T-793/22

žalobca,

proti

Európskemu parlamentu , v zastúpení: C. González Argüelles, I. Lázaro Betancor a L. Darie, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory R. da Silva Passos, sudcovia S. Gervasoni, N. Półtorak, I. Reine a T. Pynnä (spravodajkyňa),

–

odpovede účastníkov konania na písomné otázky Všeobecného súdu z 27. novembra 2023, doručené do kancelárie Všeobecného súdu 19. decembra 2023,

po pojednávaní z 18. januára 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

4

Žalobca podal e‑mailom z 12. júla 2021 žiadosť o pomoc a ochranu podľa článku 24 služobného poriadku v súvislosti s obťažovaním, ktorému bol údajne vystavený zo strany dotknutej poslankyne. Žalobca v tomto e‑maile tiež uviedol, že chcel chrániť finančné záujmy Únie poskytnutím informácií v tejto žiadosti o finančných nezrovnalostiach, ktorých sa údajne dopustila dotknutá poslankyňa.

5

Dňa 20. júla 2021 generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre personál (ďalej len „generálny riaditeľ“), orgán príslušný vybavovať žiadosti o pomoc podané na základe článku 24 služobného poriadku v rámci Parlamentu, prijal predbežné ochranné opatrenie, ktorým bol žalobca od 22. júla 2021 preložený pod zodpovednosť predsedu delegácie [ dôverné ] a člena zoskupenia, B (ďalej len „delegácia“ a „predseda delegácie“) (ďalej len „opatrenie o preložení“).

6

Dňa 23. augusta 2021 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) informoval Parlament, že získal určité informácie súvisiace so žiadosťou o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku, ktorú podal žalobca, že malo dôjsť k začatiu vyšetrovania a že toto vyšetrovanie malo dôverný charakter.

10

Dňa 13. januára 2022 generálny riaditeľ informoval žalobcu e‑mailom, že ho uvoľnil z jeho funkcie až do skončenia jeho zmluvy (ďalej len „opatrenie o uvoľnení z funkcie“). Kópia tohto e‑mailu bola zaslaná predsedovi delegácie.

11

Dňa 24. januára 2022 žalobca zaslal žiadosť o obnovenie svojej zmluvy referenčnej poslankyni, ktorá mu 4. februára 2022 odpovedala, že dotknutá poslankyňa nepožiadala o toto obnovenie a že žiaden iný poslanec zo zoskupenia neprejavil svoj záujem zamestnať ho ako APA.

12

Dňa 27. januára 2022 žalobca znovu podal žiadosť o obnovenie svojej zmluvy vedúcej oddelenia generálneho riaditeľstva pre personál, orgánu príslušnému pre prijímanie APA, v ktorej jej vysvetlil svoju osobitú situáciu.

16

Dňa 13. apríla 2022 OLAF ukončil svoje vyšetrovanie týkajúce sa finančných nezrovnalostí, domnievajúc sa, že patrilo do právomoci Európskej prokuratúry. Táto 4. júna 2022 začala v tejto súvislosti vyšetrovanie, ktoré ku dňu podania predmetnej žaloby a k dátumu pojednávania stále prebiehalo.

17

E‑mailom z 20. mája 2022 podal právny zástupca žalobcu sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia z 22. februára 2022 a implicitného rozhodnutia, ako aj náhrady škody vo výške 200000 eur.

18

–

zrušil rozhodnutie z 22. februára 2022,

–

zrušil implicitné rozhodnutie,

–

v prípade potreby zrušil rozhodnutie z 13. septembra 2022, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť,

21

Žalobca tiež navrhuje, aby Všeobecný súd v prípade potreby položil OLAF otázku podľa článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o spôsobe vykonávania ustanovení vzťahujúcich sa na informátorov.

22

Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu ako sčasti neprípustnú a sčasti nedôvodnú, a v každom prípade ako nedôvodnú,

O návrhoch na zrušenie

O predmete návrhov na zrušenie

24

Žalobca vo svojom návrhu vznáša po prvé samostatný žalobný dôvod týkajúci sa konania pred podaním žaloby a nedodržania článku 22c služobného poriadku.

25

Po druhé žalobca uvádza niekoľko samostatných žalobných dôvodov smerujúcich proti implicitnému rozhodnutiu.

29

Naproti tomu vzhľadom na vyvíjajúcu sa povahu konania pred podaním žaloby odôvodnenie uvedené v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti treba zohľadniť pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia spôsobujúceho ujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P , EU:T:2009:485 , body 55 až 59 ).

30

V prejednávanej veci treba konštatovať – vzhľadom na to, že rozhodnutie z 13. septembra 2022, ktorým sa zamietla sťažnosť žalobcu, len potvrdzuje implicitné rozhodnutie a rozhodnutie z 22. februára 2022 s uvedením dôvodov, na ktorých sú založené –, že návrhy na zrušenie podané proti rozhodnutiu z 13. septembra 2022, ktorým sa zamietla sťažnosť žalobcu, nemajú samostatný obsah, a preto nie je potrebné o nich osobitne rozhodnúť. Pri preskúmaní zákonnosti implicitného rozhodnutia a rozhodnutia z 22. februára 2022 je však potrebné zohľadniť odôvodnenie uvedené v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti.

31

V prvom rade treba preskúmať žalobné dôvody uvádzané žalobcom na podporu svojho tretieho žalobného návrhu, ktorým sa domáha zrušenia implicitného rozhodnutia.

34

Žalobca uvádza dve časti tohto dôvodu, z ktorých prvá je založená na podaní žiadosti podľa článku 22a služobného poriadku s cieľom uznať jeho postavenie informátora a získať z tohto titulu ochranu, a druhá na nesprávnom vedení konania uvedeného v článkoch 22a až 22c služobného poriadku týkajúceho sa ochrany poskytovanej informátorovi a na porušení článku 3 vnútorných predpisov.

1) O tvrdeniach účastníkov konania týkajúcich sa prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na podaní žiadosti žalobcom podľa článku 22a služobného poriadku na účely uznania jeho postavenia informátora a získania ochrany z tohto titulu

35

Žalobca tvrdí, že 10. januára 2022 podal generálnemu riaditeľovi žiadosť podľa článku 22a služobného poriadku, v ktorej žiadal o uznanie postavenia informátora a o ochranu, ktorá z toho vyplýva. Žalobca sa sťažoval, že bol vystavený odvetným opatreniam zo strany vedenia delegácie z dôvodu, že podal žiadosť o pomoc a ochranu proti dotknutej poslankyni. Okrem toho požiadal Parlament o pomoc v konaní o obnovení svojej zmluvy.

36

39

Parlament sa domnieva, že žiadosť žalobcu z 10. januára 2022 treba považovať za novú žiadosť o pomoc týkajúcu sa údajných odvetných opatrení zo strany vedenia delegácie. Prijatie opatrení na ochranu informátorov uvedených v článku 4 vnútorných pravidiel však spadá do pôsobnosti článku 24 služobného poriadku, ktorý stanovuje všeobecnú povinnosť inštitúcie poskytnúť pomoc a patrí do právomoci generálneho riaditeľa pre personál.

40

Keď teda generálny riaditeľ dostal žiadosť o pomoc z dôvodu údajných odvetných opatrení, ktoré žalobca utrpel v dôsledku oznámení podľa článku 22a služobného poriadku, prijal, pokiaľ ide opatrenia uvedené v článku 4 vnútorných predpisov, opatrenie o uvoľnení so súhlasom žalobcu, aby ho chránil z titulu jeho postavenia informátora.

41

Napokon právomoc odpovedať na žiadosť žalobcu o ochranu má generálny riaditeľ, a nie člen kancelárie generálneho tajomníka, ktorý je zodpovedný za vzťahy s OLAF‑om a ktorý má len právomoc poskytovať poradenstvo a pomoc pri oznamovaní závažných nezrovnalostí podľa článku 3 vnútorných predpisov. Okrem toho uvedený člen kancelárie spolupracoval s poradcami generálneho riaditeľa s cieľom nájsť najlepší spôsob ochrany žalobcu z dôvodu jeho postavenia informátora.

2) O tvrdeniach účastníkov konania týkajúcich sa druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom priebehu konania uvedeného v článkoch 22a až 22c služobného poriadku a na porušení článku 3 vnútorných predpisov

45

Žalobca touto druhou časťou uvádza absenciu riadneho priebehu konania uvedeného v článkoch 22a až 22c služobného poriadku týkajúceho sa ochrany priznanej informátorovi a porušenie článku 3 vnútorných predpisov.

46

Žalobca po prvé uvádza absenciu reakcie Parlamentu v súlade s článkom 22a ods. 3 služobného poriadku, ktorý stanovuje, že informátor nesmie utrpieť žiadnu ujmu zo strany inštitúcie. Domnieva sa, že preukázal príčinnú súvislosť medzi neobnovením svojej zmluvy a skutočnosťou, že oznámil finančné pochybenia a skutky obťažovania.

47

Vo svojej replike žalobca tvrdí, že aj keď sa postavenie informátora uznáva automaticky po splnení podmienok stanovených v služobnom poriadku, Parlament mal aspoň potvrdiť toto postavenie už od júla 2021 a informovať ho, či a akým spôsobom mieni konať v súvislosti s jeho sťažnosťou a poskytnúť mu pomoc v tomto smere.

51

Po prvé Parlament spochybňuje výhradu založenú na absencii reakcie podľa článku 22a ods. 3 služobného poriadku.

52

V tejto súvislosti po prvé spochybňuje akékoľvek pochybenie pri prijatí ochranných opatrení súvisiacich s postavením žalobcu ako informátora. Spresňuje, že zatiaľ čo opatrenie o preložení bolo prijaté na ochranu žalobcu v rámci jeho žiadosti o pomoc týkajúcej sa skutkov obťažovania, opatrenie o uvoľnení z funkcie bolo prijaté na účely jeho ochrany z dôvodu jeho postavenia informátora. Žalobca nenapadol toto opatrenie v lehote stanovenej v článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Výhrada založená na škodlivej povahe opatrenia o uvoľnení z funkcie je preto neprípustná.

53

Po tretie Parlament uvádza, že žalobca kontaktoval OLAF už od augusta 2021, pričom poradcovia generálneho riaditeľa skúmali dokumenty predložené v jeho žiadosti z 12. júla 2021, obsahujúce oznámenia finančných nezrovnalostí. Parlament sa za týchto podmienok domnieva, že článok 22b ods. 1 písm. b) služobného poriadku, ktorý stanovuje, že inštitúcia, ktorej informátor nahlásil údajné protiprávne činnosti, musí stanoviť lehotu na začatie príslušného konania a musí ju oznámiť informátorovi v lehote 60 dní, sa stal neuplatniteľným.

57

Po druhé Parlament spochybňuje, že porušil článok 3 vnútorných predpisov týkajúci sa jeho povinnosti poradenstva a pomoci. Z tohto dôvodu totiž člen kancelárie generálneho tajomníka odpovedal žalobcovi 11. januára 2022 a neskôr s ním prejednal prípadné možnosti ochrany z titulu jeho postavenia informátora. Následne 17. februára 2022 mu uvedený člen kancelárie oznámil, že nebolo možné prijať žiadne iné ochranné opatrenie okrem uvoľnenia z funkcie a že obnovenie jeho zmluvy nebolo ochranným opatrením, ktoré by z titulu tohto postavenia prichádzalo do úvahy.

58

Parlament v duplike konštatuje, že z článku 6 ods. 2 vnútorných predpisov vyplýva, že administratíva musí informovať informátorov v lehote dvoch mesiacov o tom, ako bude postupovať vo vzťahu k ich žiadostiam o pomoc. Uvádza však, že administratíva odpovedala na jeho žiadosť o pomoc z 10. januára 2022 prijatím opatrenia o uvoľnení z funkcie.

59

Žalobca predložil v prílohe C.7 repliky záznam rozhovoru, ktorý mal 15. februára 2023 s generálnym riaditeľom, z ktorého po prvé vyplýva, že nebolo začaté žiadne vyšetrovanie týkajúce sa oznámení, ktoré podal ako informátor, po druhé, že opatrenie o uvoľnení z funkcie nahradilo opatrenie o preložení, ktoré nestačilo na ochranu žalobcu a po tretie, že generálny riaditeľ sa nikdy nepovažoval za príslušného, pokiaľ ide o ochranu, ktorá mu mala byť priznaná v nadväznosti na údajné odvetné opatrenia.

62

Písomná zápisnica z tohto stretnutia je uvedená v prílohe C.6 repliky.

63

Parlament tvrdí, že prílohy C.6 a C.7 boli získané nezákonne. Preto žiada, aby boli vyňaté zo spisu.

64

67

Parlament tvrdí, že príloha E.1 je neprípustná, pretože bola predložená oneskorene. Ďalej poukazuje na to, že táto príloha bola získaná neoprávneným spôsobom.

68

Po prvé treba pripomenúť, že podľa článku 85 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku:

„1. Dôkazy a návrhy dôkazov sa predkladajú v rámci prvej výmeny vyjadrení.

2. Hlavní účastníci konania môžu tak v replike, ako aj v duplike predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať na podporu svojich tvrdení, za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené.“

V prílohe F.1 svojej odpovede z 19. decembra 2023 na otázky Všeobecného súdu z 27. novembra 2023 žalobca predložil komunikáciu z novembra a z decembra 2023 medzi Generálnym riaditeľstvom pre personál a inými APA, ktorí podali žiadosť o pomoc. V prílohe F.2 predložil vnútorné predpisy týkajúce sa vykonávania článku 22b služobného poriadku, ktoré Parlament prijal 20. novembra 2023.

72

Na pojednávaní Parlament tvrdil, že prílohy F.1 a F.2 sú neprípustné, keďže boli predložené v odpovedi na opatrenie Všeobecného súdu na zabezpečenie priebehu konania vo vzťahu k inej otázke.

73

V súlade s článkom 89 ods. 1 rokovacieho poriadku cieľom opatrení na zabezpečenie priebehu konania je čo najlepšie zabezpečiť prípravu veci, priebeh konania a vyriešenie sporov.

74

77

Je potrebné pripomenúť, že článok 22a ods. 1 až 3 služobného poriadku, ktorý sa analogicky uplatňuje na APA podľa článku 127 PZOZ, stanovuje:

„1. Každý úradník, ktorý sa počas plnenia svojich služobných povinností alebo v súvislosti s ich plnením dozvie o skutočnostiach, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti poškodzujúcej záujmy Únie, vrátane podvodu alebo korupcie, alebo sa dozvie o správaní súvisiacom s vykonávaním pracovných povinností, ktoré môže tvoriť vážne porušenie služobných povinností úradníkov Únie, ihneď o tom informuje svojho priameho nadriadeného alebo svojho generálneho riaditeľa alebo, ak to pokladá za užitočné, generálneho tajomníka alebo osoby v rovnakom postavení, alebo priamo Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa predkladajú písomne.

Tento odsek sa uplatňuje aj v prípade vážneho porušenia podobnej povinnosti členom inštitúcie alebo inou osobou, ktorá je v službách inštitúcie alebo vykonáva prácu pre uvedenú inštitúciu.

2. Každý úradník, ktorý dostane informácie uvedené v odseku 1, ihneď predloží Európskemu úradu pre boj proti podvodom všetky dôkazy, o ktorých vie, že umožňujú predpokladať existenciu nezrovnalostí uvedených v odseku 1.

Z toho vyplýva, že zverejnenie sa musí týkať konkrétnych skutočností. Okrem toho použitie výrazu „vedú k predpokladu“ a podmienka stanovená v článku 22a ods. 3 služobného poriadku, aby informátor konal „odôvodnene a čestne“, teda podľa španielskej, anglickej, holandskej a portugalskej verzie tohto ustanovenia, aby sa mohol „rozumne a čestne“ domnievať, že jeho oznámenia sú „v podstate odôvodnené“, znamená povinnosť, aby pred každým zverejnením informácií vykonal minimálne také posúdenie, ktoré ho rozumne presvedčí o relevantnosti predmetných skutočností z hľadiska možných nezrovnalostí alebo závažných pochybení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2011, Nijs/Dvor audítorov, F‑77/09 , EU:F:2011:2 , bod 65 ).

81

Vyplýva z toho, že Parlament nebol povinný prijať rozhodnutie, ktorým by uznal, že žalobca má postavenie informátora. Ochrana stanovená v článku 22a ods. 3 služobného poriadku sa totiž priznáva bez akýchkoľvek formalít úradníkom, ktorí poskytli informácie o skutočnostiach, ktoré vedú k predpokladu existencie nezákonnej činnosti, len na základe skutočnosti, že tieto informácie poskytli (rozsudok z 12. decembra 2014, AN/Komisia, T‑512/13 P , EU:T:2014:1073 , bod 31 ).

82

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, ako uznal Parlament na pojednávaní, žalobca nadobudol postavenie informátora od okamihu, keď sa administratíva písomne dozvedela o skutočnostiach uvedených v článku 22a služobného poriadku, ktoré žalobca okrem toho oznámil OLAF‑u, t. j. 23. augusta 2021 (pozri bod 6 vyššie), alebo najneskôr 3. septembra 2021, keď OLAF oznámil Parlamentu, že žalobca ho informoval o nezrovnalostiach uvedených v článku 22a ods. 1 služobného poriadku.

Žalobca tvrdí, že prislúcha OOUPZ preukázať, že oznámil lehotu na vybavenie jeho žiadosti v súlade s článkom 22b ods. 1 písm. b) služobného poriadku, čo sa v danom prípade nestalo. Tvrdí tiež, že Parlament nereagoval primerane a bezodkladne po preskúmaní jeho sťažnosti podľa článku 22a služobného poriadku. Vo svojej replike uvádza, opierajúc sa o článok 5 ods. 3 vnútorných predpisov, že Parlament ho mal informovať o tom, či a ako zamýšľa postupovať v súvislosti s jeho sťažnosťou.

86

Článok 22b ods. 1 služobného poriadku, ktorý sa analogicky uplatňuje na APA podľa článku 127 PZOZ, stanovuje:

„Úradník, ktorý ďalej poskytne informácie definované v článku 22a predsedovi Komisie alebo Dvora audítorov alebo Rady alebo Európskeho parlamentu, alebo Európskemu ombudsmanovi, nesmie byť vystavený zaujatému zaobchádzaniu zo strany inštitúcie, ku ktorej patrí, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)

úradník čestne a odôvodnene pokladá poskytnuté informácie a všetky tvrdenia, ktoré sú v nich obsiahnuté, za zjavne pravdivé a

„V súlade s článkami 24 a 90 každá inštitúcia zavedie postup zaobchádzania so sťažnosťami úradníkov, ktoré sa týkajú spôsobu, akým sa s nimi zaobchádza po splnení si povinností podľa článku 22a alebo článku 22b alebo v dôsledku splnenia si týchto povinností. Dotknutá inštitúcia zabezpečí, aby boli tieto sťažnosti vybavované dôverne, a ak si to budú okolnosti vyžadovať, pred uplynutím lehôt stanovených v článku 90.

Menovací orgán každej inštitúcie zavedie interné pravidlá, ktoré sa okrem iného týkajú:

–

poskytovania informácií úradníkom, ako je uvedené v článku 22a ods. 1 alebo v článku 22b, o zaobchádzaní so záležitosťami, ktoré oznámili,

–

ochrany oprávnených záujmov týchto úradníkov a ich súkromia a

3. Na konci potrebnej lehoty stanovenej správnym orgánom sa informátorovi v primeranom rozsahu a so zreteľom na okolnosti prípadu a rešpektovanie práv tretích osôb poskytnú informácie o opatreniach prijatých inštitúciou v súvislosti s jeho oznámeniami, najmä o záveroch vykonaných vyšetrovaní a/alebo o povahe plánovaných a/alebo prijatých opatrení.“

90

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, ako je uvedené v bode 82 vyššie, Parlament sa domnieva, že informácie týkajúce sa konkrétnych skutočností v zmysle judikatúry a podľa článku 22a služobného poriadku dostal 23. augusta 2021 alebo najneskôr 3. septembra 2021.

91

V každom prípade, bez ohľadu na ktorýkoľvek z týchto dátumov zo spisu ani z pojednávania nevyplýva, že Parlament v lehote 5 pracovných dní potvrdil prijatie oznámení žalobcu, že ho v lehote 60 dní informoval o lehote potrebnej na prijatie primeraného opatrenia, ani že ho informoval o opatreniach prijatých inštitúciou v súvislosti s jeho oznámeniami, ako to stanovuje článok 5 ods. 1, 2 a 3 vnútorných predpisov citovaných v bode 89 vyššie.

92

To je potvrdené skutočnosťou, že ako vyplýva z článku 22a ods. 2 služobného poriadku, ak informátor sám neposkytne informácie, o ktorých vie, priamo OLAF‑u, je povinnosťou úradníka, ktorý prijal informácie uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia, bezodkladne poskytnúť OLAF‑u všetky dôkazy, o ktorých vie a ktoré môžu viesť k predpokladu existencie nezrovnalostí uvedených v odseku 1.

96

Okrem toho z článku 22b ods. 1 služobného poriadku vyplýva, že informácie uvedené v článku 22a služobného poriadku musí úradník alebo zamestnanec, ktorý má tieto informácie k dispozícii, vopred oznámiť OLAF‑u alebo svojej inštitúcii, aby mohol využiť ochranu pred prípadnou represiou. V článku 22b ods. 1 písm. b) služobného poriadku sa ďalej stanovuje, že úradník alebo zamestnanec musí byť riadne informovaný o lehote, ktorú OLAF alebo inštitúcia potrebuje na prijatie primeraných opatrení.

97

Ako síce uvádza Parlament, článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných OLAF‑om, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady č. 1074/1999 ( Ú. v. EÚ L 248, 2013, s. 1 ), stanovuje:

„Pokiaľ generálny riaditeľ [OLAF‑u] zvažuje, či začať alebo nezačať interné vyšetrovanie na základe žiadosti uvedenej v odseku 2, a/alebo pokiaľ [OLAF] vedie interné vyšetrovanie, dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry nezačnú súbežné vyšetrovanie tých istých skutočností, ak sa s [OLAF‑om] nedohodnú inak.“

101

Iste, Parlament v súlade s nariadením č. 883/2013 od okamihu, keď bol informovaný, 23. augusta 2021 alebo najneskôr 3. septembra 2021, že žalobca sa obrátil priamo na OLAF (pozri body 6 a 82 vyššie), nemohol viesť súbežné vyšetrovanie týkajúce sa rovnakých skutočností. Napriek tomu mal Parlament o tom informovať žalobcu jednak v súlade so svojou povinnosťou starostlivosti, ako aj podľa článku 5 ods. 3 vnútorných predpisov, z ktorých vyplýva, že mu prislúcha oznámiť informátorovi, aký postup zaujme inštitúcia v súvislosti s jeho oznámeniami.

102

Vzhľadom na vyššie uvedené Parlament porušil článok 5 svojich vnútorných predpisov.

6) O nedostatočnosti ochranných opatrení prijatých podľa článkov 22a až 22c služobného poriadku

103

106

Žalobca odkazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie ( Ú. v. EÚ L 305, 2019, s. 17 ). Účelom tejto smernice je posilniť uplatňovanie práva a politík Únie v osobitných oblastiach stanovením spoločných minimálnych noriem, ktoré zabezpečia vysokú úroveň ochrany osôb nahlasujúcich porušenie práva Únie.

107

Článok 21 smernice 2019/1937 s názvom „Opatrenia na ochranu pred odvetnými opatreniami“ stanovuje vo svojom odseku 5:

„V konaniach pred súdom alebo iným orgánom týkajúcich sa ujmy, ktorú utrpela nahlasujúca osoba, a za predpokladu, že táto osoba preukáže, že nahlásila alebo zverejnila informácie a utrpela ujmu, sa predpokladá, že táto ujma bola spôsobená odvetným opatrením za nahlásenie alebo zverejnenie informácií. V takých prípadoch je úlohou osoby, ktorá prijala opatrenie, ktoré spôsobilo ujmu, preukázať, že uvedené opatrenie bolo založené na riadne opodstatnených dôvodoch.“

108

111

V situácii, keď je Parlament tak ako v prejednávanej veci povinný vykonať ustanovenia uvedené v článkoch 22a až 22c služobného poriadku, ktorých cieľom je najmä ochrana informátorov pred prípadnými odvetnými opatreniami, Parlament nemôže stanoviť pravidlá, ktoré chránia menej ako tie, ktoré v tejto súvislosti špecificky prijal normotvorca Únie, pokiaľ ide o ochranu informátorov členskými štátmi.

112

V prejednávanej veci žalobca opisuje situáciu izolácie a pocit diskreditácie svojej práce, keďže nemal žiadnu spätnú väzbu v súvislosti s úlohou, ktorá mu bola pridelená, a výsledok jeho práce nebol zohľadnený. Žalobca napokon predložil e‑mail zo 7. januára 2022, z ktorého vyplýva, že ešte pred opatrením o uvoľnení z funkcie a pred skončením jeho zmluvy bola iná osoba prijatá ako APA na plnenie úloh, ktoré boli predtým zadané jemu.

113

Okrem toho viac ako dva roky po skutočnostiach, ktoré žalobca oznámil, sú jeho oznámenia o údajných odvetných opatreniach prijatých vedením delegácie stále predmetom skúmania, na základe čoho sa Parlament nemohol na pojednávaní vyjadriť k tejto otázke.

ii) O dostatočnosti ochranných opatrení

117

Článok 22a ods. 3 služobného poriadku, ktorého znenie je uvedené v bode 77 vyššie, stanovuje pravidlo, podľa ktorého úradník, ktorý informoval svojich nadriadených o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojich povinností alebo v súvislosti s ním a ktoré môžu viesť k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti, alebo sa dozvie o správaní súvisiacom s vykonávaním pracovných povinností, ktoré môže predstavovať vážne porušenie služobných povinností úradníkov Únie, nesmie byť zo strany inštitúcie poškodený, ak konal odôvodnene a čestne.

– O opatrení uvoľnenia z funkcie

118

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, Parlament prijal dve ochranné opatrenia. Prvé opatrenie – opatrenie o preložení – bolo priamou reakciou na sťažnosť žalobcu na obťažovanie, ako aj na sprievodnú žiadosť o pomoc. Vo svojej žiadosti z 12. júla 2021 totiž žalobca tvrdil, že potrebuje okamžitú ochranu a že už nemôže pracovať pre dotknutú poslankyňu. Druhé opatrenie – teda opatrenie o uvoľnení z funkcie – nasledovalo po jeho sťažnosti z 10. januára 2022, v ktorej nahlásil odvetné opatrenia, ktorým bol údajne vystavený zo strany vedenia delegácie v nadväznosti na svoje oznámenia. V tejto poslednej sťažnosti žalobca žiadal ukončenie práce pre delegáciu a preradenie na iné miesto.

122

Na posúdenie toho, či bolo opatrenie o uvoľnení z funkcie dostatočným ochranným opatrením, je potrebné pripomenúť, že kontext bol charakterizovaný nasledujúcimi skutočnosťami.

123

Po prvé Parlament nespochybňuje, že žalobca v čase podania žiadosti o obnovenie svojej zmluvy APA poskytol informácie podľa článku 22a ods. 1 až 2 služobného poriadku, ani že konal odôvodnene a čestne, takže už len na základe tejto skutočnosti požíval postavenie informátora a ochranu pred prípadnými odvetnými opatreniami v tejto súvislosti (pozri body 55 a 82 vyššie).

124

Po druhé Parlament na pojednávaní uviedol, že oznámenia žalobcu o údajných odvetných opatreniach prijatých vedením delegácie boli stále predmetom skúmania.

128

Z článku 22a ods. 3 služobného poriadku vyplýva, že Parlament musí prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vyváženej a účinnej ochrany informátorov pred akoukoľvek formou odvetných opatrení vrátane hrozieb a pokusov o odvetné opatrenia. V prípade, že zamestnanci inštitúcie oznámia v súlade s článkami 22a a 22b služobného poriadku závažné nezrovnalosti, je úlohou Parlamentu chrániť ich oprávnené záujmy.

– O možnosti obnovenia zmluvy APA žalobcu

129

Pokiaľ ide o možnosť presunu APA k inému poslancovi z iniciatívy správneho orgánu s cieľom chrániť ho z titulu jeho postavenia informátora, treba pripomenúť, že podľa článku 130 ods. 1 PZOZ:

„Zmluvy akreditovaných asistentov poslancov sa uzatvárajú na dobu určitú a uvedie sa v nich platová trieda, do ktorej je zaradený. Zmluva sa počas volebného obdobia nepredĺži viac ako dvakrát. Pokiaľ v samotnej zmluve nie je ustanovené inak a bez toho, aby bol dotknutý článok 139 ods. 1 písm. c), platnosť zmluvy sa končí najneskôr na konci toho volebného obdobia, v ktorom bola uzatvorená“.

„Články 11 až 26a služobného poriadku sa uplatňujú analogicky. So zreteľom najmä na osobitný charakter povinností a funkcií akreditovaných asistentov poslancov a vzájomnú dôveru, ktorá musí byť základom pracovného vzťahu medzi nimi a poslancom alebo poslancami Európskeho parlamentu, ktorým pomáhajú, berú vykonávacie pravidlá týkajúce sa tejto oblasti prijaté podľa článku 125 ods. 1 ohľad na osobitný charakter pracovného vzťahu medzi poslancami a ich akreditovanými asistentmi.“

133

Z týchto ustanovení teda vyplýva, že iniciatíva na obnovenie zmluvy s APA prináleží výlučne jednému alebo viacerým poslancom, ktorým nemožno uložiť povinnosť spolupracovať alebo pokračovať v spolupráci s APA, ktorých si slobodne nevybrali. APA totiž udržiava s poslancom alebo poslancami, ktorým asistuje, pracovný vzťah popri opatrení o uvoľnení dôvery.

134

Ako Parlament správne uvádza, v prejednávanej veci z týchto ustanovení vyplýva, že v prípade absencie výslovnej žiadosti jedného alebo viacerých poslancov zo zoskupenia neexistovala možnosť obnoviť zmluvu APA žalobcu.

135

Parlament vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že informoval žalobcu, že opatrenie o uvoľnení z funkcie bolo jediným možným ochranným opatrením. Na pojednávaní však Parlament uznal, že článok 4 ods. 2 vnútorných predpisov bol uplatniteľný na APA a že ochranné opatrenie spočívajúce v zaradení APA s postavením informátora na iný útvar Parlamentu môže byť v zásade prijaté za predpokladu, že sa zachová štatút APA a rešpektuje sa dátum ukončenia zmluvy. V tomto ohľade komunikácie z novembra a decembra 2023 medzi generálnym riaditeľstvom pre personál a inými APA, ktorí požiadali o pomoc, ktoré žalobca uviedol v prílohe F.1 svojej odpovede z 19. decembra 2023 na otázky Všeobecného súdu z 27. novembra 2023, poukazujú na možnosti preloženia na iné útvary Parlamentu, ktoré sú otvorené pre APA, ktorí podali sťažnosti na obťažovanie.

138

Vzhľadom na postavenie žalobcu ako informátora a v súlade s článkom 22a ods. 3 služobného poriadku mu mal Parlament poskytnúť podporu tým, že sa mu mal pokúsiť pomôcť nájsť riešenie popri opatrení o uvoľnení z funkcie.

– O povinnosti poskytnúť poradenstvo a pomoc

139

Žalobca tiež tvrdí, že mu nebolo poskytnuté žiadne poradenstvo ani pomoc, aby čelil odvetným opatreniam, ktoré boli voči nemu prijaté, čo je v rozpore s ustanovením článku 3 vnútorných predpisov (pozri bod 49 vyššie).

142

Tým, že sa Parlament obmedzil na poskytnutie týchto informácií, nepreukázal, že poskytol žalobcovi poradenstvo a pomoc stanovené v článku 3 vnútorných predpisov.

iii) Záver o výhrade týkajúcej sa nedostatočnosti ochranných opatrení prijatých Parlamentom

143

Z uvedeného vyplýva, že Parlament nepreukázal, že prijal všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žalobca neutrpel žiadnu ujmu zo strany inštitúcie z dôvodu svojho postavenia informátora podľa článku 22a ods. 3 služobného poriadku.

144

Z toho vyplýva, že výhradám založeným na neinformovaní žalobcu o ďalšom postupe v súvislosti s jeho oznámeniami (pozri bod 102 vyššie) a na nedostatočnosti ochranných opatrení prijatých podľa článkov 22a až 22c služobného poriadku treba čiastočne vyhovieť. Prvý žalobný dôvod založený na porušení ochranných pravidiel súvisiacich s postavením informátora treba vo zvyšnej časti zamietnuť.

– O druhom žalobnom dôvode založenom v podstate na jednej strane na porušení článku 22c služobného poriadku a vnútorných predpisov a na druhej strane na neprimeranosti a nedostatočnosti týchto predpisov

148

Po prvé žalobca tvrdí, že po podaní svojej sťažnosti bol informovaný o tom, že ju vybaví právna služba. Podľa jeho názoru je to v rozpore s článkom 22c služobného poriadku, ktorý stanovuje osobitné pravidlá pre vybavovanie sťažností podaných informátormi.

149

Po druhé žalobca vytýka Parlamentu, že porušil ochranu, ktorá musí byť informátorom poskytnutá podľa článku 4 ods. 2 vnútorných predpisov, ktorý stanovuje, že Parlament musí prijať primerané opatrenia, aby pomohol informátorovi zmeniť pracovné zaradenie, ak si to želá. Parlament sa nesprávne domnieval, že toto ustanovenie nebolo uplatniteľné na APA.

153

Rovnako je vylúčený presun APA z iniciatívy administratívy k inému poslancovi. V tejto súvislosti Parlament pripomína osobitnú povahu zmlúv uzavretých medzi APA a poslancom alebo zoskupením poslancov, ktoré APA osobne spájajú s poslancom alebo zoskupením poslancov, ktorým pomáha. Na základe tohto vzťahu dôvery medzi APA a jeho poslancom a voľného výberu zo strany poslancov v zmysle článku 21 ods. 1 služobného poriadku je presun možný len z iniciatívy jedného alebo viacerých poslancov.

154

Pokiaľ ide o situáciu žalobcu, vykonanie článku 4 ods. 2 vnútorných predpisov bolo obmedzené tým, že v rámci zoskupenia podliehal predsedovi delegácie a že vyjadril svoje želanie ukončiť spoluprácu s poslancami svojho zoskupenia a byť preložený na iné miesto. Generálny riaditeľ sa tak po konzultácii so žalobcom rozhodol, že opatrením, ktoré ho mohlo najlepšie chrániť z titulu jeho postavenia informátora, bolo jeho uvoľnenie z funkcie.

155

Pokiaľ ide o možnosť presunu APA na inú službu v Parlamente s cieľom chrániť ho z titulu jeho postavenia informátora na základe článku 4 ods. 2 vnútorných predpisov, táto výhrada sa v podstate prekrýva s treťou výhradou analyzovanou v rámci prvého žalobného dôvodu vyššie. V tejto súvislosti treba teda odkázať na analýzu uvedenú v bodoch 136 až 138 vyššie.

159

Pokiaľ ide o údajné porušenie článku 22c služobného poriadku v tom, že žalobcovi nebola priznaná osobitná ochrana uplatniteľná na informátorov pri vybavovaní jeho sťažnosti, a to tak z hľadiska dôvernosti, ako aj z hľadiska lehoty na vybavenia sťažnosti, treba pripomenúť, že toto ustanovenie stanovuje, že dotknutá inštitúcia zabezpečí, aby boli sťažnosti úradníkov, ktoré sa týkajú spôsobu, akým sa s nimi zaobchádza po splnení si povinností podľa článku 22a alebo článku 22b služobného poriadku, vybavované dôverne, a ak si to budú okolnosti vyžadovať, pred uplynutím lehôt stanovených v článku 90 služobného poriadku.

160

V prejednávanej veci žalobca po prvé neuvádza, v čom prešetrovanie jeho sťažnosti právnou službou neumožnilo zabezpečiť jej dôverné vybavenie. Okrem toho v rozpore s tým, čo naznačuje, skutočnosť, že článok 22c služobného poriadku stanovuje, že každá inštitúcia zavedie postup zaobchádzania s týmito sťažnosťami, nevylučuje, že sú vybavované tou istou službou ako iné sťažnosti.

161

Po druhé článok 6 ods. 3 vnútorných predpisov stanovuje, že lehoty na odpoveď na takéto sťažnosti „sú s výnimkou riadne odôvodnených prípadov skrátené na dva mesiace“. V prejednávanej veci Parlament vybavil sťažnosť žalobcu v lehote 3 mesiacov a 24 dní (pozri body 17 a 18 vyššie). To sa zdá byť odôvodnené zložitosťou veci, ktorá je charakterizovaná tým, že žalobca oznámil na jednej strane finančné nezrovnalosti podľa článku 22a služobného poriadku a na druhej strane obťažovanie, ako aj rozsahom sťažnosti, ku ktorej bolo priložených asi 120 strán príloh.

V prejednávanej veci nebolo potrebné, aby predseda delegácie poznal dôvody, pre ktoré bol k nemu žalobca preložený. Okrem toho OOUPZ ho nepožiadal o jeho súhlas s tým, že tomuto poslancovi bude odhalené jeho postavenie informátora. Po zverejnení jeho totožnosti však už žiaden poslanec nemal záujem obnoviť jeho zmluvu.

165

Žalobca v replike tvrdí, že Parlamentu prislúcha preukázať, že na účely jeho ochrany ako informátora bola zavedená požadovaná dôvernosť a pravidlá ochrany. Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí Parlament, predseda delegácie nepotreboval poznať dôvody, pre ktoré bol žalobca zbavený svojej funkcie, o to viac, že aj on bol dotknutý oznámeniami žalobcu o odvetných opatreniach, ktorým bol žalobca vystavený.

166

Okrem toho žalobca uvádza, že Parlament nemôže tvrdiť, že nie je dôkaz o odvetných opatreniach, ktoré nasledovali po odhalení jeho postavenia informátora, keďže OLAF začal vyšetrovanie práve v tejto otázke. Príčinná súvislosť sa teda v tomto štádiu mohla prinajmenšom predpokladať a bolo na Parlamente, aby preukázal opak.

167

V každom prípade Parlament spochybňuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého po odhalení jeho postavenia informátora už žiaden poslanec nechcel žiadať o obnovenie jeho zmluvy, ktoré nie je ničím podložené. Okrem toho Parlament uvádza, že na schôdzi z 31. mája 2021 žalobca sám informoval niektorých poslancov, vrátane predsedu delegácie, o údajnom obťažovaní a finančných nezrovnalostiach spôsobených dotknutou poslankyňou.

171

Parlament spochybňuje, že možno predpokladať príčinnú súvislosť medzi neobnovením zmluvy žalobcu a tým, že Parlament oznámil jeho postavenie informátora predsedovi delegácie.

172

Spochybňuje okrem toho aj skutočnosť, že predseda delegácie sa e‑mailom generálneho riaditeľa z 13. januára 2022 dozvedel, že žalobca podal oznámenia mimo svojho zoskupenia. Z e‑mailu žalobcu z 10. januára 2022 totiž výslovne vyplýva, že oznámil odvetné opatrenia, ktoré utrpel nielen v dôsledku oznámení, ktoré podal v rámci svojho zoskupenia, ale aj v dôsledku oznámení, ktoré podal Generálnemu riaditeľstvu pre personál a OLAF‑u.

173

176

Po druhé žalobca sa sťažuje, že e‑mailom z 13. januára 2022 bol predseda delegácie informovaný o dôvodoch, pre ktoré bol uvoľnený zo svojej funkcie, o to viac, že na predsedu delegácie sa tiež vzťahovali oznámenia žalobcu týkajúce sa odvetných opatrení, ktorým bol vystavený.

177

Je potrebné pripomenúť, že generálny tajomník sa vo svojom rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti žalobcu v tejto súvislosti domnieval:

„… pokiaľ ide o e‑mail z 13. januára 2022, konštatujem, že bol určený, okrem administrátorov GR PERS, [predsedovi delegácie], ku ktorému bol váš klient dočasne preložený. Ak svoju argumentáciu zakladáte na článku 4 ods. 1 vnútorných predpisov, ktorý zaručuje dôvernosť totožnosti vášho klienta, uvádzam, že bolo dôležité, aby [predseda delegácie] bol informovaný o situácii v rozsahu, v akom mal byť váš klient uvoľnený zo svojich povinností voči nemu. Táto informácia bola o to potrebnejšia, že [predsedu delegácie] sa netýkali oznámenia o nezrovnalostiach a že bol sám viazaný povinnosťou zachovávať dôvernosť, uvedenou v článku 6 ods. 4 týchto pravidiel…“

178

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné vyhovieť tretiemu žalobnému dôvodu, ktorý je založený na porušení dôvernosti a postavenia žalobcu ako informátora.

182

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Parlament porušil články 22a až 22c služobného poriadku tým, že sa obmedzil na prijatie opatrenia o uvoľnení z funkcie a neposkytol žalobcovi dostatočnú ochranu podľa týchto ustanovení.

183

Z toho vyplýva, že návrhom na zrušenie smerujúcim proti implicitnému rozhodnutiu v rozsahu, v akom ním Parlament odmietol prijať, v odpovedi na žiadosť žalobcu z 10. januára 2022, ochranné opatrenia podľa článkov 22a až 22c služobného poriadku idúce nad rámec jediného opatrenia o uvoľnení z funkcie, treba vyhovieť.

O zákonnosti rozhodnutia z 22. februára 2022

Žalobca uvádza, že nespochybňuje zákonnosť pravidiel upravujúcich vzťahy medzi každým APA a poslancom ako takú, ale že vytýka Parlamentu, že neprijal pravidlá, ktoré by poskytovali APA ochranu z rovnakého titulu ako ostatným úradníkom a zamestnancom Parlamentu, ktorí by oznámili protiprávne konanie. Parlamentu tiež vytýka, že s ním zaobchádzal ako s inými APA, ktorí neoznámili žiadne nezrovnalosti. Došlo teda k nerovnosti v zaobchádzaní v rozpore s článkom 20 Charty základných práv Európskej únie. Parlamentu prislúcha preukázať, že žalobca nebol predmetom diskriminácie, alebo ju odôvodniť.

187

V každom prípade Parlament nemôže odôvodniť absolútnu absenciu ochrany vyplývajúcej z postavenia žalobcu ako informátora a mal by najmä stanoviť zavedenie iného typu ochrany alebo aspoň kompenzačných mechanizmov, inak dôjde k zníženiu účinnosti ochrany, ktorú informátorom priznáva ich postavenie. Uvádza, že jediné prijaté ochranné opatrenie proti obťažovaniu, ktorého bol obeťou, ho iba znevýhodnilo, keďže predseda delegácie, ku ktorému bol preložený, s ním aktívne nespolupracoval.

188

Podľa žalobcu mala náležitá ochrana spočívať v jeho preložení na iné miesto takým spôsobom, aby neprišiel o právo žiadať o obnovenie svojej zmluvy ako každý iný APA, alebo alternatívne, aby mohol využiť osobitný postup obnovenia zmluvy, ktorý by viac chránil záujmy spojené s jeho postavením informátora. Tento nedostatok primeraného rámca pre APA viedol k tomu, že vzhľadom na to, že nepodliehal žiadnemu poslancovi dostatočne dlhý čas, žiaden poslanec nepožiadal o obnovenie jeho zmluvy.

192

Na úvod treba pripomenúť, že žalobca uzavrel zmluvu ako APA so zoskupením na obdobie od 26. augusta 2019 do 28. februára 2022.

193

Podľa článku 2 ods. 1 vykonávacích opatrení hlavy VII PZOZ totiž „poslanci môžu vytvárať zoskupenia, aby mohli spoločne využívať služby jedného alebo niekoľkých asistentov“. Vzhľadom na závery vyvodené v bodoch 133 a 134 vyššie právo Únie nestanovuje obnovenie zmluvy APA, pokiaľ o to zoskupenie alebo jeden z jeho členov nepožiada.

194

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, keďže zmluva o APA žalobcu bola uzavretá na žiadosť zoskupenia, a nie výlučne na žiadosť dotknutej poslankyne, v zásade nič nebránilo tomu, aby bola táto zmluva obnovená na žiadosť zoskupenia alebo jedného z jeho členov a aby žalobca pokračoval v plnení svojich povinností APA pri inom členovi zoskupenia.

198

Pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, žalobca vytýka Parlamentu, že s ním zaobchádzal ako s ostatnými APA, ktorí neoznámili nezrovnalosti.

199

Treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania, tak ako je zakotvená v článku 20 Charty základných práv, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Rozdiel v zaobchádzaní je odôvodnený, ak je založený na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená, ak je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným dotknutou právnou úpravou a tento rozdiel je primeraný cieľu, ktorý dotknuté zaobchádzanie sleduje (pozri rozsudok z 30. novembra 2023, MG/EIB, C‑173/22 P , EU:C:2023:932 , bod 45 a citovaná judikatúra).

200

V tomto ohľade síce platí, že pokiaľ ide o obnovenie ich zmlúv, so žalobcom a s APA, ktorí neoznámili finančné nezrovnalosti, sa zaobchádza rovnako napriek tomu, že sa nachádzajú v rozdielnych situáciách. Skutočnosť, že sa s týmito rôznymi situáciami zaobchádza rovnako, je však odôvodnená vzťahom dôvery, ktorý musí existovať medzi APA a poslancom, pre ktorého pracuje, ako aj nezávislosťou, ktorú majú politické zoskupenia, pokiaľ ide o ich vnútornú organizáciu (pozri body 131 až 133, 153 a 193 vyššie).

– O druhom žalobnom dôvode založenom na zneužití konania

204

Podľa žalobcu tým, že sa Parlament domnieval, že žalobca nepredložil dôkaz o príčinnej súvislosti medzi odvetnými opatreniami a rozhodnutím neobnoviť jeho zmluvu, Parlament nerozhodol o jeho tvrdení v bode 118 jeho sťažnosti, podľa ktorého dôkaz o zneužití konania nemá predložiť informátor, ale je na správnom orgáne, aby preukázal, že rozhodnutie o neobnovení zmluvy nesúvisí s týmto postavením informátora. Parlament uprednostnil uplatniť voči žalobcovi obvyklý postup obnovenia zmluvy.

205

Žalobca v replike spresňuje, že Parlament nepredložil dôkaz, že sa začalo vnútorné vyšetrovanie namietaných nezrovnalostí a odvetných opatrení, ktorým bol žalobca vystavený. Okrem toho bolo úlohou Parlamentu preukázať, že neexistuje súvislosť medzi rozhodnutím neobnoviť jeho zmluvu a jeho postavením informátora, o to viac, že v prejednávanej veci žalobca uviedol dostatočné množstvo informácií a že odvetné opatrenia, ktorým bol vystavený, boli predmetom vyšetrovania OLAF‑u.

206

Za predpokladu, že žalobca skutočne namieta zneužitie konania, túto výhradu treba zamietnuť.

210

Podľa ustálenej judikatúry totiž zneužitie konania predstavuje osobitné vyjadrenie pojmu „zneužitie právomoci“, ktorý má presný význam odkazujúci na použitie právomocí správnym orgánom na iný cieľ ako na ten, na ktorý mu boli zverené. Akt trpí zneužitím právomoci iba v prípade, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukáže, že bol prijatý výlučne alebo prinajmenšom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele alebo vyhnúť sa postupu osobitne upravenému služobným poriadkom na riešenie daných okolností (pozri rozsudok zo 16. júna 2021, CE/Výbor regiónov, T‑355/19 , EU:T:2021:369 , bod 59 a citovaná judikatúra).

211

V prejednávanej veci však žalobca nespresňuje, v čom bolo rozhodnutie z 22. februára 2022, ktoré bolo prijaté v súlade s článkom 21 štatútu poslancov a v súlade s postupom obnovenia zmluvy, prijaté na iný účel ako je ten, ktorý je stanovený týmto postupom.

212

215

Po prvé pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na náhradu škody v rozsahu, v akom sa týka opatrenia o uvoľnení z funkcie, žalobca spresňuje, že toto opatrenie nenapadol, keďže nemal záujem na tom, aby bol opätovne zaradený do svojej funkcie, keďže osoba, ku ktorej bol zaradený, bola dotknutá jeho e‑mailom z 10. januára 2022. Naproti tomu, u generálneho riaditeľa a generálneho tajomníka sa sťažoval na nedostatočnosť opatrenia prijatého podľa článku 24 služobného poriadku. Opatrenie o uvoľnení z funkcie nemohlo byť spätne kvalifikované ako ochranné opatrenie v prospech informátora, keď závažnosť jeho oznámení ešte nebola overená (pozri bod 37 vyššie).

216

Po druhé žalobca odkazuje na dôkazy týkajúce sa návrhov na zrušenie, pokiaľ ide o porušenie dôvernosti spätej s jeho postavením informátora, ktoré údajne viedlo k neobnoveniu jeho zmluvy a spôsobilo ujmu aj jeho kariérnym ambíciám v jeho štáte pôvodu.

217

Žalobca žiada v tomto smere náhradu škody vo výške 200000 eur ex aequo et bono z titulu nezvratných dôsledkov na jeho duševné zdravie, profesionálnu povesť, partnerský vzťah, ako aj kariéru, ktorej sa venoval.

221

Parlament dodáva, že dôkazy, ktoré žalobca v tejto súvislosti predložil v replike, sú neprípustné, keďže omeškanie s ich predložením nie je odôvodnené, v rozpore s článkom 85 ods. 2 rokovacieho poriadku.

222

Na druhej strane žalobca neuvádza žiaden dôkaz o príčinnej súvislosti medzi údajnou ujmou a prípadným protiprávnym konaním administratívy. Pokiaľ ide najmä o údajné porušenie povinnosti zachovávať dôvernosť, žalobca sám poskytol viacerým osobám informácie týkajúce sa finančných nezrovnalostí. Okrem toho, k tomuto údajnému porušeniu došlo po žiadosti žalobcu, v ktorej oznámil údajné odvetné opatrenia, ktoré mali zabrániť obnoveniu jeho zmluvy.

223

Napokon pokiaľ ide o ujmu uvádzanú žalobcom z dôvodu neobnovenia jeho zmluvy, Parlament vykladá návrh na náhradu škody v tom zmysle, že sa netýka tohto rozhodnutia v rámci prejednávanej žaloby.

Z judikatúry vyplýva, že ak existuje priama spojitosť medzi žalobou o neplatnosť a žalobou o náhradu škody, žaloba o náhradu škody je prípustná ako doplnok žaloby o neplatnosť bez toho, aby jej musela nevyhnutne predchádzať žiadosť vyzývajúca správny orgán k náprave údajne utrpenej ujmy a sťažnosť napádajúca dôvodnosť priameho alebo nepriameho zamietnutia žiadosti [pozri rozsudok z 22. novembra 2018, Brahma/Súdny dvor Európskej únie, T‑603/16 , EU:T:2018:820 , bod 227 (neuverejnený) a citovaná judikatúra].

227

V prejednávanej veci žalobca podal návrh na náhradu škody z dôvodov uvedených v bode 214 vyššie. Nesprávny postup Parlamentu, na ktorý sa žalobca odvoláva na podporu svojich návrhov na náhradu škody, však priamo súvisí s implicitným rozhodnutím a s rozhodnutím z 22. februára 2022. Okrem toho žalobca podal sťažnosť proti implicitnému rozhodnutiu a proti rozhodnutiu z 22. februára 2022 (pozri bod 17 vyššie).

228

Námietku neprípustnosti vznesenú Parlamentom preto treba zamietnuť.

O nezákonnosti konania Parlamentu

O ujme

232

Žalobca tvrdí, že mu bola spôsobená ujma na jeho duševnom zdraví, profesionálnej povesti, partnerskom vzťahu, ako aj kariére, ktorej sa venoval, výšku ktorej odhaduje na 200000 eur ex aequo et bono .

233

Podobne ako Parlament však treba uviesť, že žalobca v žalobe nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by umožnil určiť skutočnú existenciu alebo rozsah ním uvádzanej majetkovej ujmy. Predovšetkým táto majetková ujma, akou je ujma na kariére uvádzaná žalobcom, nie je dostatočne podložená. Preskúmanie Všeobecným súdom sa preto obmedzí na nemajetkovú ujmu. Okrem toho žalobca odkazom na všetky ujmy opísané vo svojej sťažnosti nespĺňa požiadavky článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku.

234

V tejto súvislosti judikatúra priznáva, že pocit nespravodlivosti a frustrácie, ktorý osobe spôsobila nutnosť začať konanie pred podaním žaloby a potom sporové konanie, aby dosiahla uznanie svojich práv, predstavuje ujmu, ktorú možno odvodiť zo samotnej skutočnosti, že sa administratíva dopustila protiprávneho konania. Túto ujmu možno odškodniť, ak nie je kompenzovaná uspokojením vyplývajúcim zo zrušenia predmetného protiprávneho aktu (pozri rozsudok z 28. mája 2020, Cerafogli/ECB, T‑483/16 RENV , neuverejnený, EU:T:2020:225 , bod 448 a citovaná judikatúra).

238

Keďže v prejednávanej veci žalobca utrpel nemajetkovú ujmu, treba zohľadniť nasledujúce skutočnosti.

239

Po prvé Parlament nespochybňuje, že žalobca mohol prežívať značnú úzkosť z dôvodu svojich oznámení.

240

243

Pokiaľ ide konkrétne o porušenie povinnosti zachovávať dôvernosť vyplývajúce z e‑mailu z 13. januára 2022, Parlament tvrdí, že nemôže byť príčinou ujmy spôsobenej žalobcovi, keďže žalobca zdieľal informácie týkajúce sa finančných nezrovnalostí s osobami, na ktoré sa nevzťahuje článok 22a služobného poriadku, najmä na schôdzi z 31. mája 2021.

244

Treba však, tak ako žalobca, odlišovať na jednej strane skutočnosť, že žalobca upozornil predsedu delegácie na nezrovnalosti a obťažovanie, ktorých sa dopustila dotknutá poslankyňa v máji 2021, a na druhej strane skutočnosť, že uvedený predseda sa z e‑mailu generálneho riaditeľa z 13. januára 2022 dozvedel, že žalobca podal oznámenia mimo zoskupenia uvedenému generálnemu riaditeľovi a OLAF‑u (pozri bod 167 vyššie). Parlament preto nemôže tvrdiť, že žalobca zverejnil svoje postavenie informátora v rámci zoskupenia.

245

Je pravda, ako uvádza Parlament, že z e‑mailu žalobcu z 10. januára 2022 vyplýva, že žalobca nahlásil odvetné opatrenia, ktoré utrpel, nielen z dôvodu oznámení, ktoré podal v rámci svojho zoskupenia, ale aj oznámení, ktoré podal Generálnemu riaditeľstvu pre personál a OLAF‑u. Z toho možno vyvodiť, že odvetné opatrenia oznámené žalobcom predchádzali zaslaniu e‑mailu z 13. januára 2022.

249

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba zrušiť implicitné rozhodnutie v rozsahu, v akom ním Parlament v odpovedi na žiadosť žalobcu z 10. januára 2022 odmietol prijať iné ochranné opatrenie ako opatrenie o uvoľnení z funkcie, čiastočne vyhovieť návrhom na náhradu škody do výšky 10000 eur a v zvyšnej časti žalobu zamietnuť.

O návrhoch na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo vykonanie dokazovania

250

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd, pokiaľ nie je presvedčený o nezákonnosti reštriktívneho výkladu článkov 22a až 22c služobného poriadku prijatého Parlamentom, vyzval OLAF v súlade s článkom 89 rokovacieho poriadku, aby spresnil spôsob uplatňovania tejto právnej úpravy, najmä pokiaľ ide o potvrdenie prijatia žiadosti podanej na základe článku 22a, kontakty s OLAF‑om, ako aj spôsob ochrany úradníka, ktorý poskytol takéto informácie.

251

dôkaz o dátume vyhotovenia zápisnice zo stretnutia žalobcu s OOUPZ z 3. februára 2022 a o jej vložení do elektronického systému správy administratívnych dokumentov Parlamentu;

–

správu zo správneho vyšetrovania, vypracovanú pred sankciou uloženou dotknutej poslankyni predsedom Parlamentu.

252

Parlament sa domnieva, že žiadosť žalobcu treba zamietnuť.

253

Návrhy žalobcu na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania preto treba zamietnuť.

O trovách

257

Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Podľa článku 135 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku však Všeobecný súd môže rozhodnúť, ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť iba časť trov konania druhého účastníka, resp. vôbec mu nemusí uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.

258

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, vzhľadom na osobitý kontext veci a najmä na porušenie pravidiel týkajúcich sa ochrany postavenia informátora zo strany Parlamentu, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, že Parlament bude znášať svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy žalobcu.

Parlament je povinný zaplatiť TU sumu vo výške 10000 eur.

3.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.

Parlament znáša trovy konania.

da Silva Passos

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

O návrhoch na právne vyhlásenie

O návrhoch na zrušenie

i) O prípustnosti príloh C.6 a C.7

ii) O prípustnosti prílohy E.1 a sprievodného listu

iii) O prípustnosti príloh F.1 a F.2

4) O absencii formálneho uznania postavenia žalobcu ako informátora

5) O neinformovaní žalobcu o opatreniach prijatých v nadväznosti na jeho oznámenia

6) O nedostatočnosti ochranných opatrení prijatých podľa článkov 22a až 22c služobného poriadku

iii) Záver o výhrade týkajúcej sa nedostatočnosti ochranných opatrení prijatých Parlamentom

– O druhom žalobnom dôvode založenom v podstate na jednej strane na porušení článku 22c služobného poriadku a vnútorných predpisov a na druhej strane na neprimeranosti a nedostatočnosti týchto predpisov

– O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení dôvernosti a ochrany totožnosti žalobcu ako informátora

O zákonnosti rozhodnutia z 22. februára 2022

– O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, článkov 22a až 22c a článku 24 služobného poriadku, ako aj povinnosti starostlivosti

– O druhom žalobnom dôvode založenom na zneužití konania

O trovách

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

( ) Dôverné údaje skryté.