časť štvrtého žalobného dôvodu a piata výhrada tretej časti tretieho žalobného dôvodu teda nie sú dôvodné.

– O druhej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na porušení článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii

270

Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom v podstate tvrdí, že začlenenie hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou do napadnutého nariadenia svedčí o nedodržaní dôkazných požiadaviek vyplývajúcich z článku 17 a článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii vykladaných z hľadiska zásady predbežnej opatrnosti. Po prvé Rakúska republika konkrétne tvrdí, že konštatovanie súladu jadrovej energie s kritériom „výrazne nenarušiť“ sa zakladá na konštatovaní centra JRC, že „posúdenia neodhalili žiadne vedecké dôkazy o tom, že by jadrová energia bola pre ľudské zdravie alebo životné prostredie škodlivejšia než iné technológie výroby elektriny, ktoré už boli ako činnosti podporujúce zmiernenie zmeny klímy začlenené do taxonómie“. V tomto prípade existuje porovnávací prístup k jadrovej energii s ostatnými energiami, ktorý nie je stanovený v uvedenom článku 17. Po druhé v rámci overovania dodržiavania zásady predbežnej opatrnosti nie je relevantným kritériom neexistencia vedeckého dôkazu o výraznom narušení, dôležité je len to, či možno vylúčiť akúkoľvek dôvodnú pochybnosť o takomto narušení. Po tretie Rakúska republika spochybňuje dôkaznú silu správy centra JRC z dôvodu, že je nedostatočná a neúplná, a vykazuje zásadné rozpory s inými vedeckými štúdiami a že centrum JRC je interným orgánom Komisie. Správu centra JRC spochybňuje tiež na základe kritiky obsiahnutej v stanovisku výboru SCHEER.

274

Z judikatúry totiž vyplýva, že zásada predbežnej opatrnosti nevyžaduje, aby bola vylúčená akákoľvek dôvodná vedecká pochybnosť o poškodení životného prostredia, pretože by to znamenalo, že by sa Komisii uložila povinnosť stanoviť nulovú úroveň rizika, čo je v rozpore s judikatúrou (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99 , EU:T:2002:209 , bod 145 ).

275

Okrem toho treba uviesť, že zohľadnené kritérium je v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, ktorý ukladá Komisii iba povinnosť vychádzať z presvedčivých vedeckých dôkazov.

276

V treťom rade, pokiaľ ide o ostatné výhrady týkajúce sa správy strediska JRC, ako už bolo uvedené v bode 212 vyššie, treba pripomenúť, že Komisia disponuje tak pri výbere vedeckých štúdií, ako aj pri ich hodnotení, širokou mierou voľnej úvahy. Treba však konštatovať, že Rakúska republika nepreukazuje, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vychádzala z uvedenej správy.

280

Po štvrté Rakúska republika tvrdí, že správu centra JRC nemožno považovať za presvedčivejšiu ako iné vedecké štúdie, keďže pochádza od interného orgánu Komisie a nie od nezávislého orgánu.

281

Stačí však konštatovať, že Rakúska republika nepodložila svoje tvrdenie, že správa centra JRC bola považovaná za presvedčivejšiu ako iné štúdie vypracované vedecky uznávanými expertmi.

282

Rakúska republika navyše netvrdí ani nepreukazuje, že posúdenia uvedené v správe centra JRC nemožno považovať za presvedčivé vedecké dôkazy v zmysle článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii.

V rámci tretej časti tretieho žalobného dôvodu Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom tvrdí, že začlenenie hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou do taxonómie spočíva v nezohľadnení rizík spojených so závažnými haváriami reaktora, a výrazne tak narúša plnenie environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 ods. 1 písm. c), e) a f) nariadenia o taxonómii, ktoré sa týkajú ochrany vodných a morských zdrojov, prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, ako aj ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov. Rakúska republika tvrdí, že nie je možné vylúčiť následky, ktoré môžu mať závažné havárie reaktora na tieto environmentálne ciele. Rakúska republika sa tiež domnieva, že posúdenie uvedené v napadnutom nariadení a jeho odôvodnenie vykazujú v tejto súvislosti nedostatky. Ďalej tvrdí, že Komisia nemôže tvrdiť, že normotvorca Únie na ňu delegoval právomoc určiť riziko, ktoré je prijateľné pre spoločnosť, a že Komisia nedisponuje žiadnou mierou voľnej úvahy pri uplatňovaní zásady predbežnej opatrnosti.

286

V rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že technické kritériá preskúmania uvedené v prílohe I k napadnutému nariadeniu neumožňujú vylúčiť s odkazom na existujúce ustanovenia a normy jadrovej bezpečnosti vznik výrazného narušenia plnenia environmentálnych cieľov uvedených najmä v článku 17 ods. 1 písm. c), e) a f) nariadenia o taxonómii (ochrana vodných a morských zdrojov, prevencia a kontrola znečisťovania, ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov) spôsobeného rizikom spojeným so závažnou haváriou reaktora. Vzhľadom na to, že technické kritériá preskúmania niekedy stanovujú dodatočné kritériá, Rakúska republika sa domnieva, že sú nejasné alebo protiprávne prenášajú regulačnú právomoc na vnútroštátne dozorné orgány.

290

Z článku 17 ods. 1 písm. c), e) a f) a odôvodnení 34 a 40 nariadenia o taxonómii najmä vyplýva, že na to, aby sa určitá hospodárska činnosť označovala za environmentálne udržateľnú, nesmie výrazne narušiť plnenie niektorého z environmentálnych cieľov stanovených v nariadení o taxonómii, t. j. spôsobovať narušenie, ktoré presahuje prínos tejto činnosti k environmentálnemu cieľu.

291

Okrem toho technické kritériá preskúmania definované pre každú činnosť musia zabezpečiť, aby táto činnosť výrazne nenarušila plnenie niektorého z environmentálnych cieľov stanovených v nariadení o taxonómii.

292

Na tento účel, ako vyplýva z bodov 263 až 265 vyššie, technické kritériá preskúmania musia určiť potrebné minimálne požiadavky, a to aj tým, že budú vychádzať z minimálnych požiadaviek stanovených podľa práva Únie, vrátane najmä smernice Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení ( Ú. v. EÚ L 172, 2009, s. 18 ), bez toho, aby týmto kritériám bolo zabránené ísť nad rámec uvedených požiadaviek.

296

Po druhé medzi účastníkmi konania je nesporné, že hoci závažnosť následkov prípadnej havárie reaktora vykazuje nízky stupeň neistoty, pravdepodobnosť vzniku takejto havárie vykazuje vysoký stupeň neistoty. Podľa judikatúry citovanej v bode 248 vyššie sa tak zásada predbežnej opatrnosti uplatní práve vzhľadom na túto neistotu týkajúcu sa pravdepodobnosti vzniku závažnej havárie reaktora.

297

V tejto súvislosti bolo rozhodnuté, že prijatie preventívneho opatrenia, alebo naopak jeho zrušenie či zmiernenie, navyše nemôže závisieť od dôkazu o neexistencii akéhokoľvek rizika, pretože vo všeobecnosti sa takýto dôkaz z vedeckého hľadiska nedá predložiť vzhľadom na to, že nulová úroveň rizika v skutočnosti neexistuje [rozsudok z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (Francúzsko) a i./Komisia, T‑31/07 , neuverejnený, EU:T:2013:167 , bod 140 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2003, Solvay Pharmaceuticals/Rada, T‑392/02 , EU:T:2003:277 , bod 130 ].

298

V takom prípade je potrebné, aby vedeckí odborníci vykonali vedecké hodnotenie rizík napriek pretrvávajúcej vedeckej neistote tak, aby príslušný orgán verejnej moci mal k dispozícii dostatočne spoľahlivú a vierohodnú informáciu, ktorá mu umožní celkom pochopiť celý rozsah položenej vedeckej otázky a stanoviť si svoju politiku na základe oboznámenia sa s problematikou (rozsudok z 9. septembra 2011, Francúzsko/Komisia, T‑257/07 , EU:T:2011:444 , bod 77 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99 , EU:T:2002:209 , body 160 až 163 , a z 11. septembra 2002, Alpharma/Rada, T‑70/99 , EU:T:2002:210 , body 173 až 176 ).

302

Tento výklad nie je spochybnený oznámením KOM(2000) 1 v konečnom znení, lebo toto oznámenie tiež stanovuje, že pri posúdení rizika sa zohľadňuje pravdepodobnosť jeho vzniku.

303

Posúdenie rizika závažnej havárie teda predpokladá zohľadnenie nízkej pravdepodobnosti jeho vzniku, ktorú Rakúska republika uznala v bode 98 žaloby, ako aj značnej závažnosti možných následkov takejto havárie.

304

V druhom rade Rakúska republika zastáva názor, že správa centra JRC nejde dostatočne ďaleko, keďže vychádza zo zásady, že pravdepodobnosť hypotetickej závažnej havárie reaktora, ktorá by spôsobila smrť 30000 osôb, je mimoriadne nízka, zatiaľ čo novšia štatistická štúdia [Wheatley, S., Sovacool, B. et Sornette, D., „Reassessing the safety of nuclear power“ („Prehodnotenie bezpečnosti jadrovej energie“), Energy Research & Social Science , Elsevier, 2016, zv. 15, s. 96 až 100, najmä s. 99], ktorú centrum JRC nespomína, uvádza jednak to, že napriek všetkým zlepšeniam bezpečnostných noriem je pravdepodobnosť, že každých 60 až 150 rokov dôjde k závažnej havárii reaktora, 50 %, a jednak to, že aj keď sa zohľadní rozsah následkov, súhrnné sociálne riziko jadrovej energie zostáva stále vysoké. Z toho vyvodzuje, že pretrváva veľká neistota.

Okolnosť, že táto pravdepodobnosť je v štúdii predloženej Rakúskou republikou spochybnená, však sama osebe nestačí na konštatovanie zjavne nesprávneho posúdenia, keďže podľa judikatúry uvedenej v bode 212 vyššie má Komisia pri posúdení vedeckých štúdií širokú mieru voľnej úvahy.

308

Platí to o to viac, že scenár opísaný v štúdii citovanej Rakúskou republikou vychádza z hypotézy, ktorá nie je porovnateľná s hypotézou uvedenou v správe centra JRC, že by bolo v prevádzke 388 reaktorov a že by po havárii vo Fukušime nedošlo k žiadnemu zlepšeniu.

309

Rakúska republika navyše nepreukazuje, že Komisia prekročila svoju mieru voľnej úvahy pri určovaní úrovne rizika považovanej za prijateľnú pre spoločnosť.

310

V tejto súvislosti však centrum JRC vo svojej správe na stranách 105 a 121 odkázalo na správu Vedeckého výboru OSN o účinkoch jadrového žiarenia [„Levels and effects of radiation exposure due to the accident at the Fukushima Daiichi Nuclear Power Station: implications of information published since the UNSCEAR 2013 Report“ (Úrovne a účinky ožiarenia v dôsledku havárie v jadrovej elektrárni Fukušima Daiiči: dôsledky informácií uverejnených od správy UNSCEAR 2013) Sources, Effects and Risks of Ionizing Radiation , UNSCEAR 2020 Report , 2021, zv. II, príloha B], v ktorej sa hovorí o vplyve havárie vo Fukušime na životné prostredie a ktorá bola zohľadnená v jeho posúdení.

314

Správa centra JRC sa teda nemôže v tomto ohľade považovať za neúplnú.

315

Navyše treba uviesť, že hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou podliehajú prísnemu rámcu práva Únie, ktorého cieľom je znížiť pravdepodobnosť závažných havárií reaktorov a závažnosť takýchto havárií pre ľudské zdravie a životné prostredie.

316

V treťom rade, pokiaľ ide o údajné „nedostatky v posúdení a odôvodnení“, ako aj kritiku voči správe centra JRC, Rakúska republika sa domnieva, že táto správa mala posúdiť narušenie plnenia environmentálnych cieľoch spôsobené závažnými haváriami reaktorov a ich následky na zdravie, najmä s prihliadnutím na aktuálne kritické štúdie pravdepodobnosti havárie, keďže ide v kontexte článku 17 nariadenia o taxonómii o rozhodujúce aspekty. Rakúska republika z toho vyvodzuje, že napadnuté nariadenie je nedostatočne odôvodnené.

320

Konkrétne Rakúska republika, ktorá sa opiera o správu výboru SCHEER, vytýka centru JRC, že dostatočne nezohľadnilo účinky rádioaktívneho žiarenia na životné prostredie v prípade úniku vysokých dávok takéhoto žiarenia v dôsledku havárie reaktora.

321

V tejto súvislosti treba konštatovať, ako zdôrazňuje Rakúska republika v bode 100 žaloby, že centrum JRC vo svojej správe výslovne uznalo, že závažná havária reaktora by mala vážne následky pre človeka a životné prostredie.

322

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 7 napadnutého nariadenia, v ktorom sa odkazuje na správu centra JRC, ktorá je tak súčasťou odôvodnenia napadnutého nariadenia v súlade s judikatúrou citovanou v bode 216 vyššie, Komisia z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila svoje posúdenie, podľa ktorého jadrová energia výrazne nenarúša plnenie cieľov sledovaných článkom 17 ods. 1 nariadenia o taxonómii, pokiaľ ide o riziká závažných havárií reaktoru. V tejto súvislosti treba z dôvodu uvedeného v bode 313 vyššie zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky, že napadnuté nariadenie je poznačené „nedostatkami v posúdení a odôvodnení“, keďže centrum JRC vo svojej správe posúdilo následky závažných havárií reaktoru tak, že sa vo svojom posúdení zameralo na ľudské úmrtia a vylúčilo iné priame a nepriame následky, ktoré je ťažšie posúdiť, najmä následky na životné prostredie.

326

Po štvrté, pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania, treba konštatovať, že Rakúska republika nepreukazuje, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že na základe noriem Únie v oblasti ochrany zdravia a životného prostredia, ktorých cieľom je vysoká úroveň ochrany, je možné splniť podmienky stanovené v článku 17 ods. 1 písm. c), e) a f) nariadenia o taxonómii, a vylúčiť tak výrazné narušenie plnenia environmentálnych cieľov v zmysle tohto článku 17.

327

Rakúska republika okrem toho ako príklad uvádza technické kritériá preskúmania uplatniteľné na predkomerčné fázy vyspelých technológií, ktoré okrem iného stanovujú, že projekt musí byť oznámený Komisii, ktorá musí k nemu zaujať stanovisko, aby boli technické kritériá preskúmania následne „uspokojivo upraven[é]“. Domnieva sa, že táto požiadavka je príliš vágna.

331

V tejto súvislosti treba konštatovať, ako zdôrazňuje Komisia, že kritérium najlepšej dostupnej technológie má tú výhodu, že v súlade s prístupom technologickej otvorenosti umožňuje začleniť nové vedecké a technologické poznatky. V súlade s bodom 5 oddielu 4.27 uvedeným v prílohe I k napadnutému nariadeniu tak Komisia preskúma od roku 2025 a aspoň každých 10 rokov technické parametre zodpovedajúce najlepšej dostupnej technológii.

332

Treba tiež uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rakúska republika, je pojem „najlepšia dostupná technológia“ definovaný v úvodnej vete oddielu 4.27 uvedeného v prílohe I k napadnutému nariadeniu ako technológie, ktoré v plnej miere spĺňajú požiadavky smernice 2009/71 a plne rešpektujú najnovšie technické parametre noriem MAAE a bezpečnostné ciele a referenčné úrovne WENRA.

333

Po druhé, pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa povinného využívania paliva odolného voči haváriám (ďalej len „ATF“) od roku 2025, Rakúska republika tvrdí, že napadnuté nariadenie je vnútorne rozporuplné, keďže ATF sa vyžaduje len pre nové zariadenia a staré zariadenia od roku 2025, ale nie pre predkomerčné zariadenia (oddiel 4.26 uvedený v prílohách I a II k napadnutému nariadeniu). Pokiaľ teda Komisia pripúšťa, že ATF sa vyžaduje pre nové zariadenia, aby sa predišlo závažným škodám spôsobeným jadrovými haváriami, mala by vyžadovať ATF aj pre staré zariadenia pred rokom 2025 a pre predkomerčné zariadenia.

337

Po štvrté Rakúska republika tvrdí, že je nezlučiteľné s článkom 17 nariadenia o taxonómii s konečnou platnosťou určiť bezpečnostné riziká a požadovať ich odstránenie do budúcnosti (použitím ATF), pričom už v súčasnosti pripúšťa ich kvalifikáciu ako environmentálne udržateľných v zmysle tohto nariadenia.

338

V tejto súvislosti Všeobecný súd už rozhodol, že v rámci širokej miery voľnej úvahy môže Komisia v delegovanom akte stanoviť prechodné obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2023, Landesbank Baden‑Württemberg/SRB, T‑389/21 , EU:T:2023:827 , body 231 až 233 ). Keďže teda Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o stanovenie technických kritérií preskúmania, mohla stanoviť, že táto požiadavka sa bude uplatňovať až v roku 2025, aby sa vnútroštátnym orgánom a hospodárskym subjektom poskytol čas potrebný na prispôsobenie sa tomuto kritériu, a to tým skôr, že žiadny ATF ešte nebol povolený. V tejto súvislosti sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

339

Po piate Rakúska republika tvrdí, že nariadenie o taxonómii a úloha, ktorá bola zverená Komisii, a to definovať technické kritériá preskúmania, jej neumožňujú poveriť vnútroštátne orgány schvaľovaním a certifikáciou ATF bez toho, aby boli definované jednotné normy na úrovni Únie, pretože splnomocňujúce ustanovenia uvedené v článku 10 ods. 2, článku 11 ods. 3 a článku 23 nariadenia o taxonómii na účely prijímania delegovaných nariadení neumožňujú preniesť vymedzenie kritérií pre certifikáciu na vnútroštátne orgány dohľadu.

343

V tejto súvislosti a z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bodoch 263 až 265 vyššie, treba pripomenúť, že technické kritériá preskúmania majú určiť minimálne požiadavky potrebné na to, aby sa zabránilo výraznému narušeniu plnenia iných cieľov, a to aj tým, že budú vychádzať z minimálnych požiadaviek stanovených podľa práva Únie. Keďže sa však kritérium „každé reálne uskutočniteľné zlepšenie bezpečnosti“ v súvislosti s výrobou elektriny z jadrovej energie v existujúcich zariadeniach vyžaduje už v článku 6 písm. c) a článku 8a ods. 2 písm. b) smernice 2009/71, zmenenej smernicou Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014 ( Ú. v. EÚ L 219, 2014, s. 42 ), nemožno sa domnievať, že použitie toho istého kritéria v bode 2 oddielu 4.28 uvedeného v prílohe I k napadnutému nariadeniu je v rozpore s článkom 17 ods. 1 písm. c), e) a f) nariadenia o taxonómii.

344

Z toho nemožno vyvodiť ani to, že v prípade starých zariadení technické kritériá preskúmania neumožňujú zabrániť výraznému narušeniu, keďže toto kritérium ukladá rovnakú požiadavku ako smernica 2009/71.

345

V dôsledku toho tvrdenia predložené Rakúskou republikou neumožňujú preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že technické kritériá preskúmania uvedené v prílohe I k napadnutému nariadeniu umožňujú vylúčiť s odkazom na existujúce bezpečnostné ustanovenia a normy vznik výrazného narušenia plnenia environmentálnych cieľov spôsobeného rizikom spojeným so závažnou haváriou reaktora.

V rámci tretej časti štvrtého žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že technické kritériá preskúmania uvedené v prílohe I k napadnutému nariadeniu nepostačujú na zabránenie toho, že konečné ukladanie vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu výrazne narušuje plnenie environmentálnych cieľov uvedených v článku 17 ods. 1 písm. c) až f) nariadenia o taxonómii.

349

Komisia podporovaná Českou republikou, Francúzskou republikou, Maďarskom, Poľskou republikou, Rumunskom, Slovenskou republikou a Fínskou republikou túto argumentáciu spochybňuje.

350

Je dôležité pripomenúť, že podľa článku 17 ods. 1 písm. d) nariadenia o taxonómii berúc do úvahy životný cyklus výrobkov a služieb poskytovaných hospodárskou činnosťou vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, sa hospodárska činnosť považuje za výrazne narúšajúcu obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie, ak:

„i)

V tejto súvislosti treba spresniť, že zlučiteľnosť hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou s kritériom „výrazne nenarušiť“ sa musí preskúmať z hľadiska technických kritérií preskúmania stanovených na riešenie rizika spojeného s rádioaktívnym odpadom.

352

Treba tiež uviesť, že po tom, čo centrum JRC najmä opísalo a posúdilo pokročilé projekty rozvoja hlbinných geologických úložísk (ďalej len „HGÚ“) vo Švédsku, Fínsku a Francúzsku, vo svojej správe dospelo k tomuto záveru:

354

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom ( Ú. v. EÚ L 199, 2011, s. 48 ), stanovuje podľa svojho článku 1 ods. 1 rámec na úrovni práva Únie pre zabezpečenie zodpovedného a bezpečného nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, aby sa zabránilo neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií. Okrem toho podľa svojho článku 1 ods. 2 táto smernica zabezpečuje, že členské štáty s cieľom chrániť pracovníkov a širokú verejnosť pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia ustanovia vhodné vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

355

Treba tiež uviesť, že technické kritériá preskúmania uvedené v prílohe I k napadnutému nariadeniu, ktoré sa uplatňujú na hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou, odkazujú na smernicu 2011/70.

356

Konkrétne treba pripomenúť, ako zdôrazňuje Komisia, že pre opatrenia na zmiernenie zmeny klímy stanovené v prílohe I k napadnutému nariadeniu toto nariadenie v bode 1 písm. e) a f) stanovuje technické kritériá preskúmania týkajúce sa významného prínosu podľa prílohy I oddielov 4.26, 4.27 a 4.28 uvedených v napadnutom nariadení, že členský štát má jednak k dispozícii funkčné konečné úložiská na všetok rádioaktívny odpad s veľmi nízkou, nízkou a strednou úrovňou rádioaktivity, t. j. viac ako 99 % rádioaktívneho odpadu, a jednak zdokumentovaný plán s podrobnými krokmi na uvedenie úložiska vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu do prevádzky do roku 2050.

360

Tieto tvrdenia Rakúskej republiky preto nemôžu preukázať, že posúdenie Komisie týkajúce sa neexistencie výrazného poškodenia životného prostredia z dôvodu nakladania s odpadmi spojenými s jadrovou energiou je poznačené zjavným pochybením.

361

Subsidiárne Rakúska republika vytýka Komisii, že podrobnejšie neposúdila riziká vyplývajúce z nedostatočných kapacít HGÚ a že neskúmala odborné posudky, z ktorých vyplýva, že v súčasnosti dostupná technológia nepostačuje na to, aby bolo možné vylúčiť poškodenie životného prostredia. Toto tvrdenie možno vykladať tak, že sa Komisii vytýka, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že si nesplnila svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

362

Zo správy centra JRC však vyplýva, že existuje široký vedecký konsenzus o tom, že HGÚ sú z dlhodobého hľadiska najbezpečnejším riešením pre nakladanie s palivom a vysokoaktívnym rádioaktívnym a odpadom. Okrem toho skupina expertov podľa článku 31 Zmluvy o Euratome zdieľa v tejto súvislosti názor s centrom JRC. Za týchto podmienok sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ani neporušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti, keď neskúmala iné odborné posudky.

366

V druhom rade, pokiaľ ide o technické kritériá preskúmania, treba pripomenúť, že podľa úvodných odsekov oddielov 4.26 až 4.29 uvedených v prílohe I k napadnutému nariadeniu je hospodárska činnosť činnosťou uvedenou v článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii, ak spĺňa technické kritériá preskúmania definované v uvedených oddieloch.

367

Medzi všeobecnými kritériami týkajúcimi sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy a kritériom „výrazne nenarušiť“ je kritérium uvedené v bode 1 písm. f) oddielov 4.26 až 4.28 obsiahnutých v prílohe I k napadnutému nariadeniu formulované takto:

„Projekt súvisiaci s hospodárskou činnosťou (‚projekt‘) sa nachádza v členskom štáte, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

…

iii)

zodpovednosť za vykonávanie plánu a kľúčové ukazovatele výkonnosti na monitorovanie jeho pokroku;

iv)

posudzovanie nákladov a systémy financovania.

Členské štáty môžu na účely písmena f) použiť plány vypracované ako súčasť vnútroštátneho programu vyžadovaného článkami 11 a 12 smernice [2011/70].“

368

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 14 napadnutého nariadenia, technické kritériá preskúmania, pokiaľ ide o vysokoaktívny rádioaktívny odpad, majú podobne ako smernica 2011/70 umožniť zavedenie realistických riešení pre spracovanie tohto druhu odpadu.

372

V tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnenia 23 smernice 2011/70, členské štáty sú i naďalej zodpovedné za svoje príslušné politiky v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a nízko, stredne a vysokorádioaktívnym odpadom a zároveň by mali do svojich vnútroštátnych politík zahrnúť plánovanie a realizáciu možností ukladania. V uvedenom odôvodnení sa spresňuje, že keďže realizácia a vybudovanie úložísk bude trvať desiatky rokov, v mnohých programoch sa uznáva, že je nutné, aby programy zostali pružné a prispôsobiteľné, aby sa do nich mohli začleniť najmä nové poznatky o podmienkach na danom mieste alebo možný vývoj systému ukladania.

373

V tejto súvislosti tvrdenia Rakúskej republiky nemôžu preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že zavádzanie riešení pre ukladanie vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu do roku 2050 umožní vylúčiť výrazné narušenie plnenia environmentálnych cieľov.

374

Komisia poukazuje na to, že dátum nadobudnutia účinnosti v roku 2025 bol stanovený tak, aby s ohľadom na splnenie cieľa nariadenia o taxonómii, ktorým je zabrániť nečinnosti alebo oneskoreným opatreniam, členské štáty mali dostatok času na prijatie zdokumentovaného podrobného plánu, aby sa zabránilo tomu, že v medziobdobí nebude možné žiadny modernizačný projekt považovať za zlučiteľný s taxonómiou.

378

Treba pripomenúť, že na zariadenia pred rokom 2025 sa naďalej vzťahujú ostatné povinnosti vyplývajúce z bodu 1 písm. a) až e) oddielu 4.28 uvedeného v prílohe I k napadnutému nariadeniu. Komisia tak tým, že vylúčila kritérium, ktoré by malo za následok vylúčenie uvedených zariadení z pôsobnosti nariadenia o taxonómii, a teda obmedzenie motivácie realizovať projekty modernizácie súčasných zariadení, konala v súlade s cieľom uvedeného nariadenia, ktorým je zabrániť nečinnosti alebo oneskoreným opatreniam. Nemožno sa teda domnievať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

379

Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že kritérium „zdokumentovan[ého] plán[u] s podrobnými krokmi na uvedenie úložiska do prevádzky do roku 2050“, stanovené v bode 1 písm. f) oddielu 4.28 uvedeného v prílohe I k napadnutému nariadeniu, sa uplatňuje na staré zariadenia len čiastočne, teda na „projekty povolené po roku 2025“.

380

Za týchto podmienok tvrdenia Rakúskej republiky nemôžu preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že konečné uloženie vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu v HGÚ môže zabrániť vzniku výrazného narušenia plnenia environmentálnych cieľov.

384

Vzhľadom na vyššie uvedené štvrtá časť tretieho žalobného dôvodu a tretia časť štvrtého žalobného dôvodu nie sú dôvodné.

– O štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na nezohľadnení rizík spojených s bežnou prevádzkou jadrových elektrární

385

Rakúska republika tvrdí, že jadrové elektrárne aj počas bežnej prevádzky vyžarujú žiarenie, ktoré aj v nízkych dávkach zvyšuje riziko rakoviny a ktorého účinky nie sú v každom prípade dostatočne zdokumentované a neboli preskúmané v správach, ktoré Komisia zohľadnila. Podľa Rakúskej republiky to vedie k porušeniu článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii a zásady predbežnej opatrnosti.

389

Rakúska republika však nepreukazuje, že zistenia Komisie založené na tejto správe sú nevierohodné, keďže sa v nich obmedzuje na citovanie jednej štúdie s cieľom tvrdiť, že účinky nízkych dávok žiarenia nie sú dostatočne zdokumentované.

390

Okrem toho, ako zdôrazňuje Komisia, acquis Euratomu stanovuje prísne požiadavky na ochranu pred žiarením. Článok 2 písm. b) Zmluvy o Euratome totiž stanovuje zavedenie jednotných bezpečnostných noriem na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov a článok 30 tejto zmluvy definuje „základné normy“ ochrany zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voči nebezpečenstvu ionizačného žiarenia. Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom ( Ú. v. EÚ L 13, 2014, s. 1 ), v tejto súvislosti stanovuje jednotné základné bezpečnostné normy ochrany zdravia jednotlivcov vystavovaných pracovnému, lekárskemu a verejnému ožiareniu pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

391

Technické kritériá preskúmania stanovené napadnutým nariadením, ktoré sa týkajú činností v jadrovej oblasti, pritom na túto smernicu výslovne odkazujú.

V rámci piatej časti tretieho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje kritérium „výrazne nenarušiť“, pokiaľ ide o cieľ adaptácie na zmenu klímy uvedený v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii, keďže v podstate frekvencia a dĺžka období sucha sa v priebehu posledných 20 rokov v dôsledku zmeny klímy výrazne zvýšili a uznáva sa, že dôsledky zmeny klímy majú a budú mať čoraz väčší negatívny vplyv na jadrovú energetiku.

395

V rámci piatej časti štvrtého žalobného dôvodu Rakúska republika v podstate tvrdí, že napadnuté nariadenie je v rozpore s článkom 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii, keďže technické kritériá preskúmania sú nedostatočné a neumožňujú s istotou vylúčiť osobitné riziká spojené s potrebou chladiacej vody a jednak nie sú založené na presvedčivých vedeckých dôkazoch.

396

Rakúska republika predovšetkým zdôrazňuje, že vysoká spotreba vody v jadrových elektrárňach vedie k výpadkom počas horúčav alebo sucha, čo preukazuje, že táto činnosť tiež zhoršuje súčasné a očakávané negatívne vplyvy klímy na seba samú, keďže za takýchto podmienok už nie je zaručená nepretržitá prevádzka.

397

S cieľom obmedziť tepelné anomálie spojené s vypúšťaním odpadového tepla prevádzkovatelia vnútrozemských jadrových elektrární využívajúcich prietokové chladenie za vlhka odoberaním vody z rieky alebo jazera kontrolujú:

a)

maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)

maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo prahovými hodnotami v súlade s právom Únie [alebo prahovými hodnotami stanovenými v regulačnom rámci Únie]“.

403

Ako totiž stanovuje článok 10 ods. 3 písm. a) nariadenia o taxonómii, technické kritériá preskúmania majú za cieľ určiť podmienky, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy. Ako vyplýva z článku 10 ods. 3 písm. b) uvedeného nariadenia, cieľom týchto kritérií je tiež určiť pre každý relevantný environmentálny cieľ, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania stanovujú, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

404

Dodržanie článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii teda nemožno posudzovať bez ohľadu na technické kritériá preskúmania prijaté práve na účely vykonania tohto ustanovenia.

405

Tvrdenia Rakúskej republiky teda nemôžu preukázať, že napadnuté nariadenie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením, pokiaľ ide o podmienku stanovenú v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii.

409

V tejto súvislosti treba uviesť, že centrum JRC na strane 357 svojej správy v riadku tabuľky s názvom „Adaptácia na zmenu klímy“ uviedlo toto:

„Činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku E tejto prílohy.

1. Predĺženie životnosti existujúcich jadrových elektrární

Dodržiavanie referenčných úrovní bezpečnosti WENRA pre existujúce reaktory a [smernice 2009/71] zaručuje, že existujúce zariadenie je schopné čeliť extrémnym prírodným nebezpečenstvám (ako sú povodne a extrémne poveternostné podmienky), ktoré môžu byť dôsledkom budúcej zmeny klímy.

Odolnosť jadrových elektrární [Únie] voči extrémnym prírodným nebezpečenstvám (vrátane zemetrasení) bola preukázaná počas záťažových testov [Únie].

412

Tvrdenie, podľa ktorého nie je zrejmé, do akej miery sú technické kritériá preskúmania uvedené v prílohe I k napadnutému nariadeniu založené na presvedčivých vedeckých dôkazoch v oblasti jadrovej energie, pokiaľ ide o kritérium adaptácie na zmenu klímy, ani tvrdenie, že touto otázkou sa nezaoberajú žiadne dostupné stanoviská, tak nemôžu uspieť.

413

Rakúska republika ďalej kritizuje skutočnosť, že na účely predchádzania výraznému narušeniu plnenia cieľa adaptácie na zmenu klímy sa technické kritériá preskúmania uvedené v prílohe I k napadnutému nariadeniu v prípade jadrovej energie obmedzujú na odkaz na dodatok A prílohy I k delegovanému nariadeniu 2021/2139, ako aj na smernicu 2009/71 a usmernenia MAAE a WENRA týkajúce sa extrémnych prírodných nebezpečenstiev. Za týchto podmienok by nebolo možné riadne posúdiť, a už vôbec nie s istotou vylúčiť, špecifické riziká spojené s potrebou chladiacej vody a jej využívaním, ktoré by mali na jadrovú energiu výrazný nepriaznivý dôsledok v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii.

414

417

Okrem toho tvrdenie, že odkaz na smernicu 2009/71, ako aj na usmernenia MAAE a WENRA neumožňuje vylúčiť nepriaznivé vplyvy, nemôže preukázať, že napadnuté nariadenie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením, lebo nie je dostatočne podložené, keďže Komisia postupovala podľa článku 17 nariadenia o taxonómii, ako sa vykladá s prihliadnutím na odôvodnenie 40 uvedeného nariadenia (pozri body 263 až 265 vyššie). Rovnako tak z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bode 401 vyššie, kritika týkajúca sa údajného nezohľadnenia budúcej potreby chladiacej vody nemôže uspieť.

418

Rakúska republika dodáva, že v prípade existujúcich zariadení sa v súlade s uvedenými ustanoveniami vyžadujú zlepšenia bezpečnosti a priori len vtedy, ak sa považujú za primerane realizovateľné, čo je nejasné a nedostatočne ambiciózne. Konkrétne faktory lokalizácie ohrozujúce bezpečnosť zariadení nevylučujú ich oprávnenosť na zaradenie do taxonómie, keďže tieto faktory, ako napríklad poloha riek, ktorým hrozí vyschnutie, nemôžu byť „primerane“ zmenené.

419

Keďže však toto kritérium reálne uskutočniteľného zlepšenia použité v bode 2 oddielu 4.28 uvedeného v prílohe I k napadnutému nariadeniu vyžaduje smernica 2009/71, pokiaľ ide o existujúce zariadenia, jeho použitie v napadnutom nariadení nemôže predstavovať zjavne nesprávne posúdenie Komisie z dôvodov obdobných tým, ktoré boli uvedené v bodoch 263 až 265 vyššie.

423

Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia Rakúskej republiky neumožňujú preukázať, že napadnuté nariadenie s ohľadom na cieľ adaptácie na zmenu klímy uvedený v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia o taxonómii porušuje kritérium „výrazne nenarušiť“.

424

Piata časť tretieho žalobného dôvodu a piata časť štvrtého žalobného dôvodu sa teda musia zamietnuť.

– O šiestej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na porušení požiadavky na posúdenie životného cyklu

425

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 17 ods. 2 nariadenia o taxonómii sa pri posudzovaní hospodárskej činnosti na základe kritéria „výrazne nenarušiť“ zohľadnia environmentálne vplyvy samotnej činnosti, ako aj environmentálny vplyv výrobkov a služieb poskytovaných touto činnosťou počas ich životného cyklu, najmä z hľadiska výroby, používania a konca životnosti uvedených výrobkov a služieb.

429

V súlade s článkom 19 ods. 1 písm. g) nariadenia o taxonómii musia technické kritériá preskúmania zohľadňovať životný cyklus vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, pričom berú do úvahy environmentálny vplyv samotnej hospodárskej činnosti a environmentálny vplyv výrobkov a služieb, ktoré poskytuje daná hospodárska činnosť, najmä z hľadiska výroby, používania a konca životnosti uvedených výrobkov a služieb.

430

Treba tiež uviesť, že podľa odôvodnenia 40 nariadenia o taxonómii „pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby tieto kritériá vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov, aby sa pri ich vypracúvaní zohľadňovali aspekty životného cyklu vrátane existujúcich posúdení životného cyklu a aby sa pravidelne aktualizovali“.

431

Ako tvrdí Komisia, zo znenia tak článku 17 ods. 2, ako aj článku 19 ods. 1 písm. g) nariadenia o taxonómii teda vyplýva, že požiadavka zohľadniť životný cyklus určitej činnosti sa nemusí nevyhnutne vzťahovať na činnosti, ktoré predchádzajú dotknutej hospodárskej činnosti alebo na ňu nadväzujú.

435

Tento výklad nie je spochybnený skutočnosťou, že podľa odporúčania Komisie 2013/179/EÚ z 9. apríla 2013 týkajúceho sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu ( Ú. v. EÚ L 124, 2013, s. 1 ), uvedeného v napadnutom nariadení, by sa pri výpočte environmentálnej stopy mali zohľadniť všetky činnosti od ťažby surovín cez fázy spracovania, distribúcie, skladovania a používania až po likvidáciu alebo recykláciu.

436

Cieľom tohto odporúčania totiž nie je posúdiť prínos určitej činnosti k zmierneniu zmeny klímy alebo prípadné narušenie plnenia environmentálnych cieľov definovaných v nariadení o taxonómii, ktoré bolo touto činnosťou spôsobené.

437

Za týchto podmienok okolnosti, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika, a to po prvé, že Komisia v nadväznosti na správy výboru SCHEER a centra JRC nezačlenila tieto činnosti do taxonómie, po druhé, že spracovanie, konverziu, obohacovanie a montáž palivových článkov v podstate vykonávajú tretie štáty, alebo dokonca po tretie, že Komisia implicitne pripustila poškodzovanie životného prostredia spôsobované týmito činnosťami, nemôžu samy osebe preukázať, že napadnuté nariadenie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením.

441

Články 17 a 19 nariadenia o taxonómii v rozsahu, v akom sa týkajú daných činností, ktoré má vymedziť Komisia, totiž nebránia tomu, aby Komisia považovala činnosti uvedené Rakúskou republikou za autonómne vo vzťahu k činnostiam v oblasti výroby jadrovej energie, ktoré sú predmetom napadnutého nariadenia.

442

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Rakúska republika, Komisia pri posudzovaní výrazného narušenia plnenia environmentálnych cieľov nebola povinná v posúdení životného cyklu využívania jadrovej energie na civilné účely zohľadniť aspekty spojené s účinkami ozbrojených konfliktov, sabotáží a rizík zneužitia a šírenia technológií jadrovej energie na civilné a vojenské účely.

443

Šiesta časť tretieho žalobného dôvodu teda nie je dôvodná.

– O šiestej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na rozporuplnosti a nedostatočnosti ustanovení prílohy II k napadnutému nariadeniu týkajúcich sa predchádzania výrazným narušeniam spôsobeným závažnými haváriami reaktora a konečným uložením vysoko rádioaktívneho odpadu

447

Rakúska republika tvrdí, že ustanovenia uvedené v prílohe II k napadnutému nariadeniu týkajúce sa predchádzania výrazným narušeniam spôsobeným závažnými haváriami reaktora a konečným uložením vysoko rádioaktívneho odpadu sú vzhľadom na kritériá „výrazne nenarušiť“ stanovené v prílohe I k napadnutému nariadeniu rozporuplné a nedostatočné. V prílohe II k napadnutému nariadeniu sú totiž ako kritériá na predchádzanie výraznému narušeniu plnenia environmentálnych cieľov zahrnuté len kritériá uvedené v prílohe I k napadnutému nariadeniu pod názvom „Ďalšie kritériá týkajúce sa zásady ‚výrazne nenarušiť‘“. Rakúska republika v tejto súvislosti odkazuje na tvrdenia uvedené v rámci prvej časti tretieho žalobného dôvodu, prvej časti štvrtého žalobného dôvodu, tretej časti tretieho žalobného dôvodu, druhej časti štvrtého žalobného dôvodu, štvrtej časti tretieho žalobného dôvodu a tretej časti štvrtého žalobného dôvodu, ktoré sa týkajú úrovne ochrany a rizika závažných havárií reaktora a konečného uloženia vysoko rádioaktívneho odpadu. Vyvodzuje z toho, že vyššie uvedenými protiprávnosťami sú poznačené ustanovenia uvedené v prílohe II k napadnutému nariadeniu, ako aj ustanovenia uvedeného nariadenia, ktoré na ne odkazujú v rozsahu, v akom sa zhodujú s prílohou I k napadnutému nariadeniu.

451

Keďže Rakúska republika nepreukazuje, že ďalšie kritériá týkajúce sa kritéria „výrazne nenarušiť“, pokiaľ ide o úroveň ochrany (body 261 až 269 vyššie), ako aj rizika závažných havárií reaktorov (body 288 až 346 vyššie) a konečného uloženia vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu (body 350 až 384 vyššie), sú poznačené zjavne nesprávnym posúdením, toto tvrdenie nemôže bez ďalšieho spresnenia preukázať rozporuplnosť a nedostatočnosť ustanovení uvedených v prílohe II k napadnutému nariadeniu.

452

Okrem toho treba pripomenúť, že príloha I k napadnutému nariadeniu stanovuje podľa článku 10 nariadenia o taxonómii technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 nariadenia o taxonómii.

453

Príloha II k napadnutému nariadeniu stanovuje na základe článku 11 nariadenia o taxonómii technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 nariadenia o taxonómii.

457

Vzhľadom na vyššie uvedené šiesta časť štvrtého žalobného dôvodu nie je dôvodná.

– O siedmej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej subsidiárne na „nedostatkoch v posúdení a odôvodnení“

458

Rakúska republika sa subsidiárne odvoláva na „nedostatky v posúdení a odôvodnení“ v súvislosti s technickými kritériami preskúmania, najmä pokiaľ ide o závažné havárie reaktora, konečné uloženie vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu, environmentálny cieľ adaptácie na zmenu klímy a všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“, ktoré sú uvedené v prílohe II k napadnutému nariadeniu, pričom odkazuje na tvrdenia uvedené v rámci ostatných častí štvrtého žalobného dôvodu.

459

Tretí a štvrtý žalobný dôvod sa teda musia zamietnuť.

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 11 a článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, ako aj zásady predbežnej opatrnosti

463

Rakúska republika tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje článok 11 a článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, ako aj zásadu predbežnej opatrnosti tým, že hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou kvalifikuje ako činnosti významne prispievajúce k adaptácii na zmenu klímy.

464

Komisia podporovaná Bulharskou republikou a Rumunskom túto argumentáciu spochybňuje.

poskytuje adaptačné riešenia, ktoré popri splnení podmienok stanovených v článku 16 významne prispievajú k prevencii alebo znižovaniu rizika nepriaznivého dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy na ľudí, prírodu alebo majetok bez toho, aby sa zvýšilo riziko nepriaznivého dôsledku na ľudí, prírodu alebo majetok.

2. Adaptačné riešenia uvedené v odseku 1 písm. a) sa posúdia a zoradia podľa priority na základe najlepších dostupných klimatických prognóz, pričom sa nimi zabezpečuje aspoň prevencia alebo zníženie:

a)

nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy, ktoré sú špecifické pre určité miesto alebo situáciu, na danú hospodársku činnosť; alebo

b)

potenciálnych nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na životné prostredie, v ktorom sa uskutočňuje daná hospodárska činnosť.“

469

Keďže však tvrdenia Rakúskej republiky nemohli preukázať, že Komisia sa v rámci piatej časti tretieho žalobného dôvodu a piatej časti štvrtého žalobného dôvodu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia kritéria „výrazne nenarušiť“, pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy, opätovné uvedenie týchto tvrdení v rámci tohto žalobného dôvodu nemôže samo osebe preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou významne prispievajú k cieľu adaptácie na zmenu klímy.

470

472

Tvrdenie Rakúskej republiky založené na neexistencii fyzického riešenia a procesnej a vágnej povahe požiadaviek uvedených v prílohe II napadnutého nariadenia sa teda musí zamietnuť.

473

Po tretie Rakúska republika uvádza, že technické kritériá preskúmania stanovené v prílohe II k napadnutému nariadeniu sa nezaoberajú účinkami, ktoré má vlna horúčav a studená vlna na bezpečnosť reaktorov alebo na dodávky energie, ktoré sú pre túto bezpečnosť zásadné. Dodáva, že sa nespomínajú ani osobitné problémy, ktoré predstavuje klíma pre samotnú jadrovú energiu a ktoré vyplývajú z očakávaného nárastu konfliktov záujmov, ktoré môžu nastať v súvislosti s využívaním vody medzi dodávkami energie a ochranou vôd alebo v oblasti energetickej bezpečnosti.

474

Ako vyplýva z bodu 467 vyššie, príloha II k napadnutému nariadeniu v tejto súvislosti odkazuje na dodatok A prílohy II k delegovanému nariadeniu 2021/2139. Tento dodatok obsahuje klasifikáciu klimatických nebezpečenstiev, medzi ktoré patria najmä vlny horúčav, studené vlny a – v rámci nebezpečenstiev súvisiacich s vodou – nedostatok vody. Okrem toho z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bode 401 vyššie, je tvrdenie týkajúce sa nezohľadnenia osobitných prov, ktoré bude klíma v budúcnosti predstavovať pre jadrovú energiu, príliš špekulatívne na to, aby mohlo uspieť.

477

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rakúska republika, však centrum JRC posúdilo otázku prínosu hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou k adaptácii na zmenu klímy na strane 357 svojej správy. Nemožno teda tvrdiť, že Komisia nezískala odborné posudky k tomu, či a do akej miery môže jadrová energia významne prispieť k adaptácii na zmenu klímy. Okrem toho centrum JRC na strane 358 svojej správy v súvislosti s udržateľným využívaním a ochranou vodných a morských zdrojov uvádza, že riziká zhoršovania životného prostredia spojené so zachovaním kvality vody a predchádzaním nedostatku vody sa identifikujú a riešia v súlade s plánom riadenia využívania a ochrany vôd vypracovaným na základe konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami. Odkazuje sa tiež na smernicu 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

478

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rakúska republika, sa teda nemožno domnievať, že technické kritériá preskúmania sa v tejto súvislosti nezakladajú na presvedčivých vedeckých poznatkoch a že zásada predbežnej opatrnosti nemohla byť zohľadnená.

479

Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia Rakúskej republiky neumožňujú preukázať, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore s článkom 11 a článkom 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, ako aj so zásadou predbežnej opatrnosti tým, že kvalifikuje jadrovú energiu ako významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy.

Komisia podporovaná Bulharskou republikou a Rumunskom túto argumentáciu spochybňuje.

483

Treba uviesť, že podľa článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii sa technické kritériá preskúmania stanovené podľa článku 10 ods. 3 a článku 11 ods. 3 tohto nariadenia ľahko používajú a stanovujú sa tak, aby sa dalo ľahko overiť ich plnenie.

484

Stačí však konštatovať, že skutočnosť, že technické kritériá preskúmania sú založené na neurčitých právnych pojmoch a podmienkach, ktoré sa majú splniť v budúcnosti, sama osebe nestačí na preukázanie toho, že tieto kritériá nie sú ľahko použiteľné alebo nie sú stanovené tak, aby uľahčovali overovanie ich plnenia v zmysle článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii. V každom prípade žiadna požiadavka nebráni tomu, aby inštitúcia Únie v norme, ktorú prijíma, použila abstraktný právny pojem, ani v tom zmysle, že v takej abstraktnej norme musia byť spomenuté konkrétne prípady, v ktorých sa môže uplatniť, lebo táto inštitúcia nedokáže vopred určiť všetky také prípady (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑157/21 , EU:C:2022:98 , bod 320 ).

485

488

Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom tvrdí, že kvalifikácia hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou ako udržateľných môže celkovo viesť k fragmentácii trhu, čo je v rozpore s účelom nariadenia o taxonómii a povinnosťou zachovať jeho potrebný účinok.

489

Podľa Rakúskej republiky osobitné povinnosti zverejňovania informácií, najmä pokiaľ ide o investície do činností v oblasti výroby jadrovej energie, vedú k rozlišovaniu medzi „lepšou“ a „horšou“ environmentálnou udržateľnosťou, čo je v rozpore s duchom a cieľom nariadenia o taxonómii, ktorým je zabezpečiť transparentnosť stanovením jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné činnosti na úrovni Únie.

490

Tento cieľ je pritom spochybnený klasifikáciou hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou ako udržateľných, keďže od oznámenia zámeru Komisie kvalifikovať tieto činnosti ako udržateľné sa na trhu objavuje fragmentácia, ktorej chcel normotvorca Únie zabrániť. Rakúska republika uvádza, že investori cielene propagujú „zelené“ finančné produkty „mimo jadrovú energetiku“, že inštitucionálni investori už vyhlásili, že nemajú záujem investovať do finančných produktov zahŕňajúcich jadrovú energiu, alebo v tomto zmysle zaujali stanoviská, a že väčšina vnútroštátnych značiek udržateľného financovania v Európe výslovne vylučuje z oprávnenosti na splnenie svojich kritérií činnosti súvisiace s jadrovou energiou.

494

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že klasifikácia hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou do kategórie prechodných činností mala na trhu za následok stratu záujmu účastníkov trhu alebo fragmentáciu trhu v dôsledku vývoja finančných produktov alebo udržateľných investícií „mimo jadrovú energetiku“, ako tvrdí Rakúska republika, nie je takej povahy, aby spôsobilo protiprávnosť napadnutého nariadenia.

495

Zákonnosť aktu Únie totiž nemôže závisieť od stupňa jeho účinnosti, údajného správania dotknutých hospodárskych a inštitucionálnych subjektov alebo od spôsobu, akým sa tento akt uplatňuje v praxi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94 , EU:T:1998:140 , bod 291 a citovanú judikatúru, a z 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05 , EU:T:2006:366 , bod 124 a citovanú judikatúru).

496

Z týchto dôvodov sa musí zamietnuť aj siedmy žalobný dôvod.

vysoko účinná kombinovaná výroba tepla/chladu a elektriny z fosílnych plynných palív (nové oddiely 4.30 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139, ktoré boli do uvedených príloh vložené napadnutým nariadením),

–

výroba tepla/chladu z fosílnych plynných palív v účinnom systéme centralizovaného zásobovania teplom a chladom (nové oddiely 4.31 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139, ktoré boli do uvedených príloh vložené napadnutým nariadením) (ďalej spoločne len „hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom“).

498

Príloha I k napadnutému nariadeniu stanovuje pre každú z týchto činností technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 nariadenia o taxonómii. Príloha II k napadnutému nariadeniu stanovuje technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 nariadenia o taxonómii.

O desiatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 10 ods. 2 a článku 19 ods. 1 písm. f) a g) nariadenia o taxonómii, ako aj zásady predbežnej opatrnosti

502

Tento žalobný dôvod sa delí na osem častí, z ktorých prvá je založená na existencii nízkouhlíkových alternatív, druhá na neprispievaní k prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo v súlade s cieľom 1,5 °C, tretia na porušení požiadavky na posúdenie životného cyklu, štvrtá na oneskorení pri dosahovaní najlepšieho výkonu v danom odvetví alebo priemysle, piata na prekážke pre nízkouhlíkové alternatívy, šiesta na porušení zákazu vplyvov zakonzervovania, siedma na porušení článku 19 ods. 1 písm. g). nariadenia o taxonómii a subsidiárne ôsma na porušení článku 19 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia, zásady predbežnej opatrnosti a na „nedostatkoch v posúdení a odôvodnení“.

– O prvej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na existencii nízkouhlíkových riešení

503

Rakúska republika tvrdí, že podmienka, podľa ktorej nesmie existovať nízkouhlíkové riešenie, nie je splnená, pretože energie z obnoviteľných zdrojov, inteligentné siete a techniky uskladňovania energie a znižovania spotreby sú dostupné nízkouhlíkové riešenia, ktoré môžu nahradiť hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom.

504

Po prvé treba pripomenúť, že z odôvodnenia 4 napadnutého nariadenia v podstate vyplýva, že Komisia sa domnievala, že zelená transformácia si vyžaduje značné zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach, v ktorých nízkouhlíkové riešenia nie sú uskutočniteľné, keďže by neumožnili zabezpečiť potrebné dodávky energie.

508

Na tento účel sa Komisia v podstate domnievala, že je potrebné stanoviť technické kritériá preskúmania pre hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom, ak emisie skleníkových plynov z týchto činností zostávajú pod primeranou prahovou hodnotou, ale aj vtedy, keď tieto druhy výroby túto primeranú prahovú hodnotu ešte nedodržiavajú.

509

Komisia sa tiež domnievala, že by sa mal stanoviť iný prístup ako priame obmedzenie emisií skleníkových plynov. V rámci tohto prístupu, ktorý by mal v horizonte 20 rokov priniesť podobné výsledky, môžu zariadenia dosiahnuť takéto výsledky tým, že obmedzia počet hodín v prevádzke alebo preložia prechod na plyny z obnoviteľných zdrojov alebo nízkouhlíkové plyny na skorší dátum. Na druhej strane by mali technické kritériá preskúmania pre využívanie fosílneho plynu takisto zabezpečiť, aby boli k dispozícii spoľahlivé dôkazy na preukázanie toho, že rovnakú kapacitu výroby energie nemožno dosiahnuť prostredníctvom obnoviteľných zdrojov, a aby sa pre každé zariadenie v súlade s najlepším výkonom v danom odvetví zaviedli účinné plány na úplný prechod na obnoviteľné zdroje energie alebo nízkouhlíkové plyny k určitému dátumu.

510

Po štvrté na rozdiel od toho, čo tvrdí Rakúska republika, požiadavka, podľa ktorej energiu, ktorá sa má nahradiť, nemožno vyrobiť z obnoviteľných zdrojov energie, pričom sa vychádza z porovnávacieho posúdenia s nákladovo najefektívnejšou a technicky uskutočniteľnou alternatívou z obnoviteľných zdrojov pre tú istú kapacitu, stanovená v bode 1 písm. b) podbode ii) oddielu 4.29 a v bode 1 písm. b) podbode iii) oddielov 4.30 až 4.31 uvedených v prílohe I k napadnutému nariadeniu, nie je protiprávna, keďže by viedla k rozšíreniu pôsobnosti článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii tak, aby sa do tohto ustanovenia zahrnula požiadavka bezpečnosti dodávok.

514

Táto požiadavka totiž tiež smeruje k zabezpečeniu nevyhnutnej bezpečnosti dodávok v súlade s výkladom, ktorý vyplýva z bodov 164 až 169 vyššie, a zároveň zaručuje, že existujú jasné dôkazy o tom, že rovnakú kapacitu výroby energie nemožno dosiahnuť prostredníctvom obnoviteľných zdrojov, a to podľa postupu Komisie opísaného v bode 509 vyššie. Nerozširuje teda pôsobnosť článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii.

515

Po piate treba uviesť, že podľa modelov Komisie, ktoré vychádzajú z posúdenia vplyvu pripojeného k jej oznámeniu COM(2020) 562 final zo 17. septembra 2020 s názvom „Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti“, sú plynové elektrárne za súčasných podmienok technológie a trhu potrebné ako prechodné a rezervné kapacity, keďže Únia bude v období rokov 2020 až 2030 potrebovať nové kapacity plynu v rozmedzí od 23 do 31 gigawattov (GW).

519

Z týchto dôvodov prvá časť desiateho žalobného dôvodu nie je dôvodná.

– O druhej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na neprispievaní k prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo v súlade s cieľom 1,5 °C

520

Rakúska republika v podstate tvrdí, že hraničné hodnoty 270g ekvivalentu CO 2 /kWh a 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW, použité v prílohe I k napadnutému nariadeniu, nie sú v súlade s cieľom 1,5 °C stanoveným Parížskou dohodou a príslušnými čiastkovými cieľmi Únie na roky 2030 a 2050 a že ostatné technické kritériá preskúmania neumožňujú prispieť k zmierneniu zmeny klímy.

521

Článok 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii tak Komisii ukladá povinnosť, aby zabezpečila, že hospodárska činnosť, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, podporuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo a smeruje k obmedzeniu zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami okrem iného postupným odstraňovaním emisií skleníkových plynov.

525

Z článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii vyplýva, že posúdenia Komisie by boli zbavené vierohodnosti a poznačené zjavne nesprávnym posúdením, ak by Rakúska republika preukázala, že na rozdiel od toho, čo Komisia v podstate konštatovala v napadnutom nariadení, technické kritériá preskúmania nie sú spôsobilé na postupné odstraňovanie alebo postupné znižovanie emisií skleníkových plynov.

526

Pokiaľ ide v tejto súvislosti o výrobu elektriny z fosílnych plynných palív (oddiel 4.29 uvedený v prílohe I k napadnutému nariadeniu), v rámci technického kritéria preskúmania týkajúceho sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy, bod 1 písm. b) oddielu 4.29 uvedeného v prílohe I k napadnutému nariadeniu stanovuje toto:

„Zariadenia, na ktoré sa do 31. decembra 2030 udelí stavebné povolenie, spĺňajú všetky tieto podmienky:

iv)

novoinštalovaná výrobná kapacita nepresahuje kapacitu nahradeného zariadenia o viac než 15 %;

v)

zariadenie je navrhnuté a vybudované tak, že využíva obnoviteľné a/alebo nízkouhlíkové plynné palivá a prechod na plné využívanie obnoviteľných a/alebo nízkouhlíkových plynných palív sa uskutoční do 31. decembra 2035 so záväzkom a overiteľným plánom schváleným riadiacim orgánom podniku;

vi)

nahradenie vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % počas životnosti novoinštalovanej výrobnej kapacity;

529

Po prvé treba uviesť, že v záverečnej správe skupiny TEG sa v súvislosti s prahovou hodnotou 100 g ekvivalentu CO 2 /kWh uvádzalo toto:

„Pre výrobu elektriny, výrobu tepla a kombinovanú výrobu tepla a elektriny sa navrhuje celková a technologicky neutrálna prahová hodnota intenzity emisií 100 g [ekvivalentu] CO 2 /kWh. Táto prahová hodnota sa bude každých päť rokov znižovať v súlade s politickými cieľmi stanovenými na dosiahnutie nulovej bilancie emisií do roku 2050. …

Metóda výberu prahovej hodnoty intenzity emisií

Ročná trajektória emisií v odvetví elektriny v [Únii] bude musieť do roku 2050 dosiahnuť nulovú bilanciu emisií v súlade s Parížskou dohodou… a inými politickými záväzkami v oblasti klímy a energetiky.

Výpočet prahovej hodnoty 100 g ekvivalentu CO 2 /kWh vychádza z politických cieľov pre budúce emisie povolené v odvetví elektriny, ktoré sa vydelia očakávaným vývojom dopytu po elektrine.

–

Budúce emisie sú v súlade s politickými záväzkami [Únie] pre odvetvie [systému obchodovania s emisiami] (‑43 % do roku 2030), potom do roku 2050 lineárne klesnú až na nulu. Predpokladá sa, že budúci dopyt po elektrine (čistá výroba) bude rásť v súlade so základným scenárom EÚ PRIMES 2016.

–

Vydelením predpokladaných emisií v odvetví elektriny predpokladaným dopytom po elektrine sa získajú predpokladané ročné hodnoty, ktoré sú v súlade s politikami pre emisné faktory v odvetví elektriny v [Únii].

–

Zastáva sa názor, že daný výrobca elektriny spĺňa tieto politické ciele, ak sú jeho emisie nižšie ako priemer týchto ročných emisných faktorov počas jeho životnosti.

532

Táto prahová hodnota vychádza z pomeru medzi odhadovanou hodnotou celkových emisií, ktorá sa nesmie prekročiť do roku 2050 tak, aby sa dospelo k obmedzeniu alebo odstráneniu emisií skleníkových plynov, a odhadovanou hodnotou dopytu po elektrine do roku 2050.

533

Inými slovami prahová hodnota 100 g ekvivalentu CO 2 /kWh určuje hypotetickú hodnotu ekvivalentu vyprodukovaných CO 2 /kWh, ktorú nemožno prekročiť, aby sa obmedzili alebo odstránili emisie skleníkových plynov spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom obmedziť do roku 2050 nárast teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

534

Po druhé však treba uviesť, že prahová hodnota stanovená skupinou TEG nie je sama osebe parametrom zákonnosti technických kritérií preskúmania stanovených v napadnutom nariadení, keďže Komisia môže zohľadniť všetky faktory.

538

Treba totiž konštatovať, že Rakúska republika svojou argumentáciou v podstate spochybňuje dostatočne prísnu alebo ambicióznu povahu predmetných kritérií, ale nespochybňuje ich spôsobilosť postupne odstrániť alebo postupne znížiť emisie skleníkových plynov. Z dôvodov už vysvetlených v bodoch 523 až 525 vyššie teda táto argumentácia nemôže preukázať, že Komisia sa pri uplatňovaní článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Okrem toho z dôvodov podobných tým, ktoré boli uvedené v bode 378 vyššie, treba pripomenúť, že rozhodnutie Komisie uprednostniť potenciálne menej prísne kritériá môže súvisieť s cieľom zabrániť nečinnosti alebo oneskorenému opatreniu tým, že sa umožní širšia pôsobnosť napadnutého nariadenia a všetkých kritérií, ktoré sú v ňom uvedené.

539

Platí to o to viac, že dotknuté činnosti musia tiež nahradiť existujúcu činnosť výroby elektriny s vysokými emisiami, ktorá využíva tuhé alebo kvapalné fosílne palivá, a viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % počas životnosti novoinštalovanej výrobnej kapacity a že členský štát sa musí zaviazať postupne ukončovať využívanie výroby energie z uhlia [bod 1 písm. b) podbody iii), vi) a vii) oddielu 4.29 a bod 1 písm. b) podbody iv), vii) a ix) oddielov 4.30 a 4.31 uvedených v prílohe I k napadnutému nariadeniu].

540

543

Týmto tvrdením sa Rakúska republika odvoláva na to, že technické kritérium preskúmania súvisiace so zmenou paliva nepostačuje na zabezpečenie dostatočného prínosu k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy.

544

Treba však konštatovať, že Rakúska republika nepreukazuje ani netvrdí, že požadovaná zmena paliva nie je spôsobilá postupne odstraňovať alebo postupne znižovať emisie skleníkových plynov. Z podobných dôvodov, aké sú uvedené v bode 538 vyššie, takáto argumentácia teda nemôže uspieť.

545

Po druhé Rakúska republika tvrdí, že technické kritériá preskúmania umožňujú uvažovať o zariadeniach, ktoré vytvárajú významné emisie skleníkových plynov, dlho po roku 2040 (ba dokonca aj po roku 2050). Zdôrazňuje totiž, že podľa technických kritérií preskúmania možno nové zariadenia považovať za environmentálne udržateľné, ak sú povolené pred 31. decembrom 2030 a ak sú splnené ostatné podmienky napadnutého nariadenia. Podľa Rakúskej republiky je priemerná doba prevádzkovania týchto zariadení 25 až 30 rokov. Ani od 1. januára 2036 však technické kritériá preskúmania nepredpokladajú výlučné využívanie obnoviteľných palív, ale len využívanie nízkouhlíkových palív, ktoré nijako nesúvisí s hraničnou hodnotou 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh, ani nestanoví žiadne konkrétne zníženie vo vzťahu k tejto alebo akejkoľvek inej hraničnej hodnote.

549

Treba však konštatovať, že Rakúska republika nepreukazuje ani netvrdí, že technické kritériá preskúmania, podľa ktorých nahradenie starého zariadenia vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % počas životnosti novoinštalovanej výrobnej kapacity alebo aspoň o 55 % skleníkových plynov za kWh výstupnej energie, nie sú spôsobilé postupne odstraňovať alebo postupne znižovať emisie skleníkových plynov. Z podobných dôvodov, aké sú uvedené v bode 538 vyššie, takáto argumentácia teda nemôže uspieť.

550

Po štvrté, podľa Rakúskej republiky podmienky pre nahradenie starého zariadenia vybudovaním nového zariadenia, uvedené v bode 1 písm. b) podbode vi) oddielu 4.29 a v bode 1 písm. b) podbode vii) oddielov 4.30 a 4.31 uvedených v prílohe I k napadnutému nariadeniu, sú nedostatočné. Táto hospodárska činnosť má totiž nahradiť činnosti výroby elektriny, ktoré v súčasnosti zabezpečujú uhoľné kogeneračné elektrárne alebo hnedouhoľné elektrárne, a v súlade s bodom 1 písm. b) podbodom iv) oddielu 4.29 je dokonca možné zvýšiť kapacitu zariadení uvedených v tomto oddiele o 15 %. Navyše podmienky uvedené v bode 1 písm. b) podbode v) oddielov 4.30 a 4.31 zodpovedajú podmienke stanovenej v bode 1 písm. b) podbode iv) oddielu 4.29, s výnimkou skutočnosti, že zvýšenie kapacity v prípade týchto činností nie je možné a zníženie kapacity v porovnaní so status quo ante sa nevyžaduje.

551

Týmto tvrdením sa Rakúska republika odvoláva na to, že podmienky pre nahradenie starého zariadenia vybudovaním nového zariadenia, uvedené v bode 1 písm. b) podbode vi) oddiele 4.29 a v bode 1 písm. b) podbode vii) oddielov 4.30 a 4.31 uvedených v prílohe I k napadnutému nariadeniu, sú nedostatočné.

555

V treťom rade Rakúska republika po prvé zdôrazňuje, že novoinštalovaná výrobná kapacita môže prekročiť kapacitu nahradeného zariadenia o 15 %, takže kapacity pre fosílne palivá sa v porovnaní s dotknutými predchádzajúcimi kapacitami pre fosílne palivá môžu dokonca ďalej zvyšovať bez toho, aby sa tým akokoľvek menila udržateľnosť investície.

556

Rakúska republika však nepreukazuje, že obmedzenie novoinštalovanej výrobnej kapacity na 15 % nad kapacitu nahradeného zariadenia v spojení s ostatnými technickými kritériami preskúmania nie je spôsobilé postupne odstraňovať alebo postupne znižovať emisie skleníkových plynov. Z dôvodov podobným tým, ktoré sú uvedené v bode 538 vyššie, takáto argumentácia teda nemôže uspieť.

557

Po druhé sa Rakúska republika domnieva, že určité zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní so súčasným status quo nestačí na to, aby dočasná činnosť spĺňala podmienku súladu so „smerovaním“ k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy. Vyvodzuje z toho, že dodatočné ustanovenia technických kritérií preskúmania napadnutého nariadenia, ktoré môžu prispieť k vytvoreniu nových elektrární s nižšími emisiami v porovnaní s elektrárňami, ktoré nahrádzajú, nie sú na účely článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii relevantné.

561

Po tretie Rakúska republika tvrdí, že podmienky stanovené v bode 1 písm. b) podbode i) oddielov 4.30 a 4.31 uvedených v prílohe 1 k napadnutému nariadeniu len preberajú definíciu, ktorá bola prijatá v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES ( Ú. v. EÚ L 315, 2012, s. 1 ) vo vzťahu k vysoko účinnej kombinovanej výrobe tepla a elektriny alebo účinnej kombinovanej výrobe diaľkového vykurovania a chladenia.

562

Takáto údajná zhoda medzi technickými kritériami preskúmania a touto smernicou však nemôže preukázať, že tieto kritériá sú protiprávne. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 263 až 265 vyššie, Komisia sa mohla opierať o akékoľvek minimálne požiadavky stanovené v súlade s právom Únie.

563

Vo štvrtom rade Rakúska republika tvrdí, že hraničné hodnoty presahujúce hranicu 100 g ekvivalentu CO 2 /kWh nie sú založené na presvedčivých vedeckých dôkazov v zmysle článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii, keďže neboli predmetom štúdie skupiny TEG a sú s ňou v rozpore.

567

Vzhľadom na vyššie uvedené Rakúska republika nepreukázala, že napadnuté nariadenie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením, keďže Komisia sa v podstate domnievala, že hraničné hodnoty 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh a 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW použité v prílohe I k napadnutému nariadeniu sú v súlade s cieľom 1,5 °C stanoveným Parížskou dohodou a zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi Únie na roky 2030 a 2050 a že ostatné technické kritériá preskúmania umožňujú prispieť k zmierneniu zmeny klímy.

568

Druhá časť desiateho žalobného dôvodu teda nie je dôvodná.

– O tretej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na porušení požiadavky posúdenia životného cyklu

569

Okrem toho podľa Rakúskej republiky napadnuté nariadenie porušuje požiadavku posúdenia životného cyklu, keďže technické kritériá preskúmania nezaručujú, že obnoviteľné alebo nízkouhlíkové palivá, ktorých využívanie sa požaduje do 31. decembra 2035, sú samy osebe vyrábané s nízkym uhlíkovým vplyvom. Technické kritériá preskúmania najmä nevylučujú nahradenie spaľovania „zeleného“ vodíka spaľovaním „sivého“ vodíka, ktorého výroba spôsobuje významné emisie skleníkových plynov.

573

Komisia podporovaná Poľskou republikou túto argumentáciu spochybňuje.

574

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že tak článok 17 ods. 2, ako aj článok 19 ods. 1 písm. g) nariadenia o taxonómii stanovujú, že technické kritériá preskúmania zohľadňujú životný cyklus vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, pričom berú do úvahy environmentálny vplyv samotnej hospodárskej činnosti a environmentálny vplyv výrobkov a služieb, ktoré poskytuje daná hospodárska činnosť, najmä z hľadiska výroby, používania a konca životnosti uvedených výrobkov a služieb.

575

Za týchto podmienok tvrdenia Rakúskej republiky neumožňujú preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zohľadnila priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z tejto činnosti, a nie emisie skleníkových plynov počas životného cyklu.

579

Tretia časť desiateho žalobného dôvodu teda nie je dôvodná.

– O štvrtej časti desiateho žalobného dôvodu, ktorá je v podstate založená na porušení povinnosti zodpovedať najlepšiemu výkonu v danom odvetví alebo priemysle stanovením hraničných hodnôt 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh a 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW

580

Rakúska republika tvrdí, že hraničné hodnoty 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh a 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW porušujú článok 10 ods. 2 písm. a) nariadenia o taxonómii, pretože nezodpovedajú najlepšiemu výkonu v danom odvetví alebo priemysle.

584

Komisia podporovaná Maďarskom a Poľskou republikou túto argumentáciu spochybňuje.

585

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že podľa článku 10 ods. 2 písm. a) nariadenia o taxonómii sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, najmä ak má úrovne emisií skleníkových plynov, ktoré zodpovedajú najlepšiemu výkonu v danom odvetví alebo priemysle.

586

Ako tvrdí Komisia, v súlade so znením odôvodnenia 41 nariadenia o taxonómii prechodné činnosti spĺňajú túto podmienku, keď produkujú emisie skleníkových plynov, ktoré sú výrazne nižšie, ako je priemer v danom odvetví alebo priemysle.

590

Za týchto podmienok Rakúska republika nepreukazuje, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že prahové hodnoty 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh a 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW v kombinácii s ostatnými technickými kritériami preskúmania môžu umožniť, aby sa dotknuté činnosti súvisiace s fosílnym plynom považovali za činnosti s najlepším výkonom v danom odvetví a priemysle.

591

Z týchto dôvodov štvrtá časť desiateho žalobného dôvodu nie je dôvodná.

– O piatej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na prekážkach pre nízkouhlíkové alternatívy

592

Rakúska republika okrem toho nepreukazuje, že posúdenie Komisie, podľa ktorého alternatívy spočívajúce vo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov nie sú technologicky a hospodársky uskutočniteľné, je poznačené zjavne nesprávnym posúdením. Obmedzuje sa totiž na tvrdenie, že energie z obnoviteľných zdrojov, inteligentné siete a techniky uskladňovania energie a znižovania spotreby sú dostupné nízkouhlíkové riešenia, ktoré môžu nahradiť vybrané činnosti. Nepredkladá tak dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že tieto alternatívy umožňujú zabezpečiť požiadavku bezpečnosti dodávok.

596

Navyše možno tiež uviesť, že bod 1 písm. b) podbody ii) alebo iii) oddielov 4.29 a 4.31 uvedených v prílohe I k napadnutému nariadeniu vyžaduje, aby sa preukázalo, že kapacita nemôže byť vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie, čo je relevantné na určenie toho, či existuje prekážka pre nízkouhlíkové alternatívy. Okrem toho podmienka stanovená v bode 1 písm. b) podbodoch v) alebo vi) týchto oddielov, podľa ktorej sa prechod na plné využívanie obnoviteľných a/alebo nízkouhlíkových plynných palív musí uskutočniť do 31. decembra 2035, tiež podporuje nízkouhlíkové alternatívy.

597

Z týchto dôvodov piata časť desiateho žalobného dôvodu nie je dôvodná.

– O šiestej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na porušení zákazu vplyvov zakonzervovania

601

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom článku 10 ods. 2 písm. c) nariadenia o taxonómii je zabrániť zakonzervovaniu, teda zachovaniu uhlíkovo náročných aktív.

602

Ako však tvrdí Komisia, technické kritériá preskúmania stanovené v bode 1 písm. b) oddielov 4.29 a 4.31 uvedených v prílohe I napadnutého nariadenia spĺňajú tento cieľ, keďže okrem iného vyžadujú, aby zariadenie prešlo na využívanie obnoviteľných a/alebo nízkouhlíkových palív do 31. decembra 2035. Nejde teda o nenávratné investície spojené s činnosťami s vysokými emisiami uhlíka.

603

Okrem toho technické kritériá preskúmania pripomenuté v bode 526 vyššie tiež stanovujú, že dotknutá činnosť musí nahradiť existujúcu činnosť výroby elektrickej energie s vysokými emisiami, že novoinštalovaná výrobná kapacita nesmie prekročiť kapacitu nahradeného zariadenia o viac ako 15 % a že nahradenie musí umožniť zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 %.

Podľa Rakúskej republiky vyššie uvedené porušenia článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii „sú ešte zjavnejšie vzhľadom na článok 19 ods. 1 písm. g)“ tohto nariadenia. Povinnosť v zmysle posledného uvedeného ustanovenia zohľadniť životný cyklus a výsledky existujúcich posúdení životného cyklu sa totiž uplatní aj v rámci článku 10 ods. 3 uvedeného nariadenia prostredníctvom článku 19 ods. 1 prvej vety tohto nariadenia. Rakúska republika sa teda domnieva, že Komisia nezohľadnila, najmä vzhľadom na prekážku pre nízkouhlíkové alternatívy a na vplyvy zakonzervovania, dlhé obdobia plánovania, povoľovania a prevádzky v súčasnosti relevantných hospodárskych činností, a teda ani celý životný cyklus.

607

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

608

V tejto súvislosti stačí konštatovať, že Rakúska republika vo svojej argumentácii len opakuje tvrdenia, ktoré uviedla v tretej časti tohto žalobného dôvodu a ktoré už boli zamietnuté, a tvrdenie, podľa ktorého Komisia nezohľadnila dlhé obdobia plánovania, povoľovania a prevádzky v súčasnosti relevantných hospodárskych činností, a teda ani celý životný cyklus.

609

612

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

613

Treba pripomenúť, že článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii stanovuje, že technické kritériá preskúmania vychádzajú z presvedčivých vedeckých dôkazov a zo zásady predbežnej opatrnosti.

614

Okrem toho, ako vyplýva z bodov 79 až 82 vyššie, odvetvie fosílneho plynu bolo súčasťou prípravnej fázy výskumu, ktorá viedla k prijatiu delegovaného nariadenia 2021/2139.

618

Pokiaľ ide o hraničné hodnoty 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh a 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW, stačí pripomenúť, že Komisia pri stanovení referenčných hodnôt technických kritérií preskúmania použila vedecké hodnotenia obsiahnuté najmä v technickej prílohe k záverečnej správe skupiny TEG.

619

Okolnosť, že Komisia sa v určitých prípadoch odchýlila od prahových hodnôt navrhnutých na základe vedeckého hodnotenia alebo že prahové hodnoty, ktoré zvolila, nepredstavujú konsenzus vo vedeckej obci, pritom nepreukazuje porušenie článku 19 písm. f) nariadenia o taxonómii, keďže nespochybňuje skutočnosť, že Komisia založila kritériá technického preskúmania na presvedčivých vedeckých dôkazoch obsiahnutých najmä v technickej prílohe k záverečnej správe skupiny TEG, ktoré následne zohľadnila v rámci svojej širokej miery voľnej úvahy.

620

Napokon vzhľadom na to, že Rakúska republika nepodložila svoje tvrdenia založené na porušení zásady predbežnej opatrnosti a na „nedostatkoch v posúdení a odôvodnení“, treba ich zamietnuť.

Rakúska republika v podstate tvrdí, že začlenenie hraničných hodnôt 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh a 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW do napadnutého nariadenia porušuje požiadavku technologickej neutrality uvedenú v článku 19 ods. 1 písm. a) a j) nariadenia o taxonómii, ako aj zásadu zákazu diskriminácie, keďže napadnuté nariadenie tým, že zmierňuje všeobecne uplatniteľné hraničné hodnoty pre fosílny plyn, zavádza pre určitú technológiu neodôvodnene priaznivejší režim.

624

Komisia podporovaná Maďarskom a Rumunskom túto argumentáciu spochybňuje.

625

V prvom rade treba pripomenúť, že článok 19 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii uvádza, že technické kritériá preskúmania identifikujú najrelevantnejšie potenciálne prínosy k plneniu daného environmentálneho cieľa, pričom sa dodržiava zásada technologickej neutrality a zohľadňujú sa krátkodobé i dlhodobé vplyvy danej hospodárskej činnosti.

626

Okrem toho tieto hraničné hodnoty nie sú jedinými technickými kritériami preskúmania uplatniteľnými na hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom.

630

Za týchto podmienok tvrdenia Rakúskej republiky neumožňujú preukázať, že technické kritériá preskúmania stanovené pre hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom sú ako celok výhodnejšie ako technické kritériá preskúmania definované pre ostatné prechodné činnosti v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii.

631

Rakúska republika teda nepreukázala, že napadnuté nariadenie porušuje zásadu technologickej neutrality.

632

Rakúska republika dodáva, že napadnuté nariadenie je založené na inom neodôvodnenom rozdielnom zaobchádzaní v oddieloch 4.29 až 4.31 uvedených v prílohe II k napadnutému nariadeniu, ktoré odkazujú len na kritériá uvedené v bode 1 písm. a) oddielov 4.29 až 4.31 uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu. Dokonca aj v prípade fosílneho plynu je totiž uznanie prínosu k cieľu adaptácie na zmenu klímy uvedenému v článku 11 ods. 1 nariadenia o taxonómii podmienené dodržaním hraničnej hodnoty 100 g ekvivalentu CO 2 /kWh. Rakúska republika sa domnieva, že neexistuje žiaden dôvod, prečo by sa mala na účely uznania prínosu k zmierneniu zmeny klímy v porovnaní s adaptáciou na zmenu klímy povoliť podstatne vyššia úroveň emisií skleníkových plynov.

636

V tejto súvislosti, ako uvádza Komisia, dôvodová správa k návrhu napadnutého nariadenia vysvetľuje dôvod, pre ktorý sa hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom, ktoré možno kvalifikovať ako prechodné činnosti v zmysle technických kritérií preskúmania stanovených v bode 1 písm. a) oddielov 4.29 až 4.31 uvedených v prílohe I k napadnutému nariadeniu, nezohľadňujú pri opatreniach na adaptáciu na zmenu klímy. Spresňuje sa v nej totiž, že tieto činnosti „pre ktoré sa v tomto delegovanom akte stanovuje časovo obmedzené uznanie prínosu k zmierňovaniu zmeny klímy, však vzhľadom na uvedené časovo obmedzené uznanie netreba stanoviť osobitné technické kritériá preskúmania týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy“.

637

Vzhľadom na neexistenciu konkrétnejšej argumentácie tvrdenie Rakúskej republiky, že nie je možné vysvetliť, prečo by mala byť na účely uznania prínosu k zmierneniu zmeny klímy v porovnaní s adaptáciou na zmenu klímy povolená podstatne vyššia úroveň emisií skleníkových plynov, je preto potrebné zamietnuť.

Rakúska republika okrem toho tvrdí, že keďže Komisia používa pre iné činnosti súvisiace s energetikou ako podmienku súladu s kritériom „výrazne nenarušiť“ hraničnú hodnotu 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh, prahová hodnota 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW, ktorá povoľuje emisie skleníkových plynov vyššie ako prahová hodnota 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh, nie je v súlade s kritériom „výrazne nenarušiť“„aj podľa kritérií definovaných Komisiou“.

641

Navyše sa Rakúska republika domnieva, že Komisia vyššie uvedené prahové hodnoty nezaložila na vedeckých štúdiách ani na zásade predbežnej opatrnosti, čím porušila článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii a uvedenú zásadu predbežnej opatrnosti a napadnuté nariadenie je tak poznačené „nedostatkami v posúdení a odôvodnení“.

642

Komisia podporovaná Rumunskom túto argumentáciu spochybňuje.

643

Preto treba konštatovať, že Rakúska republika nepreukazuje, a dokonca ani netvrdí, že hraničné hodnoty 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh a 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW vedú k značným emisiám skleníkových plynov, ktoré sú škodlivé pre klímu a ktoré sú produkované jedinou činnosťou.

647

Okrem toho skutočnosť, že Komisia použila pre iné činnosti súvisiace s energetikou kWh ako podmienku súladu s kritériom „výrazne nenarušiť“ hraničnú hodnotu 270 g ekvivalentu CO 2 /kW nepreukazuje, že prahová hodnota 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW, ktorá povoľuje emisie skleníkových plynov vyššie ako prahová hodnota 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh, nie je v súlade s kritériom „výrazne nenarušiť“.

648

Dodržiavanie kritéria „výrazne nenarušiť“ v prípade hospodárskych činností súvisiacich s fosílnym plynom totiž neznamená len dodržanie týchto prahových hodnôt, ale všetkých dotknutých technických kritérií preskúmania.

649

652

Rakúska republika tvrdí, že napadnuté nariadenie je protiprávne, keďže hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom kvalifikuje ako činností, ktoré významne prispievajú k adaptácii na zmenu klímy v zmysle článku 11 nariadenia o taxonómii.

653

Rakúska republika poukazuje na to, že technické kritériá preskúmania definované pre odvetvie fosílneho plynu v prílohe II k napadnutému nariadeniu zodpovedajú kritériám stanoveným pre jadrovú energiu na účely významného prínosu k adaptácii na zmenu klímy, ktoré sú zároveň zhodné s kritériami stanovenými pre kritérium „výrazne nenarušiť“.

654

Podľa Rakúskej republiky sú tieto kritériá z rovnakých dôvodov, ako boli uvedené v prípade jadrovej energie, nedostatočné.

658

Najmä podľa článku 11 ods. 1 písm. a) nariadenia o taxonómii tak táto činnosť musí zahŕňať adaptačné riešenia, ktoré buď významne znižujú riziko nepriaznivého dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy na danú hospodársku činnosť, alebo významne znižuje tento nepriaznivý dôsledok bez toho, aby sa zvýšilo riziko nepriaznivého dôsledku na ľudí, prírodu alebo majetok.

659

Rakúska republika sa obmedzuje na tvrdenie, že rovnako ako v prípade jadrovej energie, nárast extrémneho sucha vyvolaný zmenou klímy spôsobuje problémy aj pri výrobe energie z fosílnych plynov, napríklad pri prevádzke a využívaní chladiacej vody z kolektora.

660

Podobne ako bolo rozhodnuté v súvislosti s podobným tvrdením uvedeným v súvislosti s jadrovou energiou v bode 401 vyššie, však treba uviesť, že takéto tvrdenie je príliš špekulatívne na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

664

Z týchto dôvodov sa trinásty žalobný dôvod zamieta.

O štrnástom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 19 ods. 1 písm. i) nariadenia o taxonómii z dôvodu vytvorenia uviaznutých aktív

665

Rakúska republika tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje článok 19 ods. 1 písm. i) nariadenia o taxonómii, keďže začlenenie fosílneho plynu do taxonómie predstavuje prinajmenšom značné riziko vytvorenia uviaznutých aktív.

666

V tejto súvislosti stačí konštatovať, že tieto tvrdenia Rakúskej republiky nie sú ani podložené, ani preukázané, takže sa musia zamietnuť ako nedôvodné.

670

Odkaz na všeobecné tvrdenia platformy totiž nepostačuje na to, aby bolo posúdenie Komisie zbavené vierohodnosti.

671

Štrnásty žalobný dôvod sa teda musí zamietnuť.

O pätnástom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii

675

Komisia podporovaná Rumunskom túto argumentáciu spochybňuje.

676

Po prvé treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 483 až 485 vyššie, tvrdenie, že technické kritériá preskúmania obsahujú do značnej miery neurčité právne pojmy a podmienky, ktoré budú splnené až v budúcnosti, nestačí na preukázanie toho, že tieto kritériá nie sú ľahko použiteľné alebo nie sú stanovené tak, aby uľahčovali overovanie ich plnenia.

677

Po druhé treba uviesť, že bod 1 druhý až štvrtý odsek oddielu 4.29 uvedeného v prílohe I k napadnutému nariadeniu, uvádza toto:

posudzuje, či činnosť dôveryhodne smeruje k splneniu bodu 1 písm. b) [pod]bodu v).

Pri posudzovaní uvedenom v bode 1 písm. b) nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, zohľadňuje najmä plánované ročné priame emisie skleníkových plynov za každý rok uvedeného smerovania, dosiahnuté ročné priame emisie skleníkových plynov, plánované a realizované prevádzkové hodiny a plánované a realizované využívanie obnoviteľných alebo nízkouhlíkových plynov.

Komisia môže na základe správ, ktoré jej boli zaslané, adresovať dotknutým prevádzkovateľom stanovisko…“

678

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rakúska republika, však z týchto ustanovení nemožno vyvodiť, že sa neplánuje kontrola dodržania prahovej hodnoty 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW po 20 rokoch alebo premeny dodávok plynu do konca roku 2035.

679

Z tohto dôvodu sa pätnásty žalobný dôvod zamieta.

O šestnástom žalobnom dôvode založenom na porušení účelu a potrebného účinku nariadenia o taxonómii z dôvodu rizika fragmentácie trhu

683

Rakúska republika v podstate tvrdí, že kvalifikácia energie súvisiacej s fosílnym plynom ako udržateľnej môže viesť k fragmentácii trhu, čo je v rozpore s účelom nariadenia o taxonómii a povinnosťou zachovať jeho potrebný účinok.

684

Podľa Rakúskej republiky je súvisiace rozlišovanie medzi „lepšou“ a „horšou“ environmentálnou udržateľnosťou v rozpore s duchom a cieľom nariadenia o taxonómii, ktorým je zabezpečiť transparentnosť stanovením jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné činnosti na úrovni Únie.

688

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

O návrhu Rakúskej republiky na úpravu žaloby

689

V súlade s článkom 86 ods. 1 rokovacieho poriadku môže žalobca upraviť žalobu tak, aby prihliadala na novú skutočnosť spočívajúcu v tom, že akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, bol nahradený alebo zmenený iným aktom s rovnakým predmetom.

690

Delegované nariadenie 2023/2485 pritom bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 21. novembra 2023. Podľa článku 59 rokovacieho poriadku lehota na podanie návrhu na úpravu žaloby začína plynúť od konca štrnásteho dňa po jeho uverejnení, teda od 5. decembra 2023. Dňom uplynutia dvojmesačnej lehoty, ktorá začala plynúť od tohto dátumu je 5. február 2024. Vzhľadom na lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť stanovenú v článku 60 rokovacieho poriadku teda lehota na podanie návrhu na úpravu žaloby uplynula 15. februára 2024.

694

Za týchto podmienok je návrh na úpravu žaloby podaný 20. februára 2024 neprípustný z dôvodu oneskoreného podania.

O trovách

695

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rakúska republika nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi.

Žaloba sa zamieta.

2.

Rakúska republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.

Bulharská republika, Česká republika, Francúzska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika a Fínska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

van der Woude

De Baere

Pynnä

Laitenberger

Steinfatt

Petrlík

Zilgalvis

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

Úvodné poznámky o rozsahu súdneho preskúmania

O prvom a deviatom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na porušení procesných ustanovení obsiahnutých v nariadení o taxonómii, a článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy

O druhom až ôsmom žalobnom dôvode, ktoré sa týkajú hospodárskych činností súvisiacich s odvetvím jadrovej energie

O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 290 ZFEÚ

– O druhej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na porušení článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia o taxonómii

– O ostatných výhradách tretej časti tretieho žalobného dôvodu a druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založených na nezohľadnení rizík spojených so závažnými haváriami reaktora

– O štvrtej časti tretieho žalobného dôvodu a tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založených na nezohľadnení rizík spojených s vysokoaktívnym rádioaktívnym odpadom

– O štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na nezohľadnení rizík spojených s bežnou prevádzkou jadrových elektrární

– O piatej časti tretieho žalobného dôvodu a piatej časti štvrtého žalobného dôvodu založených na porušení cieľa adaptácie na zmenu klímy

– O šiestej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na porušení požiadavky na posúdenie životného cyklu

O desiatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 10 ods. 2 a článku 19 ods. 1 písm. f) a g) nariadenia o taxonómii, ako aj zásady predbežnej opatrnosti

– O prvej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na existencii nízkouhlíkových riešení

– O druhej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na neprispievaní k prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo v súlade s cieľom 1,5 °C

– O tretej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na porušení požiadavky posúdenia životného cyklu

– O štvrtej časti desiateho žalobného dôvodu, ktorá je v podstate založená na porušení povinnosti zodpovedať najlepšiemu výkonu v danom odvetví alebo priemysle stanovením hraničných hodnôt 270 g ekvivalentu CO 2 /kWh a 550 kg ekvivalentu CO 2 /kW

– O piatej časti desiateho žalobného dôvodu založenej na prekážkach pre nízkouhlíkové alternatívy

O štrnástom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 19 ods. 1 písm. i) nariadenia o taxonómii z dôvodu vytvorenia uviaznutých aktív

O pätnástom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 19 ods. 1 písm. k) nariadenia o taxonómii

O šestnástom žalobnom dôvode založenom na porušení účelu a potrebného účinku nariadenia o taxonómii z dôvodu rizika fragmentácie trhu

O návrhu Rakúskej republiky na úpravu žaloby

O trovách

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.