T-781/22

62022TJ0781

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)

z 11. júna 2025 ( *1 )

„Spoločná rybárska politika – Článok 9 nariadenia (EÚ) 2016/2336 – Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1614 – Metódy a kritériá na určenie oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt citlivých morských ekosystémov – Zostavenie zoznamu oblastí, v ktorých je výskyt citlivých morských ekosystémov preukázaný alebo pravdepodobný – Zriadenie chránených pásiem – Námietka nezákonnosti – Proporcionalita“

Vo veci T‑781/22,

Madre Querida, SL , so sídlom v Burele (Španielsko), a ďalšie žalobkyne, ktorých názvy sú uvedené v prílohe ( 1 ), v zastúpení: Á. Givaja Sanz, A. Lamadrid de Pablo a V. Romero Algarra, advokáti,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: A. Dawes a I. Galindo Martín, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európsky parlament , v zastúpení: I. Terwinghe, C. Ionescu Dima a C. Burgos, splnomocnení zástupcovia,

a

po pojednávaní zo 4. júla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyne, spoločnosť Madre Querida, SL a ďalšie právnické osoby, ktorých mená sú uvedené v prílohe, v podstate domáhajú zrušenia článku 2 a prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1614 z 15. septembra 2022, ktorým sa určujú existujúce hlbokomorské rybolovné oblasti a zostavuje sa zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt citlivých morských ekosystémov ( Ú. v. EÚ L 242, 2022, s. 1 , ďalej len „napadnuté nariadenie“).

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

5

Článok 9 ods. 6 základného nariadenia stanovuje, že Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví zoznam oblastí so známym alebo predpokladaným výskytom citlivých morských ekosystémov (ďalej len „CME“). Podľa článku 9 ods. 9 uvedeného nariadenia je rybolov s výstrojom na lov rýb pri dne zakázaný vo všetkých oblastiach uvedených na zozname v súlade s odsekom 6.

6

V apríli 2017 Komisia uverejnila výzvu na predkladanie údajov podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia. Členské štáty reagovali na túto výzvu predložením záznamov VMS a ďalších relevantných a overiteľných údajov o polohe rybolovných činností týchto plavidiel týkajúcich sa hlbokomorských druhov počas referenčných kalendárnych rokov 2009 – 2011.

7

Na základe údajov predložených členskými štátmi Komisia požiadala v júli 2017 Medzinárodnú radu pre výskum mora (ICES), aby vydala odporúčanie, ktorým sa určia existujúce hlbokomorské rybolovné oblasti, ako aj zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME.

11

Článok 2 napadnutého nariadenia stanovuje:

„1. Zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt citlivých morských ekosystémov, sa zostavuje v súlade so súradnicami stanovenými v prílohe II.

2. Na oblasti, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt citlivých morských ekosystémov, sa vzťahujú pravidlá stanovené v [základnom] nariadení…, a najmä v článku 9 ods. 1 a 9 uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie na rybolovné operácie s výstrojom na lov pri dne v hĺbke menej ako 400 metrov a zákaz rybolovu výstrojom na lov pri dne vo všetkých takýchto určených oblastiach.“

II. Návrhy účastníkov konania

12

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu ako čiastočne neprípustnú a v každom prípade nedôvodnú,

–

uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania a Comunidad Autónoma de Galicia (autonómne spoločenstvo Galícia, Španielsko) povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

14

Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

vyhovel žalobným návrhom predloženým Komisiou a zamietol druhý žalobný dôvod založený na údajnej nezákonnosti článku 9 ods. 6 a 9 základného nariadenia ako čiastočne neprípustný a v každom prípade nedôvodný,

–

uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

16

Autonómne spoločenstvo Galícia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil článok 2 a prílohu II k napadnutému nariadeniu,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto konania a Parlamentu a Rade povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

III. Právny stav

Pri rozhodovaní, či je možné opatrenie, ktorého zrušenie sa navrhuje, napadnúť žalobou, treba prihliadať na jeho obsah, keďže forma, v ktorej bol prijatý, je v tejto súvislosti v zásade irelevantná (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 9 ; z 28. novembra 1991, Luxembursko/Parlament, C‑213/88 a C‑39/89 , EU:C:1991:449 , bod 15 , a z 24. marca 1994, Air France/Komisia, T‑3/93 , EU:T:1994:36 , body 43 a 57 ).

21

Treba však konštatovať, že v prejednávanej veci sa článok 2 ods. 2 napadnutého vykonávacieho nariadenia, ktorého znenie je pripomenuté v bode 11 vyššie, obmedzuje na uplatniteľné ustanovenia základného nariadenia bez toho, aby mal samostatný regulačný dosah, a konkrétnejšie bez toho, aby stanovoval dodatočné povinnosti vo vzťahu k dotknutým osobám, ktoré by mohli podstatným spôsobom zmeniť ich právne postavenie. Ide totiž o ustanovenie, ktoré iba pripomína relevantný právny rámec stanovený základným nariadením, a najmä jeho článkom 9 ods. 1 a 9. Žalobu preto treba považovať za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka zrušenia článku 2 ods. 2 napadnutého vykonávacieho nariadenia.

B. O dôvodnosti žaloby

22

Žalobkyne uvádzajú dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté nariadenie porušuje článok 9 ods. 6 základného nariadenia a všeobecné zásady práva Európskej únie, konkrétne zásady zákazu diskriminácie a proporcionality. Prostredníctvom druhého žalobného dôvodu žalobkyne vznášajú námietku nezákonnosti základného nariadenia založenú na tom, že článok 9 ods. 6 a 9 uvedeného základného nariadenia porušuje všeobecné zásady práva Únie.

1) O prvej výhrade založenej na porušení článku 9 ods. 6 základného nariadenia a zásady zákazu diskriminácie z dôvodu rovnakého prístupu k aktívnemu a pasívnemu rybárskemu výstroju pri určovaní oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, bez objektívneho dôvodu

24

Žalobkyne, ktoré v konaní podporuje Španielske kráľovstvo a autonómne spoločenstvo Galícia, v podstate tvrdia, že druhy rybárskeho výstroja sa odlišujú na základe spôsobu ich fungovania, a to podľa toho, či sú v morskom prostredí vlečené (môže ísť najmä o vlečné siete, ďalej len „aktívny výstroj“), alebo podľa toho, či sú upevnené na konkrétnom mieste v morskom prostredí (môže ísť predovšetkým o lovné šnúry, ďalej len „pasívny výstroj“). Žalobkyne tvrdia, že rybársky výstroj sa tiež odlišuje svojím spôsobom prevádzky v závislosti od hĺbky, v ktorej sa používa, a od jeho blízkosti k morskému dnu. Pasívny výstroj má podľa ich názoru minimálny vplyv na povrch morského dna, ktorý v každom prípade nie je značný. Spomedzi druhov pasívneho výstroja má lovná šnúra na lov pri dne (používaná žalobkyňami) zanedbateľný vplyv.

25

Žalobkyne ďalej zdôrazňujú, že článok 9 ods. 6 základného nariadenia stanovil, že Komisia mala najneskôr do 13. januára 2018 prostredníctvom vykonávacích aktov zostaviť zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME. Tento zoznam mal byť stanovený „na základe najlepších dostupných vedeckých a technických informácií a posúdení a určení vykonaných členskými štátmi a vedeckým poradným orgánom“. Ani ICES vo svojom stanovisku z roku 2021, ani Komisia nemali k dispozícii žiadny technický alebo vedecký dôkaz, na základe ktorého by sa bolo možné domnievať, že pasívny rybársky výstroj (a najmä lovná šnúra na lov pri dne) by mohol mať závažný vplyv na CME. Žalobkyne tak namietajú porušenie článku 9 ods. 6 základného nariadenia, keďže Komisia v prílohe II k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu vymedzila oblasti, v ktorých je známy výskyt CME, pričom k aktívnemu a pasívnemu rybárskemu výstroju pristupovala, napriek ich rozdielom, pokiaľ ide o vplyv na morské dno, rovnakým spôsobom, a to bez toho, aby zohľadnila najlepšie dostupné vedecké a technické informácie. Komisia tým porušila zásadu zákazu diskriminácie.

27

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

28

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že všeobecná zásada zákazu diskriminácie alebo všeobecná zásada rovnosti vyžadujú, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, okrem prípadu, ak je rozlišovanie objektívne odôvodnené [rozsudky z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Kvóta na rybolov stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17 , EU:C:2019:332 , bod 129 , a zo 4. februára 2021, Azienda Agricola Ambrosi Nicola Giuseppe a i., C‑640/19 , EU:C:2021:97 , bod 70 ].

32

V tejto súvislosti na jednej strane článok 4 ods. 2 písm. j) základného nariadenia stanovuje, že „indikátory CME“ sú indikátory zahrnuté v prílohe III k uvedenému nariadeniu. Článok 4 ods. 2 písm. h) tohto nariadenia stanovuje, že za „kontakty“ sa považujú úlovky takých množstiev indikačných druhov CME, ktoré sú väčšie ako prahové hodnoty stanovené v prílohe IV k tomu istému nariadeniu. Konkrétnejšie je v predmetnej prílohe III uvedený v prvom rade výpočet druhov biotopov CME spolu s taxónmi, ktoré sa v nich najčastejšie nachádzajú a ktoré sú považované za indikátory CME. Vyššie uvedená príloha IV v písmenách a) a b) ďalej definuje kontakt s možným CME, a to buď vo vzťahu k vlečným sieťam a inému rybolovnému výstroju okrem lovných šnúr (ako relevantnú uvádza prítomnosť viac ako 30 kg živých koralov alebo 400 kg živých hubiek indikátorov CME), alebo vo vzťahu k lovným šnúram (ako relevantnú uvádza prítomnosť indikátorov CME na 10 hákoch na každý segment 1000 hákov alebo na každý úsek 1200 metrov lovnej šnúry, podľa toho, čo je kratšie). V súlade s týmito ustanoveniami je teda výskyt CME preukázaný alebo naznačený prostredníctvom dôkazov týkajúcich sa povahy a množstva druhov, s ktorými „príde do kontaktu“ tak aktívny, ako aj pasívny výstroj. Uvedené dôkazy sú relevantné a dôležité nielen pre uplatňovanie článku 9 ods. 2 a 3 základného nariadenia, ale aj pre stanovenie oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, v súlade s článkom 9 ods. 4 a 6 toho istého nariadenia, ako bude analyzované ďalej (pozri body 44 až 51 nižšie).

36

Po tretie definícia uvedená v článku 2 písm. b) nariadenia č. 734/2008 zahŕňa aj demonštratívny výpočet CME, ktoré zahŕňajú „útesy, podmorské pohoria, hydrotermálne prieduchy, studenovodné koraly alebo oblasti výskytu studenovodných morských hubiek“. V tomto ohľade, ako tvrdila Komisia pred Všeobecným súdom, bez toho, aby to bolo spochybnené, tento výpočet zodpovedá typom biotopov CME uvedeným v prílohe III k základnému nariadeniu, ktoré sú, ako je uvedené vyššie, definované na základe reprezentatívnych taxónov bez ohľadu na typ rybárskeho výstroja, ktorý ich môže ovplyvniť. Preto kvalifikácia oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, vyplýva z uplatnenia objektívnych kritérií spojených s preukázanou alebo pravdepodobnou prítomnosťou vymenovaných chránených druhov, pričom ich ochrana je zabezpečená vo vzťahu k nebezpečenstvám spojeným s účinkami rybolovu prostredníctvom „výstroj[a] na lov rýb pri dne“ vo všeobecnosti. Typ výstroja na lov rýb pri dne, či už aktívny, alebo pasívny, totiž nemá vplyv na indikátory týchto oblastí a typy biotopov CME, ktoré normotvorca identifikoval v prílohe III k základnému nariadeniu. Z uvedeného vyplýva, ako na pojednávaní správne tvrdila Komisia, že táto nedisponovala voľnou úvahou, pokiaľ ide o otázku, či morské biotopy výslovne zahrnuté do výpočtu vo vyššie uvedenej definícii [článok 2 písm. b) nariadenia č. 734/2008] a prevzaté do prílohy III k základnému nariadeniu predstavovali alebo nepredstavovali CME v závislosti od údajov týkajúcich sa typov výstroja na lov rýb pri dne používaného pri bežnom priebehu rybolovných operácií vykonávaných v dotknutých oblastiach.

Z uvedeného treba vyvodiť záver, že na rozdiel od toho čo tvrdia žalobkyne (pozri bod 26 vyššie), podľa článku 2 nariadenia č. 734/2008 môže byť oblasť kvalifikovaná ako oblasť, v ktorej je známy alebo predpokladaný výskyt CME z dôvodu závažných nepriaznivých vplyvov spôsobených samotným používaním aktívneho výstroja na lov rýb pri dne alebo používaním výstroja na lov rýb pri dne vo všeobecnosti, bez toho, aby táto kvalifikácia mohla byť spochybnená vo vzťahu k pasívnemu výstroju na lov rýb pri dne, a to vzhľadom na jeho (potenciálne menej) nepriaznivý vplyv na dotknutý ekosystém. Za takýchto okolností teda zostavenie zoznamu uvedených oblastí, ktorý je súčasťou prílohy II k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, nemôže závisieť od porovnávacej analýzy aktívneho a pasívneho výstroja, a to ani za predpokladu, že by tento posledný menovaný typ výstroja mohol predstavovať menšie riziko ako aktívny výstroj. Konkrétnejšie, Komisia sa na jednej strane nemohla obmedziť iba na posúdenie nepriaznivých vplyvov pasívneho výstroja, keďže takýto prístup by vylučoval zohľadnenie rizika spojeného s používaním aktívneho výstroja, ktoré bolo navyše preukázané, a preto takýto prístup nie je prípustný. Na druhej strane v každom prípade nebolo preukázané, že dodatočné zohľadnenie pasívneho výstroja by vzhľadom na preukázanú alebo potenciálnu existenciu CME mohlo mať za následok vylúčenie jednej alebo viacerých oblastí, ktoré sú v súčasnosti zahrnuté do prílohy II k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu. Prístup Komisie vo vzťahu k rybolovu s pasívnym výstrojom, na ktorý sa, ako je potrebné zdôrazniť, taktiež vzťahuje všeobecný zákaz týkajúci sa „výstroja na lov rýb pri dne výstroja“ stanovený v článku 9 ods. 9 základného nariadenia, teda nie je možné považovať za diskriminačný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa absencie akéhokoľvek nepriaznivého účinku pasívneho výstroja, toto tvrdenie bude analyzované v rámci druhého žalobného dôvodu.

–

funkčný význam biotopu [ii],

–

krehkosť [iii],

–

charakteristiky biologického cyklu druhov, ktoré tvoria tento biotop a ktoré sťažujú jeho obnovenie [iv],

43

Usmernenia FAO z roku 2008 teda neposkytujú výkladové prvky, ktoré by mohli podporiť tvrdenie žalobkýň týkajúce sa potreby posúdiť prípadný vplyv druhov rybolovu a typov výstroja, ktorý sa má použiť.

44

V treťom rade treba vykonať teleologickú a systematickú analýzu článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

45

Po prvé je potrebné poznamenať, že určenie oblastí členskými štátmi, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, upravené v článku 9 ods. 4 základného nariadenia a zohľadnené Komisiou na účely zostavenia zoznamu týchto oblastí, sú založené najmä na biogeografických informáciách a informáciách o kontaktoch s CME, ktoré závisia od množstva určitých druhov (pozri ustanovenia príloh III a IV k uvedenému nariadeniu) ulovených počas rybolovnej operácie. Ide teda o informácie, ktoré sa týkajú skôr biologických a štrukturálnych vlastností dotknutých biotopov než vlastností alebo vplyvov rôznych druhov používaného výstroja na lov rýb pri dne.

49

Po tretie takýto prístup, ktorý v podstate presadzujú žalobkyne, je nezlučiteľný s pojmom „vykonávací akt“, pretože mení alebo dopĺňa základné nariadenie, pokiaľ ide o jeho podstatné prvky týkajúce sa ochrany CME (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2023, Fenix International, C‑695/20 , EU:C:2023:127 , body 44 a 48 až 51 ), a ide nad rámec právomoci, ktorú Komisii priznáva článok 9 ods. 6 prvá veta základného nariadenia.

50

Toto konštatovanie nemôže byť spochybnené článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, podľa ktorého sa posúdenie oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, vykonáva podľa prístupu predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva stanoveného v článku 4 ods. 1 bode 8 nariadenia č. 1380/2013, podľa ktorého by sa „nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na hospodárenie s cieľovým druhom na účely jeho ochrany, ochrany príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia“. Uplatnenie uvedeného prístupu, pokiaľ ide o zostavenie zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, je totiž odôvodnené na jednej strane skutočnosťou, že identifikácia týchto oblastí je neoddeliteľnou súčasťou ich ochrany, a na druhej strane pravdepodobnosťou nedostatku dostačujúcich (alebo dostatočne spoľahlivých a dôveryhodných) vedeckých informácií, pokiaľ ide o vlastnosti dotknutých ekosystémov, ktoré musia byť pri identifikácii CME zohľadnené. Tento prístup znamená, že nedostatok takýchto údajov by nemal brániť tomu, aby Komisia pri výkone svojej voľnej úvahy v tejto oblasti (pozri analogicky rozsudok z 22. júna 2023, Arysta LifeScience Great Britain/Komisia, C‑259/22 P , neuverejnený, EU:C:2023:513 , bod 45 ) kvalifikovala dotknuté oblasti ako oblasti, v ktorých je predpokladaný výskyt CME, prípadne s prihliadnutím na skutočnosti týkajúce sa vykonávaných rybolovných činností s cieľom posúdiť pravdepodobnosť trvajúcej existencie CME.

54

Žalobkyne tiež tvrdia, že vedecká doktrína uznala, že lovné šnúry na rozdiel od vlečných sietí nemajú značný vplyv na morské dno. V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť úvahy normotvorcu, ktoré sú späté s definíciou stanovenou v článku 2 nariadenia č. 734/2008, na ktorý odkazuje článok 4 základného nariadenia, podľa ktorých môže mať pasívny výstroj nepriaznivý vplyv na CME. Na druhej strane, ako bude podrobnejšie analyzované v rámci druhého žalobného dôvodu, treba konštatovať, že dôkazy predložené žalobkyňami pred Všeobecným súdom neumožňujú vylúčiť možnosť, že pasívny výstroj môže taktiež predstavovať riziko nepriaznivých vplyvov na CME, najmä pri jeho opakovanej inštalácii a vyťahovaní.

55

2) O druhej výhrade založenej na tom, že napadnuté nariadenie v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti a zákazu diskriminácie nepristupuje k vodám Únie v severovýchodnom Atlantiku jednotným spôsobom

57

Žalobkyne v podstate tvrdia, že sa zdá, že vzhľadom na neexistenciu informácií o dopade, ktorý má rybolov s pasívnym výstrojom na lov rýb pri dne na ekoregióny Azor (Portugalsko) a Severného mora, sa Komisia paradoxne rozhodla tieto oblasti vylúčiť z oblastí zákazu rybolovu s pasívnym a aktívnym výstrojom na lov rýb pri dne v hĺbke 400 až 800 metrov, a naopak vzhľadom na neexistenciu informácií o vplyve pasívneho výstroja na morské dno v oblastiach, ktoré sa nachádzajú pri pobreží Španielska, kontinentálneho Portugalska, Francúzska a Írska, sa Komisia rozhodla zakázať rybolov s akýmkoľvek výstrojom na lov rýb pri dne, či už pasívnym, alebo aktívnym. To preukazuje, že zákaz pasívneho výstroja na lov rýb pri dne v oblastiach vymedzených prílohou II k napadnutému nariadeniu je v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti alebo zákazu diskriminácie, pretože s plavidlami s lovnými šnúrami v Severnom mori a vo vodách západnej Európy sa nezaobchádza rovnako, hoci toto rozdielne zaobchádzanie nie je ničím objektívne odôvodnené. Článok 2 uvedeného vykonávacieho nariadenia, ako aj príloha II k tomuto nariadeniu navyše porušujú zásadu proporcionality tým, že ich ustanovenia prekračujú hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov, a to v rozsahu, v akom tieto ustanovenia zakazujú rybolov s pasívnym výstrojom bez toho, aby bol zohľadnený vplyv tohto výstroja na morské dno.

61

Za týchto okolností je potrebné druhú výhradu žalobkýň založenú na tom, že v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti a zákazu diskriminácie napadnuté nariadenie nepristupuje k vodám Únie v severovýchodnom Atlantiku jednotným spôsobom, zamietnuť ako nedôvodnú.

3) O tretej výhrade založenej na tom, že napadnuté nariadenie vychádza z metodiky, ktorá v južných vodách severovýchodného Atlantiku stanovuje oblasti s oveľa väčšou rozlohou ako v severných vodách, čím porušuje zásadu zákazu diskriminácie

62

Žalobkyne, podporované Španielskym kráľovstvom, v podstate tvrdia, že napadnuté nariadenie je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie v rozsahu, v akom sa opiera o metodiku navrhnutú v odporúčaní ICES z roku 2021, podľa ktorej sa veľkosť polygónov mení a je o to väčšia, čím južnejšie sa tieto polygóny nachádzajú. Oblasti vymenované v prílohe II k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu sú totiž založené na mernej jednotke „oblasť C“, ktorej veľkosť podľa žalobkýň závisí od zemepisnej šírky, v ktorej sa táto „oblasť C“ nachádza, a teda nie je v celom severovýchodnom Atlantiku jednotná. To by tiež znamenalo, že napadnuté nariadenie nie je v súlade s úlohou zverenou Komisii v základnom nariadení, a to „zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o určenie existujúcich rybolovných oblastí“.

63

Žalobkyne, podporované Španielskym kráľovstvom a autonómnym spoločenstvom Galícia, v podstate tvrdia, že článok 2 a príloha II k napadnutému nariadeniu porušujú zásadu proporcionality v rozsahu, v akom zavádzajú nediferencovaný zákaz rybolovu výstrojom na lov rýb pri dne, a to po prvé bez hodnotenia vplyvu pasívneho výstroja, po druhé podľa nevhodnej metodológie a informácií na určenie veľkosti „oblastí C“, po tretie zavedením ochranných pásiem pre pasívny výstroj okolo „oblastí C“, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, hoci je nemožné, aby sa tento výstroj k uvedeným CME dostal, a po štvrté tým, že nebol zohľadnený sociálno‑ekonomický dopad prijatých opatrení na hospodárske subjekty.

1) O prvej výhrade založenej na tom, že v prípade neexistencie informácií o vplyve pasívneho výstroja na CME je nediferencovaný zákaz rybolovu s pasívnym a aktívnym výstrojom v oblasti nachádzajúcej sa na zozname oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, zjavne neprimeraný na účely uskutočnenia cieľa ochrany morského dna

66

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa údajnej zjavnej nevhodnosti a neprimeranosti predmetného opatrenia, z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada proporcionality, na ktorú odkazuje nariadenie č. 1380/2013, ktoré je spomenuté v základnom nariadení, je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli primerané na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2010, Vodafone a i., C‑58/08 , EU:C:2010:321 , bod 51 a citovanú judikatúru).

70

V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou (pozri rozsudok z 11. januára 2017,Španielsko/Rada, C‑128/15 , EU:C:2017:3 , bod 71 a citovanú judikatúru). Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na splnenie testu proporcionality musí byť opatrenie takej povahy, aby prispievalo k sledovanému cieľu, a nie nevyhnutne, aby ho dosahovalo samotné (rozsudok z 13. júna 2018, Deutscher Naturschutzring, C‑683/16 , EU:C:2018:433 , bod 49 a citovaná judikatúra).

71

Ani pri zohľadnení druhého stĺpca tabuľky 1 odporúčania ICES z roku 2021, ktorý sa týka možnosti 1 scenára 2 a ktorý obsahuje „dopady na riadenie“, z neho nevyplýva žiadna odlišná logika. Uvádza sa v ňom totiž, že táto možnosť „priznáva prednosť ochrane CME, ak je ich prítomnosť „preukázaná“ alebo „pravdepodobná“ a zahŕňa „oblasti C s nízkym indexom CME, v ktorých je rybolovná činnosť slabá a kde je pravdepodobnosť významných nepriaznivých dopadov (SAI) spôsobených predchádzajúcimi rybolovnými činnosťami nižšia“. Celkovo tieto skutočnosti poukazujú na prístup spojený s vlastnosťami dotknutých oblastí. V každom prípade, záverečná časť tohto opisu dopadov na riadenie, podľa ktorej to „ponúka ochranu CME s nízkymi nákladmi pre rybára a maximálnu ochranu CME v rybolovnej stope“, predstavuje jednoducho len posúdenie vplyvu uvedeného scenára, pokiaľ ide o ochranu CME a jeho dopad na rybolov, ktorý však nebol použitý ako dodatočný faktor pri určovaní oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, nad rámec prvkov uvedených na strane 5 odporúčania ICES z roku 2021, ktoré sa zhodujú s ostatnými faktormi uvedenými v bode 40 vyššie a v prvom stĺpci tabuľky 1 nachádzajúcej sa na strane 6 tohto odporúčania.

73

75

Za týchto okolností treba prvú výhradu tejto časti prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

2) O druhej výhrade založenej na tom, že koncepcia polygónov vymenovaných v prílohe II k napadnutému nariadeniu je založená na metodike, ktorá je vzhľadom na dostupné informácie zjavne nevhodná

76

Žalobkyne, podporované Španielskym kráľovstvom a autonómnym spoločenstvom Galícia, tvrdia, že odporúčanie ICES z roku 2021 použilo informácie z jej vlastnej databázy na vymedzenie „oblastí C“. Komisia však bola pred prijatím napadnutého vykonávacieho nariadenia zo strany Instituto Español de Oceanografía (IEO, Španielsky inštitút oceánografie) informovaná o tom, že informácie, ktoré majú členské štáty k dispozícii, umožňujú definovať „oblasti C“ oveľa presnejšie, a to na základe techník zberu údajov a distribučných modelov v menšej mierke a na základe väčšieho rozlíšenia. Podľa IEO Komisia o týchto informáciách vedela, keďže pochádzajú z projektov spolufinancovaných Komisiou, ako sú Indemares a Intemares.

77

Pokiaľ ide o kritiku žalobkýň týkajúcu sa metodiky založenej na jednotke „oblasť C“, ktorej obmedzenia podľa ich tvrdení vedú k prístupu, ktorý je nezlučiteľný s uskutočnením cieľa ochrany CME a v každom prípade neprimeraný na uskutočnenie cieľa udržateľného rybolovu stanoveného základným nariadením a SRP (pozri bod 77 vyššie), na úvod treba poznamenať, že článok 9 základného nariadenia (vrátane usmernení FAO, na ktoré odkazuje) neobsahuje osobitné pravidlá, pokiaľ ide o konkrétnu metodológiu, ktorá sa má použiť pri príprave zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, najmä pokiaľ ide o techniku mriežkovania alebo systém súradníc, ktoré sa majú použiť ako referenčný kartografický systém, a treba preto konštatovať, že tieto metodológie patria do miery voľnej úvahy Komisie, pokiaľ ide o uplatnenie kritérií na zostavenie zoznamu uvedených oblastí (pozri bod 50 vyššie). Na to, aby Komisia mohla v takomto rámci účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený, a vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, musí jej byť priznaná široká miera voľnej úvahy (pozri analogicky rozsudok z 19. januára 2012, Xeda International a Pace International/Komisia, T‑71/10 , neuverejnený, EU:T:2012:18 , bod 69 a citovanú judikatúru). Vzhľadom na tieto skutočnosti iba zjavná neprimeranosť opatrenia, ktoré bolo prijaté v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý zamýšľa Komisia sledovať, môže mať v rámci preskúmania dodržiavania zásady proporcionality Všeobecným súdom vplyv na súlad takéhoto opatrenia s právom (pozri analogicky rozsudok z 9. septembra 2020, Slovinsko/Komisia, T‑626/17 , EU:T:2020:402 , bod 173 ).

Po druhé, hoci je pravda, že žalobkyne a Španielske kráľovstvo tvrdia najmä s odkazom na IEO (pozri bod 76 vyššie), že boli dostupné presnejšie informácie pochádzajúce najmä z projektov Indemares a Intemares, tieto skutočnosti však nepostačujú na vyvodenie záveru, že Komisia zjavne prekročila svoju mieru voľnej úvahy tým, že použila metodiku „oblasť C“, teda metodiku, ktorú ICES zohľadnila vo svojom odporúčaní z roku 2021, alebo že nepoužila najlepšie dostupné vedecké a technické informácie. Komisia totiž vo svojej argumentácii vychádza nielen zo skutočnosti, že bola nútená použiť dostupné údaje vytvorené pomocou uvedenej metodológie, ale tiež tvrdí, že jej prístup zohľadňoval vlastnosti rybolovu pri dne, ako aj potrebu zabezpečiť jednotné uplatňovanie základného nariadenia. V tejto súvislosti odkázala na metódu založenú na „oblastiach C“, ktorú používajú jednak členské štáty na identifikáciu rybolovných činností, a jednak aj organizácie, akými je Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC), ktorej Únia je členom, na vymedzenie zákazov rybolovu súvisiacich s CME, ktoré sú podobné zákazu, ktorý stanovuje základné nariadenie. Okrem toho vzhľadom na potrebu harmonizácie prístupov členských štátov a jednotného vykonávania článku 9 ods. 6 uvedeného nariadenia, žalobkyne a Španielske kráľovstvo neuvádzajú účinnú a realistickú alternatívu.

84

3) O tretej výhrade založenej na tom, že koncepcia polygónov vymenovaných v prílohe II k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, ktoré zahŕňajú ochranné pásma, je neprimeraná a zjavne nevhodná na účely uskutočnenia cieľa ochrany morského dna

86

Žalobkyne, podporované Španielskym kráľovstvom a autonómnym spoločenstvom Galícia, v súvislosti s ochrannými pásmami v podstate tvrdia, že metodológia použitá Komisiou na vymedzenie veľkosti „oblastí C“ ako súčasti mriežkového systému, ktorý závisí od identifikácie CME v určitom bode, je zjavne nesprávna a neprimeraná, pokiaľ ide o jej uplatnenie na pasívny výstroj, a nie je založená na žiadnom technickom či vedeckom základe. Zdôrazňujú, že prístup, ktorý prijala ICES vo svojom odporúčaní z roku 2021, podľa ktorého sa umiestnenie aktívneho rybárskeho výstroja (sietí a výstroja) môže značne líšiť od umiestnenia plavidla (pozri bod 90 nižšie), by vzhľadom na nekontrolovaný pohyb sietí, ktoré sú súčasťou aktívneho výstroja, pri ich premiestňovaní, bol vhodný na zabezpečenie ochrany biotopov CME v každej „oblasti C“. V prípade pasívneho výstroja je toto odôvodnenie naopak nelogické, keďže je upevnený na konkrétnom mieste vodného prostredia a významne sa nepremiestňuje. Podľa nich je „úplne nemožné, aby rybolovné činnosti s pasívnym výstrojom v ochranných pásmach nikdy nemohli prísť do kontaktu s [CME]“.

87

Žalobkyne dodávajú, že keď podpredseda poradnej rady ICES vysvetľoval Parlamentu správu, ktorú použila Komisia ako vedeckú informáciu na podporu napadnutého vykonávacieho nariadenia, zdôraznil, že „analýza a polygóny, ktoré boli vybraté, boli vybraté na základe [aktívneho] výstroja, a nie pasívneho výstroja“.

„Moderné navigačné systémy zabezpečujú veľmi presnú lokalizáciu rybárskych plavidiel na mori. Ak sa však rybolov vykonáva v hĺbkach 400 až 800 metrov, umiestnenie rybárskeho výstroja sa môže výrazne líšiť od umiestnenia plavidla. ICES sa domnieva, že ochranné pásma veľkosti polovice oblasti C okolo každej oblasti C by boli vhodné na zabezpečenie ochrany biotopov CME rozmiestnených na okrajoch oblasti C. Ochranné pásmo veľkosti polovice oblasti C namiesto inej vzdialenosti bolo zvolené najmä pre jednoduchosť jeho realizácie (ICES, 2020b). V minulosti ICES odporučila (ICES, 2013), … pre CME, ktoré sa nachádzajú na plochom alebo neplochom morskom dne, ochranné pásmo veľkosti približne dvoj (v hĺbke menej než 500 metrov) až trojnásobku (v hĺbke väčšej ako 500 metrov) miestnej hĺbky…. Vzhľadom na zložitosť realizácie odporúčania ICES v súčasnom odporúčaní uprednostnila ochranné pásmo veľkosti polovice oblasti C okolo každej oblasti C.“

91

Pokiaľ ide o kritiku žalobkýň týkajúcu sa zriadenia „buffer zones“ (chránené pásma), ktoré v podstate spočíva v pridaní „polovice oblasti C“ k už chráneným „oblastiam C“, v ktorých je identifikovaný výskyt CME, treba konštatovať, že zriadenie chránených pásiem bolo nevyhnutné na zabezpečenie potrebného účinku článku 9 ods. 6 a 9 základného nariadenia a účinnej ochrany CME, ktorú spoločné uplatňovanie týchto ustanovení sleduje.

92

Vzhľadom na relevantné vysvetlenia uvedené v odporúčaní ICES z roku 2021 (pozri bod 90 vyššie) totiž zriadenie týchto ochranných pásiem smeruje, v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, k zabezpečeniu ochrany biotopov CME, ktoré by sa mohli nachádzať na okraji „oblastí C“, a teda by mohli byť ohrozené rybolovnými činnosťami plavidiel, ktoré by sa nachádzali v blízkosti týchto „oblastí C“ z dôvodu pravdepodobného rozdielu medzi umiestnením plavidla a umiestnením rybárskeho výstroja, ktorý je vo vzťahu k príslušným hĺbkam (od 400 do 800 metrov) potenciálne veľký.

95

Pokiaľ ide o výhradu žalobkýň, ktorá sa týka porušenia zásady proporcionality z dôvodu rozsahu ochranných pásiem (pozri bod 88 vyššie), treba ešte poznamenať, že pokiaľ ide o neprimeranosť týchto pásiem vo vzťahu k vyššie uvedenému cieľu, vzhľadom na v podstate technickú povahu týchto prvkov metodiky, ktorou sa riadila Komisia, sa v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 80 vyššie preskúmanie Všeobecným súdom obmedzuje na preskúmanie zjavnej neprimeranosti veľkosti týchto pásiem vo vzťahu k cieľu ich zriadenia, ktorý sa týka predchádzania vyššie uvedenému pravdepodobnému riziku, ktoré je samo osebe spojené s rybolovom s výstrojom na lov rýb pri dne vo všeobecnosti. Žalobkyniam sa však nepodarilo preukázať, že veľkosť dotknutých pásiem je zjavne neprimeraná.

96

Žalobkyne teda nepredložili konkrétne a podrobné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že prístup týkajúci sa možnosti spočívajúcej v pridaní ochranného pásma veľkosti „polovice oblasti C“ okolo každej „oblasti C“, založený na pravdepodobne veľkom rozdiele medzi umiestnením plavidla a umiestnením rybárskeho výstroja pri rybolove v hĺbke od 400 do 800 metrov, je zjavne nevhodný. Hoci je pravda, že výpočty týkajúce sa rozmerov ochranných pásiem vykonané Organizáciou bretónskych rybárov, ktoré predložili žalobkyne, ako aj údaje vypracované účastníkmi konania v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní preukazujú, že ochranné pásma majú značný rozsah, nejde o skutočnosť, ktorá by mohla zmeniť vyššie uvedené analýzy.

97

99

Vzhľadom na vyššie uvedené nie je preukázané, že pri koncepcii polygónov vymenovaných v prílohe II k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, ktoré zahŕňajú ochranné pásma, Komisia konala zjavne nevhodne a porušila zásadu proporcionality. Za týchto okolností je potrebné tretiu výhradu žalobkýň zamietnuť.

4) O štvrtej výhrade založenej na tom, že nezohľadnenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pri vymedzení oblastí uvedených v prílohe II k napadnutému nariadeniu je v rozpore so zásadou proporcionality a SRP

100

V prejednávanej veci Komisia podľa žalobkýň na účely vypracovania zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, nezohľadnila žiadne informácie hospodárskeho ani sociálneho charakteru. Komisia podľa nich vôbec nezohľadnila konkrétny vplyv, ktorý budú mať zákazy uložené napadnutým nariadením na objem úlovkov, obrat, rentabilitu, životaschopnosť a zamestnanosť dotknutých podnikov. Bez takejto analýzy Komisia nemohla posúdiť, aké opatrenia by mohli byť menej obmedzujúce, a teda vhodnejšie a primeranejšie na uskutočnenie cieľov ochrany morského dna. Komisia tým prekročila medze svojej voľnej úvahy. Podľa žalobkýň totiž v prvom rade žiadny z prístupov navrhnutých ICES nezahŕňa konkrétne ekonomické alebo sociálno‑ekonomické úvahy týkajúce sa dopadu zákazov uplatňovaných na rybolovnú činnosť. V druhom rade Komisia nezhromažďovala ani informácie ekonomickej alebo sociálnej povahy, ani informácie týkajúce sa zamestnanosti inými spôsobom ako prostredníctvom ICES a v tejto súvislosti nekonzultovala s dotknutým odvetvím. V dôsledku toho podľa žalobkýň Komisia nemohla posúdiť ani to, či prijaté opatrenie bolo na účely uskutočnenia sledovaných cieľov primerané a najmenej obmedzujúce, ani jeho súlad s článkom 6 ods. 2 nariadenia č. 1380/2013.

102

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň a domnieva sa, že sa na ne vzťahuje spoločná odpoveď, podobne ako na iné tvrdenia týkajúce sa porušenia zásady proporcionality v rámci druhého žalobného dôvodu.

103

Ako už bolo uvedené v bodoch 31 až 51 vyššie, článok 9 ods. 6 prvá veta základného nariadenia nevyžaduje ani posúdenie závažných nepriaznivých vplyvov pasívneho výstroja v každej oblasti, v ktorej je známy alebo predpokladaný výskyt CME, uvedenej na predmetnom zozname, ani prístup k riadeniu rybolovu, či dokonca riadenie, ktoré by zahŕňalo posúdenie dôsledkov opatrení na ochranu dotknutých CME na rybolovné činnosti a na hospodársky a sociálny život. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň týkajúce sa základného nariadenia (pozri bod 100 vyššie), tieto otázky budú posúdené v rámci druhého žalobného dôvodu.

105

Pre prípad, že by sa prvému žalobnému dôvodu nevyhovelo, vznášajú žalobkyne v rámci druhého žalobného dôvodu námietku nezákonnosti základného nariadenia. Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti. Prvá časť sa týka článku 9 ods. 6 základného nariadenia v rozsahu, v akom na účely doplnenia podstatných prvkov, ktoré stanovuje, odkazuje na vykonávací akt a porušuje tým článok 291 ods. 2 ZFEÚ. Druhá časť je založená na tom, že nediferencovaný zákaz rybolovu pomocou výstroja na lov rýb pri dne v oblastiach, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, stanovený v článku 9 ods. 9 toho istého nariadenia, porušuje pravidlá SRP a zásadu proporcionality.

106

Medzi napadnutým nariadením a normou, ktorej nezákonnosť je namietaná, existuje spojitosť. Na jednej strane Komisia prijala uvedené vykonávacie nariadenie s cieľom vykonať článok 9 základného nariadenia, konkrétnejšie jeho odseku 6, ktorý jej zveruje vypracovanie zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME. Na druhej strane zahrnutie do uvedeného zoznamu má v súlade s článkom 9 ods. 9 tohto nariadenia za následok zákaz rybolovu s výstrojom na lov rýb pri dne v dotknutej oblasti.

107

Komisia s podporou Rady a Parlamentu sa domnieva, že druhý žalobný dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom na základe článku 277 ZFEÚ vznáša námietku nezákonnosti proti článku 9 ods. 9 základného nariadenia. Článok 2 napadnutého nariadenia je totiž v podstate založený len na článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

111

Pokiaľ ide naopak o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, ako aj Radou a Parlamentom v súvislosti s námietkou nezákonnosti článku 9 ods. 9 základného nariadenia, Všeobecný súd považuje za vhodné posúdiť dôvodnosť uvedenej námietky bez toho, aby preskúmal otázku jej prípustnosti.

b)

O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 291 ods. 2 ZFEÚ v rozsahu, v akom článok 9 ods. 6 základného nariadenia odkazuje na účely doplnenia jeho podstatných prvkov na vykonávací akt

112

Žalobkyne v podstate tvrdia, že na to, aby bolo zverenie vykonávacej právomoci Komisii zlučiteľné s článkom 291 ods. 2 ZFEÚ, musí uvedená vykonávacia právomoc vytvárať jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie a nesmie Komisii ponechávať žiadnu mieru voľnej úvahy pri ich vykonávaní.

116

Podľa článku 291 ods. 2 ZFEÚ, ak sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie, tieto akty zveria vykonávacie právomoci Komisii alebo v riadne odôvodnených osobitných prípadoch a v prípadoch ustanovených v článkoch 24 a 26 ZEÚ Rade.

117

Pokiaľ ide o hranice vykonávacích právomocí uvedených v článku 291 ods. 2 ZFEÚ, treba pripomenúť, že prijatie podstatných pravidiel v konkrétnej oblasti je vyhradené právomoci normotvorcu Únie. Z toho vyplýva, že ustanovenia, ktoré stanovia podstatné prvky základnej právnej úpravy, ktorých prijatie vyžaduje uskutočniť politické rozhodnutia, za čo je zodpovedný tento normotvorca, nemôžu byť vydané vo vykonávacích aktoch ani v delegovaných aktoch (rozsudok z 28. februára 2023, Fenix International, C‑695/20 , EU:C:2023:127 , bod 41 ).

118

Okrem toho určenie prvkov určitej oblasti, ktoré sa majú kvalifikovať ako podstatné, musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania, a vyžaduje, aby sa zohľadnili vlastnosti a osobitosti dotknutej oblasti (rozsudok z 28. februára 2023, Fenix International, C‑695/20 , EU:C:2023:127 , bod 42 ).

122

V prejednávanej veci je teda potrebné preskúmať, či článok 9 základného nariadenia odkazuje na vykonávací akt len na účely spresnenia jeho ustanovení, alebo, ako tvrdia žalobkyne, naň odkazuje na účely doplnenia jeho podstatných či nepodstatných prvkov v rozpore s článkom 291 ZFEÚ.

123

Podobne ako tvrdí Komisia s podporou Rady a Parlamentu, je potrebné uviesť, že vykonávacie akty uvedené v článku 9 ods. 6 prvej vete základného nariadenia týkajúce sa stanovenia zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, sa obmedzujú na spresnenie týchto oblastí, a teda na konkretizáciu režimu ochrany CME prijatého týmto článkom z hľadiska ratione loci , pričom sa zohľadní skutočný stav morského dna a morského prostredia, ktorý vyplýva z dostupných údajov, a to na základe postupu a pri uplatnení hmotnoprávnych kritérií stanovených v tomto článku. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podstatné skutočnosti týkajúce sa definície a kritérií identifikácie CME (nariadenie č. 734/2008, usmernenia FAO z roku 2008 a zásada predbežnej opatrnosti), indikátorov CME (príloh III a IV k základnému nariadeniu) a postupu zostavovania zoznamu týchto ekosystémov (s prihliadnutím na najlepšie dostupné vedecké a technické informácie, ako aj posúdenia a určenia vykonané členskými štátmi a vedeckým poradným orgánom Komisie) už vyplývajú z článku 9 základného nariadenia. Aby bolo možné reagovať na potrebu stanoviť jednotné podmienky vykonávania ochranných opatrení, ktoré boli zavedené týmto článkom, tieto opatrenia museli byť stanovené na úrovni Únie.

126

Pokiaľ ide všeobecnejšie o právomoci riadiť politiku rybolovu, ktoré boli zverené Komisii, v rámci prvého žalobného dôvodu už bolo uvedené, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Komisia konala v rámci svojich vykonávacích právomocí a nie v rámci riadenia politiky rybolovu (pozri najmä body 50 a 51 vyššie). V tejto súvislosti bolo tiež poznamenané, že Komisia mohla prihliadnuť na skutočnosti týkajúce sa vykonávania rybolovu s cieľom posúdiť pravdepodobnosť (trvajúcej) existencie CME, ktorého integrita mohla byť ohrozená výstrojom na lov rýb pri dne, ktorý má závažné nepriaznivé vplyvy. Tento prístup súvisel s cieľom vziať do úvahy skutočný stav morského dna a morského prostredia, ktorý vyplýva z dostupných údajov (pozri bod 123 vyššie).

127

Za týchto okolností treba prvú časť druhého žalobného dôvodu založenú na porušení článku 291 ods. 2 ZFEÚ tým, že článok 9 ods. 6 základného nariadenia odkazuje na účely doplnenia jeho podstatných prvkov na vykonávací akt, zamietnuť ako nedôvodnú.

c)

O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej v podstate na tom, že nediferencovaný zákaz rybolovu s výstrojom na lov pri dne stanovený v článku 9 ods. 9 základného nariadenia porušuje zásadu proporcionality a pravidlá SRP, ako aj na nedostatku odôvodnenia v tejto súvislosti

131

Žalobkyne v replike v podstate uvádzajú, že základné nariadenie malo stanoviť opatrenia, ktoré prispievajú k riadeniu environmentálne udržateľných rybolovných činností a ktoré sú v súlade s dosiahnutím hospodárskeho a sociálneho prínosu a prínosu v oblasti zamestnanosti (ciele SRP). Podľa nich žiadna zo skutočností, na ktoré sa odvolávajú inštitúcie, nemôže preukázať, že pasívny výstroj, najmä lovné šnúry, majú závažný vplyv na morské ekosystémy.

132

Napokon s odkazom na zmeny, ku ktorým došlo počas legislatívneho postupu, ktorý viedol k prijatiu základného nariadenia, žalobkyne uvádzajú, že Medziinštitucionálna dohoda medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o lepšej tvorbe práva ( Ú. v. EÚ L 123, 2016, s. 1 – 14 , bod 15) stanovuje, že ak to Parlament a Rada budú považovať za primerané a potrebné na účely legislatívneho procesu, vykonajú posúdenia vplyvu v súvislosti so svojimi „zásadnými pozmeňujúcimi návrhmi“ k návrhu Komisie. Podľa žalobkýň v prejednávanej veci aj napriek predloženiu zásadného pozmeňujúceho návrhu k článku 9 ods. 9 základného nariadenia spočívajúceho v tom, že v porovnaní s „menej prísnymi opatreniami“, ktoré navrhovala Komisia, bol pridaný všeobecný zákaz, normotvorca nevykonal žiadne posúdenie vplyvu, ktoré by preukazovalo primeranosť a potrebnosť jeho zmeny, a nezohľadnil ani posúdenie vplyvu vypracované Komisiou.

133

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba podľa žalobkýň dospieť k záveru, že zákaz rybolovu s akýmkoľvek rybárskym výstrojom na lov rýb pri dne stanovený v článku 9 ods. 9 základného nariadenia porušuje zásadu proporcionality a je zjavne neprimeraný na uskutočnenie cieľa ochrany morského dna.

„1. Spoločnou rybárskou politikou sa zabezpečuje, [že] rybolovné a akvakultúrne činnosti [budú] dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín.

2. V rámci [SRP] sa na riadenie rybárstva uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti a cieľom tejto politiky je zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populáci[e] lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos.

…

3. V rámci [SRP] sa pri riadení rybárstva uplatňuje ekosystémový prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém, a vynakladá sa úsilie o zabezpečenie toho, aby sa akvakultúrnymi a rybolovnými činnosťami zabránilo zhoršovaniu stavu morského prostredia.

…“

137

20.

‚technické opatrenie‘ je opatrenie, ktoré stanovením podmienok využívania a štruktúry rybárskeho výstroja a obmedzení prístupu k rybolovným oblastiam reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov, ktoré vyplývajú z rybolovných činností;

…“

138

Článok 6 nariadenia č. 1380/2013, nazvaný „Všeobecné ustanovenia“, ktorý patrí do hlavy „Ochranné opatrenia“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„1. Na účely dosiahnutia cieľov spoločnej rybárskej politiky zameraných na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, ktoré sú stanovené v článku 2, Únia prijme ochranné opatrenia, ako sa uvádza v článku 7.“

…

j)

technické opatrenia uvedené v odseku 2. …

2. Technické opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:

a)

charakteristické znaky rybárskeho výstroja a pravidlá jeho používania;

141

Konkrétnejšie, v uvedenom rámci normotvorca nie je povinný vykonať osobitné a odôvodnené vyvažovanie záujmu ochrany morského prostredia spojeného s udržateľným využívaním morských biologických zdrojov so záujmami osôb vykonávajúcich rybolovné činnosti a sociálno‑ekonomickými aspektmi týchto činností. V kontexte technických opatrení totiž autor aktu nie je povinný uviesť osobitné odôvodnenie svojej voľby, ak z napadnutého aktu vyplýva podstata sledovaného cieľa [rozsudok zo 16. novembra 2023, Španielsko/Rada (Doplnkové ochranné opatrenia v západnej časti Stredozemného mora), C‑224/22 , neuverejnený, EU:C:2023:891 , body 36 a 44 ]. V rozsahu, v akom sa zdá, že žalobkyne tvrdia, že normotvorca porušil svoju povinnosť odôvodniť voľbu predmetného opatrenia (pozri bod 128 vyššie), a poskytnúť odôvodnenie, ktoré malo podľa nich zahŕňať osobitné posúdenie vplyvu pasívneho výstroja na lov rýb pri dne na CME, a to na účely vyváženia záujmu ochrany morského prostredia pred týmto vplyvom so sociálno‑ekonomickými aspektmi rybolovných činností prostredníctvom uvedeného výstroja a sociálno‑ekonomickými dôsledkami predmetného zákazu, treba túto výhradu zamietnuť.

142

Na jednej strane treba totiž uviesť, že odôvodnenie 1 základného nariadenia odkazuje na zásady predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup.

143

Na druhej strane, ako vyplýva z odôvodnenia 9 základného nariadenia, opatrenie stanovené v článku 9 ods. 9 tohto nariadenia má za cieľ práve minimalizovať možné dôsledky hlbokomorských rybolovných činností na CME. Ide teda o opatrenie patriace do rámca uplatňovania základných prístupov uvedených v článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1380/2013, na ktoré sa vzťahujú úvahy uvedené v bodoch 140 a 141 vyššie.

147

Po tretie treba konštatovať, že hoci žalobkyne spochybňujú možnosť, že pasívny výstroj, najmä lovné šnúry na lov pri dne, môžu taktiež predstavovať riziko nepriaznivých vplyvov na CME, nepodarilo sa im preukázať, že by takéto riziko bolo úplne vylúčené, najmä pri ich opakovanej inštalácii a vyťahovaní. V tejto súvislosti treba konštatovať, že možnosť takýchto rizík je okrem iného spomenutá v dokumente Parlamentu (tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) zo 7. decembra 2007, nazvanom „Seminár o riadení hlbokomorských zásob“, v ktorom sa uvádza, že „vlečný výstroj, ale aj nastavovacie siete a lovné šnúry, môžu byť totiž škodlivé pre studenovodné koraly“ a že „siete stratené na dne mora naďalej zachytávajú ryby, čo je jav známy pod názvom ‚fantómový rybolov‘“. Táto možnosť je navyše potvrdená aj v prvom odporúčaní ICES z 28. júna 2018 <Advice on locations and likely locations of [vulnerable marine ecosystems] in EU waters of the NE Atlantic, and the fishing footprint of 2009 – 2011 (Rady týkajúce sa umiestnenia alebo potenciálneho umiestnenia CME vo vodách Európskej únie severovýchodného Atlantiku a rybolovnej stopy 2009 – 2011)>. Dôkazy, ktoré žalobkyne predložili Všeobecnému súdu, vnímané spoločne, totiž z právneho hľadiska dostatočne nepreukazujú absenciu nepriaznivého vplyvu pasívneho výstroja, ale iba to, že jeho vplyv je v porovnaní s aktívnym výstrojom menší (pozri tiež bod 151 nižšie).

148

Článok PHAM, Ch. K., DIOGO, H., MENEZES, G., PORTEIRO, F., BRAGA‑HENRIQUES, A., VANDEPERRE, F., MORATO, T.: Deep‑water longline fishing has reduced impact on Vulnerable Marine Ecosystems (Rybolov s hlbokomorskými lovnými šnúrami má menší vplyv na citlivé morské ekosystémy). In: Scientific reports , č. 4/4837, apríl 2014, ktorý je predmetom prílohy 5 k žalobe, pripúšťa určitý nepriaznivý vplyv pasívneho výstroja („longlines“, lovné šnúry) a zároveň zdôrazňuje, že jednak je toto riziko v porovnaní s rizikom aktívneho výstroja oveľa menšie a že jednak existujúce údaje o lovných šnúrach sú obmedzené. Navyše sa v ňom konštatuje, že dopad lovných šnúr sa môže týkať najmä organizmov s komplexnou morfológiou, čo by malo destabilizačné účinky na dotknutý ekosystém.

Žalobkyne teda nepredložili dostatočne presné a presvedčivé dôkazy, ktoré by mohli preukázať, že pasívny výstroj nemá nepriaznivý vplyv, aby bolo možné v rámci ekosystémového prístupu a prístupu predbežnej opatrnosti vylúčiť riziko, ktoré pre CME predstavuje rybársky výstroj a ktoré je z právneho hľadiska dostatočne preukázané skutočnosťami uvedenými v bodoch 148 až 150 vyššie. V tejto súvislosti nie je možné považovať za jednoznačné ani odkazy na skutočnosť, ktoré boli uvedené na pojednávaní, podľa ktorých je pasívny výstroj, a najmä lovné šnúry, statický a je vybavený geolokalizačnými zariadeniami. Ako totiž bolo konštatované v bode 149 vyššie, nemožno vylúčiť, že z dôvodu morských prúdov alebo bočných pohybov počas vyťahovania sa pasívny výstroj môže náhodne premiestniť (alebo dokonca stratiť) tak, že z dôvodu jeho kontaktu s morským dnom alebo útesmi, ktoré môžu byť obzvlášť citlivé, spôsobí škodu na CME (pozri bod 148 vyššie). Vzhľadom na zásadu predbežnej opatrnosti, na ktorú odkazuje nariadenie č. 1380/2013, ktoré je spomenuté v základnom nariadení, normotvorca nebol povinný presvedčivo preukázať existenciu závažného vplyvu pasívneho výstroja. Hoci je pravda, že žalobkyne predložili Všeobecnému súdu v prílohe k žalobe aj štúdiu Xunta de Galicia (vláda autonómneho spoločenstva Galícia), Estudio Comportamiento e Impacto de las Artes de Pesca en el Fondo Marino (Štúdia o správaní a dopade rybárskeho výstroja na morské dno), z ktorej prinajmenšom v súvislosti s lovnými šnúrami na lov pri dne vyplýva, že nemajú žiadny negatívny vplyv, treba na jednej strane konštatovať, že ide o dokument pripravený v kontexte tohto konania (ako na pojednávaní zdôraznili samotné žalobkyne), v prípade ktorého nie je možné posúdiť nezávislosť autora vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania (autonómne spoločenstvo Galícia), a na druhej strane, že v každom prípade ide len o jediné vedecké stanovisko, ktoré je v rozpore s tými, ktoré už boli analyzované vyššie, čo nepostačuje na ich spochybnenie. Navyše nebolo preukázané, že podobná štúdia existovala v čase prijatia základného nariadenia. Z analogických dôvodov sú irelevantné i odkazy žalobkýň na pojednávaní na niektoré nedávne analýzy IEO, ktoré navyše neboli predložené počas písomnej časti konania pred Všeobecným súdom, a teda nie sú súčasťou spisu vo veci.

155

Treba teda dospieť k záveru, že žalobkyne nepredložili dôkazy, ktoré by umožnili preukázať, že normotvorca v rozpore so zásadou proporcionality zjavne prekročil hranice svojej širokej voľnej úvahy tým, že v rámci uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti a uplatňovania ekosystémového prístupu k riadeniu rybolovu v oblastiach, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, zakázal rybolov s pasívnym výstrojom na lov rýb pri dne v hĺbke viac ako 400 metrov, aby sa minimalizoval vplyv hlbokomorských rybolovných činností na CME.

156

Za týchto okolností a bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať jej prípustnosť, treba zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu, a v dôsledku toho aj druhý žalobný dôvod ako celok, vrátane tvrdení žalobkýň, ktoré boli uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu, ale interpretované tak, že patria do druhého žalobného dôvodu (pozri body 29, 38 in fine a 103 vyššie).

157

V dôsledku uvedeného treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Napokon podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť, že svoje vlastné trovy konania znášajú aj vedľajší účastníci konania, ktorí nie sú uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto rokovacieho poriadku. V prejednávanej veci sa teda rozhodlo, že autonómne spoločenstvo Galícia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

Buttigieg

Dimitrakopoulos

Ricziová

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2025.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.