T-776/22

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: P. Rossi, F. Behre a F. Moro, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia P. Škvařilová‑Pelzl (spravodajkyňa), I. Nõmm, G. Steinfatt a D. Kukovec,

1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa TP domáha zrušenia rozhodnutia Európskej komisie z 1. októbra 2022, ktorým bola vylúčená na jednej strane z účasti na postupoch zadávania zákaziek upravených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 , ďalej len „rozpočtové nariadenie 2018“), alebo financovaných z 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF), a na druhej strane z výberu na využívanie fondov Európskej únie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Dňa 26. júna 2009 žalobkyňa uzavrela s inou spoločnosťou (ďalej len „partner“) dohodu o konzorciu s cieľom zúčastniť sa na postupe verejného obstarávania prác, ktorý začala Komisia. Táto zákazka sa týkala modernizácie stavby.

3

Keďže Komisia nebola spokojná s opravami vykonanými partnerom, 17. decembra 2013 zaslala konzorciu oznámenie o predčasnom ukončení spornej zmluvy. Dňa 14. januára 2014 zase konzorcium zaslalo oznámenie o vypovedaní spornej zmluvy.

7

Komisia a konzorcium sa dohodli, že vyriešia svoj spor týkajúci sa vypovedania zmluvy tak, že ho predložia výboru pre riešenie sporov.

8

Výbor pre riešenie sporov rozhodnutím z 3. júla 2014 uviedol, že problémy s fungovaním diela boli spôsobené kombináciou chýb v projekte a v plnení, za ktoré je zodpovedná tak Komisia, ako aj konzorcium.

9

Rozhodcovský súd 19. júla 2022 vydal svoj konečný rozsudok, v ktorom okrem iného rozhodol, že žalobkyňa a partner boli spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť Únii sumu zodpovedajúcu nákladom potrebným na opravu diela.

13

Rozhodcovský súd na to, aby dospel k tomuto rozhodnutiu, kvalifikoval správanie konzorcia ako hrubú nedbanlivosť, čo mu umožnilo neuplatniť ustanovenie spornej zmluvy obmedzujúce zmluvnú zodpovednosť zmluvných strán.

14

Proti obidvom rozsudkom rozhodcovského súdu boli podané opravné prostriedky, o ktorých v čase podania tejto žaloby stále prebiehalo konanie.

15

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil Komisii povinnosť odškodniť ju za ujmu, ktorú utrpela z dôvodu napadnutého rozhodnutia,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

O žiadosti o vynechanie údajov

19

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. januára 2023 žalobkyňa podala žiadosť o vynechanie určitých údajov vo vzťahu k verejnosti.

20

Pri hľadaní súladu medzi zverejňovaním súdnych rozhodnutí a právom na ochranu osobných údajov a obchodného tajomstva musí súd za okolností každého prípadu hľadať spravodlivú rovnováhu, pričom musí zohľadniť aj právo verejnosti na prístup k súdnym rozhodnutiam (rozsudok z 27. apríla 2022, Sieć Badawcza Łukasiewicz – Port Polski Ośrodek Rozwoju Technologii/Komisia, T‑4/20 , EU:T:2022:242 , bod 29 ).

Na podporu svojich návrhov na zrušenie žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení ustanovení článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018, druhý na porušení ustanovení článku 136 ods. 3 rozpočtového nariadenia 2018, ako aj na porušení zásady proporcionality a tretí na retroaktívnom uplatnení prísnejšej sankcie.

24

Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, žalobkyňa tvrdí, že prináleží povoľujúcemu úradníkovi zodpovednému za prijatie sankcie podľa článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018, aby vykonal individuálne preskúmanie správania obvinenej osoby, a to aj vtedy, keď sa situácia týka viacerých osôb alebo subjektov. Tvrdí, že Komisia tak vo vzťahu k nej nepostupovala, keďže vychádzala výlučne z jej spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti ako člena konzorcia, a z toho vyvodzuje, že Komisia porušila článok 136 ods. 1 rozpočtového nariadenia 2018.

25

Komisia po tom, čo uviedla, že napadnuté rozhodnutie nepredstavuje trestnú sankciu, tvrdí, že žalobkyni sa nepodarilo vyvrátiť skutkové zistenia, ktoré jej boli oznámené počas správneho konania predchádzajúceho prijatiu uvedeného rozhodnutia.

26

Preskúmanie tohto žalobného dôvodu vedie k určeniu, či konštatovanie súdom rozhodujúcim o zmluve, že združenie osôb, s ktorým inštitúcia alebo orgán Únie podpísala zmluvu o verejnej zákazke, nesplnilo svoje zmluvné povinnosti, čím sa každá z osôb zúčastnených na tomto združení stala solidárne zmluvne zodpovednou, umožňuje zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi len na základe tejto solidárnej zodpovednosti prijať opatrenie vylúčenia voči jednej z týchto osôb.

30

V tejto súvislosti treba v prvom rade určiť, či sa má článok 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018 vykladať tak, že automaticky ukladá povinnosť prijať opatrenie vylúčenia zodpovedným povoľujúcim úradníkom.

31

V prípade existencie takejto väzby by totiž konštatovanie súdom rozhodujúcim o zmluve, že združenie osôb, s ktorým inštitúcia alebo orgán Únie podpísala zmluvu o verejnej zákazke, nesplnilo svoje zmluvné povinnosti, čím sa každá z osôb zúčastnených na tomto združení stala solidárne zmluvne zodpovednou, umožňovalo zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi len na základe tejto solidárnej zodpovednosti prijať opatrenie vylúčenia voči jednej z týchto osôb.

32

Článok 136 rozpočtového nariadenia 2018, nazvaný „Kritériá vylúčenia a rozhodnutia o vylúčení“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„1. Zodpovedný povoľujúci úradník vylúči osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, z účasti na postupoch udeľovania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo z výberu na implementáciu finančných prostriedkov Únie, ak sa táto osoba alebo tento subjekt nachádza v jednej zo situácií alebo vo viacerých situáciách vyžadujúcich si vylúčenie:

…

e)

daná osoba alebo daný subjekt vykazujú závažné nedostatky pri dodržiavaní hlavných povinností v rámci plnenia právneho záväzku financovaného z rozpočtu, ktoré:

i)

35

Článok 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018 tak odkazuje na nesplnenie povinností pri plnení právneho záväzku.

36

Pojem „právny záväzok“ je vymedzený v článku 2 rozpočtového nariadenia 2018. Ide o úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník prijíma alebo stanovuje záväzok, ktorého dôsledkom je následná platba alebo následné platby a uznanie výdavkov hradených z rozpočtu, a ktorý zahŕňa konkrétne dohody a zmluvy uzatvorené na základe dohôd o finančnom rámcovom partnerstve a na základe rámcových zmlúv. Táto veľmi široká definícia zahŕňa zmluvy.

37

Navyše sa v odôvodnení 67 rozpočtového nariadenia 2018 v súvislosti s rozhodnutím o vylúčení osoby alebo subjektu z účasti na postupoch zadávania odkazuje na porušenie „zmluvy“.

41

Existencia takýchto podmienok, ktoré nevyplývajú zo zmluvy alebo z práva uplatniteľného na túto zmluvu, ale z rozpočtového nariadenia 2018, znamená, že v takom prípade ide o právnu kvalifikáciu skutkového stavu vykonanú zodpovedným povoľujúcim úradníkom, ktorá sa odlišuje od kvalifikácie vykonanej prípadne súdom rozhodujúcim o zmluve.

42

Okrem toho použité výrazy sú dostatočne neurčité na to, aby ponechali zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi mieru voľnej úvahy pri právnej kvalifikácii skutkových okolností, čo potvrdzuje, že tento povoľujúci úradník musí pred prijatím opatrenia vylúčenia vykonať samostatnú právnu kvalifikáciu skutkových okolností.

43

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 34 až 42 vyššie možno dospieť k záveru, že zo znenia článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018 vyplýva, že neexistuje automatická súvislosť medzi konštatovaním nesplnenia zmluvných povinností vysloveným súdom rozhodujúcim o zmluve a prijatím opatrenia vylúčenia zo strany uvedeného zodpovedného povoľujúceho úradníka, keďže tento povoľujúci úradník musí vykonať samostatnú právnu kvalifikáciu správania obvinenej osoby vzhľadom na osobitné kritériá, ktoré stanovuje uvedený článok.

Pokiaľ ide naopak o článok 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018, tento článok priamo odkazuje na predmetné správanie, a nie na rozsudok alebo správne rozhodnutie, ktorým orgán odlišný od zodpovedného povoľujúceho úradníka, napríklad súd rozhodujúci o zmluve, vykonal predchádzajúcu kvalifikáciu tohto správania.

47

Takýto podstatný rozdiel v znení článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018 vylučuje akúkoľvek automatickú súvislosť medzi konštatovaním súdu rozhodujúceho o zmluve o porušení zmluvných povinností zo strany obvinenej osoby a prijatím opatrenia vylúčenia zodpovedným povoľujúcim úradníkom. Pokiaľ teda ide konkrétne o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie, zodpovedný povoľujúci úradník musí vykonať samostatnú právnu kvalifikáciu predmetného správania.

48

V druhom rade článok 136 ods. 2 rozpočtového nariadenia 2018 stanovuje vzťah medzi právnou kvalifikáciou skutočností prijatou zodpovedným povoľujúcim úradníkom a zisteniami orgánov, ktoré sú od neho odlišné.

49

Z celej analýzy kontextu článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018 vyplýva, že toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že stanovuje automatickú súvislosť medzi konštatovaním porušenia zmluvných povinností zo strany súdu rozhodujúceho o zmluve a prijatím opatrenia vylúčenia zo strany zodpovedného povoľujúceho úradníka.

– O historickom a teleologickom výklade článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018

53

Treba pripomenúť, že opatrenia vylúčenia boli zavedené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 74, ďalej len „rozpočtové nariadenie 2002“). Na tieto opatrenia sa od začiatku vzťahoval samostatný právny režim, ktorý zahŕňal aj peňažné sankcie.

54

Podľa ustanovení rozpočtového nariadenia 2002 tak tieto peňažné sankcie, ako aj opatrenia vylúčenia musia byť primerané vzhľadom na súbor kritérií vymedzených uvedeným nariadením. Prijatie opatrení vylúčenia a peňažných sankcií bolo navyše uľahčené vytvorením databázy prístupnej ostatným inštitúciám Únie v rámci každej inštitúcie Únie.

58

V tejto súvislosti v zmluvných veciach, teda v prípade uvedenom v článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018 (pozri body 37 až 39 vyššie) je neexistencia automatickej súvislosti stanovená v odôvodnení 76 rozpočtového nariadenia 2018, v ktorom sa uvádza, že možnosť prijať opatrenia vylúčenia alebo uložiť peňažné sankcie je nezávislá od možnosti uplatňovať zmluvné pokuty, ako je napríklad uplatnenie náhrady škody.

59

Okrem toho samostatný režim sankcií stanovený rozpočtovým nariadením sleduje od svojho zavedenia osobitné ciele všeobecného záujmu, ktoré sa odlišujú od riadneho plnenia zmluvy alebo ochrany a odškodnenia zmluvných strán, ktoré má zabezpečiť režim zmluvnej zodpovednosti. Ako sa uvádza v odôvodnení 25 rozpočtového nariadenia 2002, ide o predchádzanie nezrovnalostiam, boj proti podvodom a korupcii, a podporu riadneho a účelného hospodárenia. Rozdiel medzi cieľmi sledovanými režimom sankcií zavedeným rozpočtovým nariadením a cieľmi sledovanými režimom zmluvnej zodpovednosti potvrdzuje neexistenciu automatickej súvislosti konštatovanú v bode 58 vyššie.

– Záver

60

63

Pokiaľ ide v druhom rade o kontextuálny výklad článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018, treba na úvod uviesť, že takýto výklad sa môže zakladať na analýze ustanovení patriacich do iných textov, než je text, do ktorého patrí vykladané ustanovenie, najmä ak sú predmetné ustanovenia analogické, alebo ak texty, v ktorých sa nachádzajú, majú rovnaký účel (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2022, MEKH a FGSZ/ACER, T‑684/19 a T‑704/19 , EU:T:2022:138 , bod 109 ; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑582/08 , EU:C:2010:286 , bod 44 , a generálny advokát Mengozzi vo veci Belgian Electronic Sorting Technology, C‑657/11 , EU:C:2013:195 , bod 43 ).

64

V tejto súvislosti sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65 ) nachádza ustanovenie analogické článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018, a to článok 57 ods. 4 písm. g). Toto ustanovenie totiž predpokladá možnosť vylúčiť každý hospodársky subjekt z účasti na postupe verejného obstarávania z dôvodu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov hospodárskeho subjektu.

65

Okrem toho normotvorca Únie chcel zabezpečiť súlad medzi rozpočtovým nariadením 2018 a smernicou 2014/24, ako vyplýva z viacerých odôvodnení uvedeného nariadenia, najmä z odôvodnení 77, 101, 105 a 106. Konkrétne v odôvodnení 77 sa uvádza, že trvanie vylúčenia by malo byť časovo obmedzené, ako je to v prípade smernice 2014/24, čo ukazuje, že táto požiadavka konzistentnosti normotvorcu sa vzťahuje na opatrenia vylúčenia.

Po druhé, hoci Súdny dvor rozhodol, že členské štáty môžu v rámci voľnej úvahy, ktorou disponujú na účely prebratia smernice 2014/24, stanoviť domnienku, že každý hospodársky subjekt, ktorý je právne zodpovedný za riadne plnenie verejnej zákazky, sa považuje za subjekt, ktorý pri plnení tejto zákazky prispel ku vzniku alebo k zachovaniu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov vedúcich k predčasnému ukončeniu uvedenej zmluvy (rozsudok z 26. januára 2023, HSC Baltic a i., C‑682/21 , EU:C:2023:48 , bod 48 ), uviedol však, že ak bola táto zákazka zadaná skupine hospodárskych subjektov, ktorých individuálny podiel na týchto nedostatkoch a na prípadnom úsilí o ich nápravu nebol nevyhnutne rovnaký, takáto domnienka musí byť vyvrátiteľná, inak by hrozilo narušenie základných charakteristík tohto nepovinného dôvodu vylúčenia a zásady proporcionality pripomenutej v článku 18 ods. 1 tejto smernice. Podľa Súdneho dvora sa totiž nezávisle od solidárnej právnej zodpovednosti členov takejto skupiny musí uplatnenie nepovinného dôvodu vylúčenia stanoveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 zakladať na zavinenej alebo nedbanlivostnej povahe tohto individuálneho konania (rozsudok z 26. januára 2023, HSC Baltic a i., C‑682/21 , EU:C:2023:48 , body 48 a 49 ).

68

Treba konštatovať, že táto povinnosť konkrétne a individuálne posúdiť správanie obvinenej osoby s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti, ktoré musí členský štát stanoviť vo svojej právnej úprave napriek miere voľnej úvahy, ktorou disponuje na prebratie smernice 2014/24, platí o to viac v rámci uplatňovania rozpočtového nariadenia 2018 inštitúciami, úradmi a agentúrami Únie.

72

V treťom rade treba uviesť, že povinnosť konkrétne a individuálne posúdiť správanie obvinenej osoby s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti platí o to viac, že Súdny dvor rozhodol, že sankcia vylúčenia zavedená rozpočtovým nariadením 2018 je v zásade trestná (pozri analogicky rozsudok z 30. mája 2024, Vialto Consulting/Komisia, C‑130/23 P , EU:C:2024:439 , bod 31 ).

73

S cieľom dodržať všeobecnú zásadu individualizácie trestov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2013, Eni/Komisia, C‑508/11 P , EU:C:2013:289 , bod 50 ), a bez toho, aby bola dotknutá možnosť normotvorcu Únie výslovne stanoviť výnimku, ktorú považuje za nevyhnutnú a odôvodnenú, by súd Únie nemal vykladať ustanovenie práva Únie tak, že umožňuje, aby opatrenie vylúčenia mohlo byť prijaté bez toho, aby bolo predtým preskúmané individuálne správanie obvinenej osoby.

74

Z úvah uvedených v bodoch 66 až 73 vyššie vyplýva, že zodpovedný povoľujúci úradník musí pred prijatím opatrenia vylúčenia voči osobe alebo subjektu na základe článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018, konkrétne a individuálne posúdiť správanie tejto osoby alebo tohto subjektu s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti.

78

Dotknutá inštitúcia alebo orgán bude mať napokon vždy možnosť prípadne pred súdom Únie vysvetliť, že nemohla rozlíšiť zodpovednosť každého z účastníkov komplexného združenia. Bude však musieť preukázať, že sa aspoň pokúsila vykonať individuálne preskúmanie a že sa neobmedzila na to, že svoje rozhodnutie o vylúčení založila len na konštatovaní existencie solidárnej zmluvnej zodpovednosti obvinenej osoby.

O povahe preskúmania, ktoré Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí

79

Na úvod treba uviesť, že skutkovým predpokladom, na ktorom sa zakladá argumentácia žalobkyne, je predpoklad, podľa ktorého sa Komisia obmedzila na to, že vychádzala z jej spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti ako člena konzorcia bez toho, aby zohľadnila jej individuálne správanie.

80

Vyhlásenia Komisie na pojednávaní potvrdzujú analýzu obsahu napadnutého rozhodnutia. Dôvody napadnutého rozhodnutia týkajúce sa podmienok stanovených v článku 136 ods. 1 písm. e) rozpočtového nariadenia 2018, a najmä konštatovania, že žalobkyňa si nesplnila svoje zmluvné povinnosti, sú totiž uvedené v prvej a tretej časti tohto rozhodnutia, ktoré ich uvádza šesť. Na úvod, pokiaľ ide o prvú časť napadnutého rozhodnutia, odkazuje sa v nej jednak na „zmluvnú stranu“, čo je označenie, ktorým je na základe dohody uvedenej v odôvodnení 1 napadnutého rozhodnutia označené konzorcium, a jednak na žalobkyňu „ako súčasť zmluvnej strany“, teda ako solidárne zodpovedného člena konzorcia, ako vyplýva z celkového znenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je potvrdené v bode 24 vyjadrenia k žalobe. V dôsledku toho sa v prvej časti napadnutého rozhodnutia odkazuje len na správania pripisované konzorciu. Konkrétne v odôvodneniach 20 až 22 tohto rozhodnutia sa v súvislosti so závermi uvedenými v čiastočnom rozsudku rozhodcovského súdu uvádza, že „zmluvná strana“ bola uznaná za úplne alebo čiastočne zodpovednú za vady diela a že sa konštatovalo, že si nesplnila viaceré svoje zmluvné povinnosti. Pokiaľ ide ďalej o tretiu časť napadnutého rozhodnutia, ktorá sa venuje posúdeniu skutkového stavu, z ktorého Komisia vychádzala pri konštatovaní, že žalobkyňa si nesplnila svoje zmluvné povinnosti, odkazuje sa v nej len na nesplnenie povinností zo strany žalobkyne „ako zmluvnej strany“, teda ako solidárne zodpovedného člena konzorcia. Platí to najmä v odôvodneniach 84 až 92 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia tým, že prevzala závery uvedené v čiastočnom rozsudku rozhodcovského súdu, pripomenula, ktoré zmluvné záväzky boli porušené. Pokiaľ ide napokon o celkový výklad napadnutého rozhodnutia, nezdá sa, že by Komisia pri konštatovaní, že žalobkyňa si nesplnila svoje zmluvné povinnosti, vychádzala z iných konštatovaní, ako sú tie, ktoré uviedol rozhodcovský súd. Z dvoch rozsudkov rozhodcovského súdu však vyplýva, že tento súd rozhodol o solidárnej zmluvnej zodpovednosti členov konzorcia bez toho, aby rozlišoval individuálnu zodpovednosť každého z nich.

O ostatných návrhoch

85

Pokiaľ ide o návrhy, ktoré sa týkajú uloženia Komisii povinnosti odškodniť žalobkyňu za ujmu utrpenú z dôvodu napadnutého rozhodnutia (pozri bod 17 vyššie), žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že nemala v úmysle podať žalobu o náhradu škody na základe článku 268 ZFEÚ, ale že skôr chcela požiadať Všeobecný súd, aby v odôvodnení budúceho rozsudku spresnil, že Komisia musí prijať všetky opatrenia potrebné na odstránenie dôsledkov napadnutého rozhodnutia.

86

Treba uviesť, že tieto návrhy, v súvislosti s ktorými žalobkyňa zdôraznila, že ich cieľom nie je získať súdny príkaz, nie sú samostatnými návrhmi vo vzťahu k návrhom žalobkyne na zrušenie.

87

90

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Steinfatt

Kukovec

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. decembra 2024.

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.